Konceptuálne východiská predškolskej pedagogiky PDF

Konceptuálne východiská predškolskej pedagogiky História pedagogiky: korene v antickom Grécku a Ríme (paida-dieťa, gogé-výchova) : bola súčasťou filozofie, oddelila sa už v 17. st., patrila ešte do didaktiky : 19. st. vzniká samostatná vedná disciplína pedago...

Konceptuálne východiská predškolskej pedagogiky História pedagogiky: korene v antickom Grécku a Ríme (paida-dieťa, gogé-výchova) : bola súčasťou filozofie, oddelila sa už v 17. st., patrila ešte do didaktiky : 19. st. vzniká samostatná vedná disciplína pedagogika PEDAGOGIKA – je veda, ktorej predmetom je výchova vo všetkých formách, obsahoch a vzťahoch (Pařízek) Veda a výskum, ktorý sa zaoberá výchovou v najrôznejších sférach života spoločnosti (Prucha) Veda o výchove a vzdelávaní detí, mládeže i dospelých, je predmetom je skúmanie problematiky výchovy a cieľom je skúmať/zovšeobecniť/formulovať zákony vzdelávania a tým zdokonaľovať prax (Zelina-Bruteničova 2005) – PP predstavuje časť pedagogiky, ktorá sa zaoberá dieťaťom PV Členenie pedagog.vied – podľa Velikaniča Horizontálne čelenenie Vertikálne členenie = predškolská pedagogika Z hľadiska výchovnej inštitúcie Z hľadiska jednotlivých odborov --- konštituovanosti --- integrujúcich hľadísk – základné, hraničné, aplikované - Podľa Kačániho Základné pedag. disciplíny – didaktika, dejiny, teória výchovy, porovnávacia, metodológia Hraničné --- - sociálna, pedagog.-psychologia, výchov.poradenstvo, kybernetická, špeciálna Aplikované --- - predškolská, školská, SŠ, VŠ, mimoškolská, podniková, vojenská, andragogika, gerontopedagogika Názvy: Tesářová – Materskoškolská pedagogika : Koťátková – predškolská ped., predškolská výchova, ped.predškolského veku, ped.predškolského vzdelávania : Lipnická – pedagogika MŠ Definícia Predškolskej pedagogiky Záporožec – PP je veda o výchove detí v ich prvých rokoch života, od narodenia až po nástup do školy Podhájecká – PP je veda o výchove detí v období predškolského veku. Je teoretickým vedným základom významnej spoločenskej činnosti, ktorú označujeme ako predškolskú výchovu. Lipnická – Predškolská pedagogika skúma osobitosti edukačných prístupov k dieťaťu predškolského veku v rodine a materskej škole, postavenie dieťaťa v spoločnosti v historickom kontexte, vznik predškolskej výchovy u nás a v zahraničí, súčasne koncepcie výchovy deti predškolského veku Opravilová – Predškolská pedagogika je vedný odbor, ktorý sleduje problémy výchovy v predškolskom období na teoretickej úrovni Zelina-Bruteničova - Predstavuje časť pedagogiky, ktorá sa zaoberá dieťaťom predškolského veku Cieľ PP (Opravilová) Rozvíja poznatky o výchove detí PV a sledovať príčinné súvislosti a vzťahy, kt. predškolskú výchovu sprevádzajú Pripravovať, konštruovať overovať na základe vlastného skúmania a objavovanie nové spôsoby výchovnej činnosti Zvyšovať úroveň pedag.praxe Úloha PP (Podhájecká) Konkretizovať požiadavku všestranného rozvoja dieťaťa v období pred začiatkom školskej povinnosti do jednotlivých úloh a určiť podiel predškolskej výchovy na uskutočňovaní všeobecného cieľa výchovy Utvárať a zhromažďovať teoretické poznatky a uplatňovať ich ako základ úspešnej výchovno-vzdelávacej práce Preskúmať a dokumentovať vplyv alternatívnych možnosti etablovaných v iných krajinách na našu populáciu Úloha PP ako vedy – využiť všetky dostupné vedecké poznatky pri rozpracovaní cieľa a úloh predškolskej výchovy Predmet PP sú otázky v-v v MŠ, otázky vzniku, vývinu a poslania MŠ, otázky výchovnej funkcie rodiny v tomto období a podmienky úzkej spolupráce s MŠ s rodinou Predmet skúmania PP (Lipnická) Personálna – dieťa od 3 – 6 r. na dieťa po vstup na ZŠ Sociálna – od edukácie rešpektujúce hodnoty a potreby spoločnosti v edukácii rozvíjajúcej osobnosť D, v podmienkach skupinovej kultúrnosti Inštitucionálna – od MŠ ako inštitúciu predšk. edukácie na sieť formálnej, nonformálnej a informálnej edukácie, kt. spolupracujú v rozvoji dieťaťa Trendy rozvoja PP: aplikovaná ped.veda (teória, predmet skúmania dieťaťa, metodológia) : antropolog.orientovaná (rozvoj osobnosti, výchova dieťaťa) : teoretic.praktická veda :interdisciplinárna veda AKO APLIKOVANÁ PEDAGOGICKÁ VEDA: Z pedagogiky využíva: Teóriu, ucelený systém poznatkov Predmet skúmania Vedeckú metodológiu Vedecko-výskumnú, informačnú a inštitucionálnu základnú (Kosova in Lipnická) AKO ANTROPOLOGICKY ORIENTOVANÁ VEDA: Skúma – rozvoj osobnosti dieťaťa, výchovu (edukáciu) dieťaťa (Kosová in Lipnická 2011) AKO TEORETICKO-PRAKTICKÁ VEDA: Predškolská pedagogika integruje mnohoraké poznanie a činnosti pedagógov, ktoré sa uchovávajú a sprostredkúvajú v rôznych podobách (vedecké a odborné publikácie, časopisy, konzultácie, legislatíva, predpisy, konferencie, metodické stretnutia, dni otvorených dverí, diskusiou a pod.) na úrovni dieťaťa a inštitúcie regiónu, štátu, európskej alebo medzinarodnej úrovni AKO INTERDISCIPLINÁRNA VEDA: Na jednej strane závisí od rozvoja poznania iných vied Na strane druhej prispieva k obohacovaniu poznania iných vied Predškolská pedagogika spolupracuje s filozofickými, psychologickými, sociologickými, medicínskymi a ostatnými pedagogickými vednými odbormi aj inými vedami PEDAGOGICKÁ TERMINOLÓGIA: Vedecká terminológia Pedagogické kategórie Pedagogické pojmy VEDECKÁ TERMINOLÓGIA: Každá vedná disciplína ma vytvorený svoj pojmový aparát, terminológiu Upresňovanie terminológie je priebežným javom a je prejavom rozvíjania vedy História MŠ I. Dejiny PP – predmet skúmania je vývoj v-v sústavy a pedagog.teórie v rozlič.obdobiach - Zameriavajú sa na: vzťah spoločnosti k dieťaťu v rôznych historic.obdobiach : ciele, obsah, metódy a organizáciu : funkciu predšk.výchovy v rámaci celoživot.vzdelávania : úlohy a vzdelávanie učiteľky v MŠ Význam štúdia dejín – prognostický, teoretický, propedeutický, motivačný Pramene dejín – primárne, sekundárne iné: tradované, hmotné, obrazové, písomné JÁN AMOS KOMENSKÝ *28.3.1592 (deň učiteľov) †15.11.1670 Významný spisovateľ, pedagóg, filozof, sociálny mysliteľ, kňaz → Zastával prirodzenú výchovu a učenie v skupinách → Využíval učeb.postup od jednoduchšieho k zložitejšiemu Významné diela: Informatórium školy materskej, Veľká didaktika, Brána jazykov otvorená, Labyrint sveta a raj srdca, Pansofia, Orbix Pictus (svet v obrazoch) → Podľa neho vzdelanie môže viest k prevýchova ľudstva, k zmene sveta, k trvalému mieru a pokoju → Vďaka týmto názorom je považovaný aj dnes za “učiteľa národov” → Zaviedol školský rok, týždeň a prázdniny → Školská organizácia: do 6 r. je dieťa vychovávané doma rodinou : od 6 – 12 r. obecná škola v materinskom jazyku : od 12 – 18 r. navštevovať latinskú školu, kt. je v každom meste : od 18 – 21 r. navštevuje akadémiu, kt. je v každom kláštore → Obsah vzdelávania má byť v súlade s vedec.poznatkami ale zároveň musí rešpektovať zásadu primeranosti → Mravná výchova: podmienená náboženským presvedčením : kladol dôraz na disciplínu, aby dieťa nebolo lenivé a zvykalo si na prácu : mravnú výchovu získa ten, kto vie kriticky poznávať svoje vlastné omyly a prekoná ich : na dosiahnutie cieľa sú dôležité vzory – rodičia, učitelia, disciplína → Zásady a princípy výchovy: vyučovať treba pomocou príkladov, opierať sa o zmysly žiaka, o jeho vnímanie skutočnosti, žiakovi patrí práca, učiteľovi riadenie Veľká didaktika – v tomto diele prvýkrát uviedol didaktické zásady,  - všeobecná pedagog.organizácia práce, didaktika a metodika vyučovania - vymedzuje základ.pedagogic.pojmy - prvé systematic.dielo o výučbe, vzdelávaní a pokus o vymedzenie sústavy pedagog.pojmov - najznámejšie zásady: od jednoduchšieho ku zložitejšiemu, primeraný vek žiakov, rešpektovať zvláštnosti žiaka, názorne vyučovať, nadväzovať na informácie Informatórium školy materskej - radil rodičom a vychovávateľom ako treba rozvíjať vonkajšie i vnútorné sily detí od prenatálneho obdobia do šiestich rokov veku - považoval deti za dar boží, kt. sa nedá s ničím porovnať. - výchova má prebiehať pomocou hry, vzorom rodičov a priamym poučením - zaoberal sa požadovaným rozsahom základných cností i znalostí o svete, zdravím detí aj budúcich matiek, rozumovou výchovou, rozvojom reči, mravnou i náboženskou výchovou PROGRAM VÝCHOVY A VZDELÁVANIA DETÍ MATERSKÝCH ŠKOLÁCH (1999) Obsah: Teoretické vychodiska predškolskej výchovy Pedagogicko – psychologické aspekty usporiadania života deti v materskej škole Výchovno-vzdelávacie plány Etika školy Adaptácia dieťaťa na materskú školu Základne rozvojové možnosti deti predškolského veku Výchova v rodine a v materskej škole Spolupráca materskej školy s rodinou Obsah výchovy a vzdelávania 2 – 6 ročných detí: Telesná výchova Pracovná výchova Prosociálna výchova Rozumová výchova: Rozvíjanie poznania Jazyková výchova Matematické predstavy Estetická výchova: Hudobná výchova Výtvarná výchova Literárna výchova Literatúra Organizačné formy denného poriadku a možnosti ich usporiadania: Hry a činnosti podľa voľby deti Ranné cvičenia Zamestnanie Didaktické aktivity Pobyt detí vonku Záujmové činnosti Činnosti zabezpečujúce životosprávu: - osobná hygiena a desiata - osobná hygiena a obed - osobná hygiena, ktorej súčasťou je čistenie zubov po obede - osobná hygiena a olovrant ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM ISCEDO – PREDPRIMÁRNE VZDELÁVANIE (2008) OBSAH - Úvod: Ciele výchovy a vzdelávania Stupeň vzdelania Profil absolventa Vzdelávacie oblasti Charakteristika a organizácia predprimarného vzdelávanie Vzdelávacie štandardy: 1. Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu Ja som 2. Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu Ľudia 3. Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu Príroda 4. Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu Kultúra Vyučovací jazyk Organizačné usporiadanie denných činnosti v materskej škole Oraganizačná forma predprimarného vzdelávania Spôsob a podmienky ukončovanie výchovy a vzdelávania, vydávanie dokladu o získanom vzdelaní Personálne zabezpečenie predprimarného vzdelávania Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie predprimarného vzdelávania Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní Osobitosti a podmienky výchovy a vzdelávania deti so špeciálnym výchovno vzdelávacím programom Zásady a podmienky na vypracovanie ľudských vzdelávacích programov Vzdelávacie štandardy: obsahové a výkonové 4 tematické okruhy: Ja som, Ľudia, Kultúra, Príroda - Každý tématicky okruh zahŕňa 3 vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa: 1. Perceptuálno-motorickú 2. Kognitívnu 3. Sociálno-emocionálnu Vzdelávacie oblasti zahŕňajú: Podoblasti (11): pohybovú, zdravotnú, prírodovednú, matematicko-logickú, jazykovú, komunikatívnu, etickú, vlasteneckú, informačnú, umelecko-expresívnu (hudobná, výtvarná, literárna), pracovnú Prierezové témy (9): osobnostný a sociálny rozvoj, ochranu života a zdravia, dopravnú, environmentálnu, mediálnu, multikultúrnu výchovu, výchovu k tvorivosti, rozvoj predčitateľskej gramotnosti a gramotnosti vo všeobecnosti, informačno-komunikačné technológie Súčasťou denného poriadku sú: Hry a hravé činnosti Pohybové a relaxačné cvičenia Pobyt vonku Odpočinok Edukačná aktivita Činnosti zabezpečujúce životosprávu (osobná hygiena, stravovanie, stolovanie) PAPERBACK: alebo brožovaná väzba/vytlačok, je väzba alebo takouto väzbou vydaná kniha vo veľkom náklade. Ide o mäkkú, lepenú, jednoduchú a lacnú väzbu. Má mäkkú obálku, je lepená a často ma malý formát HISTÓRIA MŠ II. Detské opatrovne: Založené z 2 hl.dôvodov: 1. Sociálne hnutie – vznikali pokusy vytvoriť systém v-v v širšom kontexte – so sociálnym riešením tohto problému, začiatky vývoja detských opatrovní od počiatku ich vzniku do dnešnej podoby možno dátovať od 1. pol. 19. St., táto línia položila základ pri rozvoji predškolských inštitúcii typu počiatočného vyučovania 2. Filantropické hnutie – pokúšali sa riešiť problém z pedagogického hľadiska, v tejto línii myšlienku rozvinul Friedrich Fröbel, hnutie pokračovalo pre predškolskú výchovu smerom k rozvoju výchovných predškolských inštitúcii Rôzne názvy pre detské opatrovne: Opatrovne, dozorne, detské školy, škôlky, úvodná škola… Názov škôlka začal používať český propagátor predškolskej výchovy Ján Vlastimil Svoboda Vo FRA – Škola pletenia V NEMECKU – Kindergarten V BELGICKU – Verejné kolísky Vo Švajčiarsku: 2 typy – 1. Výchovne podľa Fröblovho vzoru 2. Charitatívne podľa Pestalozziho Terézia Brunswickova: Grófka, uhorská šľachtičná, pedagogická a sociálna pracovníčka Blízka priateľka Ludwiga van Beethovena, napísal pre ňu sonátu Inšpirácia najmä od pedagóga Pestalozziho, stretla sa s ním 1. detská opatrovňa v Uhorsku s názvom Angyalkert (Anjelská záhrada) 4.11.1829 - DEŇ MŠ V BB 1829, v BA 1830, V TN 1832 “Tieto malé deti sa tak vyučujú, že ani nevedia, či sa učili a celý deň tak trávia, že si myslia, že sa hrali” Opatrovňa v Trnave: Pôsobil ako učiteľ Anton Behlingen Napísal spis Opatrovňa malých detí, Knihu pripravená škola pre malé deti od 2 rokov do 7 rokov Rozpracoval a konkretizoval zásadu prirodzenosti Hlavnou úlohou opatrovne bola mravná výchova Odmietal preťažovanie deti množstvom poznatkov Veľa pozornosti venoval jazykovej výchove Skladal deťom veršíky, ktorými si osvojovali pravidlá a mravné príkazy v súlade s kresťanským humanizmom Veľkým význam prisudzoval názornosti v pracovnej výchove - jeho vyučovanie, zamestnanie a hry: 1. Vyučovanie: Hravo slabikovať, Počty: sčítanie a odčítanie s upotrebením počítacieho stroja, Rečové a gramatické cvičenia na veciach tvaru, farby a váhy, Kreslenie tvarov do piesku a písanie na bridlicové tabuľky : 2. Zamestnanie: Malé zamestnanie na skrátenie dlhej chvíle: navíjanie priadze, navliekanie lístkov a kvietkov, sklenených perál, prírodniny, Šitie/pletenie – zamestnanie pre dievčatá : 3. Hry: Behanie a skákanie v záhrade, preskakovanie povrazu, vyskakovanie alebo zoskakovanie, Cvičenie oka a prstov, cvičenie v hádzaní do určitého cieľa, Vychádzky do prírody za účelom zmeny vzduchu a zosilnenia údov NA ZÁVER: Zakladanie opatrovní cez ženské spolky Zriaďovatelia: štátne, obecné, cirkevné, spolkové, súkromné Stav detských opatrovní v roku 1891: 17 žúp (Nitrianska – 34, Bratislavská – 28, Šarišská – 9, Ostrihomská – 1) 1891 – zaviedla Mária Terézia – Zákonný článok XV. – Zákon o starostlivosti o deti 1948 – Školský zákon (opatrovne->materské školy, opatrovateľ->učiteľ, dostala sa do zákona – čiže povinná pre deti) Pedagogické názory v Európe v 17. a 18. st.: Racionálny (rozumový) pohľad na svet Vychovávať lepšie a dôslednejšie Hľadanie správnych vyučovacích metód Orientácia na životnú prax JOHN LOCKE Koncepcia 3 základ.zložiek výchovy 1. Telesná - jednoduchá strava, pohyb, oblečenie-otužovanie, čo najviac čestrvého vzduchu - vychádzal z antickej zásady: ,,V zdravom tele zdravý duch“ 2. Mravná - sebaovládanie, odcudzuje telesné tresty, človek sa nerodí mravný ale nemravný - od malička má byť vychovávateľ (rodič) na dieťa najprísnejší, postupne sa stáva radcom a priateľom. Pri mravnej výchove je veľmi dôležitý príklad dospelých. Locke odsudzuje strašenie detí aj telesné tresty. Tie pripúšťa len výnimočne pri vzdorovitosti. 3. Rozumová - cieľom nie je človek učený, ale vzdelaný, pracovitý a ušľachtilý, ktorý dokáže rozumne a užitočne spravovať svoje záležitosti. - cudzie jazyky odporúča učiť priamou metódou – konverzáciou. Maliarstvo a hudbu nepovažuje za dôležité. Bol anglický filozof, lekár, empirik Nepripúšťa feduálnu teóriu o urodzenosti a o vrodených rytierskych schopnostiach šľachticov vládnuť Tabula rasa: zmysly sú zdrojom všetkého poznania Výchova genltemana - výchovy mladých chlapcov z vyšších spoločen.vrstiev - mladý gentleman má mať aj určitú pracov.výchovu, mal by sa učiť nejakému remeslu JEAN JACQUES ROUSSEAU Francúzsky osvietenec, pedagóg, sociológ a politický mysliteľ. Hoci je autorom pedagog. diela o výchove, svoje vlastné deti nevychovával a zveril ich do sirotinca. Nesúlad a neusporiadanosti jeho osobného života zodpovedá zložitému spôsobu myslenia a úsiliu vyniknúť. Diela – Rozprava o vedách a umení, O spoločenskej zmluve, Emil alebo o výchove Emil alebo o výchove: Podnecoval k rozvíjaniu samostatného myslenia, k tvorivosti a aktivite detí -Presadzuje v ňom prirodzenú výchovu, teda slobodnú výchovu, pretože slobodu považuje za prirodzené právo človeka. Je presvedčený, že človek je od prírody dobrý, ale kazí ho zlá spoločnosť. Pokladá za dôležité vychovávať deti bohatých rodičov. Prikláňa sa tiež k výchove na vidieku, aby dieťa ochránil od vplyvu zlého spoločenského prostredia. rozdeľuje vývoj dieťaťa na 4 obdobia, v ktorých odporúča ako pristupovať k výchove: 1. OD NARODENIA DO DVOCH ROKOV - voľnosť pohybu, zoznamovanie s okolím, hra s jednoduchými hračkami, dôležité dbať na potreby, ale nesmie sa plniť každé želanie, aby deti neboli sebecké 2. OD DVOCH DO DVANÁSTICH ROKOV - rozvoj zmyslového vnímania, nasmerovať deti na získavanie vlastných skúseností, odmieta tresty, prikláňa sa k prirodzením následkom, proti knihám  3. OD DVANÁSTICH DO PÄTNÁSTICH ROKOV - výchova vyspelých a samostatných detí, osvojovanie si poznatkov z odborov, o ktoré majú prirodzený záujem (prírodopis, zemepis, astronómia, fyzika), vylučuje spoločenské vedy v tomto veku, výchova k práci aby sa stal človek nezávislým a slobodným 4. OD PÄTNÁSTICH DO DVADSIATICH ROKOV - mravná výchova (výchova dobrej vôle, dobrých úsudkov) → nepoužíva poúčanie, ale vychádza z histórie, životopisov a ľudských skúseností, s náboženstvom by sa malo dieťa zoznámiť až v 17 rokoch Kritizovali ho za nesprávnu periodizáciu detského veku, zaostalé stanovisko na výchovu žien Významné veci: rozvoj samostatného myslenia, výchova k práci, základ pre neskoršie teórie Kladol dôraz na mravnú výchovu, kt.mala 3 oblasti: výchova dobrých citov, dobrým úsudkom, dobrej vôle Cieľ výchovy: láska k slobode a ochota za ňu bojovať : tradič.poučovanie a moralizovanie má byť nahradené prirodzenými dôsledkami Prirodzené dôsledky - správanie dieťaťa majú usmerňovať následky jeho činov - napr. Ak dieťa rozbije okno, necháme ho stáť v tej zime - dieťa by nemalo byť vystavované duševnému/telesnému poškodeniu, ale pri dodržiavaní tejto metódy to neplatí JOHANN HEINRICH PESTALOZZI Švajčiarsky pedagóg, filozof, reformátor Vychovávateľ veľkého srdca Jedna z najvýznamnejších postáv modrnej pedagogiky Zriadil Ústav pre výchovu chudobných a osirelých detí (1774), o ktoré sa staral s manželkou Išlo mu o to, aby boli deti samostatné a ovládali praktické zručnosti Odsudzovali mechanic.učenie sa spamäti Mimoriadne na neho vplývali názory J. J. Rousseaua Svojím životným dielom a svojimi pohľadmi Pestalozzi významne vplýval na vývin pedagogiky v 19. St. Na jeho náhrob.kameni je napísané ,,Všetko pre druhých, nič pre seba” 3 základné elementy poznania: slovo, tvar, číslo: sú to elementy poznania a podstatou elementárneho vyučovania je naučiť deti počítať, merať a ovládať reč. Takýmto učením sa rozvíja schopnosť myslenia Diela – Linhart a Gertrúda: pedagog.román, kt. opisuje to, ako deti priadli a Gertrúda ich učila básne :písal v ňom hlavne o živote roľníkov - Večer poustevníku - popisuje pedagog.názory na v-v, všetkým ľuďom má byť najprv dané všeobec. vzdelanie až potom odborný výcvik Najdôležitejšie pedagogické zásady popísal Pestalozzi v pedagogickom spise „Ako učí Gertrúda svoje deti“. Vyučovanie má smerovať od názorného zmyslového vnímania k objasneniu pojmov a k rozvíjaniu myslenia. FRIEDRICH FROBEL najvýznamnejší pedagóg 19. St. pre teóriu výchovy detí predškolského veku. Nadšenec Pestalozziho, Kritizoval však učiť detí prostredníctvom memorovania, dovtedy uplatňované v ranej výchove. Vyžadoval živšie a prirodzenejšie metódy pri vedení malých detí. Vo svojom hlavnom pedagogickom diele Ľudská výchova (Výchova človeka) podal obšírny filozofický výklad výchovy a vyučovania s hlbokým porozumením pre dušu dieťaťa, najmä pre jeho vývin. Vývin dieťaťa - 1. Dojčenské (do 2r.) : dieťa nevníma zmyslami, dospelý je opatrovateľom-nepôsobí výchovne, rodí sa tvorivosť, v rozvoji prevláda telesná stránka - 2. Detské (2-6r.) : je obdobím hier a vývinu reči, hry sú základom celého budúceho života, sú prípravou na školu, sú prejavom túžby dieťaťa po samostatnosti a tv orivosti,,úlohou vychovávateľa je vzdelávanie mysle a výchova srdca - 3. Chlapčenský vek (od 6 r.)  : svet je niečo, čo by dieťa chcelo spoznať, hra sa stáva predmetom tvorby, dieťa hru tvorí, vo vychovávateľskej práci nastupuje obdobie vyučovania Založil ústav rozvoja pracovných predmetov pre deti a mládež (1838), kde sa začali vyrábať vyučovacie pomôcky pre malé deti a staršie deti a mládež: lopta, guľa, valec, kocka rozdelená na menších 8 kociek, kocka rozdelená na 8 hranolov a rozdelená na 27 menších kociek 1817 zriadil Výchovný ústav pre deti školského veku, kde uplatňoval Pestalozziho myšlienky Zmyslom výchovy je dbať na to aby si dorastajúci človek uvedomil spojenie prírody s Bohom Učil žiakov samoobslužnej činnosti, ako sa starať o rastliny, vysoko oceňoval hru s prácou, rozpracoval didaktické hry s darčekmi Detské záhradky: za zvlášť zanedbanú výchovu považoval Frobel výchovu detí PV a podľa neho veľký význam na jej zlepšení je zlepšenie výchovy v rodine a pôsobenie matky : na začiatku kindergarten slúžila ako miesto pre matky s deťmi, až neskôr sa z toho stala čisto detská inštitúcia MATERSKÁ ŠKOLA V SÚČASNOSTI Podľa zákona čo. 245/2008 Z. z. O výchove a vzdelávaní (školský zákon) paragraf 27 Sústavu škôl tvoria tieto druhý škôl: Materské škola Základná škola Gymnázium Stredná odborná škola Stredná športová škola Škola umeleckého priemyslu Konzervatórium Školy pre deti žiakov so ŠVVP Základná umelecká škola Jazyková škola ZÁKON O MATERSKEJ ŠKOLE Podľa zákona čo.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) paragraf 28 Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovým osobitosťami deti. Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte 10 detí. Výchova a vzdelávanie v MŠ sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Podľa Zákona č. 596/2003 Z. z. O štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov paragraf 19 Školu alebo školské zariadenie môže zriadiť: 1. Obec 2.Samosprávny kraj 3.Regionálny úrad 4.Štátom uznávaná cirkev alebo náboženská spoločnosť 5. Iná právnická osoba alebo fyzická osoba 6.Ústredný organ štátnej správy, ak ide o zriadenie materskej školy Funkcia MŠ podľa Podhájeckej, Ihnácika a Kominarca – Vybrané kapitoly z pedagogiky 1. Pedagogická 2. Poradenská 3. Diagnostická 4. Personalizačná 5. Interakčná 6. Socializáčná  7. Kvalifikačná Funkcia MŠ podľa Lipnickej – Predškolská pedagogika nie len pre učiteľov: 1. Edukačná 2. Diagnostická 3. Preventívna 4. Poradenská 5. Kompenzačná 6. Sociálno-kultúrna 7. Ekonomická Funkcia MŠ podľa Kostruba – Od pedagogiky k didaktike materskej školy Edukačná Kultúrna Kompenzačná Preventívna Úlohy mš: Inštrumentálna – osvojené poznatky dieťa využíva na osvojovanie si ďalších nových vedomosti, zručností Formatívna – učiteľ neformuje dieťa len z výchovnej stránky, ale rozvíja jeho poznávacie procesy Socializačná – učí deti rešpektovať sa navzájom, komunikovať, dôležité je aby deti vstupovali spolu do interakčných vzťahov Informatívna – umožňuje deťom si osvojiť nové vedomosti a vzájomne súvislosti Propedeutická – dôležité je aby učiteľ pracoval s obsahom tak, aby viedol motivoval deti k poznávaniu Podľa zákona čo.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) paragraf 28 a Vyhlášky č. 541/2021 Z. z. o materskej škole paragraf 1 MŠ z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje: A. Poldennú výchovu a vzdelávanie B. Celodennú výchovu a vzdelávanie Podľa zákona čo.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) paragraf 28 Najvyšší počet deti v triede MŠ je: e) 18 v triede pre deti vo veku 2-3 roky e) 20 v triede pre deti vo veku 3-4 roky e) 21 v triede pre deti vo veku 4-5 rokov Výnimkou zo zákona sú + 3 deti (platné pre každú triedu) e) 22 v triede pre deti vo veku 5-6 rokov e) 21 v triede pre deti vo veku 2-6 rokov PEDAGOGICKA DOKUMENTÁCIA V MŠ: Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) paragraf 11 Pedagogická dokumentácia školy/školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa riadi v-v proces, a podľa ktorých škola/školské zariadenia vydáva verejné listiny a rozhodnutia Pedagogická dokumentácia sa vedie v štátnom jazyku V národnostných školách sa ped. dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Podľa Vyhlášky č. 339/2023 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii paragraf 1 Pedagogickú dokumentáciu tvorí: (sú povinné)  b) Triedna kniha b) Osobný spis dieťaťa Podľa Vyhlášky č. 339/2023 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii paragraf 3 Ďalšiu dokumentáciu tvoria najmä: d) Denný poriadok d) Zápisnica z rokovania pedagogickej rady d) Zápisnica z rokovania metodického združenia, ak je zriadené d) Záznam z pedagogického diagnostikovania Dokumentácia o aktivitách podľa paragraf 28 ods. 16 zákona Materské školy môžu organizovať pobyty deti v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik, a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom www.minedu.sk – pozrieť zákony Ministerstvo -> legislatíva -> regionálne školstvo -> zákon (245,596-len zriadovatelia) a potom vyhlášky (339 – paragraf 3 bod 1 a paragraf 1 bod 1, 541) Zákon -> najvyššía norma, čo nemôže byť v zákone je vo vyhláške zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov DIEŤA V PREDŠKOLSKOM VEKU Chápanie dieťaťa v minulosti: Ako nehotový jedinec Ako “nedospelý malý človiečik” Ako nerovnocenný partner, ktorý sa na vstup do spoločnosti ešte len pripravuje Chápanie dieťaťa v súčasnosti: Deti dnes existujú ako relatívne samostatná sociálna skupina Deti majú svoju špecifickú spoločenskú pozíciu a z nej výplyvajúcu rolu dieťaťa Deti nie sú len pasívnymi konzumentmi kultúry dospelých Deti nie sú len akýmisi prijímateľmi pravidiel dospelých Dieťa je aktívnym subjektom sociokulturného diania Predškolský vek Obdobie predškolského veku nadväzuje na batolivé obdobie (sebauvedomenie) a končí nástupom dieťaťa do školy (školská zrelosť). Je to obdobie od 3-6 rokov. Predškolský vek od 3-6 rokov Predškolský vek od 2-6 rokov Predškolský vek od 3-7 rokov Predškolský vek od 4-6 rokov  Predškolský vek: - mladší školský vek od 1-3 rokov - starší predškolský vek od 3-6 rokov ERIKSONOVE FÁZY PSYCHOSOCIALNÉHO VÝVINU V každej fáze človek stretáva a prekonáva nové výzvy Každá fáza je postavená na úspešnom zvládnutí predchádzajúcich fáz Výzvy a fázy úplne nezvládnuté môžu prinášať problémy v budúcnosti ERIKSONOVA TEÓRIA VÝVINU : 1. Dôvera (od 1.roka ) 1. Nedôvera (nádej) 2. Autonómia (3. – 4. roky) 2. Zahanbenie, pochybnosti (cnosť, vôľa) 3. Iniciatíva (4.-5. rok) 3. Vina (rozhodnosť) 4. Usilovnosť (6.-12. rok) 4. Menejcennosť (kompetencie) 5. Identita (12.-19. rok) 5. Konfúzia identity (vernosť) 6. Intimita (mladá dospelosť) 6. Izolácia (láska) 7. Generativita (30.-65. rok) 7. Stagnácia (starostlivosť) 8. Integrita (65 a viac 8. Zúfalstvo (múdrosť) KOGNITÍVNY VÝVIN PODĽA PIAGETA: 1. Senzomotorické štádium (0-2) 2. Predoperačné štádium: 2-4 predpojmové subštádium, 4-7 intuitívne subštádium 3. Štádium konkrétnych operácii (7-11) 4. Štádium formálnych operácii (12-vyššie) Každé štádium sa vyznačuje kognitívnou štruktúrou -> vzniká na základe vzťahu: kognitívna schopnosť a prostredie prostredníctvom vrodených kognitívnych procesov Dieťa predškolského veku: 1. Podľa Opravilovej – Gebhartovej (2003) – dieťa je aktívna osobnosť, ktorá má právo i povinnosť sa na svojom rozvoji spolupodieľať. Je samostatne mysliacou bytosťou, spolutvorcom vlastného rozvoja a nie niekým, kto sa má bez vlastnej vôle prispôsobiť alebo nechať ovládať a riadiť. 2. Podľa Zákona č. 245/2008 Z. Z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) paragraf 2 – dieťaťom je fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole, alebo fyzická osoba pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi… Dieťa z poľladu vied: Biologické poňatie dieťaťa a detstva – telesný a pohybový vývin dieťaťa Psychologické poňatie dieťaťa a detstva – psychický a kognitivny vývin dieťaťa Sociologické poňatie dieťaťa a detstva – socializácia 2 línie skúmania detstva: - človek je taký, aké bolo jeho detstvo: detstvo je obdobie, v ktorom sa formuje osobnosť jedinca a budujú sa základy jeho ďalšieho života - detstvo je také, aká je spoločnosť (resp. prostredia), v ktorom detstvo prebieha: stavia na pôsobení sociálneho prostredia, v ktorom deti rastú Nová téza, kde dieťa nie je len objekt sociálneho pôsobenia, ale je chápané ako aktívny subjekt: Spoločnosť je taká, akí sú ľudia, ktorí v nej vyrastajú  Sociokultúrne poňatie dieťaťa a detstva – enkulturácia – osvojovanie kultúrnych hodnôt, zastáva významne miesto v socializačnom procese Egocentrizmus je sklon subjektu vzťahovať všetko k sebe a na seba Tento sklon je u dieťaťa normálny, pretože dieťa spočiatku nerozlišuje medzi sebou a vonkajším svetom Utváranie identity (vlastnej totožnosti dieťaťa; otázka sebauvedomovanie a sebaobrazu dieťaťa) a to ako jedinečnej, výnimočnej a neopakovateľnej osobnosti vo vzťahu k obklopujúcemu spoločenstvu, vo vzťahu k vlastnému pohlaviu s podporovaním zodpovedajúcemu sebaobrazu a sebaponímania Práva dieťaťa: Valné zhromažďovania OSN schválilo 20.11.1989 Dohovor o právach dieťaťa Platnosť nadobudol 2.9.1990 Po novom definoval detské práva Po novom chápe aj osobnosť dieťaťa, nechápe ho ako osobnosť, ktorú treba len chrániť, ale chápe dieťa ako osobnosť plnoprávnu, aj keď rešpektuje a prihliada na jeho zvláštnosti Dokument tvorí medzinárodný štandard ochrany detí KURIKULUM MATERSKEJ ŠKOLY slovo latinského pôvodu odvodené od currere, čo zn. bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cieľu. Odpovedá na otázky: koho, prečo, v čom, ako, kedy, za akých podmienok širšie a užšie ponímanie kurikula obsah všetkej skúsenosti, ktorú deti/žiaci získavajú v škole a v činnostiach, ktoré sa ku škole vzťahujú, ale aj jej plánovanie a hodnotenie Klasifikácia koncepcií (Yves Bertrand): 1. Spiritualistické (metafyzické, transcendentálne) 2. Personálne (humanistické, anarchistické, nedirektívne, organické, slobodné, otvorené) 3. Psychokognitívne 4. Technologické 5. Sociokognitívne 6. Sociálne 7. Akademické (tradicionalistické, klasické, generalistické) Členenie kurikula - z hľadiska obsahu: plánované, realizované, osvojené - z hľadiska účelovej učebnej činnosti: formálne, neformálne, informálne - z hľadiska zamerania kurikula: na predmetný prístup na praktickú orientáciu, na rozvoj osobnosti, na sociálne záujmy a potreby - z hľadiska zamýšľaného poňatia kurikula: zamýšľané, skryté - z hľadiska prístupu: inštrukcionistické, konštruktivistické - z hľadiska vzdelávacieho konceptu – kurikulum: pre ďalšie vzdelávanie, pre celoživotné učenie Typy kurikula: - normatívny typ, participatívny/ústretový, autoritatívny, liberálny, národný Národne kurikulum - Rámcovo vymedzený štátny vzdelávací program pre jednotlivé druhy a typy škôl. Dvojúrovňový model kurikula: 1. ŠVP 2. ŠkVP ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM štátom stanovené vymedzenie cieľov a obsahu predprimárneho vzdelávania v súlade s aktuálnymi požiadav- kami na budovanie základov vzdelania a kultúr. gramotnosti v súčasnej spoločnosti, je koncipovaný tak, aby predprimárne vzdelávanie bolo plnohodnotným východiskom všeobecného vzdelá- vania na ďalších stupňoch vzdelávania základný rámec pre tvorbu konkrétnych ŠkVP, kt. sú prispôsobené lokálnym potrebám MŠ a deťom, ktoré MŠ navštevujú, akcentuje požiadavky na zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania v materskej škole, vytvára predpoklady na autonómne plánovanie a realizáciu výchovy a vzdelávania na úrovni konkrétnych MŠ ŠVP 2022 - Ciele, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdel.oblasti, vzdel.štandardy, vyučovací jazyk, charakter. odboru vzdelávania v MŠ a jeho dĺžka, forma v-v, osobitosti v-v u ŠVVP detí, osobitosti v-v cudzincov/menšín ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM základným školským dokumentom, na základe ktorého sa realizuje vzdelávanie v školách súlad ŠkVP so ŠVP, cieľmi a princípmi v-v kontroluje Štátna školská inšpekcia ŠkVP okrem učebných osnov zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste, najneskôr do 60 dní od jeho schválenia, osnovy sa nezverejňujú, ak riaditeľ školy nerozhodne inak ŠkVP vydáva riaditeľ školy po prerokovaní pedagogickej rady a rady školy spravidla na obdobie jedného vzdelávacieho cyklu – t.j. spravidla na 3 roky minimálna doba, na ktorú sa ŠkVP vydáva je 1 šk.rok umožňuje MŠ uskutočňovať v-v ,,na mieru“ potrieb a záujmov detí, požiadaviek zákon.zástupcov, konkrét.podmienok a tradícií MŠ (ak je niečo, čo by zmenili, vydávajú k nemu dodatky/tvoria nový) Tvorba: vypracováva škola na základe ŠVP, tvorí ho spolu celý pedagogický zbor., škola využíva voliteľné hodiny a vypracováva si vlastný učebný plán, vychádza z cieľov a zamerania konkrétnej MŠ, musí rešpektovať vývinové osobitosti detí, akceptovať priestorové, materialno-technické, personálne podmienky Adaptácie výkonových štandardov metodický materiál, obsahuje rozpracovanie jednotlivých výkonových štandardov do výkonových úrovní, kt. predstavujú možnosť, ako postupovať pri plánovaní v-v činnosti s ohľadom na rozvojové možnosti deti systematic. spôsobom od menej náročných požiadaviek k náročnejším jednotlivé výk. úrovne nesúvisia s vekovými kategóriami (U1 nerovná sa 3-4 ročné deti, U2 nerovná sa 4-5 ročné deti,...) Predšk. edukáciu vnímame v rovine: časovej dimenzie - dôležitá pre pochopenie samotnej podstaty predškolskej eduk., dôležitosť jej variability a) vo vzťahu k materskej škole - iniciácia predškolskej edukácie -> v akom veku dieťa začne MŠ - nelimitná dĺžka predšk. edukácie -> dĺžka a ne/pravidelnnosť dochádzky  - diskontinuita predšk. edukácie -> možnosť prerušovania edukácie - terminál predšk. edukácie -> odchod z MŠ a nástup na povinnú šk.dochádzku b) vo vzťahu k edukačným aktivitám - časová heterogenita a permanentnosť obsahovej dimenzie - vymedzuje obsah predškolskej výchovy a vzdelávania, tvorí jadro kurikulárnych otázok externých faktorov - ekonomické, sociálne, demografické, legislatívne, historické, politické interných faktorov (Podhájecká 2009) - kvalifikácia a skúsenosti pedagogických zamestnancov - lokalizácia predškolského zariadenia (mesto, vidiek, možnosti...) - veľkosť školy, počet tried, veľkosť priestorov - tradícia a špecializácia školy - prostredie a príslušenstvo MŠ Stupeň vzdelania absolvovaním škol.vzdel.programu: predpr.vzdelanie, kt. dieťa dieťa získa absolvovaním posledného roka vzdel.programu odboru vzdelávania v MŠ Dĺžka štúdia: konkrétna dĺžka (niekoľko ročná dochádzka) detí do MŠ a konkrétna forma v-v podľa školského zákona 28 ods. (poldenná/celodenná), kt. sa v MŠ reálne uplatňuje Učebné osnovy – podľa platného stavu od 1.1.2022 sú súčasťou ŠkVP, tvoria sa na 1.šk.rok – určujú rozsah v-v = plnia programovú funkciu – nevapracujú sa definitívne, môžu sa dopĺňať a upravovať = orientačná funkcia – sú záväzkom pre všetky učiteľky MŠ = normatívna funkcia – MŠ môže rozhodnúť, či: učeb.osnovy ŠkVP sú vzdelávacie štandardy oblastí ŠVP : si učeb.osnovy budú i naďalej vypracúvať v podobe obsah.celkov : si MŠ zvolia vlastnú cestu vypracovania učeb.osnov (ciele, iný jazyk) Hodnotenie detí – zameranie a formy hodnotenia detí Kompetencie učiteľa Dobrý učiteľ: láska k povolaniu/deťom, ovládanie didaktiky, oboznamuje sa s filozofiami v-v, spolupráca, sebarozvoj, sebareflexia UČITEĽ: fyzická osoba, kt. vykonáva pracov.činnosť, kt. sa uskutočňuje ŠkVP Podľa Kostruba: profesionál v oblasti v-v detí, kvalifikovaný človek, kt. vie že musí do tried& vstúpiť pripravený riešiť rôzne situácie (definícia U v MŠ) Rola učiteľa: facilitátor, manažér, opatrovateľ, obhajca, komunikátor, vodca, poradca Kompetencia (podľa zákona 245/2008 ods.2) – preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií  Podľa Tureka: prienik získaných vedomostí, nadobud.schopností, zručností formujúcixh sa postojov, hodnotovej orientácie, motívov k činnosti Schoolover Associates: správanie, kt. charakterizuje vynikajúci výkon v niektorej oblasti, činnosti -má činnostný charakter -je komplex. celkom -má procesisálny charakter -je dynamic. a rozvinutá na rôznej úrovni -predpoklad pre výkon subjektu v určitej oblasti -výsledok formál./neformál./informál. vzdelávania Kompetencie: KĽÚČOVÉ – prenosný a multifun.súbor vedomostí, zručností, postojov, kt. potrebuje každý jedinec pre osobné naplnenie a rozvoj, pre zapojenie sa do spoločnosti, celoživot.procesu učenia sa, vyžaduje priaznivé sociál. a ekonomic.prostredie 1.Gramotnosť 2.Dvojjazyčnosť 3.Mat.kompetencie a kompetencie vo vede 4.Digitál.kompetencia 5. Osob. a sociál. schopnosť učiť sa 6. Občian.kompetencia 7. Podnikateľ.komp. 8. Kompetencia v oblasti kultúr.povedomia a prejavu Kľúčové kompetencie podľa Tureka: INFORMAČNÉ: informač.gramotnosť, PC gramotnosť UČEBNÉ: zručnosti súvisiace s prípravou na učenie, s procesom učenia sa, s kontrolou učenia sa KOGNITÍVNE: riešenie problémov, kritic.myslenie, tvorivé myslenie INTERPERSONÁLNE (sociálne): efektívne žiť a pracovať s ľuďmi, nenásilne riešiť konflikty Kompetencie učiteľa: Petlák: - personálne - pedagogické - psychologické - didaktické - kreatívne -komunikatívne - informačné - morálne - organizačno-školské a praktické Průcha: - odborno-predmetové - didakticko-psychodidaktické - všeobecno-pedagogické - diagnostické a intervenčné - sociálno, psychosociálne a komunikatívna - manažérske a normatívne - profesijná a osobnostne kultivujúca  Kompetencie dieťaťa -prvýkrát sa objavili v ISCED 0, 2008 Tieto kompetencie sú zo ŠVP pre MŠ 2022 ! 1. komunikačné kompetencie 2. matematické kompetencií a kompetencie v oblasti vedy a techniky 3. digitálne kompetencie 4. kompetencie učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť 5. sociálne a personálne kompetencie 6. občianske kompetencie 7. pracovné kompetencie Tieto kompetencie sú zo ŠVP 2008 - psychomotorické kompetencie - osobnostné (intrapersonálne) kompetencie a) Základy sebauvedomenia b) Základy angažovanosti - sociálne (interpersonálne) kompetencie - komunikatívne kompetencie - kognitívne kompetencie a) Základy riešenia problémov b) Základy kritického myslenia c) Základy tvorivého myslenia - učebné kompetencie - informačné kompetencie Hra ! dieťa má právo na hru, vzdelanie, odpočinok, kultúr.činnosti, prístup k info., slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania ! – je najprirodzenejšia činnosť, prostredníctvom kt. absorbuje do vlastného vedomia obrovksé množstvo poznatkov, podnetov, skúseností. Je informačnou bránou do duše Podhájecká: je súčasne prostriedkom, ako dieťa môže vyjadriť vlastné vnútor. pocity, postoje, vlastné kompetencie a dať ich najavo okoliu ZNAKY HRY (Koťátková, Podhájecká): spontánnosť, radosť, zaujatie, tvorivosť, fantázia, samostatnosť ASPEKTY HRY: poznávací, precvičovací, emocionálny, pohybový, fantazijný, motivačný, diagnostický, terapeutický, sociálny Delenie hry (Pirjov) – Tvorivé hry: námetové, konštruktívne, dramatizujúce Hry s pravidlami: pohybové, didaktické (Eľkonin) – napodobňovanie, dramatic. hry, hry s pravidlami bez obsahu (Buhlerová) – funkcionálne, fikcionálne, konštruktívne, hry s pravidlami, perceptívne  (Cejpeková) – námetové, konštruktívne, dramatické, didaktické (Příhoda) – Hry nepodmienene reflexné: experimentačné, lokomočné, agresívne, obranné... – Senzomotorické: dotykové, zrakové, sluchové – Intelektuálne: funkčné, námetové, napodobňovacie, konštruktívne, hlavolamové... – Kolektívne: súťaživé, spoločenské, rodinné, stolové (Kurica) – funkčné, manipulačné, napodobňovacie, receptívne, úlohové, konštruktívne Edukačná hra (Podhájecká): cieľavedomá, organiz.,vedená a spätne vyhodnocovaná edukač.aktivita pedagóga, kt.ju realizuje s jednotlivcami, skupinou, pričom ich k hre aktivizuje a motivuje, v hre usmerňuje, splenie edukač.úloh vyhodnocuje a deti oceňuje Štruktúra edukačnej hry: úloha, materiál, činnosť, pravidlo, kompetencia ,,Učíme sa hrať, učme deti hrať sa, učme sa ako učiť seba a deti hrať sa“ – Podhájecká Hračka predmet určený na hru detí alebo dospelých slúži na upútanie pozornosti dieťaťa, jeho zabavenie, rozvoj jeho motorických a psychických schopností masová produkcia hračiek nastala v 20. storočí Komenský – hračka je verná kópia reál.predmetu Duplinský - v minulosti hračky predstavovali miniatúrne verzie pracovných nástrojov a predmetov z domácnosti - dieťa si prostredníctvom nich malo postupne osvojovať pracovné činnosti a pripravovať sa tak na svet Borecký - hračku považuje za nástroj hry, či predmet vyrobený deťom pre radosť Pančuchová - vo všeobecnosti sa za hračky považujú najrozličnejšie predmety používané ako pomôcky a prostriedky detských hier zameraných na rozvoj osobnosti, prípravu na prácu a na budúci život Slovenská obchodná inšpekcia: uvádza, že hračkou sa rozumie každý výrobok alebo materiál navrhnutý alebo určený na hranie deťom mladším ako 14 rokov Požiadavky na hračku: 1. hygienické: zdravotne bezchybná, vyrobená z materiálov zdraviu neškodné (najmä mladšie deti) 2. pedagogické: má rozvíjať osobnosť dieťaťa, tvorivosť, povzbudzovať k aktívnej činnosti a sebarealizácii 3. estetické: má zaujať dieťa svojim tvarom, farbou, má rozvíjať u neho zmysel pre krásu a vkus bezpečnostné požiadavky na hračku, podľa zákona č. 78/2012 Z. z.: na hračkách je označenie CE, ktoré deklaruje, že vyrobená hračka spĺňa všetky technické a bezpečnostné požiadavky, ktoré na ňu kladú Delenie hračiek Cejpeková – námetové, konštruktívne, dramatizujúce, pohybové, didaktické Hapala – figurálne, športové a pohybové, technicko-konštruktívne, dramatické, svojpomocne vytvorené Svobodová – hračky pre rozvoj hrubej motoriky, jemnej motoriky, inteligencie a osobnosti, pre tvorivé hry, na rozvoj citového a estetic.prežívania -ľudové, umelecké, priemyselné, hotové, polohotové, hračka ako hmota Funkcie hračiek: 1. socializačná - pomáhajú deťom nadviazať vzťahy a prijímať sociálnu úlohu, budovať vzťah k sebe i druhým 2. diagnostická a terapeutická - znižujú psychické napätie, hrajú významnú úlohu pri odlúčení, pri hospitalizácií, sú prostredníctvom komunikácie, môžu slúžiť ako rehabilitačná pomôcka Postavenie hračky v kurikulárnych dokumentoch: 2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 0 ISCED 0 hru posunul do významovo novej edukačnej roviny. Hru uznáva ako nosnú, kľúčovú metódu, prostredníctvom ktorej chce maximálne využiť edukačný potenciál detí a dokázateľne, kvalitne rozvíjať a zdokonaľovať ich kľúčové kompetencie v relatívne limitovanom časovom priestore v materskej škole. Hračka je neodmysliteľnou súčasťou hry a teda ak vnímame posilnenie statusu hry v materskej škole, dalo by sa povedať, že bol posilnený i status hračky v tomto kurikulárnom dokumente. 2022 - Štátny vzdelávací program Hračka je integrálnou súčasťou všetkých vzdelávacích oblastí, viacerých výkonových, obsahových štandardov, evaluačných otázok, i foriem denných činností. Často je hračka „zamaskovaná“ za predmety, didaktické pomôcky či techniku. Napr. vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami sú to napr. predmety, pri ktorých dieťa určuje počet; útvary, z ktorých skladá obrázok, vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda sú to napr. prírodné reálie, ktoré dieťa triedi atď. Alternatívne školstvo Do roku 1989 boli jednotné školy – jasné pravidlá, všetko platí pre všetky školy Průcha, Zelina a Hrdličková charakterizujú alternatívnu školu, školstvo, pedagogiku ako: takú školu, školstvo, pedagogiku, ktorá je alternatívnou k tradičnej, pričom za tradičnú považuje školu pamäťovo-reprodukčnú, s autoritatívnym postavením učiteľa, používajúcu donucovacie metódy, s relatívne stálou organizáciou vyučovacích hodín, vyučovania a školského roka, s pevnými osnovami a učebnými plánmi určenými ,,zvonku“ – mimo školy, s direktívnym spôsobom riadenia školy a edukatívnych procesov. Funkcie alternatívnych škôl (Průcha): kompenzačná – alternat.školy vznikajú s cieľom nahradiť určité nedostatky, kt. sa objavujú v štandardnom školstve. Uspokojujú tie potreby žiakov, kt. tradič. školy nedokážu uspokojiť.  : diverzifikačná (zmena, rozčlenenie) – alternat. školy zabezpečujú potrebnú pluralitu vzdelávania, zabraňujú uniformnosti v obsahu, organizácii a kvalite vzdelávania. Spolu s tradič. školami značne rozširujú variabilitu vzdelávacích inštitúcií. : inovačná - z pedagog. hľadiska je najdôležitejšou funkciou. Znamená, že alternat. školy vytvárajú priestor, v ktorom sa realizuje experimentovanie, skúšanie a inovácie vzdelávania. Ide o inovácie v oblasti metód, foriem, organizácii, spôsoboch prezentácie vzdelávacích výsledkov... Delenie alternatívnych škôl (Zelina): 1.Reflexívno-predvedecká: sokratovský prístup, sparťanská škola, Komenského koncepcia, Rousseauovská filozofia a prax výchovy 2. Pragmaticko-behaviorálna: Deweyho projektová metóda a jej modifikácie, Skinner a jeho koncepcia, heuristické alternatívne školy 3. Kognitívno-scientistická: ITV Z. Kovalikovej, B. S. Bloom, J. Piaget, Jenská škola 4. Humanisticko-personalistická: Steinerova pedagogika waldorfskej školy, Montessori, Freinet, Dalton, Rogers, dramatická výchova, tvorivá dramatika, skupinové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, globálna výchova, tvorivo-humanistická výchova, ,,školy emocionálnej intelginecie“ 5. Multimediál. teórie: programové/systémové vyučovanie, hypermediálne prístupy, virtuál.školy MÁRIA MONTESSORI ,,pomôž mi, aby som to urobil sám“ - základnou myšlienkou bolo oslobodiť dieťa od diktatúry dospelých, dať „mu slobodu“ - jej filozofia dieťaťa bola poznamenaná náboženstvom, lekárskym vzdelaním a prácou s postihnutými deťmi - jej výchovný systém je založený na novom pohľade na dieťa, ktoré chápe ako aktívnu bytosť schopnú samostatne budovať svoju osobnosť ak má k dispozícii pedagogicky pripravené prostredie - zistila, že deti v triedach sú nehybné - preto vyhlásila, že tieto deti nie sú disciplinované, ale „zničené“ - z tohto dôvodu je u nej sloboda pohybu pravidlom a disciplína sa vytvára prostredníctvom slobodného prejavu, správania a rozhodovania „aktívna disciplína“ Hlavné myšlienky: *dieťa má robiť len to, čo urobí z vlastných síl, *realizácia slobody chápaná ako sloboda biologická (voľný tvorivý vývoj dieťaťa), *sloboda sociálna (život v spoločnosti) a sloboda pedagogická (samostatná a voľná činnosť dieťaťa) Základný systém z hľadiska rozčlenenia pedagogic.materiálu: 1.Cvičenia každodenného života – elementárne pohyb.cvičenia, na otváranie zatváranie/naberanie,nalievanie, cvičenia na samoobsluhu a starostlivosť o pomoc 2.Zmyslová výchova – zrakové cviky: rozlišovanie farieb, tvarov, dimenzií, hmatové cvičenia: rozlišovanie kvality povrchu, hmotnosti, teploty, sluchové cvičenia: rozlišovanie zvukov, ruchov, tónov, čuchové a chuťové cvičenia, cvičenia na rozvoj kreativity a abstraktnosti 3.Matematika – poznávanie čísel od 0 – 9 prostredníctvom multisenzoriálneho prepojenia kvantity a symbolu, základy aritmetiky a algebry ( čísel.kategórie, viacmiestne čísla, násobenie, delenie..) 4.Jazyk – rozširovanie slovnej zásoby, príprava na písanie, slovné druhy, analýza viet... 5.Kozmická výchova – Geografia, geológia: vesmír a organizácia ľudsk.spoločnosti, Biológia: poznávanie rastlinnej/živočíšnej ríše, Ekológia: ochrana život.prostredia a ľudsk.zdravia, Základy z fyziky, chémie, výtvarného umenia... - ELIPSA: dôležitý prvok, deti sa ukľudnia, sedia na zemi v tvare elipsy, sú všetci spolu, rozprávajú sa, chodia po elipse - KOBERČEK: deti si na neho berú pomôcky, menší koberec pre jedného/väčší pre viacerých WALFDORFSKÁ PEDAGOGIKA (R. Steiner) -Steiner bol propagátor antropozofie – spirituál.vedy, kt. sa zaoberala duchovnými elementami -pre Walfdorfskú pedagogiku sú tipické 3 slová – HLAVA, SRDCE, RUKY -namiesto súťaživosti sa medzi deťmi majú uplatňovať princípy harmonic.spolupráce -učia sa cudzie jazyky, hudobné a praktické odbory, vyučovanie formou projektov tzv. epochálne vyučovanie, - vysvedčenia neexistujú, vypracúvajú sa odborné posudky, hodnotí sa slovne, -predškolský stupeň: zahrňujú MŠ, základná škola (1.- 4., 5.- 8.), stredná škola rozdelená na nižší, stredný a vyšší stupeň (9. – 12.) možnosť maturity v 13. ročníku 3 etapy pôsobenia na dieťa: 1. do 7 roku/do výmeny zubov – dieťa sa učí napodobňovaním : 2. od 7 – 14/po pohlavnú zrelosť – nastupuje autorita a jej nasledovanie : 3. od 14-21/dosiahnutie pohlav.zrelosti – vychovávateľ má viesť dieťa k vlastnému názoru, samostatnosti, učiteľ sa stáva poradcom študenta Rytmus dňa: Príchod detí – učiteľka si s každým dieťaťom podá ruku, pritom zistí ako je naladené : Ranné vítanie – deti sa pozdravia navzájom a privítajú nový deň : Desiata – spolu poďakujú za jedlo, poprajú si dobrú chuť v básni/piesni : Pobyt vonku – vonku chodia za každého počasia : Rozprávka – obmieňaná každé 3 týždne, aby deti mali čas vžiť sa do rozprávky. Číta sa pri sviečke pred obedom : Obed – deti majú možnosť pomáhať pri príprave : Odpočinok – v postieľkach, ležadlách  : Odpoludňajšie činnosti – deti sa hrajú, potom upratujú Rytmus týždňa: Maľovanie, Pečenie chleba, Kreslenie, Modelovanie/práca s drevom, Eurytmia (pohyb. výchova DALTONSKÁ ŠKOLA – zakladateľka Helen Parkhurstová 3 základné princípy tejto školy: SLOBODA, SAMOSTATNOSŤ, SPOLUPRÁCA − Daltonské prostriedky u detí predšk.veku 1. Farby dní (pon-čevená, ut-modrá, st-oranžová, štv-zelená, pia-žltá) 2. Tabuľa úloh 3. Balíček denného režimu 4. Úlohový list a úlohová aktivita 5. Práca v centrách aktivity 6. Usporiadanie materiálu LESNÉ ŠKÔLKY - typ eko-škôlky a drží sa myšlienky „vonku za každého počasia“ v prírodnom prostredí - zdôrazňujú pobyt detí v prírode a vzdelávanie mimo tried, najčastejšie v lese - v skupine je maximálne 13 detí, preto významným prvkom je aj prístup k deťom ako jednotlivcom - aktívna spolupráca a komunikácia s rodičmi, ktorý sa tiež podieľajú na jej chode, vytvára rodinné zázemie - v našej legislatíve nie je tento typ vzdelávania podchytený Organizácia a materiálno-technické zabezpečenie Zázamie a hygiena: vzdelávanie prebieha vždy vonku, preto je bezpečnosť prioritou, zázemie musí byť udržiavané s možnosťou kúrenia Prístrešok: poskytuje teplo, oddych, spánok, ukrýt v prípade extrémnych poveternost.podmienok, skladovanie všetkých potrebných vecí KROK ZA KROKOM - program je medzinárodne uplatňovaný inovatívny pedagogický program pre MŠ, ZŠ, špeciálne ZŠ a regionálne vzdelávacie a komunitné centrá - Nadácia Škola dokorán CENTRÁ AKTIVÍT - výtvarné centrum, centrum rozvíjania reči a rannej gramotnosti, centrum matematických predstáv a skladačiek, centrum piesku a vody, prírodovedné centrum, dramatické centrum, stavebnicové centrum, centrum varenia, vonkajšie aktivity, hudobné centrum, pohybové centrum  Rozdiely medzi klasickou a alternatívnou školou Klasická škola Alternatívna škola Pozornosť sa sústreďuje na dieťa (schopnosti, Viac pozornosti sa venuje obsahu učiva než Východiská záujmy, potreby) a z toho sa odvodzuje čo dieťaťu a jeho osobnosti treba učiť Naučiť sa čo najviac učiva, preceňovanie Spolu s učivom rozvíjať schopnosti, záujmy Ciele pamäťového učenia, menej pozornosti sa a najmä tvorivosť. Učivo nie je cieľom, ale venuje tvorivosti žiakov prostriedkom rozvoja žiaka. Pevne stanovený učebným plánom, Tempo a rýchlosť jeho osvojenia nie sú Obsah osnovami. Je záväzný pre všetky školy a stanovené, prihliada sa na osobitosti žiakov. žiakov Prevaha verbálnych metód, výber metódy Hry, dramatizácia, využíva sa spontánnosť Vyučovacie metódy závisí len od učiteľa. a nápaditosť žiakov. Vyučovacia hodina s presne stanoveným Vyučovacie formy Dôraz na aktivitu a spoluprácu žiakov. časom a zaužívanou štruktúrou. Rodina neovplyvňuje prácu školy, škola Rodičia spolurozhodujú o mnohých činnostiach Spolupráca s rodičmi informuje rodičov o žiakovi. školy, majú prístup na vyučovaní. Organizátor ako „partner“, priateľský vzťah ku Učiteľ Organizátor práce, autorita. žiakom