Svetová ekonomika Latinskej Ameriky PDF

**SVETOVÁ EKONOMIKA** **LATINSKÁ AMERIKA** **Latinskoamerický región** - 33 krajín (nezávislých štátov) - 15 závislých území - Iberská Amerika -- španielsky a portugalsky hovoriace krajiny - Hispánska Amerika -- iba španielsky hovoriace krajiny - rozloha: 20,5 mil. km2 - populáci...

**SVETOVÁ EKONOMIKA** **LATINSKÁ AMERIKA** **Latinskoamerický región** - 33 krajín (nezávislých štátov) - 15 závislých území - Iberská Amerika -- španielsky a portugalsky hovoriace krajiny - Hispánska Amerika -- iba španielsky hovoriace krajiny - rozloha: 20,5 mil. km2 - populácia: 663 miliónov **Delenie regiónu** 3 subregióny: 1. **Južná Amerika** - **sever** (Venezuela, Surinam, Francúzska Guyana (vzdialené územie Francúzska, platí sa eurom) Guyana), **západ** (Peru, Bolívia, Ekvádor, Kolumbia), **oblasť južného lievika** (Southern Cone -- Argentína, Chile, Uruguay), **Brazília** -- najväčší štát) 2. **Stredná Amerika** -- Guatemala, Honduras, Nicaragua, Kostarika, Panama, Belize (úradný jazyk angličtina) 3. **Karibik** -- 3 hlavné súostrovia -- **Bahamy** (Bahamy), **Veľké Antily** (Kuba, Puerto Rico (patrí ku USA, nie sú štátom USA ale nemajú hlasovacie práva), Jamaica, Hispaniola (Haiti a Dominikánska republika), Kajmanské ostrovy), **Malé Antily** (východne od Puerto Rico po venezuelské pobrežie) **Obyvateľstvo** - 45,6 % mestici (miešanci s predkami európskeho a indiánskeho pôvodu) - 26,6 % európskeho pôvodu - 11,4 % indiánskeho pôvodu - 6,5 % černošské obyvateľstvo - 6,3 % mulati - 3 % ostatní - súčasný výskyt Indiánov: v regióne Centrálnych And v Bolívii, Ekvádore a Peru, Guatemale, Mexiku - hustota obyvateľstva: 32 na km2 **HDP** - Brazília, Mexiko, Argentína -- 3 najväčšie ekonomiky - Uruguay -- najbohatšia krajina Južnej Ameriky, s najväčším HDP per capita, rozvinutý bankový systém - Panama, Kostarika -- najbohatšie krajiny v strednej Amerike, Panama vďaka Panamskému prieplavu - Bolívia -- najchudobnejšia krajina, environmentálne zraniteľná - Haiti -- najchudobnejšia krajina **Klasifikácia podľa Svetovej banky** - krajiny s vyšším príjmom -- Uruguay, Chile - krajiny s vyšším stredným príjmom -- Brazília, Argentína - krajiny s nižším stredným príjmom -- Haiti, Bolívia **Ekonomika** - baníctvo, spracovateľský priemysel a potravinársky, petrochémia, elektrický, strojárstvo - Stredná Amerika -- banánové republiky (monokultúrne pestovanie) - 2/3 z latinskoamerického poľnohospodárstva -- 2 producenti (Brazília a Argentína) - obilie (Laplatská nížina), káva, bavlna, cukrová trstina, kakao, tropické plody, sója - hovädzí dobytok - služby: cestovný ruch, telekomunikácie, doprava **Priemyselné oblasti** - trojuholník Sao Paulo, Rio de Janeiro a Belo Horizonte - Laplatská nížina -- Buenos Aires, Rosario - Mexico City -- Monterrey - Sever Južnej Ameriky, predovšetkým Venezuela a Kolumbia **Ekologický cestovný ruch** - Kostarika ako líder (udržateľný cestovný ruch, udržateľné hospodárstvo, zelená energia) - Mexiko, Guatemala, Patagónia (Argentína), Panama, Ekvádor **Spoločné znaky krajín** - prírodné bohatstvo -- nerastné suroviny, lesy, vodstvo - poľnohospodársky sektor -- jeho význam - politická a ekonomická nestabilita - hlboké a opakujúce sa krízy - vysoká zadlženosť - vysoká príjmová nerovnosť - vysoká miera urbanizácie (slumy, favely -- slumy v Brazílii) (v Haiti, Jamaica, Bolívia) **Vládny dlh** - Argentína -- jedna z najviac zadlžených krajín **Príjmová nerovnosť** (Giniho koeficient) - Brazília, Honduras, Kolumbia, Panama **Prírodné zdroje** - vodná energia (Paraná, Orinoco, Amazon) - 2\. najväčšou vodná elektráreň na svete -- **Itaipu** na rieke Paraná (na hraniciach Brazílie a Paraguaja) - dažďový prales -- Amazonsky prales (Brazília, Peru, Ekvádor, Bolívia, Venezuela, Kolumbia, Surinam, Guyana, Fr. Guyana), Stredná Amerika **Nerastné suroviny** - ropa a zemný plyn: Mexiko, Venezuela, Ekvádor, Kolumbia - Au, Ag -- Peru, Mexiko, Ekvádor - Meď - Čile (1/3 svetových zásob v púšti Atacama) - Jód - Čile (60% svetových zásob) - Cín- Bolívia - Železná ruda - Braz., Venezuela, Čile - Bauxit- Jamajka, Guyana - Síra - Mexiko, Argentína - Lítium -- Argentína (21 % svetových zásob), Čile, Bolívia  **Púšť Atacama** - meď, Fe, Au, Ag, lítium, soľ - bezoblačnosť -- Európske Južné Observatórium (ESO) - testovanie letov na mesiac (NASA) **Jazero Maracaibo** - jazero vo Venezuele (13,280 km2) - zásoby ropy **Obnoviteľné zdroje energie** - 63% OZE -- 2x viac ako svetový priemer - hydroelektrárne solárne elektrárne biopalivá veterná energia **EKONOMICKÝ VÝVOJ REGIÓNU** **Hospodársky vývoj** - kolónie 15. -- 18. storočie - nezávislosť 19. storočie - časté striedanie vlád - vojenská junta -- 60.-80. roky 20. storočia - pravica vs. ľavica-- koniec 20. storočia - súčasnosť **Predkoloniálna éra** - Mayovia - Aztékovia - Inkovia - ďalšie národy v rámci ríš - 15\. -- 16. storočie -- conquista **Kolonizácia** - Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Holandsko - priniesli prvky kultúry, zvyky, náboženstvo, spôsob vládnutia - 1521 -- Hérnando Cortéz -- dobyl Aztécku ríšu - 1500 -- objavenie Brazílie - 4 miestokráľovstvá Brazílie - Zmluvy z Tordesillas - baníctvo - poľnohospodárstvo (Brazília) **Transatlantický triangulárny obchod** Obrázok, na ktorom je štvorec, text, umenie, dizajn Automaticky generovaný popis **Nezávislosť** - 19\. storočie - Haiti -- prvá krajina, ktorá sa oslobodila - ekonomický rast (Čile, Argentína) - Argentína ako jedna z najvyspelejších krajín medzi 1870 - 1913 **20. storočie** \...\...\...\...\...\....20s\...\...\...\...\...\.....30s\...\...\...\...\...\...\...\....50s\...\...\...\...\...\.....60s a 70s\...\...\...\...\...\...\...\.....80s\...\...\...\...\...\.... **Koniec 20. a začiatok 21. storočia** \...\...\...\...\...80s a 90s\...\...\...\...\...\...\...\....90s\...\...\...\...\...\...\...\...\...\...neskoré 90s\...\...\...\...\...\...\...\...\...\.....21s\...\...\...\...\...\...\.... **\ INTEGRAČNÉ ZOSKÚPENIA** - dohoda medzi krajinami - stupne: -  zóna voľného trhu -  colná únia -  spoločný trh -  hospodárska únia -  úplná ekonomická integrácia (zahŕňa menovú a politickú úniu) **Integrácia v Latinskej Amerike** - začala v 50-tych rokoch - nie taký stupeň integrácie ako v krajinách Európy - prevláda regionálna integrácia **Integračné zoskupenia** - MERCOSUR - UNASUR - OAS - USMCA - Caribbean Community **Organizácia amerických štátov (OAS)** - vznikla po 2.svetovej vojne, v platnosti od 1951 - zjednocuje všetky nezávislé americké štáty - cieľom je posilniť mier a bezpečnosť v regióne, podporiť demokraciu, hospodársky rozvoj, odstrániť chudobu - zakladateľ -- **MERCOSUR / MERCOSUL** (španielsky / portugalsky) - podpísaná v 1991 - zakladajúce štáty: Brazília, Argentína, Uruguay, Paraguaj + Venezuela (2012) - pôvodný cieľ: vytvoriť zónu voľného obchodu - teraz: odstránenie prekážok medzinárodného obchodu - tieto krajiny sú si konkurentmi v niektorých oblastiach **Obchodná dohoda medzi MERCOSUR a EÚ** - podpísané, ale neratifikované - bude jedným z najväčších obchodných blokov - významná zmena v medzinárodných ekonomických vzťahoch - dodržiava najvyššie štandardy bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa, environmentálne štandardy (ale len odporúčané) -- problematické ! - cieľom je znižovanie colných sankcií / taríf  **Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA)** - NAFTA bola implementovaná na podporu obchodu medzi USA, Kanadou a Mexikom - nadobudla účinnosť 1.1.1994 - **nová dohoda -- USMCA -- platná od 1.7.2020** - USMCA má za cieľ obmedziť obchod, napr. zastaviť presun automobilového priemyslu z USA - poľnohospodársky obchod -- väčšia otvorenosť kanadského trhu s mliekom - nové kapitoly o digitálnom obchode, duševnom vlastníctve **UNASUR, PROSUR** - UNASUR (Únia juhoamerických krajín) od 2008 -- neaktívna -- bola nahradená PROSUR - PROSUR (Fórum pre pokrok a rozvoj Južnej Ameriky) -- nová organizácia (Argentína, Brazília, Kolumbia, Čile, Ekvádor, Uruguaj, Paraguaj, Peru, Kostarika, Nikaraugua, Panama a Dominikánska republika) - PROSUR formulovanie od 2012 **CARICOM** - inšpiráciou je EÚ - podporovať hospodársku integráciu a spoluprácu, zabezpečiť spravodlivé rozdelenie všetkých výhod integrácie, koordinovať zahraničnú politiku - členovia: Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Dominika, Grenada, Guyana, Haiti, Jamajka, Montserrat, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Surinam a Trinidad a Tobago **Andské spoločenstvo** - členovia: Bolívia, Ekvádor, Kolumbia, Peru - cieľ: vytvoriť spoločný trh (nedosiahnuté) - 1993 -- bola vytvorená zóna voľného obchodu - 2004 -- zóna voľného obchodu s krajinami MERCOSURU **ALADI / LAIA**(Asociación Latinoamericana de Integración / The Latin American Integration Association) - Latinskoamerické integračné združenie - členovia: Argentína, Brazília, Bolívia, Čile, Kolumbia, Kuba, Ekvádor, Mexiko, Paraguaj, Panama, Peru, Uruguaj, Venezuela **Tichomorská aliancia** (Pacific Alliance) - Čile, Kolumbia, Mexiko, Peru **Komplexná a progresívna dohoda o transpacifickom partnerstve (CPTPP)** - podpísaná marec 2018 11 krajinami (Austrália, Brunei Darussalam, Kanada, Čile, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Peru, Nový Zéland, Singapur, Vietnam) - ratifikácia -- Austrália, Nový Zéland, Kanada, Japonsko, Mexiko a Singapur (2018), Vietnam (2019, Peru (2021) - negociácia so Spojeným kráľovstvom **Stredomorská zóna VO** - CAFTA - El Salvador, Kostarika, Honduras, Nikaragua -- USA **MEDZINÁRODNÝ OBCHOD A LATINSKÁ AMERIKA** **Obnova obchodu po Covide** - LAC - obchod klesajúci v roku 2020, nárast v roku 2021 - kľúčové faktory obnovenia: vyššie ceny primárnych komodít, zvýšený dopyt po dovoze v Číne, EÚ a USA **Obchodní partneri** - USA - Čína - EÚ - Argentína a Brazília pre väčšinu latinskoamerických krajín **Produkcia kávy** - hlavným exportérom je Brazília (hektáre poľnohospodárskej pôdy) -- 63.4 M, veľký náskok - na druhom mieste Kolumbia (dlhodobá pozícia) **Produkcia sóje** - v 21. storočí sa zvýšil dopyt po sóji (je využívaná ako krmovina) - Brazília, USA, Argentína, Čína **Produkcia banánov** - Ekvádor (najviac export), Kolumbia - hodnota vývozu banánov do celého sveta v roku 2020 **United Fruit Company / Chiquita Brands International** - Banánové republiky - komplikovaný vzťah Latinskej Ameriky s USA -- spolupráca s diktátorskými režimami - spoločnosť ako hráč v geopolitike **Produkcia tabaku** - predstavuje takmer 16% celosvetovej produkcie - Brazília, Argentína, Kolumbia, Guatemala, Kuba -- **tabakové listy** - Nikaragua, Kuba, Dominikánska republika a Honduras -- **hlavní svetoví výrobcovia cigár** **Produkcia dobytka v 2021 podľa krajín** - Brazília, Argentína **Produkcia lososov** - Čile druhým najväčším producentov (po Nórsku) **Produkcia vína** - Argentína, Čile, Uruguaj, Brazília - Čile -- 4.exportér vo svete - Argentína -- 6. **Nerastné suroviny** - pre väčšinu krajín jeden z hlavných zdrojov - značné rezervy, zásoby **Meď export** - Čile -- štvrtina zásob na svete **Produkcia ropy** - Brazília, Mexiko, Kolumbia, Argentína, Venezuela **Produkcia áut** - Brazília a Mexiko **BRAZÍLIA (Brazílska federatívna republika)** - najľudnatejší štát **Regióny** - najväčší severný región -- najväčší veľkosťou, ale najmenej obývaný, oblasť Amazonského pralesa, Pará -- najväčší producent para orechov - severovýchod -- najviac Brazílskych štátov, viac černochov, najznámejší Bahia, vysoký podiel chudobného obyvateľstva, vysoká migrácia -- vnútorná -- v rámci Brazílii - východ (červené) -- najviac osídlení - juh -- služby rozmach - stredozápad - riedko osídlená, oblasť na chov dobytka, pestovanie sóje **Ukazovatele** - 10\. najväčšia ekonomika sveta, najväčšia v Latinskej Amerike, 3. na americkom svetadiely - patrí k tzv. emerging markets (rozvíjajúcim sa trhom) - HDP: \$2,17 bil. (stále ceny, current prices), HDP pc PPP 20 584 USD (2023) - rast HDP 2,9% - hrubý národný príjem (GNI p. c. ): USD 8 140 - vyšší stredný príjem podľa SB - HDI (Human Development Index): 0,754 (vysoký stupeň rozvoja) - vysoká miera byrokracie a korupcie - gramotnosť 93% - miera inflácie 4,6% - nezamestnanosť 8% - miera chudoby 24,3% - miera extrémnej chudoby 5,4% **Rast HDP** - patrila k najviac ohrozeným krajinám ohrozeným COVID -19 - 2015-2016 -- v roku potom bolo veľa prostriedkov alokovaných aj na športové podujatia -- Olympiády, Majstrovstvá,\.... ale tieto športoviská len tak „sedia" - 2008 -- kríza -- dosť ovplyvnená, ale rýchlo sa spamätala **Brazília a medzinárodné organizácie** - člen mnohých medzinárodných organizácií - MERCOSUR - UNASUR - CELAC - CPLP -- Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín -- kultúrna inštitúcia - BRICS - WTO (Roberto Azevedo 2013-2020) - OSN - MMF **Politický systém** - federálny štát s prezidentským politickým systémom - prezident volený na 4 roky najviac na 2 po sebe nasledujúce funkčné obdobia - zákonodarná moc -- v dvojkomorovom Národnom kongrese (poslanecká snemovňa a Federálny senát) - súčasný prezident Luiz Inácio da Silva (39.v poradí) -- už tretíkrát - Brazílske demokratické hnutie -- Movimento Democrático Brasileiro (MDB), Robotnícka strana -- Partido Dos Trabalhadores (PT), Sociálno-liberálna strana -- Partido Social Liberal (PSL) **Populácia** - 215 miliónov - piata najľudnatejšia krajina na svete - nerovnomerné osídlenie - väčšina - JV - priemyselný trojuholník São Paulo -- Rio de Janeiro -- Belo Horizonte - vysoko urbanizovaná krajina (88 %) **Náboženstvo** - katolíci 65% - protestanti 22% - bez vierovyznania 8% - ostatné 5% **Rasové zloženie** **Regióny** - hospodárska aktivita sústredená na juhovýchode Južný kužeľ - vnútrozemie krajiny takmer neobývané - oblasť Amazonky -- potenciál odlesňovania produkcie biomasy! - Mokrade Pantanal-- produkcia sóje - južný kužeľ -- najkvalitnejšia pôda na pestovanie **Deforestácia**  - mangrovníkové lesy -- veľmi dôležité, fungujú aj v slanej vode **Prístavy** - pobrežie je skalnaté a vysoko postavené - nevýhoda - Santos Brasil -- viaceré prístavy prepojené infraštruktúrou, logistické centrum, sústava prístavov - Rio de Janeiro - Itaqui - Rio Grande - Recife - Porto Alegre **Zdroje energie** - voda - Itaipú -- najväčšia hydroelektráreň v Brazílii na rieke Paraná - ropa, zemný plyn, veterná energia, biomasa - spotreba energie: ropa, voda, zemný plyn, OZE (ostatné), uhlie, jadrová energia - nerastné suroviny: železná ruda, cín, bauxit, mangán, zlato, kremík, meď, kaolín, kobalt, lítium, nikel, diamanty, smaragdy a akvamarín - zásoby ropy a zemného plynu **Hospodárstvo**  **Poľnohospodárstvo** - je stále dôležitým odvetvím (výroba a export) - sójové bôby, káva - pomaranče (najväčší vývozca pomarančového koncentrátu -- majú infraštruktúru na to - potrubia), cukrová trstina, maniok, banány, ananás, kakaové bôby, kukurica, fazuľa, tabak, ryža, juta, čierne korenie, melóny, mango, hrozno, jablká, arašidy, cesnak, palma olejná - chov dobytka a hydiny - Tilapia - rybolov - lesníctvo **Priemysel** - strojárstvo (automobilový priemysel -- 1.automobilka v Brazílii - Volkswagen, Fiat Chrysler, Chevrolet, Ford, Nissan) - letecký -- EMBRAER - chemický, hutnícky, - stavebníctvo, textil a obuv - potravinársky - High tech priemysel **Služby** - najrýchlejšie rastúci sektor v Brazílii - cestovný ruch - hotelové a stravovacie služby, finančné a IT služby - najvýznamnejšie finančné centrum - São Paulo (najväčšia burza v regióne Latinskej Ameriky - BOVESPA) - doprava **Zahraničný obchod a investície** - zahraničný obchod: výrazne ovplyvnený globalizačnými trendmi v 21. storočí - navýšenie vývozu a dovozu Brazílie **Slovensko a Brazília:** - 1 z najdôležitejších obchodných partnerov pre Slovensko v regióne Latinskej Ameriky prvé je Mexiko, druhé Brazília - najvýznamnejšie brazílske exportné komodity na Slovensku: stroje a elektrické zariadenia, kovy, živočíšne produkty, chemikálie, potraviny a poľnohospodárske produkty, dopravné prostriedky (5%), optické zariadenia, cement, koža - Slovensko vyváža: stroje a elektrické zariadenia, vozidlá, kovy, chemické výrobky, plasty, gumené výrobky a optické, fotografické zariadenia, hodinky - slovenské firmy v Brazílii: Eset s.r.o. a Sygic - Brazílska spoločnosť na Slovensku: Embraco **Investície** - najväčší investori v Brazílii: Holandsko, USA, Nemecko, Španielsko, Bahamy a Luxembursko v oblastiach ťažby ropy a plynu, vozidiel, finančných služieb - Brazília je najväčším investorom v EÚ (z LAC): Petrobras (obnoviteľné zdroje energie), Marfrig (potraviny, tabak), Embraer (letectvo), Gerdau (baníctvo, spracovanie kovov), InterAlli (skladovanie), BRF BrasilFoods (potraviny, tabak ), Stefanini IT Solutions (IT služby, softvér) - v Holandsku, Španielsku, Portugalsku a Maďarsku **Súčasné výzvy** - socioekonomické výzvy - príjmová nerovnosť, chudoba - nerovnosť vo všeobecnosti - favely (slumy) - sociálne napätie kriminalita - drogové kartely - environmentálna degradácia **EKONOMICKÁ HISTÓRIA** **Stručná história** - Brazíliu objavil v roku 1500 portugalský moreplavec Pedro Cabral - pred príchodom Portugalcov -- indiánske kmene tupi-guarani - do roku 1822 pod správou Portugalského kráľovstva - Brazílske cisárstvo (konštitučná monarchia) vyhlásená (nezávislosť od Portugalska) - dynamický politický vývoj - od roku 1889 Brazília federatívnou republikou - vojenský prevrat vedený Getuliom Vargasom (Estado Novo -- 1934 -- 1945/1951 -- 1954) - vláda vojenskej junty (1964 -- 1985) - obnovenie demokracie (1985) - Brazília vstúpila do 21. storočia ako krajiny ašpirujúca na pozíciu regionálnej veľmoci s veľkým ekonomickým potenciálom rozvíjajúceho sa trhu **Hospodárske dejiny -- 19. storočie** - nezávislosť v roku 1822 -- Brazílska ríša - predchádzajúce koloniálne obdobie -- pobrežie spočiatku nebolo pre dobyvateľov atraktívne (nedostatok nerastných suroví) -- drevo zo stromu pau brasil, neskôr poľnohospodárstvo - drahé kovy, konkrétne diamanty v Minas Gerais - pestovanie cukrovej trstiny a vývoz cukru - veľké množstvo otrockej práce na plantážach a v elitných domácnostiach - najvyšší počet afrických otrokov na svete (odhaduje sa 4,8 milióna) - posledná krajina, ktorá v roku 1888 zrušila otroctvo - cukor a zlato (18.st) a káva (19.st), kaučuk (2.pol 19.st) zmena názvu na **Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algarve** **30. -- 50. Roky 20. storočia** - začal sa rozvíjať domáci priemysel - veľká hospodárska kríza -- dopyt po svetových primárnych komoditách z Brazílie klesol - **Estado Novo** (1930-45) -- poľnohospodárstvo bolo diverzifikované, bavlna, kukurica a pomaranče sa začali pestovať prostredníctvom štátnych dotácii, ropný priemysel sa znárodnil, ženy získali právo voliť a boli zrušené vnútorné clá medzi brazílskymi štátmi - prezident Juscelino Kubitschek de Oliveir (1956-1961) -- nové hlavné mesto Brasilia - presadzoval stratégiu nahrádzania domácej produkcie dovozom (ISI) - rozvíjanie automobilového a lodiarskeho priemyslu, elektrárne **60. -- 80. roky 20. storočia** - vojenský prevrat -- vojenská junta (1964 -- 1985) - hospodársky zázrak, ekonomika vykazovala vysoké miery rastu (10%), rozvíjal sa priemysel a poľnohospodárstvo - boli podporené verejné projekty ako výstavba diaľnic a elektrárni, zrušenie exportných daní, poskytovanie exportných úverov, rozvoj kapitálového trhu - v 70. rokoch -- stal sa závislým od zahraničnej pomoci v dôsledku ropných šokov, dlhovej krízy v 80.rokoch - postupne rástla aj miera inflácie, ovplyvnená aj znižovaním svetových cien bavlny a poklesom dopytu po káve, rástla nezamestnanosť - default v roku 1981 - politické zmeny **90. roky** - demokratizácia - ekonomická expanzia - protiinflačný plán Cruzado -- zaviedol cruzado, ale úroveň inflácie sa neznížila - Brazília sa dostala do inflačnej špirály - poklesla priemyselná výroba a vyplácanie vysokých úrokov zahraničným veriteľom prehĺbilo ekonomické problémy - miera inflácie 2491% v roku 1993 - minister financií Fernando Henrique Cardoso - Brazília si postupne vybudovala dôveru v zahraničných investorov, čo bolo dôležitým stimulom pre rast zamestnanosti, výroby a brazílskeho hospodárstva - postupne rástla aj domáca spotreba, čiastočne posilňovala stredná trieda **Plán REAL** - 3 fázy - fiškálna úprava - zníženie inflácie a zavedenie novej účtovnej jednotky (URV) -- korekčný mechanizmus - zavedenie novej meny -- brazílsky real - mena sa stabilizovala, znížila inflácia, mzdy si tiež udržali kúpnu silu a HDP začalo rásť **Menová kríza v roku 1999** - výrazne ovplyvnená mexickou (1994), ázijskou (1997) a ruskou (1998) krízou - zníženie objemu svetového obchodu a zníženie svetových cien komodít vyvážaných Brazíliou -- vonkajšie faktory - rastúci zahraničný dlh Brazílie, vládny deficit - Brazílsky real bol nadhodnotený kvôli fixácii na americký dolár - vyhlásenie moratória zo 7.januára 1999 na splatenie záväzkov zo štátnych dlhopisov -- interné faktory **21. storočie** - 2002 -- obnovenie ekonomických problémov - pretrvávajúci deficit verejných financií (6% HDP), spomalenie ekonomického rastu USA, zníženie brazílskeho exportu do USA, argentínska kríza ako jedna z príčin - víťazstvo ľavicových politikov - MMF poskytol pôžičku vo výške 30,4 mld. USD - zasiahnutá energetickou krízou - brazílska vláda prijala opatrenia ako optimalizácia spotreby energie, uprednostňovanie strategických sektorov a z dlhodobého hľadiska začala podporovať diverzifikáciu zdrojov energie - vďaka fiškálnej a monetárnej disciplíne sa aj po zvolení prezidenta da Silvu situácia v brazílskej ekonomike optimalizovala **Dilma Rousseff** - 2011 -- 2016 = prezidentka - stagnácia brazílskej ekonomiky - pokles ekonomického rastu, zvýšenie inflácie a deficitu verejnej správy - v rokoch 2015 a 2016 vstupuje do recesie (-3,55% a -- 3,31%) - Majstrovstvá sveta vo futbale 2014 a Olympijské hry 2016 zaznamenali pre brazílsku ekonomiku veľkú záťaž - hospodársky pokles a pretrvávajúca korupcia - Dilmu napokol z funkcie odvolali **Jair Bolsonaro** - 2019 -- 2022 - podporuje privatizáciu, ekonomickú liberalizáciu - privatizácia Petrobrasu, 12 letísk a 4 prístavov - zástanca antiglobalizmu - bol prijatá zákon umožňujúci rozšírenie ťažby v oblastiach tradične obývaných pôvodnými obyvateľmi, kritizovanými za porušovanie ich ľudských a menšinových práv a za poškodzovanie životného prostredia **Luiz Inácio da Silva** - 2023 -- súčasnosť - 50.9 % voličov za da Silvu a 49.1 % za Bolsonaro - boj proti nerovnosti a environmentálnej kriminalite (stále vážna situácia), štátne zásahy, koniec privatizácia, podpora pracovných miest, MS podnikov - podporuje menšinové komunity a indiánske komunity - väčšia participácia štátu v ekonomike, oznamoval hneď od začiatku zoštátňovanie - zástanca multilateralizmu, budovanie vzťahov s EÚ, Čínou, v rámci BRICS **ARGENTÍNA** **EKONOMICKÁ HISTÓRIA** **Kolonizácia - zlatý vek** - kolonizácia -- miestokráľovstvo De la Plata - hlavný vývoz artikel neskôr chov dobytka (koža) - 1816 -- nezávislosť od Španielska, spoločný štátny útvar s Uruguajom, Paraguajom a časťou Bolívie (Spojené provincie Río de la Plata) - Občianska vojna -- 1853 vzniká Argentínska republika (federálny štát) - 1880-1930 zlatý vek Argentíny -komparatívna výhoda Argentína v poľnohospodárstve -- chov dobytka a oviec, export mäsa vďaka vynálezu chladiarenských a mraziarskych zariadení, rozvoj dopravy, USA prestali do Európy dovážať - vítaní migranti z Európy - patrila medzi 10 najbohatších krajín - vnútorná stabilita, imigrácia PS, zahraničný dopyt po argentínskych exportoch, technologický, pokrok, prílev PZI (Spojené kráľovstvo -- preferenčný vzťah)  **Začiatok 20. storočia** - rozmach poľnohospodárstva - extenzívne poľnohospodárstvo (problém odchodu kapitálu z poľnohospodárstva) -- kvalita sa nerozvíjala rozvíjalo sa iba do šírky - expanzívne - presun chovu oviec do Patagónie - problém vo vlastníctve pôdy - zvobuobrodenie dobytkárstva v pampách - frigoríficos - ropa v provincii Chubut -- prvné ropné náleziská, stále dôležitejšie poľnohospodárstvo - zaostalé vnútrozemie -- nerovnosť, väčšina investícií v Buenos Aires **Juan Domingo Perón (1946 -- v dvoch obdobiach po sebe, potom ešte aj v 70.rokoch)** - väčšina krajín prechádzalo na protekcionizmus v tomto období - 1946 -- prezident, perónizmus-- doktrína, tzv. tretia cesta medzi kapitalizmom a socializmom - populista - takmer úplný zánik právneho štátu, zavedenie politiky vysokých výdavkov - odporci - počas jeho vlády sa začali objavovať : Klientelizmus, politické zvýhodňovanie, populizmus, masívna vládna propaganda, prerozdeľovanie príjmov a bohatstva, korupcia - išiel stratégiou ISI -- prísna, uzatvorenie A pred zahraničím - politika v mene sociálnej spravodlivosti (robotnícka trieda -- ho veľa volila ) -- sociálne práva, zrušila sa práca v nedeľu, zvýšilo sa začlenenie žien do pracovného života - séria znárodnení, zaviedli regulačný rámec, ktorý deformoval vlastnícke práva a slobodu uzatvárania zmlúv - fixovanie cien, zvýšené transakčné náklady, centrálna banka bola využívaná na krytie dlhov provincií atď. - protekcionistické opatrenia v obchode , priame dotácie, zakladanie štátnych podnikov - inflácia a makroekonomická nestabilita, nárast životných nákladov (o 40% v 1952) - prvá éra Peróna sa skončila v roku 1955, v roku 1973 opäť prezident **ISI stratégia = nahrádzanie importov exportami = stratégia substitúcie dovozu domácou výrobou** - 1946-1976 - orientácia na ľahký priemysel - spotrebný do 1958 - 2.etapa: strojársky, automobilový, petrochemický, oceliarsky, drevospracujúci - zvýšenie priemyselnej produkcie a podielu priemyslu na HDP, rast HDP per capita - finančná náročnosť priniesla nestabilitu = problém - zvyšovala sa priemyselná výroba **Vojenská junta (1976 - 1983)** - v roku 1976 - vojenský prevrat - veľa ľudí sa stratilo, nikto nevie kde, zomrelo plno ľudí - porušovanie ľudských práv, špinavá vojna (Guerra Sucia) - klientelizmus, oligarchia - ekonomická liberalizácia -- neúspešná - štátna podpora poľnohospodárstva a nie priemyslu - poľnohospodárstvo prekvitalo - zmenila pohľad na ISI stratégiu - vojenská akcia (intervencia) na obsadenie Malvín v roku 1982 -- potvrdilo pád režimu vojenskej junty - návrat k demokracii v roku 1983 **Neoliberalizmus** - HDP p. c. v 1988 rovnaký ako v 50. rokoch 20. stor. - rastúci zahraničný dlh, vysoká korupcia - stratená dekáda - politická nestabilita - nevydarený plán Austral - Raúl Alfonsín -- 1.demokratický prezident, prijal plán na stabilizáciu a oživenie hospodárstva a znížiť infláciu, nová mena -- argentínsky austrál -- spoločnosť ho neprijala, silné odbory - vysoké exportné clá -- veľkostatkári, oligarchovia -- nemali záujem na zvyšovanie exportných ciel - zabudlo sa na najchudobnejších - inflácia na konci 80.rokov -- 5000 % - vylepšenie vzťahov so susedmi - prezident odstúpil - stratená dekáda - vylepšenie vzťahov so susedmi -- najmä Brazíliou **Carlos Saúl Menem** - 1989-1999 - neoliberalizmus, ale peronista - 1991- Zákon o konvertibilite, Plán konvertibility (Washingtonský konsenzus -- vyžadoval MMF pôžičky, ktoré u nich mali ) - stabilizácia ekonomiky, liberalizácia ZO, deregulácia kapitálového trhu, privatizácia a reštrukturalizácia dlhu - 1 USD:1 ARS - zníženie inflácie, prílev PZI, rast HDP per capiita - zvýšenie nezamestnanosti a rast dlhu - naviazanie dipl.stykov s UK = vylepšenie vzťahov s UK - rozvíjal spoluprácu s USA a MMF - kritika, vyšetrovanie za úplatkárstvo, nelegálny obchod **Kríza 1999 - 2002** - fiškálna nestabilita - v 90. rokoch - argentínske peso naviazané na americký dolár - dolár extrémne posilnil voči ostatným menám - argentínsky tovar sa stal nepredajným - nedostatok fiškálnej disciplíny, nízke príjmy z daní, vysoké výdavky -- problémy s likviditou -- obmedzenia výberov, kapitálové kontroly - 2001 -- vyrokované s MMF splátkový balík a nové podmienky - default v roku 2001 - devalvácia meny (zrušil sa fixný výmenný kurz)-- výhodné pre Ex, negatívne pre dlžníkov (dlhy často v USD) - veľa bankových domov krachli -- plno ľudí prišlo o peniaze -- nikto za nič neručil - 25 % nezamestnanosť - miera chudoby - z 36 na 57 % - 2002 štátny bankrot **21.storočie** - *Néstor Kirchner* (2003-2007) - peronista -- jedno funkčné obdobie, ekonomicky úspešné, znížil zadlženie o 80%, negatívny postoj voči MMF, splatil splátky voči MMF, znížila sa nezamestnanosť z 17% na 7% - *Cristina Kirchner* (2007-15) - peronista -- manželka Néstora, 2 funkčné obdobia, pokračovala v šľapajach manžela, ISI, znárodňovala, končí sa boom po primárnych komoditách ( znižujú sa exportné príjmy), ku koncu obdobia neobľúbená, okolo roku 2015 ekonomika v problémoch - *Mauricio Macri* (2015-19) -- pravica -- spolupráca v MERCOSURE, postupný liberalizmus, zavádzanie úprav do ekonomiky, znižovanie ciel a kvót, podporoval podnikanie a PZI, prv sa mu darilo ale potom problém so zavedením plávajúceho kurzu pesa - znehodnotené peso voči USD -- nemáli na splátky dlhov - *Alberto* *Fernández* (2019-2023) -- peronista -- pokračoval v Kirschnerizme dotácie,\... spolupráca v MERCOSURE - *Javier Milei* (2023-teraz) **Bankrot v máji 2020** - druhý za posledných 20 rokov - zdvojnásobnenie chudoby - príčiny: deficit, dlh, ekonomická nestabilita **Súčasné výzvy** - narastajúca inflácia - vysoká miera chudoby - dopady Covidu-19 - štruktúra ekonomiky - hlavné exportné komodity-- poľnohospodárstvo, ťažba **Voľby 2023** - 1\. kolo (október) : Sergio Massa - minister hospodárstva z ľavicovej strany Unión por la Patria (Únia za vlasť) ( 36,6 %) - Javier Milei - libertariánsky populista zo strany La Libertad Avanza (Sloboda napreduje) (30%) - 2\. kolo (19.november) **Javier Milei** - 2023 -- súčasnosť - pravicový politik, anarchistický kapitalista - libertariánsky politik - kritik vládnucej politickej elity -- „politická kasta" - kritizuje vládnu reguláciu ekonomiky, veľkorysé výdavky a vysoké zdanenie - plán zrušiť Centrálnu banku nahradiť peso za americký dolár, znížiť vládne výdavky (zrušenie Ministerstva školstva, zdravotníctva a verejných prác) - popieranie ľudskej úlohy pri zmene klímy, deregulácia držby zbraní, legalizácia predaja ľudských orgánov, zrušenie práva na interupciu **Argentína za Mileia** - pokles inflácie (25,5 na 3,5%) - ceny sa zdvojnásobnili - zníženie vládnych výdavkov ( znížením vládnych miezd a zvýšením dôchodkov a platov v štátnom sektore o menej ako infláciu) - najdrastickejšie fiškálne opatrenia silno reštriktívna fiškálna politika (deficit 0,3% HDP) - úsporné opatrenia prehĺbili recesiu ! - prehĺbenie chudoby (53%) - zhodnocovanie pesa - MMF predpovedá, že ekonomika sa v roku 2024 zníži o 3,5% - otázna udržateľnosť - budúci rok splátka 14 miliárd USD do MMF **Základné informácie** - 8.najväčšia krajina: 2 780 000 km2 - prezidentská republika, 5 regiónov, 23 provincií - nárokuje si Falklandy (Malvíny) - populácia: 46 mil. - nezávislosť od 1816 - hlavné mesto: Buenos Aires - mestá: Rosatio, Mendoza, La Plata - jazyk: španielčina - mena: argentínske peso - prezident: Javier Milei - rieky: Paraná (strieborná rieka), Uruguaj a Polcomayo, vodopády Iguazú - rozvíjajúca sa ekonomika, 3.najväčšia ekonomika v LA - HDI -- vysoký stupeň rozvoja - člen OSN, WTO, skupiny Svetovej banky, MERCOSUR, G-15 a G-20 **Politický systém** - federatívna republika - prezidentský systém -- tzv. hyperprezidencializmus - 2 komorový parlament -- Senát a Poslanecká snemovňa - 23 provincií a 1 federálny dištrikt Buenos Aires **Regióny** - **NOA** -- severozápadný región (subtropické pásmo, veľká časť je púšť Atacama, región bohatý na nerastné suroviny (meď, lítium, draselné sódy), darí sa tabaku a cukrovej trstine) - **NEA** -- severovýchodný región (poľnohospodárska činnosť má väčšie zastúpenie (bavlna, sója, chai), ťažba dreva, subtropické pásmo) - **Centro** (Pampas) -- federatívny dištrikt, priemyselné odvetvia, chov hovädzieho dobytka, mierna klíma (ovocné stromy, obilniny) - Cuyo -- andský región (väčšinu tvoria ho Andy, veľké tepelné rozdiely, darí sa viniču, olivy, nerastné suroviny (striebro zlato, draselné sódy, meď, **ropa, zemný plyn**) - **Patagónia** -- najväčší región, studená klíma, hospodárske využitie je menšie (chov oviec, rastlina **lucerna** (má vysokú výživovú hodnotu), ovocné stromy, zemiaky, rybolov), geologický útvar (vetva -- obrovské zásoby ropy (4.miesto na svete) a zemného plynu -- bridlicové (2.miesto na svete) (nekonvenčné) zdroje, Patagónia bola najneskôr dobitá **Populácia** - etnické skupiny: európsky pôvod (španielsky, taliansky, ešte aj francúzi a rusi v 20. storočí), mestici, indiánsky (pôvodné obyvateteľstvo, počas kolonizácie bolo odstránené) a arabský pôvod - náboženstvo: rímskokatolícki, protestanti, moslimovia a židia - miera urbanizácie: 92% - miera gramotnosti: 99% **Ukazovatele 2022** - HDP: 633 mld. USD - HDP p.c.: 26 504 USD - rast HDP: 5,2% - miera inflácie: 69,7% - miera nezamestnanosti: 8,7% - dlh: 80% - chudoba: 40% - giniho index: 0.42 **Ukazovatele 2023** - HDP 640,5 mld. USD - HDP p.c. 29 tisíc USD - rast HDP: 1,6% - miera inflácie: 200% - miera nezamestnanosti: 6,1% - dlh: 155% - chudoba: 40% - giniho index: 0.42 **Poľnohospodárstvo** - sója (export 3. na svete), pšenica, kukurica, ryža - vinič - cukrová trstina, tabak, bavlna, maté (najväčší producent na svete) - hovädzí dobytok -- pampy - ošípané, hydina, ovce **Priemysel** - potravinársky, mlynárstvo, cukrovarnícky priemysel, konzervárne, výroba oleja, vinársky priemysel - spracovanie kože - rafinérsky priemysel, oceliarsky priemysel - automobilový priemysel (Toyota, Ford, VW, Renault, GM), letecký priemysel - Buenos Aires, Córdoba, Santa Fé **Prírodné zdroje** - ropa a zemný plyn - lítium - železná ruda, urán, olovo, zinok, striebro, meď, mangán, soľ - materiály ako \... **Export** - sójová múčka, kukurica, dodávky (vozidlá), sójové bôby, a sójový olej - Brazília, Čína, USA, India, Čile **Import** - autá, rafinovaná ropa, diely vozidiel, ropný plyn a sójové bôby (Paraguaj vyváža do Argentíny) - Čína, Brazília, Spojené štáty, Paraguaj, Nemecko **PZI** - prílev prevyšuje odlev - nestabilita - PZI do Argentíny: výrobný sektor (potravinársky, automobilový, chemický), ťažobný sektor, veľkoobchod, maloobchod, agrárny sektor - USA, Španielsko, Holandsko **ČILE** - rozloha: 756 000 km2 - populácia: 19,6 mil. (menší štát) - prezidentská republika, unitárny štát - hlavné mesto: Santiago - mestá: Puente Alto, Maipú, La Florida tvoria aglomeráciu so Santiagom (6 miliónov ľudí) - jazyk: španielčina, mena: čilské peso - k OECD v 2010 (dôkaz vyspelosti) - súčasný prezident: Gabriel Boric Font Jedna z najvyspelejších krajín LA Väčšinu územia pokrývajú Andy (80%, rozdiely v klimatických podmienkach, nadmorskej výške, rôzne klimatické pásma) Na severe Atacama (zdroj nerastných surovín), stred (najviac mierna klíma, najlepšie podmienky na poľnohospodárstvo, najviac úrodný, hlavné mesto, najviac industrializovaný región), juh (Patagónia, aj pôvodné indiánske obyvateľstvo, chov oviec, koní a lám) Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, softvér, počítačová ikona Automaticky generovaný popis - málo vodných tokov, prudké rieky (potenciál pre vodnú energiu, ale stále zaostáva) - 5 regiónov a 15 miestnych jednotiek (administratívne členenie), unitárny štát - nárokujú si na Antarktídu **Makroekonomické ukazovatele (2022)** - HDP: 301 bil. USD - HDP p.c. (PPP): 30, 208 USD (vidno rozvoj Čile a ekonomickú zdatnosť, väčšinou 3. miesto v LA) - HDP rast: 2.4 % (stagnujúci rast, zvykol byť vyšší) - inflácia: 11.6 % - chudoba: 4.8 % - nezamestnanosť: 7.8 % - Gini index: 0.43 (vysoká nerovnosť dlhodobý štrukturálny problém, nespokojnosť obyvateľstva s týmto) **Populácia** - pôvodní obyvatelia: Mapuče (Araukánci), kečuánci, Ayamari, Inkovia (sever) - v súčasnosti: z mnohých etnických skupín - miešanci (65%), kreoli (30%) -- európskeho pôvodu ale už narodení v Čile, zvyšok tvoria prisťahovalci z Európy - migračné vlny z Anglicka, Talianska, Nemecka = nie až taký vplyv, najmä po osamostatnení a potom po 2. SV - asi 1% populácie -- araukánsky kmeň (žijú z veľkej časti v Patagónii, okolo 1,7 mil., anexia Patagónie až v 80. rokoch 19. st., najdlhšie odolávali pripojeniu) - nerovnomerné rozloženie - 67% rímskokatolíci, protestanti, synkretizmus, v Patagónii šamanizmus **Prírodné zdroje** - Atacama: meď (cca ¼ / 1/3 svetových zásob), železná ruda, lítium, striebro a zlato - málo vodných zdrojov, ale poskytujú dostatok vodnej energie - prírodná rozmanitosť - stredné Čile -- úrodný časť krajiny (poľnohospodárstvo) **Lítium**  Obrázok, na ktorom je snímka obrazovky, softvér, text, počítačová ikona Automaticky generovaný popis - nazýva sa aj biele zlato - 2\. najväčší producent na svete - z troch JA krajín tak Čile je jedno z najproduktívnejších **Hospodárstvo** - služby 63% HDP - priemysel viac ako 33% HDP (jednou z najviac industriálnych krajín, sústreďujú sa na nejaké špecifické oblasti) - poľnohospodárstvo 4% **Priemysel** - najväčším svetovým producentom medi - železná ruda, mangán, síra, zlato, striebro atď. a jód, lítium - ťažba a spracovanie nerastov, čierna a farebná metalurgia -- ťažobný priemysel (najdominantnejší), hlavne na severe - petrochemický priemysel, výroba celulózy a papiera, strojársky priemysel, automobilový priemysel (hlavne v centrálnej oblasti) - potravinársky priemysel (vinárstvo, konzervárenský priemysel spravujúci ryby (rybia múčka, najväčší výrobca na svete), mäsový priemysel) **Poľnohospodárstvo** - obilniny, kukurica, slnečnica, ľan, strukoviny, zemiaky, vinič - kiwi, jablká, hrušky, broskyne a avokádo - jeden z popredných svetových výrobcov vína - Rybolov -- po Nórsku najväčší exportér lososov na svete, chov oviec a koní v Patagónii - rybárska základňa -- prístav Antofagasta **Služby** - dôležitá a najrýchlejšie rastúca súčasť ekonomiky -- najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvie aj v rámci zahraničných investícií - dominuje obchod, reštauračné a hotelové služby, cestovný ruch, finančné služby - význam dopravnej siete a logistiky - cestné komunikácie (neprepojený S s J), letecká preprava - Valparaiso -- najväčší prístav v Čile **Zahraničný obchod** - **export:** Čína, USA, Japonsko, Južná Kórea (J a JK pacifický partneri) - meď (22 %), lítium, trieska a popol (29 %), ovocie, orechy a citrusové plody (9,5 %), ryby (8,3 %), drevo a výrobky z dreva - **import:** Čína, USA, Brazília, Argentína - minerálne oleje a produkty (16 %), jadrové reaktory a stroje (13 %), automobily a automobilové komponenty (12 %), liečivá (1,3 %) a iné dopravné prostriedky - Čile sa lepšie vysporiadalo s krízami či zahraničným dlhom ako Argentína, lepšia politika **Obchod so službami:**  - najmä doprava a logistika, obchodné služby\... - ťažba je viac kontrolovaná **Investície** - do verejných služieb, baníctva a komerčných služieb - výhody: bohatstvo prírodných zdrojov, stabilita makroekonomického systému, potenciál rastu, právna istota, nízke dane, nízka miera rizika a kvalitná infraštruktúra, nediskriminácia zahraničných investorov (otvorenosť ekonomiky okolo 80%) - nevýhody: prírodné podmienky, na rozhraní tektonických dosiek (zemetrasenia) - Oracle, McAfee, WorleyParsons, Jazzplat, Synthon, Pioneer - program Invest in Chile -- 5 kľúčových sektorov: baníctvo, sofistikovaný potravinársky priemysel, technologické služby, cestovný ruch a energetika/logistika **Ekonomická história** - **Nezávislosť** 1818 spod Španielskeho kráľovstva - **Zlatý vek** (1830 -- 1870) -- otvorenosť ekonomiky, neomerkantilizmus (vysoký dopyt od odberateľov), boom striebra (export) a medi, poľnohospodárstvo (pšenica) - **Úpadok v 70. rokoch 19. st.:** konkurenčné trhy (aj v rámci produkcie medi, napr. ŠPA, pšenica -- Rusko, Kanada a Argentína), upúšťanie od exportu striebra - vojenský expanzia - **Pacifická vojna** (The War of the Pacific, 1879 -- 1884) -- vojna o liadok -- prírodné hnojivo a súčasť pušného prachu (s Bolíviou a Peru) -- Čile ako jasný víťaz -- Bolívia stratila prístup k moru na úkor Čile, kde boli aj nerastné suroviny (obrázok) - 1914 -- **otvorenie Panamského prieplavu**: poškodenie pre čílsku ekonomiku, skrátila sa trasa a Čile bolo vylúčené z hlavných námorných trás - nárast významu **medi** - **ISI stratégia** počas Veľkej hospodárskej krízy - podiel priemyslu vzrástol o 7% v 1940 -- 1950 - závislosť od USA (meď) -- americký monopol pri ťažbe medi, stratili prístup k ťažbe medi - nadhodnotená mena **od 50. rokov do 70. rokov** -- inflácia -- nezodpovedné riadenie štátu (vysoké výdavky) -- vysoké zadlženie -- neschopnosť splácať - prezident **Eduardo Frei Montalva** -- neúspešný stabilizačný program, snaha o pozemkovú reformu a kontrola nad ťažbou medi (51% odvetvia mali patriť čílskym akcionárom alebo krajine) **Salvador Allende:** - ľavicový prezident - prísne ľavicové ekonomické reformy - v prvom roku -- rástol HDP, klesala inflácia, nezamestnanosť a rástla priemyselný výroba - prerozdelenie bohatstva, znárodnenie (sektor baníctva a spracovanie nerastov) - fixná cena niektorých základných potravín (chlieb), školský program pre chudobných - stúpla minimálna mzda - problém nedostatku tovaru, ktorý mal zabezpečiť nárast dovozu, vyvíjal tlak na devízové rezervy krajiny, zvyšoval emisiu peňazí a spôsobil neustále rastúcu infláciu - na konci -- vysoká inflácia, absolútny nedostatok tovaru v krajine, neúspešný agrárna reforma - veľmi krehký a napätý vzťah s USA -- U.S. embargo na vývoz z Čile, najmä medi, boli pozastavené pôžičky vlády USA do Čile **Pinochetova diktatúra** - po prevrate v roku 1973 - režim zodpovedný za množstvo zavraždených a zmiznutých ľudí - čílsky ekonomický zázrak (prvýkrát použil Milton Friedman) - liberalizácia hospodárstva Čile (odstránili sa obchodné bariéry a devalvovalo peso, odstránili sa cenové a mzdové kontroly), vývozná základňa sa zmenila - závislosť na exporte medi -- 80% exportných príjmov krajiny v roku 1973, v roku 1990 -- len 47% - tri nové exportné sektory -- rybolov, ovocinárstvo a lesníctvo, papierenský priemysel, rybia múčka - Čile sa stalo jednou z najrozvinutejších ekonomík - vzdelanie a zdravotníctvo sa pre mnohých ľudí stalo nedostupným -- vysoký príjmová nerovnosť - daňová reforma -- zrušenie dane z majetku, dane z príjmu a zníženie daní zo zisku - zavedený čistý neoliberalizmus -- ekonomické laboratórium **Penzijný systém -- reforma** - jedna z najdôležitejších reforiem vlády Augusta Pinocheta - zmena v prebiehajúcom systéme financovania doplnená a komplexné sektorové úspory pre režim povinných kapitálových účtov v roku 1980 - dôvody reformy -- zvyšujúci sa deficit dôchodkového účtu, znižovanie pomeru prispievajúcich do systému, vysoké odvodové zaťaženie sociálneho poistenia, ktoré sa líšilo podľa profesie alebo zamestnávateľa - piliere reformy: každý pracujúci si na svoj investičný úspech odloží 10% z hrubej mzdy, celková výška dôchodku sa potom odvíja od výšky zúročených úspor na osobných účtov, každý pracujúci je povinne poistený, približne 3,4% zo mzdy ide na poistenie, každý sporiteľ má právo vybrať si správcovskú spoločnosť -- dôchodkový fond, penzijné fondy sú súkromné investičné spoločnosti, ktoré spravujú a investujú vklady sporiteľov, ktoré spravujú a investujú vklady sporiteľov, sporiteľ si dokonca môže vybrať z rôznych investičných programov v závislosti od rizika a výnosu, atď. **90. roky** - v roku 1989 návrat demokracie - silný ekonomický rast - dôvera zahraničných investorov - prílev investícií do krajiny - stratégia rozvoja založená na exporte (export technológií a priemyslu) **Michelle Bachelet** - Čile ekonomicky stagnuje, snažila sa o veľké reformy napr. školstva, ústavy a iné - rast 1%, korupčné škandály - závislé od exportu -- vysoko závislé od kolísania cien surovín - reforma: odklad prebytkov na časy kríz, aj daňová reforma **Sebastián Pinera** - prvý konzervatívny prezident Čile od čias vojenskej junty - rýchly pokles popularity počas druhého funkčného obdobia - sociálne otrasy, október 2019 -- na protest proti zvýšeniu sadzieb pre systém metra v Santiagu (štrukturálne problémy) - veľká priepasť v ekonomickej nerovnosti, požiadavka vyššie mzdy, reforma školstva, zdravotníctva a dôchodkového systému, nová ústava - brutálna reakcia polície na protesty - prezident -- bol otvorený možnosti novej ústavy -- referendum -- v októbri 2020 -- vytvorenie novej ústavy - COVID-19 -- recesia, pričom HDP v roku 2020 kleslo o 6% **Gabriel Boric** - marec 2022 - 55% v druhom kole - progresívny s ľavicovým zameraním - životné prostredie (energetický mix, potenciál veternej energie), latinskoamerická integrácia a multilateralizmus **Reforma dôchodkového systému** - nový súkromno-verejný systém sociálneho zabezpečenia - príspevky od zamestnávateľov a štátu **KUBA** - tvoria ju aj menšie ostrovy ako Isla de la Juventud, väčšina ekonomickej aktivity prebieha na hlavnom ostrove v okolí Havany - nerovnomerne rozvinutá, zaostáva východná časť ostrova - ekonomika zasiahnutá recipročným vzťahom s USA - nachádza sa v Karibskom mori (južná časť), a v Atlantickom oceáne (severná časť) - nemá pozemné hranice, najmenšiu vzdialenosť od hranice má s USA, na západe s Mexikom (Yuyatan), na juhu Jamajka, na východe Haiti - silne zasahovaná hurikánmi (od júna do novembra)  **Kubánska republika** - Havana -- najväčšie mesto - Santiago de Cuba (historicky významné, na východe) a Camaguey (v strede) - 109,884 km2 - viac ako 11 mil. obyvateľov, 2. najľudnatejší štát v Karibiku, nerovnomerné rozloženie - člen OSN, G77, Hnutia nezúčastnených krajín (non\_Aligned Movement), Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov, ALBA a Organizácia amerických štátov (účasť bola pozastavená) - súčasný prezident -- Miguel Diaz-Canel (Raúl Castro v 2008-2018, Fidel Castro v 1976-2008 ako prezident, 1959-1976 ako predseda vlády, funkcia bola spojená ale pred nedávnom to bolo rozdelené, funkcie prezidenta sú širšie ako premiéra) - systém jednej strany - stále niektoré druhy potravín na prídel **Obyvateľstvo** - multietnická krajina - bohatá kultúra, národy Taino Ciboney, dlhé obdobie španielskeho kolonializmu, zavádzanie zotročených Afričanov a blízky vzťah so Sovietskym zväzom počas studenej vojny - španielčina -- oficiálny jazyk - Kuba nebola španielmi využívaná až keď prišla cukrová revolúcia - 23% populácie nevyznáva žiadne náboženstvo, kresťanstvo - keď je sčítanie obyvateľstva alebo takéto dotazníky tak to je rozdelené podľa farby pleti (60% biele obyvateľstvo, 20% zmiešané obyvateľstvo, 10% černošské obyvateľstvo) - černošská populácia žije najmä vo východnej časti krajiny - západná časť prevažne biele obyvateľstvo - väčšina trpí potravinovým nedostatkom a obmedzeným množstvom liekom (až 60%) čo škodí životnej úrovni obyvateľstva **Prírodné bohatstvo** - nikel a kobalt (v prvej 10 top producentov vo svete, meď stavený materiál, zemný plyn - vyťažená ropa (S a SV krajiny) -- to čo vyťažia minú pre seba a dovážajú z Venezuely -- 1/3 domáceho dopytu - 2/3 územia sú nížiny, hlinité, štrkové a pieskové pláže - v minulosti deforestácie - dnes 30% územia sú lesy - pohorie Sierra Maestra na juhu, magoty (vápencové kopce) v Pinar del Rio na západe, močiare na juhu - cestovný ruch (22% HDP), papiernicky priemysel **História** - prvé miesto kde zakotvil Krištof Kolumbus v 1492 a následná invázia - španieli ju nazvali ako najkrajšie miesto na svete - malo strategickú polohu, slúžila ako nárazníková zóna, prístav Havana, medzizastávka - pomaly rozvoj v 16. a 17. storočí - pol. 18 s. -- pol. 19.st. -- **cukrová revolúcia** -- zavádzanie plantáži s cukrovou trstinou vyrúbanie množstva lesov, rozšírenie otrockej práce, za tej éry najväčší vývozca cukru do Európy - Kuba sa zmenila z ospalého, nedôležitého ostrova na najväčšieho producenta cukru na svete - import otrokov - tabak (pôvodná plodina, Európania sa tu naučili fajčiť tabak, v čase kolonizácie ešte nemal význam pre export), poľnohospodárstvo, dobytok - chudobu na Kube nahradila prosperita -- vernosť Španielsku - koniec 19. st. -- rast kubánskeho nacionalizmu - desaťročná vojna proti Španielsku (1895-78) -- vojna o nezávislosť - druhá vojna za nezávislosť (1895-98) - Američania vstúpili do konfliktu v 1898 (obávali sa o svoje ekonomické záujmy na ostrove a strategický záujem o budúci Panamský prieplav) -- Parížska zmluva, Spojené štáty sa ukázali ako víťazná veľmoc v španielsko-americkej vojne - päť rokov vojenskej okupácie USA - **1902** -- Kuba ako nezávislá krajina - **Plattov dodatok** z 1901 -- stanovil právo Spojených štátov zasahovať do vnútorných záležitostí Kuby a prenajať si priestor pre námornícku základňu na Kube - cukor tvoril 4/5 príjmov z exportu - cestovný ruch, najmä počas okov prohibície (1919-1933) - Gerardo Machado -- pôsobil v čase prohibície, vystavala sa časť v Havany v tomto období, prílev zahraničných investorov (1925-33), obdobie zvýšenia kriminality - sergant Fulgencio Batista (prezident 1940-44, diktátor 1952-59), zaviedol 8 hodinový pracovný časť, posilňovali sa práva žien, jeho druhé obdobie -- veľké zmeny na Kube, nemal záujem diverzifikovať ekonomiku (stále cukor, preferenčnosť s USA, cestovný ruch), budovali sa diaľnice na západe - do konca 50-tych rokov -- rozvoj, jedna z vedúcich ekonomík v LA s ročným príjmom 353 USD na obyvateľa v 1958 - príjmové rozdiely sa však zväčšovali a väčšina vidieckych robotníkov zarábala len asi štvrtinu priemeru ročne - **Kubánska revolúcia** -- zvrhla 1.1.1959 vládu Fulgencia Batistu - nový líder Fidel Castro -- v prvých rokoch bol premiérom krajiny, vycestoval na rokovanie do USA a stretol sa iba s viceprezidentom Wilsonom, Castro navrhoval niečo ako Marshallov plán pre Kubu a USA čakalo čo sa bude diať, problémom bolo znárodňovanie amerického kapitálu a prebiehalo to v určitých etapách a preto sa USA rozhodlo postupne uvaliť embargo na Kubu USA sa rozhodli prerušiť ekonomické styky v 1961 - komunistická strana Kuby prevzala dominantnú politickú úlohu = 1. socialistická krajina v Amerike - založili centrálne plánované hospodárstvo, kolektivizovali poľnohospodársku výrovu, vytvorili úzke ekonomické väzby so ZSSR a rozvinuli celý rád sociálnych služieb, najmä vo vidieckych oblastiach - znárodnili stovky miliónov dolárov v majetku USA a súkromných podnikov -- obchodné embargo vlády USA - rastúca závislosť od Sovietskeho zväzu zánik mal devastačné následky na kubánsku republiky - migrácia z Kuby - napätie medzi oboma vládami vyvrcholilo počas kubánskej raketovej krízy v októbri 1962 - postsovietska kubánska ekonomika skolabovala pre nedostatok kedysi štedrých sovietskych dotácií -- nelegálna migrácia (kríza balsero) **Nové reformy** - v apríli 2011 - umožňuje Kubáncom nakupovať elektronické zariadenia a mobilné telefóny, penzióny, a kupovať a predávať ojazdené autá - bolo povolené podnikať v cestovnom ruchu - zriadenie niektorých maloobchodných služieb pre „samostatne zárobkovo činné osoby, takzvaní „cuentapropistas" alebo podnikatelia - viac ako 500 000 kubánskych pracovníkov je v súčastnosti registrovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby - povolenie súkromného vlastníctva a predaj nehnuteľnosti a nových vozidiel, umožnenie súkromným farmárom predávať poľnohospodársky tovar priamo do hotelov, umožnenie zakladania nepoľnohospodárskych družstiev, prijatie nového zákona o zahraničných investíciách a spustenie „zóny špeciálneho rozvoja" okolo prístavu Mariel (južne od Havany) - ústava z 2019 teoreticky uznáva súkromné vlastníctvo **Menová reforma** - prvýkrát od revolúcie v roku 1959 devalvácia pesa - formálne ukončila systém dvojitej meny (kubánske peso vs. konvertibilné kubánske peso) - výmenný kurz 24 kubánskych pesos k 1 doláru - úplne sa zrušilo v júni 2021 **Súčasná situácia -** potravinová nesebestačnosť a zlý prístup k liečivám Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, číslo, rad Automaticky generovaný popis **Vzťahy s USA** - Barack Obama -- snažil sa o obnovu vzťahov - Trump -- opatrenia a sankcie - Joe Biden -- rušil opatrenia Trumpa **Remitencie** - významná úloha (odhad okolo 25% HDP) - bezhotovostné vs. hotovostné transfery - digitalizácia - pokles remitencií vplyvom Covidu a zosilnených sankcií zo strany USA **Hospodárstvo** - poľnohospodárstvo: 3%, priemysel: 22%, služby: 75% HDP - cestovný ruch a vývoz kvalifikovanej pracovnej sily, cukru, tabaku a kávy **Poľnohospodárstvo** - cukrová trstina, citrusy, tropické ovocie, tabak, káva, henequen (druh agáve -- na výrobu textílii) - rybolov (mäkkýše, homáre, krevety, tilapie, tuniaky, sumce) -- hlavne pre domácu spotrebu a hotely - chov ošípaných, hovädzieho dobytku, hydiny utrpela kvôli kríze v 90. rokoch - zníženie produkcie citrusov, cukrovej trstiny **Priemysel** - nízka konkurencieschopnosť - ťažobný, spracovateľský, petrochemický, stavebný, potravinársky, elektronický (elektronické komponenty, antény, elektrické panely, zdravotnícke vybavenia, solárne panely) a výroba výpočtovej techniky (výroba softvéru pre nemocnice a hotely) - petrochemický a ťažba ropy (venezuelský časť) **Služby** - cestovný ruch, zdravotnícke, telekomunikačné, dopravné služby - oživenie turizmu od 2022 (Kanada, USA, Španielsko, Nemecko, Rusko - prístavy Mariel Santiago, Cienfuegos a matanzas - **zákon Torricelli**: „každá loď, ktoré sa dotkne kubánskeho prístavu, sa nebude môcť dotknúť severoamerického prístavu po dobo 6 mesiacov" - neexistuje diaľnica, ktorá by spájala východ a západ, zlá infraštruktúra **Investície** - od 1995 možná prítomnosť PZI so 100%-nou zahraničnou účasťou na území štátu - preferencia joint-ventures - poľnohospodárstvo, prírodné zdroje a cestovný ruch - z Číny (ťažobný, spracovateľský, ľahký, strojársky, pestovanie ryže, cestovný ruch, telekomunikácie), z Európy - ŠEZ Mariel - zaostáva dominantná úloha štátu **Zmiešané podniky** -- napr. slovenské investície s firmou Proxenta (výroba sušienok)  Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, diagram, dizajn Automaticky generovaný popis Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, nalepovacie lístočky, pestrofarebnosť Automaticky generovaný popis **Silné stránky** - sektor cestovného ruchu a baníctva (nikel, kobalt) a poľnohospodárstvo (cukor, tabak) - obchod, stravovanie a stavebníctvo sa otvárajú individuálnemu súkromnému sektoru - kvalifikovaná a lacná pracovná sila - vysokokvalitné zdravotnícke a vzdelávacie sektory - relatívne uspokojivé sociálne ukazovatele - nízka kriminalita a úsilie bojovať proti korupcii - dohoda o dialógu a spolupráci s EÚ **Slabé stránky** - vonkajšie faktory (klíma, komodity) - nízka produktivita vo verejnom sektore a v poľnohospodárstve - slabé investície a infraštruktúra - ťažkopádne administratívne procesy, obchodné predpisy sú stále veľmi prísne - štátna kontrola veľkoobchodu, úverov, zahraničného obchodu a zahraničných investícií - dotácie na základné produkty vytvárajúce tlak na verejné výdavky - obmedzený prístup k externému financovaniu - veľký nedostatok tovaru **MEXIKO** - najindustrializovanejšia krajina južnej Ameriky - 2\. najväčšia ekonomika v LA - federálna republika, 31 mestských štátov a federálny dištrikt Mexiko City - rozdelenie na 5 ekonomických zón - najväčšia populácia španielsky hovoriaca **Spojené štáty mexické** - 1,97 mil. km2 - 127,5 milióna obyvateľov - federatívna prezidentská republika - prezident volený na obdobie 6 rokov - súčasná prezidentka Claudia Sheinbaum Pardo (2024-) - hlavné mesto: Mexico City - Guadalajara a Puebla -- mestá s viac ako milión obyvateľov - úradný jazyk: španielčina **Ukazovatele (2022)** - HDP: 1,41 bil. USD - HDP per capita: 11 091 USD - rast HDP: 3,1% - inflácia: 7,9% - nezamestnanosť: 4,1% - gini index (2020): 45,4 - miera chudoby: 36,3% **Obyvateľstvo** - pôvodní obyvatelia: indiánske kmene (Mayovia, Toltékovia, Aztékovia, Olmékovia, Zapotékovia) -- bohaté kultúrne dedičstvo v Mexiku - Mexiko ako perla strednej Ameriky - v 15.st. -- španieli - v 1521 -- dobyvateľ Hernándo Cortées dobyl Aztécku ríšu - dnešné obyvateľstvo Mexika: mnohé etnické skupiny, ktoré vznikli zmiešaním pôvodného indiánskeho obyvateľstva s obyvateľstvom európskeho pôvodu - mesticovia (60%), domorodí obyvatelia (30%), kreoli (potomkovia Španielov), ázijské a černošské obyvateľstvo - nerovnomerné rozloženie obyvateľstva, väčšinou sústredené v južnej časti náhornej plošiny Mesa Central okolo hlavného mesta - klesajúci rast populácie, 80% obyvateľov Mexika žije v mestách - asi 1/5 obyvateľov -- indiánsky jazyk, 4/5 obyvateľov -- rímskokatolíci **Ekonomická história** - pôvodne krajina s bohatou indiánskou kultúrou - dobytie Cortésom - takmer 300 rokov pod nadvládou Španielska - Nezávislosť v roku 1821, Porfiriát, Mexická revolúcia (1910) - v 30. rokoch 20. storočia Lázaro Cardénas - nová fáza industrializácie (ISI) - znárodnil niekoľko strategických podnikov v krajine -- ropná spoločnosť (neskôr PEMEX), rástol papierenský priemysel, poľnohospodárska výroba a nárast zamestnanosti - po druhej svetovej vojne sa ISI posilnila - priaznivý vývoj pokračoval aj v 60. rokoch - priemysel sa stal hlavným odvetvím hospodárstva, ťažba prosperovala a Mexiko sa stalo sebestačným v rastlinnej výrobe, výrobe ocele a väčšiny spotrebného tovaru - spoločnosti ako Coca-Cola, Ford a United Fruit Company - Mexický ekonomický zázrak - 70\. roky -- zhoršenie ekonomickej situácie - neskôr v 70.rokoch -- objav ropy, Mexiko sa stalo čistým vývozcom ropy - expanzívna fiškálna politika, a to nielen z domácich zdrojov, ale aj prostredníctvom zahraničných pôžičiek -- vonkajší dlh rástol - v 80. rokoch -- ekonomické problémy, kríza - v 90. rokoch -- relatívne zdravá ekonomika po reformách zavedených v 80.rokoch - v roku 1994 dohoda NAFTA - politická nestabilita a reakcie investorov **Tequila kríza** - ekonomická recesia, rastúca inflácia, klesajúci dopyt a klesajúci HDP, klesajúce hodnoty pesa, rastúca nezamestnanosť - faktory krízy: masívny prílev zahraničného kapitálu a spoliehanie sa na tieto zdroje pri financovaní deficitu bežného účtu, viazanie mexického pesa na dolár a odďaľovanie devalvácie, politická nestabilita - zotavenie: pôžičky od MMF a od vlády USA **Enrique Peňa Nieta (2012-2018)** - the Pact for Mexico-- Pakt pre Mexiko - ciele: naštartovať ekonomický rast, ktorý Mexiko nezažilo od 80. rokov, znížiť chudobu, reformy v kľúčových oblastiach (školstvo, energetika, fiškálna politika) - Aztécky tiger **Andrés Manuel López Obrador (2018-)** - ciele: navýšenie finančnej pomoci pre študentov, zdvojnásobenie dôchodkov pre dôchodcov a minimálnej mzdy, amnestia pre drogových kriminálnikov, výstavba nových univerzít a bezplatný prístup na verejné vysoké školy, ukončenie drogovej vojny proti kartelom a legalizáciu niektorých drog (marihuana), stimulov a podpory pre poľnohospodársky sektor krajiny, stavba nových ropných rafinérii, sociálne dávky - ukončenie výstavby nového hlavného letiska v Mexico City - znovuzískanie kontroly nad ropnou spoločnosťou Pemex - podozrenie opozície z opätovnej kandidatúry - protesty proti prezidentovi - referendum v polovici mandátu - najbližšie voľby 2024 - polarizácia spoločnosti? **AMLO -- výsledky** - znížil chudobu z 52 mil. na 47 mil. - posilnenie štátnych zásahov do ekonomiky - zrušil reformu energetického sektora a školstva svojho predchodcu - posilnenie armády, cenzúra - prerokovanie NAFTY - priateľské vzťahy s USA napriek nezhodám v politických otázkach s D. Trumpom (fixácia iba na obchod a migráciu) - kontinuita aj za Bidena Obrázok, na ktorom je text, vizitka, snímka obrazovky, písmo Automaticky generovaný popis **Maquiladoras** - koncept sa začal objavovať v 60. rokoch minulého storočia - plne rozvinuté od vytvorenia dohody NAFTA - výroba hlavne v pohraničnej oblasti Mexika a Spojených štátov amerických - výrobky možno spätne vyviezť bez cla alebo len s malým colným zaťažením - využívajú hlavne lacnú mexickú pracovnú silu - týka sa mnohých sociálnych a environmentálnych problémov **Prírodné zdroje** - v geologicky aktívnej časti sveta (hurikány, sopečná činnosť) - náhorná plošina so subtropickým podnebím - na severe suché stepné oblasti s kaktusovou vegetáciou - na juhu tropická zóna - klimatické a výškové vegetačné stupne majú klimatickú špecifickosť, ktorá výrazne ovplyvňuje poľnohospodárstvo v krajine (najvyššie časti hôr -- v miernom klimatickom pásme - chudobná riečna sieť (Rio Grande a Colorado) - ropa a zemný plyn, striebro, bizmut, fluorit, zlato, arzén, olovo, kadmium, antimón, zinok, baryt, grafit, meď, železná ruda, síra, urán - väčšina ložísk nerastov sa nachádza v Messa Central a Sierra Madre Occidental **Štruktúra ekonomiky** - poľnohospodárstvo: 3,6% HDP - priemysel: 31,9% HDP - služby: 64,5% HDP - 15\. najväčšia ekonomika na svete a druhá najväčšia ekonomika v Latinskej Amerike, jedna z najrozvinutejších ekonomík v Latinskej Amerike - rozvinuté trhové hospodárstvo - závislosť od USA, NAFTA - ceny ropy - päť ekonomických regiónov -- stredný, južný, severný, severný Pacifik a južný Pacifik **Poľnohospodárstvo** - menej priaznivé podmienky - jeden z popredných výrobcov hydiny a vajec, hovädzieho a bravčového mäsa, mlieka - rybolov (tuniaky, sardinky) - rastlinná výroba -- kukurica, pšenica, sisal agáve, bavlna, káva, cukrová trstina, tropické ovocie, paprika, paradajky, fazuľa - paradajky - najväčší exportér na svete **Priemysel** - ťažba a spracovanie ropy a plynu, automobilový priemysel, elektronický priemysel, strojársky, potravinársky, textilný, kožiarsky a chemický, hutníctvo, drevospracujúci, papierenský a tabakový, nekovové minerálne produkty a plastikársky a gumárenský priemysel - nearshoring **Služby** - doprava - železničná sieť zo Spojených štátov do hlavného mesta - letecká doprava s letiskami v hlavnom meste, Monterrey, Acapulco - prístavy v Mexickom zálive -- ZO - rozvinutý turistický priemysel - problémy: vysoká kriminalita, neefektívna polícia, environmentálne problémy a znečistenie morskej vody **Zahraničný obchod** - dohoda o voľnom obchode so 46 krajinami - zahraničný obchod od nadobudnutia platnosti dohody NAFTA výrazne vzrástol - vývoz a dovoz -- každý 39,1% HDP - 9\. najväčší exportér a 13: najväčší importér na svete - obchodní partneri: USA, Čína, Japonsko, Kanada. Brazília, Kolumbia  Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, pestrofarebnosť, štvorec Automaticky generovaný popis **PZI** - od roku 1994 výrazne rastie - z USA, Španielska, Kanady - do výrobných odvetví (predovšetkým automobilový), distribúcia dodávok elektriny, vody a plynu, maloobchod a veľkoobchod a finančné služby - väčšinou sústredené v mestách hraničiacich s USA a hlavným mestom **Silné stránky ekonomiky** - dobre integrovaná do svetového hospodárskeho poriadku (člen OSN, MMF, Svetovej banky, NAFTA, OECD, G20) - strategická geografická poloha - široké spektrum prírodných zdrojov - nie vysoké náklady na prácu, dobre vzdelaná pracovná sila - populárna turistika **Slabé stránky ekonomiky** - korupcia, byrokracia, rastúca kriminalita - príliš veľa ekonomických väzieb na americkú ekonomiku - zraniteľnosť voči kolísaniu cien ropy - štrukturálne nedostatky - stále zlyháva v boji proti drogovým kartelom **SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ** **Ukazovatele (2022)** - HDP 23 bil. USD - HDP p. c. 76 tisíc USD - miera nezamestnanosti 3,6 % - inflácia 8% - Gini index 0.49 - HDI 0,920 - verejný dlh 160 % HDP - lídrom v oblasti vedy, výskumu a inovácií **Obyvateľstvo** - oveľa rasovo a etnicky rôznorodejšie ako v minulosti - belosi 77,8 % (zahŕňa ľudí z Európy, severnej Afriky, Blízkeho východu (napr. Arabov) a Strednej Ázie, ako aj ľudí hispánskeho pôvodu 17 %) - afroameričania, 13,2 % - ázijskí Američania, 5,3 % - americkí indiáni, 1,2 % - najrýchlejšie rastúce skupiny - Hispánci a Ázijci - hustota obyvateľstva - rastie najrýchlejšie na juhu (Florida, Mexický záliv, a na západe, najmä v - Kalifornii) - kresťania (70 %), z toho protestanti (46 %), rímskokatolíci (21 %), mormóni (2 %) a iní (1 %); Židia (2%); moslimovia (1 %); budhisti (1 %); hinduisti (1 %); ostatné (2 %); žiadne náboženstvo (23 %) **Nerastné suroviny** - rozmanité prírodné zdroje - nerastné suroviny: lítium, bór, síra, zinok cín, titán, tálium, striebro, zlato, nikel - ropa, ZP (Mexický záliv) - uhlie (Apalačské vrchy) - železná ruda (pobrežie Veľkých jazier, Apalačské vrchy) **Energetika** - fosílne palivá: ropa, ZP, uhlie - výroba elektrickej energie: fosílne palivá (63%), jadrová energetika (19%), OZE (17,5ˇ) - hydroelektrárne (8,3%) -- Hoover Damn, Rosevelt Damn na riekach Colorado - obmedzenia jadrových elektrární v niektorých štátoch - produkcia a export LNG (Louisiana a Texas) **Štruktúra ekonomiky** - financie, poistenie a nehnuteľnosti 21 % - obchod, doprava, skladovacie služby 14,7 % - profesionálne a obchodné služby 13 % - priemysel 19 %, z toho IT sektor 6 % - školstvo, zdravotníctvo, sociálna práca 9 % - poľnohospodárstvo, stavebníctvo, baníctvo 8,1 %, z toho poľnohospodárstvo 4,1 % - umenie, zábava, cestovný ruch 6 % **Priemysel** - toto odvetvie od roku 2017 opäť nadobudlo význam v ekonomike USA - USA boli do roku 2010 najväčším priemyselným výrobcom na svete - aktuálny podiel USA na globálnej priemyselnej výrobe - 16,6 % - 19 % z celkového HDP, 24 % PS - strojárstvo, elektrotechnický, ťažobný priemysel USA, energetický priemysel, hutníctvo, chemický priemysel etc. Obrázok, na ktorom je text, mapa, písmo Automaticky generovaný popis  **Poľnohospodárstvo** - 2,05 milióna fariem, z ktorých 97 % sú rodinné podniky - dominujú mu 3 % fariem veľkých, veľmi veľkých - mäso a mäsové krmivo - ovocie, orechy, zelenina, obilniny, ryža - bavlna, tabak - 4 % HDP - najväčší vývozca poľnohospodárskych produktov; export predstavuje 15 % celkovej poľnohospodárskej produkcie - 46 % svetovej produkcie kukurice (prvé miesto na svete), 52 % sójových bôbov, 21 % bavlny, 18 % olejnatých semien, 17 % mäsa a 12 % pšenice Obrázok, na ktorom je text, mapa, snímka obrazovky Automaticky generovaný popis  Obrázok, na ktorom je mapa Automaticky generovaný popis **Služby** - základ americkej ekonomiky - 79% HDP - financie, poisťovníctvo, prenájom a realitný trh - doprava - cestovný ruch **Zahraničný obchod** - 2\. najväčší exportér, 1. najväčší importér - EXPORT: lietadlá (132 miliárd USD), za nimi nasledujú priemyselné stroje (57 miliárd USD), polovodiče (50 miliárd USD) a telekomunikácie (36 miliárd USD), elektrické - spotrebiče (44 miliárd USD) a lekárske vybavenie (38 miliárd USD), priemyselné - dodávky, najmä ropné produkty - Kanada, Mexiko, Čína, Japonsko a Spojené kráľovstvo - DOVOZ: počítače (131 mld. USD) a telekomunikácie (117 mld. USD), spotrebný tovar - (654 mld. USD), najmä liečivá (149 mld. USD) a mobilné telefóny/televízory (132 mld. - USD), odevy a obuv (130 mld. USD) - Čína, Kanada, Mexiko, Japonsko a Nemecko  Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, pestrofarebnosť, štvorec Automaticky generovaný popis **Obchod so SR**  **Investície** - je trvalo významnou destináciou PZI - prílev zo Spojeného kráľovstva, Kanady, Japonska, Nemecka a Írska - pokles PZI z Kanady a Európskej únie - PZI USA v zahraničí: pokles v dôsledku repatriácie akumulovaných predchádzajúcich príjmov amerických nadnárodných spoločností zo zahraničia do USA (zákon o o dani z príjmov a pracovných miestach - Tax Cuts and Jobs Act) - pokles investícií USA v Latinskej Amerike a ďalších krajinách západnej pologule, najmä na Bermudách - I v Európe (Holandsko, Luxembursko, Írsko, UK), Kanade, Mexiku (nearshoring) **EKONOMICKÁ HISTÓRIA** **Saint Augustine** **New Amsterdam** **Raná história** - španielsky objavitelia - Angličania -- vhodné prírodné podmienky a dostatok minerálov vytvorili predpoklady pre rozvoj britskej kolónie Nové Anglicko - Jamestown (Virgínia) - otroctvo **Spojené štáty** - 13 kolónií na pobreží - základ budúcich Spojených štátov - vojna za nezávislosť 1775 -- 1783 - prvý prezident - George Washington (1789-1797) - konflikty medzi otrokárskym juhom a slobodným severom -- odtrhnutie 11 južných štátov (štáty Konfederácie Ameriky) - občianska vojna: juh (Konfederácia) a sever (Únia) -- víťazstvo Severu - bolo zrušené otroctvo, masívny ekonomický rozvoj, sprevádzaný ďalšou expanziou na západ atď. - celé 19. storočie až do 30. rokov -- koncept klasického liberalizmu - hospodárska politika F. D. Roosevelta New Deal v 30. rokoch: tri „R": Relief, Reform, Recovery - politika štátu blahobytu -- F.D. Roosevelt - program Fair Deal (Spravodlivý údel) - H.S. Truman - \"Nová ekonomika\" - J.F. Kennedy, L.B. Johnson - \"Nová ekonomická politika\" - R.M. Nixon - gradualizmus- J. Carter **Reagonomika** - 80\. roky 20. storočia - Program hospodárskej obnovy - zamerané na podstatné zníženie rastu federálnych výdavkov, výrazné zníženie federálnych daňových sadzieb, uvoľnenie federálnych regulačných opatrení - pozitívne: zdôrazňovaním protiinflačných reštriktívnych politík a nových argumentov pre dereguláciu ekonomiky - negatívne: inicioval obrovské deficity federálneho rozpočtu a následne deficit obchodnej a platobnej bilancie (twin deficit) - 1989 - G. Bush starší **90.roky 20.storočia** - Bush starší - obrat v ekonomickom rozvoji - obdobie najdlhšieho rozmachu v jeho povojnovom období - problémy: ekonomická stagnácia a chronická nezamestnanosť - Clintonova administratíva - ekonomický rast a zamestnanosť -- rozvoj infraštruktúry a \"ľudského kapitálu\", rekonštrukcia systému vzdelávania a rekvalifikácie, podpora V a V, získanie väčšej mobility pracovnej sily **90.roky** - koncom roku 1993 -- definitívne prekonanie recesie a nástup boomu - investície do nových technológií, zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti - vplyv ázijskej menovej krízy, ruskej krízy -- finančná neistota **21.storočie** - nová ekonomika, globalizácia svetovej ekonomiky - revolúcia v informačných technológiách, high-tech spoločnosti - najúčinnejší stimul pre ďalší ekonomický rozvoj - George W. Bush -- „zlaté časy laissez-faire" - Barack Obama - globálna kríza - program TARP- (the Troubled Asset Relief Program) -- pre bankový sektor