Summary

These notes provide an overview of pedagogy, including its definitions, types of education, and its different branches. The document also explores the relationship between pedagogy and other related fields, highlighting the role of education in society.

Full Transcript

Pedagogika a jej definície Úvod do pedagogiky V minulosti bola pedagogika definovaná ako veda o výchove mládeže. S rozvojom však prišli zmeny a dnes je pedagogika vnímaná ako veda s rôznymi záujmami a bez presnej definície. Každá definícia je ovplyvnená aktuálnym poznatkom. Definície pedagogiky...

Pedagogika a jej definície Úvod do pedagogiky V minulosti bola pedagogika definovaná ako veda o výchove mládeže. S rozvojom však prišli zmeny a dnes je pedagogika vnímaná ako veda s rôznymi záujmami a bez presnej definície. Každá definícia je ovplyvnená aktuálnym poznatkom. Definície pedagogiky Existuje viacero definícií pedagogiky, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty výchovy a vzdelávania: Pedagogika je veda o permanentnej výchove, o celoživotnej výchove detí, mládeže i dospelých (Jůva, 1999). Pedagogika je veda o výchove, ktorá skúma výchovu ako jeden zo sociálnych fenoménov (Baďuríková a kol., 2001). Pedagogika je veda o výchove a vzdelaní (Vališová - Kasíková a kol., 2007). Pedagogika je veda (teória a výskum), predmetom ktorej sú procesy obsahujúce intencionálne učenie (Průcha, 1997). Novšie termíny v pedagogike Kosová (2007) upozorňuje na časté používanie termínu edukológia, ktorý vychádza z medzinárodne uznávaného termínu edukácia. Tento termín pochádza z latinského slova educare, čo znamená „vychovávam“, alebo educere, čo znamená „vyvádzam niekoho z niečoho“. Termín edukácia sa v slovenčine udomácnil aj v iných kontextoch, ako sú koedukácia a reedukácia. V angličtine sa výchova prekladá ako education, čo neukazuje na jasný rozdiel medzi výchovou a vzdelávaním. Pedagogika ako veda Pedagogika je vedou o edukácii, teda o výchove a vzdelávaní. Obsahuje teóriu a prax a má normatívny, exploratívny a explanatívny charakter: Normatívny charakter: Pedagogika stanovuje normy, vzory a ciele pre edukáciu. Exploratívny charakter: Pedagogika skúma a aplikuje poznatky z výskumu do praxe. Explanatívny charakter: Pedagogika zisťuje a popisuje javy edukačnej reality. Rozdiel medzi pedagogikou a inými vedami Pedagogika sa od iných vied o človeku líši tým, že sa nezameriava na to, aký je človek, ale na to, akým sa môže potenciálne stať a za akých podmienok. Napriek tomu, že pedagogika má svoj predmet skúmania, význam a úlohy, je v slovenskej realite viac normatívnou vedou než exploračnou alebo explanatívnou. Predmet pedagogiky Vymedzenie predmetu pedagogiky Pri vymedzení predmetu pedagogiky sa vychádza z chápania pedagogiky ako vedy o výchove človeka. Výchova je zložitý a mnohostranne podmienený spoločenský jav, ktorý zasahuje do viacerých oblastí vied o človeku a spoločnosti. Preto je náročné oddeliť javy patriace výlučne do pedagogiky od problémov skúmaných inými príbuznými vedami. Empirická vs. normatívna pedagogika Podľa Kosovej a Kasáčovej (2007) je predmet pedagogiky definovaný ako edukačná realita, ak je pedagogika chápaná ako empirická veda. Zahrňuje všetky aspekty objektívnej skutočnosti, kde sa edukácia odohráva, vrátane prostredia, procesov a výsledkov, bez normatívnych cieľov. Pedagogika je normatívna veda, ktorá sa zaoberá edukáciou - zámerným vedením a ovplyvňovaním človeka s cieľom dosiahnuť žiaduce vnútorné zmeny podľa požiadaviek spoločnosti. Normatívne poňatie sa zameriava na ciele, obsah, proces, podmienky a prostriedky edukácie. Moderné vnímanie pedagogiky Pedagogika sa dnes chápe ako veda o celoživotnom vzdelávaní a výchove, ktorá zahŕňa deti, mládež aj dospelých. Tento prístup zahŕňa agogiku, andragogiku a gerontagogiku a je zameraný na trvalý rozvoj jednotlivca od narodenia až po smrť. Tradičné vnímanie pedagogiky sa sústreďovalo na starostlivosť o jednotlivca alebo malé sociálne skupiny, ako sú školské triedy. Dnes sa pedagogika viac zameriava na celospoločenské edukačné problémy a výchovu a vzdelávanie v spoločnosti ako celku. Typy edukácie Pedagogika sa zaoberá rôznymi typmi edukácie, ktoré zahŕňajú: · formálnu (v školských zariadeniach), · neformálnu (mimoškolskú), · informálnu (autoedukácia, rodinná edukácia). Interdisciplinárny prístup Pedagogika rieši edukáciu na všetkých úrovniach. S rastúcou konkrétnosťou edukačného javu narastá aj potreba interdisciplinárneho prístupu. Pedagogika v systéme vied V žiadnej vede neexistuje definitívne členenie alebo definícia. Relativizmus pohľadu na vedy nám umožňuje rozvíjať spoločenské vedy do multidisciplinárnych oblastí bez pevných hraníc. Vedy sa neustále vyvíjajú a vytvárajú nové disciplíny, ako je sociálna práca, sociálne služby a ošetrovateľstvo, ktoré sa postupne zaradzujú do systému vied. Aj pedagogické vedy, alebo pedagogika, prechádzajú podobným vývojom a systematizáciou. Pohľady na jej zaradenie do systému a vnútorné členenie sa neustále menia, závisia od autora a filozofie pohľadu na daný jav. V roku 1925 český pedagóg Kádner rozdelil pedagogiku na teoretickú a praktickú. V roku 1979 Kačáni rozdelil pedagogické vedy podľa integrujúcich činiteľov na základné, hraničné a aplikované. Základné pedagogické vedy Kačáni identifikuje základné pedagogické vedy ako: - Všeobecná pedagogika - Dejiny školstva a pedagogiky - Všeobecná didaktika - Teória výchovy - Porovnávacia pedagogika - Metodológia pedagogiky - Teória riadenia a organizácie školyHraničné disciplíny pedagogiky Medzi hraničné disciplíny, ktoré analyzujú pedagogické javy a otázky, patrí niekoľko oblastí, ktoré sa vyvinuli v dôsledku integrácie vedných odborov. Tieto disciplíny sa zaoberajú rôznymi aspektmi výchovy a vzdelávania. Pedagogická psychológia Pedagogická psychológia skúma psychologické zákonitosti vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a iných výchovných zariadeniach. Zameriava sa na: · psychologické otázky výchovného pôsobenia · vyučovanie · psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania Sociálna pedagogika Sociálna pedagogika skúma vzťahy medzi jednotlivcom a spoločnosťou a výchovno- vzdelávacie procesy v sociálnych inštitúciách. Zohľadňuje: · sociálne prostredie · sociálne inštitúcie Filozofia výchovy Filozofia výchovy sa zaoberá výchovou vo vzťahu k podstate človeka a spoločnosti, ako aj ku gnozeológii, čo je štúdium poznania a jeho limitov. Ekonómia vzdelávania Ekonómia vzdelávania je novšou hraničnou disciplínou pedagogiky, ktorá skúma: · problematiku financovania školstva · efektivitu prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie · vzťahy medzi vzdelaním a uplatnením na trhu práce Kybernetická pedagogika Kybernetická pedagogika sa zaoberá štúdiom systémov, v ktorých prebiehajú procesy riadenia a komunikácie. Zameriava sa na interakciu medzi technológiou a vzdelávaním. Špeciálna pedagogika Špeciálna pedagogika sa zameriava na teóriu a prax edukácie zdravotne znevýhodnených a jednotlivcov so špeciálnymi potrebami. Delí sa podľa druhu postihnutia na: · pedagogiku mentálne postihnutých - psychopédia · pedagogiku zrakovo postihnutých - tyflopédia · pedagogiku sluchovo postihnutých - surdopédia · pedagogiku telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených - somatopédia · pedagogiku detí s narušenou komunikačnou schopnosťou - logopédia · pedagogiku detí s viacnásobným postihnutím · pedagogiku detí s poruchou učenia · pedagogiku detí s poruchami správania - etopédia · pedagogiku výnimočne nadaných a talentovaných Aplikované pedagogické vedy Medzi aplikované pedagogické vedy (špeciálne) patria tie, ktoré aplikujú poznatky pedagogiky priamo do edukačnej praxe. Tieto vedy sa zameriavajú na rôzne aspekty výchovy a vzdelávania v rôznych prostrediach a podmienkach. Školská pedagogika Školská pedagogika sa zaoberá organizáciou výchovy a vzdelávania v špecifických podmienkach jednotlivých stupňov a typov škôl. Rozdeľuje sa na: · Predškolská pedagogika: pedagogika pre primárne vzdelávanie. · Pedagogika 1. stupňa ZŠ: pedagogika primárneho vzdelávania. · Pedagogika 2. stupňa ZŠ: pedagogika nižšieho sekundárneho vzdelávania. · Stredoškolská pedagogika: pedagogika vyššieho sekundárneho vzdelávania. · Vysokoškolská pedagogika: pedagogika terciárneho vzdelávania. Pedagogika voľného času Pedagogika voľného času, známa ako teória výchovy mimo vyučovania, sa zaoberá teoretickými, metodologickými a praktickými otázkami organizovaného a neorganizovaného voľného času. Objasňuje základné otázky a zákonitosti výchovného pôsobenia vo voľnom čase detí a mládeže. Teória rodinnej výchovy Teória rodinnej výchovy sa zaoberá otázkami výchovného pôsobenia v rodine a výchovnými vplyvmi rodinného prostredia. Zameriava sa na základné otázky cieľa, úloh, obsahu, metód a foriem výchovy v rodine. Pedagogická diagnostika Pedagogická diagnostika sa zaoberá teoretickými a metodologickými otázkami diagnostikovania subjektov edukácie. Je dôležitá pre identifikáciu potrieb a schopností žiakov. Didaktika učebných predmetov Didaktika učebných predmetov skúma vyučovanie v špeciálnych podmienkach určitého predmetu a proces tvorby vzdelávacích obsahov. Sústreďuje sa na ich sprístupnenie v procese vyučovania a učenia v rôznych vzdelávacích formách. Andragogika Andragogika sa zaoberá výchovou a vzdelávaním dospelých, ktorí už pracujú a zohľadňuje ich špecifické potreby a motivácie. Inžinierska pedagogika Inžinierska pedagogika sa zaoberá edukáciou študentov na technicky orientovaných vysokých školách. Zameriava sa na prípravu odborníkov v technických oblastiach a ich vzdelávanie v súlade s potrebami trhu Prehľad pedagogických vied a ich delenie Integračný faktor a príbuzné vedy K základnému kritériu podľa integračného faktora sa pridali príbuzné vedy, ktoré úzko súvisia s teóriou výchovy a vzdelávania. Tieto vedy pomáhajú pedagogike analyzovať pedagogické javy z viacerých hľadísk. Môžeme ich rozdeliť na: · filozofické (filozofia, etika, estetika, logika), · psychologicko-antropologické (psychológia, sociológia, somatológia), · historické a literárne (všeobecné dejiny, dejiny filozofie a umenia). Filozofia a jej vplyv na pedagogiku Filozofia je systémom názorov o najvšeobecnejších otázkach bytia a poznania sveta. Vplýva na pedagogiku svojimi gnozeologickými, metodologickými a ontologickými stanoviskami. Etika a jej úloha Etika, ako veda o mravnosti a morálnych hodnotách, pomáha vytyčovať ciele a konkretizovať normy mravnej výchovy. Estetika a logika Estetika skúma podstatu a prejavy krásy, najmä v umeleckých prejavoch. Logika sa zaoberá správnym a presným vyjadrovaním myšlienok a vyvodzovaním dôsledkov na základe logických analýz, čo je dôležité pri tvorbe obsahu vzdelávania. Psychológia a jej rozdelenie Všeobecná psychológia skúma duševné javy a procesy, zatiaľ čo vývinová psychológia analyzuje duševný život človeka od jeho počiatkov až po ukončenie. Sociológia skúma zákony vývoja spoločnosti a medziľudské vzťahy, čo pomáha analyzovať prostredie výchovného procesu. Somatológia a jej význam Somatológia, ako veda o ľudskom tele, umožňuje rešpektovať anatomicko-fyziologické osobitosti detí a mládeže pri určovaní požiadaviek na ich činnosť. Historické vedy a ich prínos Všeobecné dejiny, dejiny filozofie a umenia pomáhajú pedagogike odhaľovať pohľad na edukáciu v predchádzajúcom období. Delenie pedagogických vied podľa Šveca V roku 1998 Švec rozdelil pedagogické vedy na fundamentálne a aplikatívne: · Fundamentálne vedy: edukačná biológia, psychológia, sociológia, kultúrna antropológia, ekonómia, história, etnológia. · Aplikatívne vedy: o manažérske náuky (o riadení edukácie), o antropologické náuky (o riadení učenia): pedagogika, andragogika, geragogika. Kritérium konštituovanosti podľa Průchu V roku 2000 Průcha predstavil kritérium konštituovanosti pedagogických vied, ktoré rozlišuje disciplíny podľa ich vývinu. Konštituované vedecké disciplíny majú: 1. vedecké časopisy, 2. odborníkov organizovaných vo vedeckých spoločnostiach, 3. vyučované predmety na vysokých školách. Konštituované vedecké disciplíny Průcha zaraďuje medzi konštituované disciplíny: · všeobecná pedagogika, · dejiny pedagogiky, · komparatívna pedagogika, · filozofia výchovy, · teória výchovy, · sociológia výchovy, · pedagogická antropológia, · ekonómia vzdelávania, · pedagogická psychológia, · špeciálna pedagogika, · sociálna pedagogika, · pedagogika voľného času, · andragogika, · všeobecná didaktika, · pedagogická evalvácia, · pedagogická diagnostika. Interdisciplinarita a hraničné odbory V rámci procesov integrácie a diferenciácie vied dochádza k spájaniu disciplín, čo vedie k vzniku hraničných interdisciplinárnych odborov, ako je pedagogika sociálne znevýhodnených. Model Kosovej a delenie pedagogických vied Model Kosovej (2007) delí pedagogické vedy na dva základné celky: · Základné pedagogické vedy: riešia bázové otázky edukácie vo všeobecnej úrovni. Delia sa na: o bázové (všeobecná pedagogika, všeobecná didaktika), o interdisciplinárne (sociológia edukácie, ekonómia edukácie). · Aplikované pedagogické vedy: aplikujú teóriu na konkrétne podmienky a delia sa podľa rôznych kritérií: o podľa veku človeka, školských úrovní, o podľa edukačného prostredia, o podľa špecifických vzdelávacích potrieb, o podľa špecifických vzdelávacích obsahov.

Use Quizgecko on...
Browser
Browser