TÉZY K ZÁPOČTOVÉMU TESTU PDF

TÉZY K ZÁPOČTOVÉMU TESTU  Výchova ako základná pedagogická kategória  Teória výchovy – postavenie teórie v systéme pedagogických vied, vzťah k iným vedám, roviny teórie výchovy, obsah, predmet  Teórie/koncepcie výchovy  Pedagogická teleológia (cieľ, ideál, funkcie cieľov, prístupy a k...

TÉZY K ZÁPOČTOVÉMU TESTU  Výchova ako základná pedagogická kategória  Teória výchovy – postavenie teórie v systéme pedagogických vied, vzťah k iným vedám, roviny teórie výchovy, obsah, predmet  Teórie/koncepcie výchovy  Pedagogická teleológia (cieľ, ideál, funkcie cieľov, prístupy a klasifikácia cieľov)  Teórie/koncepcie výchovy z hľadiska cieľov  Konkretizácia výchovných cieľov v strategických dokumentoch  Pedagogická axiológia (hodnota, norma, znaky a klasifikácia hodnôt, hodnotový systém)  Výchovný proces – definície, znaky, etapy/hľadiská  Sebavýchova – definície, ciele, znaky, predpoklady, etapy (proces)  TÉZY K ZÁVEREČNÉMU TESTU/SKÚŠKE  Výchova ako základná pedagogická kategória  Teória výchovy – postavenie teórie v systéme pedagogických vied, vzťah k iným vedám, roviny teórie výchovy, obsah, predmet  Teórie/koncepcie výchovy  Pedagogická teleológia (cieľ, ideál, funkcie cieľov, prístupy a klasifikácia cieľov)  Teórie/koncepcie výchovy z hľadiska cieľov  Konkretizácia výchovných cieľov v strategických dokumentoch  Pedagogická axiológia (hodnota, norma, znaky a klasifikácia hodnôt, hodnotový systém)  Výchovný proces – definície, znaky, etapy/hľadiská  Sebavýchova – definície, ciele, znaky, predpoklady, etapy (proces)  Stratégie a metódy rozvoja osobnosti (klasifikácia metód, KEMSAK pre „trojružu“:  Kognitivizácia: tezaury, algoritmy, heuristiky, práca s IF  Emocionalizácia: stratégie a metódy rozvoja emocionalizácie a empatie  Motivácia: metódy na posilňovanie žiaduceho správania, metódy na zastavenie nevhodného správania  Socializácia: situačné a inscenačné metódy  Axiologizácia: ŽOS, metóda konštruktívnej hádky  Kreativizácia: metóda Philips66 a Hobo metóda, brainstorming  Zásady výchovy  Prostriedky výchovy  Formy výchovy  Obsah výchovy a jeho konkretizácia  Obsah výchovy a: Mravná a prosociálna výchova (morálka, typy morálok, formovanie MV podľa Piageta a Kohlberga) Estetická výchova (cieľ, proces) Ekologická a environmentálna výchova (koncepcie, ciele, proces) OBSAH VÝCHOVY – MRAVNÁ A PROSOCIÁLNA VÝCHOVA  OBSAH VÝCHOVY A JEHO FUNKCIE  Sústava poznatkov a požiadaviek na vlastnosti, schopnosti, spôsob správania a konania  INFORMATÍVNA FUNKCIA: orientácia v reálnej výchovnej situácii  FORMATÍVNA FUNKCIA: osvojenie požadovaných vlastností a schopností  INŠTRUMENTÁLNA FUNKCIA: využitie poznatkov, vlastností v praktických činnostiach  OBSAH VÝCHOVY A JEHO KONKRETIZÁCIA Výchovný program:  dokument, podľa ktorého sa realizácie V-V činnosť  vydáva a zverejňuje ho riaditeľ šk. zariadenia/školy  musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy v školskom zákone  súlad kontroluje Štátna školská inšpekcia  OBSAH VÝCHOVY A JEHO KONKRETIZÁCIA Výchovné štandardy:  Súbor požiadaviek na osvojenie vedomostí, zručností a schopností  Výkonové štandardy – kritéria úrovne zvládnutia obsahových štandardov  Obsahové štandardy – určujú vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré majú žiaci ovládať a prakticky používať  OBSAH VÝCHOVY A JEHO KONKRETIZÁCIA Výchovné plány:  Sú súčasťou výchovných programov  Obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci VP Výchovné osnovy:  Vymedzujú V-V ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa VP MRAVNOSŤ, TYPY MORÁLOK, MRAVNÁ VÝCHOVA PODĽA KOHLBERGA A PIAGETA  TYPY MORÁLOK eudaimonistick á altruistická hedonisti asketick pragm utilita morálka ristick povinno cká á atická á stí  OBSAH MRAVNEJ VÝCHOVY Klepnutím lze upravit Klepnutím lze upravit styly předlohy textu. styly předlohy textu. Mravné Mravné Mravné Mravné hodnoty hodnoty hodnoty hodnoty k viere k k sebe k druhým k zmyslu spoločnosti života  KOGNITÍVNY VÝVIN PODĽA J. PIAGETA 1. Senzomotorické štádium 2. Predoperačné štádium (2-7 rokov) a) etapa symbolického a predpojmového myslenia b) etapa názorného myslenia 3. Štádium konkrétnych operácií (od 7 rokov) 4. Štádium formálnych operácií a abstraktného myslenia (čo by sa stalo, keby... ?)  TEÓRIA MORÁLNEHO VÝVINU PODĽA J. PIAGETA 1. Štádium heteronómnej morálky (do 7. rokov) 2. Štádium hetero-autonómnej morálky (7.-11. rokov) 3. Štádium autonómnej morálky (od 12. rokov)  PROCES MRAVNEJ VÝCHOVY PODĽA KOHLBERGA 1. Predkonvenčná úroveň (4-10rokov) 1) štádium heteronómie: poslušnosť a trest 2) štádium – naivný inštrumentálny hedonizmus 2. Konvenčná úroveň (10-13 rokov) 3) Morálka dobrého dieťaťa 4) Morálka svedomia a autority 3. Postkonvenčná úroveň 5) štádium sociálnej spoločenskej zmluvy 6) štádium univerzálnych etických zásad  PROCES MRAVNEJ VÝCHOVY PODĽA KOHLBERGA 1. Štádium – ako sa vyhnúť trestu 2. Štádium – osoba identifikuje správne s vlastným záujmom 3. Štádium – identifikuje správne s názorom skupiny 4. Štádium – správne je to, čo spoločnosť považuje za správne 5. Štádium – spoločnosť vždy musí rešpektovať život a slobodu 6. Štádium – život je najvyššia hodnota  TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PROSOCIÁLNEJ VÝCHOVY A PROGRAM VÝCHOVY K PROSOCIÁLNOSTI  Prosociálna výchova - súčasť mravnej výchovy. Je to pomerne nová oblasť teórie vychovávania.  Tradičné hodnoty mravnej výchovy sú zamerané na reguláciu vzťahu k iným ľuďom.  Sebauvedomenie prichádza neskôr (vplyvom nových koncepcií).  EGOLÓGIA  Na konci 20. storočia preto vzniká nová veda: EGOLÓGIA – zásluhou talianskeho profesora: Giuseppe Milan-a.  veda o sebe samom  ja ako človek uvažujem o vzťahoch (racionálna rovina) a pozorujem ich (empirická rovina)  ego (ja) nie som izolovaný  PROSOCIÁLNOSŤ – PROSOCIÁLNE SPRÁVANIE  Prosociálne správanie je také správanie, ktoré je založené na pomoci iným ľuďom bez nároku na vonkajšiu odmenu (očakávanie hmotnej alebo aj sociálnej odmeny).  Vnútornú odmenu poskytuje svedomie.  Prosociálna výchova sa snaží o udržanie hodnoty altruizmu na zmenených základoch. ZNAKY PROSOCIÁLNEJ OSOBNOSTI  dokáže prejaviť súcit s inými ľuďmi  teší ho obdarovať niekoho  snaží sa aj v prospech iných  má pochopenie pre starosti a ťažkosti iných  prežíva s inými radosti a starosti  úspech iných dokáže prijať bez závisti  ÚLOHY PROSOCIÁLNEJ VÝCHOVY  1. akceptovať rozdiely medzi ľuďmi  2. uvedomovať si vlastné práva a povinnosti  3. naučiť sa povedať nie  4. vyjadriť sťažnosť a vedieť reagovať na námietku  5. vedieť vyjadriť prianie – požiadať o pomoc  6. otvorená komunikácia  7. interpersonálna a sociálna empatia  8. aktivita a iniciatíva v medziľudských vzťahoch  Tieto úlohy sa dajú chápať aj ako program výchovy k prosociálnosti. Pôvodný program vypracoval R. R. Olivar, ktorý bol u nás modifikovaný tímom okolo Ladislava Lenza. Program prosociálnej výchovy sa u nás realizuje v rámci etickej výchovy  L. LENZ NA ROZDIEL OD R.R. OLIVARA REŠPEKTUJE VO SVOJOM PROGRAME OKREM KOGNITÍVNEJ STRÁNKY AJ EMOCIONÁLNU I SOCIÁLNU  1. vytvoriť z triedy výchovné spoločenstvo  2. prijať dieťa také, aké je – prejaviť voči nemu priateľské city  3. pripisovať dieťaťu pozitívne vlastnosti, najmä prosociálnosti  4. formulovať jasné a splniteľné pravidlá hry  5. pri negatívnych javoch reagovať s pochopením a poukázať na dôsledky  6. nabádať k prosociálnosti  7. odmeny a tresty používať opatrne  8. zapojiť do výchovného procesu aj rodičov  Na záver: ciele prosociálnej výchovy sa v modernej terminológii spomínajú aj ako sociálne kompetencie osobnosti.  Preto prosociálnu výchovu môžeme chápať aj ako proces, ktorým smerujeme k rozvoju sociálnych kompetencií.  Estetická, environmentálna a ekologická výchova  umelecká výchova Estetika estetická výchova Baumgarten aktívna receptívna  CIELE ESTETICKEJ VÝCHOVY Cieľ a Jůva Spousta proces vnímať poznať vnímať zoznám rozvíjať prežívať iť zušľach hodnoti rozvíjať tiť ť  Úlohy estetickej výchovy vnímať krásu v každodennom živote vnímať krásu v umení rozvíjať estetické zručnosti a návyky formovať estetický vkus rozvíjať, podporovať tvorivosť  Vkus  vkus nízkej úrovne (konzumentský);  vkus vysokej úrovne (osobnostne výberový)  vkus tvorivý  vkus netvorivý  i c ké G n tr Biocentrické l ob e á c východiská k ko ál n o i s nc rop hod ep e i sk é t cie á ch ick A n vý c vý ol og od Et EKOLÓGIA ENVIRONMENTALISTIKA  CIELE EKOLOGICKEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY  vytvorenie vzťahu žiaka k sebe samému,  vytvorenie vzťahu k prírode a k životnému prostrediu,  zachovanie života a kultúry pre ďalšie generácie.  PROCES EKOLOGICKEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY  poznávania životného prostredia,  utvárania a rozvíjania hodnotiacich vzťahov (postojov)  rozvíjania šetrného a zodpovedného konania METÓDY VÝCHOVY, ZÁSADY VÝCHOVY, PROSTRIEDKY A FORMY VÝCHOVY  Vymedzenie pojmov Metóda: (gr. methodos = cesta, postup...) - predpis, popis činností, od vstupu k výstupu (Zelina) - spôsob/postup zameraný na dosiahnutie cieľa (Kominarec) - Plánovitý, zámerný a systematický postup... So zameraním na formovanie mravného vedomia, mravných citov a vôľových vlastností (Višňovský) - cieľavedomý postup utvárania osobnosti (M. Žilínek)  Vymedzenie pojmov Súbor postup na dosiahnutie úrovne vychovanosti Účinnosť výchovných metód závisí od výchovných zásad Výber metódy závisí od: cieľa výchovy, osobnosti vychovávaného a vychovávateľa, podmienok prostredia a kontextu výchovy  Vymedzenie pojmov Stratégia: filozofia výchovy súhrn zámerov na dosiahnutie cieľa premyslená a cieľavedomá koncepcia (M. Žilínek)  KLASIFIKÁCIA METÓD psychologické hľadisko/zložky osobnosti Metódy vysvetľovania a presvedčovania KOGNITÍVNA ZLOŽKA Metódy cvičenia a navykania VÔĽOVÁ ZLOŽKA Metódy hodnotenia EMOCIONÁLNA ZLOŽKA  KLASIFIKÁCIA METÓD procesuálne hľadisko – mravná výchova METÓDY MRAVNÉHO UVEDOMOVANIA  metódy rozumovej inštrukcie (metóda požiadaviek, metóda vysvetľovania)  metódy citového a názorného pôsobenia (metóda presvedčovania, metóda príkladu)  KLASIFIKÁCIA METÓD procesuálne hľadisko – mravná výchova METÓDY VÝCHOVY K MRAVNEJ AKTIVITE  metódy riadenia činností detí (metóda režimu, cvičenie)  metódy povzbudzovania (metóda získavania, kontroly)  metódy vedenia k samostatnej činnosti  KLASIFIKÁCIA METÓD podľa spôsobu pôsobenia Slovné metódy: požiadavky, vysvetľovanie, presvedčovanie Názorné metódy: príklad, demonštrácia Činnostno-praktické metódy: cvičenie, režim Hodnotiace metódy: odmena, trest, povzbudenie  KLASIFIKÁCIA METÓD podľa aktivity vychovávaného Pasívne metódy: prijímanie pôsobenia edukátora Aktívne metódy: edukant a edukátor sú vo vzájomnej interakcii Samostatné metódy: vlastná iniciatíva, návrhy a činnosti  Podľa fáz procesu vychovávania metódy používané v situačnej fáze: Metóda Vysvetľovania požiadaviek Algoritmov Rozprávania metódy používané pri fixácii požadovaného správania: Cvičenia a Inscenačn navykania é metódy Metóda Metóda príkladu kontroly Rozhovo Vytváran metódy zamerané na generalizáciu požiadaviek: Analýza vlastnej Tezaury práce Etická Situačné beseda metódy  všeobecno-integračná fáza metódy sebavýchovy: brainsto diskusia rming riešenie analýza problémo vlastnej v práce STRATÉGIE ROZVÍJANIA PSYCHICKÝCH FUNKCIÍ PODĽA M. ZELINU K – kognitivizácia = naučiť poznávať, myslieť E – emocionalizácia = naučiť cítiť, prežívať M – motivácia = rozvinúť záujmy, aktivity S – socializácia = naučiť žiť s druhými A – axiologizácia a autoregulácia = naučiť hodnotiť K – kreativizácia = rozvíjať tvorivý štýl života  KEMSAK KOGNITIVIZÁCIA: algoritmy, tezaury, heuristiky, práca s info fondami EMOCIONALIZÁCIA: metóda panáčikov, písania denníkov, slávností... MOTIVÁCIA: metódy na posilnenie správania, hodnotenia SOCIALIZÁCIA: situačné a inscenačné metódy AXIOLOGIZÁCIA: metóda konštruktívnej hádky, ŽOS KREATIVIZÁCIA: HOBO metóda, Philips66 ZÁSADY VÝCHOVY  TEORETICKÉ VYMEDZENIE Nejednoznačnosť Výchovné zásady - konkrétnejšie Výchovné princípy – najvšeobecnejšie Zásada = požiadavka vo forme noriem a pravidiel Smernice, odporúčania, a to na obsah, organizáciu, metódy a prostriedky vychovávania  ZÁSADY VÝCHOVY spájajú sa so vzdelávacím procesom spájajú sa s výchovným procesom podmienky efektívnosti výchovy  Výchovné zásady z hľadiska súčasnosti Optimálnosti Systémovosti Tvorivosti Názorového pluralizmu Sociálneho konsenzu  Základné výchovné zásady Úcty ku každému človeku Demokratického a humanistického vzťahu Emocionálnosti Mravnosti a tolerancie Preferovania pozitívnych stránok osobnosti Individuálneho prístupu Aktivity a samostatnosti Spojenia výchovy s praxou Komplexného rozvoja osobnosti Výchovy v sociálnej skupine Nadväznosti výchovnej situácie na sociálnu skúsenosť PROSTRIEDKY A FORMY VÝCHOVY  PROSTRIEDKY VÝCHOVY každý jav, proces, situácia, ktoré sú zámerne použité na dosiahnutie cieľa  PROSTRIEDKY VÝCHOVY Všetko, čo umožňuje realizovať výchovu: 1. Činnosti (hra, učenie, práca) 2. Podmienky výchovy (materiálne, kultúrne...) 3. Inštitúcie, ktoré sa podieľajú na výchove 4. Činitele procesu výchovy 5. Postupy a obsahy (koncepcie, formy, metódy)  PROSTRIEDKY VÝCHOVY Sústava výchovno-vzdelávacích činiteľov a inštitúcií Sústava výchovno-vzdelávacích obsahov Sústava metód a prostriedkov Výchovné prostredie Blížkovský  PROSTRIEDKY VÝCHOVY Vonkajšie prostriedky – používané edukátorom Vnútorné prostriedky – vychádzajúce z edukanta Hmotné prostriedky výchovy Nehmotné prostriedky výchovy: – ciele výchovy – obsah výchovy – metódy výchovy – princípy/zásady výchovy – formy výchovy  PROSTRIEDKY VÝCHOVY Sú prepojené s cieľmi a podmienkami výchovy Zmena jednej časti (cieľ, podmienok, prostriedku) spôsobí zmeny ďalších častí Racionálne využívanie prostriedkov zvyšuje účinnosť výchovného pôsobenia  FORMY VÝCHOVY Organizačné rámce výchovy, ktoré sa môžu realizovať: 1. individuálne 2. skupinovo 3. hromadne 4. spoločnou prácou učiteľ – žiak 5. projektami 6. riešením problémových situácií  FORMY VÝCHOVY organizačná forma je charakterizovaná: – priestorom – časom môžu sa kombinovať a dopĺňať sú podmienené cieľmi, obsahom, demografiou, priestorom, časom, trvaním  ORGANIZAČNÉ FORMY VÝCHOVY výchovný rozhovor, súťaže vychádzky výlety a exkurzie večierky a akadémie záujmové krúžky....  ORGANIZAČNÉ FORMY VÝCHOVY podľa Malacha 1. Školské formy (výchova vo vyučovaní, výchova mimo vyučovania) 2. Mimoškolské formy (...) 3. Rodinná výchova 4. Podniková výchova 5. Komerčná výchova 6. Dištančná výchova Pekný deň ŠTÝLY VÝCHOVY Teória výchovy a vychovávania ŠTÝLY VÝCHOVY  VÝCHOVNÝ ŠTÝL  Spôsob výchovy  Výchovné pôsobenie medzi edukátorom a edukantom  Vzájomná interakcia  Je ovplyvnený množstvom faktorov vlastnosti, skúsenosti, doba, tradície krajiny, rodina VÝCHOVNÉ ŠTÝLY KURTA LEWINA Autoritatívny/autokratický Liberálny Sociálne integračný/demokratický  VÝCHOVNÉ ŠTÝLY E. S. SCHAEFFERA Pozitívny emocionálny postoj Negatívny emocionálny postoj  VÝCHOVNÉ ŠTÝLY BOŽENY ROTTEROVEJ, JANA ČÁPA EMOČNÝ VZŤAH pozitívny negatívny VÝCHOVNÉ RIADENIE požiadavky voľnosť  VÝCHOVNÉ ŠTÝLY D. BAUMRIND, E. E. MACCOBY, JOHN A. MARTIN autoritatívne zhovievavý vzájomný zanedbávajú autoritársky ci  VÝCHOVNÉ ŠTÝLY J. ČÁPA DIMENZIA EMOČNÉHO VZŤAHU Kladný (prípadne extrémne) emočný vzťah Stredný emočný vzťah Záporný emočný vzťah DIMENZIA RIADENIA Silné riadenie Stredné riadenie Slabé riadenie Rozporuplné riadenie  VÝCHOVNÉ ŠTÝLY M. PILKIEWICZa A MANŽELOV TAUSCHOVCOV Náročno Nenároč sť nosť Kontrol a Slobod Tvorivos a ť  VÝCHOVNÉ ŠTÝLY M. PILKIEWICZa A MANŽELOV TAUSCHOVCOV  výchova úspechmi  nadmieru starostlivá výchova  liberálna výchova (zhovievavá)  demokratická výchova  rigorózny autokratizmus  punitívny autokratizmus  príležitostný autokratizmus  zanedbávajúca výchova  zavrhujúca, odmietavá výchova VÝCHOVNÝ PROCES SEBAVÝCHOVA OPERACIONALIZÁCIA POJMOV Pedagogická Pedagogická Výchovný diagnóza situácia proces  VÝCHOVNÝ PROCES PODĽA Š. KROČKOVEJ cieľavedomá, zložitá a mnohostranná činnosť a organizácia, ktorá prebieha medzi učiteľom a žiakom  VÝCHOVNÝ PROCES PODĽA Ľ. VIŠŇOVSKÉHO je cieľavedomý, zámerný, plánovitý a komplexný proces, ktorým je riadená životná aktivita človeka VÝCHOVNÝ PROCES 1. heterogénnosť 2. dlhodobosť 3. stupňovitosť 4. koncentrickosť znaky 5. postihnuteľnosť výsledkov 6. zameranosť do budúcnosti VÝCHOVNÝ PROCES podľa Skarupskej 1. zámernosť 2. rozvojatvornosť 3. dlhodobosť 4. dynamickosť znaky 5. bipolárnosť 6. cyklickosť 7. univerzálnosť  VÝCHOVNÝ PROCES Z HĽADISKA EDUKÁTORA A EDUKANTA PRIAME požiadavky úlohy NEPRIA vysvetľovanie ME postoj  VÝCHOVNÝ PROCES z hľadiska fáz  Situačná fáza – reflexívne reakcie na situácie...  Fixačná fáza  Generalizačná etapa  Osobnostne integračná fáza  VÝCHOVNÝ PROCES podľa fáz/metodika vstupná diagnóza motivácia a pedagogické projektovanie realizácia a regulácia výstupná diagnóza  VÝCHOVNÝ PROCES podľa fáz Vytýčenie požiadaviek a motivácia Formovanie návykov a zvykov Formovanie názorov a presvedčenia Upevňovanie žiaducich návykov Samostatné konanie podľa S. Hlásnej  VÝCHOVNÝ PROCES Z HĽADISKA VÝVINU A VÝCHOVY Východisková etapa – motivácia, požadovanie žiaduceho správania Vytýčenie úloh a realizácia požiadaviek Prehĺbenie presvedčenia a formovanie mravných vlastností Uvedomelo a samostatne sa stavať k požiadavkám podľa Višňovského a Kačánih  VÝCHOVNÝ PROCES Z HĽADISKA VÝVINU A VÝCHOVY IMPULZÍVNA AKTIVITA HETERONÓMNE OBDOBIE AUTONÓMNE OBDOBIE podľa Ľ. Višňovskéh SEBAVÝCHOVA  SEBAVÝCHOVA - DEFINÍCIE  Cieľavedomé a dlhodobé úsilie o formovanie seba samého k vytýčenému cieľu (Čáp a Mareš)  Cieľavedomé úsilie daného jedinca o zdokonalenie vlastnej osobnosti v najširšom slova zmysle (Pelikán)  Proces sebautvárania s cieľom dosiahnuť zmeny svojej osobnosti vlastným úsilím (Horák, Kolář)  Sebavýchova je aktívny, dynamický proces, ktorý je podmienkou, prostriedkom a tiež kritériom osobnostného rozvoja. Je založený na cieľavedomosti, skúsenosti a sebauvedomení si vlastných možností (Pavlov)  CIELE SEBAVÝCHOVY  špecifické a individuálne,  rozvíjanie kladných charakterových vlastností,  odstraňovanie záporných vlastností a zlozvykov,  ideály a vzory pre sebavýchovu,  životný štýl J. DANIEL  PREDPOKLADY SEBAVÝCHOVY  Motivácia  Potreby  Záujmy  Sebapoznanie  Sebahodnotenie (ešte nie je u dospievajúcich 100- %)  Východiskový stav vytvorený školskou habituáciou  Sociálne faktory uľahčujúce alebo sťažujúce sebavýchovu  ZNAKY SEBAVÝCHOVY  je uvedomelá, vyžaduje vlastnú aktivitu, úsilie ktoré si človek plne uvedomuje, aby dosiahol potrebné zmeny vo svojom správaní a konaní;  je plánovitá, orientovaná na dosiahnutie vytýčených životných ideálov;  je zakotvená, má svoje teoretické vysvetlenie vo vedách o človeku;  je biodromálna (celoživotná), nadväzuje na dosiahnutú úroveň a ďalej rozvíja svoje osobnostné charakterové vlastnosti;  orientovaná na hodnoty, je naplnením životného poslania človeka;  umožňuje sprevádzanie (agógiu), pomoc od iných, poradenstvo v sebavýchove,  je rozporuplná v konflikte autopercepcie (vnímanie a poznávanie seba samého) a heteropercepciou (vnímanie a poznávanie cudzími ľuďmi).  ČINITELE SEBAVÝCHOVY KOMPLEX ČINITEĽOV SEBAVÝCHOVY Sebapoznávanie Sebauvedomenie Sebapoznávací a Sebapoňatie sebahodnotiaci Sebareflexia Poznanie a Sebahodnotenie a sebaúcta vzťah (predstava Sebadôvera hodnotenie iných o sebe samom) Sebakritika Sebavedomie Sebamotivácia Sebapretvárací a Sebakontrola a sebaovládanie Utváranie vzťahu Sebazdokonaľovanie autoregulačný vzťah sebavýchova s inými Dorozumievací Dorozumenie sa s vzťah ako Sebavyjadrenie sebarealizácia inými ETAPY SEBAVÝCHOVY podľa Pelikána  Situačná etapa – reflexívne reakcie na situácie...  Fixačná etapa – vzorce správania vyplývajúce z opakovaných situácií  Generalizačná etapa – zovšeobecnenie riešení, základ rysov, čŕt a hodnôt  Osobnostne integračná etapa/osobnostne kultivujúca etapa – skúsenosti odrážajúce sa vo vnútorne integrovanej, autentickej osobnosti v podobe charakterových vlastností  PROCESUÁLNA STRÁNKA SEBAVÝCHOVY 1. Procesuálne-situačná: Vek: 6 – 10 rokov predstupeň sebavýchovy neschopnosť vidieť vzťahy medzi konaním a vlastnosťami, sebahodnotenie je subjektívne, náhodilé, živelné, náprava skutkov podľa dospelých nie je schopný dávať do vzťahu svoje “ja” s konaním, nevidí vzťahy medzi konaním a vlastnosťami; sebavýchova je náhodná potreba pripisovať žiakovi vlastnosti, ktoré má, a to pozitívne aj negatívne  PROCESUÁLNA STRÁNKA SEBAVÝCHOVY 2. Kvalitatívne situačná: puberta uvedomenie súvislosti medzi skutkami a vlastnosťami v konkrétnych situáciách, tendencia zlepšovať sa dotvára si obraz o sebe, bohatšie sebapoznanie, zložitejšie akty správania; dáva do vzťahu svoje konanie a vlastnosti; nestále a neobjektívne sebahodnotenie; sústreďuje sa na jednotlivé akty správania, nechápe širšie súvislosti  PROCESUÁLNA STRÁNKA SEBAVÝCHOVY 3. Kvalitatívne statická: prvé dva ročníky strednej školy, postpuberta tendencia konať v súlade s požiadavkami, žiak si vie vybrať, rozhodnúť sa, byť zodpovedný za svoje činy pochopenie nových väzieb medzi vlastnosťami a konaním, len od neho závisí ako bude konať; podpora úspechov a sebadôvery  PROCESUÁLNA STRÁNKA SEBAVÝCHOVY 4. Kvalitatívne-dynamická: adolescencia, 18 – 20 rokov vzájomná súvislosť medzi vlastnosťami a činmi možnosti zdokonaľovania vnútorného života sebahodnotenie je dynamickejšie a aktívnejšie spája vlastnosti a konanie; tendencia meniť sa a zlepšovať z vlastnej vnútornej snahy; chápe, že musí dodržiavať určité normy a ich porušovanie má svoje dôsledky  PROCESUÁLNA STRÁNKA SEBAVÝCHOVY 5. Kvalitatívne-perspektívna: možnosť zdokonaľovať vlastný vnútorný život, sebavýchovu považuje adolescent za osobnú vlastnosť hľadá možnosti zdokonaľovať sa; dospelí > modely, vzory; sebavýchovný program - záväzky Úlohy učiteľa : poskytovať informácie o tom, aký žiak je; podnecovať žiaka k sebavýchovnej aktivite; hodnotiť žiaka povzbudzovaním; pomôcť žiakovi pri vypracovaní vlastného životného štýlu  ETAPY SEBAVÝCHOVY podľa Pavlova  Sebapoznanie vlastností  Projektovanie a stanovenie reálnych cieľov  Sebamonitorovanie a aplikácia sebavýchovných metód a prostriedkov  Sebahodnotenie  REALIZÁCIA SEBAVÝCHOVY JE MOŽNÁ, AK  samostatne sa orientovať, informovať a usudzovať,  sústavnej sebamotivácie pre vzdelávanie a sebavýchovu,  sebapoznania a seba diagnózy,  reálnej plánovacej schopnosti sebavýchovy a samovzdelávania,  plánovania životného programu (pri vytváraní duševných a materiálnych hodnôt),  sebariadenia a sebaovládania (vôľové a morálne vlastnosti). Výchova k hodnotám Hodnoty a normy vo výchove  Kam smeruješ? Kam Ťa vedú predstavy, ideály, presvedčenia, životné hodnoty? Ktoré ciele výchovy sú skutočne hodnotné?  AXIOLÓGIA HODNOTA = Východisko – cieľ – prostriedok Axios – cenný, stojaci za niečo Logos – slovo, slovo, veda náuka Etik E. Hartmann (koniec 19. storočia) výchovy výchova k výchova hodnotám  HODNOTA výsledok – predmet hodnotenia predpokladá účasť subjektu meraná (zisťovaná) adekvátnou normou (Váross, 1970, s. 224).  NORMA vyjadrenie hodnoty systém pravidiel vyjadruje, že niečo má/nemá byť 1. normy, ktoré vyjadrujú, že niečo má existovať 2. normy, ktoré vyjadrujú, že niečo sa má alebo nemá – technologické normy – mravné normy – právne normy  PODSTATA HODNOTY FILOZOFICKÉ HĽADISKO 1. Hodnota ako transcendentalita (Platón) 2. Hodnota ako objektívna kvalita (Locke) 3. Hodnota ako vzťah hodnoteného objektu a hodnotiaceho subjektu  PODSTATA HODNOTY PSYCHOLOGICKÉ HĽADISKO 1. Hodnota ako odpoveď na potrebu 2. Hodnota ako všetko, čo má emocionálny a racionálny význam  PODSTATA HODNOTY PSYCHOLOGICKÉ HĽADISKO zážitkové cieľo vlastná činnosť vé postojové hodnoty inštr umen tálne PODSTATA HODNOTY SOCIOLOGICKÉ HĽADISKO 1. Hodnota ako kultúra 2. Hodnota ako súhrn hodnôt materiálnych a duchovných  PODSTATA HODNOTY PEDAGOGICKÉ HĽADISKO ukazovatele smerovania (vzťahy, správanie, prístup k svetu, ľuďom, k sebe samému) vzdelanie ako hodnota cieľ a obsah edukácie ako hodnota k hodnote možno vychovávať Výchova z axiologického hľadiska je prenos, odovzdanie intelektuálnych, morálnych, spoločenských a humanistických hodnôt potrebných pre formovanie a upevnenie pozitívnych hodnotových postojov  ZNAKY HODNÔT nekonečná rozmanitosť aktuálnosť protirečivosť abstraktnosť ČLENENIE HODNÔT podľa Kučerovej Duchovné hodnoty Sociálne a civilizačné hodnoty Prírodné /vitálne/ hodnoty  ČLENENIE HODNÔT Hľadisko špecifickej funkčnosti M. Varossa Kvôli funkčnosti sú odlišné, nezameniteľné etické, estetické, ekologické, právne, politické, ekonomické hodnoty ČLENENIE HODNÔT podľa Brožíka hodnoty hodnoty reálnych konceptuáln objektov e, myslené hodnoty hodnoty spoločensk osobné é ČLENENIE HODNÔT z hľadiska motivácie hodnoty hodnoty východiskov očakávan é é ČLENENIE KĽÚČOVÝCH HODNÔT s biologickou s psychickou stránkou so sociálnou stránkou stránkou mravnosť občianstvo zdravie charakternosť rodina estetickosť profesia ochrana prírody vzdelanosť komunikatívnosť humánnosť ochrana tolerantnosť emocionálnosť životného prostredia empatickosť... kultúrnosť  Členenie hodnôt podľa J. Gráca (1979) 1. Hodnoty nepoznané 2. Hodnoty poznané, ale neuznávané 3. Hodnoty uznávané, ale neželané 4. Hodnoty želané Členenie hodnôt Hľadisko kultúry 1. Materiálne hodnoty 2. Duchovné hodnoty Členenie hodnôt Hľadisko času 1. Dočasné hodnoty 2. Trvalé hodnoty 3. Nadčasové hodnoty  Členenie hodnôt Hľadisko dimenzií života človeka 1. Hodnoty podľa vzťahov k svetu 2. Hodnoty podľa vzťahov k ľudskej spoločnosti 3. Hodnoty podľa vzťahov k sebe samému  HODNOTOVÝ SYSTÉM je vlastný každému normálnemu človeku je relatívne konzistentným útvarom je dynamický je indikátor zameranosti človeka  HODNOTOVÝ SYSTÉM Objektívny hodnotový systém Subjektívny hodnotový systém – hodnotová orientácia – výberová zameranosť (V. Brožík) HODNOTOVÁ ORIENTÁCIA hodnoty ako všeobecné ciele CIEĽOVÉ HODNOTY hodnoty ako prostriedky INŠTRUMENTÁLNE HODNOTY hodnoty ako to, o čo sa usilujeme SMEROVACIE HODNOTY hodnoty, na základe ktorých oceňujeme HODNOTY AKO KRITÉRIÁ  PROCES FORMOVANIA HODNOTOVÉHO VEDOMIA podne t hodno uvedo tenie menie  PROCES FORMOVANIA HODNOTOVÉHO VEDOMIA 1. etapa (0-2 roky) – HODNOTIACA 2. etapa (3-11 rokov) – POZNÁVACIA 3. etapa (12 rokov a vyššie) – AXIOLOGICKÁ  Hodnotová výchova v škole Poznanie preferencie hodnôt (rebríčka hodnôt) žiakov Hodnotová orientácia učiteľov Výchova k hodnotám – verbalizovaná Presvedčivé zobrazenie hodnotových vzorov Ktoré humánne hodnoty treba formovať u žiakov, aby boli schopní vytvárať trvalé a pevné ľudské vzťahy?  Ži tak, aby sa ťa tebe zverení pýtali, prečo tak žiješ?! Sprav svoj život dôkazom toho, v čo veríš, čo je tvojim presvedčením, ukáž aké máš a aké žiješ hodnoty. Učiť, naučiť je možné slovami, ale vychovávať iba príkladom,....  TEORETICKÉ ZÁKLADY PEDAGOGIKY – časť II. (pedagogicko-psychologický a sociálno-vedný základ) TEÓRIA VÝCHOVY (špeciálna pedagogika, vychovávateľstvo a manažment vzdelávania)  GOGOVÁ, KROČKOVÁ, PINTES ŽIAK – SLOBODA - VÝCHOVA https://www.academia.edu/8674254/ Teoria_vychovy_Krockova_Gogova_Pintes_Ziak_sloboda_vychov a M. ZELINA STRATÉGIE A METÓDY ROZVOJA OSOBNOSTI DIEŤAŤA J. DUCHOVIČOVÁ, V. KURINCOVÁ TEORETICKÉ ZÁKLADY VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Základné pedagogické pojmy – tradičná a moderná pedagogická terminológia  Úvod do teórie edukácie, tradičná a moderná pedagogická terminológia, analýza výchovy  Pedagogika – veda o výchove  Grécky a latinský pôvod  Pais – chlapec, agó – vediem, paidagógos – otrok, ktorý sprevádzal deti  Paedagogus – otrok, učiteľ, vychovávateľ  Agogika – všeobecná teória výchovy  Agogé – vedenie, výchova, disciplína  Agogika nahrádza zaužívaný pojem pedagogika Pedagogika  Veda o výchove  Začiatky systematického rozvoja pedagogickej vedy spojené s Komenským – „všeobecná náprava ľudských vecí  Konštituovanie pedagogiky ako samostatnej vedy – Herbart (19. storočie)  Pedagogika  Vedný odbor (teória a výskum)  Veda o výchove a vzdelávaní a konkrétnych výchovných a vzdelávacích procesoch – veda o edukačných procesoch  Má predmet skúmania  Teoretický systém  Sústavu metód  Širokú inštitucionálnu základňu M. Zelina (2004, s. 27 - 28) termín edukácia označuje súbor činností: výchova v širšom slova zmysle slova, výchova v užšom slova zmysle a vzdelávanie ako tradovaný pedagogický dualizmus, vzdelávanie – vychovávanie – výcvik (vycvičovanie, tréning) ako triáda pojmov v: intelektovej oblasti, kognitívnej, vzdelávacej, socioafektívnej, nonkognitívnej oblasti – výchova ako proces rozvoja citov, vôle, snáh, ašpirácií, záujmov, potrieb, hodnotových postojov, charakteru, svetonáhľadu, sebapoňatia, senzoricko – motorickej oblasti výchovy (výcviku, cvičenia, tréningu), výučba a mimovýučbová výchova (triednické hodiny, krúžky, oslavy, brigády, žiacka samospráva a i), profesia učiteľa (lektora, vzdelávateľa, cvičiteľa, trénera, inštruktora, školiteľa, asistenta učiteľa, tútora), vychovávateľa a poradcu, ako aj školského sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga, inštitúcie školstva a osvety, školská prax – teória pedagogiky, prax pedagogiky Čo je podľa vás výchova? Ako by ste vysvetlili pojem výchova? Výchova ako pedagogická kategória  zámerne, cieľavedomé pôsobenie  celostné formovanie  sprostredkovanie sociálnych, kultúrnych a etických hodnôt deťom Výchova ako pedagogická kategória „Výchova je zámerné, cieľavedomé pôsobenie, ktoré sa prejavuje celostným formovaním osobnosti. Je to špecifická ľudská činnosť. Výchova je v našom ponímaní najširší termín, ktorý zahŕňa aj vzdelávanie. Vzdelávanie je časťou výchovy k človečenstvu.“ (Bažány) Výchova ako pedagogická kategória „Výchova je cieľavedomým a zámerným vytváraním a ovplyvňovaním podmienok umožňujúcim optimálny rozvoj každej osoby v súlade s individuálnymi dispozíciami stimulujúcimi jeho vlastnú snahu stať sa autentickou, vnútorne integrovanou a socializovanou osobnosťou.“ (Pelikán) Sebavýchova cieľavedomé a dlhodobé úsilie o formovanie seba samého k vytýčenému cieľu (Čáp a Mareš) Vedieť 3 definície výchovy aj s určením zdroja  Znaky a podmienky výchovy Znaky Podmienky  zámernosť a  úprimnosť na strane cieľavedomosť učiteľa/pedagóga  anticipácia  dôvera vo  permanetnosť vychovávaného  vcítenia sa  Typy výchovy  Formálna výchova (angl. formal education): systém aktivít uskutočňovaný v školách, potvrdený dokladom o absolvovaní  Informálna výchova (angl. informal education) = celoživotné zdokonaľovanie sa  Neformálna výchova (nonformal education) neprebieha spravidla v škole a nebýva potvrdená dokladom o absolvovaní  Funkcie výchovy  translačno-transformačná funkcia - kontinuita vývoja spoločnosti; ide v podstate o prenos a obohacovanie kultúry prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu;  komunikačno-kooperatívna funkcia  socializačná funkcia  kultivačná funkcia  ekonomicko-kvalifikačná funkcia  Postavenie teórie výchovy a rôznorodosť pohľadov/ teórií na formovanie osobnosti žiaka Sústava pedagogických vied  Vývinové hľadisko (vek jednotlivca)  Sociálne a spoločenské hľadisko  Druh výchovného zariadenia  Kombinácia viacero kritérií:  Základné pedagogické disciplíny  Hraničné pedagogické disciplíny  Aplikované pedagogické disciplíny  Teória výchovy v sústave pedagogických disciplín  Pedagogické disciplíny: základné, hraničné, aplikované  Základné: všeobecná pedagogika, všeobecná didaktika, teória výchovy, dejiny pedagogiky, komparatívna pedagogika, metodológia pedagogiky  Hraničné: pedagogická psychológia, sociálna psychológia, filozofia výchovy  Aplikované: špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, pedagogická diagnostika  Definície teórie výchovy  skúma filozofické východiská výchovy  zaoberá sa výchovou ako teoretickým problémom  analyzuje všeobecné ciele výchovy  analyzuje obsah výchovného pôsobenia v jednotlivých výchovných zložkách  má empirickú stránku – teóriu vychovávania (Duchovičová, J., 2012, s. 33).  Definície teórie výchovy - zámerné uspôsobovanie po stránke telesnej i duševnej k dokonalejšej forme života, - zámerné uspôsobovanie na uskutočňovanie ideálov ľudstva, - zámerné uspôsobovanie vyspelejšími osobami, alebo uspôsobovanie seba samého (Čečetka, 1944)  Definície teórie výchovy Je jednou z pedagogických disciplín, ktorá sa zaoberá konkrétnymi procesmi výchovy mravnej, rozumovej, svetonázorovej, telesnej, estetickej, pracovnej, princípmi a metódami výchovnej práce, vzťahom vychovávateľa a vychovávaného (Kolář, 2012) Vedieť 3 definície teórie výchovy aj s určením zdroja  Teória výchovy v sústave pedagogických disciplín základná pedagogick á disciplína súčasť horizontál sústavy na pedagogickýc pedagogic h disciplín ká veda  AKO DISCIPLÍNA - základná disciplína - horizontálna má: disciplína - východisková - predmet skúmania, disciplína: - metodológiu,  - teoretické diela, školská výchova,  mimoškolská výchova - praktické riešenia,  pg. voľného času - aktuálne zadanie  rodinná výchova  mediálna výchova  Predmet teórie výchovy  je výchovný proces,  jeho zákonitosti,  otázky cieľa výchovy a jeho konkretizácia v zložkách výchovy a v obsahu výchovy,  zaoberá sa princípmi, formami, metódami a prostriedkami výchovy  Predmet teórie výchovy VIŠŇOVSKÝ Predmet teórie výchovy podľa Višňovského (2000): a) výchovný proces a jeho zákonitosti b) cieľ výchovy a jeho odraz v zložkách výchovy a obsahu výchovy PRŮCHA(2009): rôzne teórie, smery, výchovné ideológie teoretické modely a spôsoby myslenia o výchovnom pôsobení KOLÁŘ Teória výchovy podľa Z. Kolářa (2012) je proces: a) mravnej výchovy b) rozumovej výchovy c) svetonázorovej výchovy d) telesnej výchovy e) estetickej výchovy f) pracovnej výchovy... Predmet teórie výchovy Filozofické východiská Ideály Ciele výchovy Hodnoty výchovy Empirická stránka proces vychovávania ROVINY TEÓRIE VÝCHOVY teleologicko- axiologická podstata Podľa G. Pintesa empirickáteória vychovávania Predmet teórie výchovy  je výchovný proces,  jeho zákonitosti,  otázky cieľa výchovy a jeho konkretizácia v zložkách výchovy a v obsahu výchovy,  zaoberá sa princípmi, formami, metódami a prostriedkami výchovy  Predmet teórie výchovy VIŠŇOVSKÝ Predmet teórie výchovy podľa Višňovského (2000): a) výchovný proces a jeho zákonitosti b) cieľ výchovy a jeho odraz v zložkách výchovy a obsahu výchovy Predmet teórie výchovy Filozofické východiská Ideály Ciele výchovy Hodnoty výchovy Empirická stránka proces vychovávania Obsah teórie výchovy  skúma zákonitosti výchovného procesu  objasňuje podstatu výchovy  zaoberá sa výchovnými cieľmi  sleduje obsah výchovy a charakterizuje ho  rozpracováva sústavu výchovných metód,  skúma činnosť edukátora a edukanta  analyzuje možnosti a zainteresovanosť jednotlivých výchovných inštitúcií na formovaní charakteru (Kraus)  Bližkovský Rôznorodé teórie formovania žiaka  Pedeutocentrický model  Pedocentrický model  Teleocentrický model  Technocentrický model  Funkcionálny model  Bertrand Rôznorodé teórie formovania žiaka  Rozdeľuje do 7 teórií, na základe 4 prvkov – pólov výchovy:  Subjekt (žiak)  Obsah (predmety, disciplíny)  Spoločnosť (okolie, svet, univerzum)  Interakcia medzi pólmi (učiteľ, médiá....)  Bertrand Rôznorodé teórie formovania žiaka 1. Spiritualistické teórie 2. Personalistické teórie 3. Kognitívno-psychologické (konštruktivistické) teórie 4. Technologické teórie 5. Sociokognitívne teórie 6. Sociálne teórie 7. Akademické teórie  Koncepcie 20. storočia Rôznorodé teórie formovania žiaka 1. Biologicko-psychologické smery: - rozvoj osobnosti dieťaťa, individuality, potrieb a záujmov. - do popredia dostáva sebavýchova a sebaregulácia  Koncepcie 20. storočia Rôznorodé teórie formovania žiaka 1. Biologicko-psychologické smery: REFORMNÁ PEDAGOGIKA EXPERIMENTÁLNA PEDAGOGIKA PSYCHOANALYTICKÁ PEDAGOGIKA DYNAMICKÁ PEDAGOGIKA PRAGMATICKÁ PEDAGOGIKA  Koncepcie 20. storočia Rôznorodé teórie formovania žiaka 2. Sociologické smery: - sociálne vzťahy - vplyv spoločnosti na osobnosť - význam sociálneho vývoja človeka pre spoločnosť  Koncepcie 20. storočia Rôznorodé teórie formovania žiaka 2. Sociologické smery: SOCIOLOGICKÁ PEDAGOGIKA HERMENEUTICKÁ PEDAGOGIKA FAŠISTICKÁ PEDAGOGIKA MARXISTICKÁ PEDAGOGIKA ANTIAUTORITATÍVNA PEDAGOGIKA ANIPEDAGOGIKA HUMANISTICKÁ PEDAGOGIKA  Koncepcie 20. storočia Rôznorodé teórie formovania žiaka 3. Filozofické smery: - Vymedzujú ciele a obsah výchovy - Zamerané na vnútorné hodnoty, duchovno a sebautonómiu  Koncepcie 20. storočia Rôznorodé teórie formovania žiaka 3. Filozofické smery: ESENCIONALISTICKÁ PEDAGOGIKA EXISTENCIALISTICKÁ PEDAGOGIKA NÁBOŽENSKÁ PEDAGOGIKA MODEL TVORIVO-HUMANISTICKEJ VÝCHOVY NEDIREKTÍVNA VÝCHOVA A VZDELÁVANIE Model tvorivo-humanistickej výchovy (THV) Mirona Zelinu  výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie,  rozvoj najvyšších kognitívnych procesov,  štruktúrovanie nonkognitívnych procesov: 1. kognitivizácia 2. emocionalizácia 3. motivácia 4. socializácia 5. axiologizácia 6. kreativizácia  fakt ako základ výchovy (Zelina, 1996, s. 11-13).  THV a špeciálno- pedagogická prax  Koncepcia nerozlišuje medzi deťmi a žiakmi so ŠEP a intaktnými žiakmi  Výchova je interakčný proces stretnutia osobnosti s osobnosťou  Zahŕňa všetky úrovne stavu osobnosti  Personalizuje každé dieťa, rešpektuje zvláštnosti a posilňuje jedinečnosť sebarealizácie  Teória výchovy v sústave pedagogických disciplín základná pedagogick á disciplína súčasť horizontál sústavy na pedagogickýc pedagogic h disciplín ká veda  PSYCHOLÓGIA Vzťah teórie výchovy k iným vedným disciplínam - Vývinová psychológia - Kognitívna psychológia - Školská a pedagogická psychológia - Psychológia osobnosti - Sociálna psychológia - Psychopatológia a patopsychológia  SOCIOLÓGIA Vzťah teórie výchovy k iným vedným disciplínam Výchovný proces ovplyvnený: - spoločnosťou, - kultúrou (kultúrnymi rozdielmi, kultúrnou identitou, etnicitou, náboženstvom...) - sociálnym prostredím (normami)  BIOLÓGIA Vzťah teórie výchovy k iným vedným disciplínam - Zdravotná výchova, vrátane hygieny - Ochrana prírody a okolia - Poznatky ohľadne zdravia a chorôb detí (symptómy chorôb, kroky 1. pomoci, špecifiká práce so žiakmi so ŠVVP a žiakmi s postihnutím)  ETIKA Vzťah teórie výchovy k iným vedným disciplínam - Výchovné ciele - Konkretizovanie noriem a výchovných princípov - Formovanie mravného charakteru  VŠEOBECNÁ DIDAKTIKA Vzťah teórie výchovy k vybraným pedagogickým disciplínam - Spojený proces výchovy a vzdelávania - Vyučovacie metódy a výchovné metódy - Didaktické zásady a výchovné zásady - Didaktické prostriedky a výchovné prostriedky  DEJINY PEDAGOGIKY Vzťah teórie výchovy k vybraným pedagogickým disciplínam - Názory pedagogických mysliteľov - Koncepcie výchovy Výskum v teórii výchovy pedagogický výskum ,,je systematické skúmanie pedagogickej reality (výchovy a vzdelávania) s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť určitý stupeň poznania, prípadne objaviť a vysvetliť poznanie nové. Pedagogický výskum teda skúma pedagogické procesy, vzťahy a javy, využíva získané informácie k ich vysvetleniu, vyvráteniu alebo predvídaniu.“ (Čabalová)  POZOROVANIE  základná výskumná metóda,  plánovité, cieľavedomé a sústavné sledovanie určitého javu,  krátkodobé, dlhodobé, priame, nepriame  napríklad na dlhodobé pozorovanie disciplíny žiakov v konkrétnej školskej triede  ROZHOVOR priamy alebo nepriamy, štruktúrovaný, pološtruktúrovaný a neštruktúrovaný, napríklad zisťovanie výchovných problémov žiakov v školských triedach  DOTAZNÍK  písomné dotazovanie na skúmaný problém  otázky v dotazníkoch majú rôzne podoby od otvorených otázok, cez uzavreté s možnosťou voľby, polouzavreté s doplňujúcou výpoveďou respondenta  napríklad získanie názorov učiteľov na najčastejšie sa vyskytujúce výchovné problémy u žiakov v školách  POSUDZOVACIE ŠKÁLY výskumná metóda v písomnej podobe označenie intenzity alebo frekvencie pri skúmanom jave. numerické škály, grafické, slovné, symbolické napríklad posudzovanie správania žiakov na stupnici, ktorú si výskumník zvolí  SOCIOMETRIA výskumná metóda zameraná na zisťovanie sociálnych vzťahov v triede podstata spočíva v skúmaní postavenia jednotlivých žiakov v triede, ich obľúbenosťou, neobľúbenosťou; je možné ďalej s triedou pracovať na zlepšení vzťahov v triede.  ŠTÚDIUM DOKUMENTOV je možné skúmať štátne a školské vzdelávacie programy so zameraním na aspekty súvisiace s výchovou vlastné práce žiakov, akými sú písomné práce, eseje, výkresy, denníky, básne LITERATÚRA  GOGOVÁ, KROČKOVÁ, PINTES. Žiak – sloboda – výchova. PF UKF  KURINCOVÁ, V. et. al. 2008 Základy pedagogiky pre učiteľské odbory štúdia. Nitra : PF UKF  Duchovičová, Kurincová (2012) Teoretické základy výchovy a vzdelávania. Nitra : PF UKF  PRŮCHA, J. 2009. Pedagogická encyklopédie. Praha : Portál  KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky 583 vybraných hesiel. Praha : Grada, 2012  MALACH, J. 2007. Teorie výchovy pro pedaogické studium. Ostrava.  KOSOVÁ, B. 2000. Rozvoj osobnosti žiaka. Prešov : MC. ISBN 80-8045- 179-6  KUČEROVÁ, S. 1996. Človek, hodnoty, výchova. Prešov : Grafotlač. ISBN 80-85668-34-3  VIŠŇOVSKÝ, Ľ. 1998. Teória výchovy. Banská Bystrica : UMB. ISBN 80- 8055-135-9 TEORETICKÉ KONCEPCIE VÝCHOVY A ICH ODRAZ V CIEĽOCH   Pedeutocentrický model: autoritatívny prístup a prísnosť vo výchove s cieľom dosiahnuť poslušnosť dieťaťa a podriadenie  Pedocentrický model: podriadenie výchovného pôsobenia dieťaťu a jeho potrebám Teoretické  Teleocentrický model: prejavuje sa koncepcie neprimeranými, až nerealizovateľnými požiadavkami, ide o normocentrickú výchovu podľa  Technocentrický model: využívanie Blížkovskéh množstva samoúčelného učiva, jednostrannej informatizácie, didaktickej technológie. o Dôsledkom tohto modelu je inštrumentálno- manipulatívna výchova  Funkcionálny model: vychádza z nezámerného výchovného pôsobenia na dieťa prostredníctvom vonkajších a vnútorných podmienok života   Biologicko-psychologické smery: rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho individuality, potrieb a záujmov - sebavýchova a sebaregulácia Pedagogick človeka, Sociologické smery: é smery sociálne vzťahy a vplyv spoločnosti na osobnosť  Filozofické smery: vnútorné hodnoty, duchovno a sebautonómia  1. BIOLOGICKO- PSYCHOLOGICKÉ SMERY Zmena spoločnosti Cieľom je snaha o koncepciu = zmena prirodzenej výchovy, cieľov zdokonalenie osobnosti dieťaťa z hľadiska komplexného rozvoja  Reformná pedagogika – zameranie na: - individuálne výchovné ciele Biologicko- psychologic - aktívnosť dieťaťa ké smery - spojenie výchovy s každodenným životom - učenie na základe skúseností  Experimentálna pedagogika – zameranie na: Biologicko- - výskumné metódy s cieľom psychologic vytvorenia spoľahlivého obrazu ké smery človeka ako základu výchovného systému  Psychoanalytická pedagogika a individuálne psychologická pedagogika (S. Freud, A. Adler) – zameranie na: Biologicko- - vytvorenie spoločensky psychologic akceptovateľného uspokojenia ké smery inštinktov - zabrániť vzniku menejcennosti = chrániť dieťa pred vývinovými poruchami  Dynamická pedagogika – zameranie na: - experimentálnučinnosti vo Biologicko- výchove so zmenou osobnosti psychologic dieťaťa ké smery - cieľ výchovy je v žiakovi a jeho príprave na život v spoločnosti (Thorndike)  Pragmatická pedagogika (J. Dewey) – zameranie na: - špecifické ciele: život v súlade so záujmami a potrebami žiaka Biologicko- psychologic - formovať aktívneho človeka, ké smery ktorý bude schopný prispôsobiť sa zmenám spoločenského prostredia - progresívna výchova – osobná užitočnosť = utilitarizmus  2. SOCIOLOGICKÉ SMERY Zmena spoločnosti Cieľom je formovanie osobnosti = zmena podľa potrieb súčasnej a budúcej cieľov spoločnosti  Sociologická pedagogika (E. Durkheim, F. Znaniecki) – zameranie na: - spoločenský charakter výchovy Sociologické - výchova ako spoločenská smery činnosť - cieľom výchovy je socializácia mladej generácie - spoločnosť – morálna autorita  Hermeneutická pedagogika (W. Dilthey) – zameranie na: - hodnoty, pedagogiku kultúry Sociologické - cieľom je zaradenie človeka do smery kultúrnych štruktúr, do sveta kultúry - výchovné ciele = kultúrne ciele  Fašistická pedagogika (E. Krieck, G. Gentile) – zameranie na: - podriadenie sa človeka požiadavkám štátu Sociologické smery - zavrhnutie ideálu slobodne sa rozvíjajúceho dieťaťa - cieľom je upevňovať hodnoty nemeckého národa a rasy  Marxistická pedagogika (K. Marx, F. Engels) – zameranie na: - triedny charakter výchovy (robotnícka trieda) - jednotná výchova, rozumová a Sociologické technická výchova so zameraním na smery výrobu, disciplínu, ateistickú morálku, kolektivizmus a humanizmus - oddelenie školy od cirkvi, povinné svetské vyučovanie  Antiautoritatívna pedagogika – zameranie na: - odstránenie autoritatívnej výchovy Sociologické - harmonický rozvoj s cieľom smery slobodnej, autentickej a tvorivej osobnosti - „slobodné“ školy, napr. Summerhillská škola A. S. Neilla  Antipedagogika – zameranie na: - kritiku výchovy, Sociologické - výchova = manipulácia = smery deformácia - cieľom je len vzdelanie  Humanistická pedagogika (A. H. Maslow, C. R. Rogers) – zameranie na: - prirodzenú a nenásilnú výchovu, - nedirektivita, pochopenie a Sociologické rešpektovanie smery - vzťah medzi U – Ž, zmeniť prípravu U, politiku vzdelávacích a vých. inšt. - cieľom rozvíjať autentickú osobnosť a umožniť sebarealizáciu  3. FILOZOFICKÉ SMERY Zmena Cieľ nehľadali v dieťati (žiakovi), spoločnosti spoločnosti, ale mimo nich - vo = zmena večných a nemenných cieľov hodnotách, ktoré existujú nezávisle na nás  Esencionalistická pedagogika (G. Santayana) – zameranie na: - dobro ako transcedentálnu Filozofické hodnotu smery - cieľom je objavenie „esencie“ – večnej a nemennej podstaty, ktorá určuje správanie sa človeka.  Existencialistická pedagogika (O. F. Bollnow) – zameranie na: - existenciu = forma bytia Filozofické - odmieta ciele výchovy – človek smery nepozná svoj cieľ - podpora a pomoc dosiahnuť šťastie  Náboženská pedagogika (T. de Chardine, J. Maritain) – zameranie na: Filozofické - pozitívne vzájomné vzťahy U – smery Ž - cieľom je dosiahnutie božského absolútna, resp. náboženskej mravnosti  Model tvorivo-humanistickej výchovy (M. Zelina) – zameranie na: - výchovu - rozvoj vyšších kognitívnych procesov Filozofické - rozvoj nonkogntívnych funkcií smery - cieľom je jedinečnosť žiaka, žiak ako osobnosť s jedinečnými vlastnosťami, schopnosťami a emóciami, ktorého je potrebné tolerovať a podporovať  Nedirektívna výchova a vzdelávania (C. Rogers) – zameranie na: Filozofické - autenticitu a kongruenciu, smery - akceptáciu, - empatiu, - sebahodnotenie   Zaoberá sa pedagogická teleológia  neologizmus slov telos (cieľ) a logos (náuka)  Pedagogická teleológia = náuka o CIEĽ pedagogických cieľoch VÝCHOVY  Determinuje výchovný proces, obsahové zložky, princípy, prostriedky, formy a metódy výchovy  Mení sa so zmenou spoločnosti  Výsledok konania, o ktoré sa usilujeme   predstavuje vlastnosť alebo súhrn viacerých vlastností, CIEĽ napr. špecifických vlastností: VÝCHOVY  schopnosť hygienických návykov,  schopnosť obstáť v živote,  životná zdatnosť   Stanovený na základe filozofických smerov, CIEĽ výchovných koncepcií: VÝCHOVY  biologicko-psychologické smery  sociologické smery  filozofické smery   Indeterministický prístup – odmieta Prístupy spoločenskú podmienenosť k  Deterministický prístup – zohľadňuje výchovným spoločenskú podmienenosť:  subjektívna stránka cieľom  objektívna stránka Determinan  Faktory osobnosti vychovávaného ty  Faktory osobnosti vychovávateľa výchovného  Faktory výchovného prostredia cieľa   Predstava a určitá dispozícia vychovávaného o jeho predpokladanej inklinácii k spôsobu prežívania a správania (Hobmair)  Vedomé a zámerné predstavy o hodnotách a normách a výsledku Výchovný výchovy cieľ  Ideály  Vzory  Normy  Miery  1. nerozlišujú sa (Prucha, Kosová, IDEÁL Višňovský) VERZUS CIEĽ 2. rozlišujú sa (Brezinka, Kročková)   Potreba formovať plnohodnotnú osobnosť: autentickú, Ciele podľa tvorivú, Kučerovej slobodnú, zodpovednú celistvú   Ciele výchovy pretavené do nonkognitívnych oblastí tzv. KEMSAK  Kognitivizácia Ciele podľa  Emocionalizácia Zelinu  Motivácia  Socializácia  Axiologizácia  Kreativizácia   Výchovný cieľ ako orientačná pomoc  Výchovný cieľ ako ideál pre Chápanie vychovávaného výchovného  Výchovný cieľ ako informácia o cieľa podľa správaní vychovávateľa Hobmaira  Výchovný cieľ ako predstava o mravných hodnotách a normách  Výchovný cieľ ako rozvoj kľúčových kompetencií  1.Orientačná a anticipačná funkcia 2.Motivačná a Funkcie cieľov stimulačná funkcia 3.Realizačná funkcia 4.Regulačná funkcia  Ciele výchovy musia byť: 1. Konkrétnosť a jednoznačnosť 2. Zrozumiteľnosť Požiadavky 3. Reálnosť na 4. Všeobecnosť formuláciu 5. Primeranosť 6. Kontrolovateľnosť 7. Konzistentnosť 8. Flexibilita  1.Hľadisko subjektovo- objektové: Rozdelenie a) ciele vonkajšie cieľov (heteronómne) výchovy b) ciele vnútorné (autonómne)  22. Hľadisko rozsahu: Rozdelenie a) všeobecné ciele cieľov výchovy b) špecifické (čiastkové) ciele  3. Hľadisko časovej Rozdelenie náročnosti: cieľov výchovy a) ciele dlhodobé b) ciele krátkodobé  3. Cieľové hľadisko: Rozdelenie cieľov a) adaptačné ciele výchovy b) anticipačné ciele  3. Hľadisko individuálnosti vs. Rozdelenie cieľov sociálnosti: výchovy a) individuálne ciele b) sociálne ciele  3. Hľadisko osobnosti: a) ciele kognitívne (vzdelávacie, postojové) Rozdelenie cieľov b) ciele afektívne (výchovné, výchovy postojové, hodnotové) c) Ciele psychomotorické (výcvikové)  4. Podľa stupňa náročnosti: Rozdeleni e cieľov a) Maximalistické výchovy b) Optimálne c) Minimalistické  1. dichotomické: a) vzdelávacie Rozdelenie podľa b) výchovné Ľ. 2. trichotomické: Višňovskéh o a) vzdelávacie ciele b) výchovné ciele c) výcvikové ciele  a) formovanie vzťahu k prírode Rozdelenie cieľov b) formovanie vzťahu k výchovy spoločnosti Bližkovský c) formovanie vzťahu k sebe Svetová konferencia o vzdelávaní pre všetkých (UNESCO)  prežiť;  plne rozvinúť svoje schopnosti; ŽIVOTNÉ  žiť a pracovať v dôstojnosti; CIELE  zúčastňovať sa na rozvoji spoločnosti;  zdokonaliť kvalitu svojho života;  robiť informované rozhodnutia;  pokračovať v učení sa  Gnozeocentrický zámer naučiť sa spoznávať prírodu, kultúru, vlastnú osobnú prirodzenosť a kultúrnosť Praxo-centricky a pragmatický zámer Š. Švec naučiť sa konať v zmysle požiadaviek, kontrolovať, spolupracovať na riešení problémov generálne Axiocentrický zámer ciele naučiť žiaka orientovať sa v hodnotových systémoch, hodnotiť a rozhodovať sa Semiocentrický zámer naučiť sa dorozumievať a porozumieť sebe i iným   Súbor kľúčových kompetencií pre Európu  Odporúčania o kľúčových Konkretizáci kompetenciách pre celoživotné a vzdelávanie výchovných  Dohovor o právach dieťaťa cieľov  Charta výchovy pre voľný čas  Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní   gramotnosť;  viacjazyčnosť;  matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy, technológii a Odporúčania o inžinierstve; kľúčových  digitálna kompetencia; kompetenciách  osobná a sociálna kompetencia a schopnosť učiť pre celoživotné vzdelávanie sa;  občianska kompetencia;  podnikateľská kompetencia;  kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu (Odporúčanie Rady EÚ, 2018).   rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových a fyzických schopností;  posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám;  posilňovanie úcty k rodičom, rešpekt k Dohovor o vlastnej kultúre, jazyku a k hodnotám právach vlastnej i cudzích krajín;  príprava dieťaťa na zodpovedný život v dieťaťa slobodnej spoločnosti z hľadiska mieru, porozumenia, znášanlivosti, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami (Dohovor o právach dieťaťa, 1989)   získať vzdelanie podľa tohto zákona;  získať kompetencie, v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a Zákon kompetencie v oblasti technických prírodných vied a 245/2008 o technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské výchove a schopnosti a kultúrne kompetencie; vzdelávaní  naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť;  posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre   Gogová, Kročková, Pintes – Žiak, sloboda, výchova  Duchovičová, Kurincová – Teoretické základy pedagogiky Literatúra  Zákon o výchove a vzdelávaní Doplňujúca literatúra: ISCED – podľa stupňa vzdelania