Úvod do archeológie PDF

Úvod do archeológie Barbora Červínková 1. ARCHEOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA (Počiatky, vymedzenie archeológie, pozícia a špecializácia archeológie.) POČIATKY ARCHEOLÓGIE Slovo „archeológia“ vychádza zo starogréckej formy – archaiolo = pradávny, - gía = slovo, náuka  známe od...

Úvod do archeológie Barbora Červínková 1. ARCHEOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA (Počiatky, vymedzenie archeológie, pozícia a špecializácia archeológie.) POČIATKY ARCHEOLÓGIE Slovo „archeológia“ vychádza zo starogréckej formy – archaiolo = pradávny, - gía = slovo, náuka  známe od 5. stor. pred n. l.  spočiatku s iným význam → predstavovalo viac prostriedok a spôsob skúmania ako samotný predmet výskumu V zmysle najstarších dejín použil tento výraz Dionýsiosz Halikarnássu  1. stor. pred n. l. → dielo Rómaiké archaiologia (Najstaršie dejiny Ríma) Ku koncu 1. stor. pred n. l. vznikal záujem o archeologické pamiatky  prvé prvky antikvárneho poňatia v archeológii Titus Lucretius (97- 55 pred n. l.)  ,,De Rerum natura“ – predobraz systému troch periód (kameň, bronz, železo) Cisár Augustus (63 pred n. l.- 14 n. l.)  zbieral archeologické nálezy Thúkýdidés (460 – 396 p.n.l)  slovom archaiología označil svoj úvod v diele Historiai (Dejiny)  vytvoril odbočku do vzdialenejšej minulosti spred čias peloponézskych vojen  uvádza tu aj metodiku skúmania minulosti  skúmal rozvoj moci gréckych miest Pápež Silvester III. (1000 – 1063) o organizoval vykopávky v Ríme Filippo Brunelleschi (1377 – 1446) o hľadanie pokladov v Ríme (14.- 15. stor.) základy vedeckej archeológie v talianskej renesancii (14. - 16. stor.). na území Talianska sa zachovalo veľké množstvo antických pamiatok. do polovice 16. stor. bola sprístupnená väčšina základných diel veľkých antických autorov (Homér, Hesiodos,...) = nebeský pôvod artefaktov (hromové kliny,...) Georgius Agricola (1494- 1555) o bol nemeckým lekárom o venoval sa aj matematike, teológii, histórii o otec mineralógie o odmietol nebeský pôvod artefaktov o dielo „De re metallica“ Michael Mercati (1541-1593) o dielo ,,Metallotheca“ o zhrnul pozorovania roľníkov, mal znalosť antických autorov ako aj objavov svojej doby (súdobá etnografia) o zhodnotil, že artefakty sú skutočne ľudského pôvodu o vyslovil hypotézu troch dôb 1  Johann Joachim Winckelmann (1717- 1768) o zakladateľ dejín antického umenia o zúčastnil sa vykopávok v Herculaneu a Pompejách o často označovaný za otca archeológie, no jeho práca má väčší význam pre dejiny umenia Jacques Spon o po dlhom zabudnutí oživil toto slovo v 17. stor. lyonský lekár a priekopník výskumu gréckych pamiatok o v predslove k svojej zbierke rímskych nápisov podáva jednu z prvých definícií pojmu archeológia o chápe ju niekde na rozhraní medzi archeológiou a archeografiou Formovanie archeológie o vychádzala z antikvárneho ponímania artefaktu o artefakty predstavovali jednotlivé predmety – pre ich triedenie využívala štýlovú analýzu o základnou metódou bola chronologicko-typologická klasifikácia V závere 19. stor. sa konštituovala prehistorická archeológia o vychádzala z metód prevzatých z geológie a paleontológie o rozvíjala terénny výskum a stratigrafiu Formovanie archeológie Zásadný posun nastal až v 60. rokoch 20. stor. o archeológia sa začala sústrediť viac na vysvetľovanie javov než zbieranie predmetov o otvorila sa multidisciplinárnej spolupráci → s veľkým podielom prírodných vied Formovanie archeológie Nový pohľad na problematiku nastal v priebehu 80. rokov. 20. stor. o odkláňa sa od tradičnej definície archeológie orientujúcej sa na hmotnú kultúru o hľadá symbolickú stránku artefaktov o zaviedlo sa intuitívne štúdium hmotnej kultúry v zmysle jej významu pre ľudí v minulosti VYMEDZENIE ARCHEOLÓGIE Dnešná archeológia je vedným odborom s multidisciplinárne orientovanou metodikou zaoberá sa ľudským svetom minulosti na základe archeologických prameňov jej základným vedeckým poslaním je rozpoznanie štruktúry minulého ľudského sveta a vyrozprávanie jeho udalostí Archeológia s vlastnou vypracovanou teóriou, metodikou a terminológiou je jedinou disciplínou na získavanie dokladov a na interpretáciu ľudskej minulosti prostredníctvom skúmania hmotných pozostatkov. o spoznáva ľudskú minulosť v pred-literárnych obdobiach o v historických obdobiach podstatným spôsobom dokresľuje obraz doby o umožňuje sledovať aj také prejavy ľudskej kultúry, ktorým sa písomné zmienky nevenujú Základná charakteristika Archeológiu ako vednú disciplínu možno charakterizovať ako činnosť, ktorá umožňuje uvádzať do vzájomných vzťahov rôzne prvky minulého ľudského sveta a zároveň ako proces učiť sa zavrhovaním poznatkov, ktoré sa neosvedčili a kumuláciou tých, ktoré sa osvedčili (Bujna 2013, 13). Predmet archeologickej vedy je tradične definovaný zhodne s históriou – dejiny ľudskej spoločnosti. o v širšom ponímaní je predmetom bádania tvorba archeologických prameňov ako špecifických prejavov kultúrnej činnosti človeka, ich analýza a interpretácia 2  Prostriedkom archeológie sú hmotné svedectvá – pozostatky po minulých spoločnostiach = archeologické pramene. o procesy vytvárania archeologických prameňov je možné študovať iba v teréne – archeológiu charakterizuje metóda terénneho výskumu Archeologická kultúra o je uzatvorený súbor pamiatok, ktoré reprezentujú minulé spoločenstvo v priestore a čase. Toto spoločenstvo sa súborom svojich charakteristických znakov(prejavov) jednoznačne líši od iných spoločenstiev (kultúr). o Archeologickú kultúru nemožno považovať za etnickú, ani hospodársku či spoločensko-organizačnú jednotku (napr. kmeň), aj keď v určitých prípadoch nimi je. o K jej podstatným znakom patrí súbor keramiky, kamenných či kovových artefaktov, typický prejav pochovávania – pohrebný rítu, typ sídlisk a obydlí... o Archeologická kultúra má tiež relatívne stále priestorové ohraničenie a určitú dobu existencie „Kultúra – archeologický termín pre lokálne skupiny podobných artefaktov, častokrát vyrobených rôznymi ľuďmi.“ - P. Bahn 1995 Označovanie archeo. kultúr možno podľa: o výzdoby keramiky (k. s inkrustovanou keramikou, kultúra s lineárnou keramikou,...) o tvaru nádob (kultúra hrncovitých pohárov,...) o pohrebného rítu (mohylová kultúra, popolnicové polia...) o typu sídlisk (kultúra hradištní...) o eponymného náleziska (maďarovská, halštatská, laténska...) o miesta vzniku – i keď dnes to už tak nemusí byť (karpatská, lužická) o rozšírenia (potiská, stredodunajská mohylová...) o významného fenoménu (k. bojových sekeromlatov...) o a výnimočne aj podľa majiteľov pozemkov, na ktorých boli objavené významné pamiatky(kultúra Benacci alebo Arnoaldi...) Hierarchia arch. Kultúr Skupina o časť archeologickej kultúry, o jednotlivé skupiny archeologické kultúry sa od seba odlišujú nepodstatnými, ale viditeľnými a rozlíšiteľnými javmi (napr. detaily pohrebného rítu, výzdobou keramiky apod.) o napr. bolerázska skupina Kultúrny okruh (komplex) o vytvára ho niekoľko príbuzných archeologických kultúr. napr. východohalštatský kultúrny okruh Civilizácia o ohraničuje celkovú ekonomickosociálnu úroveň, ku ktorej ľudstvo v určitej historickej etape dospelo o (napr.. civilizácie doby bronzovej, keltská civilizácia...) 3  Časové rozdelenie o Stupeň (perióda) - základná vývojová, väčšinou pomerne presne časovo vymedzená jednotka. o Fáza (etapa) - vystihuje čiastočné, spravidla menej presne vymedzené časové jednotky v rámci stupňa. o Chronologický horizont – je časovo najužší, vystihuje väčšinou iba úzky moment časového vrcholu. POZÍCIA A ŠPECIALIZÁCIA ARCHEOLÓGIE Archeológia a historické vedy V kontinentálnej Európe archeológia ponímaná ako súčasť veľkej skupiny historických vied, ktorých cieľom je skúmať minulosť človeka. o už na začiatku rozdelená na odvetvia prehistorickej, protohistorickej a medieválnej archeológie o hranice prehistorickej archeológie vymedzil M. Hoernes (1893) na základe geológie, paleontológie a etnológie o v 50. rokoch sa znovu otvorila otázka vzťahu histórie a archeológie – archeológia sa stala integrálnou časťou historických vied o pre určité obdobia má tento vzťah špecifický charakter – napr. stredoveká archeológia o k štúdiu kultúrnohistorického vývoja → archeológia prispieva svojimi prameňmi a osobitou metodikou o predmetom polemiky zostáva vzájomné postavenie archeológie a histórie – archeológia pri interpretácii nevychádza len z historickej metódy ale aj z ďalších vedných disciplín Cieľom je minulosť rekonštruovať a túto rekonštrukciu formulovať – prevažne v podobe textu – a ponúkať v prvom rade odbornej, ale aj laickej verejnosti (Gojda 2000, 24). Archeológia a antropologické vedy V USA je archeológia chápaná ako súčasť antropológie, veľkej skupiny disciplín orientovaných na štúdium človeka, na jeho biologickú podstatu, jeho kultúru, chovanie a myslenie a na jeho sociálne vzťahy o zaujíma sa o rovnaké aspekty individuálneho a spoločenského života človeka ako kultúrna antropológia, o k pochopeniu používa výlučne hmotné pramene, ktoré sa navyše už dávno vyčlenili z kontextu živej kultúry, v ktorej plnili určitú funkciu a mali istý význam. V pôvodnom význame je archeológia chápaná len ako jeden prvok z trojice, ktorý len zhromažďuje údaje (Taylor 1948). – úloha analýzy a interpretácie je prisudzovaná antropológii a histórii. Od. 80. rokov sa antropologický výskum začal orientovať na štúdium kognitívnych a symbolických systémov kultúry. o bádatelia hľadajú prepojenie archeológie na sociokultúrnu antropológiu a etnológiu = štúdium človeka, jeho kultúry, chovania a myslenia o tí ktorí ju ponímajú ako historickú disciplínu zdôrazňujú jej výskum časových procesov V procesuálnej paradigme došlo k najvýraznejšiemu prepojeniu antropológie a archeológie! Archeológia sa delí podľa rôznych kritérií: o časového (pleistocénna, praveká (prehistorická); protohistorická; slovanská; stredoveká (medieválna); novoveká (postmedieválna), priemyselná, arch. bojísk (19.-20. století) Prehistória (dejiny praveku) je veda zaoberajúca sa všestranným štúdiom vývoja pravekej spoločnosti na základe archeologických prameňov. Protohistória (dejiny rano-historického obdobia) robí to isté na základe archeologických a písomných prameňov. Archeológia sa delí podľa rôznych kritérií: o priestorového (egejská - stredomorská), klasická (Grécko, Rím) či biblická. 4  o predmetom sú Biblické štúdie a arch. Levantu o skúma lokality z blízkeho východu o sústredí sa na sväté územie ▪ Palestínu, Izrael a Kanaán z biblických čias Archeológia sa delí podľa rôznych kritérií: o metóda výskumu → terénna, letecká, podvodná o skúma ľudské aktivity na mori, jazerách a riekach o prostredníctvom fyzických dokladov plavidiel, pobrežných zariadení, prístavov, nákladov, ľudských pozostatkov a upraveného prostredia o špecifické odvetvie je nautická arch. skúmajúca vraky lodí Archeológia sa delí podľa rôznych kritérií: o spôsobu výskumu – záchranná, zisťovacia, systematická Archeológia sa delí podľa rôznych kritérií: o témy výskumu – sakrálna; mestská, archeológia výrobných centier Archeológia sa delí podľa rôznych kritérií: o a iných – experimentálna; verejná, pamiatková či muzeologická; počítačová Experimentálna archeológia o porovnávacia archeologická metóda - samostatný odbor archeológie, ktorý sa pomocou pokusov snaží objasniť niektoré výrobne procesy či život našich predkov o pomocou dobových rekvizít sa snaží ukázať spôsob života v rôznych etapách ľudských dejín o vychádza z archeológie, etnografie... o vyznačuje sa svojou autentickosťou o praveká obživa, hospodárstvo, lov, boj o výroba tkanín, spracovanie kože, odevy o spracovanie kameňa, dreva, kostí o výroba keramických, sklenených a kovových artefaktov o využitie a príprava ohňa o stavebníctvo, doprava... o praveká kultúra(maliarstva, sochárstvo, hudba) Poznámky pre mňa 5 2. ARCHEOLOGICKÉ PRAMENE (Vznik arch. prameňov a arch. transformácia, artefakty a ekofakty.) ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE Archeologické pramene sú všetky predmety a súbory predmetov, ktoré nesú istú nepísanú informáciu o minulom ľudskom svete. Pod archeologické pramene potom nepatria: o pramene, ktoré svedčia o súčasnosti a to aj v prípade, že už neslúžia svojmu pôvodnému účelu o pramene, ktoré doteraz slúžia svojmu pôvodnému účelu o písomné pramene (určitým spôsobom zachycujú čas a preto nespadajú do mŕtveho sveta) alebo texty tradované ústne prirodzeným jazykom Šírkou definície naopak zahrňujú: o umelecké pramene – objekty z oblasti výtvarného umenia (čo nie je nelogické pretože v minulosti obe disciplíny často splývali – Dejiny výtvarného umenia sú dnes samostatnou disciplínou) o prírodné pramene – aj keď nie sú súčasťou minulého sveta Žiadna definícia archeologických prameňov sa nemôže vyhnúť problémom v hraničných oblastiach. o nevhodné sú empirické definície – spojovanie arch. prameňov s ich polohou v zemi a s ich získavaním pomocou terénnych výskumov (v takom prípade by bola archeológia vedou o vykopávkach – nutné spájanie s prírodnými prameňmi a čo potom pramene nad zemou?) o rovnako nevhodné je stotožňovanie s materiálnou kultúrou. Archeologické pramene sú skoro vždy nositeľmi symbolického zmyslu, ktorý odkazuje k určitej „duchovnosti“ a s materiálnosťou nemá nič spoločné. Špecifické vlastnosti: ide o predmety, ktoré sú zbavené svojho vlastného času! nenávratne oddelené od ľudského činiteľa = sú mŕtve! 1. sú formálne: môžeme na nich pozorovať iba formálne a priestorové vlastnosti, akýkoľvek pohyb a vývoj závislí na čase vychádza z interpretácie 2. sú nefunkčné: ich praktickú funkciu – účel nie je možné pozorovať 3. bezvýznamné: ich spoločenský význam je ukrytý a nedá sa pozorovať 4. nemé: teda zbavené symbolického zmyslu 5. kvantitatívne nereprezentatívne: ich pozorované kvantity neodpovedajú skutočným minulým kvantitám Silný emocionálny náboj, ktorý v sebe výrobky pradávnych ľudí zanechali, originalita a neopakovateľnosť, pre ktoré predovšetkým je našou povinnosťou archeologické pramene ochraňovať (Sommer 1995, 2). Možnosti delenia archeologických prameňov: podľa manipulovateľnosti na hnuteľné a nehnuteľné podľa predpokladaného účelu o nástroje, zbrane, ozdoby, keramika,... o domy, osady, opevnenia,... podľa materiálu na kamenné, kovové, hlinené, drevené,... Každý spôsob rozdelenia má v určitej situácii svoj význam. o na základe manipulovateľnosti má význam pri archeologickom terénnom výskume, pri uchovaniu prameňov v 6  zbierkach a pri ochrane archeologických pamiatok o veľmi skoro bolo v archeológii použité delenie na základe materiálu – už v 18. stor. boli predmety v kabinetoch starožitností usporiadané podľa tohto hľadiska (z rozdelenia nástrojov na kamenné, bronzové a železné bol vytvorený trojdobý systém) o podobne až od počiatkov archeológie siaha triedenie artefaktov podľa ich predpokladaného účelu – používa sa pri systemizácii popisu a plánovania databázy o po polovici 20. stor. vzniklo delenie prameňov podľa účelu ľudskej aktivity, ktorá ich vytvorila ▪ artefaktové pramene ▪ ekofaktové pramene ▪ prírodné pramene Artefaktové pramene Artefakt - základný pojem, z ktorého sa odvíja archeológia ako veda. o Termín z latinčiny artefactum: niečo „umelo“ (arte-) „vytvorené“ (-factum). o predmet, ktorý človek intencionálne sformoval, aby mu slúžil k nejakému účelu o artefakt môže byť jednoduchý, kombinovaný alebo zložený Jednoduchý artefakt o časti sú vytvorené z rovnakého materiálu a nemajú samostatnú existenciu Kombinovaný artefakt o je zložený z dielov, ktoré sú často z rôznych materiálov a umožňujú skoro neobmedzený rast o aj keď diely nemajú samostatný účel sú z pravidla vymeniteľné Zložený artefakt o pozostáva zo súčastí z ktorých každá je schopná nezávisle existovať a plní svoj vlastný konkrétny účel o napriek tomu tieto súčasti vytvárajú vnútorne štruktúrovaný artefakt vyššieho rádu, ktorý má svoj účel ako celok čas je v archeologických prameňoch zachytený len nepriamo (dôsledok zánikovej transformácie) Ekofaktové pramene Ekofakt - označuje prirodzené pozostatky, ktoré archeológia používa k rekonštrukcii prírodného prostredia → v ktorom prebiehala činnosť minulých spoločenstiev o človek vytvára a používa artefakty mení nezámerne predmety okolitej prírody a prírodné vlastnosti svojich artefaktov o pre takto zmenené prírodné fakty začali procesuálny archeológovia používať termín ekofakty o rozlišujeme dve hlavné skupiny ekofaktov: odpad pri výrobe artefaktov, zmeny prírodných vlastností artefaktov pri ich vytváraní a používaní Štúdium ekofaktov nie je štúdium prírody ani ako príroda pôsobil na človeka – ekofakty práve ukazujú ako človek pôsobil nabprírodu! Ak ekofakty chápeme ako negatívy artefaktov, tak potom každý ekofakt úzko súvisí s nejakým artefaktom. o z toho vyplýva, že ekofakty neslúžia žiadnej ľudskej činnosti – na druhej strane vypovedajú o cieľavedomej ľudskej činnosti (čo je pre archeológiu nesmierne dôležité) o v niektorých obdobiach predstavujú ekofakty veľmi podstatnú časť archeologických prameňov Prírodné pramene Predstavujú také fakty, ktorých formálne a priestorové vlastnosti človek ani nevytvoril ani neovplyvnil. Môžeme rozlišovať dve kategórie: 7  1. Prírodné fakty vo vzťahu k človeku: klimatické faktory, geomorfológia, geológia, hydrológia, pedológia, flóra a fauna,... Prírodné pramene v týchto prípadoch často prechádzajú do ekofaktov. 2. Prírodné fakty bez priameho vzťahu k človeku – stále však svedčia o jeho minulosti (napr. paleontologické pozostatky vo vrstvách pod kultúrnou vrstvou, ktoré napomáhajú chronologickému zaradeniu archeologických nálezov) VZNIK ARCHEOLOGICKÝCH PRAMEŇOV Artefakty a ekofakty vznikali v živom svete, ktorý mal svoju prirodzenú dynamiku – v reálnom čase. To čo z minulosti prežíva a stáva sa prameňom poznania však svoju dynamiku stratilo o sú to mŕtve predmety súčasnosti o silne redukované a rozložené na fragmenty, súčasti a diely o nedajú sa pozorovať vo svojom prirodzenom pohybe o sú nenávratne oddelené od svojho dynamického činiteľa – človeka minulosti Tým strácajú artefakty svoj účel, význam a symbolický zmysel – ich charakter definuje metodológiu archeológie a rovnako ovplyvňuje jej teóriu! Živá a mŕtva kultúra - tieto pojmy súvisia s archeologickou transformáciu Živá kultúra je spetá s činnosťou konkrétnych živých ľudí - predstavuje proces, ktorý prebieha v čase o to čo archeológovia skúmajú nie je odrazom živej kultúry ale jej transformáciou! o historické správy (písané pramene) môžeme považovať za informácie o živej kultúre minulosti Mŕtva kultúra je súbor predmetov dnešného sveta, ktoré sú pozostatky niekdajšej živej kultúry. o obsahuje informácie o niekdajšej živej kultúre ale nepredstavuje ju o stotožňujeme ju s archeologickými prameňmi o procesy pri ktorých niekdajšia živá kultúra prešla do mŕtvej označujeme ako transformácie Umierajúca kultúra (Eggers 1959) predstavuje pramene, ktoré sú ešte zachované ale už nie sú používané vo svete živej kultúry FORMAČNÉ PROCESY Od obdobia procesualizmu si archeológovia uvedomujú, že celý rad procesov pôsobí na to ako predmety zanikajú a ako sa zachovávajú. Dôležité zistenie priniesol M. Schiffer, ktorý rozlíšil kultúrne a prírodné formačné procesy. o prostredníctvom ich rozlišovania možno stanoviť ako vznikal archeologický prameň a ktoré doklady boli produktom ľudskej činnosti alebo iných činiteľov. Kultúrne formačné procesy o hodnotia ako ľudia ovplyvnili to čo zostalo v archeologickom prameni o ľudské správanie možno v zásade hodnotiť v štyroch hlavných aktivitách: 1. získavanie suroviny 2. spracovanie materiálov 3. používanie 4. odstránenie alebo odhodenie predmetov Dôležitým faktorom je, že zvyšky predmetov môžu vstúpiť do archeologického prameňa v ktoromkoľvek bode! Pre správne rekonštruovanie minulej aktivity je zásadné rozlíšenie na ktoré štádium ľudskej činnosti sa pozeráme. 8  Michael Brian Schiffer - Formation Processes of the Archaeological Record 1987 o americký archeológ o zakladateľ behaviorálne archeológii o vyváral modely pre vysvetlenie pohybu artefaktov cez viaceré sociálne kontexty, ktoré viedli k ich odhodeniu o jeho teoretické východisko vychádzalo z predpokladu, že kultúrne a nekultúrne činitele premieňajú systémový (živú kultúru) na archeologický kontext (mŕtvu kultúru) Prírodné formačné procesy Prírodné procesy ako povodne či erózia môžu porušiť alebo zničiť primárny kontext archeologického prameňa Samotný archeologický prameň (artefakty a ekofakty) podlieha transformačným procesom na základe svojich vlastností. Prostredníctvom odlišných vlastností materiálov môžeme rozlišovať pramene aj na základe schopností ich pretrvania: o anorganický materiál (kameň, keramika, kov,...) – kamenné nástroje vydržia aj 2 milióny rokov; keramika po dobrom vypálení vydrží niekoľko tisíc rokov, okrem toho môže uschovávať zvyšky jedál a iných tukov; drahé kovy sa zachovávajú dobre, nižšie kovy ako meď jej zliatiny, či hliník oxidujú, pri železných predmetoch je táto degradácia ešte výraznejšia Prírodné formačné procesy organický materiál je silne závislý na pôdnych a klimatických podmienkach = vápenaté pôdy dobre zachovávajú organické zvyšky a kyslé pôdy strávia kosti či drevo, naopak slané sedimenty zachovajú kožené čí drevené pozostatky suché prostredie zabraňuje množeniu mikroorganizmov → zachová väčšinu organických materiálov veľmi chladné prostredie môže naopak uchovať mimo organických materiálov i farebný pigment (+DNA) zatopené oblasti → zachovajú drevené prvky Poznámky pre mňa 9 3. STYČNÉ VEDNÉ DISCIPLÍNY (Spoločenské a prírodné vedy v arch., Technické a konzervačné disciplíny.) SPOLOČENSKÉ VEDY od začiatku najbližšie spolupracujú často krát sa suplujú ako pomocné vedy mali veľký význam pre archeologickú interpretáciu Spoločenské vedy: história; etnografia s etnológiou; dejiny umenia; numizmatika či jazykoveda... ETNOGRAFIA A ETNOLÓGIA často spojená s archeológiou → etnoarcheológia archeológia využíva postupy, pri ktorých sa akceptujú etnologické poznatky z výskumu nedávno zaniknutých osád spolu s etnológiou majú spoločné metódy a metodiku (princíp historizmu alebo typológia) MUZEOLÓGIA k tesnejšiemu prepojeniu archeológie a muzeológie už na vedeckej báze, došlo v 19. stor. klasifikácia, ktorá vznikla v prostredí muzeologickej praxe sa stala základom pre triedenie a komparáciu arch. artefaktov múzeum ako prirodzený priestor pre prezentáciu archeologických prameňov archeologické bádanie sa stalo náplňou samotnej muzeológie NUMIZMATIKA jedna zo základných pomocných vied využíva poznatky epigrafické a paleografické umožňujú čítať, doplniť a interpretovať nápisy a texty: na stélach, sochách, míľnikoch, nádobách, prsteňoch, minciach..... primárne sa venuje minciam, predmonetárnym platidlám, žetónom, nástrojom na výrobu mincí a medailí mince dopĺňajú údaje z historických prameňov, pomáhajú interpretovať úseky politických dejín, zachytávajú portréty antických vládcov dokladajú proces sociálno-ekonomického vývoja spoločností pomáhajú spoznať význam obchodných vzťahov, úroveň spoločenských kontaktov-dokladajú smery komunikácií umožňujú datovať archeologické vrstvy i kontexty PALEOLINGVISTIKA skúma historický vývoj jazykov rieši otázku vývoja súčasných jazykových skupín → otázky etnogenézy toponomastika skúma pomenovanie geografických entít, ako sú názvy dominantných krajín, regiónov, sídliskových aglomerácií, horstiev, hôr, vôd,... pomáha rekonštruovať etnicitu prehistorického osídlenia určitého regiónu RELIGIONISTIKA dejiny náboženstva archeoreligionistika sa etablovala súbežne so samotnou religionistikou, interdisciplinárny vedný odbor, ktorého cieľom je výskum náboženstva prostredníctvom archeologických, etnologických, historických a iných prameňov, vychádzajúci z obecných pravidiel religionistiky, najma jej hermeneutiky a fenomenológie 10 ARCHEOMUZIKOLÓGIA/ARCHEOAKUSTIKA výskum nástrojov produkujúcich zvuk, pochádzajúcich z archeologických nálezov a z hudby v kontexte historického vývoja výskum je interdisciplinárny, používa systémové triedenia a terminológiu organológie i archeológie, ale aj výsledky etnografie, ikonografie, archeobotaniky, ako aj analytickej chémie či fyziky PALEODEMOGRAFIA študuje štruktúru a vývoj pravekých a včasnohistorických populácií v súvislosti s vtedajším hospodárskyrn, kultúrnym a prírodným prostredím základom demografických dát sú údaje o pohlaví a veku pochovaných úlohy rieši antropologickou analýzou kostrových zvyškov z kompletných a systematicky preskúmaných pohrebísk o úmrtnosť študovaných populácií o reprodukcia populácií o mobilita PRÍRODNÉ VEDY Dominantný podiel má: antropológia, archeobotanika, archeozoológia, astronómia, geografia, petroarcheológia ANTROPOLÓGIA analyzuje inhumačné/kostrové a kremačné ostatky človeka fyzická antropológia: študuje vznik, fylogenézu, ontogenézu a variabilitu telesných vlastností človeka historická (alebo prehistorická) antropológia: zaoberá sa výskumom ľudských kostí, najmä tých, ktoré sa získali archeologickými výskumami pravekých a stredovekých pohrebísk (Kussmann 1988; Stloukal et al. 1999) poskytuje základné údaje o veku, pohlaví, výške postavy, chorobách a telesných znakoch skúmaných jedincov Z Inhumačných ostatkov možno určiť biologický vek jedinca: o vek detí a nedospelých jedincov možno stanoviť pomerne presne (+-1 rok) o pri dospelých sa individuálny vek určuje väčšinou s presnosťou na desať rokov, na tzv. decéniá Pri kremačných len s dvadsaťročným intervalom Odtlačkami papilárneho terénu prstov predovšetkým na keramike sa venuje paleodermatoglyfika o biolog. parametre nositeľa, ako sú vek, pohlavie, výška postavy, etnická príslušnosť, niektoré choroby o vysvetliť jej technológiu, deľbu práce a identifikovať jej výrobcu Genetické, histologické, chemické a iné úzko špecializované metódy: o na diagnózu a interpretáciu príbuzenských vzťahov, o miery fyzického zaťaženia, o sociálneho postavenia, o prejavov fyzického násilia i patologických zmien na ostatkoch Najnovšie metódy antropologického výskumu pomáhajú archeológii pri riešení otázok o rekonštrukcie výživy a potravinových zdrojov, (mikroabrázia koruniek zubov, stopové zvyšky stroncia) o poznatky o etnogenéze súčasných i vymretých populácií (analýzy mitochondriálnej DNA) 11 ARCHEOBOTANIKA vychádza z environmentálnej archeológie zaoberá sa vyhľadávaním, separáciou a vyhodnocovaním rastlinných makrozvyškov z rôznych nálezových prostredí. vo vzťahu s človekom, s jeho životným prostredím, ako človek rastliny ovplyvňoval a ako sa ovplyvňovali navzájom. študuje domestikované, pestované druhy rastlín, napríklad hlavné pestované obilniny, strukoviny či technické plodiny, planorastúce rastliny, nepestované, zbierané druhy, ktoré boli akýmkoľvek spôsobom človekom využívané. Zaoberá sa zisťovaním podielu medzi pestovanými a zbieranými plodinami, poľnohospodárskymi systémami používanými v minulosti a ich postupným zdokonaľovaním a vývojom Rastlinný materiál zo skúmanej lokality sa získava vzorkovaním. o vzorkovanie v určitom vopred stanovenom systéme, kedy sa pravidelne odoberá určitý objem zeminy z archeologickej sondy o vzorky sú zväčša rovnako veľké, aby bolo možné ich medzi sebou porovnávať aj na základe koncentrácie obsahu rastlinných zvyškov. Najdôležitejšími makrozvyškami z archeologických sedimentov sú: o semená rastlín, o plody alebo ich časti, o ihličie, pupene, o plevy obilnín, o zvyšky stebiel obilnín o drevo. Rastlinné makrozvyšky sa zachovávajú niekoľkými spôsobmi: o najčastejšie a najlepšie uchovávajú zuhoľnatené (karbonizáciou v anaeróbnom prostredí alebo spálením) o vo vodnom alebo zamokrenom prostredí o mineralizovaný, vysušený o zakonzervovaný mrazom Na základe určenej druhovej skladby rastlín je pri vyhodnocovaní materiálu možné uvažovať o tom, aké úžitkové rastliny sa na lokalite pestovali alebo zbierali. Podľa nájdených semien planorastúcich rastlín je možné rekonštruovať zázemie lokality. o zisťuje, ako boli rastliny pestované alebo zbierané a s použitím rôznych metód aj to, či boli hnojené a aké boli použité postupy pri obrábaní o akú úlohu mali rastliny pri obžive ľudí, či boli nadradené alebo podradené živočíšnej obžive, či sa priamoúmerne dopĺňali, ale tiež o domestikácii rastlinných druhov PALYNOLÓGIA študuje peľové zrná (mikrozvyšky)a podľa ich špecifických tvarov ich zatrieďuje do botanických taxónov. peľové zrná sa nachádzajú v sedimentoch archeologických lokalít (vhodné vlhké prostredie, napr. studne, odpadové jamy, polia). Poskytuje informácie o zmenách: o vegetačného krytu, spôsobeného človekom o o spôsobe hospodárenia človeka v krajine (zber rastlín, pastierstvo, hospodárska orba, zakladanie alebo opúšťanie sídel, vyklčovanie, vypaľovanie, výber drevín,...), o čím sa človek živil, o ktoré rastliny využíval. 12 ARCHEOZOOLÓGJA predmetom sú pozostatky zvierat z ľudských sídlisk a pohrebísk zaoberá sa štúdiom tzv. archeofauny datovanej do obdobia holocénu, t. j. nálezmi mladšími ako desaťtisíc rokov pred n. l. domestikované zvieratá tvoria jednu z nosných tém odboru. Primárny prameň informácií: o kosti a zuby stavovcov, o schránky mäkkýšov, o škrupiny vajec o šupiny z rýb Dôležitú úlohu zohráva aj štúdium sekundárnych prameňov: o výskum archeologických objektová artefaktov súvisiacich s chovom hospodárskych a lovom voľne žijúcich zvierat o výtvarné a písomné pamiatky, súvisiace so zvieratami Archeozoologický výskum prebieha v dvoch rovinách: o praktickej, kedy dochádza k priamemu kontaktu s analyzovaným materiálom v teréne či v laboratóriu o teoretickej, kedy sa vyhodnocujú výsledky analýzy. Nevyhnutným pracovným prostriedkom je porovnávacia zbierka príslušného organického materiálu o Obsahuje informácie o anatomickej a taxonomickej príslušnosti vzorky, hmotnosti, metrických znakoch, vek a pohlavie jedincov a informácie o patologických a tafonomických zmenách Na kostiach či iných tkanivách sa sledujú štruktúry v rozpätí 1 mm až 100 µm. o prostriedkami sú svetelný, elektrónový či skenovací mikroskop a mikrotóm alebo diamantová píla na zhotovovanie preparátov o výskum sa uplatňuje pri detekcii medzidruhových odlišností, určovaní veku, diagnóze patologických stavov, alebo pri štúdiu zmien vyvolaných tafonomickými činiteľmi či domestikáciou. Dynamicky sa rozvíja výskum na molekulárnej úrovni o predmetom sú stopové prvky, minerály, stabilné izotopy uhlíka, dusíka a kyslíka alebo iné organické molekuly zachované v kostiach o súčasťou je analýza archaickej DNA, ktorá sa najčastejšie využíva pri určovaní pohlavia, taxónu či proveniencie nálezu. Významné výsledky archeozoológie: o pomáhajú poznávať paleoekonómiu a paleoenvironment zaniknutých ľudských sídiel. o doklady o zameraní a úrovni chovateľstva, o riešia otázky výživy, transportu, práce, obchodu Anatomická skladba kosti, svedčiaca o prevahe kvalitných mäsitých porcií spolu s výskytom chovateľsky náročnejších druhov zasa môže naznačiť súvis s vyšším sociálno-ekonomickým statusom obyvateľov skúmaného sídla/obydlia. Histologické a molekulárne štúdie zachovaných živočíšnych štruktúr (napr. zuby, rybie otolity, lastúry) informujú o sezónnosti osídlenia, alebo o počiatkoch mliečnej produkcie hospodárskych zvierat. Výrobky z kostí, parohoviny a ostatných živočíšnych materiálov poskytujú svedectvo o použitých prírodných zdrojoch a technológiách. 13 HISTORICKÁ GEOGRAFIA A KRAJINNÁ ARCHEOLÓGIA umožňuje rekonštrukciu vývoja osídlenia konkrétneho územia a zároveň komplexnejší pohľad na hodnotenie genézy prehistorickej a historickej krajiny Skúmanie priestorových vzťahov v prírodnom prostredí o ide o nástroj na získavanie a predovšetkým na analýzu a prezentáciu priestorových a tematických dát o reálnych (i abstraktných) prehistorických a historických objektoch o možnosť priestorovej analýzy, ako aj spoločného modelovania a vyhodnotenia spracovanej databázy v rôznom kontexte. o priestorové vzťahy jednotlivých zložiek archeologických prameňov obsahujú množstvo informácií o našej minulosti. Krajinný systém a) východiskový charakter prírodného prostredia krajinotvorné prvky (vodné toky, pohoria...)→ dominanty a prirodzené prekážky, mohli podmieňovať vnímanie a využitie krajiny priamy vplyv na sídelnú štruktúru o pri modelovaní v GIS (geografické informačné systémy) - dostatočná rozmanitosť prírodného prostredia ekoparametre - environmentálne premenné (geomorfológia, reliéf, hydrológia, pedológia...) ak by bol región príliš jednotvárny, štúdium vzťahu prírodného prostredia a osídlenia by strácalo výpovednú hodnotu b) archeologické dáta sociálna krajina - bohatosť štruktúrovanosti územia = v určitom čase a geograf. priestore fungoval ekonomický a sociálny systém → spoločnosť, ktorej odrazom je aj sídelná štruktúra (predmet nášho výskumu) región by tak mal obsahovať dostatok údajov o osídlení vďaka nim skúmame sídelnú štruktúru región nemožno vyčleniť bez poznania stavu bádania (osídlenia) územia väčšieho, než by mal byť skúmaný región predchádzame tak k nedostatku údajov pri ďalšom výskume GEOGRAFICKÉ INFORMAČNÉ SYSTÉMY (GIS) súbor softwaru na získavanie, uchovávanie, spájanie a vyhodnocovanie geografických (a archeologických, antropologických či iných humanitno-vedných) informácií = dát vkladaním a organizáciou dát budujeme systém mapy vznikajú ako výstup geografických a iných dát, ktoré sú v GIS analyzované práca vo vrstvách PETROGRAFIA úlohou je identifikovať kamenný artefakt po stránke minerálneho zloženia, posúdenia vhodnosti a možnosti použiť tento anorganický materiál na stanovený účel (na výrobu kamenných predmetov), nájsť a overiť prírodné zdroje spracovávaného materiálu využíva na to nedeštruktívne a v ojedinelých prípadoch aj deštruktívne (mikroskopické výbrusy) metódy okrem tvaru artefaktov sleduje aj ich zloženie a pôvod materiálu odpovedá na otázky týkajúce sa obchodných kontaktov, identifikovania prvých baníckych prác, zručnosti v oblasti kamenárstva, výroby keramiky či skla Skúma produkty vyhotovené úmyselne alebo neúmyselne človekom, ktoré majú mnoho spoločných vlastností s horninami (označujú sa ako technické hmoty) o strusky (vznikajú ako odpadový materiál metalurgických procesov), o sklá, o malty, o keramika, o email, o glazúra 14  Základom je mikroskopické štúdium výbrusov a identifikácia jednotlivých zložiek. o dopĺňa ju röntgenová spektrálna analýza stopových prvkov, ktorá tiež poskytuje zaujímavé informácie o zdrojoch, a to aj v prípade kovov meranie infračervených spektier meranie vysokotlakovou ortuťovou porozimetriou termická analýza mikroskopická optická analýza kvantitatívna analýza mikroskopického obrazu TECHNICKÉ VEDY Predstavuje archeometria ako interdisciplinárny prístup aplikácie komplexu analytických, datovacích, prospekčných, konzervačných a reštaurátorských metód pri analýzach archeologických materiálov a terénnych situácií. o zahrňuje výskum formou analýz materiálov a technológií používaných v minulosti, stanovovania proveniencie materiálov (surovín aj artefaktov), o analýzu ľudských pozostatkov a celej ľudskej činnosti vrátane stravy, pestovania rastlín, chovu či lovu zvierat, stavieb obydlí fortifikácií alebo kultových objektov, kultivácie krajiny a vývoja životného prostredia, o rôzne exaktné datovacie metódy (absolútne i relatívne), o rozličné metódy konzervovania a reštaurovanie artefaktov INŠTRUMENTÁLNE METÓDY Podľa charakteru a fyzikálneho princípu sa analytické metódy delia na: o elektrochemické, o optické o chromatografické Najviac sa využívajú v archeológii optické metódy o dochádza k istým zmenám pri prechode žiarenia transparentným prostredím a pri interakcii elektrónov atómov s elektromagnetickým žiarením o v nich dominujú spektrálne metódy princíp spočíva vo výmene energie medzi látkou a žiarením 3 spektrálne metódy: o optické emisné metódy, o optické absorpčné metódy o optické nespektrálne metódy OPTICKÉ (SPEKTRÁLNE) EMISNÉ METÓDY Skúmajú viditeľné svetlo (VIS), ultrafialové (UV) žiarenie, fosforescenciu, fluorescenciu, interakciu s elektrónovým lúčom, Interakciu s röntgenovým žiarením a hmatové spektrá. o Atómová emisná spektrometria (AES) o Laserová ablácia s hmotnostnou spektrometriou indukčne viazanej plazmy (LA-ICP-OES/MS) o Laserová sonda v spojení s hmotnostnou spektrometriou a s indukčne viazanou plazmou (LA ICP MS) o Metóda laserovej ablácie - laserová ablácia (LA) o Spektroskopia laserom budenej plazmy (LIBS) o Röntgenová fluorescenčná analýza (XRF, RFA) o Hmotnostná spektrometria (MS) o Neutrónová aktivačná analýza (NAA) o Röntgenová fotoelektrónová spektroskopia (XPS) o Energiovo disperzná analýza (EDS, EDX) o Ramanova spektrometria Röntgenová difrakčná analýza (XRD) o Analýza stabilných izotopov kovov (PIXE) 15 Atómová (optická) emisná (OES) a atómová absorpčná spektrometria (AAS) Používa sa najmä pre analýzu zliatin medi. OES pre štúdium koróznych produktov na sklo možno určiť typ skla, použité tavidlá, farbiace a odfarbovacie činidlá a odhadnúť použitú receptúru. AAS sa využíva napr. pre štúdium zloženia zliatin mincí. Röntgenová fluorescenčná spektrometria (XRF) je nedeštruktívna multiprvková metóda, ktorou sa zisťuje hlavne obsah ťažších prvkov (Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, Ir, Pt, Au, Rh, Ru, Pb, Bi, Zr, Pd, Ag Sn, Sb, Cd), pretože ľahké prvky majú veľmi nízku, ťažko detekovateľnú energiu X-žiarenia. umožňuje skúmať aj celé artefakty, čo sa využíva práve pri analýzach šperkov, ako aj iných archeologických nálezov schopné stanoviť percentuálny obsah prvkov a rýdzosť v prípade zliatin BAS COMPUS Postup o vzorka je ožiarená röntgenovým žiarením, ktoré spôsobí ionizáciu atómov o žiarenie preniká do hĺbky desiatok um o výsledky môžu byť skreslené povrchovým obohatením kovu Hmotnostná spektrometria umožňuje separáciu zložiek zo vzorky a ich identifikáciu využíva sa pre analýzu kovov (hmotnostná spektrometria s ionizációu Indukčne viazanou plazmou, ICP-MS) uplatňuje sa pri detekcii organických látok (v prípade keramiky najmä pre štúdium organických rezíduí), kedy pomáha určiť štruktúru a molekulové hmotnosti. Plynová chromatografia (GC) a jej spojenie s hmotnostnou spektrometriou (GC/MS) umožňuje kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu zloženia archeologických vzoriek + súčasne analýzu látok prítomných vo vzorke Používa sa: o pre analýzu vône a zápachu v archeologických materiáloch o vhodná pre analýzu sacharidov z rastlinných gúm pri analýze proteínových spojív o pri bližšom prieskume organických farbív na historických textilných materiáloch o pri štúdiu pozostatkov starovekej kozmetiky Poznámky pre mňa 16