Úvod do archeológie

Lokálna skupina artefaktov s podobnými vlastnosťami, napríklad keramika, kamenné nástroje, typ pohrebu a sídlisk. Archeologická kultúra má tiež približne určený priestor a dobu existencie.

Rozlišovanie archeologických kultúr podľa spôsobu zdobenia keramiky, napríklad inkrustovaná, lineárna keramika.

Delenie archeologických kultúr podľa tvaru nádob, napríklad kultúra „hrncovitých pohárov“.

Zoskupenie podobných archeologických kultúr, ktoré zdieľajú spoločné vlastnosti, aj keď sa v niektorých detailoch líšia.

Vývojová etapa v archeológii, ktorá sa vyznačuje presným časovým vymedzením, napríklad doba bronzová.

Vymedzenie časového úseku v rámci stupňa, nie vždy presne ohraničené.

Najužší časový úsek, ktorý zaznamenáva vrchol určitej fázy.

Spoločnosť, ktorá dosiahla určitú úroveň sociálnej a hospodárskej organizácie, napríklad keltská civilizácia.

Georgius Agricola bol nemecký lekár s rozsiahlymi znalosťami v rôznych oblastiach, vrátane matematiky, teológie a histórie. Je považovaný za otca mineralógie a preslávil sa odmietnutím nebeského pôvodu artefaktov, čo ho odlíšilo od predchádzajúcich štúdií.

Michael Mercati vo svojom diele „Metallotheca“ zhromaždil pozorovania roľníkov a znalosti antických autorov, čo mu umožnilo zhodnotiť ľudský pôvod artefaktov. Známy je tiež pre definovanie konceptu troch dôb.

Archeológia vychádzala z antikvárneho pohľadu, kde boli artefakty chápané ako jednotlivé predmety. Pre ich triedenie sa využívala štýlová analýza, pričom základnou metódou bola chronologicko-typologická klasifikácia.

Prehistorická archeológia, ktorá sa sformovala na konci 19. storočia, prevzala metódy z geológie a paleontológie, rozvíjala terénny výskum a stratigrafiu.

V 60. rokoch 20. storočia sa archeológia začala viac zaujímať o vysvetľovanie javov než o zbieranie predmetov. To viedlo k multidisciplinárnej spolupráci s dôrazom na prírodné vedy.

V 80. rokoch 20. storočia nastal ďalší posun v archeológii. Zameranie sa prenieslo na interpretáciu kontextu artefaktov a ich vplyv na ľudské správanie.

Jacques Spon v 17. storočí oživil pojem archeológia a poskytol jednu z prvých definícií, ktorá sa nachádzala na rozhraní medzi archeológiou a archeografiou.

Johann Joachim Winckelmann je považovaný za zakladateľa dejín antického umenia. Zúčastnil sa vykopávok v Herculaneu a Pompejách, čo mu vynieslo titul otca archeológie, hoci jeho práca mala väčší význam pre dejiny umenia.

Predmet, ktorý človek úmyselne vytvoril, aby slúžil nejakému účelu.

Artefakt zložený z dielov, ktoré môžu byť z rôznych materiálov a umožňujú rozširovanie. Diely nemusia mať samostatný účel, ale sú vymeniteľné.

pozostáva zo súčastí, z ktorých každá je schopná samostatne existovať a má svoj vlastný účel. Spolu však tvoria štruktúrovaný celok s vrchným účelom.

Prirodzené pozostatky, ktoré sa používajú na rekonštrukciu prostredia minulých spoločenstiev.

Zmeny prírodných vlastností v dôsledku používania artefaktov.

Odpad vzniknutý pri výrobe artefaktov.

Zmeny prírodných vlastností a artefaktov, ktoré poukazujú na vplyv človeka na prostredie.

Archeologický výskum sa snaží rekonštruovať a pochopiť minulé spoločnosti prostredníctvom analýzy artefaktov a ekofaktov.

Artefakty sú materiálne artefakty vyrobené človekom, napríklad nástroje, zbrane alebo hrnčiarske výrobky. Ekofakty sú naopak prirodzené objekty, ktoré boli ovplyvnené ľudskou činnosťou, napríklad spálené drevo alebo stopy po pestovaní.

Porovnávacia zbierka organického materiálu, ktorá obsahuje informácie o anatomickej a taxonomickej príslušnosti vzorky, hmotnosti, metrických vlastnostiach, veku a pohlaví jedincov a informácie o patologických a tafonomických zmenách.

Ekofakty sú prirodzené objekty ovplyvnené ľudskou činnosťou, napríklad spálené drevo, kosti zvierat, ktoré človek jedol, alebo stopy po pestovaní plodín.

Výskum štruktúr v rozpätí 1 mm až 100 µm na kostiach či iných tkanivách pomocou svetelného, elektrónového či skenovacieho mikroskopu a mikrotómu alebo diamantovej píly na zhotovovanie preparátov.

Aj keď ekofakty vznikli v dôsledku ľudskej činnosti, neslúžia priamo žiadnej ľudskej funkcii.

Analyzovanie stopových prvkov, minerálov, stabilných izotopov uhlíka, dusíka a kyslíka alebo iných organických molekúl zachovaných v kostiach.

Archeologické pramene sú materiálne zvyšky minulých spoločností, ktoré nám pomáhajú pochopiť minulosť. Rozdeľujú sa na artefakty, ekofakty a prírodné pramene.

Pomocou archaickej DNA z kostí sa dá určiť pohlavie, taxón a proveniencia nálezu.

Tvorba analýzy dátov o priestorovom usporiadaní archeologických nálezísk, aby sme pochopili rozmiestnenie objektov a ich vzťah k okoliu.

Prírodné pramene sú prirodzené objekty, ktoré človek nezmenil, ako napríklad skaly, rastliny alebo zvieratá. Sú dôležité pre archeológiu, pretože poskytujú informácie o prostredí, v ktorom ľudia žili.

Umožňuje rekonštrukciu vývoja osídlenia konkrétneho územia a poskytuje komplexný pohľad na genezu prehistorickej a historickej krajiny.

Napríklad pri štúdiu klimatických zmien v minulosti, archeológovia využívajú prírodné pramene ako geomorfológiu, geológiu alebo pedológiu, aby zistili, ako sa prostredie menilo v čase.

Artefakty a ekofakty, ktoré archeológovia skúmajú, sú len zvyšky niekdajšej živej kultúry, nie samotná živá kultúra.

Výskum zameraný na zdokumentovanie a analýzu chýbajúcich častí archeologických nálezísk, ktoré boli odstránené alebo poškodené.

Živá kultúra je dynamická a stále sa vyvíja, zatiaľ čo archeologické pramene sú statické a zastavené v čase. Preto štúdium archeologických prameňov nám umožňuje vidieť len fragment z minulosti.

Výskumná oblasť zaoberajúca sa štúdiom vzájomného pôsobenia medzi človekom a zvieratami v minulosti.

Pozostatky rastlín zo starých lokalít poskytujú informácie o pestovaných a divokých rastlinách, ktoré sa v minulosti používali.

Štúdium peľových zŕn (mikrozvýšky) pomáha rekonštruovať minulú vegetáciu a ľudské aktivity v krajine.

Zvyšky domácich zvierat z archeologických nálezísk poskytujú cenné informácie o chovateľských praktikách v minulosti.

Archeozoologický výskum kombinuje prácu v teréne s analýzou nájdených artefaktov.

Archeozoologický výskum využíva nielen fyzické pozostatky, ale i výtvarné alebo písomné pamiatky, ktoré sa zvieratami zaoberajú.

Na základe nájdených semien a iných rastlinných pozostatkov vieme hodnotiť, ktoré rastliny pestovali a zbierali ľudia v minulosti.

Štúdium rastlinných zvyškov nám pomáha zistiť, ako ľudia v minulosti hospodárili s poľnohospodárstvom a či sa orba vykonávala.