Slovná zásoba (PDF)

4 Slovná zásoba 4.1 Dynamika v slovnej zásobe Tradične sa slovná zásoba charakterizuje z hľadiska frekvencie slov v jazyku tak, že sa vymedzuje jej potenciálne centrum a periféria a medzi nimi je prechodná oblasť. Slová migrujú z centra na perifériu a opačne, pričom ide o proces dlhodobý, niekedy...

4 Slovná zásoba 4.1 Dynamika v slovnej zásobe Tradične sa slovná zásoba charakterizuje z hľadiska frekvencie slov v jazyku tak, že sa vymedzuje jej potenciálne centrum a periféria a medzi nimi je prechodná oblasť. Slová migrujú z centra na perifériu a opačne, pričom ide o proces dlhodobý, niekedy opakovaný len s istou tendenciou priblížiť sa k niekt.mu zo spomenutých pólov. Proces neustálych zmien, migrovania slov v jazyku sa označuje ako dynamika slovnej zásoby. Tradične sa za centrum slovnej zásoby považuje množina slov, kt. sú v jazyku najstaršie, predstavujú neutrálne pomenovania reálií, osôb, dejov, stavov a ako také sú vo všetkých druhoch komunikátov nespočetnekrát použité, t. j. patria medzi najfrekventovanejšie. Naopak, na okraj slovnej zásoby sa dostávajú slová, kt. používa len úzka skupina ľudí, vyskytujú sa teda v ohraničenej skupine komunikátov a alebo na tejto periférii zotrvávajú, alebo vplyvom rozširovania pomenovanej reálie či pomenovávaného javu, resp. vplyvom popularizácie migrujú smerom k jadru slovnej zásoby. Opačný proces, smerom od centra na perifériu, je spôsobený zánikom vzťahov v spoločnosti, kt. sú nahradené kvalitatívne novými vzťahmi, s čím sú spojené adekvátne zmeny v pomenovaniach, napr. po r. 1989 sa na okraj slovnej zásoby dostalo pomenovanie súdruh, ale i substantívum predseda (v spojení predseda MNV) či národný výbor a revitalizovalo sa oslovenie pane, pomenovanie prezident (firmy), konateľ, ale i obecný úrad, starosta, primátor, legionár, dražba. Dynamický procesuálny aspekt v jazyku je v ostatných rokoch opisovaný vo všetkých jazykových rovinách, no najmarkantnejší a pravdepodobne používateľom jazyka aj najexplicitnejšie vnímaný je v slovnej zásobe. Termín dynamika alebo dynamickosť predstavuje jeden z najzákladnejších termínov modernej jazykovedy, s kt. sa pri popise a výskume jazykov pracuje. S použitím spomenutého termínu v jazykovede sa stretávame už v diele F. de Sassoure Cours de linguistique général z roku 1916, podobne dynamickú stránku jazyka zdôrazňoval W. V. Humboldt. R. Jakobson už v roku 1929 opisoval nestatický ráz jazykovej synchrónie. Jazyk chápe ako dynamický, otvorený systém, kt. neprestáva byť v pohybe. Medzi stálymi konštantnými prvkami jazyka a prvkami nastupujúcimi alebo prenikajúcimi – progresívnymi existuje isté napätie. Synchrónny opis jazyka zaznamenáva vývinový pohyb a vývinové procesy v jednotlivých rovinách jazyka. Ľ. Kralčák bližšie špecifikuje exogénne faktory dynamiky jazyka a rozoznáva tri okruhy exogénnych faktorov jazykovej dynamiky: extralingválne, interlingválne a intralingválne. Túto špecifikáciu faktorov možno uplatňovať aj pri opise dynamiky slovnej zásoby (pozn.: takúto ambíciu si v tejto práci nekladieme). Podmienený je procesmi sémantického, slovotvorného a štylistického charakteru. Materiálovú bázu pre získanie predstavy o spomenutých procesoch tvorí excerpcia konkrétnych príkladov z lexikálnej roviny, osobitne z oblasti terminológie. V jazyku pribúdajú názvy profesií (sociálna práca, manažérstvo, asistent, audítorstvo, bankovníctvo), činiteľské a konateľské mená (exekútor, kurátor, vizážista, mentalista), názvy nových výrobkov, nástrojov (mikrovlnná rúra, sendvičovač, mp3 prehrávač, i-pod, web camera, skyp, hamburger, tortilla, bageta, energetický nápoj), miest (tropikárium, morské akvárium, terárium), dochádza k adjektivizácii príčastí (vedúci) a substantivizácii adjektív (tatárska – omáčka). Medzi dynamické javy patria varianty a konkurenčné typy slov, napr. anonymita – anonymnosť, snobstvo – snobizmus, regulácia – regulovanie, molekulový – molekulárny, génový – genetický. Za dynamizujúci prvok slovnej zásoby jazyka možno považovať čoraz častejší vznik kvalifikačného vlastnostného významu z pôvodne vzťahových adjektív: profesionálna orientácia (vzťahový význam) – profesionálny výkon, profesné zameranie, profesijná deformácia (vlastnostný, hodnotiaci význam). Nová dokonavosť je ďalší dynamický jav v lexike. Domáce perfektivizujúce predpony sa pripájajú k internacionálnym základom. V jazyku sa potom vyskytujú najčastejšie ako obojvidové: vyabstrahovať, vyprofilovať, vydedukovať, zrealizovať, vygenerovať. Nadobudnutý dokonavý tvar slovies indikuje vyšší stupeň začleňovania slov s internacionálnym základom do domáceho slovesného systému. Dynamizujúcim prvkom v slovnej zásobe je štýlové prehodnocovanie jednotlivých foriem jazyka. V jazyku narastá počet univerbizovaných lexikálnych jednotiek. Predpokladom rozširovania univerbizácie sú jazykovo–spoločenské faktory, medzi kt. patrí rozširovanie počtu aktívnych používateľov spisovného jazyka a veľký účinok podoby vyjadrovania sa v prostriedkoch masovej komunikácie na masového adresáta. Viaceré univerbizované pomenovania sa natoľko lexikalizovali, že sa stali základom ďalšej bezpríznakovej derivácie, napr. zubný lekár – zubár, zubár – zubársky – zubárstvo. Univerbizáciu chápeme na jednej strane ako istý ekonomizujúci mechanizmus jazyka, ale na druhej strane popri derivácii, substantivizácii a kompozícii ako slovotvorný postup. Univerbizácia sa uplatňuje v bežnom hovorenom jazyku, v profesionálnej a záujmovej sfére, ako aj v súkromnom styku. Veľký podiel na rozširovaní univerbizovaných štruktúr majú prostriedky masovej komunikácie. Univerbizované slová sú súčasťou novinových titulkov, ako aj televíznych upútaviek. Niekt. produkty univerbizácie sa používajú len v úzkej komunikačnej sfére: bežky, presilovka, prvoligista, europoslanec. V komunikačnom akte sa realizuje výber spojení z lexikónu jazyka podľa konkrétnych komunikačných sfér a podľa cieľa komunikácie. Lexikón jazyka obsahuje podmnožinu všetkých viacslovných spojení ako výsledok pomenovacích aktov (nominácie). V tomto kontexte možno uvažovať o oficiálnych a neoficiálnych jazykových prostriedkoch. V slovnej zásobe súčasnej slovenčiny zaznamenávame výrazný nárast terminologizmov. V procese tvorenia termínov sú zastúpené všetky typy pomenovaní a súčasne sú explicitné všetky typy vzťahov, kt. sú medzi jazykovým znakom a pomenovaním a kt. sa uvádzajú v Dynamike slovnej zásoby. Narastá počet termínov, kt. vznikli na základe metafory, pričom preberanie motivácie je súčasťou internacionalizácie termínov, napr. spiaci režim (o pamäti počítača), myš (príslušenstvo počítača), inflačná špirála (neustály rast cien v dôsledku znehodnotenia meny), spiace konto, zmrazené konto. Na dynamike v oblasti terminológie sa podieľajú nové vedecké a technické objavy, zmeny v interpretácii obsahov, internacionalizácia a migrácia termínov z jedného odboru do druhého, čo je spôsobené aj interdisciplinárnou podstatou výskumu. Časť termínov sa rýchlo popularizuje (determinologizácia) a pociťuje sa ako neologizmus. Neskôr sa stávajú súčasťou slovníka veľkej časti populácie, čím sa posúvajú do epicentra slovnej zásoby a prestávajú byť neologizmamy: internet, e-mail, inflácia, clearing, euromena, euroregión, europoslanec, arbitráž, stáž, stážista. 4.2 Typy viacslovných lexikálnych jednotiek v slovnej zásobe Slovnú zásobu prirodzeného jazyka tvoria slová – lexikálne jednotky, kt. sú nositeľom významu, ale navzájom sa líšia svojou jednoslovnou či viacslovnou povahou, motivovanosťou a nemotivovanosťou významu, monosémantickosťou a polysémantickosťou. Osobitnú podmnožinu všetkých lexikálnych jednotiek predstavujú ustálené slovné spojenia, kt. pozostávajú najmenej z dvoch plnovýznamových slov, z kt.ch každé má v jazyku aj svoj vlastný význam. K viacslovným pomenovaniam v jazyku patria ustálené slovné spojenia, kt. pozostávajú z dvoch a viac slov a majú jeden celistvý obsah, predstavujú samostatnú významovú jednotku, ide o pomenovaciu jednotku: kryštálový cukor, čierna káva, triedna kniha, vysoký ako jedľa. Každé zo slov, kt. do takéhoto pomenovania vstupuje, si zachováva svoj význam, kt.m dopĺňa význam druhého slova, resp. je smer determinácie obrátený. Ustálené slovné spojenia nepredstavujú rovnorodú množinu pomenovacích jednotiek, ale sa vnútorne diferencujú podľa funkcie a významového obsahu. Ako také sa potom stávajú predmetom skúmania rôznych jazykovedných disciplín. V množine ustálených slovných spojení rozoznávame dve veľké skupiny: združené pomenovania a frazeologické jednotky – frazémy. Združené pomenovania sú viacslovné pomenovania, aktuálne nazývané aj lexikalizované spojenia jednej substancie, resp. jedného javu, kt. sa viditeľne líšia od frazeologických pomenovaní. Patria sem pomenovania substancií: farebný kov, ovocný strom, triedna kniha; pomenovania dejov: vykonať kontrolu, urobiť prieskum, prispievať na charitu, ale môžu pomenúvať inštitúcie, napr. obecný úrad, ministerstvo financií, základná škola, Matica slovenská, hudobné teleso. Lexikalizované spojenie je typ viacslovného pomenovania, „vybudovaného na podstatnom mene alebo slovese s veľmi všeobecným významom a jeho ustálenom spojení so špecifikačným členom, t. j. zhodným prídavným menom alebo podstatným menom.“ Z hľadiska svojej pomenúvacej štruktúry predstavujú protipól jednoslovných pomenovaní a J. Kačala ich vnútorne diferencuje podľa: toho, či majú alebo nemajú vlastnosti termínu; z hľadiska prítomnosti alebo neprítomnosti prvku obraznosti. Slovnodruhový charakter lexikalizovaných spojení určujú podstatné mená a slovesá so všeobecným významom a tie sa stávajú slovnodruhovým základom lexikalizovaného spojenia. Označujú sa termínom kategoriálne slovo. Vo funkcii kategoriálnych slov bývajú podstatné mená: pracovný postup, výrobný postup, dedičské konanie, schvaľovacie konanie, súdny proces, finančná operácia, športová verejnosť, vedecké kruhy, politické kruhy, vládny orgán, podnikateľský subjekt, bojová technika, peňažný tok; slovesá: byť k dispozícii, byť v strehu, mať podiel na niečom, mať niečo v pláne, dostať sa do konfliktu, brať niekoho na zodpovednosť, brať zreteľ na niečo, klásť odpor niekomu, prijať opatrenia, prejaviť záujem, viesť dialóg, vziať niečo na vedomie, zobrať niečo do úvahy. Frazeologické jednotky sú ustálené slovné spojenia, kt.ch dominantnou vlastnosťou je obraznosť, expresívnosť a nerozložiteľnosť významu. Slová, kt. do frazémy vstupujú, strácajú svoj pôvodný význam a nadobúdajú nový význam ako celok, napr.: vziať nohy na plecia (utiecť), držať jazyk za zubami (mlčať), vziať rozum do hrsti (intenzívne premýšľať). Frazémy treba jednoznačne odlíšiť od združených pomenovaní. Nemožno v nich určiť kategoriálne slovo, nemajú pravidelnú dvojčlennú sústavu, z výstavbového hľadiska sú veľmi pestré, spravidla majú povahu prirovnávacích konštrukcií: dievča ako ruža, vysoký ako jedľa, silný ako buk. Veľká množina frazém má podobu substantívnej syntagmy: druhá strana mince, dlhé prsty, podrezaný jazyk. Niekt. frazémy majú podobu vety: nosiť drevo do hory, kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň, vziať nohy na plecia. Ich špecifickým opisom a skúmaním sa zaoberá frazeológia. V jazyku sa vyskytujú v podobe viacslovných pomenovaní aj termíny, napr. srdcová komora, dutá žila, substantivizované adjektívum, predikatívna syntagma, črenový zub, fialka voňavá, kt. sú predmetom skúmania osobitnej disciplíny – terminológie. Špecifický druh lexikálnych jednotiek predstavujú slová, kt. vznikli skracovaním: skratky, iniciálové skratky, skratkové slová a značky. Skratky sú ustálené slovné jednotky, kt. vznikli skrátením slova či slovného spojenia: č. (číslo), s. (strana), a pod. (a podobne), píšeme za nimi vždy bodku. Skratkou v písanom prejave označujeme aj akademické tituly: JUDr. – doktor práv; Bc. – bakalár; Mgr. – magister; PhDr. – doktor filozofie. Osobitnú podskupinu skratiek predstavujú iniciálové skratky, kt. vznikajú zo začiatočných písmen slov združeného pomenovania: VŠ – vysoká škola, MŠ –materská škola, SAV – Slovenská akadémia vied, PSČ – poštové smerovacie číslo, CD – compact disk; podobne vznikajú aj zo začiatočných písmen viacslovných vlastných mien: SR – Slovenská republika, MMF – Medzinárodný menový fond, OSN – Organizácia Spojených národov. Mnohé iniciálové skratky sú utvorené z viacslovného pomenovania cudzieho pôvodu: GPS – Global Pozitioning System, DNK – dezoxyribonukleová kyselina, PC – Personal Computer, CD – Compact Disk, USB – Universal Serial Bus, AIDS – Acquired Immune Deficiency Syndrome, EÚ – European Union, SOS – save our souls –zachráňte naše duše. Zo začiatočných písmen alebo celých slabík viacslovných pomenovaní vznikajú skratkové slová, kt. už nečítame ako skratky, ale ako samostatné slová a podobne ich aj ohýbame: Slovenská nafta – Slovnaft, Tatranský národný park – TANAP, International network – Internet, Chemický kombinát – CHEMKO, North Atlantic Treaty Organisation –NATO, unidentifiend flying objects – neidentifikovaný lietajúci objekt – UFO. V jazyku majú svoje miesto dohovorené značky, pričom väčšina z nich je medzinárodne dohovorenými značkami. Ide o chemické značky a o označenia meracích jednotiek: km – kilometer, Mm – megameter, N – dusík, Au – zlato, F dur – durová stupnica (Mistrík, 1983). 4.3 Slová cudzieho pôvodu v slovenčine V slovnej zásobe slovenčiny nie sú len slová domácej proveniencie, alei vrstva slov, kt. majú cudzojazyčný pôvod. Do našej slovnej zásoby prenikali v rôznych historických obdobiach a súvisia so spoločenskými zmenami, rozvojom remesiel, zakladaním miest, rozvojom vzdelania, vznikom prvých univerzít, so zmenami spoločenských zriadení a s objavmi, kt. kvalitatívne zmenili život celého ľudstva, ako bol vynález kníhtlače, parného stroja, výroba a všeobecné zavádzanie motorov, využívanie elektrickej a atómovej energie a pod. V centre slovnej zásoby slovenčiny sú domáce slová. V slovenčine podobne ako v iných jazykoch je spomedzi svojím pôvodom cudzích slov najpočetnejšia a vzhľadom na to, že aj najstaršia, tak i najfrekventovanejšia množina latinizmov, kt. majú grécky pôvod a dali základný pojmový aparát celým odborom: advokát / advokácia, demokrat / demokracia, justícia, privilégium, inštitút, tútor, kurátor /kuratela, rétorika, poetika, filozofia, logika, kredit, magister, konzílium, notár, fakt, akt, personálny, intervenovať... Po tatárskom plienení Karpatskej kotliny (1241 – 1242) došlo k vyľudneniu veľkých oblastí. Krajina nielenže bola spustošená, ale nebol ani predpoklad oživenia pastierstva a roľníctva, pretože na veľkých plochách nemal kto pracovať. Takto krajina nemohla prinášať žiadny hospodársky úžitok panovníkovi a jeho vazalom. V druhej tretine 13.stor. vznikali slobodné kráľovské mestá a výhradné územia na tzv, emfyteutickom (zákupnom) práve, nazýva sa aj nemecké zákupné právo. Na čele samosprávy stál šoltýs – dedičný richtár, niekde nazývaný aj škultét. V šoltýskej listine sa presne určil rozsah práv a povinností troch strán: zemepána, šoltýsa a hostí. Hostia mali výhody a nemohli byť poddanými. Z obdobia tzv. nemeckej kolonizácie sú slová nemeckého pôvodu: richtár, grunt, árešt musieť, verbovať. S rozvojom remesiel, baníctva a s procesom zakladania banských miest súvisia slová cech, farba, fárať, jarmok, golier, garbiar, frištuk, hámre, haviar, ale aj majster, šunka, šuster, ďakovať, huta, fárať, fortieľ, šachta, šichta. Panovník pozval v 16. storočí do karpatského priestoru (tzv. mladšia valašská kolonizácia) z oblasti dnešného Rumunska (vtedajšie Sedmohradsko), kt. patrilo do toho istého štátneho útvaru, aby tu rozšírili pastierstvo a chov oviec. Vznikali obce na valašskom práve a ich obyvatelia sa nazývali valasi. Na ich čele stál vojvoda, označovaný aj krajník. Toto je spoločensko-historický kontext preberania slov rumunského pôvodu: koliba, fujara, grúň, gelata, košiar, salaš, žinčica, bryndza (ale v rum. brindza), valach, bača. Fakt, že Slovensko patrilo v minulosti do mnohonárodnostného Rakúsko – Uhorska (do roku 1848) a potom do Uhorska (do roku 1918), sa odrazil v lexike vo vrstve slov maďarského pôvodu: čardáš, čižma, dereš, klobása, župan (lat. comes; doložené je slovanské slovo špán > župan), guľáš – dnes ide o pomenovanie jedla, v maďarčine pôvodne označovalo pastiera hovädzieho stáda a toto pomenovanie sa stalo motivujúcim pre názov jedla), ale aj vankúš, beťár, oldomáš, báčik. Podobne aj maďarčina sa obohatila o niekt. slovenské slová: borozda – zo slov. brázda, udvar – zo slov. dvor, asztal – zo slov. stôl (v slovenčine utvorené od stlať). Z češtiny sa do slovenčiny dostali slová žiarovka, pravítko, sústava, cestopis, múčnik, viditeľný. Z nekontaktných jazykov prebrala slovenčina slová z francúzštiny: dekolt, bufet, bujón, želé, garderóba, kostým, rúž, kravata. gardedáma, generál, reportáž, devíza z angličtiny väčšinu športovej terminológie: futbal, volejbal, aut, finiš, šprint, hokej, kraul, bekhend, kraul; z oblasti modernej hudby: bít, rokenrol, ale aj auto, autobus, víkend, džús; stator, rotor, motor. V súčasnosti vďaka technickému pokroku a objaveniu nových technológií zaznamenáva väčšina jazykov veľký prienik anglicizmov, resp. amerikanizmov: skener, čip, enter , ofis , rap , gang ,country, softvér, hardvér, bajt. Z taliančiny sú slová piano, viola, forte, mezzoforte, andante, soprán, tenor, dirigovať, bas, freska, špagety, pizza, lodžia. Ako exotické slová sa pociťujú v slovenčine označenia substancií, kt. sú pre náš kultúrny kontext cudzie, neznáme. Zachovávajú si svoju pôvodnú podobu a zo štylistického aspektu sa hodnotia ako exotizmy: saké, suši, gejša, rikša, kimono, kung-pao, tekila, kaftan, šejk, kovboj, tomahavk, gondola, lagúna, dóža, toreádor, sombrero, flamenco, fiesta, sangría, seňor, seňora, kuskus (arabské jedlo), terasa, taverna, lodžia, kivi, kečup. Špecifickým typom preberania slov sú výpožičky celých onomaziologických (pomenovacích) modelov: slovo sa preberá do jazyka doslovným prekladom, kt. sa nazýva kalkovanie. Najviac sa využíva v odbornej terminológii, kde popri cudzojazyčnom pomenovaní existuje i pomenovanie domáceho pôvodu: geografia – zemepis, lingvistika – jazykoveda, subjekt – podmet, derivát – odvodenina. Zo všetkých doteraz uvedených príkladov vyvstáva, že z hľadiska ich udomácnenia v slovenčine, resp. aj v iných jazykoch nejde o úplne rovnocenné príklady. Vo veľkej množine cudzích slov je možné identifikovať skupinu slov, kt. už nepociťujeme ako cudzie, ide o tzv. zdomácnené slová, niekt. v slovenčine používame dlho a svojím tvarom i pravopisom sa prispôsobili nášmu jazyku, niekt. sú mladšie, ale frekventované a bolo nevyhnutné, aby sa tvarovo a pravopisne prispôsobili slovenčine: víkend, džem, džez, sprej, džús, kufor, deka, rokfort, triler, díler, džoging, kouč, artikel, rádio, kemping, areál, racionálny, regenerovať, sympatický, naivný, diskusia, diskotéka, pubertálny, perspektívny, charakterný, konkurenčný... Medzi slovami cudzieho pôvodu sú slová, kt. prešli do viacerých jazykov, nazývame ich medzinárodné slová – internacionalizmy. Niekt. sa k nám dostali prostredníctvom angličtiny, ale v skutočnosti ide o slová grécko-latinského pôvodu: auto, akcia, škola, košeľa, ceruza, palác, gymnázium, literatúra, história, rétorika, štylistika, žiak, revolúcia, demokracia, diktátor, diskusia, polemika, komunikácia, symbol, synagóga, lýceum, informatika, klérus, vitamín, vírus, ale aj iné: futbal, kupé, softvér, bufet. Doslovným prekladom cudzích slov vznikli tzv. kalky: milosrdenstvo, sluha Boží (kňaz), všemohúci, podvýživa, vysoké napätie, zemepis, prírodopis, poistná suma. Najviac cudzích slov je v terminológii: diftong, monoftong, diagonála, cysta, deklarovať, demarš, atašé, akumulovať, expanzívny, flexibilný, senzitívny, interview, sonografia, vízum, devízy, intravilán, intravenózny, hyperbola, parabola, syntéza. Cudzie slová majú svoje typické predpony: ab-solútny, ab-normálny, ab-straktný, anti-talent, anti-alergický, anti- biotikum, bilingválny, bipolárny, biceps, bicykel, di-ftong, diferencovať, dis-harmónia, dis-kvalifikovať, dis-lokácia, epi- gram, epi-lóg, epi-zóda, epi-démia, i-legálny, im-port, im-pulz, in-duktívny, in-halácia, intr-vilán, inter- punkcia, inter- nacionálny, inter-kontinentálny, vice-miss, vice-prezident, dys-funkcia, hypermoderný, hyper-bola, sym-bióza, sym- patický, syn-téza, syn-tax. K najznámejším príponám, kt.mi tvoríme nové slová od slov cudzieho pôvodu, patria: -ista, -ita, -izmus, -ovať: huslista, fašista, komunista, kamionista, anarchista, komunita, ateizmus, extrémizmus, organizovať, bagatelizovať, minimalizovať...