Lexikológia PDF - Členenie, slová, význam

Lexikológia - Členenie 1. podľa vzťahov medzi slovami a) synonymá b) antonymá c) nomonymá d) paronymá 2. podľa vecného významu a) neplnovýznamové b) plnovýznamové- jednovýznamové - viacvýznamové- základný význam - metafora... - prenesený význam - metonýmia 3. podľa citového zafarbenia a) bez cit...

Lexikológia - Členenie 1. podľa vzťahov medzi slovami a) synonymá b) antonymá c) nomonymá d) paronymá 2. podľa vecného významu a) neplnovýznamové b) plnovýznamové- jednovýznamové - viacvýznamové- základný význam - metafora... - prenesený význam - metonýmia 3. podľa citového zafarbenia a) bez citového zafarbenia b) s citovým zafarbením - kladné citové zafarbenia – zdrobneniny... - záporné citové zafarbenie - zhoršujúce slová 4. podľa pôvodu a) cudzie – cudzie - internacionalizmy - zdomácnené b)domáce 5. podľa dobového výskytu a) neologizmy b) staré - zastarané - archaizmy - historizmy 6. podľa príslušnosti k jazykovému štýlu a) neutrálne b) štylisticky príznakové - spisovné - knižné, odborné, básnicke, hovorové - nespisovné - nárečové, slangové 7. podľa zloženia a) jednoslovné b) viacslovné - združené pomenovania - frazeologizmy - porekadlá, príslovia, prirovnania, pranostiky  Lexikológia Grécke slovo – lexis=slovo logos= veda Etymológia= náuka o pôvode slov Lexikológia= náuka o slovnej zásobe -a jej členení Slovná zásoba: 1. aktívna - poznám a aktívne používam pasívna- poznám ale nepoužívam 2. individuálna - jednotlivca národného jazyka - jednotného národa základná SZ minimálna SZ na bežné dorozumenie (800 slov) 3. jadro SZ nemenná časť jazyka okraj SZ menlivá časť jazyka Slovo= ustálená skupina hlások, ktorá má gramatický a lexikálny výynam Palindron = slová, ktoré sa čítajú rovnako spredu aj zozadu – oko, oco, Anna Slová majú svoj: rozsah- užší/širší (je vymedzený počtom jedincov) obsah- určitý/neurčitý (vymedzený počtom znakov) Dopravný prostriedok = široký rozsah a neurčitý obsah, Nákladné auto = úzky rozsah a určitý obsah Gramatický význam slova= vymedzený jeho gramatickými kategóriamy Lexikálny význam slova= vymedzený definíciou pojmu Sématický trojuholník= model znázorňujúci základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou oblasťou a jazykovou oblasťou A. ČLENENIE SLOV NA ZÁKLADE VECNÉHO VÝZNAMU A) plnovýznamové 1-6 slovný druh B) neplnovýznamové slová 7-10 slovný druh - jednovýznamové - jedinečné (strom, vlak...) - viacvýznamové (lexikálna polysémia)- slovo pomenúvajúce viac javov význam majú - 1. základný/prvotný - oko - 2. odvodený/druhotný - oko na polievke - 3. prenesený/obrazný - byť tŕňom v oku B. ČLENENIE SLOV NA ZÁKLADE VZŤAHOV MEDZI VÝZNAMAMI - synonymá - s rovnakým významom (rovnoznačné) - antonymá - rozličujú sa na osi +- (veselý-smutný) - opozitá - niesú na osi (matka-otec) - homonymá - znejú rovnako (rovnozvučné) - viacvýznamové slová majú dáku podobnosť (oko, oko na polievke) homonymá nie - paronymá - podobné slová ale iný význam (export-expert) - združené pomenovania - ustálené slovné spojenia (nemajú prenesený význam) - univerbizácia - diplomová práca = diplomovka, využitie v hovorovom štýle - multiverbizácia - financie = finančné prostriedky, využitie v administratívnom a náučnom š. C. ČLENENIE SLOV PODĽA CITOVÉHO ZAFARBENIA - neutrálne (nocionálne) - bez citového zafarbenia (mama, dom) - citovo zafarbené (expresívne) - vyjadrujú emócie (domček, domisko) - a) kladný postoj: 1. zdrobneniny = deminutíva - noštek 2. Eufemizmy = zjemňujúce slová = zaspal na veky 3. Maznavé slová = papať, búvať, rodinné slová - b) záporný postoj: 1. zveličené - augemitatívum (domisko) 2. Pejoratíva - zhoršujúce význam (gebuľa) (opak eufemizmu) 3. Vulgarizmy - tabuizovaná lexika, neslušné slová D. ČLENENIE SLOV PODĽA PôVODU - domáce slová - majú domáci pôvod - cudzie slová - prebrali a aj sa preberajú z cudzích jazykov - a) zdomácnené - prevzaté do nášho jazyka a vnímame ich ako naše - b) medzinárodné slová - internacionalizmy – laser, Covid - c) kalky - doslovné preklady – mrakodrap E. ČLENENIE SLOV PODĽA SPISOVNOSTI - spisovné slová - patria do SZ spisovného jazyka - nespisovné slová - ich použitie je obmedzené na veľmi úzky okruh textov (súkromie) - nárečové = dialektizmy – krumple - slangové - sociálne nárečie - profesionalizmy – slang v pracovnej oblasti - argot/žatgón - tajné reči F. ČLENENIE SLOV PODĽA DOBOVÉHO VÝSKYTU - neologizmy - nový produkt = nové slovo - príležitostné slová = okazionalizmy - vznikajú a zanikajú a aktuálnym textom - zastarané slová - dnes sa už nepoužívajú - okraj SZ - a) archaizmy - máme pre mne novšie pomenovanie (bukréta=kitica) - b) historizmy – vec, ktorú pomenúvajú už zanikla (groš...) - poetizmy - básnické slová Vyšší štýl - slová sú spisovné - sú v kodifikačných príučkách - knižné, neologizmy, biblizmy, poetizmy, termíny, historizmy, archaizmy, zastarané slová, cudzie slová, internacionalizmy Štandard - spisovné - domáce, neutrálne, hovorové, familiárne slová, termíny, profesionálny slang Nižší štýl - nespisovné - slang, vulgarizmy, dialektizmy, žargón, argot, profesionálny slang LEXIKOGRAFIA - NÁUKA O ZOSTAVOVANÍ SLOVNÍKOV -slovník predstavuje súhrnné spracovanie a obyčajne abecedné usporiadanie SZ alebo informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke Kodifikačné príručky 1. KSSJ- krátky slovník slovenského jazyka 2. PSP- pravidlá slovenského pravopisu 3. VSV- pravidlá slovenskej výslovnosti - poznáme dva typy - encyklopedické slovníky - jazykové slovníky jazykové slovníky: a) Výkladový (KSSJ) b) Pravopisný (otografický) (pravidlá slovenského pravopisu) c) Synonymický d) Frazeologický- frazeologizmy + výklad ich vecného významu e) Terminologický - odborné výrazy z rozličných vedných disciplín f) Slovník cudzích slov g) Prekladový h) Etimologický - pôvod a vývin slov i) Ortoepický - správna výslovnosť (pravidlá slovenskej výslovnosti) j) Retrográdny - z konca slov abecedne (tzv. rýmovník) k) Slangový l) homonymický