Prírodná ohniskovosť nákaz, zoonozy, cesty prenosu PDF

27. 9. 2020 Základné znaky a prejavy adaptácie parazi...

27. 9. 2020 Základné znaky a prejavy adaptácie parazitických organizmov Prírodná ohniskovosť nákaz, zoonózy,  morfologické adaptácie cesty prenosu pôvodcov, epizootológia a epidemiológia parazitóz.  fyziologicko-biochemické adaptácie  reprodukčné adaptácie prof. MVDr. Alica Kočišová, PhD.  etologické (behaviorálne) adaptácie  genetické adaptácie Morfologické adaptácie Fyziologicko-biochemické adaptácie  veľkosť (sú výrazne menšie než hostiteľ)  redukcia štrukturálnej zložitosti (zjednodušenie alebo chýbanie niektorých orgánových sústav) schopnosť inaktivácie enzýmov hostiteľa, ochrana proti peroxidom, superoxidom a iným  rozvoj špecifických orgánov a štruktúr umožňujúcich vstup do tela hostiteľa, príjem živín, ochrana pred imunitnými toxickým látkam vznikajúcich v hostiteľskom mechanizmami a produkcia veľkého množstva potomstva organizme; zmeny metabolizmu, hlavne schopnosť zmeny aerobného metabolizmu na anaerobný a naopak, schopnosť prežiť v podmienkach úplnej anoxie; 1  27. 9. 2020 Reprodukčná adaptácia Etologická (behaviorálna) adaptácia vysoký reprodukčný potenciál  špecifické typy chovania umožňujúce nájdenie svojho hostiteľa a dosiahnutie vhodného miesta v jeho organizme; možnosť asexuálneho rozmnožovania (iba u  manipulácia chovania hostiteľa umožňujúce ďalšie rozšírenie niektorých parazitov) parazita  Manipulačná aktivita – parazit ovplyvňuje chovanie svojho zložité vývinové cykly (väčší počet vývinových hostiteľa tak, aby sa mohol lepšie šíriť. štádií, striedanie hostiteľov počas vývinu, striedanie pokojových a pohyblivých vývinových štádií atď.) Genetické adaptácie Patogenita (choroboplodnosť)  redukcia genómu  Schopnosť parazita vyvolať v organizme hostiteľa ochorenie; je to druhová vlastnosť parazita;  prítomnosť génov pre  Mierou patogenity je virulencia; syntézu špecifických  Virulencia je daná: invazivitou t.j. schopnosťou parazita priamo prenikať do proteínov umožňujúcich tkanív hostiteľa, množiť sa v nich a šíriť do orgánov, tkanív a telových tekutín; Je podmienená vstupnou bránou, infekčnou dávkou a biochemickými kontakt a prienik do faktormi. hostiteľskej bunky a využitie Vstupnou bránou infekcie – KOŽA, SLIZNICE jej genómu (hlavne u vírusov, Infekčná dávka – vyjadruje počet infekčných patogénov z časti u baktérií) Biochemické faktory virulencie - enzýmy, látky s proteolytickou aktivitou, adhézne proteíny a lektíny  schopnosť interakcie s hostiteľským genómom a  KONTAMINÁCIA – prítomnosť parazita a jeho vývinových foriem vo jeho ovplyvnenie (typické u vonkajšom prostredí (voda, pôda). vírusov, dokázané však aj u iných parazitov – napr. Trichinella spiralis) 2  27. 9. 2020 Reaktivita hostiteľa Formy imunity PROSPEŠNÁ  Je daná vnímavosťou, odolnosťou a imunitou; vznik imunity INERTNÁ imunologická tolerancia  VNÍMAVOSŤ – je schopnosť hostiteľa nakaziť sa parazitom ŠKODLIVÁ a poskytnúť vhodné prostredie k životu; imunopatologické stavy (alergia, autoimunita)  ODOLNOSŤ (REZISTENCIA) – schopnosť hostiteľa aktívne sa brániť a obmedzovať množenie parazita a jeho patogénne pôsobenie; od odolnosti závisí klinická manifestácia parazitov; SYSTÉMOVÁ  OBRANNÉ MECHANIZMY (IMUNITNÝ SYSTÉM HOSTITEĽA) pôsobí v celom organizme LOKÁLNA Imunitné mechanizmy a procesy sú vzhľadom na anatomickú pôsobí len v určitých častiach tela (sliznica nosa, čreva) štruktúru parazitov a zložité vývinové cykly s rôznorodou antigénnou skladbou vývinových štádií komplikovanejšie ako pri iných patogénoch (baktérie, vírusy). AKTÍVNA postinfekčná, postvakcinačná PASÍVNA transplacentový a kolostrálny prenos, injikovanie antitoxických sér a gama-globulínu Od patogénneho pôsobenia parazitov, stupňa vnímavosti Prírodná ohniskovosť nákaz, hostiteľa a jeho imunitného stavu zoonózy, cesty prenosu pôvodcov, závisí, či parazitárne ochorenie epizootológia a epidemiológia vznikne, či prebehne bez príznakov parazitóz. alebo s klinickými prejavmi ! 3  27. 9. 2020 Infekcia Základné formy prejavu infekcie: 1. Manifestné ochorenie (zjavné), infekčný proces sa prejavuje Infekcia - proces, v ktorom patogén vstupuje do hostiteľského subjektívnymi ťažkosťami a poruchami fyziologických organizmu, rozmnožuje sa v ňom a kolonizuje ho. funkcií, ktoré sa dajú objektívne zistiť; Ak infekcia postúpi do štádia, v ktorom parazit poškodzuje hostiteľa reakciami, ktoré sa prejavia v klinickom obraze 2. Inaparentná infekcia (nezjavná, skrytá, latentná), infekčný (horúčka, vyrážky, kŕče, bolesti atď.), tento stav nazývame proces sa subjektívne nepociťuje, poruchy fyziologických choroba / parazitóza. funkcií sa bežnými vyšetrovacími metódami zistiť nedajú a dokáže sa iba cielenými vyšetrovacími metódami. Zoonózy (parazitozoonózy)(z gréckeho zoon „živý tvor“ a Fázy infekčného ochorenia: noos „ochorenie“) sú ochorenia a infekcie prirodzenou cestou priamo alebo nepriamo prenosné medzi ľuďmi a zvieratami, t.j. sú to choroby, ktoré sú spoločné pre ľudí a 1. inkubačný čas, zvieratá. Patogén ČLOVEK ZVIERA 2. prodromálne (začiatočné) príznaky, 3. rozvinuté klinické príznaky, 4. rekonvalescencia (uzdravovanie). 4  27. 9. 2020 SPÔSOBY PRENOSU PARAZITOV  Vertikálne (na potomstvo) - toxoplazmóza Parazitárne (antropo)zoonózy Kryptosporídióza Anisakióza (tkanivová helmintóza) Leišmanióza  Horizontálne Cenuróza (tkanivová helmintóza) Malária (plazmodióza) Priamy prenos Cysticerkóza Mikrosporidióza osobný kontakt fyzický kontakt kože (Sarcoptes scabiei) a Echinokokóza Nekatoróza Fasciolopsióza Spavá nemoc (trypanozomóza) slizníc (pri bozkávaní sa Trichomonas tenax) Filarióza Strongyloidóza pohlavný prenos (Trichomonas vaginalis) Hydatidóza Toxokaróza transplacentárne (Toxoplasma gondii) Hymenolepidóza Toxoplazmóza Chagasova choroba (americká trypanozomóza) Trematodózy Nepriamy prenos Kokcidióza Trichinelóza per os – cysty, vajíčka, sporocysty, oocysty, tkanivové cysty, larvy, Viscerálna larva migrans kontaminácia vody, kontaminácia potravín... parenterálne - inokulácia vektorom (Plasmodium, Trypanosoma) - inokulácia pri transfúzii, transplantácii,... - inhalácia (Pneumocystis carini) - intrakonjunktiválne (akantaméby) - perkutánne – aktívny prienik (Schistosoma sp.) PRENOS PATOGÉNOV  Fenomén prírodnej ohniskovosti - patogén, ktorý je členom VERTIKÁLNY HORIZONTÁLNY určitého ekosystému sa šíri za priaznivých podmienok na rizikové zvieratá; VEKTOR - VEKTOR VEKTOR - HOSTITEĽ  Prírodné ohnisko je ohraničené geograficky a sezónne;  kontaminatívny Základnými zložkami prírodného ohniska infekčných chorôb sú: MECHANICKÝ BIOLOGICKÝ  inokulatívny salivárny 1. Pôvodca choroby (patoergont) aktívny únik  Cyklický 2. Hostiteľ - darca (donor) pôvodcu (stavovce)  regurgitácia  Propagatívny 3. Prenášač - vektor (krv cicajúce článkonožce)  ingescia  Cyklopropagatívny 4. Makroorganizmus - príjemca (recipient) pôvodcu (zviera, človek) 5. Vonkajšie prostredie, vhodné na existenciu všetkých zložiek prírodného ohniska a kolobeh pôvodcu.... 5  27. 9. 2020 Prírodná ohniskovosť transmisívnych chorôb Prírodná ohniskovosť transmisívnych chorôb  Primárne (teriodické) ohnisko (alveokokóza, trichinelóza – existencia nepretržite; parazit cirkuluje nezávisle od človeka; )  Transmisívne choroby sú väčšinou ZOONÓZY  Sekundárne (antropurgické) ohnisko (v biocenózach spojených s (choroby spoločné pre ľudí a zvieratá) človekom, napr. echinokokóza)  Leishmanióza; malária; Chagasova choroba; Filarióza – Wuchererióza; Onchocerkóza; Africká spavá choroba;..... Vplyv parazita na hostiteľa Patogénne účinky parazitických organizmov  Parazit – hostiteľ - vyrovnaný parazitizmus  PRIAME  mechanická deštrukcia buniek a tkanív (napr. pri nadmernom rozmnožení parazitov v niektorom orgáne, pri prieniku parazitov cez kožu napr.  Parazit-hostiteľ – patologický parazitizmus Strongyloides stercoralis atď.)  deštrukcia buniek pomocou enzýmov, napr. proteáz alebo kolagenáz, ktoré  patogénne pôsobenie parazita produkujú hlavne niektoré prvoky, larvy myiázotvorných múch apod.  rezistencia hostiteľa  produkcia toxínov 6  27. 9. 2020 Patogénne účinky parazitických organizmov PATOBIOLÓGIA PARAZITÓZ Patologické zmeny a klinické prejavy závisia od:  Druhu parazita  NEPRIAME  Charaktere jeho vývinového cyklu  poškodenie a vyčerpanie organizmu vplyvom obrannej reakcie (zápal); bunky  Infekčnej dávke organizmu napadnuté parazitom sú likvidované imunitnými mechanizmami  Virulencii parazita  imunopatologické stavy (alergické reakcie, autoimunitné ochorenie)  Vnímavosti a odolnosti hostiteľa  poruchy psychiky, zmeny chovania (často výsledok manipulačnej aktivity parazita) Rozdelenie parazitóz podľa klinických príznakov:  malformácie plodu, hlavne pokiaľ došlo k infekcii matky počas tehotenstva  infekcia inaparentná (subklinická, bezpríznaková)  klinicky manifestná infekcia ( charakteristické prejavy choroby)18 Podľa rozsahu môže byť parazitóza:  Lokálna  Systémová (orgánová)  Generalizovaná Podľa časového priebehu parazitózy rozlišujeme infekcie:  Akútna – rýchlo, krátko, intenzívne  Latentná (skrytá)  Chronická – dlhodobo, bez príznakov, parazit aktívny Parazitologický status vyjadrujeme Ďalšie používané epizootologické parametre: dvoma základnými parametrami: 1. Prevalenciou Incidencia (%) – počet nových prípadov ochorenia v 2. Priemernou intenzitou populácii za určité obdobie/počet zdravých jedincov v populácii na začiatku sledovania obdobia x 100 (miera rastu PREVALENCIA (%) je podiel infikovaných jedincov u ktorých ochorenia). sa prejavilo ochorenie v kolektíve zvierat k určitému termínu. (počet infikovaných hostiteľov/počet vyšetrených Morbidita (chorobnosť) – podiel jedincov s ochorením v hostiteľov x 100); určitom kolektíve (alebo celej populácii) a k určitému časovému obdobiu. PRIEMERNÁ INTENZITA vyjadruje priemerný počet Mortalita (úmrtnosť) – počet uhynutých (zomretých) exemplárov daného druhu parazita na/v jednom jedincov s ochorením v určitom kolektíve (alebo celej infikovanom hostiteľovi (celkový počet parazitov daného populácii) a k určitému časovému obdobiu. druhu vo vzorke hostiteľov/počet nakazených jedincov vo vzorke hostiteľov); Letalita – počet uhynutých (zomretých) jedincov s ochorením k počtu chorých v určitom kolektíve. 7  27. 9. 2020 EPIZOOTOLÓGIA PARAZITÓZ EPIZOOTOLÓGIA PARAZITÓZ INFIKOVANOSŤ = miera napadnutia parazitom Prepatentná doba: časový interval od vniknutia ABUNDANCIA = celkový počet parazitov daného druhu na parazita po objavenie sa vylúčených propagatívnych jedného vyšetreného hostiteľa. štádií parazita z organizmu hostiteľa. PRIEMERNÁ ABUNDANCIA = celkový počet jedincov daného Subpatentné obdobie: je časový úsek, v ktorom sa parazity nemôžu byť druhu parazita na celkový počet všetkých vyšetrených dokázané pre ich malé množstvo. hostiteľov (teda napadnutých i nenapadnutých); Inkubačná doba: čas od preniknutia parazita DENZITA = počet jedincov daného druhu parazita na jednotku (patogénu) do hostiteľa po objavenie sa plochy, objemu alebo hmotnosti hostiteľského organizmu. počiatočných príznakov ochorenia. EPIZOOTOLÓGIA PARAZITÁRNYCH INFEKCIÍ Superinfekcia – ak nová nákaza vznikne ešte počas ustupovania pôvodnej nákazy  Výskyt parazitárnych infekcií - sporadický (zriedkavý, bez časovej a miestnej súvislosti) Reinfekcia - po vyliečení pôvodnej nákazy vznikne nová nákaza - epidemický (vo veľkom množstve v časovom a miestnom vzťahu Akútna nákaza - endemický (dlhodobá prítomnosť ochorenia/pôvodcu v danej geografickej oblasti) Superakútna nákaza - pandemický (rozsiahla epidémia, postihujúca viac oblastí, kontinentov) Chronická nákaza Latentná nákaza (primárna; sekundárna) → nosič  Rozšírenie parazitóz Labilné nákazy → recidíva (relaps) - geopolitné (rozšírené vo všetkých klimatických pásmach) - tropické (výskyt je viazaný na tropické a subtropické oblasti) - importované (tropické nákazy zavlečené do oblastí mierneho pásma) 8