Poznámky PDF

Hláska - je najmenšia nedeliteľná artikulačná, akustická jednotka reči, ktorá je daná osobitnou kombináciou fonetických vlastností, ktoré sa vyskytujú v príslušnom jazyku ľudskej reči - tieto hlásky sa v súvislej reči vzájomne ovplyvňujú – modifikujú – vznikajú tzv. koartikulácie hlások - hláska j...

Hláska - je najmenšia nedeliteľná artikulačná, akustická jednotka reči, ktorá je daná osobitnou kombináciou fonetických vlastností, ktoré sa vyskytujú v príslušnom jazyku ľudskej reči - tieto hlásky sa v súvislej reči vzájomne ovplyvňujú – modifikujú – vznikajú tzv. koartikulácie hlások - hláska je výsledkom toho, že v hrtane kmitaním hlasiviek vzniká hlas Diftong - (dvojhláska) je spojenie dvoch samohlások v rámci jednej slabiky. (ia, ie, iu) Konsonanty - spoločné vlastnosti slovenských konsonantov: prítomnosť prekážky v nadhrtanových priestoroch, šumovosť - nebývajú základom slabiky okrem slabikotvorného r, l - pri artikulácii sa môžu vytvoriť dva základné druhy prekážky: záver – efekt výbuchu – úplne sa zastaví vzduchový prúd (napr. b, p, d, t), úžina – čiastočná prekážka – zúži sa iba cesta, ktorou sa výdychový prúd prediera (napr. s, š) - slovenčina má 29 spoluhlások: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, r, ŕ, s, š, t, ť, v, z, ž Otvorená slabika - končí sa nositeľom slabičnosti, t. j. samohláskou, dvojhláskou, alebo slabikotvorným r, ŕ, l, ĺ, teda sonantou - napr.: ne-ha, vo-da, bie-ly, pia-ty, vŕ-ba, vr-čí, sl-za, kĺ-že Zatvorená slabika - končí sa neslabikotvornou hláskou, teda spoluhláskou, ktorá nasleduje v tej istej slabike za slabičnou hláskou - napr. dom, pod-biť, srd-ciam, hosť, skôr, strom, dom-ček, skrom-nosť Morfológia - je veda o gramatických triedach slov (slovných druhoch), o tvaroch slov, o ich významoch a funkciách. Lexikológia - náuka o slove, slovnej zásobe Fonetika - zaoberá sa skúmaním vlastností zvukov ľudskej reči - je veda o fyziologicko artikulačnej a akusticko-optickej stránke reči - všíma si aj funkciu zvukov ľudskej reči pri dorozumievaní. Graféma - graféma je najmenšia grafická jednotka - slovenská abeceda má 46 grafém Fonéma - je abstraktná jednotka jazykového systému, ktorú si uvedomujeme v komunikácii ako rozhodujúcu pre významový obsah slova. Je to význam rozlišujúca – dištinktívna jednotka fonetiky Dištinktívna schopnosť fonémy - schopnosť fonémy odlíšiť význam dvoch rôznych slov alebo morfém v jazyku - je kľúčová pre fungovanie jazyka, pretože umožňuje aby rozdiely v zvukovej realizácií foném prenášali rozdiely vo význame Lexéma - je ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorým sa realizuje daná seméma, pričom sa naň viažu aj isté gramatické významy zriedkavo môže byť slovom aj jedna hláska - sú to napr. predložky s, z, v, k, u, prípadne spojky a, i Ortofónia - náuka o správnom tvorení hlások (správnych zvukoch) - artikulácia Ortografia - je sústava písmen a pravidlá používania písmen na zachytávanie a nahrádzanie zvukovej reči Ortoepia - náuka o správnej výslovnosti (o správnom používaní hlások) – na zaznamenanie reči sa používa fonetická transkripcia – príklad: džungľa Ortofonická chyba - ak ľudia vyslovia také hlásky, ktoré slovenčina nemá – napr. čapíkové r (račkovanie) alebo nosovku - väčšinou sa táto chyba prejavuje u cudzincov, ale môže to byť aj vrodená chyba Ortoepická chyba - človek vysloví v slove hlásku, ktorá tam nemá byť – napr. kto – gdo, rola – roľa Morfematický pravopisný princíp - zabezpečuje, že sa zachováva jednotná podoba napísaných slov aj keď sa pri výslovnosti niektoré hlásky menia zo znelých na neznelé alebo opačne Gramatický pravopisný princíp - určuje, že napr. píše rovnako N prídavných mien vzoru pekný a iných slovných druhov, ktoré sa skloňujú podľa tohto vzoru, napr. pekní chlapci Etymologický pravopisný princíp - prihliada na to, akú podobu mali slová v staršej podobe jazyka, prejavuje sa pri písaní písmen i, í, y, ý Fonematický pravopisný princíp - je určený tým, že sa jedna a tá istá fonéma, schopná rozlišovať význam slov a tvarov, píše jedným a tým istým písmenom Znelostná asimilácia - proces, v ktorom sa jedna alebo viacej hlások mení tak, že sa prispôsobuje k inej (susednej) hláske - v slovenčine je ZA regresívny jav (smerom dozadu), pretože ovplyvňuje nasledujúca výslovnosť spoluhláska predchádzajúcej spoluhlásky: loďka [loťka] - v tomto procese hláska (alebo skupina hlások) stráca niektorú vlastnosť, alebo nadobúda niektorú inú vlastnosť - ZA sa najpravidelnejšie realizuje na morfematických švíkoch: na hranici slov a na hranici predpony a základu slova - spodobovaním hlások sa zjednodušuje práca artikulačných orgánov a uľahčuje sa výslovnosť Príslovie - príslovie je krátky žáner ľudovej slovesnosti, ktorý v skrátenej podobe zachytáva všeobecné ľudské skúsenosti - na rozdiel od porekadiel majú príslovia nielen obraznú platnosť, ale obsahujú aj istý poučný zámer, majú didaktizujúce poslanie Bez práce nie sú koláče Aká matka, taká Katka Porekadlo - porekadlo je krátky ľudový výrok, z ktorého neplynie poučenie, výstižne vyjadruje životnú skúsenosť, múdrosť a pozorovaciu schopnosť ľudí Akoby hrach o stenu hádzal. => Zbytočne niekomu niečo vysvetľujeme/ hovoríme. Ani prstom nepohol. => Nič neurobil. Pranostika - ustálené slovné pomenovanie, ktoré opisujú javy počasia vyplývajúce z dlhodobého pozorovania počasia ľuďmi studený máj - v stodole raj Medardova kvapka štyridsať dní kvapká Katarína na ľade - Vianoce na blate Prirovnanie - je umelecký básnický prostriedok, ktorý porovnáva dve veci, javy, osoby alebo vlastnosti na základe ich podobnosti Rýchly ako vietor. (Opisuje niečo, čo je veľmi rýchle.) Hladný ako vlk. (Vyjadruje veľký hlad.) Synonymá - rovnoznačné slová, sú to slová s rovnakým významom, pričom sa úplne odlišujú svojou formou - napr. krása, nádhera, veľkoleposť, malebnosť, roztomilosť, ladnosť, pôvab Homonymá - sú slová, ktoré majú rovnakú formu (tie isté zvuky), pričom sa odlišujú: Lexikálnym a gramatickým významom - mať (matka) - mať (infinitív slovesa) Lexikálnym významom – muška (zdrobnenina hmyzu – zariadenie pri streľbe) Gramatickým významom – bratov (G pl. podstatného mena – prídavné meno) Zvukové homonymá – plot – plod Antonymá - dvojice slov s opačným významom: napr. horný – dolný, láska – nenávisť, svetlo – tma, deň – noc, dobro – zlo Pravidlo o rytmickom krátení - dĺžka ako rytmický činiteľ sa prejavuje v striedaní dlhých a krátkych slabík - v jednom slove bezprostredne za sebou nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky Prízvuk - prejavuje sa tak, že jedna slabika slova je výraznejšia než iná - výraznosť sa dosahuje silou (intenzitou) zvuku reči, no najmä výškou hlasu (výškou hlasivkového tónu) - v spisovnej slovenčine je stály prízvuk na prvej slabike slova Dôraz - dynamicky a melodicky, niekedy aj zmenou tempa reči vyzdvihuje ostatnú časť vety a výpovede niektoré slovo alebo takt - závisí od kontextu a od subjektívneho postoja hovoriaceho k obsahu vety a výpovede Melódia - je pohyb, zmena a vlnenie tónovej zložky reči. Je to zmena výšky hlasu pri reči. Vzniká činnosťou hlasiviek Prestávka - je prerušenie fonačného (hlasového) a artikulačného prúdu reči na pozorovateľný čas klasifikácia slovných druhov: substantíva – podstatné mená adjektíva – prídavné mená pronominá – zámená numeráliá – číslovky verbá – slovesá adverbiá – príslovky prepozície – predložky konjunkcie – spojky partikuly – častice interjekcie – citoslovcia autosémantické slovné druhy - plnovýznamové (s, adj, v, adv; pron, num – pods. m., príd. m., zámená, číslovky, slovesá, príslovky) Synsémantické slovné druhy - neplnovýznamové (prep, konj, part, interj - predložky, spojky, častice, citoslovcia) Flektívne - ohybné (s, adj, v, (adv), pron, num - pods. m., príd. m., zámená, číslovky, slovesá, príslovky) Neflektívne - neohybné (prep, konj, part, interj - predložky, spojky, častice, citoslovcia) Autosyntagmatické - sú VČ (vet. členom) - (s, adj, v, adv; pron, num – pods. m., príd. m., slovesá, číslovky, zámená, príslovky) Synsyntagmatické - nie sú VČ (prep, konj, part, interj – predložky, spojky, častice, citoslovcia) Vymenuj dýchacie rečové ústroje. Dýchacie ústroje: – pľúca, dýchacie svaly a cesty, bránica Rečové ústroje: dýchacie orgány – respiračné hlasové ústroje – orgány (hlasivky) – fonačné upravujúce ústroje – orgány (dutiny-ústna, hrdlová, perná, nosová) – modifikačné Vymenuj diakritické znamienka. Dĺžeň, mäkčeň, dve bodky, vokáň. Vymenuj interpunkčné znamienka. Bodka, otáznik, výkričník, čiarka, dvojbodka... Zvislou čiarou rozdeľ slová na slabiky. Podčiarkni slová, ktoré obsahujú diftongy. Urč vzory substantív. Mužsky rod Ženský rod Stredný rod Chlap Žena Mesto Hrdina Ulica Srdce Dub Dlaň Vysvedčenie Stroj Kosť Dievča Uveď názov kodifikačnej príručky týkajúcej sa správnej ortografie. Pravidlá slovenského pravopisu Uveď názov a autora kodifikačnej príručky týkajúcej sa správnej ortoepie. Ábel Kráľ – Pravidlá slovenskej výslovnosti Autori, ktorí sa v súčasnosti zaoberajú zvukovou rovinou jazyka. Ján Sabol, Ábel Kráľ, Eugen Pauliny, Ľuba Sičáková, Š. Ondruš, J. Horecký, J. Furdík, Bujalka, Baláž, Rýzková