Fonetika a morfológia

Hláska

• Najmenšia nedeliteľná artikulačná a akustická jednotka reči.
• Tvorená kombináciou fonetických vlastností.
• Hlásky sa v reči vzájomne ovplyvňujú (koartikulácie).
• Vzniká kmitaním hlasiviek v hrtane.

Diftong (dvojhláska)

• Spojenie dvoch samohlások v jednej slabike.
• Príklady: ia, ie, iu.

Konsonanty

• V slovenských konsonantoch je prekážka v nadhrtanových priestoroch.
• Väčšinou sú šumové.
• Nie sú slabikotvorné, okrem r a l.
• Pri artikulácii vznikajú buď závery (výbuchy, napr. b, p, d, t) alebo úžiny (čiastočné prekážky, napr. s, š).
• Slovenčina má 29 spoluhlások.

Otvorená slabika

• Končí samohláskou, dvojhláskou alebo slabikotvorným r, l, i.
• Príklady: ne-ha, vo-da, bie-ly.

Zatvorená slabika

• Končí spoluhláskou.
• Príklady: dom, pod-bit', srd-ciam.

Morfológia

• Veda o gramatických triedach slov, tvaroch slov a ich významoch a funkciách.

Lexikológia

• Veda o slove a slovnej zásobe.

Fonetika

• Veda o fyziologicko-artitulačnej a akusticko-optickej stránke ľudskej reči.
• Zaoberá sa aj funkciou zvukov v komunikácii.

Graféma

• Najmenšia grafická jednotka.
• Slovenská abeceda má 46 grafémov.

Fonéma

• Abstraktná jednotka jazykového systému.
• Rozlišuje významy slov.
• Dištinktívna jednotka fonetiky.

Dištinktívna schopnosť fonémy

• Schopnosť rozlišovať význam slov a morfém.
• Kľúčová pre fungovanie jazyka.

Lexéma

• Ustálený sled hlások s gramatickými významy.
• Môže byť slovo, alebo aj jedna hláska (preložky, spojky).

Ortoepia

• Náuka o správnej výslovnosti.

Ortografia

• Sústava písmen a pravidiel pre ich používanie na zachytávanie zvukovej reči.

Ortofonická chyba

• Nesprávna výslovnosť hlások, ktoré v danom jazyku neexistujú.

Ortoepická chyba

• Nesprávna výslovnosť už existujúcej hlásky v slove.

Morfematický pravopisný princíp

• zachovává jednotnú podobu slov pri rôznych výslovnostiach.

Gramatický pravopisný princíp

• určuje pravidlá pre písanie slov, ktoré sa skloňujú podobne.

Etymologický pravopisný princíp

• berie do úvahy staršiu formu slov.

Fonematický pravopisný princíp

• jedno písmeno pre jednu fonému.

Znelostná asimilácia

• Spríbuznení spoluhlások.
• Hláska/hlásky sa prispôsobujú inej hláske (smerom dozadu).
• Uľahčuje výslovnosť.

Príslovie

• Krátky žáner ľudovej slovesnosti, ktorý zachytáva ľudské skúsenosti.

Porekadlo

• Krátky ľudový výrok, ktorý vyjadruje skúsenosť.
• Nie je didaktický.

Prirovnanie

• Umelecký prostriedok porovnania dvoch vecí na základe podobnosti.

Synonymá

• Slová s rovnakým alebo podobným významov (ale odlišným tvarom).

Homonymá

• Slová s rovnakým tvarom, ale odlišným významom.
• Môžu byť lexikálne (rozdílné významy) alebo gramatické (rozdílné funkcie).

Antonymá

• Slová s opačnými významami (napríklad: horúci-studený).

Pravidlo rytmického krátění

• Pravidlá dlhých a krátkych slabík v slove.

Prízvuk

• Výraznosť slabiky v slove.
• Dosahuje sa silou a výškou hlasu.

Dôraz

• Vyzdvihnutie dôležitej časti vety.
• Používa sa na zdôraznenie významu.

Melódia

• Zmena výšky hlasu v reči.
• Zapisuje sa pomocou rôznych znakov.

Prestávka

• Prerušenie rečového prúdu.
• Je dôležitá pre pochopenie významu.

Flektívne

• Ohybné slová (podstatné mená, prídavné mená, slovesá).

Neflektívne

• Neohybné slová (predložky, spojky, citoslovcia).

Autosyntagmatické

• Plnovýznamové slová (sú vetnými členmi).

Synsyntagmatické

• Ne-plnovýznamové slová ( nie sú vetnými členmi).

Dýchacie a rečové ústroje

• Orgány zodpovedné za dýchanie a artikuláciu.

Diacritické znamienka

• Znaky (dĺžeň, mäkčeň, dve bodky, vokáň) používané na zvýraznenie zvukov.

Interpunkčné znamienka

• Znaky (bodka, otáznik, výkričník, čiarka, dvojbodka) používané pri písaní.

Názov kodifikačných príručiek

• Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti.

Zvuková rovina jazyka

• Autori, ktorí sa zaoberajú zvukovou rovinou jazyka (Ján Sabol, Ábel Kráľ, atď.).