Všeobecná štylistika 1 - Úvod do štúdia štylistiky PDF

Všeobecná štylistika 1 Úvod do štúdia štylistiky - Profesia mediálneho pracovníka si vyžaduje poznať jazyk, dôležité je využívať štylistické javy - Spôsobom vyjadrenia svojho postoja k danej skutočnosti (najmä za využitia jazykových pr...

Všeobecná štylistika 1 Úvod do štúdia štylistiky - Profesia mediálneho pracovníka si vyžaduje poznať jazyk, dôležité je využívať štylistické javy - Spôsobom vyjadrenia svojho postoja k danej skutočnosti (najmä za využitia jazykových prostriedkov) sa nazýva štylistika. - Popri jazykových prostriedkov využívame v medziľudskej komunikácii na vyjadrenie svojho postoja k danej skutočnosti aj mimojazykové prostriedky (mimika, gestika, posturika...). - Schopnosť vyjadrovať sa podlieha rozličným okolnostiam, vonkajším vplyvom – človek sa im prispôsobuje, aby sa mohol vyjadriť, vyjadruje sa na rôznych úrovniach, napr.: o diplomová práca – nocionálne pomenovanie, spisovné, používa sa napr. v akademickom prostredí o diplomovka – slang (tzv. subštandardná lexika, t. j. nižšia úroveň jazykového štandardu) o dovidenia vs. dovi - Uvedené prispôsobovanie sa si používateľ jazyka často ani neuvedomuje. História štylistiky: Počiatky už v Antike, v Starovekom Grécku. Pomenovaná bola požiadavka nielen hovoriť, ale aj prispôsobiť obsah rozprávania téme, prostrediu či poslucháčovi. Základné práce: Aristotelova Rétorika a Poetika – mnohé z nich sa preniesli aj do teórie štylistiky 20. storočia (venoval sa protikladu medzi vecným a umeleckým prejavom, ústna vs. písomná forma prejavu, záujem o estetiku výrazu: metafora, rytmus,...) Staroveký Rím: tzv. analogisti (Caesar) vs. anomalisti (Cicero) Cicero: vznik štylistického prejavu (podávateľ → téma → prijímateľ) – požiadavka hovoriť kvetnato, dôležitý je výber exkluzívnych výrazov. Cicero: 3 štýly 1. Vysoký (rétorický) 2. Stredný (vzdelaný) 3. Nízky (na hranici hovorovosti, subštandardnosti, pejoratívnosti...) Caesar: klasický štýl, bez poetickosti, vecné vyjadrovanie, jednodudché. Seneca: „Spôsob reči je odrazom ducha“ – t. j., reč nás reprezentuje, je našou vizitkou; pokračovateľ Caesarovej štylistiky. Stredovek: štylistika založená na antickom odkaze, bez väčšieho rozvoja – ako vzor Cicerova štylistika – esteticky príťažlivé prejavy  priestor na rozvoj individuálnych štýlov Stredovek: základný jazyk – latinčina (veda, umenie i administratíva) – rozdiely v jazykoch vedy, umenia a administratívy boli iba v termínoch, ktorý používali – formulácia viet bola vo všetkých prípadoch rovnaká (ani humanizmus a renesancia nepriniesli zmenu v tomto vnímaní). Stredovek: dva spôsoby komunikácie: 1. Vedecká, umelecká a administratívna 2. Jazyk bežných ľudí zimný semester prednášajúci: Mgr. Veronika Cillingová, PhD.  Všeobecná štylistika 1 Úvod do štúdia štylistiky Novovek – zmena, formovanie štylistiky ako samostatnej vednej disciplíny popri poetike a rétorike. Obdobie romantizmu: konštitúcia pojmu štýl (Novalis – vlastným menom: Friedrich Leopold von Hardenberg) Pôvodný predmet štylistiky: písaná reč (pojem štýl: pôvod z gr. stylos = rydlo, písadlo) Ústna reč ako predmet rétoriky. K rozvoju štylistiky v novoveku prispelo aj konštituovanie národných jazykov (už nie len latinčina ako komunikačný jazyk) + technický pokrok. Funkčné štýly: zárodky už v Antike, do popredia v čase rozvoja národných jazykov schopných vykonávať všetky komunikačné funkcie (už v 17. stor.: okrem náučných textov počiatky spravodajských písomností, v právnej komunikácii sú evidentné zárodky administratívno-právneho štýlu). Teória funkčných štýlov sa začína naplno rozvíjať v 19. stor. Rozvoj slovenskej teórie štylistiky (Findra, s. 25) Začiatok 20. rokov 20. stor. – začiatok formovania štylistiky ako samostatnej vednej discipíny v SJ - vyšla 1. Slovenská štylistika (Ľudovít Šenšel, 1921) - praktické zameranie (figúry, trópy, vlastnosti dobrého slohu, zameranie najmä na umelecký štýl) 30. roky 20. stor. – články v Slovenskej reči (Matica slovenská, vychádzala od r. 1932) - podobný charakter štylistiky ako Šenšel Slovenská reč: predmet aj vedecká reč, v podstate terminológia (hlavne právo, prírodopis/botanika, zemepis, ale aj termíny náboženské, filozofické, vojenské, chemické, hospodárske a technické) Záujem aj o básnický jazyk – poetika (téma tzv. “prežitej reči” = vnútorného monológu). Čiastočne aj téma novinárskeho štýlu: jazyk v novinách má byť správny, jasný a čistý. Pozornosť (okrajovo) aj na školskú slovenčinu + kritika stavu jazykového vzdelávania (napr. Alfonz Bednár). Požiadavka štylistického výskumu (30. roky) - začala sa napĺňať v 40. rokoch (jazykovedci Eugen Pauliny, Jozef Ružička, Ján Štolc a i.) 1953: E. Pauliny v publikácii Slovenská gramatika uverejnil časť O slohu – prvá ucelená koncepcia štylistiky a jej predmetu ako vednej disciplíny: stručná charakteristika jazykových štýlov (2 skupiny: 1. dorozmievacie /súkromný a odborný/, 2. umelecké) + klasifikácia slohových druhov (oznamovací, rozprávací, opisný a výkladový) 60. roky – zintenzívnenie výskumu štylistiky – J. Mistrík (nielen štúdie, ale aj samostatné monografie. zimný semester prednášajúci: Mgr. Veronika Cillingová, PhD.