Lexikálna sémantika - Základné otázky (PDF)

2 Základné otázky lexikálnej sémantiky ====================================== Lexikálna sémantika - systémová časť lexikológie, kt. chápe slovo ako špecifický druh znaku. V interakcii človeka a okolitého sveta sa stal znak jedným z najdôležitejších nástrojov v procese komunikácie medzi členmi spoločnosti. Na existencii slova ako znaku je postavená podstata komunikácie. Paralelne s týmto tvrdením môžeme uvažovať o ekonomickej funkcii slova ako symbolu a následnom zefektívnení či ekonomizácii komunikácie. Lexikálna sémantika študuje význam slova. Otázka významu a znaku a jeho funkcie presahujú hranice lingvistiky. Problém znaku a jeho funkcie sa objavuje už v starovekej filozofickej lit., kde sa opisujú dva druhy znakových vzťahov -- *sémeion a symbolon*. Slovo *sémeion* je odvodené z gréckeho slova séma, čo znamená znak, analogicky sémantika sa zaoberá štúdiom významov. Slovo *symbol* pochádza z gréckeho slova symbolon, čo znamená poznávacie znamenie. ### 2.1 Semiotika a sémantika Popri termíne sémiotika sa používa aj termín sémiológia, ich význam je identický. V umenovedných a literárnovedných disciplínach je preferovaný termín sémiológia, v logike, jazykovede a v psychológii je preferovaný termín sémiotika. Semióza sa realizuje v komunikačnej interakcii medzi ľuďmi, a v každodennom kontakte človeka a okolitého reálneho sveta. Obraz o svete a realite si človek utvára na prvý pohľad v dôsledku percepčnej skúsenosti a na základe znakového sprostredkovania. Percepcia a znakové sprostredkovanie sa formujú v procese socializácie, vtedy dochádza k osvojovaniu schém, kt. dávajú význam podnetom. V súčasnosti rastie podiel sémantického sprostredkovania na utváraní vnútorného obrazu sveta a javov, čo súvisí s technickým a vedeckým pokrokom. Na základe sémantického sprostredkovania môže dôjsť k odovzdávaniu jednoduchých i zložitých významov. Predpokladá sa, že schopnosť sémantizácie dosiahlo ľudstvo na istom vývinovom stupni spoločnosti. Preto ju môžeme označiť ako podmienenú, hovoríme o kultúrnej, skupinovej, a individuálnej determinácii. Jedinec si ju osvojuje v procese socializácie. Základné sémiotické vymedzenie znaku je doteraz neustálené, no je možné nájsť spoločné atribúty jednotlivých koncepcií znakov. Znak je vec, kt. označuje, odkazuje a zastupuje niečo iné než je on sám. ### 2.2 Slovo ako jazykový znak \- vzťah medzi označovaným a označujúcim je konvenčný - pravé znaky, ak nie - nepravé znaky. Nazeranie na slovo ako na znak -- symbol bilaterálnej povahy, vychádza z tvrdení F. de Saussura, že znak a význam tvoria jednotu. Znak je tu označovaný ako bilaterálny jav, kt. zahrňuje označujúce i označované. F.de Saussure chápe slovo ako jednotu zvuku a významu. Bilaterálne chápanie jazykového znaku ma aj svoj protipól, podľa kt. je jazykový znak unilaterálny, zahŕňa len označujúce a nie označovane, kt. je považovane za autonómne. Podľa tejto teórie by každá vec musela mať svoje pomenovanie. Unilaterálne koncepcie znakov sú najrozšírenejšie. Bilaterálne chápanie znaku prevláda medzi lingvistami, čo odôvodňujú arbitrárnosťou jazykového znaku. Arbitrárnosť vidia medzi slovom ako dohodnutým -- konvencionalizovaným radom foném a vecou, kt. zastupuje, presnejšie neaktuálnosťou či nemotivovanejšou označujúceho (forma -- slovo -- rad foném) a označovaného (realita). Podľa tvrdení F. de Saussure je slovo symbol, čiže vec, kt. zastupuje inú vec. V lingvistickom kontexte treba rozlišovať medzi znakom a symbolom, aj keď v inom kontexte by bolo možne ich používať synonymne. Termín znak sa tu používa ako rodový pojem pre ďalšie typy znakov, zatiaľ čo symbol sa používa na označenie významu, s kt. je spätý viacznačným vzťahom. Jedno z najstarších poňatí znakových systémov a ich vnútornej hierarchizácie nachádzame u J. Peirca. Jeho sústava znakov vychádza z gnozeologicko-logických vzťahov a populárnou sa stala podľa vzťahu k predmetom a podľa neho Peirc rozlišuje tri triedy znakov: ikony, indexy a symboly. 1. *Ikony* - znaky, kt. sú založené na podobnosti, čiže znak a predmet majú nejakú spoločnú vlastnosť. 2. *Indexy* - znaky, pri ktorých medzi predmetom a znakom existuje vzťah príčinnosti 3. *Symboly* - znaky, kde vzťah medzi predmetom a znakom je založený na priradení slova k predmetu alebo významu, Z hľadiska svojho pôvodu sú symboly považované za prirodzené systémy, akým je napríklad jazyk a umelé, napr. dopravné značky, pričom každý z nich má schopnosť prenášať informáciu a má i pragmatický rozmer. Slovo ako symbol plní tieto funkcie znaku: 1. poznávaciu - prostredníctvom verbálnej komunikácie dochádza k sprostredkovaniu významov; 2. ekonomizácia psychologického diania- kt. je odvodená z funkcie predchádzajúcej; 3. odkazovaciu -- deiktickú, prostredníctvom znaku je možné odkázať na akúkoľvek entitu; 4. komunikatívnu - slovo ako druh znaku je nástrojom komunikácie 5. apelatívnu -- prostredníctvom slova ako znaku je možné ovplyvniť konanie a správanie iného človeka; 6. expresívnu -- prostredníctvom slov možno vyjadriť citový stav človeka; 7. fixačnú- slovo fixuje psychické obsahy. ***Designát*** / psychicky spracovaný obsah / signifikatívny denotatívny vzťah vzťah ***Designátor*** / slovo /rad foném ***Denotát*** /objekt/ realita Slovo môžeme označiť za špecifický druh znaku -- symbol, čo je vec, kt. zastupuje inú vec, napr. akýkoľvek objekt z mimojazykovej reality. Slovo navonok chápeme ako formu, kt. pozostáva z radu foném, kt. bol národom konvencionalizovaný, v procese spoločenského styku a komunikácie ustálený. Slovo ako symbol je priradený k istej entite a vzťah medzi ním -- denotátorom a realitou -- denotátom nie je kauzálny, motivovanosť medzi realitou a formou slova je len v malom počte slov. \- sémantika a semaziológia sa používajú synonymne, ale sémantika v užšom zmysle slova označuje náuku o význame. Špecificky charakter ma významove vymedzenie dvojice semaziológia a onomaziológia. Onomaziológia sa usiluje postihnúť pomenúvací proces a v obsahu hľadá determináciu pre formu, zatiaľ čo semaziológia postupuje vždy od formy k obsahu. ### 2.3 Význam slova \- vzniká vo vedomí používateľa jazyka ako odraz mimojazykovej skutočnosti, kt. má formu, do vedomia sa ukladá v dôsledku priamej, alebo nepriamej skúsenosti. Furdík charakterizuje slovo -- lexému ako základný jazykový znak, kt. vonkajšia forma „je nositeľom štruktúrovaného obsahu, kt. je koncentrátom elementárnych relevantných čŕt poznaného či pomenúvaného javu sveta. Takto vymedzený obsah lexémy sa bežne nazýva lexikálnym významom." Lexikálny význam slova má komplexnú povahu a je rozložiteľný na menšie prvky. Ide o hľadanie nástroja štruktúrovania semém ako čiastkových sémantických komponentov. Furdík uvádza tri typy sémantických príznakov: 1. klasifikačné -- prítomnosť / neprítomnosť vlastností: počítateľnosť, životnosť, kolektívnosť\... 2. identifikačné - zaradenie lexikálnej jednotky do konkrétneho podsystému: napr. či ide / nejde o tekutinu, pevnú látku, požívatinu\... 3. špecifikačné - odlišujú jednotlivé členy lexikálneho mikrosystému, napr. farba, chuť, pôvod\... Najmenšia vydeliteľná časť slova, kt. je nositeľom významu je séma. Je považovaná za najmenší dištinktívny prvok, kt. odlíši dve lexémy navzájom. V. Blanár do obsahovej zložky systémového jazykového znaku zaraďuje sémantické príznaky -- sémy. Tieto sa vyznačujú rozličným stupňom abstrakcie. Najvyššie stoja kategoriálne -- klasifikačné gramatické príznaky, kt. tvoria onomaziologickú bázu. Nižšiu abstrakciu predstavujú kategoriálno -- sémantické príznaky, kt. sa prejavujú ako spoločný sémantický prienik -- vlastnosť spoločná všetkým významom daného slova. Označujú sa aj ako archisémy. Na nižšej rovine abstrakcie stoja špecifikačné príznaky, kt. slúžia na odlíšenie blízkych významových štruktúr. ### 2.4 Forma jazykového znaku Vonkajšia forma slova ako jazykového znaku je reprezentovaná radou foném. Obsahová zložka je daná konotačnými sémantickými príznakmi. Obsah a forma jazykového znaku môžu byť vo vzájomnej symetrii -- jednej forme zodpovedá jeden význam, ale môžu byť aj vo vzájomnej asymetrii, kedy môžu nastať tieto možnosti: A. Jednej forme prislúcha niekoľko významov. V jazyku ide o jav polysémie -- v každom jazyku existujú viacvýznamové slová. Pri homonymii jednej forme slova prislúcha niekoľko významov, kt. však nijako nesúvisia; na rozdiel od viacvýznamového slova, kde možno nájsť istú mieru vonkajšej či vnútornej súvislosti medzi jednotlivými významami. B. Jeden, takmer ten istý význam je stvárnený vo viacerých formách - v jazyku ide o synonymiu, pričom o totožnosti významov možno uvažovať len relatívne, pretože absolútnych synoným je v jazyku veľmi málo, napr. *ísť --* *kráčať,* zatiaľ čo synonymické rady vyjadrujú vždy isté významové odtienky, čo môžeme pozorovať na zvolenom synonymickom rade: *pekný -- krásny -- ľúbezný.* Priradenie niekoľkých významov slova jednej forme, resp. priradenie niekoľkých foriem k približne jednému významu sa nazýva asymetrický dualizmus. Vyskytuje sa vo všetkých jazykoch, umožňuje ho samotná štruktúra jazykového znaku a ide pravdepodobne o schopnosť jazyka ekonomizovať počet slov, pretože priraďovanie vždy novej formy k novým denotátom či designátorom by znamenalo veľký nárast slov, a teda aj spochybnenie zvládnuteľnosti jazykového systému jeho používateľmi. Polylexia je odrazom schopnosti jazyka vyjadrovať špecifickosť vzťahov medzi denotátmi a pomenúvať súvislosti, kt. sa v istej miere stotožňujú, no súčasne sa i istou mierou vlastností odlišujú či špecifikujú. ### Podmienenosť formy slova Forma slova môže byť ovplyvnená jazykovým spracovaním psychického odrazu skutočnosti. V jazyku existujú skupiny slov, pri kt. vieme nájsť súvislosť medzi formou a významom slova. Takéto slová sa nazývajú motivované - opisné a tvoria akýsi protiklad oproti slovám, kt. sú nemotivované -- značkové. Poznáme tri typy motivácie lexikálnych jednotiek: 1. explicitná je zvuková -- imitatívna motivácia slov, kt. vychádza z napodobňovania zvukov z mimojazykovej skutočnosti: sem patria všetky onomatopoje a od nich odvodené slovesá, resp. substantíva *kukuk / kukať / kukučka; chŕŕŕ / chrápať / chrapot; vŕzgať, chichúňať sa, hrmotať, škrípať, prskať;* 2. v jazyku je frekventovaná tzv. sémantická motivácia, kt. je založená na prenášaní významu slova, pričom samotné prenášanie má podstatu metaforickej podobnosti alebo metonymických súvislostí, napr. tranzistor -- malé prenosné rádio dostalo názov od malej elektronickej súčiastky, kt. je rozhodujúca pre funkciu rádioprijímača, t.j. časťou sa pomenoval celok -- ide o druh metonymie -- synekdochu typu pars pro toto. Metaforická motivácia je viditeľná napr. pri pomenovaní ľudského zuba -- stolička, podobne pri označení častí nohy -- jablko (v kolene), píšťala (holenná kosť), ihlica (kosť predkolenia), slimák, kladivko a nákovka (elementy vnútorného ucha), čelo, trup a chvost lietadla,... 3. slovotvorná motivácia je taká motivácia nového slova, pri kt. sa toto odvodí od známych základových slov a vznikajú slovotvorné čeľade alebo slovotvorné typy. Slovotvorné čeľade sú skupiny slov, kt. majú spoločnú koreňovú morfému, napr. *naložiť -- odložiť -- preložiť -- vyložiť -- zložiť; náklad -- nákladný.* Slovotvorné typy sú slová utvorené od rôznych koreňových morfém typologicky rovnakou -- najčastejšie derivačnou morfémou: *chodec -- jazdec- športovec --* *letec; priateľstvo -- kamarátstvo -- dobrodružstvo*. Význam tu indikuje slovotvorná zložka. Motivácia slova sa pokladá za rozhodujúcu pri identifikácii významu slova. Opisuje sa ako historický jav, pretože sa časom môže oslabovať až sa úplne stratí, ale dnes už poznáme aj slová, kt. sa po značnom časovom odstupe aj spolu s primárnou motivovanosťou do slovnej zásoby vrátili. Strata slovotvornej motivovanosti sa nazýva demotivácia, čím vznikajú značkové slová a ich pôvodná motivácia sa rekonštruuje etymologickou analýzou. **3 Jazykové vzťahy medzi lexikálnymi jednotkami** -------------------------------------------------- Medzi lexikálnymi jednotkami existujú jazykové vzťahy, ktoré je možné usporiadať do paradigmatických radov. Existujú vzťahy v paradigmatických radoch formy, ako aj vzťahy v paradigmatických radoch sémantiky, hovoríme o sémantickej paradigmatike. Sémantické paradigmatické rady vznikli a rozvíjajú sa na princípe logických a psychologických zákonov, predstavujú ich vzťahy polysémie, homonymie, synonymie, antonymie, metafora a opakovacie figúry. ### 3.1 Polysémia V každom prirodzenom jazyku popri sebe existujú slová viacvýznamové -- polysémantické a slová jednovýznamové -- monosémantické. Z hľadiska lexikálneho dualizmu predstavuje polysémia opak synonymie. Existencia viacvýznamových slov je dôkazom toho, že jazyk sa správa ekonomicky, využíva už existujúce jazykové formy na označovanie nových substancií, pričom sa opiera o niektorú dominantnú vlastnosť už označenej a práve označovanej substancie, resp. funkcie. Viacvýznamové slová nájdeme medzi rôznymi plnovýznamovými slovnými druhmi, keď tá istá forma slova má dva alebo viac významov, kt. sú odlišné, no nejakým spôsobom spolu súvisia. Tým sa polysémantické slovo líši od homoným. Viacvýznamové slovo najčastejšie vzniká tvorením prenesených pomenovaní. Pomenovanie sa prenáša na metaforickom alebo metonymickom princípe a jeho pociťovanie predstavuje spomenutú súvislosť v označovaní rozdielnych, no navzájom súvisiacich významov. Ak sa metaforická či metonymická súvislosť stratí, dôjde k rozpadu polysémie, čo dáva vznik homonymii.(No nie každé homonymum vzniklo stratou sémantickej súvislosti.) Niekedy sa pri tom istom slove, no vždy s iným významom striedajú obidva princípy prenášania významu, metonymický princíp a metaforický. **Homonymia** Homonymá sú také slová, kt. majú totožnú formu, no ich lexikálny význam je úplne rozdielny. Homonymia sa často vyskytuje v analytických typoch jazyka, osobitne v angličtine existuje veľa fonetickej homonymie, čo sa vysvetľuje veľkým počtom jednoslabičných a dvojslabičných slov. Totožnosť formy medzi dvoma lexikálnymi jednotkami znamená len ich formálnu zhodu, ale rozdielny význam i pôvod. Z hľadiska používateľa jazyka sa homonymia javí ako rušivý prvok, kt. núti napr. percipienta textu zamerať pozornosť na kontext a predpokladať, t.j. propozične hodnotiť význam. Podobne v procese osvojovania cudzích jazykov sa homonymia chápe ako nežiaduci jav. Homonymia sa v jazyku objavuje pri rozširovaní slovnej zásoby, keď sa preberie cudzie slovo na označenie novo sa vyskytujúcej reálie, ale v domácej slovnej zásobe už existuje taká istá lexikálna forma s iným významom, Lexikálnu homonymiu možno chápať užšie, ale aj veľmi široko, a to vtedy, keď sa do rámca lexikálnej homonymie zaraďujú aj homografy, homofóny, homomorfy a homoformy. Spomenieme ju, aby bol zrejmý rozdiel medzi širokým a užším chápaním homonymie, resp. medzi pravými a nepravými homonymami. Homografy (lexikálne h.) - slová, kt. majú rovnakú grafickú podobu a zvukové stvárnenie, , napr.: *zámok (na dverách) /zámok ( šľachtické sídlo); dospievať (od spievať) / dospievať (stávať sa dospelým).* Vznikajú aj odvodzovaním použitím prípony / predpony, z nerovnakého základu, aj keď koreňová morféma je spoločná: *básnička (odvodenina od báseň) / básnička -- poetka (odvodenina od básnik); lekárnička (farmaceutka) / lekárnička (súčasť povinného vybavenia auta);* Homomorfy (gramatické h.) - slová, kt. miera zhody je limitovaná, zhodujú sa len niektoré ich morfologické podoby - tvary: *mať (vlastniť) / mať (matka); otcov (privlastňovacie adjektívum) / otcov (akuzatív pl. substantíva);* Homofóny - slová, kt. majú rôznu grafickú podobu, ale sú totožné vo výslovnosti, prípadne vo výslovnosti v istom hláskovom okolí, niektoré za predpokladu nedodržania spisovnej výslovnosti, niektoré majú pôvod v etymologickom princípe slovenského pravopisu: *plod (ovocie) / plot (ohrada); prút (palica) / prúd (vody); sud (nádoba) / súd (senát);* Homomorfy, homografy a homofónny sa označujú ako nepravá homonymia. Náhodne rovnako znejúce tvary slov nespĺňajú podmienky na zaradenie do súboru lexikálnych homoným. Jedna zo zákl. podmienok pre lexikálnu homonymiu je príslušnosť najmenej dvoch rovnako znejúcich výrazov, no významovo odlišných toho istého slovného druhu. Na vymedzenie lexikálnej homonymie existujú kritériá logické, historické, etymologické, sémantické, slovotvorné i gramatické. Komplex kritérií umožňuje zaradiť lexikálnu jednotku ako homonymum. Počet homoným aj v súčasnej slovenčine rastie, **Synonymia** Synonymia je jav v jazyku, keď sa jedna reália, dej, skutočnosť, jav pomenúvajú formálne rozdielnymi lexikálnymi jednotkami, kt. však majú rovnaký alebo aspoň veľmi podobný význam. Z hľadiska sémantiky, kt. identifikuje vzťah medzi formou a obsahom slova ako jazykového znaku je synonymia založená na jave polylexie. Polylexia znamená, že jednému významu sa priraďuje niekoľko foriem. Predstavuje protipól polysémie, keď sa jednou formou, t.j. tým istým radom foném pomenúva rôzny význam. Tieto rôzne rady foném označujú ten istý obsah nie ako totožný, ale ako približne totožný, to znamená, že vyjadrujú významové rozdiely, prislúchajúce tomu istému denotátu. S vedeckým a technickým rozvojom sa spája zavádzanie nových technológií, čo si vyžaduje isté kvantum nových pomenovaní, preberajú sa cudzie slová alebo sa v jazyku tvoria nové pomenovania, už existujúce slová nadobúdajú ďalší význam, čím sa rozširujú synonymické rady. Z hľadiska lexikológie pod synonymami rozumieme slová, kt. majú odlišnú formu, ale totožný alebo približne rovnaký význam. Synonymá tvoria tzv. synonymické rady, do kt. vstupujú slovnodruhovo rovnaké slová. V odbornej lit,. existuje niekoľko kritérií na opis synoným, kt. uplatnením vzniká aj niekoľko druhov klasifikácie synoným. Napr. J. Mistrík delí synonymá na ideografické a štylistické. Ideografické synonymá sa navzájom líšia obsahom a rozsahom, pričom môže byť medzi nimi vzťah a) čiastočnej zhody, b) podradenosti (hyponymie), c) vzťah intenzity. V Dynamike slovnej zásoby súčasnej slovenčiny sa uvádza, že existujú štyri typy synoným: 1\. **Významovo totožné** - významová totožnosť všetkých sémantických príznakov lexikálnych jednotiek. Môže dôjsť: k zhode štylistických a významových príznakov*: rajčina -- paradajka, utekať -- bežať,* k diferencii v štylistických a expresívnych príznakov*: hnevať sa -- srdiť sa, pozerať -- kukať;* 2\. **Čiastočne významovo totožné** - popri zhode vo významovej zložke je v niekt. sekundárnych významoch rozdiel. Podskupiny: a. ideografické -- diferenčná pojmová zložka má charakter významového odtienka podmieneného rozličným prístupom k danej skutočnosti: *závažný -- dôležitý -- významný,* b. špecifikačné -- ide o rodovo-druhový rozdiel: *cesta -- autostráda, niesť -- vliecť;* c. intenzifikačné -- diferenčný sémantický príznak vyjadruje rozdielny stupeň základného významu: *pekný -- krásny -- nádherný;* d. čiastočné - významový rozdiel zasahuje základnú pojmovú zložku. Čiastočné synonymá sa označujú ako denotačné synonymá, pseudosynonymá, kvázisynonymá; napr.: *zjazd -- konferencia.* 3\. **Slovotvorné** - majú spoločný koreň / základ slova, ale rozdielne prípony či predpony : *oblievačka -- polievačka, žuť -- žuvať.* 4\. **Distribučné** - uplatňujú synonymický vzťah rozdielne, vzhľadom na kontextovú spájateľnosť, kt. môže byť: a\) zhodná: *kozmos -- vesmír,* b\) čiastočne rozdielna: *analýza - rozbor, dolný -- spodný*. Viacerí jazykovedci tvrdia, že úplných synoným v jazyku niet/ je ich veľmi málo, ak sa vyskytnú, jeden z nich má tendenciu alebo zastarať, alebo sa stáva termínom. Podobne je to pri slovách, kt. sa do jazyka dostávajú kalkovaním, napr. *jazykoveda -- lingvistika*. ### Antonymia Antonymum/opozitum je slovo s protikladným -- opačným významom k inému slovu. V jazyku sa vyskytujú ako antonymické dvojice. Sú to slová, kt. patria k rovnakému slovnému druhu a majú jeden nadradený pojem. Antonymá môžu byť kontrárne, komplementárne, vektorové a pragmatické. ***Kontrárne*** - vyjadrujú krajné členy radu: *dobrý -- zlý,* medzi členmi existujú medzistupne, napr.: *dobrý -- horší -- zlý,* ***Komplementárne (***kontradiktorické) - navzájom sa dopĺňajú, napr.: *živý -- mŕtvy.* Zápor jedného z členov indikuje význam druhého. ***Vektorové -*** vyjadrujú protikladné smerovanie dejov, príznakov a vlastností, napr. *kupovať -- predávať* ***Pragmatické -*** v samotnej svojej podstate nie sú protikladné, ale ak sa vyskytujú v dvojici, predstavujú opozíciu, napr. *môj -- tvoj, učiteľ -- žiak* Podľa toho, či majú alebo nemajú spoločný koreň slova, rozlišujeme antonymá odvodené: *prísť -- odísť, farebný -- bezfarebný, a základné --* lexikálne, kt. majú vždy iný koreň slova: *plytký -- hlboký, mladý -- starý.* V slovenčine možno slovo s protikladným významom vytvoriť pomocou prepony ne-. Takto utvorené slová sa považujú za antonymá len vtedy, ak v jazyku nie je iný prostriedok na vyjadrenie významového protikladu. Ak predpona ne- vyjadruje len negáciu, nejde o antonymiu. Na antonymii je založených niekoľko figúr, napr. oxymoron, antitéza, paradox, litotes 4 Slovná zásoba =============== **4.1 Dynamika v slovnej zásobe** --------------------------------- Tradične sa slovná zásoba charakterizuje z hľadiska frekvencie slov v jazyku tak, že sa vymedzuje jej potenciálne centrum a periféria a medzi nimi je prechodná oblasť. Slová migrujú z centra na perifériu a opačne, pričom ide o proces dlhodobý, niekedy opakovaný len s istou tendenciou priblížiť sa k niektorému zo spomenutých pólov. Proces neustálych zmien, migrovania slov v jazyku sa označuje ako dynamika slovnej zásoby. Tradične sa za centrum slovnej zásoby považuje množina slov, kt. sú v jazyku najstaršie, predstavujú neutrálne pomenovania reálií, osôb, dejov, stavov a ako také sú vo všetkých druhoch komunikátov nespočetnekrát použité, t. j. patria medzi najfrekventovanejšie. Naopak, na okraj slovnej zásoby sa dostávajú slová, kt. používa len úzka skupina ľudí, vyskytujú sa teda v ohraničenej skupine komunikátov a alebo na tejto periférii zotrvávajú, alebo vplyvom rozširovania pomenovanej reálie či pomenovávaného javu, resp. vplyvom popularizácie migrujú smerom k jadru slovnej zásoby. Opačný proces, smerom od centra na perifériu, je spôsobený zánikom vzťahov v spoločnosti, kt. sú nahradené kvalitatívne novými vzťahmi, s čím sú spojené adekvátne zmeny v pomenovaniach. Dynamický procesuálny aspekt v jazyku je v ostatných rokoch opisovaný vo všetkých jazykových rovinách, no najmarkantnejší a pravdepodobne používateľom jazyka aj najexplicitnejšie vnímaný je v slovnej zásobe. Termín dynamika alebo dynamickosť predstavuje jeden z najzákladnejších termínov modernej jazykovedy, s kt. sa pri popise a výskume jazykov pracuje. S použitím termínu v jazykovede sa stretávame už v diele F. de Sassoure Cours de linguistique général z roku 1916, podobne dynamickú stránku jazyka zdôrazňoval W. V. Humboldt. R. Jakobson už v roku 1929 opisoval nestatický ráz jazykovej synchrónie. Jazyk chápe ako dynamický, otvorený systém, kt. neprestáva byť v pohybe. Medzi stálymi konštantnými prvkami jazyka a prvkami nastupujúcimi alebo prenikajúcimi -- progresívnymi existuje isté napätie. Synchrónny opis jazyka zaznamenáva vývinový pohyb a vývinové procesy v jednotlivých rovinách jazyka. Okruhy exogénnych faktorov jazykovej dynamiky: extralingválne, interlingválne a intralingválne. Túto špecifikáciu faktorov možno uplatňovať aj pri opise dynamiky slovnej zásoby. Podmienený je procesmi sémantického, slovotvorného a štylistického charakteru. Materiálovú bázu pre získanie predstavy o spomenutých procesoch tvorí excerpcia konkrétnych príkladov z lexikálnej roviny, osobitne z oblasti terminológie. V jazyku pribúdajú názvy profesií (sociálna práca, manažérstvo, asistent, audítorstvo, bankovníctvo), činiteľské a konateľské mená (*exekútor, kurátor, vizážista,* *mentalista*), názvy nových výrobkov, nástrojov (*mikrovlnná rúra, sendvičovač,* *mp3 prehrávač, i-pod, web camera, skyp, hamburger, tortilla,* *bageta, energetický nápoj*), miest (*tropikárium, morské akvárium, terárium*), dochádza k adjektivizácii príčastí (*vedúci*) a substantivizácii adjektív (*tatárska -- omáčka*). Medzi dynamické javy patria varianty a konkurenčné typy slov, napr. *anonymita -- anonymnosť, snobstvo -- snobizmus, regulácia -- regulovanie,* *molekulový -- molekulárny, génový -- genetický*. Za dynamizujúci prvok slovnej zásoby jazyka možno považovať čoraz častejší vznik kvalifikačného vlastnostného významu z pôvodne vzťahových adjektív: profesionálna orientácia (vzťahový význam) -- profesionálny výkon, profesné zameranie, profesijná deformácia (vlastnostný, hodnotiaci význam). Nová dokonavosť - domáce perfektivizujúce predpony sa pripájajú k internacionálnym základom. V jazyku sa potom vyskytujú najčastejšie ako obojvidové: vyabstrahovať, vyprofilovať, vydedukovať, zrealizovať, vygenerovať. Nadobudnutý dokonavý tvar slovies indikuje vyšší stupeň začleňovania slov s internacionálnym základom do domáceho slovesného systému. Dynamizujúcim prvkom v slovnej zásobe je štýlové prehodnocovanie jednotlivých foriem jazyka. V jazyku narastá počet univerbizovaných lexikálnych jednotiek. Predpokladom rozširovania univerbizácie sú jazykovo--spoločenské faktory, medzi kt. patrí rozširovanie počtu aktívnych používateľov spisovného jazyka a veľký účinok podoby vyjadrovania sa v prostriedkoch masovej komunikácie na masového adresáta. Viaceré univerbizované pomenovania sa natoľko lexikalizovali, že sa stali základom ďalšej bezpríznakovej derivácie, napr. *zubný lekár* *-- zubár, zubár -- zubársky -- zubárstvo.* Univerbizáciu chápeme na jednej strane ako istý ekonomizujúci mechanizmus jazyka, ale na druhej strane popri derivácii, substantivizácii a kompozícii ako slovotvorný postup. Univerbizácia sa uplatňuje v bežnom hovorenom jazyku, v profesionálnej a záujmovej sfére, ako aj v súkromnom styku. Veľký podiel na rozširovaní univerbizovaných štruktúr majú prostriedky masovej komunikácie. Univerbizované slová sú súčasťou novinových titulkov, ako aj televíznych upútaviek. Niekt. produkty univerbizácie sa používajú len v úzkej komunikačnej sfére: *bežky, presilovka, prvoligista,* *europoslanec.* V komunikačnom akte sa realizuje výber spojení z lexikónu jazyka podľa konkrétnych komunikačných sfér a podľa cieľa komunikácie. Lexikón jazyka obsahuje podmnožinu všetkých viacslovných spojení ako výsledok pomenovacích aktov (nominácie). V tomto kontexte možno uvažovať o oficiálnych a neoficiálnych jazykových prostriedkoch. V slovnej zásobe súčasnej slovenčiny zaznamenávame výrazný nárast terminologizmov. V procese tvorenia termínov sú zastúpené všetky typy pomenovaní a súčasne sú explicitné všetky typy vzťahov, kt. sú medzi jazykovým znakom a pomenovaním a kt. sa uvádzajú v Dynamike slovnej zásoby. Narastá počet termínov, kt. vznikli na základe metafory, pričom preberanie motivácie je súčasťou internacionalizácie termínov, napr. *spiaci režim* *(o pamäti počítača), myš (príslušenstvo počítača), inflačná špirála (neustály* *rast cien v dôsledku znehodnotenia meny), spiace konto, zmrazené* *konto.* Na dynamike v oblasti terminológie sa podieľajú nové vedecké a technické objavy, zmeny v interpretácii obsahov, internacionalizácia a migrácia termínov z jedného odboru do druhého, čo je spôsobené aj interdisciplinárnou podstatou výskumu. Časť termínov sa rýchlo popularizuje (determinologizácia) a pociťuje sa ako neologizmus. Neskôr sa stávajú súčasťou slovníka veľkej časti populácie, čím sa posúvajú do epicentra slovnej zásoby a prestávajú byť neologizmamy: internet, e-mail, inflácia, clearing, euromena, euroregión, europoslanec, arbitráž, stáž, stážista. **4.2 Typy viacslovných lexikálnych jednotiek v slovnej zásobe** ---------------------------------------------------------------- Slovnú zásobu prirodzeného jazyka tvoria slová -- lexikálne jednotky, kt. sú nositeľom významu, ale navzájom sa líšia svojou jednoslovnou či viacslovnou povahou, motivovanosťou a nemotivovanosťou významu, monosémantickosťou a polysémantickosťou. Osobitnú podmnožinu všetkých lexikálnych jednotiek predstavujú ustálené slovné spojenia, kt. pozostávajú najmenej z dvoch plnovýznamových slov, z kt.ch každé má v jazyku aj svoj vlastný význam. K viacslovným pomenovaniam v jazyku patria ustálené slovné spojenia, kt. pozostávajú z dvoch a viac slov a majú jeden celistvý obsah, predstavujú samostatnú významovú jednotku, ide o pomenovaciu jednotku: kryštálový cukor, čierna káva, triedna kniha, vysoký ako jedľa. Každé zo slov, kt. do takéhoto pomenovania vstupuje, si zachováva svoj význam, ktorým dopĺňa význam druhého slova, resp. je smer determinácie obrátený. Ustálené slovné spojenia nepredstavujú rovnorodú množinu pomenovacích jednotiek, ale sa vnútorne diferencujú podľa funkcie a významového obsahu. Ako také sa potom stávajú predmetom skúmania rôznych jazykovedných disciplín. V množine ustálených slovných spojení rozoznávame dve veľké skupiny: združené pomenovania a frazeologické jednotky -- frazémy. Združené pomenovania sú viacslovné pomenovania, aktuálne nazývané aj lexikalizované spojenia jednej substancie, resp. jedného javu, kt. sa viditeľne líšia od frazeologických pomenovaní. Patria sem pomenovania substancií: farebný kov, ovocný strom, triedna kniha; pomenovania dejov: vykonať kontrolu, urobiť prieskum, prispievať na charitu, ale môžu pomenúvať inštitúcie, napr. obecný úrad, ministerstvo financií, základná škola, Matica slovenská, hudobné teleso. **Lexikalizované spojenie** je typ viacslovného pomenovania, „vybudovaného na podstatnom mene alebo slovese s veľmi všeobecným významom a jeho ustálenom spojení so špecifikačným členom, t. j. zhodným prídavným menom alebo podstatným menom." Z hľadiska svojej pomenúvacej štruktúry predstavujú protipól jednoslovných pomenovaní a J. Kačala ich vnútorne diferencuje podľa: toho, či majú alebo nemajú vlastnosti termínu; z hľadiska prítomnosti alebo neprítomnosti prvku obraznosti. Slovnodruhový charakter lexikalizovaných spojení určujú podstatné mená a slovesá so všeobecným významom a tie sa stávajú slovnodruhovým základom lexikalizovaného spojenia. Označujú sa termínom kategoriálne slovo. Vo funkcii kategoriálnych slov bývajú podstatné mená: *pracovný postup, výrobný postup, dedičské* *konanie, schvaľovacie konanie, súdny proces, finančná operácia,* *športová verejnosť, vedecké kruhy, politické kruhy, vládny orgán, podnikateľský* *subjekt, bojová technika, peňažný tok;* slovesá: *byť k dispozícii, byť v strehu, mať podiel na niečom, mať niečo* *v pláne, dostať sa do konfliktu, brať niekoho na zodpovednosť, brať* *zreteľ na niečo, klásť odpor niekomu, prijať opatrenia, prejaviť záujem,* *viesť dialóg, vziať niečo na vedomie, zobrať niečo do úvahy.* **Frazeologické jednotky** sú ustálené slovné spojenia, kt. dominantnou vlastnosťou je obraznosť, expresívnosť a nerozložiteľnosť významu. Slová, kt. do frazémy vstupujú, strácajú svoj pôvodný význam a nadobúdajú nový význam ako celok, napr.: *vziať nohy na plecia* *(utiecť), držať jazyk za zubami (mlčať).* **Frazémy** - nemožno v nich určiť kategoriálne slovo, nemajú pravidelnú dvojčlennú sústavu, z výstavbového hľadiska sú veľmi pestré, majú povahu prirovnávacích konštrukcií: dievča ako ruža, vysoký ako jedľa, silný ako buk. Veľká množina frazém má podobu substantívnej syntagmy: *druhá strana mince, dlhé prsty, podrezaný jazyk. Niekt. frazémy majú podobu vety: nosiť drevo do hory, kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň,* *vziať nohy na plecia.* Ich opisom a skúmaním sa zaoberá frazeológia. V jazyku sa vyskytujú v podobe viacslovných pomenovaní aj termíny, napr. *srdcová komora, dutá žila, substantivizované adjektívum,* *predikatívna syntagma, črenový zub, fialka voňavá, kt. sú predmetom* *skúmania osobitnej disciplíny -- terminológie*. Špecifický druh lexikálnych jednotiek predstavujú slová, kt. vznikli skracovaním: skratky, iniciálové skratky, skratkové slová a značky. **Skratky** sú ustálené slovné jednotky, kt. vznikli skrátením slova či slovného spojenia: *č. (číslo), a pod. (a podobne),* píšeme za nimi vždy bodku. Skratkou v písanom prejave označujeme aj akademické tituly: *Bc. -- bakalár; Mgr. -- magister;* **Iniciálové skratky**, kt. vznikajú zo začiatočných písmen slov združeného pomenovania: *VŠ -- vysoká škola, MŠ --materská škola, SAV -- Slovenská akadémia vied, PSČ -- poštové smerovacie číslo, CD -- compact disk*; podobne vznikajú aj zo začiatočných písmen viacslovných vlastných mien: *SR -- Slovenská republika, MMF -- Medzinárodný menový fond, OSN -- Organizácia Spojených národov.* Mnohé iniciálové skratky sú utvorené z viacslovného pomenovania cudzieho pôvodu: *GPS -- Global Pozitioning System, DNK -- dezoxyribonukleová kyselina, PC -- Personal Computer, CD -- Compact Disk, USB -- Universal Serial Bus, AIDS -- Acquired Immune Deficiency Syndrome, EÚ -- European Union, SOS -- save our souls --zachráňte naše duše.* Zo začiatočných písmen alebo celých slabík viacslovných pomenovaní vznikajú **skratkové slová**, kt. už nečítame ako skratky, ale ako samostatné slová a podobne ich aj ohýbame: *Slovenská nafta -- Slovnaft,* *Tatranský národný park -- TANAP, International network -- Internet, Chemický kombinát -- CHEMKO, North Atlantic Treaty Organisation* *--NATO, unidentifiend flying objects -- neidentifikovaný lietajúci objekt* *-- UFO.* **Značky** - väčšina z nich je medzinárodne dohovorenými značkami. Ide o chemické značky a o označenia meracích jednotiek: *km -- kilometer, Mm -- megameter,* *N -- dusík, Au -- zlato, F dur --durová stupnica*. **4.3 Slová cudzieho pôvodu v slovenčine** ------------------------------------------ V slovnej zásobe slovenčiny nie sú len slová domácej proveniencie, ale i vrstva slov, kt. majú cudzojazyčný pôvod. Do našej slovnej zásoby prenikali v rôznych historických obdobiach a súvisia so spoločenskými zmenami, rozvojom remesiel, zakladaním miest, rozvojom vzdelania, vznikom prvých univerzít, so zmenami spoločenských zriadení a s objavmi, kt. kvalitatívne zmenili život celého ľudstva, ako bol vynález kníhtlače, parného stroja, výroba a všeobecné zavádzanie motorov, využívanie elektrickej a atómovej energie a pod. V centre slovnej zásoby slovenčiny sú domáce slová. V slovenčine podobne ako v iných jazykoch je spomedzi svojím pôvodom cudzích slov najpočetnejšia a vzhľadom na to, že aj najstaršia, tak i najfrekventovanejšia množina latinizmov, kt. majú grécky pôvod a dali základný pojmový aparát celým odborom: *advokát / advokácia,* *demokrat / demokracia, justícia, privilégium, inštitút, tútor, kurátor* */kuratela, rétorika, poetika, filozofia, logika, kredit, magister, konzílium,* *notár, fakt, akt, personálny, intervenovať\...* Po tatárskom plienení Karpatskej kotliny (1241 -- 1242) došlo k vyľudneniu veľkých oblastí. Krajina nielenže bola spustošená, ale nebol ani predpoklad oživenia pastierstva a roľníctva, pretože na veľkých plochách nemal kto pracovať. Takto krajina nemohla prinášať žiadny hospodársky úžitok panovníkovi a jeho vazalom. V druhej tretine 13.stor. vznikali slobodné kráľovské mestá a výhradné územia na tzv, emfyteutickom (zákupnom) práve, nazýva sa aj nemecké zákupné právo. Na čele samosprávy stál *šoltýs* -- dedičný richtár, niekde nazývaný aj *škultét*. V šoltýskej listine sa presne určil rozsah práv a povinností troch strán: zemepána, šoltýsa a hostí. Hostia mali výhody a nemohli byť poddanými. Z obdobia tzv. nemeckej kolonizácie sú slová nemeckého pôvodu: richtár, grunt, árešt musieť, verbovať. S rozvojom remesiel, baníctva a s procesom zakladania banských miest súvisia slová *cech, farba, fárať, jarmok, golier, garbiar,* *frištuk, hámre, haviar, ale aj majster, šunka, šuster, ďakovať, huta, fárať,* *fortieľ, šachta, šichta.* Panovník pozval v 16. storočí do karpatského priestoru (tzv. mladšia valašská kolonizácia) z oblasti dnešného Rumunska (vtedajšie Sedmohradsko), kt. patrilo do toho istého štátneho útvaru, aby tu rozšírili pastierstvo a chov oviec. Vznikali obce na valašskom práve a ich obyvatelia sa nazývali valasi. Na ich čele stál *vojvoda*, označovaný aj *krajník*. Toto je spoločensko-historický kontext preberania slov rumunského pôvodu: *koliba, fujara, grúň, gelata, košiar, salaš, žinčica, bryndza* *(ale v rum. brindza), valach, bača.* Fakt, že Slovensko patrilo v minulosti do mnohonárodnostného Rakúsko -- Uhorska (do roku 1848) a potom do Uhorska (do roku 1918), sa odrazil v lexike vo vrstve slov maďarského pôvodu: čardáš, čižma, dereš, klobása, župan (lat. comes; doložené je slovanské slovo špán \> župan), guľáš -- dnes ide o pomenovanie jedla, v maďarčine pôvodne označovalo pastiera hovädzieho stáda a toto pomenovanie sa stalo motivujúcim pre názov jedla), ale aj *vankúš, beťár, oldomáš, báčik.* Podobne aj maďarčina sa obohatila o niekt. slovenské slová: *borozda* -- zo slov. *brázda, udvar* -- zo slov. *dvor*, *asztal* -- zo slov. *stôl* (v slovenčine utvorené od stlať). Z češtiny sa do slovenčiny dostali *slová žiarovka, pravítko, sústava,* *cestopis, múčnik, viditeľný.* Z nekontaktných jazykov prebrala slovenčina slová z francúzštiny: *dekolt, bufet, bujón, želé, garderóba, kostým, rúž, kravata. gardedáma,* *generál, reportáž, devíza* z angličtiny väčšinu športovej terminológie: *futbal, volejbal, aut, finiš, šprint, hokej, kraul, bekhend, kraul*; z oblasti modernej hudby: *bít, rokenrol*, ale aj *auto, autobus, víkend, džús; stator,* *rotor, motor.* V súčasnosti vďaka technickému pokroku a objaveniu nových technológií zaznamenáva väčšina jazykov veľký prienik anglicizmov, resp. amerikanizmov: *skener, čip, enter , ofis , rap , gang ,country, softvér, hardvér,* *bajt.* Z taliančiny sú slová *piano, viola, forte, mezzoforte, andante, soprán, tenor, dirigovať, bas, freska, špagety, pizza, lodžia.* Ako exotické slová sa pociťujú v slovenčine označenia substancií, kt. sú pre náš kultúrny kontext cudzie, neznáme. Zachovávajú si svoju pôvodnú podobu a zo štylistického aspektu sa hodnotia ako exotizmy: *saké, suši, gejša, rikša, kimono, kung-pao, tekila, kaftan, šejk, kovboj, tomahavk, gondola, lagúna, dóža, toreádor, sombrero, flamenco, fiesta, sangría, seňor, seňora, kuskus (arabské jedlo), terasa, taverna, lodžia, kivi, kečup.* Špecifickým typom preberania slov sú výpožičky celých onomaziologických (pomenovacích) modelov: slovo sa preberá do jazyka doslovným prekladom, kt. sa nazýva kalkovanie. Najviac sa využíva v odbornej terminológii, kde popri cudzojazyčnom pomenovaní existuje i pomenovanie domáceho pôvodu: *geografia -- zemepis, lingvistika* *-- jazykoveda, subjekt -- podmet, derivát -- odvodenina.* Zo všetkých doteraz uvedených príkladov vyvstáva, že z hľadiska ich udomácnenia v slovenčine, resp. aj v iných jazykoch nejde o úplne rovnocenné príklady. Vo veľkej množine cudzích slov je možné identifikovať skupinu slov, kt. už nepociťujeme ako cudzie, ide o tzv. zdomácnené slová, niekt. v slovenčine používame dlho a svojím tvarom i pravopisom sa prispôsobili nášmu jazyku, niekt. sú mladšie, ale frekventované a bolo nevyhnutné, aby sa tvarovo a pravopisne prispôsobili slovenčine: *víkend, džem, džez, sprej, džús, kufor, deka, rokfort, triler,* *díler, džoging, kouč, artikel, rádio, kemping, areál, racionálny, regenerovať,* *sympatický, naivný, diskusia, diskotéka, pubertálny, perspektívny,* *charakterný, konkurenčný\...* Medzi slovami cudzieho pôvodu sú slová, kt. prešli do viacerých jazykov, nazývame ich medzinárodné slová -- internacionalizmy. Niektoré sa k nám dostali prostredníctvom angličtiny, ale v skutočnosti ide o slová grécko-latinského pôvodu: *auto, akcia, škola, košeľa, ceruza,* *palác, gymnázium, literatúra, história, rétorika, štylistika, žiak, revolúcia,* *demokracia, diktátor, diskusia, polemika, komunikácia, symbol, synagóga,* *lýceum, informatika, klérus, vitamín, vírus, ale aj iné: futbal, kupé,* *softvér, bufet.* Doslovným prekladom cudzích slov vznikli tzv. kalky: *milosrdenstvo, sluha Boží (kňaz), všemohúci, podvýživa, vysoké napätie, zemepis, prírodopis, poistná suma.* Najviac cudzích slov je v terminológii: *diftong, monoftong, diagonála, cysta, deklarovať, demarš, atašé, akumulovať, expanzívny, flexibilný, senzitívny, interview, sonografia, vízum, devízy, intravilán, intravenózny, hyperbola, parabola, syntéza.* Cudzie slová majú svoje typické predpony: *ab-solútny, anti-talent, bilingválny, di-ftong, dis-harmónia, epi-lóg, i-legálny, im-port, im-pulz, in-duktívny, in-halácia, intr-vilán, inter- punkcia, inter-nacionálny, inter-kontinentálny, vice-miss, vice-prezident, dys-funkcia, hypermoderný, hyper-bola, sym-bióza, sym-patický, syn-téza, syn-tax.* K najznámejším príponám, kt. tvoríme nové slová od slov cudzieho pôvodu, patria: *-ista, -ita, -izmus, -ovať: huslista, komunita, ateizmus, extrémizmus, organizovať* 4 Slovná zásoba =============== **4.1 Dynamika v slovnej zásobe** --------------------------------- Tradične sa slovná zásoba charakterizuje z hľadiska frekvencie slov v jazyku tak, že sa vymedzuje jej potenciálne centrum a periféria a medzi nimi je prechodná oblasť. Slová migrujú z centra na perifériu a opačne, pričom ide o proces dlhodobý, niekedy opakovaný len s istou tendenciou priblížiť sa k niektorému zo spomenutých pólov. Proces neustálych zmien, migrovania slov v jazyku sa označuje ako dynamika slovnej zásoby. Tradične sa za centrum slovnej zásoby považuje množina slov, kt. sú v jazyku najstaršie, predstavujú neutrálne pomenovania reálií, osôb, dejov, stavov a ako také sú vo všetkých druhoch komunikátov nespočetnekrát použité, t. j. patria medzi najfrekventovanejšie. Naopak, na okraj slovnej zásoby sa dostávajú slová, kt. používa len úzka skupina ľudí, vyskytujú sa teda v ohraničenej skupine komunikátov a alebo na tejto periférii zotrvávajú, alebo vplyvom rozširovania pomenovanej reálie či pomenovávaného javu, resp. vplyvom popularizácie migrujú smerom k jadru slovnej zásoby. Opačný proces, smerom od centra na perifériu, je spôsobený zánikom vzťahov v spoločnosti, kt. sú nahradené kvalitatívne novými vzťahmi, s čím sú spojené adekvátne zmeny v pomenovaniach. Dynamický procesuálny aspekt v jazyku je v ostatných rokoch opisovaný vo všetkých jazykových rovinách, no najmarkantnejší a pravdepodobne používateľom jazyka aj najexplicitnejšie vnímaný je v slovnej zásobe. Termín dynamika alebo dynamickosť predstavuje jeden z najzákladnejších termínov modernej jazykovedy, s kt. sa pri popise a výskume jazykov pracuje. S použitím termínu v jazykovede sa stretávame už v diele F. de Sassoure Cours de linguistique général z roku 1916, podobne dynamickú stránku jazyka zdôrazňoval W. V. Humboldt. R. Jakobson už v roku 1929 opisoval nestatický ráz jazykovej synchrónie. Jazyk chápe ako dynamický, otvorený systém, kt. neprestáva byť v pohybe. Medzi stálymi konštantnými prvkami jazyka a prvkami nastupujúcimi alebo prenikajúcimi -- progresívnymi existuje isté napätie. Synchrónny opis jazyka zaznamenáva vývinový pohyb a vývinové procesy v jednotlivých rovinách jazyka. Okruhy exogénnych faktorov jazykovej dynamiky: extralingválne, interlingválne a intralingválne. Túto špecifikáciu faktorov možno uplatňovať aj pri opise dynamiky slovnej zásoby. Podmienený je procesmi sémantického, slovotvorného a štylistického charakteru. Materiálovú bázu pre získanie predstavy o spomenutých procesoch tvorí excerpcia konkrétnych príkladov z lexikálnej roviny, osobitne z oblasti terminológie. V jazyku pribúdajú názvy profesií (sociálna práca, manažérstvo, asistent, audítorstvo, bankovníctvo), činiteľské a konateľské mená (*exekútor, kurátor, vizážista,* *mentalista*), názvy nových výrobkov, nástrojov (*mikrovlnná rúra, sendvičovač,* *mp3 prehrávač, i-pod, web camera, skyp, hamburger, tortilla,* *bageta, energetický nápoj*), miest (*tropikárium, morské akvárium, terárium*), dochádza k adjektivizácii príčastí (*vedúci*) a substantivizácii adjektív (*tatárska -- omáčka*). Medzi dynamické javy patria varianty a konkurenčné typy slov, napr. *anonymita -- anonymnosť, snobstvo -- snobizmus, regulácia -- regulovanie,* *molekulový -- molekulárny, génový -- genetický*. Za dynamizujúci prvok slovnej zásoby jazyka možno považovať čoraz častejší vznik kvalifikačného vlastnostného významu z pôvodne vzťahových adjektív: profesionálna orientácia (vzťahový význam) -- profesionálny výkon, profesné zameranie, profesijná deformácia (vlastnostný, hodnotiaci význam). Nová dokonavosť je ďalší dynamický jav v lexike. Domáce perfektivizujúce predpony sa pripájajú k internacionálnym základom. V jazyku sa potom vyskytujú najčastejšie ako obojvidové: vyabstrahovať, vyprofilovať, vydedukovať, zrealizovať, vygenerovať. Nadobudnutý dokonavý tvar slovies indikuje vyšší stupeň začleňovania slov s internacionálnym základom do domáceho slovesného systému. Dynamizujúcim prvkom v slovnej zásobe je štýlové prehodnocovanie jednotlivých foriem jazyka. V jazyku narastá počet univerbizovaných lexikálnych jednotiek. Predpokladom rozširovania univerbizácie sú jazykovo--spoločenské faktory, medzi kt. patrí rozširovanie počtu aktívnych používateľov spisovného jazyka a veľký účinok podoby vyjadrovania sa v prostriedkoch masovej komunikácie na masového adresáta. Viaceré univerbizované pomenovania sa natoľko lexikalizovali, že sa stali základom ďalšej bezpríznakovej derivácie, napr. *zubný lekár* *-- zubár, zubár -- zubársky -- zubárstvo.* Univerbizáciu chápeme na jednej strane ako istý ekonomizujúci mechanizmus jazyka, ale na druhej strane popri derivácii, substantivizácii a kompozícii ako slovotvorný postup. Univerbizácia sa uplatňuje v bežnom hovorenom jazyku, v profesionálnej a záujmovej sfére, ako aj v súkromnom styku. Veľký podiel na rozširovaní univerbizovaných štruktúr majú prostriedky masovej komunikácie. Univerbizované slová sú súčasťou novinových titulkov, ako aj televíznych upútaviek. Niekt. produkty univerbizácie sa používajú len v úzkej komunikačnej sfére: *bežky, presilovka, prvoligista,* *europoslanec.* V komunikačnom akte sa realizuje výber spojení z lexikónu jazyka podľa konkrétnych komunikačných sfér a podľa cieľa komunikácie. Lexikón jazyka obsahuje podmnožinu všetkých viacslovných spojení ako výsledok pomenovacích aktov (nominácie). V tomto kontexte možno uvažovať o oficiálnych a neoficiálnych jazykových prostriedkoch. V slovnej zásobe súčasnej slovenčiny zaznamenávame výrazný nárast terminologizmov. V procese tvorenia termínov sú zastúpené všetky typy pomenovaní a súčasne sú explicitné všetky typy vzťahov, kt. sú medzi jazykovým znakom a pomenovaním a kt. sa uvádzajú v Dynamike slovnej zásoby. Narastá počet termínov, kt. vznikli na základe metafory, pričom preberanie motivácie je súčasťou internacionalizácie termínov, napr. *spiaci režim* *(o pamäti počítača), myš (príslušenstvo počítača), inflačná špirála (neustály* *rast cien v dôsledku znehodnotenia meny), spiace konto, zmrazené* *konto.* Na dynamike v oblasti terminológie sa podieľajú nové vedecké a technické objavy, zmeny v interpretácii obsahov, internacionalizácia a migrácia termínov z jedného odboru do druhého, čo je spôsobené aj interdisciplinárnou podstatou výskumu. Časť termínov sa rýchlo popularizuje (determinologizácia) a pociťuje sa ako neologizmus. Neskôr sa stávajú súčasťou slovníka veľkej časti populácie, čím sa posúvajú do epicentra slovnej zásoby a prestávajú byť neologizmamy: internet, e-mail, inflácia, clearing, euromena, euroregión, europoslanec, arbitráž, stáž, stážista. **4.2 Typy viacslovných lexikálnych jednotiek v slovnej zásobe** ---------------------------------------------------------------- Slovnú zásobu prirodzeného jazyka tvoria slová -- lexikálne jednotky, kt. sú nositeľom významu, ale navzájom sa líšia svojou jednoslovnou či viacslovnou povahou, motivovanosťou a nemotivovanosťou významu, monosémantickosťou a polysémantickosťou. Osobitnú podmnožinu všetkých lexikálnych jednotiek predstavujú ustálené slovné spojenia, kt. pozostávajú najmenej z dvoch plnovýznamových slov, z kt.ch každé má v jazyku aj svoj vlastný význam. K viacslovným pomenovaniam v jazyku patria ustálené slovné spojenia, kt. pozostávajú z dvoch a viac slov a majú jeden celistvý obsah, predstavujú samostatnú významovú jednotku, ide o pomenovaciu jednotku: kryštálový cukor, čierna káva, triedna kniha, vysoký ako jedľa. Každé zo slov, kt. do takéhoto pomenovania vstupuje, si zachováva svoj význam, ktorým dopĺňa význam druhého slova, resp. je smer determinácie obrátený. Ustálené slovné spojenia nepredstavujú rovnorodú množinu pomenovacích jednotiek, ale sa vnútorne diferencujú podľa funkcie a významového obsahu. Ako také sa potom stávajú predmetom skúmania rôznych jazykovedných disciplín. V množine ustálených slovných spojení rozoznávame dve veľké skupiny: združené pomenovania a frazeologické jednotky -- frazémy. Združené pomenovania sú viacslovné pomenovania, aktuálne nazývané aj lexikalizované spojenia jednej substancie, resp. jedného javu, kt. sa viditeľne líšia od frazeologických pomenovaní. Patria sem pomenovania substancií: farebný kov, ovocný strom, triedna kniha; pomenovania dejov: vykonať kontrolu, urobiť prieskum, prispievať na charitu, ale môžu pomenúvať inštitúcie, napr. obecný úrad, ministerstvo financií, základná škola, Matica slovenská, hudobné teleso. **Lexikalizované spojenie** je typ viacslovného pomenovania, „vybudovaného na podstatnom mene alebo slovese s veľmi všeobecným významom a jeho ustálenom spojení so špecifikačným členom, t. j. zhodným prídavným menom alebo podstatným menom." Z hľadiska svojej pomenúvacej štruktúry predstavujú protipól jednoslovných pomenovaní a J. Kačala ich vnútorne diferencuje podľa: toho, či majú alebo nemajú vlastnosti termínu; z hľadiska prítomnosti alebo neprítomnosti prvku obraznosti. Slovnodruhový charakter lexikalizovaných spojení určujú podstatné mená a slovesá so všeobecným významom a tie sa stávajú slovnodruhovým základom lexikalizovaného spojenia. Označujú sa termínom kategoriálne slovo. Vo funkcii kategoriálnych slov bývajú podstatné mená: *pracovný postup, výrobný postup, dedičské* *konanie, schvaľovacie konanie, súdny proces, finančná operácia,* *športová verejnosť, vedecké kruhy, politické kruhy, vládny orgán, podnikateľský* *subjekt, bojová technika, peňažný tok;* slovesá: *byť k dispozícii, byť v strehu, mať podiel na niečom, mať niečo* *v pláne, dostať sa do konfliktu, brať niekoho na zodpovednosť, brať* *zreteľ na niečo, klásť odpor niekomu, prijať opatrenia, prejaviť záujem,* *viesť dialóg, vziať niečo na vedomie, zobrať niečo do úvahy.* Frazeologické jednotky sú ustálené slovné spojenia, kt.ch dominantnou vlastnosťou je obraznosť, expresívnosť a nerozložiteľnosť významu. Slová, kt. do frazémy vstupujú, strácajú svoj pôvodný význam a nadobúdajú nový význam ako celok, napr.: *vziať nohy na plecia* *(utiecť), držať jazyk za zubami (mlčať), vziať rozum do hrsti (intenzívne* *premýšľať).* **Frazémy** - nemožno v nich určiť kategoriálne slovo, nemajú pravidelnú dvojčlennú sústavu, z výstavbového hľadiska sú veľmi pestré, majú povahu prirovnávacích konštrukcií: dievča ako ruža, vysoký ako jedľa, silný ako buk. Veľká množina frazém má podobu substantívnej syntagmy: *druhá strana mince, dlhé prsty, podrezaný jazyk. Niekt. frazémy majú podobu vety: nosiť drevo do hory, kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň,* *vziať nohy na plecia.* Ich opisom a skúmaním sa zaoberá frazeológia. V jazyku sa vyskytujú v podobe viacslovných pomenovaní aj termíny, napr. *srdcová komora, dutá žila, substantivizované adjektívum,* *predikatívna syntagma, črenový zub, fialka voňavá, kt. sú predmetom* *skúmania osobitnej disciplíny -- terminológie*. Špecifický druh lexikálnych jednotiek predstavujú slová, kt. vznikli skracovaním: skratky, iniciálové skratky, skratkové slová a značky. Skratky sú ustálené slovné jednotky, kt. vznikli skrátením slova či slovného spojenia: *č. (číslo), a pod. (a podobne),* píšeme za nimi vždy bodku. Skratkou v písanom prejave označujeme aj akademické tituly: *Bc. -- bakalár; Mgr. -- magister;* Iniciálové skratky, kt. vznikajú zo začiatočných písmen slov združeného pomenovania: *VŠ -- vysoká škola, MŠ --materská škola, SAV -- Slovenská akadémia vied, PSČ -- poštové smerovacie číslo, CD -- compact disk*; podobne vznikajú aj zo začiatočných písmen viacslovných vlastných mien: *SR -- Slovenská republika, MMF -- Medzinárodný menový fond, OSN -- Organizácia Spojených národov.* Mnohé iniciálové skratky sú utvorené z viacslovného pomenovania cudzieho pôvodu: *GPS -- Global Pozitioning System, DNK -- dezoxyribonukleová kyselina, PC -- Personal Computer, CD -- Compact Disk, USB -- Universal Serial Bus, AIDS -- Acquired Immune Deficiency Syndrome, EÚ -- European Union, SOS -- save our souls --zachráňte naše duše.* Zo začiatočných písmen alebo celých slabík viacslovných pomenovaní vznikajú skratkové slová, kt. už nečítame ako skratky, ale ako samostatné slová a podobne ich aj ohýbame: *Slovenská nafta -- Slovnaft,* *Tatranský národný park -- TANAP, International network -- Internet, Chemický kombinát -- CHEMKO, North Atlantic Treaty Organisation* *--NATO, unidentifiend flying objects -- neidentifikovaný lietajúci objekt* *-- UFO.* Značky - väčšina z nich je medzinárodne dohovorenými značkami. Ide o chemické značky a o označenia meracích jednotiek: *km -- kilometer, Mm -- megameter,* *N -- dusík, Au -- zlato, F dur --durová stupnica*. **4.3 Slová cudzieho pôvodu v slovenčine** ------------------------------------------ V slovnej zásobe slovenčiny nie sú len slová domácej proveniencie, ale i vrstva slov, kt. majú cudzojazyčný pôvod. Do našej slovnej zásoby prenikali v rôznych historických obdobiach a súvisia so spoločenskými zmenami, rozvojom remesiel, zakladaním miest, rozvojom vzdelania, vznikom prvých univerzít, so zmenami spoločenských zriadení a s objavmi, kt. kvalitatívne zmenili život celého ľudstva, ako bol vynález kníhtlače, parného stroja, výroba a všeobecné zavádzanie motorov, využívanie elektrickej a atómovej energie a pod. V centre slovnej zásoby slovenčiny sú domáce slová. V slovenčine podobne ako v iných jazykoch je spomedzi svojím pôvodom cudzích slov najpočetnejšia a vzhľadom na to, že aj najstaršia, tak i najfrekventovanejšia množina latinizmov, kt. majú grécky pôvod a dali základný pojmový aparát celým odborom: *advokát / advokácia,* *demokrat / demokracia, justícia, privilégium, inštitút, tútor, kurátor* */kuratela, rétorika, poetika, filozofia, logika, kredit, magister, konzílium,* *notár, fakt, akt, personálny, intervenovať\...* Po tatárskom plienení Karpatskej kotliny (1241 -- 1242) došlo k vyľudneniu veľkých oblastí. Krajina nielenže bola spustošená, ale nebol ani predpoklad oživenia pastierstva a roľníctva, pretože na veľkých plochách nemal kto pracovať. Takto krajina nemohla prinášať žiadny hospodársky úžitok panovníkovi a jeho vazalom. V druhej tretine 13.stor. vznikali slobodné kráľovské mestá a výhradné územia na tzv, emfyteutickom (zákupnom) práve, nazýva sa aj nemecké zákupné právo. Na čele samosprávy stál *šoltýs* -- dedičný richtár, niekde nazývaný aj *škultét*. V šoltýskej listine sa presne určil rozsah práv a povinností troch strán: zemepána, šoltýsa a hostí. Hostia mali výhody a nemohli byť poddanými. Z obdobia tzv. nemeckej kolonizácie sú slová nemeckého pôvodu: richtár, grunt, árešt musieť, verbovať. S rozvojom remesiel, baníctva a s procesom zakladania banských miest súvisia slová *cech, farba, fárať, jarmok, golier, garbiar,* *frištuk, hámre, haviar, ale aj majster, šunka, šuster, ďakovať, huta, fárať,* *fortieľ, šachta, šichta.* Panovník pozval v 16. storočí do karpatského priestoru (tzv. mladšia valašská kolonizácia) z oblasti dnešného Rumunska (vtedajšie Sedmohradsko), kt. patrilo do toho istého štátneho útvaru, aby tu rozšírili pastierstvo a chov oviec. Vznikali obce na valašskom práve a ich obyvatelia sa nazývali valasi. Na ich čele stál *vojvoda*, označovaný aj *krajník*. Toto je spoločensko-historický kontext preberania slov rumunského pôvodu: *koliba, fujara, grúň, gelata, košiar, salaš, žinčica, bryndza* *(ale v rum. brindza), valach, bača.* Fakt, že Slovensko patrilo v minulosti do mnohonárodnostného Rakúsko -- Uhorska (do roku 1848) a potom do Uhorska (do roku 1918), sa odrazil v lexike vo vrstve slov maďarského pôvodu: čardáš, čižma, dereš, klobása, župan (lat. comes; doložené je slovanské slovo špán \> župan), guľáš -- dnes ide o pomenovanie jedla, v maďarčine pôvodne označovalo pastiera hovädzieho stáda a toto pomenovanie sa stalo motivujúcim pre názov jedla), ale aj *vankúš, beťár, oldomáš, báčik.* Podobne aj maďarčina sa obohatila o niekt. slovenské slová: *borozda* -- zo slov. *brázda, udvar* -- zo slov. *dvor*, *asztal* -- zo slov. *stôl* (v slovenčine utvorené od stlať). Z češtiny sa do slovenčiny dostali *slová žiarovka, pravítko, sústava,* *cestopis, múčnik, viditeľný.* Z nekontaktných jazykov prebrala slovenčina slová z francúzštiny: *dekolt, bufet, bujón, želé, garderóba, kostým, rúž, kravata. gardedáma,* *generál, reportáž, devíza* z angličtiny väčšinu športovej terminológie: *futbal, volejbal, aut, finiš, šprint, hokej, kraul, bekhend, kraul*; z oblasti modernej hudby: *bít, rokenrol*, ale aj *auto, autobus, víkend, džús; stator,* *rotor, motor.* V súčasnosti vďaka technickému pokroku a objaveniu nových technológií zaznamenáva väčšina jazykov veľký prienik anglicizmov, resp. amerikanizmov: *skener, čip, enter , ofis , rap , gang ,country, softvér, hardvér,* *bajt.* Z taliančiny sú slová *piano, viola, forte, mezzoforte, andante, soprán, tenor, dirigovať, bas, freska, špagety, pizza, lodžia.* Ako exotické slová sa pociťujú v slovenčine označenia substancií, kt. sú pre náš kultúrny kontext cudzie, neznáme. Zachovávajú si svoju pôvodnú podobu a zo štylistického aspektu sa hodnotia ako exotizmy: *saké, suši, gejša, rikša, kimono, kung-pao, tekila, kaftan, šejk, kovboj, tomahavk, gondola, lagúna, dóža, toreádor, sombrero, flamenco, fiesta, sangría, seňor, seňora, kuskus (arabské jedlo), terasa, taverna, lodžia, kivi, kečup.* Špecifickým typom preberania slov sú výpožičky celých onomaziologických (pomenovacích) modelov: slovo sa preberá do jazyka doslovným prekladom, kt. sa nazýva kalkovanie. Najviac sa využíva v odbornej terminológii, kde popri cudzojazyčnom pomenovaní existuje i pomenovanie domáceho pôvodu: *geografia -- zemepis, lingvistika* *-- jazykoveda, subjekt -- podmet, derivát -- odvodenina.* Zo všetkých doteraz uvedených príkladov vyvstáva, že z hľadiska ich udomácnenia v slovenčine, resp. aj v iných jazykoch nejde o úplne rovnocenné príklady. Vo veľkej množine cudzích slov je možné identifikovať skupinu slov, kt. už nepociťujeme ako cudzie, ide o tzv. zdomácnené slová, niekt. v slovenčine používame dlho a svojím tvarom i pravopisom sa prispôsobili nášmu jazyku, niekt. sú mladšie, ale frekventované a bolo nevyhnutné, aby sa tvarovo a pravopisne prispôsobili slovenčine: *víkend, džem, džez, sprej, džús, kufor, deka, rokfort, triler,* *díler, džoging, kouč, artikel, rádio, kemping, areál, racionálny, regenerovať,* *sympatický, naivný, diskusia, diskotéka, pubertálny, perspektívny,* *charakterný, konkurenčný\...* Medzi slovami cudzieho pôvodu sú slová, kt. prešli do viacerých jazykov, nazývame ich medzinárodné slová -- internacionalizmy. Niektoré sa k nám dostali prostredníctvom angličtiny, ale v skutočnosti ide o slová grécko-latinského pôvodu: *auto, akcia, škola, košeľa, ceruza,* *palác, gymnázium, literatúra, história, rétorika, štylistika, žiak, revolúcia,* *demokracia, diktátor, diskusia, polemika, komunikácia, symbol, synagóga,* *lýceum, informatika, klérus, vitamín, vírus, ale aj iné: futbal, kupé,* *softvér, bufet.* Doslovným prekladom cudzích slov vznikli tzv. kalky: *milosrdenstvo, sluha Boží (kňaz), všemohúci, podvýživa, vysoké napätie, zemepis, prírodopis, poistná suma.* Najviac cudzích slov je v terminológii: *diftong, monoftong, diagonála, cysta, deklarovať, demarš, atašé, akumulovať, expanzívny, flexibilný, senzitívny, interview, sonografia, vízum, devízy, intravilán, intravenózny, hyperbola, parabola, syntéza.* Cudzie slová majú svoje typické predpony: *ab-solútny, ab-normálny, ab-straktný, anti-talent, anti-alergický, anti-biotikum, bilingválny, bipolárny, biceps, bicykel, di-ftong, diferencovať, dis-harmónia, dis-kvalifikovať, dis-lokácia, epi-gram, epi-lóg, epi-zóda, epi-démia, i-legálny, im-port, im-pulz, in-duktívny, in-halácia, intr-vilán, inter- punkcia, inter-nacionálny, inter-kontinentálny, vice-miss, vice-prezident, dys-funkcia, hypermoderný, hyper-bola, sym-bióza, sym-patický, syn-téza, syn-tax.* K najznámejším príponám, kt.mi tvoríme nové slová od slov cudzieho pôvodu, patria: *-ista, -ita, -izmus, -ovať: huslista, fašista, komunista,* *kamionista, anarchista, komunita, ateizmus, extrémizmus, organizovať,* *bagatelizovať, minimalizovať\...* 6 Derivatológia Derivatológia je časť lexikológie, kt. sa predmetom svojho skúmania stáva relatívne samostatnou jazykovednou disciplínou. Derivatológia skúma proces a výsledok derivácie, ktorou sa označuje spôsob tvorenia slov. ide o proces vzniku nového slova z už jestvujúcej pomenovacej jednotky, a to tak, že dôjde k zmene jeho morfémovej stavby. Derivatológia skúma, ako sú slová v jazyku utvorené. Takto sa objektom jej záujmu stáva takmer celá slovná zásoba. Analogicky s inými jednotkami, ako sú fonéma, morféma, graféma... základnou jednotkou derivatológie je derivatéma. Derivatéma je lexikálna jednotka, kt. je súčasťou vzťahou slovotvornej motivácie. Všetky derivatémy možno rozdeliť na motivanty a motiváty. Motivantom, teda slovom, kt. sa stáva východiskom pre novo utvorené slovo, môžu byť jednoslovné pomenovania a viacslovné pomenovania (združené pomenovania, frazémy a voľné syntagmy). Motiváty -- novoutvorené slová sú alebo deriváty -- odvodené slová, alebo kompozitá -- zložené slová. Derivácioiu -- odvodzovaním vznikajú odvodené slová. Podstatou derivácie je slovotvorná motivácia. Pod slovotvornou motiváciou rozumieme odvoditeľnosť významu pomenovacej jednotky z jej formálneho stvárnenia. Dve lexikálne jednotky sa dostávajú do vzájomného formálno -- sémantického vzťahu, keď jedna z nich je pre nové slovo motivujúca, nazýva sa motivant a chápe sa ako východisková a druhá je motivovaná a nazýva sa motivát. V odvodených slovách je zjavný vzťah medzi formou a významom slova, pretože slovotvorná motivácia sa realizuje ako jednota štruktúrnej a lexikálnej motivácie. V jazyku tak popri sebe existujú slová motivované, ku kt. existuje východisková motivujúca lexikálna jednotka a slová nemotivované, kt. sa tradične nazývajú značkové. Slovotvorne nemotivované slová tvoria centrum slovnej zásoby, ide o najstaršiu vrstvu slov; podobne väčšina vlastných mien a prevzatých slov patrí k slovotvorne nemotivovaným slovám. **Slovotvornej motivácii sa v slovnej zásobe pripisuje niekoľko základných funkcií:** 1. systematizačná funkcia spočíva v tom, že v rámci slovnej zásoby dochádza k zoskupovaniu slov do skupín a slovotvorných typov, napr. slovo *letec* patrí do slovotvorného hniezda, lietať; ide o skupinu substantív, kt. pomenúvajú činitele deja. 2. integračná funkcia znamená zaradenie nového slova -- odvodeného, resp. prevzatého do slovnej zásoby podľa vyjadrenia motivácie. Motivované slovo patrí do slovotvorného hniezda. 3. Kondenzačná funkcia sa uplatňuje pri tvorbe jednoslovných pomenovaní, ak motivantom boli viaceré lexikálne jednotky -- frazémy a združené pomenovania. Typickým príkladom je univerbizácia. 4. Adaptačná funkcia znamená, že prevzaté slová sa začleňujú do systému cieľového jazyka, pričom na prvom mieste sa prispôsobujú morfologicky, napr. *fax -ovať, model -ovať, marke t-ing, in- flácia, de -flácia.* ### 6.1 Slovotvorné prostriedky Slovotvorné prostriedky pozostávajú zo slovotvorného základu a slovotvorného formantu. Slovotvorný základ predstavuje význam základového slova a súčasne sa v ňom realizujú hláskové alternácie, kt. vznikajú v dôsledku stretávania sa základu slova a formantu v tzv. morfematickom švíku. Vo väčšine slov je slovotvorný základ totožný s koreňom slova. Slovotvorný základ je tá časť motivátu (východiskového slova), kt. je sémanticky a j formálne spoločná s tvarotvorným základom motivanta -- nového slova. Podľa slovného druhu motivanta rozoznávame slovotvorné základy: 1. slovesné -- verbálne → *kresliť → kres -ba, horieť → hor-ľavý*. Slová utvorené od slovies - deverbatíva. 2. substantívne -- *škola* → *škol -ník, úrad → úrad -ný --* ide o slová motivované substantívami - desubstantíva. Deverbatíva a desubsatntíva spolu tvoria okolo 85 percent všetkých slovotvorne motivovaných slov. 3. adjektívne: *pomalý → s- pomal -iť, múdry → z- múdr -ieť --* sú slová motivované adjektívami - deadjektíva. 4. menej sú v jazyku zastúpené motivované slová so slovotvorným základom z iných slovných druhov: *včera → od- včera, včas → za- včas -- deadverbiá*; 5. *dva → dvoj -ica, sto → sto -vka -- denumeráliá*; podobne existujú depronomináliá (svojský), deinterjekcionáliá (vrčať), departikulatíva (ozajstný). - deverbatíva (odvodené zo slovies), - desubstantíva (odvodené z podstatných mien), - deadjektíva (odvodené z prídavných mien), - denumeráliá (odvodené z čísloviek), - depronominá (odvodené zo zámen), - deadverbiá (odvodené z prísloviek), - deprepozície (odvodené z predložiek), - departikuly (odvodené z častíc), - deinterjekcie (odvodené z citosloviec) a. nemotivovaného slova: *les → les -ník, zem → zem -ský, múr → murár,* b. odvodeného slova: *lesník → lesníc -ky, zemský → pod- zemský, cukrár → cukrársky, murár → murársky,* c. zloženého slova: *vodovod → vodovod -ný, veľkomesto → veľkomeš -ťan, zemepis → zemepisný,* d. syntagmy: *malý traktor → mal - o - traktor, vysoká škola → vysok - o - škol -ák, pod horou → pod- horie,* Na mieste spojenia slovotvorného základu a slovotvorného formantu niekedy dochádza k hláskoslovným obmenám -- alternáciám, čím vznikajú fonologický podmienené varianty slovotvorného základu. V dôsledku toho sa slovotvorný základ motivátu líši od slovotvorného základu motivanta, napr*. vlk -- vlčí, piecť -- pečivo, zajac -- zajačik, mucha -- muška.* Istým špecifikom slovotvorného základu je viazaný slovotvorný základ. Ide o také odvodené slová -- motiváty, kt.ch motivant zanikol, ale v jazyku je možné vyčleniť ich slovotvorný základ. Vyskytuje sa len v spojení so slovotvorným formantom. Typickým príkladom sú slovesá: *z- ložiť, na- ložiť, po- ložiť, vy- ložiť, pre- ložiť; podobne pri- pojiť, s- pojiť, za- pojiť.* V slovách ako *vý- pis, zá- pis,od-pis* je slovotvorný základ sémanticky oslabený. **Slovotvorný formant** K slovotvornému základu sa v odvodených slovách pripája slovotvorný formant, kt. ho významovo alebo funkčne modifikuje. Novoutvorenému slovu dáva gramatické kategórie a zaraďuje ho ako slovný druh. Paralelne je tým, čo formuje jeho onomaziologickú bázu, je formálnym elementom, kt. utvorené slovo zaraďuje k istému slovotvornému typu. Slovotvorným formantom je : - slovotvorná prípona,; - slovotvorná predpona; - súbor gramatických morfém; - morfémy sa, si. Slovotvorná prípona -- *sufix,* pripája sa za slovotvorný základ a pozostáva z derivačnej a gramatickej morfémy. Derivačná morféma so sebou nesie hlavnú slovotvornú informáciu a gramatická morféma je dôležitá na to, aby *motivát* -- utvorené ( odvodené) slovo mohol byť zaradený k slovnému druhu a spolu s tým aj k typu (vzoru) skloňovania či časovania. Slovenčina má rozsiahly inventár slovotvorných prípon, kt. sa líši pri jednotlivých slovných druhoch. V odbornej literatúre sa opisujú variácie a varianty slovotvornej prípony (Furdík, 2004,s. 39) : „ *variácie slovotvornej prípony sú dôsledkom uplatňovania morfologických alternácií v danom časovacom či skloňovacom type."* Napr. v slove chodec, kt. je utvorené od motivantu chodiť sa uplatnila slovotvorná prípona *--ec* -- ø (ø - gramatická / relačná morféma je nulová -- prázdna). Vo všetkých ďalších pádových formách sa však realizuje slovotvorná prípona -c- R ( R -- relačná morféma ): napr.: *chod-c-a, chod-c-ovi, o chod-c-ov-i \..., chod- c-i, od chod-c-ov, chod-c-om.* Varianty slovotvornej prípony sú jej viaceré podoby, kt. sú podmienené predovšetkým zvukovými vlastnosťami slovotvorného základu, gramatickými vlastnosťami motivanta alebo vzťahmi medzi derivatémami, preto hovoríme o fonologicky, gramaticky a slovotvorne závislých variantoch slovotvornej prípony: Fonologicky závislé varianty : *spev-ák / tret-iak, čak-áreň / suš- iareň, piv- áreň/ kav-iareň; vlast-ník / básn-ik, srtoj-áreň / mliek-areň, prv-ák /ôsm-ak; Čech / český; brat-ský/ otcov-ský.* Gramaticky závislé varianty: *páv - ø -- páv-í, vták- ø -- vtáčí; rybí- rybací, kozí -- kozací. blší -- blšací;* Slovotvorné varianty: vznikajú vtedy, keď, sa sprostredkovaná motivácia mení na bezprostrednú, čo sa demonštruje na slove *bavlna -- bavln -ár -- bavln-ár-stvo, bavlnár-stvo / bavln- árstvo* **Slovotvorná predpona -- prefix** Pripája sa pred slovotvorný základ. Ide o voľnejšie spojenie než je to pri spojení slovotvorného základu a sufixu. Pri spájaní slovotvornej predpony a slovotvorného základu nedochádza k alternáciám, ale častá je znelostná neutralizácia. Variantnosť predpôn vzniká vplyvom vokalizácie : *nad-pis / nado- blačný, od-písať / odo-hnať, pod-písať/ podo-prieť.* Predponové tvorenie je typické predovšetkým pri slovesách, kde plnia tieto funkcie. Perfektivizačná vidotvorná funkcia: predponou sa mení slovesný vid tak, že od nedokonavého slovesa sa tvorí dokonavé sloveso: *niesť -- doniesť, písať -- napísať*; Lexikálno-perfektivizačná funkcia: mení sa slovesný vid a súčasne lexikálny význam slova: *čítať- prečítať- dočítať-vyčítať; variť - navariť;* Lexikálna funkcia: dochádza k zmene lexikálneho významu: *skočiť -- naskočiť, skočiť -- preskočiť.* Predponové tvorenie je typické hlavne pre slovesá: *Variť: navariť -- uvariť -- prevariť -- dovariť; niesť: doniesť -- priniesť - zaniesť- odniesť- zniesť - preniesť; učiť: naučiť- doučiť -- zaučiť - odučiť - preučiť; žiť: zažiť -- prežiť -- dožiť - zžiť;* Slovotvorné predpony sa na seba často navrstvujú: *písať: prepísať -- poprepisovať- pozapisovať- popodpisovať; chovať: vychovať -- prevychovať -- zachovať- pozachovávať.* Substantíva sa predponami netvoria. Výnimku tvoria mechanické zrazeniny -- kalky z cudzích jazykov: *poddôstojník, predobraz, protihráč, medzipristátie*. Inventár formantov sa rozširuje zo slovotvorných prostriedkov, kt. spočiatku fungovali ako slovotvorné základy zložených slov, v kt.ch samotný slovotvorný základ mal slovesný pôvod. Takto sa formalizovali pôvodné verbálne slovotvorné základy: *plynovod, vodovod, ropovod; podobne: tlakomer, plynomer, vodomer, otáčkomer; chorobopis, rukopis, životopis, cestopis*. Pôvodne verbálny slovotvorný základ stratil svoj lexikálny význam, resp. je v týchto motivátoch značne oslabený : *viesť, merať, písať.* Podobná je situácia pri niekt.ch slovách s cudzím slovotvorným základom, kt. vo východiskovom jazyku má podobu plnovýznamového slova: *slovanofil, anglofil, pedofil; narkoman, superman, barman, finišman.* Pri odvodzovaní substantív sú produktívne slovotvorné predpony cudzieho pôvodu: *minisukňa, miniatúra, makroekonómia, makroregión, eurofond, eurozóna; bioplyn, biosféra, biomasa; ekofilm, ekosystém, ekolingvistika*. Prefixov domácej proveniencie je menej: *rýchlodráha, rýchločistiareň, rýchlooprava; veľkopredajňa, veľkosklad, veľkometrážny.* Podobne pri odvodzovaní substantív sú najproduktívnejšie cudzie prípony, kt. sa však vďaka formálnemu stvárneniu zaradili do nášho gramatického systému: *motorista, alchimista, komunista, naturista; motor, rotor, stator, traktor; dirigent, komponent, segment; manažér, promotér.* ### 6.2 Slovotvorné spôsoby a postupy Slovná zásoba patrí k najdynamickejším systémom jazyka. Lexikálne jednotky na jednej strane zastarávajú, pretože zmeny v mimojazykovej skutočnosti spôsobujú, že zanikajú pragmatické dôvody ich používania. Niekt. slová sa tak dostávajú na okraj slovnej zásoby a postupne prestávajú byť súčasťou aj pasívnej slovnej zásoby používateľov jazyka, najmä ak ide o príslušníkov mladších generácií. Na druhej strane zmeny v slovnej zásobe sú spôsobované prenikaním nových lexikálnych jednotiek z iných jazykov (kontaktových i nekontaktových), ako aj utváranie nových pomenovaní domáceho pôvodu, najčastejšie rozširovaním významu už existujúcich pomenovaní. V súčasnosti je lingvistika rozpracovaná do takej miery, že obohacovanie slovnej zásoby opisuje ako vnútorne diferencovaný proces a disponuje podrobne rozpracovanými metódami skúmania dynamiky slovnej zásoby. Pre priblíženie tejto problematiky preberáme terminologickú bázu a diferenciáciu tak, ako je opísaná v Slovenskej slovotvorbe. Celú problematiku opisujeme výberovo, v zostručnenej podobe, čo je dané špecializáciou adresátov publikácie. V súvislosti s rozširovaním slovnej zásoby treba navzájom medzi sebou odlišovať : a. Spôsob obohacovania slovnej zásoby c\) Slovotvorný spôsob; d\) Slovotvorný postup. Rozoznávame tieto dva základné ***slovotvorné spôsoby rozširovana lexiky*** slovenčiny tvorením jednoslovných pomenovaní, kt. sú slovotvorne motivované: A. odvodzovanie -- deriváciu B. skladanie -- kompozíciu Vo vnútri nich sa uplatňujú viaceré slovotvorné postupy. ### 6.2.1 Derivácia a jej slovotvorné postupy Derivácia je v slovenčine najproduktívnejší slovotvorný spôsob. Viac ako polovica (až 80%) slovotvorne motivovaných jednoslovných pomenovaní v slovenčine je utvorených odvodzovacími slovotvornými postupmi. Derivačné postupy sa vymedzujú podľa toho, aký druh slovotvorného formantu sa k základu pripája. Nasledujúca schéma (Furdík, 2004, s.65) prehľadne znázorňuje, že derivačné postupy môžu byť jednoduché a kombinované a každá z týchto skupín obsahuje syntetické a analytické postupy. Syntetické: sufixácia, prefixácia, transflexia Jednoduché analytické -- reflexivizácia Derivačné prefixácia + sufixácia Postupy syntetické Kombinované prefixácia + transflexia analytické: a\) Sufixácia + reflexivizácia b\) Prefixácia + reflexivizácia c\) Transflexia + reflektivizácia d\) Prefixácia + transfl. + refl. e\) Prefixácia + sufix. + refl. Jednoduché derivačné postupy sú tie, pri kt.ch sa motivant a motivát líšia len jednou slovotvorne exponovanou morfémou: knižnica -- knižnič - ný, ulica -- ulič - ný. Kombinované derivačné postupy sú tie, pri kt.ch sa motivant a motivát líšia dvoma alebo viacerými slovotvorne relevantnými morfémami: breh -- ná-brež-ie, mesto -- námes- tie. Vo vnútri jednoduchých a kombinovaných postupov rozoznávame syntetické a analytické postupy. Výsledkom syntetických postupov je jedno samostatné slovo, kt. má vlastnú fonologickú podobu: *pásť -- napásť, písať -- napísať.* Výsledkom analytických postupov sú dve fonologicky samostatné slová. Jednoduché derivačné postupy sú tie, pri kt.ch sa motivant a motivát líšia len jednou slovotvorne exponovanou morfémou: *knižnica --* *knižnič -ný, ulica -- ulič -ný*. Kombinované derivačné postupy sú tie, pri kt.ch sa motivant a motivát líšia dvoma alebo viacerými slovotvorne relevantnými morfémami: *breh -- ná -brež-ie, mesto -- ná --mes -tie.* Vo vnútri jednoduchých a kombinovaných postupov rozoznávame syntetické a analytické postupy. Výsledkom syntetických postupov je jedno samostatné slovo, kt. má vlastnú fonologickú podobu: *pásť --* *napásť, písať -- napísať.* Výsledkom analytických postupov sú dve fonologicky samostatné slová. Sufixácia je syntetický jednoduchý derivačný postup, kt. je v slovenčine najproduktívnejším slovotvorným postupom. Prevláda pri tvorbe substantív: *riadiť -- riaditeľ, riaditeľ -- riaditeľka, polievka -- polievkar,* *údržba -- údržbár, jedlo -- jedák, jedlo -- jedáleň, zbierka -- zberateľ.* Osobitnú sústavu sufixov majú deminutíva: *prosbička, dušička, frajerôčka, mlynáročka, čiaročka, nitôčka.* Niekt. zdrobneniny sa lexikalizovali: *cievka, kôstka, dierka, retiazka*. Deminutívnu príponu môžu mať aj slovesá: *drapkať, štipkať, driemkať*. Pri tvorení slovies dominuje viacfunkčný sufix -ovať: *gazdovať, modelovať, pracovať, hladovať. Ďalšie sufixy sú obmedzené: murárčiť, farmárčiť; nosievať, kosievať, chodievať; puchnúť, mladnúť.* Vlastný repertoár sufixov majú radové a základné číslovky: *dvanásť, trinásť; tretí, miliónty; druhové a skupinové číslovky: dvoj-aký, desator- -aký; pät-oro, sedm-oro.* Do oblasti slovotvornej motivácie patrí univerbizácia. Výsledkom univerbizácie je jednoslovné pomenovanie namiesto pôvodného viacslovného pomenovania. Produktívnosť univerbizácie vychádza z prítomnosti viacslovných pomenovaní, resp. združených pomenovaní. Jav univerbizácie, kt. bol pôvodne opisovaný len prostredníctvom niekoľkých príkladov, je dnes v odbornej literatúre diferencovaný a opisuje sa univerbizácia dvomi základnými spôsobmi: a\) Univerbizácia elipsou je taký slovotvorný postup, pri ktorom z viacslovného spojenia pozostávajúceho z determinatívnej syntagmy, napr. hlavný čašník zostane len adjektívum, kt. sa substantivizuje, napr. *vedúci pracovník -- vedúci, študijné* *oddelenie -- študijné;* b\) Univerbizácia deriváciou kedy jednoslovné pomenovanie (univerbát) nahrádza pôvodné viacslovné pomenovanie, a to tak, že sa k špecifikujúcemu adjektívu pridá slovotvorná prípona, kt. je nositeľom onomaziologickej bázy, napr. *panelový* *dom -- panel -- ák, osobný vlak -- osob -- ák, diplomová* *práca -- diplomov -- ka, učiteľ matematiky --matematik -- ár.* Jednoslovné pomenovania majú ten istý rod ako substantíva východiskového pomenovania. Výnimku tvoria len prípady, keď východiskové substantívum je stredného rodu, vtedy sa nahrádza slovotvorným formantom ženského alebo mužského rodu, napr. *nákladné auto -- náklad* *-- iak, sanitné vozidlo -- sanit -- ka*. S procesom univerbizácie sa najčastejšie stretávame v bežne hovorených prejavoch, osobitne veľký výskyt univerbátov je v slangu mládeže, t. j. ide o spontánne hovorené prejavy, kt. nereflektujú hodnotenie z hľadiska spisovnosti. V takýchto prejavoch ide o štylisticky príznakové slová. Príznak hovorovosti sa však neskôr stráca, novoutvorené jednoslovné pomenovania nadobúdajú neutrálnu hodnotu a stávajú sa spisovnými výrazmi, napr. žuvacia guma -- žuvačka, obývacia izba -- obývačka, minerálna voda -- minerálka, pančuchové nohavice -- pančuchy. Opačný proces založený na tom istom procese predstavuje multiverbizácia, t. j. jednoslovné pomenovanie sa nahrádza viacslovným pomenovaním, čím vznikajú združené pomenovania. Viacslovné pomenovania obyčajne súvisia nielen so štylistickými dôvodmi, ale aj s požiadavkou naplnenia logických a terminologických potrieb niekt.ch disciplín, napr. v hovorovom štýle sa používa výraz spotrebitelia, dane, financie, peniaze zatiaľ čo v náučnom štýle sa požíva viacslovné pomenovanie, napr. spotrebiteľský subjekt, daňové príjmy, finančné prostriedky, peňažné toky, peňažné objemy. Viacslovné pomenovania vznikajú v jazyku s cieľom vyjadriť pomenúvaný jav čo najpresnejšie. Presnosť je dôležitá v komunikátoch v odbornom a administratívnom štýle. Jednoslovné pomenovania, kt. vznikli univerbizáciou, sú charakteristické pre ústnu komunikáciu a osobitne často sa vyskytujú v slangu mládeže i v profesionálnych slangoch. Prefixácia znamená tvorenie nových slov predponami -- prefixami. Dominantné je tvorenie dokonavého spôsobu slovies, napr. *niesť -- pri--* *niesť, písať -- na-písať, variť -- na-variť.* Prefixácia sa využíva aj pri tvorení substantív a adjektív, napr. *nad- -hodnota, nad-časy, ex-minister; pri-veľký, pre-krásny, ne-slobodný, ne-* *-šťastný; udomácnili sa predpony prevzaté z iných jazykov: hyper-moderný,* *ultra-pravicový, extrémny, intravenózny.* Transflexia je slovotvorný postup, kt. sa nazýva aj konverzia, t. j. ide o bezpríponové tvorenie slov. Novšie teórie termín konverzia považujú za málo výstižný. V skutočnosti ide o prechod z jedného slovného druhu do iného slovného druhu, presnejšie do iného ohýbania. Na slovotvorné účely sa využíva súbor gramatických morfém: *hr- ať → hr -- a,* *spievať -- spev, múdry -- múdro, zdravý -- zdravie; tiger -- tigrí, medveď* *-- medvedí; kosiť -- kosba, vietor -- vetrať. (zmena slovného druhu)* Reflexivizácia je spôsob tvorenia nových slovies pridaním zvratného sa / si, napr. *česať sa, obliekať sa; ide sa (na výlet); obed sa varí.* V istom vzťahu protikladnosti možno chápať slovesá pôvodne zvratné, napr. smiať sa oproti slovesám, kt. sú pôvodne nezvratné: *triasť* a *stali sa* motivantom pre motivát s komponentom sa / si -- *triasť sa.* Konfixácia je kombinovaný derivačný postup s využitím aspoň dvoch druhov formantov pri jednom slovotvornom akte, napr. *pod --* *brad -- ník, po -- hrud -- nica; prie -- cest -- ie, z -- havran -- ieť; sánk -- ovať* *sa, priatel -- iť sa.* Pri konfixácii musí byť splnená podmienka, že sa formanty k slovotvornému základu pripájajú súčasne a tvoria rozštiepenú morfému. ### 6.2.2 Kompozičné slovotvorné postupy Výsledkom kompozičných slovotvorných postupov sú zložené slová -- kompozitá. V porovnaní s odvodzovaním je skladanie -- kompozícia menej frekventovaný slovotvorný postup. Produktívnym sa stáva vďaka internacionálnym slovným spojeniam a takým slovným spojeniam, v kt.ch je prvým členom značka, resp. skratka, napr.: *diskomóda, diskohudba,* *psychopat, džesman, RH -- faktor, C vitamín, A -- blok.* V rámci kompozičných slovotvorných postupov sa rozoznáva nevlastná kompozícia a vlastná kompozícia. Nevlastná kompozícia -- juxtapozícia je taký kompozičný postup, pri ktorom sa spájajú dva slovotvorné základy bez toho, aby zmenili svoju formu a bez použitia spájacej morfémy vznikajú tzv. nevlastné zloženiny -- zrasty, napr.: *dlhoveký,* *ďalekozraký, duchaplný, pravdepodobný.* Vlastná kompozícia je postup, pri ktorom vznikajú kompozitá nazývané kmeňové zloženiny, a to tak, že sa spoja dva základy pomocou spájacej morfémy, napr. *veľké mesto --* *veľk -- o -- mesto, veda o prírode -- prírod -- o -- veda.* Príklad *liezť* *na hory -- hor -- o - lezec horolezec* je príklad kompozično-- derivačného slovotvorného postupu, kedy nové slovo vzniklo ako výsledok súčasne aplikovaného skladania aj odvodzovania. Takýto slovotvorný postup je dôkazom toho, že medzi skladaním a odvodzovaním je úzka súvislosť: vysoká škola -- *vysok -- o -- škol -- ský*, ďaleko siahať -- *ďalek -- o -- siahl -- y*, zlaté vlasy -- *zlat -- o -- vlas -- ý.* 6.3 Tvorenie slov a onomaziologické kategórie --------------------------------------------- Onomaziologické kategórie sú nadradené slovotvorným kategóriám. Z aspektu slovotvorby v odvodenom slove rozoznávame slovotvorný základ a slovotvorný formant, zatiaľ čo z aspektu onomaziológie rozlišujeme onomaziologickú bázu a onomaziologický príznak, medzi kt.mi je tzv. onomaziologický spoj. Onomaziologické kategórie predstavujú významový základ v procese pomenúvania a priraďovania jazykových znakov konkrétnym pojmovým obsahom, napr. v slove rozprávkový má onomaziologickú bázu vytvorenú slovotvorným formantom --ový a onomaziologický príznak vyplýva zo substantíva rozprávka. Spôsob formálneho vyjadrenia a usporiadania prvkov onomaziologickej štruktúry v pomenovaní sa nazýva onomaziologická štruktúra. Onomaziologická báza je v odvodených slovách vyjadrená slovotvornými formantmi a onomaziologický príznak je vytvorený slovotvorným základom. Opisom tvorenia slov v slovenčine sa podrobne venoval Furdík. Tradične sa v minulosti v lingvistike prijímala téza, že štruktúra odvodených slov -- derivatém je v podstate dvojčlenná -- binárna, napr. v slove rybár je časť slova ryb- označená ako onomaziologický príznak a -ár ako onomaziologická báza. Furdík uvádza, že onomaziologická štruktúra slovotvorne motivovaného slova nemá binárny, ale ternárny charakter. Derivatéma je vo vertikálnom smere bilaterálna jednotka -- má obsah a formu a v horizontálnom smere je binárna na úrovni formy a ternárna na úrovni obsahu. Vertikálny rozmer motivátu (odvodeného slova) tvorí slovotvorná forma a slovotvorný význam. Horizontálny rozmer motivátu tvorí na úrovni slovotvornej formy slovotvorný základ a slovotvorná formant; na úrovni slovotvorného významu onomaziologická báza, onomaziologický príznak a medzi nimi onomaziologický spoj. J. Furdík uvádza: „Onomaziologickú štruktúru motivovaného slova pokladáme nie za dvojčlennú, ale za trojčlennú v zmysle onomaziologická báza -- onomaziologický spoj -- onomaziologický príznak. Je všeobecne platná bez ohľadu na to, či ide o motiváty modifikačného, transpozičného alebo mutačného typu." Mutácia je tvorenie pomenovaní nových reálií a javov na základe súvislostí s už pomenovanými javmi: múr -- murár, učiť -- učiteľ. Transpozíciou vzniká pomenovanie už pomenovaného javu v inej slovnodruhovej podobe: *múdry -- múdrosť, vysoký -- výška, chorý* *-- choroba.* Modifikáciou vzniká také pomenovanie, pri ktorom sa už existujúce pomenovanie obohatí o ďalší sémantický príznak: *vek -- pravek, lotor --* *lotrisko, pes -- psík- psíček, ľudia -- ľudstvo.* J. Furdík vzťah medzi slovotvornou štruktúrou a onomaziologickou štruktúrou znázorňuje takto: ľudia -- ľudstvo. J. Furdík vzťah medzi slovotvornou štruktúrou a onomaziologickou štruktúrou znázorňuje takto: ZAČIATOK STRED KONIEC VIN- (dorába) -ÁR „víno" (rád pije) „človek" poradie slovotvorný základ slovotvorný formant podľa formy poradie onomaziologický príznak onomaziologická báza podľa obsahu ONOMAZIOLOGICKÝ SPOJ 7 Terminológia ============== Terminológia ako samostatná disciplína sa rozvinula v dvadsiatom storočí. V roku 1956 vyšla práca J. Horeckého Základy slovenskej terminológie, čo bol začiatok aplikovanej terminologickej práce. V šesťdesiatych rokoch pôsobili terminologické komisie pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV. V súčasnosti je terminológia samostatná vedná disciplína, ktorá vo veľkej miere musí rešpektovať výsledky bádania v iných vedných odboroch. Nadobúda interdisciplinárnu povahu a opiera sa o jazykovedu, informatiku, logiku, gnozeológiu a tie vedné odbory, ktorých odborné názvoslovie skúma a porovnáva. Ako samostatná oblasť výskumu sa mohla vymedziť až po vymedzení predmetu skúmania, vlastnej metodológie výskumu, čo znamenalo vytvorenie teoretických základov novej disciplíny, ktorá sa opiera tiež o efektívnu medzinárodnú komunikáciu. Terminológia súvisí s jazykovedou predovšetkým prostredníctvom sémantiky, aj keď ich vzájomný vzťah sa v ostatných rokoch modifikuje, čo je spôsobené nárastom nových vedných odvetví a technických odborov a s nimi i odborných pomenovaní terminologického charakteru. Z istého aspektu je budovanie terminológie mimo záujmu o prirodzený jazyk, no spracovávanie termínov na vedeckej báze znamená novú dimenziu lexikológie a lexikografie. V lingvistike sa hovorí o trojakom prístupe k terminologickej problematike: ***semaziologickom, onomaziologickom*** a ***semiotickom***. Z hľadiska semaziológie je termín lexikálno-sémantická jednotka odbornej funkcie spisovného jazyka, ktorá má presný význam daný definíciou, konvenciou alebo kodifikáciou. Termín sa skúma ako hotový útvar. Onomaziologický prístup chápe termín ako výsledok pomenúvacej činnosti. Termín sa definuje ako pomenovanie pojmu vymedzeného definíciou. Skúma sa, aký útvar sa používa, poukazuje sa na motiváciu, ale nehľadá sa vzťah k všeobecnému významu. Semiotický prístup znamená skúmanie motivácie termínu a riešenie vzťahu medzi pojmom a termínom. V terminologických prácach sa obyčajne zdôrazňuje len jedna stránka skúmania. K základnej charakteristike termínu treba povedať, že má význam a správne plní svoju funkciu v celom systéme pojmov daného odboru. Východiskom pri skúmaní porovnávaní termínov je ich onomaziologická štruktúra, t. j. vzťah medzi onomaziologickou bázou a onomaziologickým príznakom. Takéto východisko znamená zdôraznenie zhody medzi jazykovým znakom a termínom. V terminológii sa synchrónne nemotivované slová stávajú východiskom motivačného vzťahu: zub -- zubovina, sklo -- sklovina. V slovenčine je rozpracovaná slovenská stomatologická terminológia ako konfrontačný opis s anglickou stomatologickou terminológiou (Miššíková, 1998). Jedno z východísk pri odhaľovaní onomaziologickej štruktúry tejto množiny termínov je vymedzenie súboru pomenovaní, ktoré pôvodne patrili do všeobecnej slovnej zásoby a používali sa v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Na sémantické tvorenie termínov sa použije bežné slovo na základe tvarovej alebo funkčnej podobnosti: koreň, korunka, oblúk, spona, zámok. Dvojslovné termíny majú povahu združených pomenovaní s kategoriálnym slovom ako onomaziologickou bázou a atribútom ako onomaziologickým príznakom, napr.: brúsiace pásy, papierové disky, klinická korunka, odtlačková lyžica; niektoré sú motivované časťami ľudského tela: kŕčok zuba, rameno spony, telo mostíka. V jednoslovných termínoch prevláda ako motív pomenovania adherentný motivačný príznak funkcie a prístrojov: hladidlo, napínač, plnič. Zastúpené sú všetky spôsoby tvorenia pomenovaní: skladanie je produktívny slovotvorný spôsob tvorenia termínov v angličtine, v slovenskej terminológii ide o termíny pozotávajúce z gréckych a latinských segmentov a termíny prevzaté z angličtiny. Sufixácia sa ukazuje ako produktívny slovotvorný postup v kategórii adjektív, substantív, ale v kategórii slovies je irelevantná. V oboch jazykoch je zhoda v používaní akronymov. V súčasnosti sa pod pojmom terminológia (analogicky napríklad pojmu frazeológia) chápe: 1\) špecifická jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním termínov, mechanizmom ich vznikov a hľadaním analógií uplatňovaním metódy komparatívnej analýzy; 2\) súhrn termínov v konkrétnom vednom odvetví, hovoríme o jazykovednej terminológii, hudobnej terminológii, potravinárskej terminológii, ortopedickej terminológii, stomatologickej terminológii a pod. Základnou jednotkou terminológie je termín. Jazykoveda skúma dominantné a sekundárne tendencie pri utváraní termínov, z čoho ako výsledok analyticko-syntetizujúcich a následných komparatívnych postupov formuluje terminologické pravidlá univerzálnejšieho charakteru. Termín je podstatou komunikácie v medziach konkrétneho vedného odboru. Je to dohovorený pomenúvací znak, ktorý sa v odborných kruhoch konvencionalizoval a v odbornej komunikácii sa musí záväzne dodržiavať. Obsah -- význam termínu sa prekrýva s pojmom a je daný definíciou. Ako špecifická pomenovacia jednotka má tieto vlastnosti, ktoré navzájom súvisia a dopĺňajú sa: Spisovnosť termínu -- komunikácia prebieha na oficiálnej úrovni, preto je prirodzené vyžadovať spisovnú podobu jazyka; ***Motivovanosť termínu*** -- znamená, že samotná forma termínu odráža pôvod významu termínu, hovoríme aj o významovej priezračnosti či motivačnej zreteľnosti. Veľa termínov má cudzojazyčný základ, preto je možné motivovanosť odkryť až po porozumení cudziemu slovu, napríklad v súčasnosti veľa nových termínov súvisí s rozmachom elektroniky: vstup do počítača pre externé nosiče informácií sa nazýva port. Toto slovo v stredoveku označovalo bránu do usadlosti, kde žilo aj viac rodín, čomu zodpovedala zavedená daň od porty; rovnako je základom vlastného mena Portugalsko, čo je opäť označenie miesta, kadiaľ sa vstupuje do sveta / na pevninu, lebo v kontexte stredovekej predstavy Zeme vo vedomí dobového človeka sa tu končila súš, teda tu bol myslený (pomyselný) koniec sveta / brána na súš. Pôvod slova je latinský a znamená brána -- vstup. V jazyku sa na viacerých miestach stretneme so spomenutou motiváciou slova a prenášanie významu sa realizuje na metonymickom základe -- rozhodujúca je funkcia vstupu, napr. webový / *informačný portál; portál* -- architektonicky zdôraznený vchod, ale aj na metaforickom prenášaní tvarovej podobnosti: *porta* -- krajčírska obruba. Motivovanosť termínu je dôležitá z hľadiska porozumenia, preto sa niekedy presadí ten termín, ktorý vychádza z domáceho, nie cudzojazyčného pomenovania, napríklad slovo počítač sa presadilo oproti *personal computer -- PC.* ***Systémovosť termínu*** -- je požadovaná vlastnosť termínov, aby tiet

Lexikálna sémantika - Základné otázky (PDF)

Document Details

Tags

Related

Summary

Full Transcript

Upgrade to continue