Historický prehľad vývoja psychológie PDF

Úvod do psychológie a mytológie Symbolika a pôvod názvu psychológie Psychológia je symbolizovaná gréckym písmenom, ktoré sa objavuje vpsychologických textoch. Slovo psychológia (náuka o duši) pochádza z gréckeho “psyché”, čo znamená “duša” alebo “motýľ”. Prvá zmienka o “psyché”...

Úvod do psychológie a mytológie Symbolika a pôvod názvu psychológie Psychológia je symbolizovaná gréckym písmenom, ktoré sa objavuje vpsychologických textoch. Slovo psychológia (náuka o duši) pochádza z gréckeho “psyché”, čo znamená “duša” alebo “motýľ”. Prvá zmienka o “psyché” pochádza z gréckej mytológie.  Príbuzne pojmy duch osobnosť myseľ  Ústredný pojem psychika (subjektívne prežívanie duševného diania) Mytologický príbeh o Psyché a Erosovi Psyché sa zamilovala do boha lásky, Erosa. Ich vzťah bol podmienený tým, že Psyché nesmela vidieť Erosovu tvár. Psyché porušila ten to sľub a Eros ju opustil. Psyché musela splniť úlohy, ktoré jej dala bohyňa Afrodita, matka Erosa. Po splnení úloh sa Psyché a Eros opäť spojili a Zeus premenil Psyché na bohyňu. Psyché sa stala symbolom duševnej krásy. Psychológia a jej historické základy Antická filozofia Začiatky psychológie siahajú do obdobia antickej filozofie (5. a 4. storočie p.n.l.). výrazným zlomom bola novoveká filozózia naásledne koncom 19. storočia vzniká vedecká psychológia. Významní filozofi: Sokrates, Platón, Aristoteles, Hippokrates. Formulovali otázky týkajúce sa duševného života, ktoré sú relevantné dodnes. Sokratovský dialóg: metóda rozhovoru na odhaľovanie pravdy. Platón: teória poznania, klamlivosť zmyslov. Aristoteles: dielo “O duši”. Hippokrates: základy pre fyziológiu a medicínu. Otec lekárstva Poznanie riadenia organov mozgom Rozvoj psychológie v novoveku Vznikli dva filozofické prístupy: nativizmus a empirizmus. Nativizmus (René Descartes): vrodené idey. Empirizmus (John Locke): človek je “tabula rasa”. Francis Galton definícia fráze dedičnosť vs. prostredie V knihe English men of Sciencie uvádza, že mnohé kompetencie vyplývajú z dedičnosných vlastnosti Eugenika – kríženie ľudských druhov na poslilnenie určitých vlastnosti Zdôrazňoval, že inteligencia je dedičná Vedecký vznik psychológie 19. storočie Wilhelm Wundt: zakladateľ modernej psychológie. Rok 1879: prvý psychologický experiment na Univerzite v Lipsku. Skúmal zmysly, najmä zrak. = Predmet Zaviedol introspekciu ako metódu skúmania duševných procesov. Psychológia sa stala samostatnou vednou disciplínou. Psychológia je mladá veda, stále sa rozvíja a je veľmi aktuálna. Význam psychológie v spoločnosti rastie, potreba psychológov sa zvyšuje. Dôležitosť psychológie v rôznych oblastiach: školstvo, firmy, zdravotníctvo. Psychológia prešla významným vývojom od filozofických koreňov až po modernú vednú disciplínu. Dôležité je chápať historické základy psychológie a ich význam pre súčasnosť. Vývoj psychológie pokračuje, čo je viditeľné v nových výskumoch a aplikáciách. dedičnosť verzus prostredie Psychologické prístupy Rôzne členenia psychologických prístupov, nie sú pevne dané. Základné prístupy, ktoré sa objavujú od konca 19. a začiatku 20. storočia: Biologický psychodinamický -Psychanalitický Fenomenologický Behavioristicky Kognitívny Pozícia prístupov v psychológii Biologický p. Psychoanalytický p. Kognitívny p. Humanistický p. Behaviorizmus dedičnosť Prostredie V súčasnosti máme k dispozícii mnohé vedecké dôkazy, ktoré zdôrazňujú pri vývine vzájomnú interakciu medzi dedičnosťou a prostredím Interakcia dedičnosti vs prostredia Prebieha od vnútromaternicového vývinu. Prakticky všetky deti prechádzajú rovnakým sledom motorického vývinu: otáčajú sa, sedia, lezú stoja atď. Každé dieťa je individuálne ako aj tempo vývinu. je celoživotný proces pri rozvoji celej našej osobnosti (napr. rozvoj schopnosti ale aj psychických ťažkostí) Kritické obdobia časové obdobie v priebehu života, počas, ktorého musí nastať určitá udalosť aby vývin prebiehal normálnym spôsobom. Napr. ak je dieťaťu s vrodeným očným zákalom porucha napravená pred 7. rokom zrak sa bude vyvíjať úplne normálne. Citlivé obdobie V priebehu 1. roka života Emočné puto medzi rodičom a dieťaťom čo vytvára základ pre zdrávy emocionálny a sociálny vývoj. Je potrebné pre rozvoj inteligenčných schopnosti Je optimálne pre určitý druh vývinového procesu. Ak nie je určitý typ správania dosiahnutý behom citlivého obdobia , nemusí sa už neskôr rozvinúť do svojho plného potenciálu. Schopnosti novorodenca Novorodenec sa rodí s dobre fungujúcimi zmyslovými systémami. Boli vyvinuté dômyselné postupy na skúmanie schopnosti novorodencov Zrak Novorodenci majú nedokonalý zrak, ale pozorovanie je pre nich dôležité. Uprednostňujú oblasti s vysokým svetelným kontrastom. Uprednostňujú zložité tvary pred jednoduchými. Preferujú ľudské tváre, čo môže byť vrodená tendencia preferencia zložitých vzorov pred jednoduchými či zakrivené tvary pred rovnými - niektorý autori tvrdia: Novorodenci už v prvých dňoch po narodení dávajú prednosť obrazcom, ktoré pripomínajú tvár, (vrodená schopnosť) pred inými abstraktnými vzormi. Iný tvrdia že ich nepriťahujú tvare ako také ale fakt, že tváre majú mnoho vlastnosti ktoré majú deti radi. Napr. (zaoblenejšie tvary zložitejšie) Sluch Novorodenci reagujú na hluk reflexívne. (zľakne sa) Po šiestich týždňoch reakcia mizne a objavuje sa v 3.-4. mesiaci. (zdroj hľada očami) Schopnosť rozlišovať zvuky reči presnejšie ako dospelí Prechod od reflexívnej odpovede Predpoklad že ide o vývinový prechod od reflexívnej odpovede riadenej podkôrovými oblasťami mozgu k vôli kontrolovaným reakciám. Chuť Rozoznanie chuti krátko po narodení Silná preferencia sladkých chutí a vôní. Čuch Otáča hlavu za sladkou vôňou (srdečný impulz a dýchanie sa spomaľujú) ich srdečný impulz a dýchanie sa zrychľuje pri škodlivých pachoch Schopnosť rozlišovať jemné rozdiely v vôňach (napr. rozpoznanie materského mlieka) experiment: vata namočená do materského mlieka matky/ inej ženy Učenie a pamäť Novorodenci, testovaní v prvých dňoch po pôrode, sa naučili sať dudlík, aby sa spustila buď nahrávka z prenatálneho obdobia alebo nová. Ich sanie bolo omnoho intenzívnejšie pri prianí spustiť nahrávku poznanej nahrávky. Pamätá si zvuky z prenatálneho obdobia Dôkazy na strane dedičnosti Najpresvedčivejšie dôkazy o význame dedičnosti vyplývajú zo štúdií o súrodencoch - dvojčatách. V podobných štúdiách sa porovnávajú jednovaječné a dvojvaječné dvojčatá. Bouchard a McGue 1981 Významná štúdia týkajúca sa dedičnosti inteligencie Metaanalýza štúdii dvojčiat a adopcií. Autori porovnali výsledky IQ testov jednovaječných a dvojvaječných dvojčiat, súrodencov a adoptovaných detí, aby zistili, aký vplyv majú genetické faktory a prostredie na inteligenciu. Zistili, že genetika má významný vplyv na rozdiely v IQ, pričom jednovaječné dvojčatá mali najvyššiu zhodu výsledkov, aj keď vyrastali v odlišných prostrediach, čím potvrdili silný vplyv dedičnosti. R. Plomin a kolektív 1997 Výška IQ adoptívnych deti je bližšia výške IQ biologických rodičov ako IQ adoptívnych rodičov napriek tomu že sa ich prostredie zhoduje s ich adoptívnymi rodičmi z čoho vyplýva veľký vplyv dedičnosti Jednovaječné dvojčatá majú vyššiu koreláciu inteligencie než dvojvaječné. Adoptované deti – inteligencia viac koreluje s biologickými rodičmi. Dôkazy na strane prostredia Prínosné výskumy zamerané na komparáciu inteligencie medzi rôznymi skupinami detí (z rôzneho prostredia) Výskum s adoptovanými deťmi “Porovnanie fyz. a intel. vývinu adoptovaných detí a detí, zostávajúcich v inštitucionálnej starostlivosti. Deti v inštitúcii mali menší obvod hlavičky, menšiu aktivitu mozgu aj nižšie IQ.” Adopcia má pozitívny vplyv na fyzický a intelektuálny rozvoj. Školská dochádzka zvyšuje kognitívne schopnosti. Letné mesiace bez školy – dočasný pokles kognitívnych schopností Flynnov efekt označuje pozorovaný nárast priemerného IQ v populáciách v priebehu času, typicky o 3 body za dekádu. Tento jav bol pomenovaný po novozélandskom psychológovi Jamesovi Flynnovi, ktorý ho popísal. Nárast IQ sa pripisuje rôznym faktorom, ako sú zlepšenie vzdelania, výživa, kognitívna stimulácia a technologický pokrok, aj keď presné príčiny zostávajú predmetom diskusie. Platnosť Flynnovho efektu je stále predmetom výskumu, no nové štúdie naznačujú, že v posledných desaťročiach sa trend nárastu IQ v niektorých krajinách spomaľuje alebo dokonca zastavuje. V niektorých prípadoch, napríklad v severských krajinách či vo Veľkej Británii, došlo k miernemu poklesu priemerných IQ skóre. Determinizmus (dedičnosť, prostredie) vs slobodná vôľa Je naše správanie determinované len vývinovými faktormi alebo sa máme možnosť aj slobodne rozhodovať? Slobodná vôľa Predpokladá sa, že si ľudia môžu slobodne voliť svoje správanie. Determinizmus Prístup predpokladá, že každá fyzikálna udalosť má svoju príčinu, z čoho vyplýva, že aj ľudské správanie má svoju príčinu v predchádzajúcich faktoroch. Psychycký vývin Osobnostný vývin – Temperament Prvé znaky temperamentu sú viditeľné už v rannom detstve Deti vykazujú rozdiely vo svojej aktivite, svojích reakciach na zmeny v okolí a vo svojej vzrušivosti Longitudinálna štúdia Jedna z priekopníckych prác týkajúca sa temperamentu bola zahájená v 50. rokoch 20. st. výskumníkmi Alexandrom Thomasom a Stellou Chesse. Priebeh výskumu Skupina 144 dojčiat z bežných rodín. U deti bolo pozorovaný 8 rysov, z ktorých vytvorili 3 základné temperamenty. Dobré deti 40% Neposlušné deti 10% Priemerné deti 15% Pomerne pohotová adaptácia na Popudlivé deti, reakcia neaktívne, neradi zostávali v nových nové situácie negatívnym nábojom na nové situáciach a pre adaptáciu situácie potrebovali viac času Dôkazy na strane temperamentu Výskum preukázal niektoré korelácia. Neposlušné deti mali viac problémov v škole. Hodnotenie temperamentu a prispôsobivosti v dospelosti korelovalo s výsledkami z detstva Pochybnosti: Korelácie boli relatívne slabé (0,3). Pri posudzovanú jednotlivých rysov sa zistili veľmi malé. Prípadne žiadne známky kontinuity v čase. Najznámejšia typológia temperamentu Temperamentová typológia od Hansa Eysancka (1916-1997) je založená na kombinácii dvoch významných osobnostných dispozícii. Hans Eysenck: introvezia vs. extraverzia a stabilita vs. labilita. Známé temperamentové typy: melancholik, flegmatik, cholerik, sangvinik. Osobnostné testy môžu pomôcť určiť temperament Sociálny vývin Deti vykazujú sociálne správanie už v rannom veku. od 2: mesiacia sa bežné dieťa pri pohľade na tvár usmieva. Úsmev dieťaťa je prvým sociálnym signálom. Pravdepodobne Vyvíja sa v ranom veku pre posilnenie vzťahu s rodičmi. Separačná úzkosť Deti vo veku 7-8 mesiacov začínajú mať strach (rôzne formy úzkosti) z neznámych ľudí alebo z odchodu rodiča. Separácia úzkosť vrcholí medzi 14. a 18. mesiacom. Spontánne mizne okolo troch rokov Vznik a zánik S. Ú. mierne ovplyvnené podmienkami, v ktorých dieťa vyrastá. Rast kapacity pamäti Rast samostatnosti V 2. polovici 1.roka sa zlepšuje schopnosť 2- 3 ročné dieťa je už schopné vyjadriť prianie alebo vybavovať si minulé udalosti emócie tým pádom sa znižuje závislosť na rodičoch (umožňuje dieťaťu objavovať nepredvídateľné udalosti a ich prítomnosť sa stáva menej naliehavo a niekedy sa ich báť) John Bowlby (1907-1990) Anglický psychoanalytik Teória vzťahovej väzby (pripútania) Úloha od WHO v roku 1951 Skúmal psychický stav zdravie londýnskych deti bez domova Výsledky: existencia silného vzťahu medzi odlúčením od matky a maladaptívnym správaním a zdravím. Ak deti strádajú vzťahovú osobu sú viac ohrozené duševnými fyzickými ochoreniami. Emočné puto je na 1. mieste Mary Ainsworth Spolupracovníčka Vypracovala metódu (The Strange Situation) Ktorou poznávala kvalitu vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičom. THE STRANGE SITUATION Tento test sa skladá z niekoľkých fáz, ktoré simulujú situácie oddelenia a znovu zjednotenia s rodičom. Hlavné fázy The Strange Situation: 1. Prvá fáza: Dieťa a rodič vstúpia do miestnosti s hračkami. Rodič sa posadí, zatiaľ čo dieťa skúma prostredie. 2. Druhá fáza: Do miestnosti vstúpi cudzí človek. Rodič zostáva ticho, a potom sa pokúsi interagovať s dieťaťom. 3. Tretia fáza: Rodič opustí miestnosť, čím nastáva prvé oddelenie. 4. Štvrtá fáza: Dieťa zostáva s cudzím človekom, ktorý sa snaží upokojiť dieťa. 5. Piata fáza: Rodič sa vracia a dieťa reaguje na jeho príchod. 6. Šiesta fáza: Rodič opustí miestnosť znova a dieťa zostáva samo. 7. Siedma fáza: Cudzí človek odchádza, a dieťa zostáva samo. 8. Ôsma fáza: Rodič sa vracia a opäť sa hodnotí reakcia dieťaťa. Rozlíšila 3 skupiny deti: Typ istá vzťahová väzba – s istotou pripútane deti Neistá vzťahová väzba – s neistotou pripútane deti Ambivalentná Vyhýbavá Vzťahová väzba v dospelosti Vzorce rannej VV jednotlivcov k ich primárnym opatrovateľom sa postupne transformujú do vzorcov romantických a priateľských vzťahov dospelých a adolescentov Vzťahová väzba z detstva môže pretrvať do dospelosti. Ovplyvňuje partnerské vzťahy a správanie voči blízkym osobám Rodová identita a sexuálna rola Rodová identita: Seba-ponímanie ako muž alebo žena. Sexuálna rola: Spoločnosťou pridelené vlastnosti (napr. muž racionálny, žena starostlivá). Nesúlad medzi identitou a rolu: Možný, napr. muž sa necíti byť emocionálne silný Historické východisko, menej kompatibilné s modernými poznatkami. Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Oedipovský a Elektra komplex: Príťažlivosť k rodičovi opačného pohlavia a rivalita s rovnako pohlavným rodičom Teória sociálneho učenia Odmeny a tresty: Správanie zodpovedajúce sexuálnej roli. Rodičia diferencovanie trestajú alebo odmeňujú správanie ne/zodpovedajúce sexuálnej roli Vplyv na deti: Určovanie sexuálnej role od detstva. Uvádza spôsoby, ktorými sa deti učia pozorovaním dospelých správaniu zodpovedajúcemu ich sexuálnej roly. Dôsledky: Dieťa má slobodu byť samé sebou. Kognitívny vývin Jean Piaget Švajčiarsky psychológ, teória kognitívneho vývinu. Dedičnosť vs. prostredie: Interakcia medzi nimi. = (Zameral sa na interakciu medzi zrením prirodzených schopnosti a jeho interakciu s prostredím.) Deti fungujú ako “malí vedci” – počas svojho vývinu vykonáva experimenty s okolitým prostredím, aby zistil ako funguje. Obnovenie schém Keď sa dieťa stretne s novým objektom alebo udalosťou musí ju asimilovať. Pokiaľ stará schéma nie je dostačujúca dieťa musí schému modifikovať (akomodácia) Pozorovanie dcér - Predkladal im úlohy a pýtal sa ako dospelý k odpovedi Na základe týchto pozorovaní zostavil 4 Štádia kognitívneho vývinu 1. Senzomotorické (0-2 roky) deti aktívne odhaľujú vzťahy medzi konaním a dôsledkami správania Hlboký egocentrizmus Dieťa nedokáže rozlíšiť vlastné prežívanie či vnímanie od okolia Dozrievanie vedomia stálosti objektov. Jedna z najvýznamnejších schopnosti, ktorá dozrieva je vedomia stálosti objektov – objekt zostáva existovať aj keď nie je bezprostredne dostupný zmyslovému vnímaniu 2. Predoperačné (2-7 rokov) Používanie reči a uvedomenie, že slová ako symboly môžu reprezentovať veci alebo skupinu veci Absencia duševnej zložitosti potrebnej k uskutočneniu logických operácií. Nedostatočná konzervácia Vlastnosti objektu zostávajú rovnaké. Hoci môžu zmeniť vzhľad. Napr. ak prelejeme vodu u vysokej úzkej nádoby do nízkej širokej vieme že sa objem vody nezmenil. Egocentrizmus (Problém troch hôr) Dieťa chodí okolo stolu, na ktorom sú tri hory v rôznych výškach. Potom výskumník položí na stôl bábiku. Úloha: vybrať fotografiu, na ktorej je znázornený úloh pohľadu bábiky. 3. Konkrétne operácie (7-11 rokov) Deti už zvládajú proces konzervácie a začnú vykonávať logické operácie tu však musia mať fyzický konkrétny príklad Prevádzanie duševných operácii Logické manipulovanie so vzťahmi medzi objektmi a situáciami príklad Logické operácie na základe fyzického podkladu. Reverzibilita a identita. 4. Formálne operácie (od 11 rokov) Dokáže s myšlienkami manipulovať v hlave a k usudzovaniu dochádza na základe slovných výrokov, bez pomoci konkrétnych príkladov. Úsudky na základe tranzitivity vzťahov dokáže sledovať abstraktnú formu vzťahu napr. A>B>C A>C Deduktívne uvažovanie Problémy ako napr. s kyvadlom dieťa dostane šnúrku a sadu závažia priviazaného a má zistiť čo rozhoduje o dobe kyvu závažia priviazaného na šnúrke Hypotetické a abstraktné myslenie. Deduktívne uvažovanie. Dielče kompetencie úlohy pre testovanie vývinových štádií vyžadujú viaceré schopnosti (napr. pamäť, pozornosť) Dieťa môže mať schopnosť, ktorá je v pokuse vyžadovaná , ale zlyhá, lebo postráda iné nevyhnutné kompetencie. Kritika Piagetovej teórie Štúdie kritizujú precíznosť vekových hraníc. Metodológia: Možný vplyv iných faktorov (pamäť, pozornosť) Biologický prístup Zameriava sa na biologické procesy človeka, neurofyziologické Procesy ktoré sú základom správania a prežívania Dva hlavné smery: 1. Skúmanie mozgu a jeho vplyv na kognitívne procesy. 2. Evolučný vývoj ľudskej psychiky. Predstavitelia: Charles Darwin: evolučné vývojové teórie. Zdôrazňoval vplyv genetického faktoru Predpokladal že prirodzený výber sa premieta nielen do fyzických vlastnosti ale aj účelných prejavov správania Evolúcia formuje fyzické aj psychické vlastnosti. Sociálna spolupatričnosť a agresivita ako evolučné tendencie. Roger Sperry: výskum funkcií mozgových hemisfér. Odhalil špecifickú úlohu jednotlivých hemisfér u človeka. Biologický prístup je dôležitý, ale pre bežnú psychológiu majú iné prístupy väčší význam. Psychodynamický prístup Je založený na predpoklade že ľudské správanie a duševné procesy sú výrazne ovplivnené nevedomím kde sú potlačené traumy negativné žážitky/myšlienky Historický vývoj: Sigmund Freud a jeho psychoanalýza. klasická psychoanalýza Sigmund Freud – Prvý psychodynamický prístup možno považovať psychoanalizu od S. F. – nepríjemné zážitky kotvia v nevedomí Cieľ psychoanalýzy – uvedomenie potlačených emocii/myšlienok S.F. využíval hypnózu, analýzu chybných úkonov, voľne asociácie výklad snov. Freudove koncepty Význam snov a ich symbolika (pansexualizmus). Význam sexuality v psychoanalýze. Konflikty ako oidipovský komplex. Ďalší psychodynamici Carl Jung - Analytická psychológia Alfred Adler - Individualná psychológia Erich From - Humanistická psychológia a iní pridaní do rozvoja psychodynamických teórií. Rozdiely v názoroch, najmä na význam sexuality a duchovných aspektov, výklad snov. Psychodynamické teórie sú historicky významné, ale mnohé už prekonané Behavioristický pristup Americký psychologický prístup zameraný na štúdium správania jednotlivca, pričom sa vyhýba skúmaniu vnútorných duševných stavov (myšlienky, emócie) Metódy: experiment pozorovanie Zakladateľ: John Watson B. Skinner Klasický behavioristi: správanie je definované procesom učenia len odmenami a trestami rodičov. Odmeny môžu posilniť správanie, ale samotné nestačia. Deti by mali byť chválené rôznymi spôsobmi (verbálne, neverbálne). Prehnaná chvála alebo odmeny môžu viesť k tomu, že dieťa robí veci len pre odmenu. Neo-behavioristi začali pripúšťať aj iné faktory ako temperament. Albert Bandura Ľudia sa rodia s určitými sklonmi a temperamentom. Temperament ovplyvňuje správanie od narodenia. Dieťa môže byť od narodenia viac plačlivé alebo pokojné Príklad z histórie: nesprávna výchova môže mať vážne následky (príbeh synov). Zástancovia prostredia Behaviorálne techniky Technika averzívneho posilňovania: alkohol spojený s niečím nepríjemným. systematická desenzibilizácia: postupné vystavovanie fóbii. Použitie behaviorálnych techník môže byť efektívne, ale nemusí riešiť príčinu správania Fenomenologický prístup Predmetom štúdia je prežívanie. Zaoberá sa problematikou ľudského bytia a jeho zmyslu, otázky ľudského svedomia, zodpovednosťi, osamelosti a intimity. Metódou je introspektívne preskúmanie neskreslenej vnútornej skúsenosti. Vyvíjal sa ako opozícia k behaviorizmu a psychoanalýze. Predstavitelia Edmund Husserl, Martin Heidegger Zaraďujeme sem psychologické smery ako logoterapia, humanistická psychológia Kognitívný prístup Predstaviteľ Jean Piaget teória kognitívneho vývinu. Využíva kontrolované experimenty v laboratórialných podmienkach, ako aj prirodzené pozorovanie s cieľom porozumieť myšlienkovým procesom v každodenných situáciách. Predmetom sú kognitívne procesy ako myslenie, pamäť, pozornosť. Výskum prostredníctvom experimentov. Rôzne psychologické prístupy sú ako mapy rovnakého mesta, každý poskytuje iný pohľad. Psychológovia by mali vyberať a používať prístupy podľa individuálnych potrieb klientov. Dôležitosť integrácie rôznych prístupov pre komplexné pochopenie psychiky a správa Psychologický výskum Psychologický výskum je založený na vytvorení výskumných hypotéz (eventuálne otázok) a ich overení. Najdôležitejším zdrojom vedeckých hypotéz je vedecká teória Základne parametre experimentu V experimentálnom výskume realizuje dva typy premenných (závisle a nezávislé) a dva typy skupín (experimentálne a kontrolné. Nezávislá premenná Experimentálne skupiny je nezávislá na tom čo subjekt urobí (napr. Výška Skup. kde je prítomný skúmaný jav odmeny) Závislá premenná Hodnota ZP závisí podľa hypotézy Kontrolné skupiny na hodnotách nezávislej premennej (dosiahnutý Skup. pri ktorých nie je prítomný skúmaný jav výkon) Experimentálna skupina: vystavená špecifickým podmienkam (napr. odmena 10€ za úlohy). Kontrolná skupina: nevystavená špecifickým podmienkam (napr. bez odmeny). Význam kontrolnej Kontrolné skupiny: Bez nej by sme nevedeli určiť, či výsledky experimentálnej skupiny sú spôsobené experimentom alebo niečím iným. Náhodné rozdelenie Rozdelenie do skupín musí byť náhodné. Ak by si účastníci mohli vybrať skupinu, mohli by sa vytvoriť špecifické zoskupenia ovplyvňujúce výsledky. Korelačné a experimentálne metódy Experiment zisťuje príčinnosť (či A vedie k B). Korelačná metóda zisťuje, či javy sa vyskytujú súbežne, nie príčinnosť Korelácia sa používa častejšie, keď experiment nie je možný Príklady výskumov Školské výsledky a životná spokojnosť: Skúma sa korelácia, nie príčinnosť. Inteligencia a emočná inteligencia: Skúma sa vzťah, nie priamy dôkaz príčinnosti. Korelačný koeficient Miera od akej spolu dve premenné koreluju určuje korelačný koeficient /r Vyjadrený je hodnotou medzi 0 a 1. Žiadný vzťah znamená 0 úplná závislosť 1 Može mať kladnú/zápornu hodnotu = či premenné korelujú kladne/záporne Hodnota od 0 do 1 (alebo záporná), ktorá ukazuje silu vzťahu. 0 - 0.2: nízka korelácia 0.2 - 0.5: stredná korelácia > 0.5: vysoká korelácia Záporný koeficient: Záporný vzťah, keď jedna veličina stúpa, druhá klesá. Signifikácia Signifikácia ukazuje, či je vzťah štatisticky významný. Ak je signifikácia menšia ako 0.05, vzťah je významný. Pomáha určiť, kedy je vzťah relevantný aj pri hraničných hodnotách korelačného koeficientu. Aplikácia na výskumy Pri interpretácii výsledkov je dôležitý korelačný koeficient a znak (pozitívny alebo negatívny). Signifikácia poskytuje dodatočné potvrdenie významnosti vzťahu. Z korelačných štúdii nemôže byť vyvodzované vzťahy príčiny a následkov.