Základné ekonomické zákony a termíny PDF

ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ ZÁKONY A TERMÍNY, VZŤAHY NA TRHU VÝROBNÝCH FAKTOROV Stručný vývoj ekonomických názorov Ekonómia vs. ekonomika, makroekonómia vs. mikroekonómia, pozitívna vs. normatívna ekonómia Základné ekonomické termíny: - Potreby a ich klasifikácia - Statky a ich klasifikácia - Sl...

ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ ZÁKONY A TERMÍNY, VZŤAHY NA TRHU VÝROBNÝCH FAKTOROV Stručný vývoj ekonomických názorov Ekonómia vs. ekonomika, makroekonómia vs. mikroekonómia, pozitívna vs. normatívna ekonómia Základné ekonomické termíny: - Potreby a ich klasifikácia - Statky a ich klasifikácia - Služby a ich klasifikácia Omyly vznikajúce pri ekonomickom uvažovaní Základné problémy organizácie ekonomiky Základné ekonomické zákony Národohospodárske výrobné faktory Stanislava Strelcová Stručný vývoj ekonomických názorov prvé poznatky z oblasti ekonómie sa začali rozvíjať už v staroveku, ďalší vývoj v stredoveku v učení scholastikov, prvé ucelené poznatky z oblasti ekonómie v učení merkantilistov a fyziokratov, ekonómia ako samostatná veda existuje od roku 1776, v súčasnosti neoklasická syntéza hlavných prúdov: hospodársky liberalizmus, štátny intervecionizmus. 2 Ekonómia vs. ekonomika Ekonómia = veda skúmajúca motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov i spoločnosti ako celku o alternatívnom využití obmedzených zdrojov medzi rozličné trhové subjekty, = interdisciplinárna veda využívajúca metódy a výsledky iných vedných disciplín, napr. sociológie, matematiky,... Ekonomika = aplikácia metód a prístupov ekonómie ako spoločenskej vedy na určitý spoločenský systém. 3 Rozdelenie ekonómie Makroekonómia analyzuje správanie sa ekonomiky ako celku, skúma agregátne veličiny a súvislosti medzi nimi, pozornosť venuje hospodárskej politike a jej nástrojom. Mikroekonómia skúma a analyzuje chovanie jednotlivých ekonomických subjektov a vzťahov medzi nimi, najmä: správanie a rozhodovanie spotrebiteľov, správanie podniku a rozhodovanie o výrobe, nákladoch a cene, vzťah medzi trhovou ponukou a trhovým dopytom, vplyv konkurenčného prostredia na činnosť trhových subjektov. 4 Prístupy ekonomického myslenia Pozitívna ekonómia na základe skúmania reality: popisuje ekonomickú realitu, hľadá zákonitosti jej fungovania. Normatívna ekonómia na základe skúmania reality: vytvára závery o tom, aká by realita mala byť, vytvára odporúčania pre správanie ekonomických subjektov, politická ekonómia. 5  ZÁKLADNÉ TERMÍNY 6 Výroba proces transformácie výrobných zdrojov (výrobných faktorov) na výrobky a služby určené na spotrebu a investície, za výrobu však nemožno považovať také činnosti, ktoré ohrozujú alebo ničia majetok alebo ľudí, ktoré násilne presúvajú majetok z rúk jednej osoby do rúk druhej. Potreba pocit nedostatku, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa ho odstrániť, podnet hospodárskej činnosti. 7 Rozdelenie potrieb na základe ekonomického prístupu: - ekonomické a neekonomické (fyziologické) potreby, podľa naliehavosti: - životne nevyhnutné a kultúrne a luxusné potreby, podľa charakteru potrieb: - hmotné (materiálne) a nehmotné (nemateriálne) potreby, podľa počtu nositeľov: - individuálne a kolektívne (spoločenské) potreby. 8 Statky užitočné predmety slúžiace na uspokojovanie potrieb majúce hmotnú podobu, sú výsledkom prírodných procesov alebo výroby. Rozdelenie: základné: - voľné a ekonomické, podľa použitia: - kapitálové a spotrebné, podľa finality: - medziprodukty a finálne statky. 9 Výrobok statok, ktorý vznikol vo výrobnom procese a má hmotnú podobu. Tovar výrobok, ktorý sa k spotrebiteľovi dostáva prostredníctvom trhu. Input vstup, výrobný zdroj vkladaný do výrobného procesu so zámerom dosiahnutia určitého outputu. Output výstup, všetko to, čo je výsledkom výrobného procesu, v ktorom dochádza k spotrebe výrobných zdrojov, inputov. 10 Služba užitočná činnosť, ktorá uspokojuje potreby ľudí svojim priebehom, má nehmotnú podobu. Rozdelenie podľa predmetu služby: - vecné a osobné, podľa subjektu, ktorý služby poskytuje: - trhové a netrhové, podľa subjektu, ktorému sú poskytované: - verejné, súkromné a zmiešané. 11 Produkt všetko, čo slúži na uspokojenie potrieb, tzn. výrobok, služba, myšlienky, osoby, organizácie alebo miesta. Užitočnosť subjektívny pocit uspokojenia potrieb. Úžitok miera uspokojenia potrieb. Spotreba nepretržitý proces uspokojovania potrieb, je základným predpokladom pre existenciu a rozvoj výroby. 12 OMYLY A PROBLÉMY V EKONOMICKOM UVAŽOVANÍ 13 nedodržanie predpokladu „ceteris paribus“ (ostatné premenné nezmenené). Na ekonomické javy pôsobí viacero premenných. Ak chceme skúmať vplyv jednej premennej, musíme odhliadnuť od ostatných činiteľov, ktoré vplývajú na danú skutočnosť. „post hock“ klam predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti – ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že jav A vyvoláva jav B. omyl kompozície – nesprávne usudzovanie z častí na celok a naopak – nie vždy to, čo platí pre jednotlivú časť celku, je rovnako dobré a rovnako platí aj pre celok. 14 neistota v ekonomickom myslení – ekonomické zákony pôsobia ako tzv. zákony veľkých čísel, platia v priemere, nie pre každý jednotlivý prípad. subjektívnosť s ktorou pozorujeme život okolo. ignorovanie sekundárnych účinkov ktoré bývajú často významnejšie ako primárne. 15 Základné problémy organizácie ekonomiky Každá spoločnosť musí riešiť triádu ekonomických problémov: 1. čo (aké outputy) vyrábať, 2. ako (outputy) vyrábať, 3. pre koho (outputy) vyrábať. Základné typy ekonomík (hospodárstiev): tradičné zvykové hospodárstvo, prikazovacia ekonomika, trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika, sociálne trhové hospodárstvo. 16 ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ ZÁKONY Zákon vzácnosti Statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. preto sa musí voliť medzi alternatívami (pre zjednodušenie medzi dvoma výrobkami A a B): budeme vyrábať len výrobok A, budeme vyrábať len výrobok B, budeme vyrábať obidva výrobky. 18 Zákon substitúcie Ak sa v ekonomike v plnom rozsahu využívajú existujúce výrobné zdroje, pri zvýšení produkcie jedného výrobku (resp. skupiny výrobkov) zákonite dochádza k znižovaniu produkcie iného výrobku (skupiny výrobkov). Náklady obetovanej príležitosti (alternatívne náklady) = hodnota statkov a služieb, ktorých sme sa vzdali v prospech inej alternatívy. Zákon substitúcie a zákon vzácnosti sa graficky znázorňuje pomocou hranice produkčných možností. 19 Hranica produkčných možností krajiny kombinácia statkov, ktoré môže ekonomika maximálne vyprodukovať s danými ekonomickými zdrojmi, obvykle má tvar oblúka. B nedosiahnuteľná oblasť – krajina nemá dostatočné výrobné zdroje neefektívne využitie výrobných zdrojov A 20  produkčné možnosti krajiny – budúcnosť: ak sa krajina sústredí na výrobu kapitálových statkov, produkčné možnosti krajiny sa zvýšia, ak sa krajina sústredí na výrobu spotrebných statkov, produkčné možnosti krajiny sa zvýšia len veľmi málo, príp. sa znížia. B spotrebné statky A kapitálové statky DŠ 21 Príklad množstvo druhého Dané sú kombinácie množstva produktu pšenice a strojov, ktoré môže krajina vyprodukovať pri konkrétnej pri využití všetkých zdrojov. produkcie kombinácii Kombin. Pšenica Stroje Alternatívne náklady strojov A 0 150 50 – 0 = 50 B 10 140 50 – 10 = 40 C 20 120 50 – 20 = 30 max. množstvo D druhého 30 90 50 – 30 = 20 E produktu 40 50 50 – 40 = 10 F 50 0 50 – 50 = 0 Znázornite hranicu produkčných možností. Zakreslite bodypšenice, množstvo U=[10,120] ktoreja Z=[40,90]. Čo vyjadrujú? Znázornite, ako sa v budúcnostisme prejaví rozhodnutie sa vzdali krajiny rozšíriť v prospech produkciu pšenice. Vypočítajte alternatívne zvýšenia náklady produkcie spojené strojov so zvyšovaním produkcie strojov. 22  stroje 150 A 140 B 120 U C Z D 90 50 E F 0 pšenica 50 23 Zákon rastúcich nákladov So získavaním každej ďalšej jednotky výkonu rastú náklady (hraničné náklady). So zvyšovaním produkcie jedného výrobku cena alternatívnych výstupov každej ďalšej dodatočnej jednotky tohto výrobku vo všeobecnosti rastie. Zákon klesajúcich výnosov S pridaním každej ďalšej dodatočnej jednotky vstupu pri nemennosti ostatných vstupov sa celkový výstup znižuje (hraničné výnosy). prejavuje sa iba vtedy, ak sa mení objem len jedného výrobného faktora. 24  Národohospodárske výrobné faktory 25 Výrobné faktory výrobné zdroje vkladané do výrobného procesu so zámerom dosiahnutia určitého výstupu. Z podnikového hľadiska: hmotno-energetické prvky, činnosti a ich vzájomné väzby a väzby na vonkajšie prostredie, rozdeľujeme ich na: elementárne, dispozitívne a dodatočné. Z národohospodárskeho hľadiska: vstupy do výroby nevyhnutné pre zabezpečenie transformačného procesu, ktoré sa používajú za účelom vytvorenia novej úžitkovej hodnoty vo forme finálneho produktu. 26 Primárne národohospodárske výrobné faktory Ich množstvo a kvalita sú mimoekonomicky limitované. Práca ľudská činnosť, nositeľom výrobného faktora práca je človek, ktorý sa však nerodí ako výrobný faktor, ale stáva sa ním až po zapojení do pracovného procesu. Pôda vzácny statok, zahŕňa všetky prírodné zdroje. 27 Sekundárne národohospodárske výrobné faktory Závisia od ekonomickej aktivity spoločnosti. Kapitál sprostredkovaná výroba, odloženie súčasnej spotreby s cieľom výroby nových statkov, formy: peňažný kapitál a reálny kapitál. Technológia osobitná forma kapitálu, podnetom pre jej vývoj je myšlienka. Informácie faktor, bez ktorého nie je možné uskutočňovať akékoľvek aktivity. 28 Určenie optimálneho množstva výrobných faktorov porovnaním hraničných nákladov a hraničných výnosov. Hraničné náklady (MC) = náklady, o ktoré vzrastú celkové náklady firmy získaním dodatočnej jednotky výrobného faktora. Hraničné výnosy (MRP) = maximálna cena, ktorú je firma ochotná zaplatiť za jednotku výrobného faktora. ak MC ≤ MRP  optimum alebo nákup ďalších VF, ak MC > MRP  obmedzenie množstva VF. 29 Celkový produkt maximálny objem produkcie, ktorý je výsledkom kombinácie výrobných faktorov využívaných podnikom. 5000 Produkčná funkcia TP vzťah medzi množstvom potrebných inputov a 4000 množstvom outputu, ktorý môže podnik 3000 získať. 2000 1000 0 1 2 3 4 5 práca 30 Hraničný produkt prírastok celkového produktu pripadajúci na jednotku prírastku niektorého z výrobných faktorov pri ostatných nezmenených faktoroch, ∆TP vzťah pre výpočet: MP = ∆VF 3000 Zákon klesajúceho hraničného produktu: MP s rastom množstva jedného výrobného 2000 faktora, pri nezmenenom množstve ostatných faktorov, rastie celkový produkt, 1000 zatiaľ čo hraničný produkt klesá. 0 1 2 3 4 5 DŠ práca 31  Príklad 1. Doplňte chýbajúce údaje v tabuľke. 2. Stanovte, aké maximálne množstvo pracovníkov je pre podnik ešte vyhovujúce, ak cena práce je 25 €/skupina a cena jedného výrobku je 4 €/ks. Množstvo Množstvo Hraničný Priemerný Hraničné pracovníkov výrobkov produkt produkt výnosy ∆𝑇𝑃 𝑇𝑃𝑛 − 𝑇𝑃𝑛−1 𝑀𝑃 = = VF TP MP AP MRP ∆𝑉𝐹 𝑉𝐹𝑛 − 𝑉𝐹𝑛−1 0 0 - - 𝑇𝑃𝑛 5 60 12 12 48 𝐴𝑃 = 𝑉𝐹𝑛 10 110 10 11 40 𝑀𝑅𝑃 = 𝑀𝑃 ∙ 𝑝 15 150 8 10 32 20 170 4 8,5 16 𝑀𝐶 ≤ 𝑀𝑅𝑃 Podnik môže zamestnať maximálne 15 pracovníkov. 32 Záver Ekonómia ako veda vnikla v druhej polovici 18. storočia a vyvíja sa dodnes. Podnetom hospodárskej činnosti sú ľudské potreby, ktoré sú uspokojované spotrebou statkov a služieb. Spôsoby riešenia triády ekonomických problémov určujú typ hospodárstva krajiny. Základné ekonomické zákony sú len 4: vzácnosti, substitúcie, rastúcich nákladov a klesajúcich výnosov. Národohospodárske výrobné faktory sa delia na primárne a sekundárne. Ich optimálne množstvo sa určuje na základe porovnania hraničných nákladov a hraničných výnosov. 33 Použité zdroje STRELCOVÁ, S., 2012. Ekonomické teórie. 1. vyd. Žilina: Žilinská univerzita, ISBN 978-80-554-0541-4 Portál LEARN ECONOMICS [online]. Dostupné na: https://learneconomics.euba.sk/vzdelavacie-moduly/vzdelavacie-videa 34