Aristotle's Rhetoric and Political Philosophy Quiz

CorrectSimile avatar
CorrectSimile
·

Start Quiz

Study Flashcards

86 Questions

Sokrates a Platón definovali pojem filozofia ako lásku k múdrosti. (True/False)

Filozofia je empirická veda o empirickom svete. (True/False)

Grécka mytológia sa vyznačuje antropomorfizmom, čo znamená, že človek je mierou všetkých vecí. (True/False)

Náboženstvo odlišuje realitu od predstavy. (True/False)

Sokrates bol hlavne etik a hľadal princípy správneho konania. (Pravda/Nepravda)?

Podľa Sokrata, ľudia konajú zlo vedome, nie nevedome. (Pravda/Nepravda)?

Platón vytvoril teóriu ideí, kde idea predstavuje vzor veci. (Pravda/Nepravda)?

Sokrates bol ateista a odmieta božské atribúty ako dobro a spravodlivosť. (Pravda/Nepravda)?

Podľa Sokrata, objektívne poznanie je možné, pretože pred narodením bol rozum človeka súčasťou univerzálneho rozumu. (Pravda/Nepravda)?

Sokrates uprednostňoval demokraciu, keďže veril, že vládu by mali mať najmúdrejší a najlepší. (Pravda/Nepravda)?

Podľa Sokrata, cieľom života je dosiahnutie najvyššieho stupňa cnosti, ktorým je blaženosť. (Pravda/Nepravda)?

Sokrates sa nikdy nenaučil písať a všetky jeho myšlienky sú zachytené len v dielach iných filozofov. (Pravda/Nepravda)?

Sokrates odmieta mravnú biedu demokracie, ale oceňuje slobodu. (Pravda/Nepravda)?

Sokrates trval na tom, že občianska neposlušnosť je legitimná len v prípade nespravodlivých zákonov. (Pravda/Nepravda)?

Podľa Sokrata, právo si zaslúži rešpekt len ak je v súlade so spravodlivosťou. (Pravda/Nepravda)?

Sokrates veril v poslušnosť občanov voči zákonom a ich neporušiteľnosť v každom prípade. (Pravda/Nepravda)?

Filozofia skúma zákony, zmeny objektívnej skutočnosti a príčiny a princípy, ktorými sa riadi poznávací proces.

Gnozeológia je oblasť filozofie, ktorá skúma otázky bytia a jeho zákonov.

Aristoteles rozdelil vedy do štyroch kategórií: teoretické vedy, praktické vedy, tvorivé vedy a estetické vedy.

Determinizmus je idealistický názor uznávajúci predurčenosť všetkého diania a popierajúci slobodu vôle.

Kauzalita skúma vzťah príčiny a účinku na viacerých rôznych javoch.

Pravda je definovaná ako zhoda poznatkov s objektívnou realitou.

Sloboda znamená mať možnosť voľby a byť za ňu zodpovedný.

Mýtus je kolektívny výtvor bez konkrétneho autora.

Mýtus a filozofia sú v úplnom súlade a nemajú medzi sebou žiadne rozdiely.

Mýtus nepriamo odpovedá na viaceré otázky, ktoré neskôr zaujímajú aj filozofov.

Vznik gréckej filozofie bol úzko spätý s politickým, duchovným a kultúrnym prelomom.

Mýtus sprostredkovával názor na svet, prírodu, ľudské bytie a vysvetľoval účel vecí, ale nemal žiadny vzťah k filozofii.

Sofisti boli pôvodne označované osobnosti vynikajúce v istej oblasti.

Sofisti mali za cieľ spraviť zo slova zbraň v politickom boji.

Sofisti boli platení učitelia rečníctva.

Sofistika poskytovala poznanie, nie len názor.

Podľa sofistov spravodlivosť podlieha iba prírodným zákonitostiam.

Sofisti považovali štát za výsledok dohody ľudí.

Sofisti mali spoločný program a jasnú filozofickú orientáciu.

Podľa sofistov objektívne poznanie nie je možné.

Protagoras tvrdil, že "Mierou všetkých vecí je človek".

Gorgias bol známy ako agnostik.

Platón bol Sokratovým žiakom.

Podľa Gorgia objektívne poznanie poskytujú zmysly, nie rozum.

Cicero bol zástancou zmluvného pôvodu štátu.

Rímsky stoicizmus nepropagoval rímsku rovnováhu a deľbu moci.

Podľa Polybia bola najlepšia forma vlády autokracia.

Novoplatonizmus je jedným z troch rímskych filozofických prúdov.

Marcus Tullius Cicero bol predstaviteľom stoicizmu.

Ochlokracia je deformácia aristokracie.

Podľa Cicera štát mal byť riadený zmluvným pôvodom.

Gnostické učenia boli súčasťou gréckej filozofie.

Vlada skorumpovaných má je termínom pre ochlokraciu.

Oligarchia je deformáciou demokracie.

Platón vyzdvihuje dôležitosť riešenia 'ako' pred 'čo' a presvedčenie o poznaní sveta ideí rozumom.

Podľa Platóna idea dobra vzniká a zaniká.

Podľa Platóna je telo nesmrteľné a večné, zatiaľ čo duša je pominuteľná.

Podľa Platóna je harmónia cností kľúčom k dosiahnutiu spravodlivosti.

Platón odmieta demokraciu a preferuje vládu vzdelanej elity podľa múdrosti.

Podľa Platóna, tyrania môže nadviazať na aristokraciu, oligarchiu, timokraciu a demokraciu.

Podľa Platóna, vládca by mal byť výchovcom a pastierom spoločnosti.

Platón veril, že demokracia vedie k anarchii a tyranii.

Podľa Platóna, ideálneho stavu spoločnosti sa dá dosiahnuť len v ideálnom štáte.

Platón veril, že štát potrebuje elitu a bol zástancom regulácie pôrodnosti, dojčenských ústavov a anonymity.

Podľa Platóna je spravodlivosť cnosťou uskutočňovať a udržiavať prirodzený poriadok.

Podľa Platóna sa štát vzniká podľa potreby vzájomnej pomoci, pretože jedinec sám nie je sebestačný.

Aristoteles považoval človeka za tvora štátotvorného, ktorý sa združuje najprv v rodine, potom v osade a nakoniec vo štáte.

Podľa Aristotela je blaženosť cieľom, ktorý človek dosahuje, keď správne a intenzívne používa rozum.

Podľa Aristotela je etická cnosť len subjektívna a nezávisí na zákonoch.

Spravodlivosť ako cnosť je len subjektívna, zatiaľ čo zákony predstavujú objektívnu cnosť.

Aristoteles presadzoval, že spoločnosti by mali preferovať tyraniu, oligarchiu a demokraciu pred monarchiou, aristokraciou a politeou.

Podľa Aristotela je prirodzené právo večné, nemenné a pramení v prírode, ľudskej prirodzenosti a možnosti interpretovať ho nabožensky, naturalisticky alebo racionalisticky.

Pozitívne právo je subjektívne nazeranie na prirodzené právo, ktoré sa mení podľa vôle zákonodarcu.

Aristoteles tvrdil, že dobrému štátu občania participujú na moci a verejný život je podriadený právu.

Podľa Aristotela patrí do štátu každý slobodný občan, vrátane detí, starcov a otrokov.

Podľa Aristotela patrí do štátu len stredná trieda a preferuje sa vláda stredného dostatku.

Aristoteles rozlišoval vládne formy ako monarchiu, aristokraciu a politeu ako dobré ústavy.

Aristoteles tvrdil, že pozitívne právo by malo byť ku všeobecnej spravodlivosti a môže sa dospieť aktivitou smerujúcou k ustanoveniu správnych proporcií.

Aristoteles odmietal rozhodujúci vplyv ľudových zhromaždení a politickú aktivitu slobodnej chudoby. (True/False)

Podľa Aristotela je slušnosť generálnou klauzulou korigujúcou zákon. (True/False)

Aristoteles považoval za veľký prínos teóriu práva, ktorá slúži prospechu chudobných. (True/False)

Epikureizmus sa sústreďoval na vyzdvihovanie kolektívnych hodnôt nad individuálnym pôžitkom. (True/False)

Epikuros tvrdil, že pravá slasť je rovnováha duše a je usmerňovaná raciom. (True/False)

Podľa Epikura omyly vznikajú v dôsledku nesprávneho hodnotenia pocitov naším rozumom. (True/False)

Epikuros preferuje zmyslové poznanie sveta a tvrdí, že pocity nás nikdy neklamú. (True/False)

Epikuros tvrdil, že potrebujeme zbaviť sa strachu z bohov, smrti a prírody pre blažený život. (True/False)

Epikuros tvrdil, že duša je dočasné spojenie atómov a je smrteľná. (True/False)

Epikuros tvrdil, že pre blažený život musíme poznať prírodu a jej zákonitosti, čo nás oslobodí od nepokoja duše. (True/False)

Podľa Epikura konať dobro je ťažké a zlu sa dá ľahko vyhnúť. (True/False)

Epikuros tvrdil, že spravodlivosť má význam až vo vzájomných stykoch ľudí. (True/False)

Description

Test your knowledge of Aristotle's views on democracy, oligarchy, and tyranny, as well as his thoughts on the creation of valid laws in society as discussed in his work 'Rhetoric'. Explore Aristotle's ideas on natural law and the application of valid laws.

Make Your Own Quiz

Transform your notes into a shareable quiz, with AI.

Get started for free

More Quizzes Like This

Exploring Ethos
5 questions
Exploring Ethos
GroundbreakingSense3669 avatar
GroundbreakingSense3669
Use Quizgecko on...
Browser
Browser