Špeciálna pedagogika

Vedná oblasť, ktorá sa zaoberá výchovou a edukáciou detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť z dôvodu rôznych postihnutí, porúch alebo špecifických daností.

Súčasť vonkajšieho sveta, ktorá predstavuje subjekt, na ktorý sa zameriava špeciálna pedagogika. Napr. postihnutie, narušenie, viacnásobné postihnutie, ohrozenie, ich nositeľ.

Zamerané a cieľavedomé aktivity zamerané na dosiahnutie kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien u jedincov so špeciálnymi potrebami. Napr. špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia, rehabilitácia, intervencia a stimulácia.

Cieľom špeciálnej pedagogiky je vzdelávanie a výchova jedincov s postihnutím, narušením, ohrozením tak, aby sa vyrovnali so svojimi danosťami a boli spôsobilí žiť relativné plnohodnotný, samostatný život.

Pomáhajú jedincom s postihnutím, narušením a ohrozením vyrovnať sa so svojimi danosťami a dosiahnuť plnohodnotný život.

Špeciálna pedagogika patrí do sústavy vied o človeku, ale aj do systému pedagogických vied, čím sa zaoberá.

Hraničné odbory sú disciplíny, ktoré sa prelínajú so špeciálnou pedagogikou a úzko súvisia s jej cieľmi. Pomocné vedy poskytujú podporné poznatky.

Patopsychológia skúma vývoj a prejavy psychických procesov u postihnutých, zatiaľ čo patobiológia sa zaoberá biologickými zvláštnosťami a príčinami postihnutia.

Etika, logika, estetika a právo sú príklady normatívnych pomocných vied. Tieto oblasti pomáhajú definovať ciele špeciálnej pedagogiky v súlade s morálnymi, logickými, estetickými a právnymi princípmi.

Psycholingvistika skúma reč a vnímanie reči u postihnutých, zatiaľ čo kybernetika sa zaoberá komunikáciou a informačnými procesmi v edukačnom procese.

Semiotika študoje znaky a komunikáciu, zatiaľ čo bionika využíva kybernetické princípy na analýzu spracúvania informácií.

Priame deskriptívne vedy opisujú charakteristiky postihnutia. Nepriame deskriptívne vedy sa zaoberajú teoretickými záležitosťami a poskytujú modely na vysvetlenie javov a vývoja.