Psychológia: Metódy a Testy

Metóda psychológie spočívajúca v priamom kontakte s respondentom (pokusnou osobou) s cieľom získať informácie o jeho psychickom stave, správaní a fungovaní. Zahŕňa rozhovory, testy a pozorovanie.

Metóda zbierania informácií o minulosti človeka, ktorá slúži na rekonštrukciu jeho životného príbehu. Pomocou cielených otázok sa zbierajú údaje o vývine, prostredí, rodine a vplyvoch, ktoré ovplyvnili osobnosť človeka.

Metoda zberu údajov od väčšieho počtu respondentov, ktorá slúži na overovanie hypotéz a na analýzu "atmosféry" v danej oblasti. Používa sa súbor otázok, ktoré môžu byť štandardné (s možnosťou výberu "áno" alebo "nie") alebo otvorené (voľná odpoveď).

Štandardizovaný diagnostický nástroj s definovanými podmienkami aplikácie, hodnotenia a interpretácie. Slúži na meranie rozdielov a zvláštností v oblasti inteligencie, osobnostných vlastností, psychických procesov, vedomostí a zručností.

Premyslené a cielené otázky používané psychológom pre získanie informácií o človeku. Slúži na vytvorenie obrazu o jeho povahe, postojoch, záujmoch, záľubách a citových stavoch.

Typ rozhovoru, ktorý slúži na zber dát s cieľom nahliadnuť do fungovania človeka a jeho psychických vlastností.

Typ rozhovoru, ktorý používa psychológ pri zmene správania človeka s cieľom získať informácie o jeho problémoch a pomôcť mu nájsť riešenie.

Typ rozhovoru, ktorý slúži na diagnostiku a liečbu psychických ochorení. Psychológ sa snaží pochopiť vnútorný svet človeka a diagnostikovať prípadné psychické poruchy.

Schopnosť a proces uchovávania, organizovania a používania skúseností.

Štandardizovaný rozhovor s presne formulovanými otázkami, ktoré sú kladené všetkým respondentom rovnakým spôsobom.

Proces, ktorým sú informácie zaznamenávané a prijímané do pamäti.

Proces, ktorý udržuje informácie po určitú dobu v pamäti.

Proces, ktorý umožňuje prístup k informáciám formou vybavovania.

Model pamäti, ktorý sa zaoberá procesom uchovávania a vybavovania informácií z minulosti.

Proces, ktorým si vedomé vybavovanie informácií môže viesť k zmenám v pamäti.

Typ pamäti, ktorý sa zaoberá uchovávaním a vybavovaním motorických a pohybových zručností.

Systém zodpovedný za dočasné uchovávanie informácií, ktoré práve používame.

Systém zodpovedný za ukladanie trvalých informácií.

Schopnosť ukladať informácie po veľmi krátky čas.

Schopnosť ukladať informácie na dlhší čas, ale s obmedzenou kapacitou.

Schopnosť ukladať informácie na veľmi dlhú dobu, možno časovo neobmedzene, s rozsiahlym priestorom.

Zmena správania a mentálneho stavu človeka v dôsledku skúseností.

Najjednoduchší typ učenia, ktorý sa objavil v skorých štádiách vývoja.

Zaoberá sa skúmaním toho, ako sa človek utvára v spoločenskej interakcii a ako ovplyvňuje charakter sociálnych vzťahov.

Opisuje celý priebeh psychického vývinu človeka od narodenia až po smrť.

Zameriava sa na štruktúru a dynamiku osobnosti a vysvetľuje rozdiely medzi ľuďmi.

Zaoberá sa štúdiom zmien v psychických javoch, ktoré vedú k chorobným stavom.

Skúma vzťah medzi myslením a rečou.

Zaoberá sa štúdiom psychiky zvierat v rôznych vývojových stupňoch.

Zaoberá sa vzťahom medzi fyzikálnymi vlastnosťami podnetov a ich vnímaním.

Zaoberá sa štúdiom biologických a fyziologických základov psychiky.

Pamäť, ktorá nezávisí od spájania udalostí a umožňuje nám zareagovať na podnety, s ktorými sme sa už stretli. Zaoberá sa prirodzeným procesom učenia sa ignorovať podnety s nízkym signalným významom (habituácia) a navyšovaním citlivosti na silné alebo nebezpečné podnety (senzitizácia).

Znižovanie intenzity reakcie na opakujúci sa podnet. Čím častejšie je podnet prezentovaný, tým menej nás ovplyvňuje. Napríklad, zvuk rušnej cesty prestane byť po čase pre nás dráždivý.

Zvýšená citlivosť na podnet, najčastejšie po pôsobení silného alebo bolestivého podnetu. Napríklad, ak nás uhryzne pes, budeme sa nájdu pokaždé, keď uvidíme psa strachovať.

Učenie sa vzťahu medzi podmieneným podnetom (neutralným podnetom, ktorý pôvodne nevyvoláva žiadnu reakciu) a nepodmieneným podnetom (podnet, ktorý automaticky vyvoláva konkrétnu reakciu). Po niekoľkonásobnom spájaní podmieneného a nepodmieneného podnetu, sa stáva podmienený podnet schopný vyvolať reakciu, ktorú pôvodne vyvolával len nepodmienený podnet.

Oslovenie vodcovských typov s cieľom ovplyvniť zvyšných členov skupiny.

Rozhlasová reklama sa opakuje a používa reklamné konštanty (názov, logo, slogan), aby si ju poslucháč zapamätal.

Používa sa v reklame s cieľom vytvoriť emocionálnu väzbu o produktoch. Pripája sa k slovu a vytvára vnútorné prežívanie.

Televízna reklama zobrazená vo forme scén zo života, ktorá je nenásilná a ľahšie zapamätateľná.

Rôzne metódy, ktoré ovplyvňujú náš výber produktu, napr. rodina, priatelia, psychologické potreby.

Skupina ľudí, ktorí kupujú pre spoločnosť, nie pre seba.

Osoby, ktoré nakupujú pre svoje potreby alebo pre členov svojej rodiny.

Rozdelenie príjemcov reklamy podľa rôznych faktorov, napr. ekonomická aktivita, zamestnanie, vzdelanie, bydlisko, pohlavie, sociálna štruktúra.