Úvod do štúdia psychológie PDF

Metódy v psychológií: Seba pozorovanie – introspekcia: pozorovanie seba samého, faktov vlastného vnútorného života: zmyslového, afektívneho, racionálneho, vôľového Môže byť: - príležitostné, náhodilé, „laické“ - systematické a cieľavedomé Fenomenologická metóda (introspekcia) – popisuje to...

Metódy v psychológií: Seba pozorovanie – introspekcia: pozorovanie seba samého, faktov vlastného vnútorného života: zmyslového, afektívneho, racionálneho, vôľového Môže byť: - príležitostné, náhodilé, „laické“ - systematické a cieľavedomé Fenomenologická metóda (introspekcia) – popisuje to, ako rôzne vonkajšie veci z okolia pôsobia na psychiku človeka, ako ich prežíva Pozorovanie inak povedané extrospekcia – sa ako organizované, cieľavedomé vnímanie využíva pri zisťovaní a podrobnom zaznamenávaní vonkajších prejavov správania sa človek v prirodzených aj upravených podmienkach. Predmetom záujmu psychológie pri aplikácii tejto metódy bývajú: - rôzne prejavy pohybového správania, verbálneho správania, akty prejavovania prežívania v správaní, rôzne situačné deje a prostredie Experiment – najvedeckejšia metóda, umožňuje odhaľovať kauzálne súvislosti. Je to vedecká metóda, ktorá usporiadaním a kontrolou procedúr umožňuje určovať príčiny javov - experiment možno charakterizovať ako: − zámerné a cieľavedomé vyvolanie javu − kontrolu všetkých možných okolností − možnosť plánovite, systematicky a cieľavedome meniť podmienky − možnosť reprodukovateľnosti a presnej registrácie zistených údajov - Negatívum: ľudský faktor ako u participanta aj vedca Experimenty z hľadiska teoretického poznania rozdeľujeme: a) Prieskumný (exploračný) - zbierajú sa údaje bez stanovenej hypotézy b) Overovací (konfirmačný) – ak poznatky v danej oblasti neumožňujú formulovať špecifické hypotézy c) Rozhodovací (kruciálny) - keď je viac nesúhlasných hypotéz, pričom sa vyvracajú Experimenty z hľadiska stupňa uplatňovania pravidiel vedeckej metódy: a) Experiment laboratórny (pravý, čistý) – zmena akýchkoľvek vplyvov prebieha za presne určených a kontrolovateľných (umelých) podmienok b) Prirodzený experiment – aplikuje sa v reálnych podmienkach, v prirodzených životných situáciách c) Experiment ex post facto - výskumná situácia, v ktorej výskumník do podmienok alebo situácie nezasahuje. Dôležité je štatistické spracovanie údajov (známky žiakov, úroveň vzdelania, sociálno-psychologické údaje), najmä ich analýza a správna interpretácia Exploratívne metódy - z lat. explore = zistiť, vyšetriť, vyskúšať - Metódy, pri ktorých je potrebný bezprostredný kontakt psychológa s respondentom (pokusnou osobou) - Medzi ne zaraďujeme: a) Anamnéza b) Dotazník c) Rozhovor a i. Anamnéza - Z grec. Anamnezis = rozpamätávanie, rozpomínanie - Autobiografická metóda – rekonštrukcia životopisu - Pomocou cielených otázok – údaje o psychickom vývine, o prostredí a jeho vplyvoch, o rodine a pod. - Rozlišuje sa anamnéza: a) Osobná b) Rodinná - Údaje k zostaveniu anamnézy sa získavajú riadeným rozhovorom alebo anamnestickým dotazníkom prinajmenšom z dvoch zdrojov – od samotnej osoby a blízkych osôb Dotazník - Predstavuje primárny nástroj merania - Metóda určená predovšetkým na zber údajov od väčšieho poštu respondentov za účelom overovania hypotéz a s cieľom sprehľadnenia a zmapovania „atmosféry“ v danej oblasti - Základom dotazníka je súbor otázok a) Štandardných (uzavretých), vyžadujúcich nútenú voľnu (áno, nie) b) Otvorených – voľná odpoveď Testy - (z angl. skúška), je štandardizovaná diagnostický pomôcka s presne určenými podmienkami aplikácie, hodnotenia a interpretácie s cieľom merania individuálnych rozdielov a zvláštností, napr. v inteligencii, v osobnostných vlastnostiach, psychických procesoch, vo vedomostiach a zručnostiach - Do psychológie test zaviedol R. B. Catell - Psychologické testy – sa začali používať pri zisťovaní rozumového vývinu detí (A. Binet, H. Simon) - V súčasnosti sú v psychológii známe: a) Testy inteligencie (mentálne a intelektové schopnosti, O1, VRS, EQ...) b) Testy osobnosti – štruktúra osobnosti (záujmy, charakter, temperament...) c) Testy psychodiagnostické – štandardné diagnostické postupy na zisťovanie duševných stavov a porúch d) Testy tvorivosti – rýchlosť, presnosť a pružnosť myslenia, jeho invenčnosť, vynaliezavosť, originalita a konštruktívnosť Rozhovor - Psychológ pomocou dobre premyslených, pripravených a konkrétne zacielených otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie obrazu o povahe človeka, o jeho postojoch záujmoch, záľubách, citových stavoch a pod. - Môže byť: a) Výskumný, diagnostický a psychodiagnostický b) Individuálny – týka sa napr. intímnych problémov osobného, rodinného života a je vedený „medzi štyrmi očami“ c) Štandardizovaný – kde otázky sú presne formulované už pred začatím rozhovoru a dávajú sa všetkým respondentom rovnakým spôsobom a bez zmien vo výrazoch alebo v poradí d) Skupinový  Ako funguje pamäť Pamäť - Nie je jednoduché vedecky definovať pamäť - Všeobecne – pamäť je schopnosť a proces uchovávať, organizovať a používať skúsenosti - Psychológia rozlišuje pamäť v užšom a širšom slova zmysle - V užšom zmysle sa pamäťou rozumie: úmyselné vštepovanie a vybavovanie určitých skúseností, ale i istých návykov - V širšom zmysle slova zahŕňa všetku aktivitu spojenú s uložením, uchovávaním a uplatnením, tj. vybavením si minulých informácií, respektíve skúseností - Pamäť je súčasťou našej identity - Pamäť je prostriedok, ktorým siahame do minulej skúsenosti aby sme informácie, ktoré tu nájdeme, použili v prítomnosti alebo na predvídanie budúcnosti - Kognitívny psychológovia popísali tri základne pamäťové mechanizmy: a) Vstup (kódovanie) je proces, ktorými sú informácie zaznamenávané b) Uchovanie (uskladnenie) udržuje informácie po určitú dobu c) Výstup (vybavenie) je proces, ktorý umožňuje prístup k informáciám formou vybavovania - k vytvoreniu spomienky na nejakú udalosť musí byť informácia najskôr prijatá - potom ju nejakú dobu uchovávame (retinujeme) a nakoniec vybavíme - tieto procesy sú vzájomne závislé a sú vo vzájomnej interakcii - existencia pamäti je základným predpokladom schopnosti učiť sa - bez pamäti by sa náš život skladal z epizód, ktoré by k sebe nemali žiadny vzťah - nemohli by sme reflektovať svoju existenciu, pretože vývoj sebapojatia súvisí s kontinuitou spomienok a zážitkov - pamäť má teda v ľudskom živote obrovský význam Model pamäti - exitujú rôzne modely toho, čo sa označuje ako reproduktívna pamäť, tj. schopnosť vedomého vybavovania si informácií, či už získané zámerne alebo mimovoľne - tieto modely zahŕňajú uchovávanie a vybavovanie pamäťových obsahov a rozlišujeme krátkodobú a dlhodobú pamäť - 1965 navrhli Nancy Waughová a Donald Norman model pamäti, ktorý rozlišoval dva systémy: a) Primárna pamäť, reprezentujúca dočasné, práve používané informácie b) Sekundárna pamäť, ktorá reprezentuje informácie trvalé - 1968 Richard Atkinson a Richard Shiffrin navrhli model pamäti, ktorý predpokladá existenciu troch hlavných pamäťových systémov: a) Senzorická pamäť, schopnosť ukladať relatívne malé množstvo informácií po značne krátku dobu b) Krátkodobú pamäť, schopnú ukladať informácie na dlhšiu dobu, ale taktiež s obmedzenou kapacitou c) Dlhodobú pamäť s rozsiahlou kapacitou, schopnú ukladať informácie na veľmi dlhú dobu, dokonca možno časovo neobmedzene Delenie pamäti - Dnes sa vedľa klasického delenia pamäť na krátkodobú a dlhodobú hovorí o tzv. Pamäťových moduloch, ktoré majú určitú funkciu a zúžený profil informačného chodu Učenie - Učenie môžeme definovať ako všetky behaviorálne a mentálne zmeny, ktoré sú výsledkom životných skúseností - Učenie môžeme chápať ako univerzálny jav v správaní a činnosti organizmu - Je to proces získavania a používania skúseností, umožňujúci adaptáciu na meniace sa situácie - Je v priamom funkčnom spojení s pamäťou, v ktorej sa učením získaná skúsenosť ukladá a z nej vedome a nevedome zasahuje do správania sa Druhy učenia: - Poznáme viacero typov učenia (spôsob, akým sa informácia ukladá do mozgu) - Tieto typy učenia nie sú závislé a často sa práve kombinujú Neasociatívne učenie: - Je najjednoduchšou a fylogeneticky najstaršou formou učenia. Je prítomné v celej živočíšnej ríši vrátane jednobunkových organizmov - Neasociatívna pamäť je nezávislá na asociačných mechanizmoch a patrí k nej habituácia a senzitizácia Habituácia − Ide o špeciálnu formu pamäti, kedy sa človek učí ignorovať podnety, ktoré nemajú signálny význam − V prostredí, v ktorom žujeme na nás prúdi celá rada podnetov, aby sa náš organizmus mohol uchrániť pred pohltením týchto podnetov, nastáva vždy po určitej dobe proces habituácie, určité privyknutie si – ďalej tieto podnety nevnímame Senzitizácia − Nastáva, keď aplikácia silného či dokonca bolestivého podnetu vedie k zosilneniu obranných reflexov (senzitizácii) a k určitej zvýšenej citlivosti na ďalšie podobné podnety − Biologický význam tohto javu spočíva v tom, že v nebezpečnom prostredí je pravdepodobnosť prežitia tým väčšia, čím usilovnejšie sa snažíme uniknúť všetkým potencionálne nebezpečným situáciám - Asociatívne učenie tento druh pamäti znamená, že sa do mozgu zapisuje určitá časová súvislosť dvoch alebo viacerých podnetov. Patrí sem klasické a inštrumentálne podmieňovanie - Klasické podmieňovanie − Opiera sa o následnosť udalostí vo vonkajšom svete, predchádzajúca udalosť je signálom udalosti nasledujúcej (príkladom je zvonenie na konci hodiny, čo znamená jej ukončenie, čo v žiakoch vyvolá príjemné pocity) - Inštrumentálne podmieňovanie − Operatívne podmieňovanie − V tomto prípade ide o učenie následkov vlastného reagovania, spojenie určitého spôsobu správania s dosiahnutým uspokojením, alebo neuspokojením  Psychologické disciplíny - Psychológia v súčasnosti predstavuje zložitú sústavu psychologických disciplín. Systém psychologických vied sa člení na tri skupiny: 1. Základné psychologické disciplíny; 2. Špeciálne psychologické disciplíny; 3. Aplikované psychologické disciplíny. - Základné psychologické disciplíny: 1. Všeobecná psychológia – najzákladnejšie a najvšeobecnejšie poznatky o regulácii správania riadeného psychikou, opisuje jednotlivé časti psychiky 2. Sociálna psychológia – skúma utváranie a prejavy psychiky v sociálnej interakcii, ako sa človek utvára v spoločenskú bytosť a ako sám ovplyvňuje charakter sociálnych vzťahov 3. Vývinová psychológia – opisuje psychický vývin človeka od jeho narodenia do smrti 4. Psychológia osobnosti – skúma štruktúru, dynamiku a vývin osobnosti, opisuje a vysvetľuje podobnosti a odlišnosti medzi ľuďmi, syntetizuje získané psychologické poznatky o človeku 5. Metodológia psychológie – rieši problémy súvisiace s pochopením metodologických prístupov alebo výskumných projektov, teórií a ich využitia; 6. Psychopatológia – zaoberá sa chorobnými zmenami psychických javov 7. Dejiny psychológie – skúmajú vývoj psychologického myslenia od najstarších dôb - Špeciálne psychologické disciplíny: 1. Psycholingvistika – psychológia reči, študuje vzájomné vzťahy medzi myslením a rečou 2. Pedagogická psychológia – sleduje jedinca v podmienkach výchovy a vzdelávania v školských a mimoškolských zariadeniach. Zameriava sa na osobnosť a činnosť učiteľa a analýzu edukačného procesu z pohľadu psychológie 3. Zoopsychológia – skúma psychiku zvierat na rôznych stupňoch vývoja, poskytuje materiál pre porovnávaciu psychológiu; Psychofyzika – skúma vzťahy medzi fyzikálnymi vlastnosťami podnetov a ich pocitovými a vnemovými kvalitami 4. Biopsychológia – zhromažďuje poznatky o biologicko-fyziologickej determinácii psychiky 5. Psychofyziológia – zaoberá sa materiálnym základom psychických javov, najmä mozgovými procesmi, ktoré sú základom psych. javov charakterizujúcich človeka ako spoločenskú bytosť 6. Farmakopsychológia – sleduje účinky chemických látok, liekov, drog atď. na psychiku človeka; Diferenciálna psychológia – študuje rozloženie a rozdiely medzi merateľnými psychickými javmi (schopnosťami, vlastnosťami...), rozdiely medzi mužmi a ženami, sociálnymi skupinami... 7. Psychometria – orientuje sa na konštrukciu psychodiagnostických testov. - Aplikované psychologické disciplíny 1. Poradenská psychológia – pomáha efektívnejšie sa orientovať v zložitom živote, vychádzať z lepšieho poznania seba samého a optimalizovať rozvoj osobnosti. Zaoberá sa školským výchovným, profesijným a manželským poradenstvom 2. Klinická psychológia – zameriava sa na poznávanie a diagnostiku psychických porúch, ako aj defektov z porúch a na ich terapiu 3. Školská psychológia – aktivity školského psychológa pri zabezpečovaní duševného zdravia žiakov aj učiteľov pri optimalizácii a humanizácii edukačného procesu. Rieši problémy žiakov v učení, správaní, profesiovej orientácii a medziľudských vzťahoch 4. Psychológia práce – študuje psychologické aspekty práce a prac. prostredia a vplyvu na výkon, výber a rozmiestňovanie pracovníkov, otázky bezpečnosti práce, vzťahy na pracovisku... 5. Inžinierska psychológia – zaoberá sa konštrukciou strojov a výrobných zariadení vo vzťahu k psychickému založeniu človeka 6. Forenzná (súdna) psychológia – v súdnej praxi pri zisťovaní psychologických zvláštností delikventa, pri vyšetrovaní a posudzovaní výpovedí svedkov a pod. 7. Psychológia športu, dopravná psychológia, psychológia náboženstva, psychológia reklamy, vojenská psychológia, psychológia umenia, ekologická psychológia – riešia psychologické problémy vo veľmi konkrétnej a špecifickej oblasti života  Psychológia osobnosti - Osobnosť: − Podľa Junga nie je persona nič reálne, je to kompromis medzi spoločnosťou a jedincom, aký by sa mal zdať, že je. Skutočné hlbšie vrstvy osobnosti sa nachádzajú za maskou – personou. − Od vzniku prvých ucelených psychologických teórii osobnosti, z prelomu 19. a 20. storočia až po dnešok zisťujeme rôznorodé, niekedy až protichodné prístupy vo vysvetľovaní podstaty osobnosti − Neexistuje jednotný názor ako vysvetliť podstatu osobnosti, a teda ani jednotná definícia osobnosti. Napriek rôznym prístupom, všetky teórie hľadajú odpoveď na niektoré podobné otázky: ČO? AKO? PREČO? 1. Čo tvorí štruktúru osobnosti? Aké sú základné vlastnosti osobnosti, ako sa navzájom prepojené a v akom sú vzájomnom vzťahu? 2. Ako sa osobnosť stala takou, aká je; ako sa vyvíja? V akej miere je ovplyvnená biologickými faktormi, genetickou výbavou a v akej miere je ovplyvnená prostredím, kultúrou, spoločnosťou, rodinou, v ktorej vyrastala? 3. Prečo sa jedinec správa určitým špecifickým spôsobom? - Definícia osobnosti: − Osobnosť je súbor možností, ktoré sa v určitom čase stávajú skutočnosťami, aktuálne sa prejavujú, ak sa vyskytne vhodný súbor podmienok − Osobnosť je jedinečná štruktúra duševných vlastností, tvoriacich nedeliteľnú jednotu v stálej interakcii s prostredím a smerujúca k sebarealizácii. - Znaky osobnosti: 1. Nedeliteľnosť 2. Jedinečnosť 3. Integrácia (jednota) 4. Kontinuita vývinu osobnosti v čase 5. Spoločenská podmienenosť 6. Samostatnosť - Vlastnosti osobnosti − Psychická vlastnosť je pomerne stály psychický jav, ktorý zabezpečuje: − Istú úroveň výkonu alebo spôsob konanie a správania Predpovedať výsledok výkonu alebo reakciu jedinca na podnety − Relatívne stála stránka osobnosti, ktorú vyvodzujeme z často opakujúceho sa správania − Znaky psychickej vlastnosti 1. Stálosť Časové zotrvávanie vlastnosti správania v štruktúre osobnosti 2. Polarita – špecifickosť Takmer každý vlastnosť sa rozprestiera od jedného pólu k druhému 3. Univerzálnosť Istá vlastnosť sa nachádza vo väčšine populácie 4. Jedinečnosť Istá vlastnosť, ktorú má malé percento populácie 5. Hĺbka  Vzťah vlastnosti s prostredím (závislosť od prostredia), čím je vlastnosť hlbšia, tým menej ovplyvnená prostredím 6. Prenikavosť Prevládanie niektorej vlastnosti nad ostatnými vlastnosťami, stáva sa pre jedinca charakteristickou 7. Hierarchickosť Usporiadanie vlastností, príbuzné vlastnosti majú tendenciu sa združovať a vytvárať faktor - Štruktúra osobnosti − Relatívne konštantné usporiadanie psychických vlastností a skupín vlastností sa nazýva štruktúra osobnosti − Štruktúru, teda ani vlastnosti osobnosti nemôžeme sledovať priamo, ale usudzujeme z prejavov osobnosti – správanie, práce, výtvorov. - Vlastnosti vznikajú a prejavujú sa v konaní → väčšina vlastnosti nie je vrodená - Vrodené vlastnosti: vlohy, temperament, pudy, biologické potreby, inštinkty - Skupiny vlastností 1. Aktivačno – motivačné: vlastnosti osoby − Poháňajú človeka k činnosti (potreby, pudy, záujmy, ambície, ašpirácie, ideály) 2. Vzťahovo – postojové: predovšetkým charakter − Vyjadrujú vzťah človeka k sebe (postoj, charakter) 3. Výkonové – predovšetkým schopnosti − Určujúce pre úspech človeka (vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti, návyky) 4. Dynamické: temperament − Podmieňujú silu a rýchlosť prežívania a správania (temperamentu) 5. Seberegulačné: − Umožňujú ovládať a usmerňovať prežívanie a správanie (sebauvedomenie, sebapoznanie, sebahodnotenie, seba koncepcia, svedomie, sebakritika, vôľa) - Prístupy k osobnosti 1. Klinický − Zakladá sa na systematickom, do hĺbky zameranom, štúdiu individuálnych životov − Prvú ucelenú teóriu osobnosti, ktorá vychádzala zo štúdia jednotlivých prípadov pacientov, predstavuje psychoanalýza − Na tradícii klinického prístupu sú založené všetky hlbinné teórie a z veľkej časti aj teórie humanistické − Silné stránky Klinického prístupu spočívajú v schopnosti odhaľovať skryté súvislosti, v možnosti podať hlbokú analýzu jednotlivého prípadu, kedy sa v záujme pomoci klientovi môže psychológ riadiť aj intuitívnymi úvahami a tak sa dopracovať k odhaleniu takých súvislostí, ktoré by vo výskume založenom na systematickom overovaní hypotéz nebolo možné − Nedostatky: Nemožnosti opakovaného overovania hypotéz. Keďže poznatky sú odvodené z individuálnych životov, ktoré sú jedinečné, neposkytujú nám priestor na opätovné potvrdenie príčinných súvislostí za rovnakých objektívne kontrolovaných podmienok 2. Dotazníkový − Vychádza z tradície testovania a merania individuálnych rozdielov − Korene siahajú do druhej polovice 19. storočia a viažu sa s menom sira Francisa Galtona − Na rozdiel od klinického prístupu, korelačný prístup sa zakladá na zbere údajov od veľkého počtu jednotlivcov − Základnou metódou je dotazník, teda odpovede na otázky o sebe, svojom prežívaní, postojoch, správania atď. − Údaje z dotazníkov sa ďalej štatisticky spracovávajú, s cieľom získať základné jednotky (črty), ktorými sa dá osobnosť popísať − Následne sa dajú merať individuálne rozdiely v jednotlivých črtách ako i vzájomné súvislosti medzi črtami, medzi črtami a správaním − Príklad: Môžeme napríklad zisťovať aké sú individuálne rozdiely v črte úzkostlivosť, či úzkostlivosť súvisí pozitívne s introverziou, čo sa vylučuje s dominanciou, alebo či si úzkostliví ľudia vyberajú iné povolania ako neúzkostliví − Silné stránky Dotazníky nám umožňujú formulovať hypotézy, ktoré vieme opakovane overiť − Nedostatky: Subjektívne výpovede o sebe, tým pádom je tam miera skreslenia Zjednodušujúce odpovede, ktoré neodhalia hlbšie súvislosti 3. Experimentálny − zakladá sa na princípe priamej manipulácie určitých javov a sledovaní vplyvu na iný jav − dovoľuje nám získavať poznatky o priamych príčinných (kauzálnych) vzťahoch medzi skúmanými javmi − keď sa opakovane potvrdzujú na veľkom počte ľudí môžeme primať všeobecne platné poznatky − ma tradíciu od Wunda − Nedostatky: subjektívnosť od respondenta, ale aj zo strany výskumníka  Poradenská psychológia - Poradenská psychológia je aplikovaná psychologická disciplína - Názov, obsah, premet a metódy sa formulovali postupne až po druhej svetovej vojne - Z historického hľadiska rozlišujeme štyri úrovne poradenstva, ktoré dodnes existujú a navzájom sa podmieňujú: 1. Poradenstvo ako interindividuálna komunikácia človeka s človekom, jednotlivcom a skupinou − Forma sociálne zainteresovanosti, aktívnej účasti na živote iných ľudí prostredníctvom vzájomnej výmeny informácií, skúseností, názorov, ktoré možno využiť pri riešení určitých životných úloh, situácií a potrieb 2. Poradenská činnosti ako rola v spoločenstve − Viaže sa na autoritu, sociálnu úlohu, vek určitých jednotlivcov či skupiny indivíduí vo svojom prostredí, ktoré spravidla disponujú väčšími informáciami, skúsenosťami a pod. (napr. rodičia, starešinovia, šamani, neskôr lekári, pedagógovia, kňazi, majstri a i.) 3. Poradenstvo ako aspekt a funkcia moderných rozvinutých profesií − od 19. storočia – vstupu do epochy druhej priemyselno-technickej revolúcie − dospieva sa k poznaniu, že spôsob, akým sa pristupuje k ľuďom, podporuje alebo oslabuje ich výkon v práci, podmieňuje životnú spokojnosť atď. 4. poradenstvo ako samostatná špecializovaná a profesionálna činnosť − postupne sa utvárali tieto oblasti poradenstva a špecializovaných poradenských inštitúcii: a) školská orientácia – poradenstvo pri výchove a vzdelávaní v podmienkach školy, osobitne v období detstva a dospievania b) poradenské služby pre rodičov a rodinu – pri výchove detí a prekonávaní problémov vo vývine c) špeciálne výchovné poradenstvo ako osobitná psychologicko-výchovná starostlivosť pri riešení problémov výchovno- vzdelávacieho procesu a zaškoľovaní handicapovaných detí. d) pri voľbe povolania (ďalšieho štúdia) a v profesionálnom vývine e) v partnerskom, manželskom a rodinnom živote f) poradenstvo pri riešení interperonálnych a intrapersonálnych úloh, potrieb, problémov osobnosti g) ludické poradenstvo, ktoré stimuluje rozvoj a sebarealizáciu osobnosti vo voľnom čase - poradenskú činnosť začínajú vykonávať osobitne vzdelaní odborníci, a to ako svoje hlavné zamestnanie, povolanie  Poradenstvo a vývojové etapy - čo sa týka začiatkov poradenstva, treba spomenúť koncepciu poradenstva ako orientácie (guidance), liečebné a rehabilitačné poradenstvo, diagnostické a psychometrické koncepcie, ako aj medicínsky model v poradenstve - koncepcia poradenstva ako orientácie pri voľbe povolania v škole a východe sa začala rozvíjať koncom 19. a začiatkom 20. storočia - priekopníkmi tejto etapy vývoja boli F. Galton (1822-1911) a L. Witmer (1867-1956) – zakladateľ prvej psychologickej poradenskej kliniky v USA - F. Parson (1854-1908) rozvíjal služby orientácie vo verejnej poradni a ako prvý inštitucionalizoval profesionálnu orientáciu - od 20. a 30. rokov 20. storočia sa v poradenstve uplatňujú diagnostické a psychometrické koncepcie - tieto koncepcie nadväzujú na Parsonov trojfaktorový model („črty a faktory“) a ďalej ho rozvíjajú - koncepciu práve v diagnostickom modeli poradenstva zhrnul v roku 1939 E. G. Williamson (analýza, syntéza, diagnóza, prognóza, konzultácia, prevencia) - dominantným faktorom je výchovná koncepcia poradenstva (jej začiatky sú spojené s P. Langevinom, H. Wallonom, A. Leónom atď.) – 50. roky 20. storočia - s vývinovou a sociálnopsychologickou koncepciou svojím komplexným charakterom chápania osobnosti a spätosťou so spoločenskou praxou vytvára nielen nový vzťahový rámec pre poradenstvo, ale spôsobuje i revolučný proces a prelom v jeho vývoji Súčasné poradenstvo sa vyznačuje viacerými základnými charakteristikami: a) interdisciplinárnym a komplexným charakterom. Na riešení jeho úloh sa podľa viacero vedných disciplín a odborníkov (psychológia, pedagogika, ekonomika, sociológia, filozofia, medicína, právo a pod.) b) multisférovým a multikonzumentným charakterom. Zohľadňuje a zosúlaďuje záujmy a potreby mnohých používateľov poradenských služieb c) profesionálnym charakterom d) inštitucionálnym charakterom e) procesuálnym, kontinuitným – biodromálnym, teda nie jednorazovým, epizodickým charakterom. Zameriava sa na človeka vo všetkých etapách životnej cesty, osobitne v jej tranzitných fázach a náročných životných situáciách f) edukačno-formatívnym, rozvíjajúcim charakterom. Je nástrojom nielen „pomoci“, ale aj formátovanej podpory a starostlivosti o človeka, rozvoj jeho osobnosti. - Podľa intenzity a šírky záberu poradenskej práce môžeme rozlíšiť tri základné typy poradenských situácií: a) Mikrosituácie (individuálne – dyadické, párové, rodinné a skupinové poradenstvo) b) Mezostituácie (hromadné poradenstvo) c) Makrosituácie (psychológovia a poradenské zariadenia sa zúčastňujú na príprave a realizácii nejakého širšieho sociálneho programu, napr. vyhľadávanie a starostlivosť o talenty). 1. Individuálne poradenstvo sa uskutočňuje v interakcii „klient-psychológ“ − všetko to, čo sa odohráva medzi psychológom a klientom, sa nazýva procesom psychologického poradenstva 2. Skupinové poradenstvo sa uskutočňuje v interakcii „každý s každým.“ − takejto interakcii a komunikácii napomáha sedenie v kruhu.  − súčasťou psychologického pôsobenia sa stáva celá zložitá psychológia skupiny, tzv. skupinová dynamika, ktorá sa v skupinovej poradenskej práci systematicky využíva. 3. Hromadné poradenstvo sa uskutočňuje v interakcii „každý s psychológom − v osobitných sociálnych podmienkach − rozlišujeme: 1. podľa základných cieľov, hĺbky a intenzity skupinovej psychologickej práce: b) augmentatívna skupinová poradenská práca (v rámci starostlivosti o osobnostný rast, rozvoj tvorivosti, prehlbovania empatie a pod.) c) orientačnú skupinovú poradenskú prácu (v oblasti skvalitňovania štúdia, prípravy na povolanie, manželstvo a rodičovstvo a pod.) d) všeobecné psychohygienické skupinové poradenstvo e) skupinové poradenstvo pre ľudí v akútnej problémovej situácii (krízové poradenstvo) f) intenzívne a dlhodobé skupinové poradenstvo (prechádza do skupinovej psychoterapie) 2. štyri základné orientácie: a) biografickú, zameranú na život, problémy a ich históriu u jednotlivých členov skupiny b) interakčnú, zacielenú na vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny c) tematickú, zameranú na rôzne špeciálne témy a problémy týkajúce sa všetkých alebo väčšiny členov skupiny d) tréningovú – praktický nácvik určitých zručností, spôsobov riešenia problémov - Podľa veľkosti rozlišujeme: − malá skupina (8-13 členov) − stredná skupina (14-20 členov) − veľké skupiny (20-30 členov - Z hľadiska trvania môžu byť skupiny jednorazové, krátkodobé a dlhodobé − Krátkodobá skupiny má program ohraničený časovo, napríklad tri mesiace, alebo počtom sedení, napríklad desať. − Dlhodobé skupiny sa schádzajú pol roka, rok a niekedy i dlhšie - Podľa migrácie klientov hovoríme o zatvorených a otvorených skupinách: a) Zatvorená skupina začína a končí s tými istými členmi skupiny, do skupiny sa neprijímajú noví členovia b) Otvorené skupiny prijímajú počas svojho trvania nových členov, prípadne z nich odchádzajú tí členovia, ktorí sa už cítia dostatočne zruční, šikovní, spôsobilí riešiť svoje problémy - V práci so skupinami rozoznávame štyri základné orientácie: 1. biografickú, zameranú na život, problémy a ich históriu u jednotlivých členov skupiny 2. interakčnú, zacielenú na vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny 3. tematickú, zameranú na rôzne špeciálne témy a problémy týkajúce sa všetkých alebo väčšiny členov skupiny 4. tréningovú – praktický nácvik určitých zručností, spôsobov riešenia problémov - základnou jednotkou skupinovej poradenskej práce je skupinové sedenie - môžu byť štruktúrované alebo neštruktúrované − pri štruktúrovanom poradenskom sedení sa postupuje podľa presného poradenského programu, t.j. postupu alebo plánu činnosti − neštruktúrované poradenské sedenie nemá konkrétny program, riadi sa len všeobecným princípom, ktorým môže byť podnecovanie osobnostného rastu a zdokonaľovania medziľudskej komunikácie a vzťahov prostredníctvom intenzívneho zážitkového procesu - poradenský psychológ môže viesť skupinu rôznym spôsobom a) poradca v roli aktívneho vodcu iniciatívne usmerňuje skupinové dianie, vysvetľuje, učí a ochraňuje skupinu. Skupinu sústredí okolo seba a vedie ju. b) poradca v roli autentickej osobnosti usmerňuje skupinové dianie, ale v rôznych situáciách prejavuje svoje pocity a emócie. Je transparentný a bez zábran hovorí o svojom živote a svojich problémoch c) medzi obidvomi uvedenými rolami je rola moderátora − moderátor aplikuje v skupine vhodné technicky, zhrnie a komentuje skupinové dianie, ale základný skupinový vývin ponecháva skupine. Ak sa skupina dostane pred ťažko riešiteľný problém, zasiahne a pomôže vysvetlením. Nepresadzuje však jediné správne riešenie, pomáha ho hľadať v skupine a jej členoch  Kognitívna psychológia - kognitívna psychológia študuje a vysvetľuje základy poznávacích procesov, s ktorými ostatné psychológie vo sférach svojho záujmu narábajú Tradičné objekty záujmu kognitívnej psychológie: a) percepcia – teda pociťovanie a vnímanie, príjem a spracovanie informácií z vonkajšieho prostredia b) pamäť – teda spôsob, ktorým si človek informácie vštepuje pre ďalšie využitie, udržiava a následne vybavuje c) mentálna reprezentácia – vznik, organizácia, štruktúra a zmeny predstáv reprezentujúcich vonkajší svet v našich hlavách d) pozornosť - aké mechanizmy prispievajú k výberu a lepšiemu spracovaniu niektorých pôsobiacich podnetov na úkor iných e) reč – zákonitosti súvisiace s jej vnímaním, porozumením i produkciou f) riešenie problémov a zdôvodňovanie – priebeh týchto procesov, čo na ne vplýva, ako pri nich využívame vedomosti, akými pravidlami sa riadia História - za obdobie jej vzniku sa považujú 30-te roky minulého storočia - americký behaviorálny psychológ Toiman po prvý raz použil výraz „kognitívna mapa“ (výskum bludiskového učenia potkanov) - kognitívna psychológia sa stala všeobecne rešpektovanou základnou psychologickou vedou v 50-tych rokoch 20. storočia - prispeli k tomu aj po 2. svetovej vojne publikované výsledky výskumov o pozornosti (napr. u operátorov radarov) - rovnako aj teória informácii a kybernetika, ktoré sa vo vedeckom myslení výrazne presadili Súčasná doba: - je kognitívna psychológia vysoko špecializovanou a vnútorne výrazne členitou vedou - tesne spolupracuje s inými vedami, v posledných rokoch najmä s tými, ktoré sa zaujímajú o ľudský mozog či už z pohľadu lekárskeho, alebo z pohľadu spracovania informácií alebo modelov duševnej činnosti - v posledných 10-15 rokoch zaznamenala veľký pokrok najmä vďaka moderným metódam zobrazovanie - funkčná magnetická rezonancia (fMRI) a pozitrónová emisná tomografia (PET) sú schopné ukázať, ktoré časti mozgu sú do akej miery aktívne pri riešení rôznych typov úloh či pri rôznych typoch kognitívnych činností - staršie metódy napr. EEG - vďaka moderným zobrazovacím technikám je dnes možné presne povedať, ktoré časti mozgu sú aktívne pri čítaní, počúvaní hudby, duševnom precvičovaní si tenisového servisu, alebo predstavovaní si tváre priateľa. Aktuálne otázky - aké sekvencie činností v mozgu zodpovedajú dlhodobejšie ľudskej aktivite toho istého druhu?  - V tomto smere je jednoznačne najprebádanejšie čítanie, kde je popísaná spolupráca a vzájomné načasovanie medzi záhlavovým lalokom, mozgovou kôrou a tzv. sakadickými (rýchle premiestnenie z bodu do bodu, tzv. fixácia oči pri čítaní) pohybmi oči. Pole pôsobenia súčasnej kognitívnej psychológie: - Kognitívna psychológia môže pripomínať posla v rozprávke Alica v krajine zázrakov, ktorý bežal všetkými smermi odrazu. - Hlavnými z týchto smerov sú: a) Experimentálna kognitívna psychológia – popri výskume súvislostí kognitívnych procesov s ľudským mozgom sa veľká časť kognitívnych psychológov venuje jednotlivým poznávacím procesom ako takým (spravidla v laboratórnych podmienkach skúmajú ako tieto fungujú u zdravých ľudí) b) Kognitívna neuropsychológia – ďalšia významná časť sa venuje ľuďom s poraneniami mozgu v snahe zistiť z ich deficitov niečo o tom ako funguje pamäť či pozornosť vo všeobecnosti c) Kognitívna veda – iní vedci sa usilujú vytvárať softwarové modely ľudského vedomia, ktoré sa potom testujú v rôznych podmienkach, najčastejšie sa v ich práci kombinujú psychologické experimenty so snahami tvoriť výpočtové modely ľudského vedomia Percepcia - Príjem informácií prostredníctvom zmyslov - Zahŕňa javy, ktoré poznáme ako pociťovanie a vnímanie - Niektorí autori ju chápu ako príjem jednotlivých informácií (napr. vôňa ruže), a niektorí ako komplexný príjem informácií o nejakom objekte (vnem ruže pozostávajúci z vône, tvaru, farby, prípadne aj dotykových pocitov atď.) - Čo na percepcii najviac zaujíma psychológov však nie sú zmysle ako také, ale skutočnosť, ako prostredníctvom zmyslov dochádza k vytvoreniu vnútorného obrazu vnímaného - Inak: − Ako to čo sa deje v zmysloch sa stane konkrétnym zážitkom videnej červenej farby alebo počutého tónu − Táto záhada zaujímala už starovekých mysliteľov, ktorí predpokladali, že máme „vnútorné“ oko, ktorým vidíme. - Kognitívna psychológia sa pri výskume vnímania mohla oprieť o časť psychologickej histórie. - Dve psychologické školy na prelome 19. a 20. storočia skúmali percepciu pomerne intenzívne a priniesli do nej viacero dodnes platných poznatkov, výskumné metódy, ktoré sa s istými modifikáciami a technologickými vylepšeniami a) Psychofyzika – smer vo výskume, ktorý si stanovil ambiciózny cieľ: skúmať vzťah medzi podnetom a pocitom − Tento cieľ sa premietol napr. do otázok „aký silný musí byť podnet na to, aby sme ho dokázali vnímať?“ (otázka absolútneho prahu) čo „nakoľko sa jeden podnet musí líšiť od iného na to, aby človek dokázal povedať, že sú odlišné?“ (otázka rozdielového prahu)  − Poznanie prahov vnímania má pre psychológiu dôležitý význam nielen kvôli poznaniu citlivosti zmyslov, prahy sa často využívajú aj prakticky − Weberov zákon Ak v miestnosti, ktorú osvetľuje len desať zapálených sviečok musíte pridať práve dve na to, aby ste postrehli, že osvetlenia je viac, v miestnosti kde ich je zapálených sto by ste na to potrebovali dvadsať ďalších Matematické vyjadrenie je – I = KI I je prírastok podnetu potrebný na zaregistrovanie rozdielu, tzv. „práve postihnuteľný rozdiel“, I = pôvodná veľkosť podnetu a K = konštanta, ktorá je rôzna pre rôzne typy pocitov (pre váhu je 0,02 kým pre vnímaný jas takmer 0,08) inými slovami podnet môžeme zmeniť o 2% bez toho, že by bolo poznať, že je ľahší či ťažší, na druhej strane pri jase je potrebná až 8% zmena na vyvolanie pocitu, že sa naozaj niečo zmenilo b) Gestalt psychológia – Gestalt znamená po nemecky tvar alebo celok a tento názov veľmi dobre vystihuje revolučnú myšlienku, ktorú gestaltisti do psychológie vniesli − so svojim vytrvalým záujmom o problematiku vnímania, tým že sformulovala princípy, na základe ktorých vidíme tvary, že popísala tzv. vzťah figúry a pozadia (t.j. to, na základe čoho rozlišujeme vo vizuálnej scéne „hlavný tvar“ a do pozadia ustupujúcu časť). − Taktiež svojím vytrvalým záujmom o problematiku nedokonalosti vnímania a ilúzií stavia predchodkyňou modernej kognitívnej psychológie - Vnímanie je vstupnou bránou do vedomia - Ide o značne komplikovaný proces, hoci vnímajúci človek si to v podstate neuvedomuje - Jednou zo základných otázok, ktorú dnešná psychológia v súvislosti s vnímaním rieši je ktorý z dvoch pólov vnímania je dôležitejší pre správne vnímanie okolitého sveta? - je to senzorický vstup (tzv. bottom-up vnímanie) alebo sú to naše v mozgu uskladnené skúsenosti a očakávania (top – down vnímanie)? Pamäť - na pamäť je možné sa pozerať ako na cestu v čase v minulosti, ktorú uskutočňuje naša psychika, aby nám pomohla vysporiadať sa s takými naliehavými otázkami nášho života ako je udržanie informácií o tom, kto sme, kto sú ľudia okolo nás, ako sa čo robí, čo máme radi a čo nie... - pamäť ako štruktúra: a) senzorická (zmyslová) pamäť − existuje zvlášť pre jednotlivé zmysly a má veľmi krátke trvanie (pri zraku napr. menej ako desatinu sekundy, pri zvuku okolo dvoch sekúnd) b) krátkodobá pamäť − pôsobí v časovom rámci približne okolo pol minúty − ide o to, čo práve máme v hlave, čím sa práve zapodievame − kapacita krátkodobej pamäti je sedem položiek (plus mínus dva) s tým, že za položky sa berú bežné jednotky, s ktorými je človek zvyknutý narábať  − bežný Slovák teda v krátkodobej pamäti udrží sedem čísel (ale napr. aj 14 číslic, ak bez problémov narába s dvojcifernými číslami a dokáže si čísla spojiť do dvojíc), sedem slov, sedem tvári, ale už nie napr. sedem japonských znakov − krátkodobá pamäť je vstupnou bránou k dlhodobému pamätaniu si c) dlhodobá pamäť − dlhodobá pamäť na rozdiel od krátkodobej nie je obmedzená ani časovo, ani z hľadiska množstva a. sémantická pamäť pamäť na pojmy, pravidlá a všeobecné obsahy všeobecné znalosti, znalosti o význame slov a vedomostí o okolitom svete tvoria základ tejto pamäti epizodická a sémantická pamäť sú spojené viac než sa v minulosti predpokladalo b. deklaratívna pamäť je v podstate pamäť na to čo dokážeme povedať ši vysvetliť slovami, je to pamäť „viem, že“ delí sa na: a) epizodická pamäť – pamäť na udalosti typu „stalo sa mi“ b) flashbulb – spomienky na udalosti nabité emóciami, alebo na také, ktoré majú závažný dôsledok pre ďalší život človeka. Spomienky sú zvlášť jasné, živé a detailné. c. procedurálna pamäť pamäť na zručnosti ide o pamäť „viem ako“ uchováva poznatky a vedomosti typu „ako sa robí“ (napr. ako sa ide na lyžiach zo svahu, ako sa šoféruje auto, ako sa kráča po chodníku, ako sa píše na klávesnici počítača) teda poznatky najmä (nie výlučne) z motorickej oblasti − zaujímavé je aj rozlíšenie pamäti podľa toho či si spomienky dokážeme uvedomiť, alebo nie a) Explicitná pamäť je vedomou pamäťovou skúsenosťou, založenou na vyvolaní si špecifickej udalosti z minulosti v pamäti (popis svojho prvého dňa v škole) b) Implicitná pamäť je to, že si nejaké predchádzajúce skúsenosti pamätáme, bez toho, že by sme o tom vedeli Pozornosť - Annie Treismannová – akým spôsobom dokážeme vo videnej vizuálnej scéne nájsť to, čo hľadáme. − 1. typ „hľadaním na základné črty“ (feature search), na koľko existuje výrazná črta odlišujúca hľadané písmeno od ostatných − 2. typ „hľadanie na základe zhody“ (conjunction search) trvá tým dlhšie, čím viac je vo vizuálnom poli rušivých prvkov - Stropov efekt  Sociálna psychológia História - najmladšia psychologická disciplína - prvé učebnice sú až zo začiatku 20. storočia (1908) →McDougall (anglický psychológ), Ross (americký psychológ) Prečo? - nedostatok výskumných techník, nedostatok relevantných sociálno-psychologických otázok, nedostatočné vedomie problému Predmet - skúma vzájomnú interakciu jednotlivcov a skupín (dyáda, malé skupiny, dav...). - zisťuje, či prevláda vplyv jedinca na skupinu alebo naopak, skúma správanie a zmýšľanie jedinca v spoločnosti - sociálne správanie ľudí zaujímalo až reformáciu, neskôr kapitalizmus Hlavný dôvod záujmu: - regulácia sociálneho správania - predtým: mravy, zákony, náboženstvo Čo je to sociálnosť? - podľa T. Kolárika (2004, s. 19) „táto charakteristika vyjadruje špecifický a všeobecný ľudský fenomén.“ - iba človek prejavuje naučené vyššie formy vzťahov v podobe sociálneho kontaktu - sociálnosť súčasne považujeme za všeobecný ľudský fenomén preto, lebo je príznačný pre každého človeka ako jeho univerzálny znak a nevyhnutná podmienka jeho existencie Sociálnosť človeka: - sociálna, spoločenská determinácia (vplyv spoločnosti, kultúry, skupín; utváranie a pôsobenie noriem, hodnôt...; smer a dôsledky sociálneho pôsobenia) - význam sociálneho prostredia (užšie a širšie sociálne prostredie; človek ako subjekt a objekt pôsobenia; začlenenie do sociálnych väzieb v rámci mikro a makroprostredia; napĺňanie sociálnej podstaty človek; vývin človeka v kontexte sociálneho prostredia) - potreba sociálneho kontaktu (podstatná, všeobecne platná, vyššia potreba človeka, obmedzenie alebo vylúčenie sociálnych kontaktov pôsobí frustrujúco vedie k deprivácii s výrazne negatívnym dopadom na človeka) Predmet: - sociálne postoje, správanie jednotlivca/vedomie jednotlivca, osobnosť v sociálnej interakcii, vedecké štúdium skúsenosti a správania, veda o správaní sa človek v spoločnosti, veda o interakciách medzi indivíduami - sociálny systém možno všeobecne charakterizovať ako otvorenú a dynamickú sústavu sociálnych prvkov: 1. jednotlivec 2. mikroprostredie (malé skupiny)  3. makroprostredie (veľké skupiny) - za základné/nosné kategórie sociálnej psychológie sa považujú: osobnosť-interakcia-sociálne prostredie 1. vplyv sociálnych faktorov na psychické procesy indivídua (psychologicky zameraná sociálna psychológia) 2. skupinové procesy ako také – indivíduum je len element (sociologicky zameraná sociálna psychológia) 3. vzťah jedinca -jedinec 4. vzťah jedinec – malá sociálna skupina 5. vzťah malá sociálna skupiny – malá sociálna skupiny 6. vzťah jedinec – dav Témy 1. sociálna motivácia (prečo jednotlivec vstupuje do sociálnych vzťahov) 2. sociálna percepcia (ako jedinec vníma a ako si vytvára obraz partnera, ktorý potom určuje spôsob správania sa k nemu) 3. sociálne techniky (spôsoby správania sa a interakcie ako výsledky tohto správania sa) 4. sociálna komunikácia 5. postoje (vnútorné dimenzie alebo obsah sociálnych interakcií) 6. sociálne učenie (ako sa organizuje a prebieha proces sociálneho učenia, jeho problémy a nedostatky) 7. socializácia (spôsob premeny na bytosť spoločenskú) 8. jedinec v malej sociálnej skupiny (jej štruktúra a dynamika) Metódy v sociálnej psychológií pozorovanie - jednotlivých druhov sociálnych interakcií - rôznych sociálnych rolí - interpersonálnych vzťahov - správania a komunikácie experiment - je zameraný na zmenu postojov, komunikácie a vzťahov navodením novej situácie v bežnom prostredí - venuje sa aj malým sociálnym skupinám rozhovor - informácie o postojoch, názorov, citových stavoch, záujmoch, záľubách atď. dotazník – SORAD (Sociometricko-Ratingový Dotazník) – autor: Vladimír Hrabal Sociometria: - vypracoval J. L. Moreno v 30. rokoch - meranie vzťahov v malých sociálnych skupinách - výsledky poukazujú na: − zmenu zloženia skupiny, zmenu vzťahov, zlepšenie (zhoršenie)  − podmienok a výkonu členov skupiny Sociogram: - deskriptívny záznam - podáva elementárny vizuálny pohľad na interakcie v skupine a postoje jej členov - značky pre mužov a ženy, priateľstvo – nepriateľstvo, postavenie v rámci danej sociálnej skupiny (jadro – outsider) Základné okruhy aplikovanej sociálnej psychológie: - politická psychológia – makro/skúma vzťah strán/ a mikrorovina / ako človek funguje v strane - psychológia médií - psychológia trhu a reklamy - náboženská psychológia - environmentálna psychológia - školský psychológia - rodinná poradenská psychológia  Reklama - cieľavedomá komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, vedúcich k žiadúcim činnostiam - každá platená forma neosobnej prezentácie a ponuky ideí, tovarov alebo služieb prostredníctvom identifikovateľného sponzora Reklamy poznáme: - informačnú - pripomínaciu - presvedčovaciu Funkcie reklamy: - informatívna - formatívna - aktivizačná Ciele reklamy: - informovať - utvoriť kladný vzťah - vyzvať na akciu - ciele sa líšia podľa toho o aký produkt ide: − pri úplne novom produkte môže byť cieľom vniesť ho do povedomia cieľovej skupiny − pri zavedenom produkte môže byť cieľom pripomenúť jeho existenciu, posilniť vedomie o značke Komponenty na účinnosť reklamy, ktoré musíme poznať: - stanovenie cieľa - predmet v reklame - cieľová skupina Ako môžeme čiastkovo využiť psychológiu k tvorbe kampane: a) analýza predmetu k nadväznosti na cieľ – využiť všetky dominantné prvky, benefity, ktoré sa dajú použiť v kontexte s cieľovou skupinou b) prieskum cieľovej skupiny – začína sa socio-deomgrafickým, socio-psychologickým zberom dát c) prieskum reklamnej činnosti – zisťuje sa, aký je stav pri ponúkaní produktu v krajine d) tvorba reklamných výpovedí – šanca ako upútať Spotrebiteľ - označujeme ako príjemcu reklamnej výpovede, šírenej nepriamo masovokomunikačnými prostriedkami alebo v medziosobnom styku, v prípade, že sa rozhodne pre použitie ponúkaného produktu alebo služby  − spotrebiteľ nemusí byť totožný s kupujúcim − spotrebiteľom sa rozumie osoba, ktorá uskutočňuje akt spotreby tovaru alebo služieb - proces rozhodovania pre kúpu ovplyvňujú činitele: − objektívne – kultúrne, sociálne, rodinný vplyv − osobné – sociodemografické charakteristiky − psychologické – motivácie, spôsoby poznávania - kategórie spotrebiteľov: − upper, uppers – vysoko postavené osoby. Sú to aj tí, ktorí zdedili veľa − lower uppers / nižšia vrstva / - riadiaci pracovníci, manažéri. Sú to zvyknutí na kvalitu a drahé výrobky − uppers midles /stredná vrstva/ - riadiaci pracovníci, živnostníci, kupujú drahé výrobky. Chcú sa dostať vyššie. − nižšia stredná skupina /lower midles/ - nákupy vo väčších lacnejších obchodoch. ak majú dobrý vzťah ku značke, tak ju aj naďalej kupujú − nižšia skupina /lowers/ a) vyššia /príležitostne zamestnaní ľudia/ - nákupy závisia od financií b) nižšia – ľudia bez stáleho príjmu - 2 typy príjemcov reklamy: − tí, ktorí kupujú pre seba lebo pre členov rodiny − tí, ktorí nakupujú pre firmy - pre všeobecné delenie príjemcov rozdeľujeme: ekonomická aktivita, typ zamestnania, dosiahnuté vzdelanie, bydlisko, pohlavie, do akej sociálnej štruktúry patrí Platí dvojfázový model komunikácie: - osloviť vodcovské typy, ktoré v druhej fáze ovplyvňujú ostatných členov skupiny - proces rozhodovania pri kúpe výrobku ovplyvňuje veľký rad činiteľov. Rozdeľujeme: a) rodinné, sociálne prostredie b) osobné činitele – psychologické fakty (motivácia) Rozhlasová reklama - účinnosť rozhlasovej reklamy je podmienená rozsahom pozornosti - zvýšenie rozsahu sa dosahuje zoskupovaním informácie do logických celkov, vylúčením nepodstatných informácií, používaním pojmov, ktoré sú poslucháčovi známe, používaním známych skratiek - počíta sa so zníženou pozornosťou a preto sú reklamy v rádiách zaraďované do vysielania opakovane - proces asociácii sa upevňuje aj využívaním tzv. reklamných konštánt, t.j. stále sa opakujúcich účinkových zložiek, ako je názov produktu, značku, slogan. Ich opakovaním sa podporuje kognitívny proces u príjemcu (vnímanie, zapamätateľnosť informácií) - spojenie slova so zvukom alebo hudbou navodzuje aj vnútorné prežívanie počutého v podobe emócií, ktoré aktivizujú psychickú aj organizmus - rôzne texty v rádiách sa často podfarbujú hudbou – snaha o emocionalizáciu Televízna reklama - 1. scénky v reálnom prostredí / zo života (napr. reklama na OPAVIA)  − Z psychologického hľadiska ide o veľmi vhodnú formu, stimulujúcu proces učenia nenásilným spôsobom − Scénky by mali pôsobiť vierohodne, obsah by nemal byť... - 2. životný štýly − Tieto reklamy oslovujú cieľovú skupinu, ktorá ašpiruje patriť k určitému životnému štýlu − Negatívom môžu byť, ak zobrazený životný štýl sa zdá nášmu recipientovi veľmi vzdialený, nedosiahnuteľný − Aj tento druh reklamy musí spĺňať etické kritériá − Napr. SPRITE - 3. hudobný štýl − Vhodný výber hudby a jeho prepojenie s produktom, značkou − Uplatňuje sa hlavne pri výrobkoch určených najmä deťom a mladej generácií − Hudby navodzuje nielen atmosféru pohody, ale aj celkové stvárnenie býva veselé, úsmevné − Problémom tu môže byť prílišné zaujatie hudbou a slabé prepojenie na predmet spotu - 4. Fantázia − Spája fantáziu so značku alebo produktom a s ich použitím. Používa sa napr. na propagáciu služieb poisťovní a sporiteľní - 5. Nálada alebo imidž − Cieľom je navodiť určitú náladu alebo vytvoriť imidž spojený s produktom − Využíva sa pri propagácií rôznych druhov káv ale aj kozmetiky − Dôraz sa kladie na značku a vlastnosti, ktoré sa ňou spájajú − Symbol osobnosti – teda výrobok /služba prezentuje známa persóna. Pre príjemcov nie každá zvolená osobnosť musí byť vzorom na identifikáciu. - 6. technická odbornosť (napr. Škoda) − Odbornosť a skúsenosť firmy pri výrobe produktu − Zdôraznenie výhod – šetrenie energie, dlhá životnosť, spoľahlivosť − V teste sa zdôrazňuje technická dokonalosť výrobku, ale aj znalosť spotrebiteľa a jeho potrieb − Často vystupujú odborníci alebo akože bežní spotrebitelia, ktorí chvália výrobok (napr. zubár) -