Medzinárodné právo a vzdušný priestor

Hranice etablované prirodzenými útvarmy, napr. pohoria, rieky, jazerá.

Hranice vytvorené človekom, napr. geometrické línie, astronomické body.

Hranice definované geometrickými čiarami, napr. priamka, kružnica, štvoruholník.

Hranice definované pomocou astronomických súradníc, napr. zemepisná šírka, zemepisná dĺžka.

Súbor pravidiel a postupov, ktoré riadia pohyb osôb a tovaru cez hranice.

Pravidlá, ktorými sa riadí letecký priestor nad štátmi.

Dohoda z roku 1959, ktorá zabezpečuje mierový a vedecký výskum Antarktídy.

Zóny vyhradené pre medzinárodný výskum, kde sa zakazuje vojenská činnosť a ťažba nerastných surovín.

Organizovaná skupina ľudí, ktorí majú spoločné znaky - jazyk, kultúru, územie. Vykonávajú moc na danom území oproti obyvateľstvu a vytvárajú novú územno - politickú jednotku.

Hnutie časti obyvateľstva štátu, ktoré bojuje proti vláde. Je dočasným subjektom medzinárodného práva.

Povstalecké hnutie môže získať medzinárodné status dočasného subjektu medzinárodného práva, ale nemá plnú medzinárodnú subjektivitu.

Povstalecké hnutie sa môže stať uznávaným ako

1. Centrálna vláda ho uznala
2. Spĺňa podmienky na uznanie ako
   legitímnej správe

Ak sa povstalecké hnutie stane úspešným, môže sa stať novou vládou štátu.

Ak sa povstalecké hnutie stane neúspešným, je potlačené centraálnou vládou.

Povstalecké hnutie môže byť uznané za

• Schopnosť chrániť záujmy na tomto území
• Vstup do zmluvných vzťahov
• Immunity a právne postavenie predstaviteľov

Bojuje za sebaurčenie alebo nezávislosť, ale nemajú plnú medzinárodnú subjektivitu.

Medzinárodnoprávne subjekty nie sú štáty, ale majú vlastnú právnu osobnosť a sú schopné vystupovať v medzinárodnom práve. Majú vlastné orgány a právomoci, a pôsobia v súlade s medzinárodným právom.

Medzinárodné organizácie majú čiastočnú a odvodenú subjektivitu, čo znamená, že ich právomoci a pôsobnosť sú obmedzené na oblasti, ktoré im boli zverené. Nedisponujú všeobecnými právomocami a nepodliehajú medzinárodnému právu v plnom rozsahu.

Medzinárodné organizácie majú právo vytvárať vlastné pravidlá a normy. Avšak, rozsah ich normotvornej spôsobilosti je obmedzený. Majú právomoc vytvárať normy len pre svoje členské štáty, s výnimkou OSN, ktorá má právomoc vytvárať normy pre celé medzinárodné spoločenstvo.

Kým štáty majú neobmedzené právo na uzavretie medzinárodných zmlúv, MO majú túto schopnosť aj v obmedzenej miere. Viedensky dohovor o zmluvách medzi štátmi a MO, a medzi MO navzájom, sa zaoberá právnym rámcom pre uzatváranie zmlúv medzi MO.

Medzinárodné zmluvy, ktoré sa uzatvárajú medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Môžu byť dvojakého druhu: bilaterálne (medzi dvoma štátmi) alebo multilaterálne (medzi viacerými štátmi).

MO nemajú suverenitu (závislosť od členských štátov), ale môžu mať právo na územnú správu v určitých prípadoch (napr. Kosovo). Taktiež majú právo na legáciu (napr. vyslanie veľvyslancov), a právo na výsady a imunity.

MO majú právo riešiť spory, ktoré sa im týkajú, cez rôzne mechanizmy. Môžu sa obrátiť na medzinárodné súdy, alebo používať vlastné mechanizmy na riešenie sporov.

Subjekt medzinárodného práva, ktorého právna subjektivita vyplýva z medzinárodných zmlúv. Toto je typický prípad medzinárodných organizácií, ako je napríklad Červený kríž.

Vznikla na základe Charty OSN, ktorá bola podpísaná v San Franciscu v roku 1945 a vstúpila do platnosti v roku 1945. Je univerzálnou medzinárodnou organizáciou, ktorá združuje štáty a má vlastnú organizačnú štruktúru a právne normy.

MO môžu byť zodpovedné za škody alebo protiprávne konanie, ktoré spôsobia. Návrh článkov o zodpovednosti MO bol predložený v roku 2011, ale stále nie je všeobecne prijatý.

OSN vznikla na základe Charty OSN, ktorá bola podpísaná v San Franciscu v roku 1945 a vstúpila do platnosti v roku 1945. OSN nahradila Spoločnosť národov, ktorá bola založená po prvej svetovej vojne.

Základné ciele OSN sa týkajú udržania mieru a bezpečnosti na svete, rozvoja medzinárodných vzťahov a spolupráce, riešenia medzinárodných sporov mierovými prostriedkami a ochrany ľudských práv

OSN prebrala a rozvinula niektoré funkcie Spoločnosti národóv. Napríklad, súdny orgán OSN nadviazal na činnosť súdneho orgánu Spoločnosti národov. OSN má však oveľa širšiu pôsobnosť a ambicióznejšie ciele.

Charta OSN je zakladajúci dokument OSN a definuje jej právomoci, štruktúru a ciele.

Vatikánsky mestský štát je malý štát v Ríme, ktorý je spravovaný Svätej stolicou. Je subjektom medzinárodného práva a vyplýva z Lateránskych zmlúv z roku 1929.

Výbor pôsobiaci v rámci Bezpečnostnej rady OSN, ktorý rozhoduje o uvalení sankcií alebo iných opatreniach s cieľom zabezpečiť mier a bezpečnosť.

Medzinárodný súdny dvor vznikol po II. svetovej vojne na základe Charty OSN. Zaoberá sa právnymi spormi medzi štátmi.

Systém hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN, kde sa väčšina z 15 členov usiluje o schválenie návrhu. Oschválenie však vyžaduje súhlas všetkých 5 stálych členov.“,

Typ otázok, ktoré vyžadujú väčšinu hlasov (9 z 15) na schválenie v rámci BR OSN, ale bez súhlasu všetkých 5 stálych členov.

Typ otázok, ktoré sa týkajú organizácie práce BR OSN a vyžadujú len väčšinu hlasov (9 z 15) bez ohľadu na stanovisko stálych členov.

Orgán OSN, ktorý má právomoc odporučiť mierové riešenie sporov medzi štátmi.

Orgán OSN, ktorý má oprávnenie použiť donucovacie prostriedky, vrátane vojenskej intervencie, s cieľom udržať mier a bezpečnosť. Táto kapitola dáva BR OSN právo konať aj bez súhlasu všetkých členov, ak je bezpečnosť ohrozená. (s výnimkou sebaobrany).

Hlavný orgán OSN. Jeho hlavný predstaviteľ je Generálny tajomník, ktorý má za úlohu upozorňovať na hrozby pre mier a bezpečnosť, podávať správy a viesť diplomaciu.

Každý štát má úplnú a výlučnú kontrolu nad vzdušným priestorom nad svojím územím. Je to ako keby sa štátne územie rozširovalo aj do vzduchu. Lietadlá, ktoré preletia nad územím štátu sa považujú za súčasť jeho územia, ale keď pristanú, už sú pod jurisdikciou štátu, kde pristáli.

Štáty majú právo voľne prelietať nad územím, ktoré nie je pod jurisdikciou žiadneho štátu. To sa týka otvoreného mora – žiadny štát si ho nemôže privlastniť.

Každé lietadlo musí byť registrované v konkrétnom štáte a musí mať jeho povolenie na prelet.

Je povinnosťou každého štátu zabezpečiť bezpečnosť letectva nad svojim územím.

Antarktída je územie, ktoré je otvorené pre všetkých a je bez pôvodných obyvateľov. Žiadny štát si Antarktídu nemôže privlastniť.