Hydro - poznámky Ž PDF
Document Details
Tags
Summary
These are notes about Hydro, likely for a school subject, covering topics like water, oceans, and the water cycle.
Full Transcript
**5. HYDROSFÉRA** **Zaujímavosti o vode a jej vlastnostiach:** - Súčasťou tela - Dôležitá na rast, vývoj, prežitie - Predstavuje životné prostredie - Súčasť potravín - Potrebná pri výrobe priemyselných produktov - Podieľa sa na vytváraní zázrakov prírody: jaskyňa, kaňon, fjord\......
**5. HYDROSFÉRA** **Zaujímavosti o vode a jej vlastnostiach:** - Súčasťou tela - Dôležitá na rast, vývoj, prežitie - Predstavuje životné prostredie - Súčasť potravín - Potrebná pri výrobe priemyselných produktov - Podieľa sa na vytváraní zázrakov prírody: jaskyňa, kaňon, fjord\... - Ovplyvňuje procesy atmosféry, na zemskom povrchu aj pod ním - Existuje vo všetkých 3 skupenstvách - Hustota sladkej vody rastie so znižujúcou sa teplotou do 4°C, potom klesá aj v jej pevnom skupenstve - Hustota morskej vody sa zväčšuje so zvyšujúcou teplotou, nakoľko obsahuje viac solí - Má vyššiu tepelnú kapacitu ako pevný zemský povrch (zmierňuje podnebie priľahlej pevniny) - Veľmi dobrá rozpúšťacia vlastnosť = predpoklad na výživu organizmov **5.1 ROZLOŽENIE VODY NA ZEMI. ZÁKONITOSTI OBEHU VODY.** **Voda na zemi. Prostredie a skupenstvá.** **3 skupenstvá vody:** **1)Kvapalné** - najbežnejšie **2)Pevné** **3)Plynné** **Kondenzácia =** zmena skupenstva vody z plynného do kvapalného (pri ochladení plynu) **Desublimácia =** zmena skupenstva vody z plynného na tuhé (napr. pri tvorbe oblakov) **Hydrosféra** = vodný obal Z, je obsiahnutá: **1.Povrchová voda:** oceány, moria, vodné toky, jazerá, vodné nádrže, ľadovce, sneh, močiare **2.Podpovrchová voda:** dutiny a pukliny hornín, permafrost, pôdne póry **3.Voda v atmosfére:** vodná para, dážď, sneh (ľadové kryštáliky) **4.Živé organizmy** **Obeh vody v krajinnej sfére. Bilancia vody na zemi.** Počas **obehu vody v krajine** dochádza k výmene vody = k výmene látok a energie **Obeh vody v krajine** = 4. hlavné procesy: **1.Výpar** **2.Prenos vodných pár v atmosfére** **3.Ich kondenzácia a vznik zrážok** **4.Povrchový a podpovrchový odtok** **Výpar** a **kondenzácia** vodných pár sa uskutočňujú vplyvom **slnečnej energie** Padanie dažďových kvapiek, pohyb ľadovcov, povrchovej a podzemnej vody podmieňuje **zemská** **príťažlivosť** Obidva faktory vplývajú aj na **atmosférickú cirkuláciu**, a tým aj na prenos vodných pár 2 typy obehu vody: **1.veľký** = výmena vody medzi oceánom a pevninou **2.malý** = výmena nad oceánom alebo nad pevninou **5.2 SVETOVÝ OCEÁN.\ VLASTNOSTI A POHYBY MORSKEJ VODY.** **Svetový oceán** = súvislá vodná plocha tvorená oceánmi, morami a ich priľahlými časťami Pre vysokú tepelnú kapacitu vody je obrovským akumulátorom tepla Teplota vody zmierňuje **teploty vzduchu** na Zemi, vplýva na **cirkuláciu atmo**, poveternostné stavy a **podnebie** oceánov a pevnín **OCEÁNY** = časti SO, nachádzajú sa medzi kontinentmi: **Tichý, Atlantický, Indický, SĽO, Južný** = majú samostatný vodný režim, vznik a tvary dna, priestorovú štruktúru morí, vlastné vodné masy s charakteristickými vlastnosťami a vlastný systém sedimentov na dne Časť oceánu alebo mora do vzdialenosti 12 námor. míľ (22,224km) od pobrežia sa nazýva **pobrežné vody -**výsostné vody (V tejto časti oceánu (mora) jeho dno, voda aj vzduch úplne patria príslušnému pobrežnému štátu) **Tichý oceán** - najväčší, najstarší a najčlenitejší, zaberá 32% zemského povrchu - meno dostal od moreplavca F. Magalhaes - bohatý na sopečné a koralové ostrovy - rozloha: 180 000 000 mil.km^2^ - najhlbšie miesto: Mariánska priekopa 11 034 m - priemer. hĺbka: 4000 m - seizmicky aktívna oblasť, najmä: Ohňový pás Zeme - najväčšia panva: Severovýchodná - najväčšie moria: Beringovo, Ochotské, Japonské, Tasmanovo, Koralove\..., - využitie: doprava, rybolov, ťažba NS - ropa, Cu, Al\... **Atlantický oceán** - na S - ho od SĽO oddeľuje podmorský prah tiahnúci sa od Shetland, Faerské ostrovy, Island - miestami sú seizmicky aktívne zóny - rozloha: 90 000 000mil.km^2^ - najhlbšie miesto: Portorická priekopa 9 219 m - priemer. hĺbka: 3300 m, stredom sa tiahne Stredoatlantický chrbát - najväčšie moria: Stredozemné, Čierne, Karibské, Severné, Baltské - využitie: rybolov v chladnejších moriach, ťažba NS - ropa v šelfoch S- mora, Mexický záliv, doprava **Indický oceán** - dno oceánu je členité - rozloha: 76 000 000 mil.km^2^ - najväčšia hĺbka: Sundská (Jávska priekopa)7 450m - priemer hĺbka: 3700 m - najchudobnejší oceán na ryby - najväčšie moria: Arabské, Červené - využitie: ťažba NS - ropa a plyn Perzský záliv, doprava **Severný ľadový oceán** - najplytší a najchladnejší - rozloha: 14 700 000mil.km^2^ - najväčšia hĺbka: Euroázijská panva 5 449 m - priemerná hĺbka: 1200 m - smer chrbtov je rovnobežkový s množstvom ostrovov - väčšina oceánu pokrytá ľadovcami = driftujú (pohyb ľadovcov smere V-Z ) - najväčšie moria: Barentsovo, Grónske, Nórske - využitie: rybolov, obmedzená doprava /ľadoborce/, vedie tadiaľ Severná morská cesta **Južný oceán** (JĽO, Antarktický oceán), od r. 2000 - obklopuje Antarktídu po 60 ° j.g.š., 4. najväčší oceán - rozloha: 21 960 000 km² - priemer. hĺbka: 4 000 - 5 000 m - najhlbšie miesto: 7 235 m - dĺžka pobrežia: je 17 968 km - najväčšie moria: Rossovo, Amundsenovo, Weddellovo, Bellingshausenovo - využitie: doprava, CR **MORIA** = časti oceánov Od otvoreného oceánu sa líši špecifickými vlastnosťami (slanosť ovplyvnená **riečnou vodou**, **riečne sedimenty**, vlastná **cirkulácia**) Nerovnomerné rozloženie vody a súše na Zemi sa prejavuje na obehu vody, podnebí, teplote morskej vody, povrchových prúdoch **Delenie morí:** a\) **okrajové** = šelfové (Japonské, Severné, Ochotské) b\) **medziostrovné** (Karibské, Arafurské, Juhočínske) c\) **vnútorné** (Stredozemné, Čierne, Baltské) **MORIA:** 1.TO: Beringovo, Ochotské, Japonské, Žlté, V -- čínske, J -- čínske, Celebeské, Jávske, Novoguinejské, Koralové, Tasmanovo 2.AO: Severné, Stredozemné, Čierne, Karibské, Baltské, Írske, Jadranské, Egejské, Iónske 3.IO: Červené, Arabské, Andamanské, Arafúrske, Timorské 4.SĽO: Beaufortovo, Grónske, Nórske, Barentsovo, Laptevovcov, V -- sibírske, Čukotské, Biele 5.JO: Rosovo, Weddellovo, Amundsenovo **ZÁLIVY** = menšie časti oceánu alebo mora vnikajúce do pevniny 1.TO: Aljašský, Kalifornský, Panamský 2.AO: Biskajský, sv. Vavrinca, Mexický, Guinejský 3.IO: Bengálsky, Adenský, Perzský, Ománsky 4.SĽO: Bafinov, Hudsonov **PRIELIVY** = zúžené časti morí a oceánov medzi pevninou 1.TO: Kórejský, Beringov, Singapúrsky, Drakov, Magalhaesov, Bassov, Torresov, 2.AO: Floridský, Gibraltársky, Kerčský, La Manche, Doverský, Korzický, Bospor, Dardanelly, Skagerrak,Kattegat 3.IO: Mozambický, Báb -- al -- Mandab 4.SĽO: Davisov, Dánsky **PRIEPLAV** (plavebný kanál) = umelo vybudovaná vodná cesta (so stojatou vodou), prepájajúca rieky, jazerá, moria, oceány alebo iné vodné diela navzájom Panamský = spája TO a AO, Suezsky = spája AO a IO **POVRCH DNA OCEÁNOV** Delíme na tri základné typy: **1. podmorské okraje pevnín** **šelf** -- plochá plytká časť pobrežia do hĺbky cca 200 m - značný hospodársky význam - nerastné suroviny, ktoré sa musia na pevnine dobývať z veľkej hĺbky a za zložitých podmienok je možné z plytkého dna oceánov získavať lacnejšie (ropa, plyn \...) **pevninský svah** - lemuje šelf, je výrazným stupňom **pevninské úpätie** **2.prechodné oblasti** **hlbokomorské priekopy** -- úzke zníženiny morského dna (Mariánska) **3.vlastné oceánske dno** **oceánske panvy** (Kanadská, Americká, Euroázijská) **oceánske chrbty** (Stredoatlantický\...) **VLASTNOSTI MORSKEJ VODY** **Napr.: teplota, salinita, hustota, farba, priesvitnosť \...** **1.Fyzikálne** **Teplota morskej vody** -- podlieha pásmovitosti, najvyššia p.t. je 26°C na S od rovníka **Oceány a moria:** - Vyznačujú sa väčšou stálosťou teploty ako pevnina - Ich p.t. je podtatne nižšia ako p.t. pevniny - P.t. dosahuje 4°C **Niektoré zákonitosti rozloženia teploty:** - Miesta ležiace na rovníku a v jeho bezprostrednej blízkosti, nemusia mať najvyššiu teplotu - Vnútorné moria majú vyššiu teplotu ako otvorený oceán v rovnakej geo šírke - S -- pologuľa má vyššiu p.t. oceánov a morí ako J -- pologuľa **Príčiny:** - Zaľadnenie Antarktídy - Prenos tepla morskými prúdmi na S pologuľu - Výkyvy teplôt na hladine SO sú rôzne, denné sú malé /do 25-30 m/, ročné kolísanie závisí od geo šírky, na S - pologuli sú výkyvy väčšie v dôsledku rozloženia pevnín a oceánov, s hĺbkou sa teplota vody znižuje **2.Chemické** - **Salinita (slanosť)** = celkové množstvo rozpustených minerálnych látok /solí/ - **Priemerná slanosť - 35 %0** - Ovplyvnená pásmovitosťou - Obsah soli spôsobuje, že morská voda mrzne pri teplote -- 2°C - **Najnižšia:** polárne oblasti, rovníkové a mierne pásmo - **Najvyššia:** okolie obratníkov (vysoký výpar a teploty, málo zrážok a málo povrchových tokov) Podľa obsahu soli delíme vodu na: **sladkú, slanú a brakickú** (zmiešanie sladkej rieky a slaneho mora) **Koncentrácia soli v sladkej vode:** Nižšia, ale nie je úplne zanedbateľná -- **do 5 %0** Voda na zavlažovanie by mala mať salinitu - do 2 %0 Najnižšie hodnoty salinity -- **Baltské more -- 8 %0** Najvyžšie hodnoty salinity -- **Červené more -- 40 %0** **POHYBY MORSKEJ VODY** **Pohyby morskej vody spôsobujú vplyvy:** **a) kozmické** (slapové javy -- príliv a odliv) **b) fyzikálnomechanické** (cirkulácia vzduchu, zmena teploty\...) **c) geodynamické** (tektonické pohyby v zemskej kôre -- tsunami) **Základné pohyby morskej vody**: **1.Vlnenie** **2.Oceánske prúdy** **3.Slapové pohyby** -- príliv a odliv, dmutie = vzdúvanie hladiny, vplyv M **1.Vlnenie** - spôsobené **vetrom** - Výšku a dĺžku vĺn ovplyvňujú ďalšie činitele: a. **Tvar a charakter** pobrežia b. **Hĺbka,** v ktorej sa nachádza oceánske dno pod hladinou - Vlnenie na morskom pobreží = **morský príboj** -- viac viditeľnejší pri pobreží, ako na otvorenom mori a časom mení vonkajšiu podobu pobrežia - ďalšie pr.: vánok, tsunami -- podmorské zemetrasenie **2.Oceánske prúdy** - Vznik je výsledkom výmeny energie medzi **oceánmi a atmosférou** - Pri látkovej výmene medzi oceánmi, atmosférou a litosférou sa dostáva na pevninu voda, ktorá prináša na zemský povrch rôzne soli - Naopak, do morí a oceánov sa dostávajú **minerálne látky** zo súše, ktoré prinášajú vody riek - Voda na Zemi zaberá 2/3 celkového povrchu, menej na S -- pologuli - Najviac vody je obsiahnutej vo svetovom oceáne - Rozloženie súše a vody na Zemi je nerovnomerné, čo súvisí s procesmi prebiehajúcimi v atmo a hydro **Oceánske prúdy:** - **Povrchové, hlbinné, výstupné, zostupné** - Systém oceánskych prúdov je len časťou tzv. **termohalinnej cirkulácie** = vyjadruje fakt, že na podobe prúdenia nemá podiel iba teplota morskej vody, ale aj jej salinita - **teplé a studené** - horizontálne pohyby morskej vody - najvýraznejšie sú povrchové, ich hlavnou príčinou sú pravidelné vetry - teplé smerujú od rovníka do vyšších g.š. - studené privádzajú chladnejšiu vodu k rovníku - oblasti pevniny, ktoré sú pod vplyvom teplých prúdov -- vyššia teplota, vyššie množstvo zrážok, než by sa dalo očakávať vzhľadom na ich geo polohu Najvýznamnejší prúd pre Európu -- **Golfský (S -- atlantický) teplý prúd** - Nezvyčajné na jeho pôsobení je to, že vplýva na podnebie 2 kontinentov Špecifické vlastnosti majú **prúdy pozdĺž Z a V -- pobreží kontinentov** - Z -- pobrežia -- podstatne suchšie (výnimka -- Z -- pobrežie Európy a S -- Ameriky v geo šírke mierneho pásma) - V -- pobrežia -- sú vlhkejšie Veľké rozdiely medzi Z a V -- pobrežiami pevnín z hľadiska teploty, ale najmä zrážok sú v tropickom pásme Niektoré časti Z -- pobrežia J -- Am., J - Afriky a Austrálie -- natoľko suché, že sa v nich vytvorili púšte (Atacama, Namib) Z -- pobrežie Portugalska a SZ -- Španielska -- nie sú vyhľadávané miesta na letnú prímorskú dovolenku **Oceánske prúdy:** **Atlantický oceán:** teplé -- Severorovníkový, Guinejský, Golfský, Juhorovníkový, Brazílsky studené -- Labradorský, Benguelský, Kanársky **Tichý oceán:** teplé -- Kurošio, Východoaustrálsky, Severo-a Juhorovníkový studené - Ojašio, Kalifornský, Peruánsky **Indický oceán:** teplé -- Juhorovníkový, Mozambický **3.Slapové pohyby** -- príliv a odliv, dmutie = vzdúvanie hladiny, vplyv M **El Niňo, La Niňa:** - Periodycky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v TO - Za normálnych okolností kopírujú prúdy v blízkosti rovníka smer SV a JV pasátu - Chladnejšia voda sa tak od Ameriky premiestňuje k Ázii a jej úbytok je nahrádzaný vodou kompenzačného rovníkového protiprúdu = studená fáza **La Niňa** - V tomto období je Z -- časť TO teplejšia a vlhšia, V -- časť chladnejšia a studenšia - Pravdepodobne zoslabením pasátov sa celý proces naruší - Teplá voda nahromadená v Z -- časti sa začne prelievať naprieč TO smerom na východ = vzniká teplá fáza **El Niňo** - Vo V -- časti TO je teplejšie a vlhšie, v Z -- časti chladnejšie a suchšie - Spôsobuje to obrovské škody na ekosystémoch - Táto prechodná anomália ovplyvňuje podnebie najmä v Austrálii, Indonézii a Amerike **VÝZNAM OCEÁNOV PRE ČLOVEKA** - Zmierňujú rozdiely v teplote vzduchu počas roka, ale aj cez deň a v noci - Na priľahlej pevnine, pomocou procesov obehu vody regulujú podnebie na celej Zemi - Umožňujú procesy nevyhnutné na existenciu živých organizmov - Produkujú cca 70 % kyslíka - Ukladá sa v nich takmer všetok oxid uhličitý, ktorý sa dostane do zemskej atmosféry **zdroj potravy** - rybolov najmä v chladnejších moriach S a V - časti TO a v S - časti AO (Japonsko, Čína, Rusko, Nórsko, USA), produkcia ustríc, krabov, langust, alternatíva --riasy a chaluhy s vysokou minerálnou hodnotou **zdroj netastných surovín -** najmä ropa a plyn (šelfové plytké moria -- Severné, Perzský a Mexický záliv) Fe, Cu, bróm, vzácne kovy, kuchynská soľ (V Ázia, Taliansko\...) **zdroj vody** - arídne oblasti -- odsoľovanie (Perzský záliv, Izrael, Libanon\...**) ** **zdroj energie** - využíva sa sila vĺn a prílivu, odlivu (prílivové elektrárne) **doprava** - námorná (prevažne nákladná, prepravuje sa najmä ropa a iné NS) hlavné trasy: Z - Európya - Perzský záliv a Z - Európa -- S - Am. najväčšie prístavy -- Hamburg, Londýn, Rotterdam, N.Y., Houston\... **produkcia perál** - najvzácnejšie čierne tahitské perly - prírodné **cestovný ruch** - Stredomorie, Karibik, Polynezia... **ZNEČISŤOVANIE MORÍ A OCEÁNOV - Najväčšie problémy:** - doprava - preprava toxických látok a ropy - havárie ropných tankerov - úhyn rýb a iných morských živočíchov - kontaminácia potravového reťazca - uskladňovanie odpadov, kanalizácia -- splašky z miest **5.3 VODSTVO NA PEVNINE** **Rieky Jazerá Umelé vodné nádrže** **Ľadovce Močiare Krasová voda** **Podpovrchová voda Minerálna voda Geotermálna voda** - Vodstvo na pevnine -- tvorí iba veľmi malú časť vody z hydro - Upravovanie morskej vody -- veľké ekonomické prekážky - Využívanie vody je samozrejmosťou: **RIEKY** **Povrchová voda =** voda odtekajúca alebo zadržiavaná v prirodzených alebo umelých vodných nádržiach a vodných tokoch Vodné toky: **Prameň** -- miesto, kde sa podzemná voda dostáva na povrch **Ron** -- nesústredený odtok vody v teréne **Riečna sieť** -- sústava vodných tokov (potoky, rieky\...), určuje sa hlavný tok a jeho prítoky **Riečne pirátstvo = načapovanie tokov** -- jav, kedy jedna rieka „ukradne" inej časť z jej toku (zapríčinené roznymi spádovými pomermi 2 susedných tokov -- sklon, erózia, odolnosť hornín, tektonické procesy, pr. Hnilec voči Hronu) **Povodie** -- územie, z ktorého hlavný tok a jeho prítoky odvádzajú povrchovú a podpovrchovú vodu **Najväčšie rieky Zeme podľa rozlohy povodia:** Amazonka (6 145 000 km2), Kongo (3 730 000 km2), Níl (3 255 000km2), Mississippi, Rio da la Plata, Ob, Jenisej, Lena, Niger **Bezodtokové územia podľa rozlohy povodia,** základom sú jazerá (často slané) Podmienkou ich zaradenia je, že do nich ústi aspoň jedna rieka Púštne oblasti bez stálych povrchových tokov rovnako tvoria bezodtokové oblasti Kaspické more (3 626 000 km2), Čadská panva(2 500 000 km2), Aralské jazero (1 600 000 km2), Eyrovo j., Tarimská panva, Okavango (aj delta), Balchašské j., Veľká panva **Rozvodie** -- je hranica medzi povodiami aj úmoriami Rozvodia hlavne veľkých riek prechádzajú po hrebeňoch pohorí: Hlavné európske rozvodie --oddeľuje povodia riek tečúcich na S od povodí riek smerujúcich na J -- nášho svetadiela (prechádza SR - úmorie Čierneho -- 96% a Baltského mora -- 4%) **Úmorie** -- územie, z ktorého vodné toky odvádzajú vodu do rovnakého mora **Dĺžka vodného toku** -- vzdialenosť od prameňa k ústiu **Spád** -- výškový rozdiel medzi dvoma ľubovoľnými bodmi na rieke **Sklon** -- vyjadruje pomer spádu a dĺžky vodného toku v danom úseku **Vodný stav** -- výška hladiny vodného toku alebo vodnej plochy nad stanoveným minimom (pri vodnom toku väčšinou dnom jeho koryta) Vyjadruje sa v cm, menej v m Pr. Vodný stav v priemere - Dunaj v Devíne -- 275 cm, maximum -- 800 -- 1000 cm **Prietok** -- množstvo vody, ktoré pretečie korytom rieky za 1 sekundu Vyjadruje sa v m3/s, Pr. Priemerný prietok Dunaja v BA -- 2061 m3/s **Režim odtoku** -- zmeny vodného stavu a prietoku rieky počas roka Vplýva: podnebie, biochemické procesy a horninové zloženie toku rieky, zdroj zásobovania -- prítoky **Typy riek podľa režimu:** A/ rovníkový -- Kongo, Amazon B/ monzúnový -- Mekong C/ snehovodažďový -- Ob D/ dažďovooceánsky -- Temža E/ ľadovcový -- Rhôna F/ vysokohorský snehovodažďový -- Dunaj **Typy riek podľa režimu na Slovensku**: A/ vysokohorský -- Biely Váh B/ stredohorský -- Hornád, Hron C/ vrchovinovo-nížinný -- Ipeľ **JAZERÁ** Jazerá = prírodné zníženiny úplne alebo čiastočne vyplnené vodou **a) vulkanické** (krater Lake v USA) **b) tektonické** (hlboké, úzke -- Tanganika, Bajkal) **c) ľadovcové** -- tatranské plesá (najväčšie Veľké Hincovo pleso) **d) iné** (zmiešané, pobrežné, riečne, krasové, zahradené, tajchy, morské relikty\...) **Voda jazier:** **a) slaná** (Kaspické more, Mŕtve more) **b) sladká** (Bajkal, Ladožské jazero) **c)zmiešaná** (Balchašské jazero v Kazachstane - na východnej strane jazera je slaná a priezračná, na západnej strane je sladká a mútna) **a)Vulkanické jazerá** Vznikli v kalderach (rozšírené krátery) vyhasnutých sopiek Napr.: **Crater Lake (Oregon, USA), Nový Zéland, Filipíny** **b)Tektonické jazerá** Vznikli v poklesnutých častiach zemského povrchu -- v tektonických depresiách, sú hlboké Napr.: **Bajkalské jazero** -- najhlbšie na Zemi (-1637 m), **Tanganika** - V -- africká priekopová prepadlina, **Malawi, Mweru** -- riftové jazerá, **Balaton, Neziderské jazero** -- stepné jazerá s tektonickým pôvodom **Veľké jazerá** -- tektonicko -- ľadovcového pôvodu **c) Jazerá ľadovcového pôvodu:** **Tatranské plesá, Konigssee** Topenie ľadovca v menších priehlbinách -- karoch -- karové jazierka **d)Jazerá iné:** - **Morský relikt** **Kaspické more** - slané jazero V dávnej minulosti mohlo byť morom Ide o morský relikt -- poddruh v klasifikácii jazier podľa vzniku - **Zahradené jazerá** **Morské oko** Vznikli roztopením ľadovca v nižších miestach Privlečený materiál mohol spôsobiť zahradenie jazera, ktoré takto vzniklo - **Riečne jazerá -** vznikli na stredných a dolných tokoch riek, kde sa meandrovaním a zanášaním pôvodného koryta množstvom materiálu z vyšších časti toku vytvorili riečne jazerá - **Pobrežné (lagúnové) jazerá -** vznikli podobným spôsobom, ako riečne jazerá **Maracaibo** (Kolumbia), **Tajba** (Bodrog, SR) - **Tajchy -** umelé jazerá vytvorené pre potreby historických štiavnických baní - Nedostatok vody v centre pohoria museli riešiť vybudovaním vodohospodárskeho - systému, ktorý nemá v Európe obdobu - Účelom bolo zachytávať zrážkovú vodu z horských svahov, privádzať ju do vodných nádrží - Voda v jazerách sa odvádzala do baní a hút, kde poháňala rôzne banské stroje a zariadenia **Jazerá sveta:** - **Kaspické more (436 000 km2), Horné (82 100 km2), Viktorino (68 900 km2)** - **Hurónske, Michiganské, Tanganika, Bajkalské, Veľké medvedie, Malawi,** - **Veľké jazero otrokov, Erijské, Winnipeg \...** **UMELÉ VODNÉ NÁDRŽE** - **Rybníky a priehradné nádrže** - Plnia funkciu: zásobovanie potravou, výroba elektrickej energie, zavlažovanie, zdroj pitnej vody, rekreácia\... - Ich budovanie -- má **negatívne dôsledky** (pretrhnutie hrádze, majetok, obete\...) - Neustála kontrola, pravidelná starostlivosť - Umiestnenie nie všade -- seizmické riziko **VD Gabčíkovo** -- najväčšia vodná nádrž SR zameraná na zadržiavanie vody **Umelé vodné nádrže Zeme a SR:** **Volta** (Akosombo) -- 8500 km2, **Smallwood** (6530 km2), **Kujbyševská** (6450 km2), **Kariba, Bratská, Asuánska, Rybinská, Caniapiscau, Guri, Sobradinho** **VD Gabčíkovo** (46 km2), **Oravská priehrada** (35 km2), **Liptovská Mara** (27 km2) **Mokrade -** osobitný druh jazier a vodných nádrží - Územie do ktorého preniká voda z morí, riek, jazier, spod zemského povrchu - Stupeň zamokrenia sa môže meniť - **Výskyt vody -- slaná, sladká, brakická** - **Vznikajú:** **a)Prirodzeným spôsobom** (ústia riek, oblasti v ktorých zrážky prevládajú nad vyparovaním, periodicky zaplavované pobrežné oblasti) **b)Činnosťou človeka** (rybníky, miesta po ťažbe, zavlažovanie) - **Význam** - domovom špecifických druhov rastlín a živočíchov, zdrojom ich obživy, oblasťami hniezdenia Napr.: **Amazonská nížina, S -- Ázia (Sibír), vnútrozemská delta rieky Okavango, časť Floridského polostrova, delta Dunaja, pohraničia Brazílie, Bolívie a Paraguaja** **ĽADOVCE A STÁLA SNEHOVÁ POKRÝVKA** Ľadovce - Najväčšia zásobáreň sladkej vody na Zemi - Pokrývajú 10% rozlohy pevniny - Vznikajú sústavným hromadením snehových vrstiev nad snežnou čiarou = hranica, nad ktorou sa sneh neroztopí po celý rok (čím bližšie k rovníku, tým sa posúva do vyššej nadmorskej výšky) - Ľadovce a stála snehová pokrývka = kryosféra - Sú významným činiteľom formovania georeliéfu -- tvoria plesá, ľadovcové údolia (tvar U -- trógy), tvoria rôzne nánosy -- morény, ľadovcové splazy **Delenie ľadovcov:** **1.pevninské** (Antarktída -- 80% zásob sladkej vody) - V minulosti pokrýval značné časti kontinentov - Európa -- Škandinávsky polostrov, veľká časť V -- európskej nížiny, S -- Nemecko, - takmer celé Poľsko - Najväčší výskyt súvislých ľadovcov: a)Antarktída -- pokrytá takmer celá, ľadovec vykazuje veľkú stabilitu b)Grónsko -- vykazuje známky ústupu - Menšie ľadovce v S -- polárnej oblasti vrátane výskytu morského ľadu (**morský ľad** -- ľadovcové kryhy, hory -- menej stabilný a oveľa citlivejší na periodické zmeny - katastrofa Titanicu, r.1912) Je v nich sústredených 99% zásob vody v ľadovcoch ako celku **2.horské** Citlivejší na klimatické zmeny a jeho činnosť sa na zemskom povrchu prejavuje oveľa viac (nedostatok snehových zrážok v zime, horúce letá\...) Výskyt: všetky svetadiely (pr. Himaláje, Alpy, Kilimandžáro - Afrika, blízkosť rovníka) Neustále zmenšovanie ich rozlohy Horské ľadovce Európy: Aletschský, Pasterze (dolinový ľadovec napájaný ďalšími ľadovcami), Mer de Glace, Rhonsky, Vatnajokull, Jotunheimen, Hardangerjokulen Horský ľadovec na Dachsteine -- celoročné využívanie zimných športov, hrúbka aj plocha sa neustále zmenšuje **PODPOVRCHOVÁ VODA** - Veľké zásoby - Veľkosť zásob - ovplyvnená druhom horninového podložia -- pórovitosťou a priepustnosťou hornín: **a)Veľmi dobré podmienky** -- vápence, dolomity a pieskovce (ľahký presun vody do väčších hĺbok) **b)Horšie podmienky** -- žula, andezit, bazalt (ťažší prienik vody do hĺbky, ak v nich vzniknú pukliny, voda si cestu nájde) **c) Zlé podmienky** -- ílovce, ílovité bridlice (takmer nemožný prienik vody do hĺbky) - **Najväčšie zásoby** podpovrchovej vody -- **usadené horniny** (sedimentárne) -- vápenec, pieskovec, **riečne sedimenty** (pr. **Žitný ostrov** -- naša najväčšia zásobáreň podpovrchovej vody v Podunajskej rovine) - Voda sa pri prechode takýmito horninami prečistí a po malých úpravách je vhodná aj na konzumáciu **Pôdna vlaha (vlhkosť):** - Časť podpovrchovej vody v menšej hĺbke, pôde - Obsahuje množstvo minerálov a stopových prvkov, ktoré prenáša do rastlinných tiel a je preto veľmi ťažko nahraditeľná **Delenie podzemnej vody:** **pôdnu** a **podzemnú** (puklinová a pórová) **hladina podzemnej vody** -- úroveň pokiaľ sú póry a pukliny súvisle vyplnené vodou **krasová podzemná voda** -- nachádza sa vo vápencových horninách alebo dolomitoch **artézska podzemná voda** -- voda s napätou povrchovou hladinou **minerálna voda** -- voda , ktorá sa dostala dostatočne hlboko pod povrch a vďaka tomu bola obohatená niektorými chemickými prvkami alebo ich zlúčeninami (obsahuje minerálne látky soli a plyny viac ako 1 g/ 1 l) **prameň** -- miesto, kde podzemná voda vystupuje na povrch **výdatnosť prameňa** -- množstvo vody, ktoré vytečie za 1 sek. **Pramene podzemných vôd:** **a)teplé** (ak teplota prevyšuje priemernú teplotu ovzdušia) **b)studené** (ak je po teplotou ovzdušia) **c)termálne** (37-50 ^o^C) **d)žriedla** (nad 50 ^o^C) **Využitie:** najvýznamnejší zdroj zásobovania pitnou vodou, minerálne a termálne vody sa používajú na rekreačné a liečebné účely, ako stolové minerálne vody a ako zdroj energie