Filozofia - Otazky - SF PDF

1. Predmet a funkcie filozofie. Vzťah filozofie a práva. Pojem filozofia - Pojem filozofia 1. krát použil Pytagoras (580 – 500 pred n.l.), Sokrates (470 – 399 pred n.l.) a Platón ho definovali ako lásku k múdrosti - = Láska k múdrosti, skúma bytie, človeka a jeho vzťah k spoločnosti - Ako veda vznik...

1. Predmet a funkcie filozofie. Vzťah filozofie a práva. Pojem filozofia - Pojem filozofia 1. krát použil Pytagoras (580 – 500 pred n.l.), Sokrates (470 – 399 pred n.l.) a Platón ho definovali ako lásku k múdrosti - = Láska k múdrosti, skúma bytie, človeka a jeho vzťah k spoločnosti - Ako veda vzniká vtedy, keď človek nehľadá vysvetlenie vecí a javov v nadprirodzených silách, ale v iných javoch prírody, ktorú poznáva a chce pochopiť - Neempirická veda o empirickom svete - Mytológia ako východisko filozofie - Predchádzala filozofickému vysvetľovaniu sveta - Mýtus = zmyslová predstava vysvetľujúca javy - Grécka mytológia sa vyznačuje antropomorfizmom (=človek je mierou všetkých vecí) - Mytológia mieša reálne s nereálnym  Náboženstvo odlišuje realitu od predstavy Základné otázky filozofie:  Aký je svet?  Je svet poznateľný?  Aké miesto v ňom zastáva človek?  Čo je dobro a čo je zlo?  Filozofia je myšlienková sústava, ktorá skúma zákony, zmeny objektívnej skutočnosti a príčiny a princípy, ktorými sa riadi poznávací proces Hlavné funkcie filozofie: • Poznávacia funkcia – Skúma svet – Princíp chodu sveta, na základe ktorého nájdem riešenie problému • Metodologická funkcia – Na základe poznania zákonitostí sveta môžem naň pôsobiť, aby priniesol úžitok • Kultivačná funkcia – Pôsobenie na človeka, postavenie filozofie medzi vedami Filozofia má tri hlavné oblasti: 1. Ontológia - Skúma otázky bytia a jeho zákonov - Vytvára teórie o bytí - Svet ako súhrn rozličných javov, ktorých súčasťou je živá aj neživá príroda, rastliny, živočíchy 2. Gnozeológia - Vytvára teórie poznania - Skúma proces poznania a jeho výsledky - Hlavné otázky: Môžeme objektívne poznať svet? Prečo poznávame? Čo je cieľom poznania? Môžem poznanie uplatniť? 3. Filozofická antropológia, resp. sociálna filozofia - - Spoločenská filozofia (hodnoty) Skúma problémy, ktoré sa priamo dotýkajú človeka Skúma vzťah človeka k prírode, k inému človeku Etika je pod sociálnou filozofiou Vzťah filozofie k iným vedám Aristoteles rozdelil vedy do troch kategórií: 1. Teoretické vedy: metafyzika, matematika, logika, fyzika 1 2. Praktické vedy: etika, psychológia, ekonómia, politika 3. Tvorivé vedy: poetika, rétorika, technika, remeslá Filozofiu postavil na vrchol (pôvodne metafyzika);  Je to počiatok všetkého teoretického poznania  Jej základnou otázkou je: Prečo je svet taký, aký je?  Cieľom filozofie je logické objasňovanie myšlienok o Má objasňovať a presne vyjadrovať myšlienky, ktoré sú inak zahalené a hmlisté Vzťah filozofie a práva: - Právna filozofia je skúmanie pozície práva v spoločnosti Kaufmannove princípy: 1. Každému dať to, čo mu patrí 2. Zlaté pravidlo: odmietnutie akejkoľvek formy násilia 3. Kategorický imperatív 4. Tolerancia, slušnosť a zodpovednosť V rámci právnej filozofie sa rozlišujú nasledovné kategórie: 1. Determinizmus - Idealistický názor uznávajúci predurčenosť všetkého diania a popierajúci slobodu vôle = všeobecná súvislosť, podmienenosť javov o Striktný determinizmus - Všetko vo svete je určené s absolútnou nevyhnutnosťou a náhoda neexistuje o Materialistický determinizmus 20. stor. = vo svete existujú nevyhnuteľné zákonitosti, ale pripúšťa aj existenciu náhody, ktorá mení chod sveta 2. Indeterminizmus = popretie determinizmu - Hybnou silou sveta je človek a jeho vôľa k moci (Schoppenahuer) - Ďalším zástancom bol Nietzsche, ktorý rozvinul teóriu o morálke pánov a morálke otrokov 3. Kauzalita - Skúma vzťah príčiny a účinku (na jednom konkrétnom jave) 4. Pravda - Zhoda poznatkov s objektívnou realitou 5. Sloboda - Mať možnosť voľby a byť za ňu zodpovedný 6. Rovnosť, spravodlivosť - (5. a 6. sú nedosiahnuteľné ideály, nakoľko teória a prax sa značne odlišujú) 2. Predpoklady vzniku gréckej filozofie. Mýtus a formovanie filozofických ideí. Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, duchovným a kultúrnym prelomom - Nastal v Grécku v 6. – 5. storočí p.n.l. Zapríčinili to dôležité procesy a zmeny: - Rozklad rodovej spoločnosti a vznik gréckeho mestského štátu polis - Utvára sa tam:  Nové postavenie jednotlivca  Nový typ vzťahu medzi slobodnými ľuďmi  Nové chápanie prírody  Občan gréckeho polis už vedel: o Život riadia zákony a podriadil sa im o Rozlišoval medzi zákonmi prírody a spoločnosti o Spoločnosť si vytvorili sami a príroda im dávala základ pre filozofiu  Ďalšie predpoklady: o Bohatá kolonizačná a obchodná činnosť Grékov 2 o  Nové poznatky v oblasti matematiky, lekárstva či astronómie  Hlavnými strediskami sa stal Milétos, Krotón a Eleá Predpokladmi k vzniku filozofie, či už gréckej alebo v globálnom aspekte boli: o Spoločenské podmienky:  Úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov  Umožnili oddelenie duševnej od fyzickej práce  Poskytli možnosť filozofovať o Individuálne podmienky:  Nie všetci ľudia majú schopnosť alebo vedomosti na filozofovanie, samostatne myslieť  V hraničných situáciách si všetci kladieme otázky, ktoré majú filozofickú povahu Mýtus - Najdôležitejší predpoklad pre vznik filozofie - Filozofia sa spočiatku vymedzuje ako protiklad mýtu = príbeh so symbolickým alebo náboženským významom - Mýty ľuďom sprostredkovávali názor na svet, prírodu, ľudské bytie, vysvetľovali účel vecí a niekedy i pôvod štátov, miest, rodov... - Dôležité rozdiely medzi filozofiou a mýtom: o Mýtus nemá konkrétneho autora - Je to kolektívny výtvor o Filozofická výpoveď je vždy spätá s určitou osobou, ktorá ju vyslovila a obhajovala o Mýtus nepriamo odpovedá na viaceré otázky, ktoré neskôr zaujímajú aj filozofov - Z čoho všetko pochádza? Ako vznikol poriadok sveta? Aké má miesto človek na tomto svete? - Mýtus tieto odpovede dáva bez toho, aby nastolil príslušnú otázku - Mýtický príbeh dáva odpovede na otázky, ktoré neodzneli, a tak sa nemohli pred nami vynoriť ako skutočný problém, ktorý vyžaduje skúmania a pripúšťa viaceré riešenia o Filozofia vychádza zo situácie, keď svet pred človekom stojí už ako problém - Tento problém filozofia rieši pojmovými prostriedkami - Na rozdiel od pojmov, mýtus využíva predstavy Formovanie filozofických ideí - Platón vytvoril teóriu ideí  Idea = vzor veci - Idea = absolútna, nemenná, večná, nevzniká ani nezaniká - Viera v svet ideí vychádza z túžby po istote - Orientoval sa hlavne na etické idey - Všetky idey sú samostatné, ale sú navzájom vo vzťahoch nadriadenosti, podriadenosti alebo paralelnosti - Najvyššia idea v sústave hodnôt je dobro - Je príčinou a zmyslom bytia - Syntéza pravdy, krásy a sebestačnosti 3. Sokrates a Sofisti. Eristika a rétorika. Sokrates - Etik a skôr morálny filozof  nerieši výklad podstaty alebo vzniku sveta o Je predovšetkým etikom, hľadá princípy správneho konania - ,,Viem, že nič neviem.“ – začiatok pýtania sa o Boj proti sofistom o Kritizoval hlavne pojmovú labilnosť, skepticizmus a relativizmus - NIE JE SOFISTA (= platení učitelia múdrosti) 3             o Vyučoval aténsku mládež zadarmo o Využíval niektoré sofistické špecifiká:  Prednášky  Na vysvetlenie používal formu sporu alebo diskusie - Pozornosť upriamuje na človeka - Apória = stav rozpakov - Rieši otázky: Čo je skutočnosť? Čo je chrabrosť? - Umenie maieutiky o Umenie pôrodnej baby (bol synom babice) o Dostane sa k poznaniu otázkami  rodenie myšlienok o Umenie viesť dialóg Anamnesis = rozpamätávanie vecí, ktoré už viem o Objektívne poznanie je podľa Sokrata možné, človek s ním prichádza na svet, lebo pred narodením bol jeho rozum súčasťou univerzálneho rozumu a teraz sa len rozpamätáva na všeobecné, objektívne idey Obvinený súdom z kazenia aténskej mládeže o Argumentoval – Prečo by som kazil ľudí a potom medzi nimi žil? o Obrana Sokratova (Platónove dielo) - sám nič nenapísal Verí v božské atribúty = dobro, spravodlivosť o Nie je ateista Podporuje monarchiu/aristokraciu, odmieta demokraciu, oligarchiu a tyraniu Nebojí sa smrti, lebo sa tam stretne so všetkými filozofmi Cieľ života = blaženosť (najvyšší stupeň cnosti) Daimonium = vnútorný hlas Radšej pretrpieť nespravodlivý súd ako poprieť svoje učenie a stať sa nespravodlivým o Zomrel za svoje ideály Pri definovaní a tvorbe pojmov vychádza zo skúseností a všeobecných právd: o Používal indukciu a dialektiku  Navodenie problému, kladenie otázok, postup od jednoduchého k zložitejšiemu a k definícií, stanovenie obsahu a vzájomného vzťahu problémov Filozofia = učenie o tom, ako sa má žiť Svoje úsilie sústredil hlavne na etické a politické problémy Etické princípy o Mali by byť podľa Sokrata základom spoločenského života, vyplývajú z povahy vecí = absolútne, nadčasové, všeobecné a trvalé a nezávisia od vôle normotvorcov o Vyznáva hodnoty ako spravodlivosť, odvaha, cnosť o Optimistický dôraz = človek koná zlo nevedomky (zlo pochádza z neznalosti)  Postavil morálku a právo na základe etiky  Nie na sile ako to urobili sofisti  Koncepcia štátneho zriadenia: o Vidí ako vládu najmúdrejších, najlepších o Základom štátu - spravodlivosť, ktorej podliehajú vládnuci i ovládaní o Najlepšie – sofo/aristokracia; najhoršie – demokracia, oligarchia, tyrania o Vládnutie - umenie tých, čo dospeli k pravde a cnosti (kráľovské umenie) o Oceňoval slobodu, ale odsudzoval mravnú biedu demokracie o Vtedajšie voľby žrebom boli absolútne proti jeho myšlienke vlády najmúdrejších  Jeho idea: „Dobrý občan musí dodržiavať aj zlé zákony, aby nepovzbudzoval zlého občana k porušovaniu dobrých zákonov“.  poslušnosť občanov voči zákonom a ich neporušiteľnosť o Právo si zaslúži rešpekt, len ak je v súlade so spravodlivosťou o Nekrivdia zákony, ale ľudia  Vzťah práva a morálky 4      o Občianska neposlušnosť = otvorené, verejné a nenásilné vypovedanie poslušnosti právu, ak ho ľudia považujú za nespravodlivé o Bol proti občianskej neposlušnosti kvôli dobrovoľnej dohode medzi občanom a štátom, ktorá vzniká prijatím občianstva  racionálne zdôvodnenie autority platného práva Spravodlivosť – konať a žiť v súlade so zákonmi obce o Prirodzené zákony - nepísané o Pozitívne zákony - písané Požiadavka „Spoznaj seba samého“ Sofisti - Protagoras, Gorgias (5. až 4.st. p.n.l) (Kritiás, Hippiás, Kalikles, Trasymachos, Alkimadas, Lykofrón, Prodikos) Obdobie demokratizácie aténskeho štátneho života a rozvoja demokratických inštitúcií (snem, súdy) viedli k rozvoju rétoriky a eristiky (umenie sporu) Rétorika = súdne a politické umenie, resp. umenie presviedčať, schopnosť vypozorovať možnú presvedčivú stránku každej veci Sofistami boli pôvodne označované osobnosti vynikajúce v istej oblasti o Neskôr sa tak označovali rečníci, ktorí dokazovali svoje domnelé odborníctvo obratným chytením za slovo o Ich motívom nebola láska k pravde a múdrosti, ale snaha spraviť zo slova zbraň v politickom boji o Boli to platení učitelia rečníctva, čo im rozhodne v tej dobe na úcte nepridávalo o Aby ich učenie bolo odlíšené od filozofie, nazval ho Platón sofistika  Sofistika = uvádzanie do praktického života, prípravu na účasť na správe vecí verejných o Kritika: neposkytovali poznanie, ale názor o Filozof je ten, kto bez ohľadu na praktické zretele chcel dospieť k jadru/zmyslu každého javu o Sofista vedome využíval aj nepravdivé tvrdenia v procesoch dokazovania a v sporoch  Rozlišovali právo a moc: o Moc potrebuje právo a právo bez moci je ničím  Spravodlivosť: o Spravodlivosť podľa prírody o Spravodlivosť podľa zákona   Boh stvoril ľudí rovnakých a že od prírody nikto nie je otrokom Štát považovali za výsledok dohody ľudí, čo znamenalo prvú myšlienku o zmluvnom pôvode štátu o Človek obmedzuje svoju slobodu len v záujme bezpečnosti  Prínos sofistov: o Obrátenie pozornosti na človeka o Revízia myšlienok o Popularizovali filozofiu a rétoriku o Svojím relativizmom a kriticizmom zničili staré modly, ale nevedeli postaviť nové - Preto vnášali do života mravnú ľahostajnosť, nezodpovednosť a anarchiu o Prví pragmatici a utilitaristi, zvyšovali záujem o veci verejné Sofisti nepredstavovali jeden filozofický prúd (nemali spoločný program), ale dajú sa spozorovať určité spoločné črty: 1. Skepticizmus - Ich základná črta (Gorgias: "Nič nie je") - Objektívne poznanie a objektívna pravda neexistujú  Sú len subjektívnymi výsledkami ľudskej inteligencie - Myšlienky sa niesli v kritickom duchu, snažili sa odstrániť tradičné zásady a mýty - Racionálne kritizovali názory predošlé - Aj v názoroch na náboženstvo  sofisti boli ateisti, dali prednosť svetskej sláve 5 2. Záujem o človeka - Protagoras: "Mierou všetkých vecí je človek" Pripísali dôležitosť filozofickej antropológii pre skúmanie sociálnych javov Mali tiež záujem o právne a politické otázky 3. Noetický relativizmus - = Všetky ľudské pojmy a spoločenské pravidlá sú relatívne, závisí to len od zorného uhla pozorovateľa Proti téze postavili antitézu Trasymachos formuloval tézu o relatívnosti sociálnych noriem: „Spravodlivosť je to, čo je užitočné silnejšiemu.“ Protagoras - Boj najvýznamnejším sofistom „Mierou všetkých vecí je človek, existujúcich, že sú a neexistujúcich, že nie sú.“ o Človek rozhoduje o veciach  človek je tvorcom spoločnosti, jej kultúry, morálky, umenia o Dovtedy umenie bolo mimézis (=napodobňovanie prírody)  Ontológia: - Hmota je plynúca a všetky vnemy sú relatívne  proti každému tvrdeniu môže byť rovnako dôvodne postavené tvrdenie opačné  Gnozeológia: - Objektívne poznanie nie je možné - Podľa neho zmysly klamú a pravé vedenie nám poskytuje len rozum - Jeho dielo bolo spálené a bol vyhnaný z Atén Gorgias - Bol známy rétor - Preslávil sa svojím súdom, ktorý dokazoval, že: 1. Nič neexistuje 2. I keby niečo existovalo, bolo by nepoznateľné → bol agnostik 3. I keby bolo poznateľné, nebolo by zdeliteľné a vysvetliteľné -  slová majú magickú silu, slová môžu klamať, môžu zavádzať, ale môžu aj všetko vysvetliť, objasniť, dokonca slová očarujú, omamujú, privádzajú dušu do omámenia, apatie 4. Platón (5. až 4.st. p.n.l) Platón - - Sokratov žiak  o Sokratovom živote sa dozvedáme z Platónových diel Zakladá školu Akadémiu (študoval tam aj Aristoteles) o Výchova novej politickej elity Ako viem čo je spravodlivosť? o Rieši skôr „ako“, nie „čo“ na rozdiel od Sokrata Racionalistický prístup o Rieši či vieme aké veci sú alebo len ako sa nám javia Nepoznávame empiricky (skúsenosťou), ale rozumom (ráciom) o Prenikáme do podstaty vecí Idea = večná, nemenná, absolútna, nevzniká ani nezaniká Podobenstvo o jaskyni: o Dualistický systém:  Svet ideí (reálny, keď začíname uvažovať)  Duša sa tam nachádzala predtým ako sa dostala na svet, tu sa len naň rozpomína  Svet vonkajší (premietaný v jaskyni) o Opustením vonkajšieho sveta (jaskyne) dochádza k poznaniu sveta ideí rozumom  empíria ostáva v jaskyni Najvyššia idea = idea dobra 6 - - o Príčinou a zmyslom bytia = syntéza pravdy, krásy a sebestačnosti Človek: o Telo - pominuteľné, „hrob duše“ o Duša (rozum, emócie, žiadostivosť) - nesmrteľná, večná Cnosť = kvalita duše získaná cvičením Cnosti: o Múdrosť - vládca = filozofi o Odvaha - vojaci o Umiernenosť - pracovníci  Pri harmónii cností = SPRAVODLIVOSŤ  Ideálny štát pozostáva z troch stavov - vládcovia, vojaci, pracovníci  Vládcovia vládnu, vojaci bojujú  Dobré pre spoločnosť, ale Platón si uvedomuje ťažkú realizáciu - Platón a formy vlády:  Demokracia = odmieta, presadená žiadostivosť ľudu  Aristokracia = vládne vzdelaná elita, vládca podľa múdrosti  Oligarchia = bohatí vládnu žiadostivo, nie rozumom  Timokracia = odmieta  Tyrania = jeden uzurpátor moci, negatívne o Tyrania (vzdelaný tyran)  aristokracia  oligarchia (nevedia udržať moc)  timokracia  demokracia  tyrania - Ústava, zákony = spoločnosť sa má riadiť zákonmi, aj VLADÁR o Utópia = predstava ideálneho stavu Spoločnosť = organický celok  ak trpí časť spoločnosti, trpí celá spoločnosť Nezákonnosť = poznať dobro a nemilovať ho Orientoval sa hlavne na etické idey o Všetky idey sú samostatné, sú navzájom vo vzťahoch nadriadenosti, podriadenosti alebo paralelnosti Sofrón = označenie človeka, ktorý dokáže svoje žiadosti a túžby podriadiť rozumu, medzi jeho atribúty patrí vyrovnanosť, sebakontrola a disciplína Sofrósyné = označuje syntézu mravnosti a rozumovosti, je to základná zložka gréckej morálky Diela: Ústava, Zákony, Politik, Timáios (o spravodlivosti) o Ústava  Opisuje ideu spravodlivosti, ktorá sa dá uskutočniť len v ideálnom štáte  Občan, ktorého riadi dobrá vláda, je účastný na mravnosti  Štát je natoľko dobrý, nakoľko má dobrú vládu  Spravodlivosť = cnosť uskutočňovať a udržiavať prirodzený poriadok  Štát vzniká podľa Platóna z potreby vzájomnej pomoci - jedinec sám nie je sebestačný  Rôzne potreby občanov vedú k deľbe práce a rozdeleniu obyvateľstva na stavy: - -   o Strážcovia/vojaci  Potreba zväčšovania územia obce dochádza k okupačným vojnám  Ich poslanie je dôležité a preto ich treba vychovávať zvlášť pozorne  Starší strážcovia robia to, čo je prospešné pre štát a vládnu, mladí strážcovia ich majú poslúchať Vládca predstavuje moc  Znamená múdrosť prejavujúcu sa v politickom umení  Vládnuť by mali filozofi (viera v spasenie spoločnosti)  predispozícia na postavenie Politik 7       Opisuje ideál politika Musí byť dobrým pastierom ľudského stáda, ktoré musí byť vedené presviedčaním a výchovou Musí vidieť spoločnosť realisticky v jej rozmanitosti, nesmie sa snažiť poprieť rozdiely Stav strážcov rozdeľuje na vládcov a bojovníkov, pričom celá táto skupina je nadradená remeselníkom, ktorí sa majú starať o obživu Strážcom tiež nemá byť dovolené mať majetok a rodinu, a príslušnosť k tomuto stavu nie je dedičná, ale má závisieť od schopností jedincov Štát podľa Platóna potrebuje elitu, preto je zástancom regulácie pôrodnosti, dojčenských ústavov, anonymity, atď. Základ Platónovej spravodlivosti: Tí, čo majú vládnuť, nech vládnu; tí, čo majú poslúchať, nech poslúchajú a nech si navzájom nevymieňajú úlohy.  Vládca – filozof = hlava  Strážcovia – vojak = hruď  Výrobcovia – roľník = brucho Klasifikácia ústav (dobré a zlé ústavy podľa toho či sú podľa zákonov) 1. Aristokracia alebo monarchia, čiže vláda najmúdrejších ľudí (jedného alebo niekoľkých) 2. Timokracia, ako vláda najsilnejších alebo najctižiadostivejších, kde základnou hodnotou je česť. V tomto štáte prevláda militaristický duch a zvrhnúť sa môže kvôli túžbe strážcov po bohatstve. 3. Oligarchia (plutokracia), alebo vláda boháčov, úžerníkov a obchodníkov. V tomto štáte je ústava založená na majetkových rozdieloch a celú spoločnosť tvoria boháči a chudoba. S chudobou však rastie aj zločinnosť, takže chudobní nakoniec vyženú bohatých a zavedú pre všetkých rovné práva (vznik demokracie). 4. Demokracia, v ktorej vládne sloboda a rovnosť. Toto užívanie si slobody ale čoskoro vedie k strate citu pre rozlišovanie dobra a zla a vedú k anarchii  z toho: tyrania. Z tohto dôvodu je Platón zastáva názor, že demokracia je zánik základných hodnôt občianskej spoločnosti. o Zákony - 12 kníh o zákonoch, ktoré vznikajú na základe obavy z ľudskej slabosti - Vladár má byť sluhom zákonov, pričom ideálny vladár predstavuje spojenie múdrosti a moci, zatiaľ čo reálny vladár predstavuje spojenie nemúdrosti, moci a ľudských nedostatkov - Zákon vníma ako prejav rozumu:  Je to „kráľ smrteľných i nesmrteľných“ - pripisuje mu teda nadosobnú platnosť  Každý zákon by v úvode mal obsahovať istú preambulu, ktorá by občanom dohovárala, aby zákony dodržiavali  Nesmie iba hroziť, zakazovať a prikazovať  Funkciou zákona je slobodná a rozumne riadená obec  Prirodzené právo určuje základné povinnosti ľudí bez ohľadu na platné právo  Žije vo svete ideí a platné zákony majú hodnotu len potiaľ, pokiaľ majú účasť na dobre  V spore má mať podľa Platóna prednosť prirodzené právo  Zákony sú príkazy rozumu slúžiace všeobecnému dobru 5. Aristoteles (4 st. p.n.l) Aristoteles - Študoval na Platónovej Akadémii, po jeho smrti založil peripatetickú školu Lykeon - Zanechal vplyv  Stoici, Celzus - Človek = Zoon politikon  tvor spoločenský (štátotvorný), preto sa združuje 8 - V rodine, potom v osade, a nakoniec v štáte - Štát pokladá za prirodzený výsledok vývoja = forma spolunažívania, v ktorej sa spoločenské zmeny a revolúcie dejú kvôli prospechu a cti -  Filozofia: o Teoretická filozofia (fyz., mat., metafyzika) o Praktická filozofia (polit., etika, ekonómia, rétorika)  za najdôležitejšiu z týchto vied považuje vedu o štáte, lebo formuje občanov  Causy: o Causa materialis – materiál o Causa formalis – forma o Causa efficiens – príčina o Causa finalis – účel  keď máme, dosahujeme blaženosť Boh = prvý hýbateľ (nehybný, bez príčiny) Všetky veci majú akýsi smer  Eudaimonia = dobre žiť (spravodlivo), dobre sa mať - Blaženosť  Je cieľom  Človek ju dosahuje, keď správne a intenzívne používa rozum  Eudaimonia = rozum + cnosť  stojí za všetkým našim snažením Cnosť: o Rozumová (uvažovanie) o Etická (emócie, činy)  Platí len na cnosti  Dobrá, zlatá, stredná cesta (stred)  – Štedrosť +  – Odvaha +  – Spravodlivosť +  snaha vyhýbať sa extrémom Spravodlivosť ako cnosť - Etická cnosť = subjektívna - Zákony = objektívna cnosť (právo) - Právo je vtedy právom ak slúži všeobecnému blahu  cieľ – eudaimonia o Snaží sa, aby čím viac ľudí malo úžitok zo zákonnosti o Spoločnosť, ktorá je cnostná na základe zákonov je blažená o Zákony majú napomáhať formovaniu cnosti - Stred spravodlivosti = – rovnosť + - Objektívna (zákon) > subjektívna (etická) Spravodlivosť:  Distributívna/rozdeľujúca  Peniaze, majetok  Nedať príliš veľa ani príliš málo  Subjekty A:B = a:b (odmena)  pomer zásluh = pomer odmeny  Vyrovnávajúca  Neprihliada sa na charakter  Nastáva, keď jedna strana utrpela ujmu  Uvádza veci do pôvodného stavu  Reštitutívna povaha – zachováva a obnovuje právo  Poškodenému vymeria odškodné, vinníkovi trest 9   Dobrovoľné vzťahy (uzatvorenie dohody)  Hodnota vecí sa určuje podľa potreby – krádež auta, kravy  a:b = A:B  potreba vyjadrená aritmeticky a:b Nedobrovoľné vzťahy (krádež, ublíženie na zdraví)  Strata a zisk  Aká je strata, taký je zisk (pre zlodeja)  Aká je strata, tak sa dorovnáva (odškodné) – hodnotíme  rozdeľuje v diele Etika Nikomachova Štát: - Patrí doň slobodný občan (nie deti, starci, otroci), ktorý používa rozum a dosahuje blaženosť - Patriarchálna spoločnosť - Súd, vládca, rada  kráľ, aristokracia, politea  Aby občania (celá spoločnosť) používali rozum, dosahovali blaženosť a teda žili cnostne - Bohatí, chudobní = menšiny, ktoré hája len svoje záujmy  ZLÉ, preferuje strednú triedu  Presadzovali by tyraniu, oligarchiu, demokraciu  Schvaľuje len monarchiu, aristokraciu a politeu - Právo je úcta k zákonu a občianskej rovnosti Prirodzené právo = Večné a nemenné, etickým základom platného práva - Pramení v prírode - Fysis = príroda, prirodzená povaha - Kozmos = celé univerzum, všetko čo jestvuje - Ľudská prirodzenosť človeka - Niečo, čo platí všeobecne, človek môže poznať - Možnosť interpretovať: o Nábožensky – fysis je Boh sám, niečo, čo chráni o Naturalisticky – prirodzený poriadok vo svete, zákon mimo človeka o Racionalisticky – rozumový poriadok, božský rozum Pozitívne právo/ platné právo - Subjektívne nazeranie na prirodzené právo - Mení sa podľa vôle zákonodarcu - Ideálom je harmónia - Právo je to, čo je spravodlivé = Všeobecná spravodlivosť, ku ktorej možno dospieť aktivitou smerujúcou k ustanoveniu týchto správnych proporcií - Byť súčasťou celku - Pozitívny obraz človeka  rozumný človek Dielo: Politika  Veľkú dôležitosť pripisuje osobnému vlastníctvu  Zároveň tvrdí, že v dobrom štáte občania participujú na moci a verejný život je podriadený právu o Štát je riadený vo verejnom záujme o Smery činnosti štátu majú byť zverené rôznym orgánom  Zákonodarnému, výkonnému a súdnemu  Vládne formy sú výsledkom korelácie politických a mravných javov s hospodárskymi podmienkami  kritérium členenia je počet občanov, ktorí vládnu o Dobrá ústava: monarchia, aristokracia a politea  Politea = štát, v ktorom majú prevahu stredne majetní ľudia, počet osôb participujúcich na moci je väčší ako počet osôb, ktorí to právo nemajú - nazýva to stredný dostatok. 10 o Zlá ústava: tyrania, oligarchia a demokracia  Demokracia podľa neho nebola ideálna  Odmietal rozhodujúci vplyv ľudových zhromaždení, aj politickú aktivitu slobodnej chudoby Dielo: Rétorika  Rieši dôvody tvorby platného práva, ako: o Potreba jednoty a stability obce o Fakt, že prirodzené právo nestačí na riešenie vzťahov v spoločnosti o Pohľad na zákon ako inteligenciu zbavenú vášne     Prirodzené právo je ideou platného práva Platné právo je realizáciou prirodzeného práva - aplikáciou všeob. idey práva na konkrétne okolnosti Žiadne pozitívne právo nerieši všetky problémy, potreba slušnosti (Rétorika, Etika Nikomachova) o Slušnosť má byť generálnou klauzulou korigujúcou zákon = teda spravodlivá korektúra spravodlivého zákonného Medzera v zákone: sudca rozhodne tak, akoby rozhodol zákonodarca, keby takú okolnosť predvídal Teória práva - Aristoteles predstavoval veľký prínos - Úlohou práva je podľa neho slúžiť prospechu chudobných - Právo nemá byť železný obojok, ale má ponechať dostatok miesta vzťahom regulovaným inými princípmi (napr. morálkou) - Právo má spájať ľudí a vnášať poriadok do chaosu 6. Filozofia helenizmu a Epikuros. (4.st. p.n.l – 6 st. n.l.)  Postavenie človeka nad veci verejné  Filozofi sa sústreďujú na etickú problematiku o Hľadajú také postoje k životu a k svetu, ktoré zodpovedajú požiadavkám múdrosti a dôstojnosti      Vznikajú nové smery (zodpovedajú novým pomerom): o Epikureizmus o Stoicizmus o Skepticizmus Akadémia a peripatetická škola pokračovali vo svojom pôsobení Filozofia = univerzálna náuka o svete o Delia ju na logiku, fyziku a etiku Filozofi sa sústreďovali na etiku Kládli si otázky: o Aký je vzťah človeka k svetu a životu? Ako si zachovať ľudskú dôstojnosť a múdrosť? Epikureizmus  Filozofický smer - učenie Epikura a jeho žiakov  Protiklad stoikov  Etika: o Vyzdvihovanie jednotlivca o Individuálny pôžitok o Slasť v duchovnom význame (=hedonizmus)  Pravá slasť = rovnováha duše  Na jej dosiahnutie je potrebné zbaviť sa bolesti, strachu, žiadostivosti a hnevu  Aj pri slasti musí človek poznať istú hranicu, je usmerňovaná raciom  Filozofiu chápu ako liek duše, zbavuje vášní a nasmerováva človeka na rozum o Filozofia = cesta k rozumu 11   Materialisti - vychádzajú z Demokritovho učenia o atómoch Najvýznamnejších filozofi: Epikuros Epikuros zo Samu - Naturalistická koncepcia  pre blažený život musím poznať prírodu, jej poriadok - Zakladateľom Epikurejcov (4.-3. storočie p. n. l.) o Založil školu v Aténach - Epikurova záhrada  „Vitaj cudzinec, tu ti bude dobre, tu je rozkoš najväčším dobrom.“ o Prepracoval Demokritovo učenie o atómoch  Pripúšťa možnosť odchýlky v pohybe  (na rozdiel od Demokritovej derterminácie) o Idea o samopohybe atómov  Domnieval sa, že odchýlka atómu pri pohybe je nutnou podmienkou slobody človeka - - Gnozeológia o Rozvíja materialistický senzualizmus o „Všetko, čo pociťujeme je pravdivé, pocity nás nikdy neklamú.“  Omyly vznikajú v dôsledku nesprávneho hodnotenia pocitov naším rozumom  Uprednostňuje zmyslové poznanie sveta Etika o Proti náboženským poverám - ponižujú ľudskú dôstojnosť o Kritériom šťastia je blaženosť a cieľom ataraxia (=duševný pokoj) o Dobro je všetko, čo spôsobuje rozkoš a zlo je všetko, čo spôsobuje utrpenie o Potrebné zbaviť sa strachu z:  Bohov  Smrti  „Keď sme tu my, nie je tu smrť. Keď je tu smrť, nie sme tu my.“  Prírody  Neznámeho  všetko závisí od slobodnej vôle o Pre blažený život musíme poznať prírodu a jej zákonitosti  Oslobodí nás to od nepokoja duše = nepokoj pramení z nepoznania o Treba si užiť každý deň = Carpe diem Základné princípy ako sa chrániť od utrpenia a bolesti:  Netreba sa báť bohov  Netreba sa báť smrti  Konať dobro je ľahké  Zlu sa dá ľahko vyhnúť o Duša je dočasné spojenie atómov → je smrteľná o Tri druhy slastí:  Prirodzené a nutné pre život  Prirodzené, ale nie nutné  Neprirodzené a nie nutné pre život o o Múdry človek usiluje pre prvú slasť, ostatným dvom sa vyhýba  hlásal umiernený spôsob života naplnený duchovnými pôžitkami o Nebol hedonista, až jeho nasledovníci boli nazývaní požívační epikurejci Štát a spoločnosť  Vychádzal z nepriateľstva a vojny  Až akt zmluvy vedie ku vzniku štátu a spoločnosti  významné pre zmluvné teórie Právo a spravodlivosť  Výsledkom dohody 12      Spravodlivosť má význam až vo vzájomných stykoch ľudí Právo = legitímne je to, čo je užitočné a prospešné  ak nie je štát prospešný, je neužitočný 7. Filozofia a politické myslenie v Ríme (Polybios, Cicero). Vplyv gréckej filozofie Tri filozofické prúdy: o Rímsky stoicizmus o Rímsky epikureizmus o Rímsky skepticizmus Rozvíjal sa ďalej: o Novoplatonizmus o Novopytagoreizmus o Gnostické učenia o Kresťanská filozofia Polybios - Dielo Dejiny o Štát = živý organizmus, ktorý vzniká, vzrastá a nakoniec nasleduje úpadok o Vývojové formy vlády:  Monarchia  tyrania, aristokracia  oligarchia  demokracia  ochlokracia  Ochlokracia = deformácia demokracie, vláda skorumpovaných má  Cyklus vývoja pretože každá vláda obsahuje prvok vlastnej deštrukcie  Naturalistická teória kolobehu ústav o Najlepšia forma vlády = zmiešaná forma vlády o Propagoval rímsku rovnováhu:  Monarchii majú vládnuť dvaja konzuli, aristokracii senát  V demokracii má byť na čele ľudové zhromaždenie o Uznáva potrebu deľby moci a vzájomnú kontrolu Marcus Tullius Cicero - Vytvoril latinskú filozofickú terminológiu - Štát – zmiešaná ústava, res publica - Delenie práva  ius humanum (pozitívne právo) delí na ius gentium a ius civile - Predstaviteľ skepticizmu - Štát = najdôležitejšou spoločensko-organizačnou formou o Odmietal zmluvný pôvod štátu - Ideálny štát je slobodný štát riadený etickými zásadami o Nevyhnutný, lebo ľudia sú si biologicky nerovní musia si byť rovní aspoň pred zákonom o Etický princíp čestne žiť, spravodlivo konať a neporušovať vlastníctvo iných - Štát = spolok ľudí spojených právom a prospechom (zachovanie vlastníctva) o Záujmy jednotlivcov sú podriadené záujmom štátu - Negatívny postoj k monarchii  za vlády zlého kráľa sa monarchia zvrháva na tyraniu - Dobrá forma vlády = republika - Rozoznáva tri zložky formy: o Monarchia o Aristokracia o Demokracia - Postoje k právu vysvetľuje v dielach O povinnostiach a O zákonoch o Právo je podstatný element združovania, bez ktorého nemôže existovať žiadna spoločnosť = spoločenské puto o Spravodlivosť = ochrana dôstojnosti človeka a rovnosť pred právom o Dualizmus prirodzeného a pozitívneho práva 13    Prirodzené právo je najvyšší rozum vštepený ľudskej povahe, ktorého tvorcom je božský rozum – večný zákon Rozum je pravidlom správania sa človeka, vtláča do ľudskej duše prirodzené princípy Prirodzené právo je rozumné ustanovenie, zodpovedajúce prírode aj ľudskej spoločnosti (zhodnú sa na ňom všetci ľudia)  Cicero hlása dva základné princípy: o Zákaz narušovať verejný poriadok o Príkaz aktívne sa zúčastňovať politického života Skepticizmus - Cesta medzi epikureizmom a stoicizmom - Skeptomai = obzerať sa smerom dozadu, pochybovať o svojich krokoch o Pochybuje o správnosti a hodnovernosti ľudského poznania - Žiadne poznanie nie je správne  poznanie samotných skeptikov nie je hodnoverné - Máme sa vzdať úsudku  ku každému úsudku možno vytvoriť protirečenie o Duševný pokoj dosiahneme, keď sa vzdáme hodnotenia a poznávania sveta - Zakladateľ skepticizmu: Pyrrhón z Elidy Pyrrhón - filozof sa snaží nájsť hlavne šťastie, aby tak učinil, musí sa sám seba spytovať: o Aké sú veci?  Veci môžeme poznať len na základe toho, ako sa nám javia  Toto poznanie nie je pravdivé a správne o Aký postoj mám k veciam zaujať?  Veci nemôžem poznať v ich pravdivosti a preto mám o nich mlčať a nezaujímať žiadne stanovisko o Aký následok bude mať môj postoj?  Pokoj a presvedčenie, že viac netreba skúmať 8. Rímska stoická filozofia (Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius) a rímska jurisprudencia. Stoici - Stoa je filozofická škola trvajúca takmer 500 rokov: o Pôvodná stoa (zakladateľ: Zenón z Kitia) o Stredná stoa (poznačená eklektizmom, platonizmom a peripatetickou školou) o Nová (rímska) stoa (etizujúca povaha učenia a vyžadovala štát. činnosť)  Predstavitelia: Seneca, Marcus Aurelius - Stoa = ucelený filozofický systém s prvkami materializmu a dialektiky o Zaoberala sa fyzikou, logikou a etikou o Základom všetkého je hmota (výrazný prvok materializmu) o Hlavným životodarným elementom je pneuma  Jej pohyb, zhusťovanie a zrieďovanie je zdrojom vzniku vody, zeme a vzduchu o Podstatou všetkého bytia je Boh - preniká celým vesmírom o Významnými prvkami tejto filozofie sú panteizmus, determinizmus a fatalizmus Etika stoikov - Život v zhode s prírodou - Najvyšší cieľ života predstavuje apathia = úplná nezávislosť od vonkajšieho sveta, prekonanie duševných afektov - Cnosť je harmonický stav duše, podmienený dokonalým poznaním Základné zásady etického učenia stoikov:  Žiť v súlade s prírodou, rešpektovať jej zákony  Žiť v súlade s osudom   Ideálom je: 14 o o o o Múdry, vyrovnaný človek Rešpektuje prírodu aj ostatných Nelomcujú nim vášne Dostáva sa do duševného stavu:  Ataraxie = stoický/duševný pokoj, vyrovnanie  Apathie = niektoré veci sú nesúhlasné s našim presvedčením, ale je mi to ľahostajné Lucius Annaeus Seneca - Považovaný za jedného z najvýznamnejších rímskych filozofov, vychovávateľ Nera - Jeho predchodca bol Cicero - Nebol autorom originálnej filozofickej náuky o Prebral náhľady stoikov - učenia tzv. strednej stoy - Vysoký význam potreba vyrovnať sa so smrťou a ďalšími nepriazňami osudu - Odkláňa sa od neumierneného až asketického stoicizmu = Hmotné statky nemusia byť prekážkou v dosiahnutí vnútorného pokoja jednotlivca, pokiaľ sú použité na to, aby ich prostredníctvom dosiahol cnosť - Pokúša sa nájsť strednú cestu medzi úplným ignorovaním verejného života (otium) a politickou angažovanosťou (negotium) o Jednotlivec by mal uprednostňovať vlastnú duševnú vyrovnanosť pred jedným i druhým o Človek by mal byť politicky aktívny, len ak v tom vidí prospech svojim blížnym - Dielo O umiernenosti o Politický program určený mladému Nerónovi, ktorému Seneca spis venoval o Nespochybňuje principát, teda absolutistický režim ako taký, ale vyžaduje od neho v súlade so stoickou predstavou o metafyzike o Stoický najvyšší zámer (logos), ktorý je predchnutý logikou a smerovaním k úžitku, má mať preto v Rímskej ríši paralelu v osobe osvieteného, blahosklonného panovníka o Kľúčovú úlohu pri formovaní ideálneho vládcu má mať práve filozofia Epiktetos - Predstaviteľ mladšieho stoicizmu - Vystupujú do popredia kynické prvky - Človek sa má sústrediť na poznanie bezcennosti vecí, ktoré nie sú v jeho moci - Pochopenie pravej hodnoty vecí vedie k poznaniu, že vo svete sa odohráva vôľa božia a že sa teda nič lepšieho nemôže diať - Nespokojnosť s osudom je vzbura proti božej prozreteľnosti - Úlohou človeka je používať svoju vôľu tak, aby sa úplne začlenila do svetového diania Marcus Aurelius Antonius - Rímsky cisár a filozof, predstaviteľ mladšieho stoicizmu - Ľudský rod tvorí spoločný politický organizmus, z ktorého vyviera rozumová a zákonodarná schopnosť, všetky bytosti sú spojené ľudskou prirodzenosťou a zákon má platiť rovnako pre všetkých dielo: Hovory k sebe samému - Pesimista, fatalista, vyzdvihoval osud človeka - Inšpiroval sa Epiktetom 15 - Zaoberal sa úlohou človeka vo svete a najmä úlohou seba samého Neveril v žiadny iný svet a cítil sa byť pripútaný ku svojím povinnostiam Meniaci sa vesmír, ktorého súčasťou mala byť ľudská duša, stelesňoval celok riadený rozumom Vďaka tomu mohol človek aj v stave bezbrannosti a osamotenosti obstáť tvárou v tvár chaosu a márnosti za predpokladu, že bol neskazený a cnostný  Prvoradý súlad myslenia a konania resp. jednota slov a činov Rímska Jurisprudencia - Nielen právo rozpracovala, ale aj ho vytvárala a stala sa formálnym prameňom vzniku práva - Dve obdobia: o Pontifikálna (kňazská) jurisprudencia  Viedli kalendáre, kedy sa podľa vôle bohov mohli robiť zmluvy alebo viesť spory (dies fasti) a dni kedy to bohovia nedovoľovali (dies nefasti)  Právny život predpokladal spoluprácu s pontifikmi ak človek nechcel upadnúť do nemilosti bohov  Právo bolo extrémne formálne, vyznali sa v ňom len kňazi, ktorí si viedli archív rôznych právnych úkonov (zmlúv, testamentov) a žalôb  Pontifikovia mali monopol na právne vedomosti o Laická jurisprudencia  Maximus Tiberius Coruncianus začal dávať právne dobrozdania na fóre  Prvé začiatky vyučovania práva  Tento rozvoj úplne zatlačil pontifikálnu jurisprudenciu  Činnosť laických právnikov možno vystihnúť slovami:  Žalovať (agere) – pomoc pri zostavovaní žaloby, žalobnej formuly na použitie pred súdom  Ochraňovať (cavere) – pomoc pri uzatváraní zmlúv a právnych úkonoch, aby mala strana v prípadnom spore jasnú pozíciu  Odpovedať (respondere) – právnici poskytovali dobrozdania (responsum)  Písať (scribere) – literárna odborná činnosť - Klasickí právnici z obdobia cisárstva – Labeo, Papianus, Gaius, Ulpianus, Celsus, Iulianus, Paulus 9. Patristika a sv. Augustín. Augustín Aurélius - Patristika = teologicko-filozofické vyjadrenie kresťanského náboženstva = učenie kresťanských otcov - Z antickej vzdelanosti prevzal večné idey (božské myšlienky) a kozmický rozum (boh) - Úpadok Ríma, hrozí zánik impéria destabilizácia krajiny neuznávaním božstiev - Cieľom všetkého hľadania je pokoj, harmónia - Filozofia má slúžiť viere: o ,,Bez viery niet poznania, niet pravdy, ver, aby si rozumel.“ - Vôľa ako jadro ľudskej bytosti riadi myslenie, uvádza do pohybu všeobecné ostatné duševné sily  čím viac veríme a milujeme, tým viac rozumieme - Dielo: Civitas dei – božský štát (teologické dielo) o Kritika rímskeho nazerania na Boha o Rimania sú barbarmi o Rozbieha mnohé teologické články o Kto má vládnuť komu? Štát cirkvi alebo cirkev štátu? o Máme sa riadiť kanonickým právom? - Civitas terrena – civitas dei = teória dvoch štátov  Oba štáty sú posplietané až do posledného súdu (dovtedy musia spolunažívať), ustavične zápasia o prevahu až kým boží štát nezvíťazí 16 - Pozemský štát (civitas terrena)  Utvorila ho láska sebecká - egoizmus, egocentrizmus  Hľadá slávu u ľudí, vo svojej sláve zdvíha hlavu (pýcha)  Žiadostivosť po vláde, miluje svoju silu  Rozum, múdrosť  Každý je zlý, hriešny  Problém so súdmi a spravodlivosťou - sudca zápasí s nevedomosťou  Pokoj ohraničený narodením a smrťou - Božský štát (civitas dei)  Utvorila ho láska k Bohu  V pokore vzdáva slávu Bohu  Slúžia si vo vzájomnej láske  Miluje božiu silu  Sledujú múdrosť božiu  Naveky s Bohom kraľovať  Viera – ľudia zájdu ďalej ako s rozumom, devaluuje racio  zmena myslenia  Neohraničený pokoj - Moc pochádza od Boha  Boh vštepil človeku potrebu združovania sa a autoritu Moc nesmie byť egoistická, svojvoľná Panovník potrebuje pomoc Boha a cirkvi Trest = prejav božej spravodlivosti Prijal 4 základné antické cnosti: o Múdrosť o Statočnosť o Spravodlivosť o Umiernenosť Doplnil antické cnosti o 3 kresťanské cnosti  viera, nádej, láska Právo: - Prevzal úvahy o prirodzenom práve z Antiky - Prirodzené právo = objektívna realita, boží dar - Prirodzené právo je obsiahnuté v svätom písme, presadzuje sa aktom vôle o Človek ho môže, ale nemusí prijať - Dochádza k odlíšeniu morálky (človek) a práva (občan) - Neodmieta pozitívne právo  no platí iba ak je odvodené od prirodzeného práva o Zákon ľudský nemôže platiť ak je v rozpore s prirodzeným právom - Politický augustinianizmus o Jeho politická interpretácia o Uplatňovanie ďalších nárokov, až po rozlíšenie dvoch autorít ovládajúcich svet - pápež a kráľ, resp. duchovná a svetská jurisdikcia - Diela: Proti Akademikom, Boží štát, O blaženom živote 10. Scholastika a Tomáš Akvinský. Scholastika - Strediskom vzdelávania a výchovy boli kláštory, cirkevné univerzity, teológia podmanila celý duchovný život (vedu, filozofiu, umenie) - Úloha filozofickej argumentácie = dokázať oprávnenosť základných teologických tvrdení - Prameňom sa stali Sväté písmo a cirkevné autority - Cirkevné dogmy = dôkazom existencie Boha - Predstavitelia: o Rané obdobie: Johannes Scotus Eriugena, Petrus Damiani, Johannes Roscellinus, Pierre Abélard 17 o Klasické obdobie: Albert Veľký, Tomáš Akvinský o Neskoré obdobie: Wiliam Occam Tomáš Akvinský - Pochádzal z bohatej rodiny, no majetku sa vzdal a vstúpil do rádu dominikánov o Žobráci/žobrácky rád - Vychádza z Aristotela (Aristotelik) o Rozum a viera pochádzajú od Boha, preto nemôžu byť v protiklade o Jedinou pravdou je viera o Snaha zmierniť protiklad viery a rozumu, no vieru stále kladie nad rozum - Filozofia je slúžkou teológie - Diela: Summa teologická a Summa proti pohanom - človek je súčasťou kozmu - Večný zákon je božia múdrosť, vyjadrujú ho zákony, ktorými boh riadi svet - Zákony riadia celú realitu, poriadok prírody i sociálnu skutočnosť: 1. Zákon večný (lex aeterna) - základom Božieho rozumu o Boh ním riadi svet a človek k nemu nikdy neprenikol 2. Zákon prirodzený (lex naturalle) - všeobecný zákon o Odrazom zákona večného (vyplýva z neho) o Prejavom božského v nás, prítomný v každom z nás o Určuje mravné normy - konaj dobro a vyhýbaj sa zlu 3. Zákon ľudský (lex humanus posita) o Odvodený ľudským rozumom z prirodzeného zákona pre konkrétne situácie (na správanie v spol.) o Ak ľudia prijmú zákon, ktorý nie je v súlade s prirodzeným zákonom, tak nie je spravodlivý a teda neplatí 4. Zákon boží (lex divina) - najvyššie princípy božieho práva o Obsiahnutý v Starom a Novom zákone  Boh ho dal istej skupine (napr. cirkvi) Právo - Neodmieta pozitívne právo, no ak je v rozpore s prirodzeným právom, tak sa nemusí dodržiavať (nepovažuje ich za zákony)  prednosť má prirodzené právo - Rozlišuje: o Primárne prirodzené právo - obsahuje najvšeobecnejšie, nemenné princípy o Sekundárne prirodzené právo – konkretizácia primárnych princípov, rozum, ktorý hľadá spravodlivé v prírode - Ľudské právo = lex humana o Právne pravidlá, ktoré treba aktualizovať, a ktoré precizuje obsah prirodzeného práva - Pramene práva = príroda a platné právo - Humanizuje právo, právo je podľa neho objektom spravodlivosti o Človek musí zachovávať svetské pravidlá, ktoré sú spravodlivé vtedy, keď sú v prospech všeobecného dobra Spravodlivosť - Nepretržitá vôľa priznať každému to, čo mu patrí (Aristoteles) - Poukazuje na rozdiely medzi vyrovnávacou (medzi občanom a občanom) a rozdeľovacou spravodlivosťou (medzi štátom a občanom) Štát - Vznik štátu viaže na spoločnosť (zoon politikon) o Štát je tvorený občanmi, ktorý sa organizujú v štáte 18 -  Snaha o blaženosť a priblíženie sa k Bohu Štát je telom a cirkev je dušou Štát je prirodzeným produktom božského pôvodu s cieľom dosiahnuť obecné blaho Dobrá forma štátu = stavovská monarchia s aristokratickými a demokratickými prvkami 11. Renesančný filozofický humanizmus. Návrat k antickému filozofickému dedičstvu Do popredia problémy človeka, jeho individualita a úloha  humanizmus Človek v strede pozornosti, nie Boh Človek už nie je chápaný ako súčasť celku, ale ako jedinec, individualita o Humanizmus sa zameriava na jeho povahu, potreby, záujmy Diela o ideálnej spoločnosti, utópie s reálnym podkladom (T.Moore) Predstavitelia: Erasmus Rotterdamský, N. Machiavelli, Thomas Moore, Jean Bodin Politika - V Európe sa formovali absolutistické štáty a preto neboli vhodné podmienky na slobodné politické skúmanie a reformné návrhy - Záujem humanistov sa teda sústredil na súkromie človeka, na morálne a náboženské problémy - Filozof bol poradcom súkromia, nebolo jeho úlohou diskutovať o štáte - Človek je vnímaný ako tvorca politicko-spoločenských pomerov - Politické inštitúcie vystupovali ako nástroj ľudských záujmov a nie ako boží meč - Narastá politický nacionalizmus Erasmus Rotterdamský  Kresťanský moralista  Všetko zlé sa dá odstrániť, ak má panovník kresťanskú výchovu, podriaďuje sa evanjeliu a vládne múdro a osvietene  Ostatní predstavitelia rozpracovaní v nasledujúcich otázkach 12. Politická filozofia N. Machiavelliho (1469-1527). Vzťah morálky a politiky. Niccolo Machiavelli - Z Florencie, stavia sa proti Mediciovcom - Upadá do nemilosti kvôli roztržke s Mediciovcami, píše dielo Vladár - Nie je právnikom - „Účel svätí prostriedky“ = machiavelizmus o Panovník má spraviť všetko, aby dosiahol cieľ a má manipulovať s ľuďmi = Chápanie politiky ako oblasti nemorálnych a zákerných praktík - Štát = ľudský výtvor, samostatný hodnotový systém - Ľudia: o Konajú dobro len z nutnosti o Vo všeobecnosti nestáli, nevďační, pokryteckí, zbabelí a ziskuchtiví - Politika = určitý súbor pravidiel manipulácie s ľuďmi dielo Vladár - Aký by mal byť panovník? - Štát je ľudský výtvor - Túžba po stabilnej a silnej vláde, ktorá je schopná čeliť korupcii a skazenosti o Prechodne vládou silného jednotlivca, ktorá by mohla vyústiť do spravodlivej republiky - Bezpečnosť a blaho štátu si vyžadujú obete a prostriedky na jeho obranu - Spisuje RADY pre vladára - Ak si vladár chce udržať moc, musí si vypestovať vzťah s ľuďmi, vypestovať schopnosť nebyť dobrý - Zmena cností  netreba cnostný byť, treba cnostný vyzerať o Nemať dobré kvality – zbožnosť, milosť, miernosť, ale má vyzerať, že ich má 19 - - Musí vedieť bojovať ako zviera o Boj pomocou zákonov - vlastný ľuďom o Boj silou - vlastný zvieratám  Líška: poznať pasce  Lev – ubrániť sa vlkom, atď.  Dobrý vladár musí ovládať oba Panovník má byť predmetom strachu, nie predmetom lásky Vladár nevládne pre všetkých, vládne aby sa udržal na tróne Má byť človek bez srdca a svedomia 6 rád: 1) Ospravedlňuje vladárove metódy, ktoré používa na to, aby dosiahol blaho. 2) Kresťanstvo nesmie ovplyvňovať vladárove rozhodnutia, nesmie ovládať. 3) Vladár sa ma pripraviť na zlé časy a má mať nejakú rezervu na zlé časy. 4) Úspešný panovník má byť silný a ľstivý – zmes človeka a zvieraťa (líška a lev).  nemá byť krutovládca, ale má vládnuť ako lev  ak je príliš mäkký, ľudia si ho prestanú vážiť 5) Dosiahne úspech len vtedy, ak má za sebou silnú ozbrojenú moc. 6) Snaha o vytvorenie zjednoteného Talianska a teda silnej dynastie (Mediciovcov). dielo Úvahy o prvej dekáde Tita Livia - Oceňuje prednosti rôznych foriem štátu - Mestá potrebujú slobodný život a samosprávu  tyrania a cisárska moc ich utláčajú - Všeobecné dobro stavia nad dobro jednotlivca o Uprednostňuje republiku pred vládou samovládcu - Republika musí na občanov pôsobiť náboženstvom a zákonmi - Čisté formy monarchie, aristokracie a demokracie sú prirodzene nestabilné o Stavajú záujmy jednej skupiny proti záujmom druhej - Prednosť dáva vyváženej ústave: o Všetky zákony uskutočnené v prospech slobody budú vychádzať z ich vzájomných nezhôd 13. Idea utopizmu v dejinách sociálneho filozofického a právneho myslenia (T.Moore, T.Campanella, J.Harrington). Thomas Moore - Právnik na dvore Henricha VIII. (dal ho popraviť, lebo nesúhlasil s jeho rozvodom) - Dielo: Utópia o Kritika anglických pomerov - Chcel zrušiť súkromné vlastníctvo a zaviesť majetkovú rovnosť, pretože príčinou utrpenia je súkromné vlastníctvo  Kde je merané všetko peniazmi, štát nemôže byť spravodlivý - Utópia = malý ostrov, kráľ Utopus (prísny, ale spravodlivý), všetci sú si rovní, vo voľnom čase sa ľudia vzdelávajú, málo zákonov (lebo ich nepotrebujú), tolerantná spoločnosť (každý môže mať akékoľvek vierovyznanie), vojna škodí spoločnosti, preto sa tu nebojuje - Je založená na spoločnom majetku a účasti na produktívnej práci (odstránenie krádeží, závisti) - Všetci pracujú ale práca nie je úmorná, cieľom nie sú len materiálne veci ale aj rozvoj osobnosti (využitie voľného času) - Všetci majú rovnaké oblečenie, populácia je kontrolovaná, rodiny musia mať 50 členov - Obhajuje náboženskú toleranciu - Ľudia žijú v rovnakých domoch 20 - Rozprávačom je Rafael Hytlodaios (tláchač) Moore sa s ním stretáva v podniku kde mu hovorí o Utópií V diele opisuje: o Obdobie vyháňania roľníkov z pôdy, ohradzovania pozemkov a premenu ornej pôdy na pasienky, čo prináša biedu o Analyzuje príčiny tohto stavu a prechádza k opisu ideálneho stavu o Kým nie je odstránené súkromné vlastníctvo, nemožno chudobu, biedu a zločinnosť odstrániť ani pomocou štátu a práva o Opisuje sústavu zastupiteľskej demokracie (voľba zástupcov, ktorí volia funkcionárov, tento snem potom v tajnom hlasovaní volí vladára) o Dokonalé právo - ovláda správanie obyvateľstva s humanistickou morálkou/ náboženstvom  Znaky totalitarizmu Tomasso Campanella - Ako 15-ročný vstúpil do dominikánskeho kláštora o Študoval diela Alberta Veľkého a Tomáša Akvinského - Dielo: Slnečný štát (Civitas soli) - Na čele vladár Slnko = kňaz, ktorý riadi populáciu (oblečenie, jedlo..) - Najvyšší vládca musí byť vzdelaný človek - Základom štátu je náboženstvo - Spoluvládcovia – moc (vojna a mier) a múdrosť (umenie) - Napísané vo forme dialógu - Zákonov je málo, sú stručné a jasné o Ľudia sa majú riadiť skôr prirodzeným právom, ľudia majú žiť v súlade s prírodou - Ideálny štát = kláštor rovných, v ktorom vládnu kňazi, štátna regulácia je veľmi prísna a zasahuje do celého života obyvateľov - Navrhuje 4-hodinový pracovný čas a riadenie populácie - Muži aj ženy majú rovnaké práva a povinnosti - Všetci majú rovnaké remeslá ale muži majú ťažšiu prácu - Za najväčšiu neresť považujú pýchu - Súdne procesy sú pred súdom kde sa obžalovaný sám obhajuje - Súkromné vlastníctvo je zrušené ako nemorálne, výrobu a rozdeľovanie riadi štát  Vidí ho ako hlavnú príčinu útrap, vedie ku sebectvu James Harrington - Reaguje na situáciu v Anglicku podobne ako T. Moore - Dielo: republika Oceánia - Vytvára ideálny štát podľa základov oligarchickej republiky benátskeho modelu - Mala by to byť republika s obmedzenou vládou - Chcel vytvoriť „Právnu a spravodlivú republiku“ - Forma vlastníctva  pozemkový majetok rozdelený pomerne (nie rovnostársky ako v komunizme) medzi slobodných vlastníkov pôdy 14. Novoveký racionalizmus a R. Descartes. - Gnozeologický postoj k problému pôvodu nášho poznania v novovekej filozofii - Vznik sa spája predovšetkým s Descartom  zbavuje sa teologickej formy, charakteristickej pre racionalizmus v stredoveku a v renesancii - Novoveký racionalizmus ako protipól senzualizmu resp. empirizmu: o Teoretické myslenie v porovnaní so zmyslovým vnímaním nepredstavuje len vyšší stupeň poznania, ale je to zároveň samostatný, od zmyslového vnímania nezávislý zdroj všetkého toho, čo naše zmysly bezprostredne nevnímajú 21 - Spájal sa s kultom rozumu, s vierou v neobmedzenú poznateľnosť sveta človekom a v organizáciu spoločenského života podľa princípov rozumu - Ovplyvnil osvietenstvo - Predstavitelia: René Descartes, Gottfried Wilhelm Leibniz, Baruch Spinoza René Descartes - Francúz - V centre pozornosti človek, nie Boh - Najvýznamnejší predstaviteľ racionalistickej filozofie  Racionalizmus nachádza jediné spoľahlivé východisko poznania v rozume - Kritika scholastických koncepcií založená na suverenite rozumu a axiómach matematickej povahy - Podstatu novej metódy vidí v skúsenostnom základe a induktívnom postupe - Zdôrazňuje význam racionálno-analytickej metódy (postup od daného k jeho predpokladom) - Cieľom poznania je ovládnuť prírodné sily - Metodická skepsa - jedným z prostriedkov skutočného poznania  Predbežne pochybovať o všetkom poznaní, čo nám poskytuje skúsenosť o veciach  Ak pochybujem, tak myslím a ak myslím, tak som  Cogito ergo sum. - Dielo: Rozprava o metóde  Stanovuje 4 základné východiská:  Za pravdivé uznám iba tvrdenie, ktoré je rozumu jasné  Je nutné rozdeliť zložitý problém na čiastkové menšie problémy  Postupovať treba pritom od jednoduchého k zložitému (indukcia)  Robiť presný prehľad postupu (zapisovať si svoje zistenia) Descartova metafyzika - Myšlienka dvoch substancií: - Duchovnej a telesnej, čím sa mu bytie akoby rozčeslo na dve oblasti sféry duchovnej (myseľ) a sféry materiálnej (hmota) - Boh je absolútnou, nekonečnou substanciou, ktorá je príčinou všetkých vecí a súvislostí - Okrem božskej substancie však uvažuje aj o substancii nekonečných stvorených vecí - Mysliacou substanciou je duch, rozpriestranenou substanciou je hmota - Dve odlišné substancie – nesúrodé, neporovnateľné, na nich spočíva skúsenosť -  Descartov metafyzický dualizmus tela a ducha, ktorý rozdelil európske filozofické myslenie Do dvoch prúdov – monistického materializmu a idealizmu 15. F. Bacon a teória idolov. Indukcia. Francis Bacon - Významne prispel k reformovaniu dovtedajšieho myslenia a akcentovaním nových funkcií a potrieb vedy, nových metód jej poznania - Jedným z iniciátorov návratu k problematike poznávacieho procesu o Zmyslová skúsenosť/empíria = základom vedeckého poznania - Využíva analytickú metódu, požaduje rozčlenenie každého predmetu na časti a ich systematické skúmanie - Najvýraznejšími znakmi jeho metodologického prístupu boli analýza a experiment - Induktívna metóda = nasmerováva myslenie k novým objavom, má dve fázy: o Negatívna fáza  Odstraňuje pramene chýb a zdroje falošných predstáv o veciach  Nazýva ich omylmi (idolmi)  označuje ilúzie, ktoré v sebe obsahuje poznanie  Sú vrodené alebo získané  Rozum sa ich musí zbaviť, aby mohol prejsť k pravdivej metóde novej vedy o Pozitívna fáza  Spočíva v experimente a indukcii - zovšeobecňovanie a postihovanie zákonitostí, ktoré regulujú vzťahy medzi vecami - diela: Nové Organon, Nová Atlantída 22 Nové Organon - Ľudia sa musia zbaviť predsudkov a omylov (idolov), ktoré rozlišuje na: o Idoly kmeňa – vychádzajú z ľudskej prirodzenosti  Neodstrániteľné, človek nemôže vnímať inak ako ľudská bytosť o Idoly jaskyne – vyplývajú z individuality jednotlivca  Neodstrániteľné, človek sa nemôže zbaviť vlastných predpokladov/vplyvov o Idoly trhu – vyplývajú z nesprávneho pomenovania vecí  Odstrániteľné, ľudia pomenúvajú veci tak, ako ich pochopia - vznikajú výmysly o Idoly divadla – vyplývajú z nekritického preberania myšlienok/názorov iných ľudí  Odstrániteľné, stali sa nemenným dogmami, ale dá sa ich zbaviť Nová Atlantída - Opisuje dokonalú spoločnosť - Základom sociálnej prosperity je cieľavedomé využívanie vedy a techniky pri riadení spoločnosti - Panovník sa pri vydávaní zákonov riadi odporúčaním najvýznamnejších vedcov o Zoskupení v tzv. Šalamúnovom dome - Výsledok: Štát usmerňovaný vedou a technikou 16. T. Hobbes – sociálna a právna filozofia. Spoločenská zmluva. Thomas Hobbes - Empirik, ktorý miešal empirizmus s racionalizmom, radikálny materialista - Vníma prirodzený stav negatívne, predstaviteľ právneho pozitivizmu - Vymedzuje prirodzený stav:  Stav vojny všetkých proti všetkým, človek je človeku vlkom - Život človeka v prirodzenom stave je veľmi krátky, brutálny, špinavý a opustený - Vníma stav, kedy štát ešte neexistuje veľmi negatív