Sociálna psychológia - Poznámky PDF

Sociálna psychológia – 1.prednáška ÚVOD DO PREDMETU, ČO SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA JE ? Sociálna psychológia ako veda:...vedecké skúmanie spôsobov, ako myšlienok, city a správanie jednotlivca ovplyvňuje skutočná, imaginárna či naznačená prítomnosť iných... (ALLPORT)...vedecké štúdium efektu sociálnych a...

Sociálna psychológia – 1.prednáška ÚVOD DO PREDMETU, ČO SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA JE ? Sociálna psychológia ako veda:...vedecké skúmanie spôsobov, ako myšlienok, city a správanie jednotlivca ovplyvňuje skutočná, imaginárna či naznačená prítomnosť iných... (ALLPORT)...vedecké štúdium efektu sociálnych a kognitívnych procesov na spôsob, akým jedinci vnímajú iných ľudí, spôsob, akým ho ovplyvňujú a vytvárajú si k nim vzťahy... (SMITH, MACKIE) - predmet sociálnej psychológie: je to prítomnosť iných ľudí alebo vôbec toho, že sme schopný začleniť sa do skupiny, že akým spôsobom táto prítomnosť/začlenenie do skupiny determinuje správania a prežívanie človeka - je hraničná vedná disciplína a vzniká na pomedzi psychológie a sociológie (je tam dôležitý prvok: na jed správanie, prežívanie) a sociológia (tá sa zaoberá sociálnymi javmi na makro úrovni) preto tam je tá determinácia lebo je na pomedzí týchto dvoch vedných disciplín - na jednej strane by sme mohli hovoriť o nejakej psychologickej sociálnej psychológii a sociálnej psychológii - akým spôsobom nás ovplyvňuje prítomnosť druhých ľudí to naše správanie a prežívanie - veľmi dôležitá bude interakcia s druhými ľuďmi (akým spôsobom na nás sociálne prostredie pôsobí a ako sa my, pod tým vplyvom správame, a čo tam prežívame) - človek nikdy neexistuje vo vákuu, vždy je tam sociálny kontext - sociálna psychológia patrí medzi základné vedné disciplíny : má široké aplikačné dôsledky (kde môžeme aplikovať poznatky sociálnej psychológie? do akých vedných disciplín? = všade kde sa pracuje s ľuďmi – poradenská psychológia, školská psychológia (vzťah so žiakom / interakcia medzi žiakom a učiteľom, interakcia medzi sociálnym prostredím v škole), organizačná/pracovná psychológia !!! (aký je predmet sociálnej psychológie? – hraničná disciplína ktorá sa formovala na pomedzí psychológie a sociológie, aká je to disciplína vedná (základná) , kde všade by sa dala aplikovať) !!! otázky na skúšky HISTÓRIA SOCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE: -vznik začiatkom 20.storočia spolu so vznikom psychológie ako takej, veľmi krátko po jej vzniku sa začala aj sociálna psychológia formovať ako samostatná vedná disciplína - začala sa formovať v staroveku: > Platón, Aristoteles - začali kodifikovať mnohé spôsoby verejného fungovania > úvahy sociálne kontextu siahajú ďaleko predtým (pred tým 20.storočím) 2. významné publikácie – vo výraznej miere formovali vznik sociálnej psychológie: Psychológia národov (W.WUNDT) – kultúrne produkty (= jazyk, mýty, rozprávky, povery), tieto kultúrne produkty sú v podstate viac ako nejaká mentálna aktivita jednotlivca, vytvárajú sa nezávisle od nejakého pôsobenia konkrétneho človeka, ako keby sú nadradenými a nie je možné ich nejakým spôsobom skúmať - kultúrne produkty sú determinované komunitami (komunita ľudí ich vytvára a sú nadradené nad nejaké mentálne procesy alebo aktivity), v podstate je to ako geštalt, sú viac ako suma - nie len človek ako sám so svojimi procesmi (s kognitívnymi, správaním a prežívaním) ale je tu niečo čo je nad ním, čo sa tvorí nezávisle od neho, a tým sa začali zaoberať Psychológia davu (G. Le BON) – vo výraznej miere ovplyvnila celkové povedomie toho, aký majú vplyv sociálne kontexty na jednotlivca, pretože sa začali zoberať tým, že ľudia sa v dave správajú inak ako keď fungujú samostatne (myslenie a správanie sa človeka v dave, a skúsenosti z toho všetkého, formovali vznik sociálnej psychológie) G. Le BON a jeho názory: - existuje kolektívna duša  v dave sa šíri nákaza – ľudia sú veľmi ovládaný emóciami, strácajú súdnosť, a začínajú sa správať podľa toho akým spôsobom funguje kolektív/ dav  je dôležité aby sme si uvedomili čo sa v dave deje VÝVINOVÉ ETAPY: 1. obdobie: 1908 – koniec 2.svetovej vojny, boli vydané 2 učebnice sociálnej psychológie (o tom nižšie) - Američania kodifikovali rok 1898 – práve v tomto období sa uskutočnil prvý experiment v oblasti sociálnej psychológie - význam prečo až v r. 1908 bola kodifikovaná, je v súvislosti s tým, že tieto 2 učebnice veľmi dobre charakterizovali obe tie línie , jedna je sociologizujúca a druhá psychologizujúca 2.obdobie : koniec 2.svetovej vojny – koniec 70. rokov (kríza v sociálnej psychológiI) 3.obdobie : koniec 70.rokov (postmoderné prístupy) 1. VÝVINOVÉ OBODBIE - prvé vývinové obdobie od r. 1908 až po 2. svetovej vojny 1908 - významný medzník : dve učebnice- práve v týchto učebniciach boli položené základy alebo snaha o definovanie predmetu samotnej sociálnej psychológie - boli publikované nezávisle od seba (jedna v Amerike a druhá v Londýne) boli v nich zhrnuté výsledky experimentov : 1. William McDougall (Londýn ) – Introducion to Social Psycholohy – psychologizujúca rovina inštinkt (zaoberal sa ním) 2. Edward A.Rodd (New York) – Social Psychology – sociologizujúca rovina psychológia davu -prvé vývinové obdobie je charakterizované: - začína sa zaoberať predmetom sociálnej psychológie, začínajú sa hľadať výskumne nástroje -prvým predmetom sociálnej psychológie : William I. Thomas a Florian Znanieck – The Polish Peasant in Europe and America – štúdium sociálnych postojov, čiže predmetom sa stal postoj ako psychologická kategória (kodifikáciou, teda predmetom sociálnej psychológie bola práca Thomasa a Znanieckeho, ktorí publikovali, že sociálna psychológia je veda, ktorá sa zaoberá postojmi, avšak oni chápali postoj úplne inak ako je v súčasnosti chápaný. V minulosti bol postoj chápaný ako niečo čo odlišuje skupiny ľudí v súčasnosti je chápaný skôr ako niečo individuálnejšie/ ako nejaká individuálna vlastnosť toho konkrétneho človeka. Bol položený základ pre štúdiu. Prvý bol zadefinovaný predmet, ktorými sa stali postoje. Toto obdobie je charakteristické s tým, že sa snažili nájsť nástroje pomocou ktorých budeme môcť skúmať ten daný predmet. Aké nástroje sa vyvinuli a ktoré sú špeciálne pre soc. psych.? : Metódy v psychológií: - experiment a pozorovanie sú veľmi dôležité : - sociometria (skúma vzťahy vo vnútri skupiny, výsledkom je sociogram jednotlivých členov v skupine, snaží sa identifikovať štruktúru danej skupiny) - postojové škály sémantický diferenciál (= identifikuje subjektívny význam pojmov, ako je tvorená? => adjektíva, opozitá – dobrý/ zlý. Ako vníma konkrétny človek daný pojem. Určité dimenzie v rámci ktorých musíme pojmy identifikovať a sila) - Likertova škála - Bogardusova škála - klasické postojové škály - aby vôbec mohla vzniknúť sociálna psychológia vždy musí mať predmet a metódy ! - začali sa sériovo vydávať publikácie, už to nebolo na individuálnej úrovni, mnohé štúdia, a diela publikácií neboli vnímané odbornou verejnosťou (pretože na začiatku 20. stor. to ešte takto nefungovalo ako teraz) - všetky publikácie a články sa začali sériovo vydávať v časopisoch (toto všetko slúžilo na kodifikáciu sociálnej psychológie) : Journal of Abnormal and Social Psycholohy – prvý sociálno-psychologický odborný časopis (v súčasnosti : Jounal of Personality and Social Psychology), je to žurnál ktorý doposiaľ vychádza - v tom období sociálny jav bol chápaný ako zdroj racionálneho myslenia, preto sa to vnímalo alebo chápalo niečo ako čo je abnormálne -brzda prišla v podobe 2. svetovej vojne: -veľa práce urobili Európski psychológovia, mnohí museli odísť preč z Európy do Ameriky -druhá svetová vojna mala veľký vplyv aj na tematické zameranie sociálnej psychológie Iný autori ktorý publikovali svoje diela v tom období: George Herbert Mead – Mind, Self and Society: from the standpoint of a social behaviorist (identita) Muzafer Sherif – The Psychology of Social Norms (zaoberal sa konformitou, sociálnymi normami, skupinovými procesmi v malých skupinách) Kurt Lewin – autor teórie poľa a vzorca správania (funkcia osoby a prostredia) – venoval sa skupinovej dynamiek či otázkam vodcovstva (čo si pamätať: predmet, metódy, začali sa vo výraznej miere publikovať učebnice, príručky, teoretická báza, začali sa realizovať experimenty, začali sa vydávať aj časopisy, brzda druhá svetová vojna, akákoľvek činnosť bola zakázaná)!!! na skúšky 2.VÝVINOVÉ OBDOBIE : -čo spôsobila druhá svetová vojna? tematické zameranie sa zmenilo, ale v čom? - zmenil sa aj predmet, samotný objekt toho skúmania sa zmenil a zmenil sa na malé sociálne skupiny -začali sa zaoberať otázkami sociálneho vplyvu, moci, poslušnosti voči autorite, pretože sa začali pýtať tí výskumníci prečo vôbec takéto hrôzy v tej druhej svetovej vojne nastali – vôbec že nastali holokaust atď. a to začalo zaujímať vedcov ale samozrejme aj celú spoločnosť -snažili sa (vývinová úloha druhého obdobia) ako keby pochopiť aké sú princípy fungovania tej spoločnosti aby nedochádzalo k takýmto zlám alebo sociálnym konfliktom, aby bola spoločnosť schopná sa do istej miery nejakým spôsobom ochrániť pred konfliktom- základy fungovania -toto obdobie je veľmi bohaté, je to ako keby obdobie obetovaného rozmachu, do sociálnej psychológie bola dávaná veľká nádej, predpokladali že naozaj môžu odhaliť nejaké princípy ako sa dá zamedziť sociálnym konfliktom aby nevznikali veľké hrôzy, aby sa nestalo niečo také, že dôjde autorita, povie a my vykonáme. Urobila sa séria veľmi významných experimentov. -veľmi bohaté obdobie na teoretickú reflexiu a empirickú oblasť = začali sa realizovať veľké experimenty -toto obdobie je významné aj v tým, že boli publikované 3 experimenty ktoré prekročili oblasť sociálnej psychológie: Tri najvýznamnejšie experimenty: (mnohé sa stali aj ako podkladmi) Solomon Asch – Konformita - komfortné správanie – je také keď podliehame sociálnemu tlaku, to znamená, že ak na nás väčšina hovorí (výskumník zadal úlohu, že jednotlivci budú odpovedať, mali predlohu, a podľa predlohy budú odpovedať. Vždy je jeden probánd, ktorý bol účastníkom experimentu a bola tam séria výskumníkov, ktorý vedeli ako budú postupovať, skúmali sa rôzne premenné, poradie kedy ten človek zodpovie, bolo tam viacero tých premenných - pointa bola či je schopný si zachovať vlastnú úvahu, je to zjavná predloha ktorá je chybná a či sa nechá ovplyvniť tlakom alebo nie) Stanley Milgram – Poslušnosť voči autorite, prečo vôbec také hrôzy nastali (učitelia a žiaci – elektrošoky) - autorita tam bola v takom zmysle, že ho iba nejako upozornil a po 4 ráze keď človek nereagoval tak sa experiment automaticky skončil (keď už nechcel dávať elektrošoky) Philip Zimbardo – identifikácia so sociálnou rolou (väzni prezvali kľúčové charakteristiky, došlo k akejsi identifikácii) - sú to experimenty, ktoré v mnohom ovplyvnili a podnietili rozmach - v tomto období sa začali realizovať mnohé experimenty > Bandura - Bobo doll, Scherif – konformita, skupinové procesy– deti, s táborom) -s týmto veľkým množstvom výskumov sa snažili o to, že chceli sociálnu psychológiu vnímať ako objektívnu vedu, tak sa snažili experimenty realizovať v laboratóriách, snažili sa očisťovať jednotlivé premenné od nežiaducich premenných, snažili sa ako keby vytvárať jasné pochopenie toho daného problému skôr až prírodovedecky -pre toto obdobie je významné aj vznik nových teórii – teória kognitívnych disonancii (autorom je Leon Festinger, hovorí tom, že táto teória je nevedomá reakcia myslená - rozpor medzi mojim osobným postojom a skutočným stavom medzi) - teórie atribúcie (zaoberá sa identifikáciou príčin správania sa – každé správanie má nejaký zmysel) - veľmi produktívne obdobie, obdobie kde sa mení predmet postoja na štruktúru alebo teda identifikáciu malej sociálnej skupiny, a vytvárajú sa mnohé teórie, mnohé teoretické reflexie autorov atď.) -keďže hovoríme o sociálnych javoch tak to reálne ani nemohlo nejako prežiť, len to že skúmanie sociálnych javov bude možné teoreticky vnímať len cez laboratórne podmienky, začali sa ozývať autori - je možné preniesť výsledky nejakých umelých podmienok do reálneho života? – z časti -začala sa vytvárať KRÍZA KRÍZA SOCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE 70. ROKY - snažili sa zobjektivizovať jednotlivé javy práve tou vedeckou metódou experimentov Základná otázka: Je naozaj reálne aby človek ktorý je súčasťou experimentu aby reagoval na takýto jav len istým spôsobom? Je naozaj pravda, že ako sa budem správať v experimente sa budem správať aj v skutočnom živote? Je možné to, čo zistíme v umelých a neprirodzených laboratórnych podmienkach automaticky aplikovať na reálnu ľudskú skúsenosť? Aká je prenositeľnosť laboratórnych poznatkov do reálneho života? -v tom období sa naozaj niektoré experimenty zdali aj kruté alebo do istej miery nehumánne a neetické – napr. udelenie tých elektrických šokov, aj keď ich reálne nedostali ale to ako sa vcítil ten človek, ktorý ich udeľoval a bol schopný niekoho zabiť atď.) - toto boli otázky, ktoré sa začali brať do popredia a prehĺbili takú tú krízu to znamená, že na jednej strane sociálna psychológia nebola schopná nájsť ucelenú teóriu = vôbec predpokladali, že nájde sociálna psychológia nejaké základné princípy fungovania spoločnosti a tá spoločnosť bude bezkonfliktná, to sa ani nedá. Čiže neobjavila tie mechanizmy, tým pádom nemohla vzniknúť nejaká ucelená teória. Už tento samotný fakt podnietil to, že sa začalo zamýšľať, či má vôbec význam alebo nemá. Potom aj tieto experimenty, či naozaj je možné aplikovať poznatky na reálny život. A naozaj mnohý ľudia, aj keď začali jednotlivé experimenty aplikovať, tak zistili, že úplne inak sa tí ľudia správajú, keď im povieme že sú súčasťou experimentu, oni to sami vedia, vykonávajú naozaj niektoré veci úplne inak, ako keď sa napr. nejaké otázky toho človeka opýtame vonku. -ďalší fakt ktorý prehĺbil krízu, či vôbec tá sociálna psychológia má význam. : - bolo aj to, že v tom období v tých 70.rokoch dochádzalo k miešaniu kultúr, obdobie je spojené s technizáciou, prenosu z manuálnej činnosti na informatizáciu. Začali ľudia spolu oveľa viac komunikovať. Experimenty sa robili len na veľkých univerzitách, a zrazu začali komunikovať aj iné univerzity. Iné kulty sa začali ozývať, iné štáty, iné krajiny, iný ľudia. Dokonca dochádzalo k zrovnoprávneniu mužov a žien. Zrazu sa ozývali názory žien. A to všetko spôsobilo, že zrazu z takýchto experimentov, ktoré boli čisté, nejakým spôsobom sa snažili byť objektívne, tak zrazu zistili, že všetko môže inak dopadnúť. - väčšinou to boli muži čo sa podujali na experimentoch Kritika experimentálneho prístupu prišla spoločne so zmenami v spoločnosti: - miešanie kultúr - zrovnoprávnenie mužov a žien - informačné technológie - mení sa povaha ľudskej činnosti 3. VÝVINOVÉ OBDOBIE Kritická sociálna psychológia: - nemôže to takto fungovať stále, pretože potom nastane, že vznikne nejaká rovnováha - z toho máme pochopenie, že na jednej strane je dobré skúmať tieto sociálne javy aj objektívne, ale nikdy sa nemôže zabúdať na individualitu toho konkrétneho človeka a samozrejme aj na celkový spoločenský kultúrny a historický kontext – je dôležité pri snahe pochopiť sociálny jav - pozerať na to zoširša. Snažili sa na sociálny jav nahliadať kriticky. - V súčasnosti sa začínajú vytvárať nové postmoderné prístupy, začínajú sa vytvárať nové teórie ktoré sa snažia pozerať na sociálne javy - toto obdobie je najhoršie, najťažšie -...snaha rozoberať vedecké poznatky kriticky, chápať ľudí v ich individuálnych odlišnostiach a v celom spoločenskom, kultúrnom či historickom kontexte... SÚČASNÁ SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA -experimentálna sociálna psychológia + -kritická sociálna psychológia (využíva prvky experimentálne, je dôležité nahliadať naňho z iných uhlov)  = moderná sociálna psychológia SOCÁLNA PSYCHOLÓGIA V ČR a SR Gustav Adolf Linder (1871)- myšlienky o psychológií spoločnosti ako základ spoločenskej vedy Podľa Zeľovej – prvá európska monografia o sociálnej psychológií a prvé použitie pojmu sociálna psychológia Anton Jurovský (1963) – Duševný život v spoločenských podmienkach - práve tu spomenul významnosť sociálneho života, upriamil pozornosť na dôležitosť toho sociálneho - bol veľmi produktívny, mal veľa dotazníkov Dve najpopulárnejšie a najpoužívanejšie učebnice: Jozef Výrost, Ivan Slamenčík – Sociální psychologie Teodor Kollárik – Sociálna psychológia – založil fakultu psychológie Milan Nákonečný (1999,2001) – Sociální psychologie, kniha je veľmi náročná na pochopenie Jana Plichtová (2002) – Metódy sociálnej psychológie zblízka. Kvalitatívne a kvantitatívne skúmanie sociálnych reprezentácií. J.P. = významná reprezentantka sociálnej psychológie. Zdeněk Helus (2006) – Sociální psychologie pro pedagogy Ján Čech (2008) – Sociálna psychológia pre učiteľov Viera Bačová (2009) – Súčasné smery v psychológií. Hľadanie alternatív pozitivizmu Radomír Masaryk (2013) – Medzi človekom a ľuďmi. Úvod do sociálnej psychológie SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA VO SVETE: D.T.Gillbert – S.T.Fiske – G. Lindzey (1998): The handbook of social psychology (4th ed.) E. Aronson (2017): Sociálna psychológia J.D.DeLamater – D.J. Myers (2011) – Social Psychology  M.A. Hogg – G.M. Vaughan (2010) – Essentials of Social Psychology W.S. Rogers (2003) – Social Psychology. Experimental and critical approaches (!!!!vývinové obdobie, charakteristiku vývinového obdobia, čo bolo úlohou vývinového obdobia - čo sa tam dialo, významné teórie,3 experimenty, Festinger, Haidiger, publikácie, dve publikácie ktoré nám pomáhali založiť vedu, Thomas Znaniecky!, zmena predmetov, čo znamená kríza v sociálnej psychológie!!!!) = na skúške! METÓDY SOCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE !!! + POSTOJOVÉ ŠKÁLY 1. Likertova škála sumovaných odhadov - posudzovanie výrokov na päťstupňovej škále: veľmi súhlasím – súhlasím do istej miery – som nerozhodný – nesúhlasím do istej miery – rozhodne nesúhlasím -stupňom sa priraďujú číselné hodnoty a ich súčet tvorí súhrnné skóre postoja 2. Bogardusova škála sociálnej vzdialenosti - meranie postojov k rôznym národnostiam, etnickým skupinám a podobne (všeobecne meria predsudky príslušníkov rôznych sociálnych skupín) - sedembodová škála (postoj odmietnutia – postoj akceptácie) 3. Sémantický diferenciál - technika merania psychologického významu vecí, zvyčajne pojmov - pozostáva z podnetov a škál 3. faktory:  hodnotenie (príjemný – nepríjemný, dobrý – zlý)  potencia (silný – slabý, hrubý – jemný)  aktivita (rýchly – pomalý, teplý – studený)  SOCIOMETRIA - metóda na analýzu štruktúry sociálnej skupiny a jej dynamiky - možno zisťovať: interpersonálne vzťahy medzi členmi skupiny, postavenie jednotlivých členov v rámci skupiny, existenciu podskupín, súdržnosť skupiny ako celku a podobne Sociálna psychológia – 2. prednáška SOCIÁLNE POZNÁVANIE - proces vytvárania si obrazu o druhom človeku i sebe samom - mentálne reprezentácie, ktoré ľudia majú o sociálnom svete (obsahujúce charakteristiky ľudí, sociálnych skupín, poznatky o vzťahoch, o interpersonálnych situáciách) poznávanie = pamäť, myslenie, vnímanie, pozornosť, pociťovanie => veľmi dôležité procesy - vnímanie je len odraz reality sociálne – vzájomná interakcia je veľmi dôležitá (pretože ak hovoríme o sociálnom tak vždy nám nabieha interakcia s niekým druhým), je povrchné, pretože vždy je založené na subjektívnom hodnotení/ prijímaní /odrazu toho môjho. Sociálne sa vždy vo väčšine pod vplyvom času môže meniť, keď my hodnotíme niečo neživé tak väčšinou je nejakým spôsobom objektívne/stabilné – vo vzťahu kde už ideme do interakcie s niekým druhým vždy to bude oveľa zložitejšie. Sociálny kontext je veľmi dôležitý na pochopenie. -pri sociálnom poznávaní je výrazný vzťah k „self-pozorovateľa“ = to znamená, ten kto vníma niečo ∽ na vnímaní a posudzovaní iných ľudí sa nám vždy zúčastňujú viaceré psychické procesy v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu má vždy sociálny kontext, práve to môže meniť celkové vnímanie človeka (môj subjektívny pohľad – to čo ja mám) ∽ - veľmi dôležitá je tu pamäť (utváranie si dojmu o druhých ľuďoch, o posudzovaní druhých ľudí, o vnímaní sociálnej situácie) - pri sociálnom poznávaní je veľmi dôležité : predchádzajúce skúsenosti ktoré človek má, predsudky, očakávanie ktoré máme k niečomu nastavené, vedomosti, znalosti, schopnosti, afektivita (nejakým spôsobom reagujeme na sociálny kontext – súvisí s hodnotením), sociálne faktory, - mnoho ľudí má nevypovedané očakávania (výrazne skresľuje naše očakávanie, a vytvára nám to - táto problematika je naozaj veľmi dôležitá, pretože jej výsledkom je dospieť k efektívnemu správaniu = vždy je to o tom, že máme podnet a reakcie, vždy svojím správaním ovplyvňuje druhú osobu. Táto druhá osoba na to nejakým spôsobom reaguje a následne nám ovplyvňuje tú prvú = kruh ktorý neustále funguje. Keď dochádza k nedorozumeniam tak potom celý proces môže byť neefektívny – posudzovania a finálne úsudky môžu byť veľmi skreslené a úplne mimo reality, a tým pádom môžu prehĺbiť nejaké nedorozumenie. - celý proces poznávania je veľmi ovplyvňované našou motiváciou, na druhej strane je to aj spôsob spracovania danej informácie (= to znamená do akej miery sme schopný ísť do hĺbky) - snažíme sa o to aby informácie, ktoré k nám prichádzajú nemali vplyv na nás (predchádzajúca skúsenosť), pretože v tomto procese predchádzajúca skúsenosť je veľmi výrazná = čím máme nižšiu schopnosť a motiváciu spracovať informácie, o to viac nás ovplyvnia predchádzajúce informácie, všetko to, čo k nám prichádza. A naopak, čím hlbšie sa venujem danému problému, a čím hlbšie sa snažím pochopiť a nájsť tie relevantné informácie, čím väčšiu motiváciu mám porozumieť tomu, tak o to viac tie informácie, ktoré ku mne prichádzajú môžu pomôcť tomu, aby som nebrala do úvahy tie predchádzajúce informácie. ∽ sociálne poznávanie je ovplyvnené nie len podnetmi danej situácie, ale aj predchádzajúcimi skúsenosťami, motiváciou a schopnosťou spracovať informácie∽ - problematika vnímania a posudzovania seba samého (ako my vnímame a posudzujeme ľudí, tak si k nim vytvárame vzťahy) - finálny úsudok alebo vytvorenie si záveru na nejakého človeka sa podieľajú mnohé psychické procesy [ !!! - aký je proces, prečo je dôležité sa zaoberať problematikou sociálneho vnímania? – práve preto aby sme dospeli efektívnemu správaniu sa. To ako pôsobí jeden človek na druhého vyvoláva reakciu, človek ako taký sa nejakým spôsobom správa, on pôsobí na druhého človeka a ten na to nejakým spôsobom reaguje a nejakým spôsobom sa na to správa a to tiež ovplyvňuje toho človeka. Toto všetko nám vytvára priestor (= vzájomná interakcia), a vytvára nám to priestor na vytváranie si vzťahov, buď pozitívne alebo negatívne !!! ] Pri problematike sociálneho poznávania, vôbec usudzovania/vnímania druhého človeka alebo seba samého, je dôležité aj to, že je to veľmi rýchly proces – nejakým spôsobom hneď toho človeka vnímame a prisudzujeme k nejakej kategórie - často, je výsledný obraz veľmi trvácny, napriek tomu, že vieme, že prvé dojmi sú veľmi klamlivé / skreslené a trvácne, a ľudia môžu byť aj neochotný zmeniť tú situáciu - ak sa nám človeka nepodarí spoznať viac, tak sa náš názor nezmení - vytvárame si predpoklady preto aby sme ich nesprávne spoznali - patrí sem odcudzovanie ľudí (predsudkové správanie) Otázka: Aké informácie najčastejšie využívame pri vytváraní si obrazu o druhom človeku, čo všetko najviac zvažujeme ak si chceme utvoriť dojem? - vzhľad, vonkajšie charakteristiky alebo znaky človeka/prejavy správania, držanie tela, gestikulácia, mimika tváre, reč, oblečenie a celková úprava, tvár, oči, veľké neverbálne prejavy, vonkajšie prejavy správanie - pri komunikácii – obsah, sociál akej spoločnosti sa daná osoba nachádza, získanie si odrazu samostatne, veľké neverbálne prejavy, - na základe nich môžeme zaradiť ľudí do skupín (napr. oblečenie – elegantný/ športový, nálada človeka, z ktorej vrstvy je daný človek... - mimika – odráža nám emócie daného človeka, cez výraz tváre sme schopný posúdiť či nám je ten človek sympatický alebo nesympatický. V mnohých situáciách je oveľa viac hodnotení. - vonkajšie správanie správania – tendencia ľudí je na základe vonkajšieho správania, na základe toho ako sa človek správa usudzovať ľudí, snažíme sa odhadnúť to, kým je – je tu veľký priestor na rôzne skreslenia) - neverbálne prejavy – postupy, chôdza... Otázka: Je proces utvárania si obrazu o druhom človeku objektívny? Ak áno/nie prečo ? - do istej miery sa dá aby bol objektívny, ale musíme byť dostatočne motivovaný na porozumenie, byť otvorený, vnímavý, byť schopný vcítiť sa do človeka, všetko toto nám podporuje to aby nedošlo k skresleniu -pokiaľ sme uzavretý a nechceme chápať druhého človeka, máme väčšiu tendenciu človeka hádzať do nejakej kategórie na základe predchádzajúcich skúseností Presnosť sociálneho poznávania Objektivita sociálneho poznávania závisí od mnohých faktorov, ktoré sa týkajú oboch účastníkov procesu sociálnej interakcie: ten, kto posudzuje ten, kto je posudzovaný Aké informácie nám môžu napovedať, že sa jedná o objektívny proces? - motivácia, otvorenosť, byť dostatočne vnímavý aj k sebe (= vieme si zvážiť to čo povieme), empatia, Faktory presnosti na strane posudzovateľa !!! - aktuálny fyzický a psychický stav (tendencie, napr. keď sme chorý tak v takom prípade naša tendencia je taká, že negatívnejšie vnímame ľudí, ak sa necítime dobre moje nastavenie je tiež o niečo horšie – môj aktuálny psychický stav odráža) - miera schopnosti intuície a empatie (čím viac som otvorenejšia o to je to lepšie, všetko to čo ku mne prichádza mám tendenciu posúdiť z viacerých zdrojov, napr. ak nejaký človek má problém, tak sme nastavený na to, že mu chceme porozumieť, že chceme byť pri nich...) - interpersonálna príťažlivosť – sympatia (sympatických ľudí hodnotíme miernejšie) Dopúšťame sa pri utváraní si obrazu o druhom človeku psychologických chýb? Ak áno, tak akých? Ak nie, tak prečo? Chyby sociálneho poznávania: - haló efekt = to čo počujeme, (= efekt primarity) vzniknutý obraz o človeku zvykne byť istým spôsobom trvalejší, iba na základných výrazných čŕt si utvárame dojem, nevieme ale či to je reálne - implicitné teórie osobnosti (Kelley) = súkromné teórie osobnosti – človek tvorí sám na základe skúseností, alebo to má prevzaté od druhej osoby, často krát sú vytvárané bez zhodnotenia), často usudzujeme o nejakých vnútorných charakteristikách človeka na základe mimiky tváre, reči tela a pod. - stereotypy (=zaraďovanie do skupín, pripisovanie podstatných vlastností danej skupine ) - projekcia (slúži na to aby sme si obraz o sebe nezhoršili) – používa sa v rámci obrany, moje neuvedomené vlastnosti alebo postoje, názory, hodnotenia pripisujeme k druhému človeku. Pomáha nám práve v tom aby sme nemali ako keby rozštiepený obraz o sebe, ľudia ktorý majú nízke sebavedomie tak využívajú jeden z týchto obranných mechanizmov aby ten obraz o sebe nebol ešte horší = pomáha nám v tom, aby sme vnímali samých seba lepšie, - neadekvátna reakcia v danej situácie (napr. keď nás v obchode niekto predbehne a povieme, že prepáčte ale ja som tu stála prvá a odpovie na to tá druhá osoba, že a rie tak že ja som tu nejaký ten zlý) - prenos –podobné ako projekcia, tiež je to obranný mechanizmus (keď spoznáme človeka, ktorý sa nám podobá na dôležitú osobu v našom živote, tak často krát k nim pripisujeme charakteristiky tej významnej osoby) - efekt želania - chyby hodnotenia (niekoho hodnotíme príliš pozitívne, príliš prísne, niektorí ľudia majú tendenciu hodnotiť ľudí príliš prísne – pri sebe si veľa odpustia ale pri druhých to neurobia, alebo naopak, že si sami sebe vyčítajú veci) Sociálna psychológia – 3. prednáška ATRIBUČNÉ TEÓRIE -skúmajú a odhaľujú, ako ľudia vysvetľujú príčiny vlastného konania a správania sa iných, a ako toto vysvetlenie ovplyvňuje vnímanie, poznávanie a hodnotenie seba a iných efekt intencionality = vysvetľovanie správania určitým zámerom -nie každé správanie je zámerné -tu sa odráža spôsob nášho sebahodnotenia ATRIBUČNÁ TEÓRIA (HEIDER) -prisudzovanie príčinnosti svojmu vlastnému správaniu, správaniu iných ľudí alebo nepersonálnym javom vo svojom sociálnom prostredí: dispozičná (interná) atribúcia – personálna (pripisujem nejaké vlastnosti) situačná (externá) atribúcia - (posudzovanie na základe okolností, vonkajších atribútov, okolnosť ktorá sa tam vyskytla – hodnotím alebo posudzujem príčinu správania v kontexte toho vonkajšieho/okolitého) -pri hodnotení príčin správania sa vyskytuje atribučná chyba ATRIBUČNÁ TEÓRIA (DAŘÍLEK) -u každého človeka je typickejšie jedna z tendencií vysvetľovať správanie prevažne dispozičnými alebo situačnými príčinami -tieto tendencie považuje za výsledok učenia a spája ich s procesom utvárania sebaobrazu v útlom detstve (dieťa ktoré má zvýšenú tendenciu posudzovať správanie na základe dispozičnej atribúcie - rodičia ho museli vychovávať takým spôsobom, že za všetko dieťa mohlo – napr. keď niečo rozleje = si nešikovný, hlúpy, nemáš na to...!) -pri hodnotení sa často vytvárajú isté – ľudia majú tendenciu pri hodnotení iného človeka nadhodnocovať dispozičné vlastnosti (nadhodnotíme význam tej dispozície) -vo väčšine prípadov máme tendenciu hodnotiť práve to vnútro (dispozičné) -my si vytvárame obraz o človeku práve na tom že posudzujeme, a podľa obrazu sa aj správame ATRIBUČNÁ TEÓRIA (KULIK) -dôležitá úloha : predchádzajúce skúsenosti a vedomosti o posudzovanom ATRIBUČNÁ TEÓRIA (DIONOVÁ) -na atribučných omyloch sa podieľa aj faktor telesnej príťažlivosti -na aké oblasti by sme vedeli atribovať (čím sa nám to spája) : spokojnosť v partnerstve, klinická B. FAKTORY PRESNOSTI NA STRANE POSUDZOVANÉHO -autentickosť verzus účelovosť prejavov (prvý dojem je veľmi výrazný, správať sa účelovo = tak aby mali z toho čo najvýraznejšie výhody, to súvisí následne s hodnotením. Čím viac som autentická/ prirodzenejšia vo výrazoch o to presnejšie ma vedia ľudia hodnotiť) -množstvo poskytnutých informácii (čím viacej informácií mám, tak o to je proces hodnotenia objektívnejší -čím menej informácií o človeku máme, tým máme tendenciu hodnotiť ľudí, že sú neprístupný, že sa nevedia otvoriť...= negatívnejšie) -je dôležité mať dostatok informácii o človeku) C. SCHÉMY VO VNÍMANÍ SEBA A INÝCH ĽUDÍ - vopred utvorený hodnotiaci obraz, ktorý jednotlivec vzťahuje na seba, iných ľudí, situácie, na základe ktorého vníma a posudzuje tieto prvky - ustálené vnímanie ľudí a udalostí, ktoré si jednotlivci osvojili v priebehu života na základe výchovy i vlastných poznatkov a skúseností SEBAPERCEPCIA - dôležitú úlohu pri vytváraní obrazu seba má: sociálne porovnávanie sebareflexia spätná väzba Na záver: Každú informáciu, ktorú berieme do úvahy pri utváraní dojmu o inom človeku, zvažujeme podľa určitých kritérií: 1. kritérium dôveryhodnosti 2. kritérium relevancie 3. kritérium prvotnosti 4. kritérium zápornej hodnoty Čo treba vedieť na skúšku ? = Čo sú atribučné procesy, aké máme, a aké sú skreslenia (aká je atribučná chyba/skreslenie) Sociálna psychológia – 4.prednáška SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA -komunikácia je veľmi dôležitá v medziľudských vzťahoch, pretože vďaka komunikácii si otužujeme vzťahy, učíme sa niečo jeden od druhého, je výborným nástrojom na ovplyvňovanie druhých, vďaka komunikácie u nás môže dôjsť k istej zmene správania -communicare (lat.) – radiť sa, rokovať, zhovárať sa, robiť niečo spoločným, spolupodieľať sa s niekým na niečom komunikácia nám umožňuje -> dorozumievať sa, odovzdávanie, vzájomná výmena informácií, -pre nás je dôležité aby komunikácia pre nás bla zmysluplná, efektivita musí byť čo najvyššia aj v rámci kontaktu s kýmkoľvek = základ -> prenos informácií a následne aj porozumenie (vzájomné porozumenie) = zmysluplná komunikácia -odovzdávanie a prijímanie významov v procese priameho/ nepriameho sociálneho kontaktu -komunikácia predpokladá „common sence“ = odovzdávanie a prijímanie významov aby významy boli pochopené v oboch prípadoch, význam = systém v znakoch, spoločné zdieľanie významov, -systém znakov = jazyk, zvyky, systém správania (komunikácia našim správaním alebo nejakým činom), neverbálna komunikácia (napr. postoj nášho tela), verbálna komunikácia, paralingvistické aspekty (napr. artikulácia) -sociálna komunikácia umožňuje: -orientáciu v spoločnosti -adaptáciu na spoločenské podmienky a situácie -účasť na formovaní a ovplyvňovaní siete sociálnych vzťahov Z akých dôvodov ľudia komunikujú? = sociálna potreba – nad fyziologickými potrebami, to sú tie ktoré nám zvyšujú kvalitu života, na základe soc. potrieb sa človek učí PODOBY KOMUNIKÁCIE -intraperonálna komunikácia - vnútorná reč, vediem monológ sám so sebou, vďaka nej spoznávame samých seba ( bez toho aby sme nepoznali samých seba nevieme spoznať ostatných) -interpersonálna komunikácia – medzi dvomi alebo viacerými účastníkmi -masová komunikácia – rádio, internet, časopis, noviny, INTERPERSONÁLNA KOMUNIKÁCIA -vlastná štruktúra: 1. komunikátor – kódovanie informácií, základnou úlohou je dekódovanie informácií, volí vhodný komunikačný kanál prostredníctvom ja komunikujem, musí myslieť na to aby porozumel ten druhý – musí dbať napr. na veku, 2. komuniké = obsah 3. médium komunikácie – spôsob komunikácie, aké máme spôsoby komunikácie, akým spôsobom posúvame našu informáciu ďalej, čin nás, paralingvistika, verbálna/neverbálna komunikácia 4. komunikant – ten čo dekóduje, jeho úlohou je porozumieť informáciám, prijať ich. V jeho roli je veľmi potrebné počúvať 5. komunikačný kanál – spôsobom ktorým prenášam tú informáciu ktorú kódujem PRAVIDLÁ INTERPERSONÁLNEJ KOMUNIKÁCIE 1. nie je možné komunikovať 2. nekomunikujeme len slovami (tu vznikajú komunikačné problémy – jeden z veľmi vážnych problémov je keď nastáva nesúlad medzi výrazmi tváre a medzí tým čo rozprávame) 3. aktívne sú vždy obidve strany, odosielateľ i prijímateľ informácie – nemôžeme pri komunikácií očakávať, že my niečo povieme a ten druhý prijme a odíde KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTI KOMUNIKÁTORA 1. ujasní si cieľ komunikácie 2. pred vyslovením informácie si zoradí v hlave myšlienky 3. vyjadruje sa stručne, jasne, používa krátke vety, eliminuje nadbytočné informácie 4. dokáže prijímať a využívať spätnú väzbu 5. vytvárať priestor pre obojstrannú komunikáciu 6. usiluje sa vzbudiť záujem KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTI KOMUNIKANTA - zručnosť počúvať -rozlišujeme 3 úrovne počúvania: 1. nepočúvanie 2. povrchné počúvanie 3. aktívne počúvanie -dôležitý je očný kontakt -zručnosti aktívneho počúvania (Leigh, 1992): účasť na rozhovore používanie otázok prejavy porozumenia -ďalšie zručnosti: neprerušuje hovoriaceho nereagujeme emocionálne ak nerozumiem, pýta si vysvetlenie snaží sa rýchlo zaktivizovať a sústrediť sa BARIÉRY KOMUNIKÁICE ( ZLOZVYKY V KOMUNIKÁCIÍ) -chyby v roli odosielateľa - prikazovanie - vyhrážanie sa - poskytovanie nežiaducich rád -neurčitosť vyjadrovania -konfrontácia s ľuďmi (môžeme sem zaradiť aj agresívne správanie = „som rada že si to konečne pochopila“) -povýšenecké správanie -hranie sa na psychológa -vyhýbanie sa riešeniu -zatajovanie informácií -chyby v roli počúvajúceho - povrchné počúvanie - nepozornosť (nedostatočné vnímanie) - vyhýbanie sa riešeniu problémov - skákanie do reči (brzdíme sa v tom čo chceme rozprávať) - neschopnosť sa naladiť na toho druhého (snažíme sa ich porozumieť – som tu, teraz a vnímam toho druhého, povrchné počúvanie) - opomínanie súvislostí ( zameriavame sa často na slová, to čo vyjde človeku z úst bez emocionálneho kontextu, a bez pochopenia, tak nám to môže dávať úplne inú informáciu na ktorú môžeme úplne inak reagovať, a to súvisí aj s naladením človeka – budeme si domýšľať, predpokladať atď. ) - namiesto počúvania príprava argumentov - na prípadnú kritiku reagujeme emocionálne - nesúlad medzi verbálnou a neverbálnou zložkou komunikácie (inak hovorím a inak sa správam, väčší dôraz dávame práve tej neverbálnej komunikácie, je veľmi dôležité ovládať svoj emócie a gestá. Ak vzniká nesúlad medzi týmito zložkami vzniká nesúlad – ľudia si potom domýšľajú) - „používanie reakcie typu ÁNO, ale...“ – keď nie sú naladený môže to strácať efektivitu komunikácie, komunikáciu potom vnímame viac negatívne - zovšeobecňovanie v komunikácii – často tu dochádza v komunikácii k agresii Sociálna psychológia – 5. prednáška SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA – 2.ČASŤ - Komunikácia je zručnosť 3. úzko prepojené roviny: lingvistická rovina komunikácie (verbálna komunikácia) paralingvistická rovina komunikácie (napr. výška hlasu, tón hlasu) extralingvistická rovina komunikácie (neverbálna komunikácia – jedna z veľmi dôležitých súčastí) NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA Otázka: Aké sú funkcie neverbálnej komunikácie? - Dopĺňa verbálnu komunikáciu a prehlbuje pochopenie slov – gestá, mimika atď. - Vyjadruje prežívanie človeka a cez to vedia ľudia odčítať to, či som naladený na ti s druhým komunikovať a pod. - celé naše prežívanie nám môže dať najavo, že niekoho pozývame do komunikácie, ukážeme mu našu náladu - cez emócie vieme vyčítať psychický stav druhého človeka (to nám môže pomôcť v porozumení) - vyjadruje naše prežívanie, dopĺňa a prehlbuje naše hovorené slovo a je to výrazný nástroj na ovplyvňovanie až manipulovanie druhého človeka Základné druhy: - haptika (komunikácia prostredníctvom dotyku – zobrazuje blízkosť, máme pozitívne a negatívne, pozitívne – pohladenie, ťapnutie – pozdrav; negatívne – úder, facka, odstrčenie, stlačenie, ), - mimika (výraz tváre – tu sa nám odzrkadľujú naše emócie ako napr. strach, radosť – aké emócie ypické pre danú kultúru - tieto základné emócie sú také, kde je predpoklad, že im rozumie každý a každý ich aj vie vyjadriť -vieme vyjadriť napr. hnev – skrivené ústa, obočie; strach – zvraštené čelo, obočie, oči; radosť – žiarivý otvorený úsmev, líca; smútok – sklesnuté oči, „obrátené“ kútiky, slzy; znechutenie – „skysnutá“ tvár, vypúlené oči, - gestikulácia (pohyby rúk – ilustračné, treba si dávať pozor aké gestá budeme využívať, pretože niektoré gestá sú v nejakých krajinách aj ako urážky – môžu mať iné významy a môžeme sa dostať do rôznych problémov) symbolické gestá – policajti, letušky, výpravca - posturika (pohyby tela, držanie tela) - proximika (intímna zóna), vzdialenosť ktorou vieme komunikovať - reč zovňajšku a emblémov (oblečenie – práve to ako sa obliekame, často dávame najavo naše postoje, náladu) Emblémy = znaky, tetovania – rôzne farebné, napr. panker s čírom, farebné vlasy, plastické operácie, dlhé extravagantné nechty Sociálna psychológia – 6.prednáška ASERTÍVNA KOMUNIKÁCIA A. SALTER (1947) - otec asertivity J.M. SMITH (1980) - základné dielo z oblasti asertivity „When I say NO, I feel guilty“ (názory, postoje, spokojnosť/nespokojnosť...) - presadzujem svoj názor ale tak aby som toho druhého neurazila (zdravé presadenie) - úprimnosť – neklamať aby sme mali lepší pocit - byť autentický v istých veciach, mať ohľad na druhého človeka - snažíme sa byť empatický (porozumieť situácií druhého) = zručnosť - je dôležité zobrať zodpovednosť za svoje správanie (napr. keď meškáme máme sa ospravedlniť) - je to vhodný typ správania ( napomáha nám k tomu aby sme presadili svoje vlastné potreby, mnoho ľudí nevie presadiť to čo potrebuje a chce, nevie presadiť svoj vlastný názor a potom im to spôsobuje značné komplikácie v živote) - vedieť povedať „nie“ – najmä ľudia v pomáhajúcich profesiách nevedia povedať nie, veľa si potom na seba nabaľujú = nevedia odhaliť svoje limity a preťažia sa - asertívne správanie nám dopomáha k tomu aby sme vedeli povedať „nie“ bez toho aby sme niekomu ublížili DEFINÍCIA „ASERTIVITA“ > otvorená, čistá, priama komunikácia s druhými (s rešpektom voči sebe a zároveň druhému, v rámci ktorého mi nezneužívame dôstojnosť) > štýl správania, ktorým dokážeme presadiť svoje oprávnené požiadavky voči druhým spôsobom, ktorým nezneužijeme vlastnú dôstojnosť ani dôstojnosť druhých > životná filozofia charakterizovaná úctou k sebe i druhým, rešpektovaním vlastných práv i práv druhých, prijatím zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a ich dôsledky, i zodpovednosti voči druhým -„slušnosť“ je jednou z dôležitých čŕt asertívneho správania OTÁZKA: V akých situáciách je užitočné asertívne správanie? - napr. > vedieť sa oceniť > vedieť niečo jasne povedať (nie „ja neviem...“) > v práci – keď nám napr. pani riaditeľka niečo pekne vysvetlí a nie rázne > v partnerskom vzťahu, manželstve – hľadanie nejakého kompromisu/ optimálneho riešenia pre obe strany > úrady, reklamácie (zakúpenie poškodenej veci) > v reštaurácii ( keď sa návštevník nesnaží pochopiť zamestnanca, že sa môže občas stať, že sa im niečo nepodarí – zlá káva, zlé jedlo...) > asertívne správanie môžeme využívať v každej náročnej situácií - často sa stáva, že sme kritizovaný - vždy musíme vedieť ako dopomôcť k rozvoju človeka ŠTÝLY SPRÁVANIA PODĽA TEÓRIE ASERTIVITY > asertívne správanie - prvky: ústretovosť, porozumenie, komunikácia na úrovni ( bez prehnaných emócií), zužujeme si celkové vnímanie situácie – nekonáme s rešpektom s uvážením (=vidíme ako keby cez “lievik“ – postupne sa zužuje) - vytvárame vzťahy ak berieme ohľad na seba aj na druhého > pasívne (neasertívne) správanie - napr. keď sa niekto niečo opýta a zostane ticho, nulová angažovanosť, bez záujmu, neschopnosť vyjadriť vôbec nejakú svoju potrebu/ názor, - nervozita (môže to byť niekedy veľmi mätúce), neistota, hnev, môžeme stratiť úplný záujem, > manipulatívne správanie - prvky: vnucovanie, snažiť sa ovládať niekoho, presviedčať ho o svojom vlastnom názore („Môj názor je vždy najlepší, ber ohľad na môj názor...“, zneistenie druhej osoby, pocity viny (keď sa necháme zmanipulovať niekým) - ako reagujeme na takýchto ľudí sebavedomia – tým že má výčitky svedomia) - je dôležité vedieť odolať > agresívne správanie - útočné správanie, charakteristické prvky > násilie, hnev, emocionalita, správanie, zvýšenie hlasu, vulgarizmy, bez ohľadu na druhého človeka, útok na osobnosť človeka, nerešpektujem osobu, riešim človeka -ľudia ktorý sa stretnú s agresiou – budú tiež agresívny, môžu byť aj pasívny – tí čo chcú aby sa tá osoba upokojila a potom začnú problém riešiť) asertivita - vyjadrujem svoju emóciu vždy k nejakému konkrétnemu správaniu ASERTÍVNE ZRUČNOSTI - osvojené formy správania, naučené vzorce reagovania, ktoré sú uplatniteľné v rozličných situáciách medziľudského kontaktu - možno rozpoznať dva druhy situácií, v ktorých možno využiť asertívne zručnosti ZRUČNOSŤ UPLATNIŤ VLASTNÉ NÁROKY A SCHOPNOSŤ POVEDAŤ „NIE“ - základ: oprávnenosť požiadavky (rozpoznať rozdiel medzi nárokom a láskavosťou = nárok – nejakým zákonom, predpisom – je to jasne a špecificky niekde vymedzené = moja požiadavka je oprávnená (napr. v práci, pri reklamácií – je zákonom dané, čo a ako máme konať, lehota záruky...) láskavosť = dobrá vôľa, a tu má mnoho ľudí problém - niekedy dochádza k zamieňaniu láskavosti, je to niečo, čo nie je nikde napísané - je to o chcení a o tom či to ten druhý urobí pre nás - dôležité je vedieť požiadať o láskavosť - základné predpoklady k požiadaniu o láskavosť: odvaha, schopnosť prekonať strach z odmietnutia – strach nás robí nemohúcimi a nedovolí nám v mnohých prípadoch konať, ak niekto bude odmietnutí tak to môže znížiť sebavedomie človeka, bude sklamaný, môže mať strach v budúcnosti o niečo znovu požiadať – zneistenie, ochota prekonať sociálnu nepohodu z toho, že ste nútený niekoho prosiť nájsť primeranú formuláciu svojej žiadosti – mnohý preto nevedia požiadať o láskavosť pretože nevedia formulovať (slušná a zreteľná žiadosť, vyhnúť sa núteniu, akceptovanie aj toho keď poprosením, - ak je požiadavka oprávnená a ide o nárok – možno využiť asertívnu techniku : POKAZENÁ GRAMOFÓNOVÁ PLATŇA POSTUP: - ujasnite si, či ide o nárok alebo láskavosť - nárokovú požiadavku jasne a stručne sformulujte - sformulovanú požiadavku neustále opakujete v pôvodnej podobe, pokiaľ je to možné nepridávajte podrobnejšie vysvetlenia - správajte sa pokojne, vecne, trpezlivo POŽIADAVKY NA FORMULÁCIU: - formulujte v prvej osobe - neformulujte požiadavku podmienečne - neignorujte slušnosť (pamätať si hlavne: rozdiel medzi nárokom a láskavosťou!!!) Sociálna psychológia – 7. prednáška ZRUČNOSŤ VO VYJADROVANÍ A PRIJÍMANÍ KRITIKY - podstata hodnotenia: ocenenie a kritizovanie - prvá časť je príjemná a druhá je menej príjemná, ale aj druhá môže byť príjemná, pretože je dobrá pre osobnostný rozvoj -aj kritikou niekoho druhého môžeme dosiahnuť to že sa môžeme rozvinúť, v zmysle dospelej konštruktívnej osoby -keď nie je vhodne smerovaná, nie je to dobré, neposúva nás ďalej (- ocenenie: napr. keď ma manažér pochváli/ocení môj nápad – tak zavtipkujem, že však je viem že som najlepšia (keďže sme mladý kolektív) , ale samozrejme sa poteším ) -s ocenením nevieme pracovať, nie je nám to úplne prirodzené prijať to ocenenie, nie sme vychovaný tak, že je to niečo podstatné - je veľmi dôležitou súčasťou nášho života - každý jeden má hodnotné kvality - ocenenie musí byť úprimné - ocenenie seba – prečo je dôležité? = slúži ako motivácia, veľmi základný predpoklad pre zdravý psychický vývin a vôbec celkový psychický vývin človeka, pretože kto iný nás má oceniť ak nie my sami, ocenenie je dôležité pre aktiváciu človeka -ocenenie záleží aj od osobnosti človeka (akú máme mieru sebavedomia – závisí aj od toho schopnosť prijať ocenenie, od toho je tendencia prijímať a vnímať ocenenie od druhých) VYJADROVANIE OCENENIA: - ocenenie musí byť úprimné a reálne -používajte primerané vyjadrenia -formulácia ocenenia v prvej osobe PRIJÍMANIE OCENENIA: - neodmietajte ocenenie - neničte ocenenie sebaponižujúcimi komentármi - ak neviete rozlíšiť, či ide o lichotenie alebo ocenenie, alebo si nie ste istá svojim úspechom, povedzte otvorene VYJADROVANIE KONŠTRUKTÍVNEJ KRITIKY - konštruktívna kritika – snažíme sa k tomu objektívne pristupovať ale vo všeobecnosti nevie byť veľmi objektívne - má pozitívny náboj – s cieľom niekomu dopomôcť - kritika má smerovať k tomu aby dopomohla k rozvoju druhého človeka - má ako keby negatívny náboj – ide o negatívnu spätnú väzbu ale naozaj s cieľom druhému pomôcť – dopomôcť mu k tomu aby poodhalil napr. rozmer jeho správania – môže sa prostredníctvom kritiky zlepšiť - aké kvality bude mať táto konštruktívna kritika? keďže ideme kritizovať ale zároveň mu chceme pomôcť – nemala by byť myslená zle, nesmie byť uvážlivá, ponúkame nejakú cestu k zlepšenie, najdôležitejšie je: REAGOVAŤ LEN NA OBJEKTÍVNE POZOROVATEĽNÉ SPRÁVANIE – to správanie ktoré sa aktuálne objavilo a ktoré nie je vhodné -mnoho ľudí uteká od toho aby hodnotil objektívne správanie (často idú do toho spôsobom „ale ty vždy sa budeš takto správať!!) – vždy, neustále, stále, nikdy nie sú vôbec vhodné pre človeka pretože potom má tendenciu myslieť že nikdy neurobil nič správne - ak začneme hodnotiť nie jeho situáciu ale správanie - tak to stráca kvality, začíname uvažovať o deštrukcií, !!!! - vytvorte vhodné podmienky pre to, aby hodnotený mohol prípadne sám zhodnotiť vlastné nedostatky - kritiku vhodne načasujte - zamerajte kritiku vždy na konkrétne správanie - naučte sa vyvažovať kritiku ocenením - kritiku vyslovujte pokojne, vecne - konštruktívnosť podporíte, ak s označením nevhodného správania, navrhnete adekvátne riešenie - zvážte dobre, v akom vzťahu sa s kritizovaným nachádzate - vytvorte dostatok priestoru, aby kritizovaný mohol vaše vyjadrenia prijať a stráviť !!! Prijímanie konštruktívnej kritiky: pokojne si kritiku vypočujte (chyba nerovná sa vina), udržte na uzde svoje emócie, ak vám kritika nie je jasná, pýtajte si bližšie vysvetlenie, máte právo kritiku prijať, ale tiež aj odmietnuť, ak jej obsah nie je pravdivý Deštruktívna kritika: - neoprávnená, manipulatívna, zameraná na poníženie, potrestanie, vyvolanie pocitov viny - porušuje mnohé zásady konštruktívnej kritiky: - útok na osobnosť kritizovaného - používa zovšeobecňovania - je nekonkrétna - spojená s agresívnymi neverbálnymi prejavmi technika na zvládanie deštruktívnej kritiky: TECHNIKA OTVORENÝCH DVERÍ - kritizovaný otvára dvere tak, ako to vyhovuje jemu z hľadiska miery rozsahu možnej priznanej pravdy v predkladanej kritike, a to: - súhlasiť s výrokom ako takým v jeho celistvosti - súhlasiť s časťou kritiky - súhlasiť s tým. čo je v kritike pravdepodobné, mohlo by sa to stať, - priznať kritikovi právo na jeho videnie problému, hoci s kritikou nesúhlasíme -vždy máme možnosť otvárania tých dverí do takej miery ako my uznáme za vhodné