Sociálna psychológia - Úvod

Sociálna psychológia je veda, ktorá skúma vplyv myšlienok, emócií a správania jednotlivca na iných, či už reálnych, imaginárnych alebo naznačených.

Sociálna psychológia skúma vplyv prítomnosti iných ľudí alebo príslušnosti k skupine na správanie a pocity človeka. Je to vedecké štúdium interakcií a ich vplyvu.

Vznikla v 20. storočí ako samostatná vedná disciplína, ale jej korene siahajú až do staroveku, k filozofom ako Platón a Aristoteles.

Sociálna psychológia je hraničná disciplína, ktorá spája psychológiu a sociológiu. Zaoberá sa vplyvom sociálnych faktorov na psychiku jedinca.

Sociálna psychológia má široké praktické využitie v mnohých oblastiach, kde sa pracuje s ľuďmi, ako napríklad v poradenskej psychológii, školskej psychológii a organizácií.

Sociálna psychológia je základná vedná disciplína, ktorá poskytuje dôležité poznatky o spoločenskom fungovaní a ľudskej psychike. Zaoberá sa vzťahmi a interakciami medzi ľuďmi.

Sociálna psychológia sa zaoberá tým, ako sociológia a psychológia spolu súvisia a navzájom sa ovplyvňujú.

Sociálna psychológia skúma vplyv vonkajšieho prostredia na psychiku človeka, vrátane jeho správania a prežívania.

Kultúrne produkty ako jazyk, mýty, či rozprávky sú viac ako len mentálna aktivita jednotlivca. Vznikli nezávisle od konkrétnych ľudí, ako keby boli nadradené a neskúmateľné.

Komunity tvoria kultúrne produkty a tie sú nadradené nad mentálne procesy. Ako geštalt, tieto produkty predstavujú viac ako len súčet častí.

Ukázať, že existuje niečo viac ako len človek so svojimi mentálnymi procesmi. Existuje nezávislá sila, ktorá ovplyvňuje náš svet.

Analýza vplyvu davu na správanie jednotlivca. V dave sa ľudia správajú odlišne od samostatných jedincov.

Dav má

V dave sa šíria emócie, ľudia strácajú rozvahu a konajú podľa kolektívneho vplyvu.

1908 je označovaný za začiatok modernej sociálnej psychológie. Významným medzníkom boli dve učebnice, ktoré definovali základné princípy tohto vedného odboru.

McDougall sa zaoberal vplyvom inštinktov na sociálne správanie. Bol to jeden z prvých, kto spojil psychológiu s sociologickými aspektmi.

Typ správania, pri ktorom sa človek snaží ovládať druhého, presvedčiť ho o svojom názore a vyvolať u neho pocity viny, ak nesúhlasí.

Správanie charakterizované útočnosťou, násilím, znevažujúcim rečou a nepovažovaním druhého človeka za dôležitého.

Schopnosť vyjadriť svoje emócie a potreby jasne a rešpektujúco, bez toho, aby si voči druhému človeku vytváral nároky.

Základ asertívneho správania je vyjadrenie vlastných požiadaviek a schopnosť povedať „Nie“.

Hlavné oblasti skúmania zahŕňajú sociálne vnímanie, postoje, sociálne ovplyvňovanie (konformita, poslušnosť), agresia, predsudky, sociálna identita a sociálne skupiny.

Jedným z kľúčových konceptov je sociálne vnímanie, čo zahŕňa pozorovanie, interpretáciu a usudzovanie o správaní iných ľudí. Zaoberá sa tým, ako ľudia spracúvajú informácie o ostatných.

Postoje sú vyjadrením vnímania a hodnotenia určitých objektov (osôb, vecí, ideí). Môžu byť pozitívne, negatívne alebo neutrálne.

Tento koncept sa zaoberá tým, ako ľudia menia svoje správanie pod nátlakom skupiny. Skúma rôzne druhy sociálneho ovplyvňovania (konformita, poslušnosť, vplyv menšiny).

Sociálna identita je pocit príslušnosti k určitej skupine a definuje sa týmto poznávaním a prežívaním. Zahŕňa aj predsudky a stereotypy.

Meria psychologický význam vecí, najmä pojmov. Používa sa na pochopenie vnímania a hodnotenia rôznych objektov.

Je to metóda, ktorá analyzuje štruktúru sociálnej skupiny a jej dynamiku. Pomocou nej sa dá odhaliť vzájomné vzťahy a postavenie jednotlivcov v skupine.

Sociálna psychológia sa v 70. rokoch ocitla v kríze, pretože sa zdalo, že laboratórne experimenty nie sú relevantné pre realitu. Výskumníci začali spochybňovať prenosnosť výsledkov do reálneho života a zmysluplnosť štúdia sociálneho správania v kontrolovanom prostredí.

V 70. rokoch sa začali klásť otázky o tom, či sú výsledky laboratórnych experimentov v sociálnej psychológii skutočne zmysluplné. Bolo spochybňované, či sa správanie ľudí v kontrolovanom prostredí odráža v ich skutočnom živote.

Výskumníci v 70. rokoch sa rozhodne zamýšľali, či je možné zovšeobecniť výsledky experimentov z kontrolovaného prostredia na komplexné a dynamické sociálne procesy v reálnom svete.

Sociálna psychológia v 70. rokoch sa snažila nájsť univerzálne princípy, ktoré by vysvetľovali fungovanie spoločnosti. Avšak, nepodarilo sa jej vytvorit jednu ucelenú teóriu, pretože spoločnosť je komplexná a dyna mická.

V 70. rokoch sa zvýšila globálna interkonec tivita, spôsobená významným rozvojom technológií, spolu so zmenami v kultúrne a spoločenských hodnotách. Zrazu sa dostal do pozadia západný pohľad na svet, a začali sa ozývať iné kultúry, názory žien, a množstvo iné perspektív, ktoré spôsobili zložitejšie a rozmanitejšie rezultáty experimentov.

Experimenty v sociálnej psychológii 70. rokov sa začali zdát z ekticky problematické, pretože sa z jednej strany používali veľmi intenzívne metódy na štúdium ľudského správania, ktoré sa niektorým ľuďom zdali nehumánne a znepokojujúce. Z druhej strany, začali sa vytvárať etika, ktorá obmedzovala možnosti výskumu, a to tiež spôsobilo krízu v sociálnej psychológii.

Experimenty v sociálnej psychológii v 70. rokoch začali vyvolávať otázky o zásahu do prirodzeného správania ľudí. Výskumníci si začali všímať, že vedome účastniť sa experimentu mení správanie ľudí a narúša ich spontánnosť.

V 70. rokoch sa začali v oblasti sociálnej psychológie prejavovať nové výzvy a trendy, ktoré spôsobili krízu v tradičnom pri prístupe k výskumu. Zrodila sa nová kritika, ktorá viedla k zmene perspektívy a k hľadaniu nove j metód výskumu, ktoré by lepšie odrážali zložitosť a dynamiku sociálneho života.

Tento efekt sa vyskytuje, keď prvý dojem o človeku silne ovplyvňuje naše následné vnímanie jeho ďalších vlastností. Znamená to, že sa často držíme nášho počiatočného dojmu a ťažko ho meníme, aj keď sa ukážu nové informácie.

Sú to naše vlastné predstavy o tom, aké vlastnosti patria k sebe. Tieto teórie nám pomáhajú rýchlo usudzovať o iných ľuďoch, ale môžu viesť k predsudkom a stereotypom. Napríklad, ak si myslíme, že všetci športovci sú silní a sebavedomí, je to náš implicitný názor na ich osobnosť.

Je to proces priraďovania vlastností skupine ľudí založenej na ich príslušnosti k nej. Napríklad, ak si myslíme, že všetci politici sú klamári, je to stereotyp o skupine politikov.

Tento obranný mechanizmus nám pomáha chrániť náš obraz o sebe, tým, že pripisujeme svoje vlastné negatívne vlastnosti a pocity iným ľuďom. Napríklad, ak sme nervózni a neistí, môžeme pociťovať, že je náš kolega tiež nervózny a neistý.

Prenos je podobný projekcii, ide tiež o obranný mechanizmus, keď prenášame pozitívne alebo negatívne vlastnosti z dôležitej osoby v našom živote na niekoho v súčasnosti. Napríklad, ak sme mali dobrú skúsenosť so svojou babičkou, ktorá bola milá a starostlivá, a stretneme niekoho, čo sa na ňu podobá, môžeme k nemu automaticky preniesť tie pozitívne vlastnosti.

Je to sklon vidieť veci skôr tak, ako chceme, než tak, ako skutočne sú. Napríklad, ak sme si kúpili drahé auto, môžeme ho viac chváliť a bagatelizovať jeho nedostatky, pretože chceme, aby sa nám páčilo.

Vznikajú, keď niekoho hodnotíme príliš prísne alebo príliš pozitívne, bez adekvátneho zohľadnenia všetkých aspektov jeho osobnosti. Niektorí ľudia sú prísnejší na druhých, ale k sebe sú tolerantnejší.

Je to reakcia v situácii, ktorá je neadekvátna vzhľadom na okolnosti. Napríklad, keď nás v obchode niekto predbehne a my sa hneváme nad tým, že nebol slušný a sme k nemu príliš nepriateľskí.