Otázky metódeológie (1) PDF

1\. Popíš výskumnú metódu: 2\. Popíš vedeckú metódu: 3\. Čo je to smerovosť hypotéz? 4\. Popíš jednoduchý náhodný výber: 5\. Aký je praktický význam validity merania? 6\. Vymyslený bibliografický odkaz z časopisu: 7\. Popíš škálovanie a jednotlivé typy škálovania: 8\. Čo je to konceptualizáci...

1\. Popíš výskumnú metódu: 2\. Popíš vedeckú metódu: 3\. Čo je to smerovosť hypotéz? 4\. Popíš jednoduchý náhodný výber: 5\. Aký je praktický význam validity merania? 6\. Vymyslený bibliografický odkaz z časopisu: 7\. Popíš škálovanie a jednotlivé typy škálovania: 8\. Čo je to konceptualizácia? 9\. Čo má obsahovať plán projektu? 10\. Čo je to operacionalizácia? 11\. Vymenuj a popíš etické zásady výskumu s ľuďmi: 12\. Aké sú to kategoriálne premenné? Uveď 3 príklady: 13\. Aké sú to poradové úrovne merania? 14\. Vysvetli proporcionálny a neproporcionálny stratifikovaný náhodný výber vzorky: 15\. Aký je to systematický výber vzorky? 16\. Aký je to intervalový údaj? 17\. Popíš obsahovú validitu: 18\. Aký význam má zachovanie štandardných podmienok výskumu? 19\. Vzťah teórie a empirického výskumu: 20\. Popíš normatívny výskum. 21\. Popíš kroky pri výbere výskumnej vzorky. 22\. Výhody a nevýhody vnútroskupinového výskumu; sekundárne údaje. 23\. Uveď príklad na hypotézu. 24\. Aká je to nulová hypotéza? 25\. Vymenuj znaky experimentu. 26\. Popíš mapovanie: 27\. Popíš konštruktovú validitu. 28\. Popíš kritériovú validitu. 29\. Dá sa zmeniť intervalový údaj na nominálny? Ak áno, napíš kedy. 30\. Charakterizuj experimentálny výskum. 31\. Popíš induktívny prístup. 32\. Ako by si overil, že starší ľudia sa učia jazyk pomalšie? O aký typ výskumu ide? 33\. Charakterizuj externú validitu. 34\. Aké sú ciele vedeckého poznania? 35\. Ako má byť formulovaná dobrá výskumná otázka? 36\. Charakterizuj primárne a sekundárne zdroje. 37\. Charakterizuj vzťahovú analýzu. Aký výskum sa s ňou spája? 38\. Aký je to nomotetický výskum? 39\. Aké spôsoby výberu výskumnej vzorky poznáme? 40\. Charakterizuj internú validitu. 41\. Vymenuj a popíš faktory ohrozujúce internú validitu. 42\. Sekundárne literárne zdroje: 43\. Charakterizuj obsahovú validitu: 44\. Čo je to cenzus? 45\. Kvótny výber: 46\. Deduktívny prístup: 47\. Výhody uzavretých otázok: 48\. Typy hypotéz: 49\. Nezávislé premenné: 50\. Výhody a nevýhody mapovania prostredníctvom telefonátu: 51\. Úvodná časť dotazníka: 52\. Kauzálno-komparatívny výskum (výskum ex post facto): **1. Popíš výskumnú metódu:** Špeciálny, presne určený vedecký postup získavania údajov v určenej vednej disciplíne. Je to konkrétny, špecifický spôsob reality. Výskumná metóda je dôležitá charakteristika súvisiaca s vednými disciplínami. \- metódy sociálneho výskumu: pozorovanie, dotazník, rozhovor,.. **2. Popíš vedeckú metódu:** Všeobecná charakteristika vedeckého poznávania. \- vlastnosti: ∙ systematickosť - každý jav má byť sledovaný istý čas, s ohľadom na podmienky (nie jednorázovo) ∙ presnosť - využitie prístrojov a premyslených postupov ∙ kontrola - musíme brať do úvahy vplyv iných činiteľov ∙ kritickosť - hlavné je preverovať správnosť postupu a dokázať si priznať chybu ∙ overiteľnosť - všetko sa musí dať znovu overiť; dôveryhodnosť **3. Čo je to smerovosť hypotéz?** Smerovosť hypotéz sa týka kauzálnych vzťahov, kde je možné predpokladať vplyv nejakej premennej bez jeho smerovej špecifikácie vo vzťahu k závislej premennej, alebo je možné predpokladať smer vplyvu. **4. Popíš jednoduchý náhodný výber:** \- Vzhľadom na štatistické procedúry je to najlepší spôsob výberu výskumnej vzorky. Každý prvok musí mať rovnakú možnosť dostať sa do výberu, je nutný komplexný zoznam jednotiek, realizácia výberu musí mať charakter náhodnosti \- Technika výberu: - kedysi: losovanie \- dnes: generátor náhodných čísel, tabuľky náhodných čísel \- vysoká validita **5. Aký je praktický význam validity merania?** Slúži na overenie platnosti výskumných zistení (nakoľko sú zistenia dôveryhodné). **6. Vymyslený bibliografický odkaz z časopisu:** napr.: NOVAK, J. 1990. Etnické stereotypy. In: Studia Psychologica, 35, 1990, 87-96 **7. Popíš škálovanie a jednotlivé typy škálovania:** Škálovanie je chápané ako odstupňovania miery relatívnej hodnoty nejakej premennej (Surynek a spol.) - vo výskume je škála nástroj na zistenie v akej podobe sa premenný vyskytuje (v akej intenzite atď.) - na škále možností sa snažíme zachytiť kde ten človek je - škála = nástroj, pomôcka, vďaka ktorej vieme v akej podobe sa údaj vyskytuje - základ škálovania je odstupňovanie miery relatívnej hodnoty premennej - mieru súhlasu, nesúhlasu, odporu -- ide v podstate o to v akej miere (v akom stupni, nakoľko) charakterizuje objekt\.... - základ podmienka je aby tu existovalo kontinuum možností podôb, ktoré môže nadobúdať premenná - premenná sa hodnotí prostredníctvom odpoveďovej škály, je v nej pripravený spôsob odpovede alebo nejaký sled výrazov, kde účastník zaznačuje ako on hodnotí mieru výskumu niečoho čo ma zaujíma - kontinuum odstupňovaných možností odpovedí - možnosti odpovede sú dané - odpoveďová škála je kvantifikovateľná \- 4 základné typy škálovania: **8. Čo je to konceptualizácia?** koncept = pojem Prechod od voľného popisu situácie k odbornej terminológii (využívanie odborných pojmov, termínov); vyjadrenie problematiky prostredníctvom odbornej terminológie. Konkretizácia a spresnenie výskumného zámeru a formulácia základnej výskumnej otázky. Konceptualizácia je dôležitým krokom na ceste od nápadu k formulácii výskumnej otázky. Označujeme ňou identifikovanie pojmov (konceptov), ktoré budú predmetom štúdia vo výskume. Je súčasťou procesu prechodu od všeobecných úvah a myšlienok smerom k narábaniu s presne definovanými termínmi. Konceptualizácia zabezpečuje upresnenie výskumného zámeru a tým aj zúženie výskumnej otázky. Konceptualizácia je označením budúcich premenných. **9. Čo má obsahovať plán projektu?** \- názov projektu \- popis cieľa výskumu a výskumnej témy; zdôvodnenie výberu témy (pár riadkov) \- stav poznania problematiky (niekoľko strán) \- výskumné otázky a hypotézy \- typ výskumu a premenné \- identifikácia premenných (metódy a metodiky) \- výber výskumnej vzorky (musí tu byť aj údaj, koľko ľudí zapájame do výskumu) \- organizácia výskumu (je potrebné udať aj miesto, kde výskum prebieha) \- spôsob spracovania dát **10. Čo je to operacionalizácia?** \- Riešenie otázky, ako sa dá zistiť jav označený odborným termínom - prechod od pojmu k premennej (merateľnej alebo kategorizovateľnej) \- Operacionalizáciou sa definujú kľúčové pojmy z hľadiska toho, ako budú zisťované \- „inteligencia je to, čo sa meria testami inteligencie" \- Pre výskumníka je operacionalizácia po prehľade literatúry ďalšou kontrolou, či sa vôbec dá výskum realizovať \- 3 základné kroky: 1. určenie kritérií a ukazovateľov, najmä tých, ktoré sa dajú odmerať (váha, výška a pod.) **11. Vymenuj a popíš etické zásady výskumu s ľuďmi:** ∙ dobrovoľnosť účasti vo výskume - účasť nesmie byť vynútená. Človek sa nemá stať účastníkom výskumu bez toho, aby o tom vedel ∙ informovaný súhlas - súhlas po oboznámení sa s podmienkami. Obsahuje dva prvky ( dobrovoľnosť, informovanosť o podmienkach). Človek sa má rozhodnúť o svojej účasti až po tom, ako ho výskumník oboznámi s podmienkami a procedúrami, ktoré ho vo výskume čakajú. Súhlas vo forme dohody by mal obsahovať: informáciu o účele výskumu, vyhlásenie, že účasť je dobrovoľná a že ju účastník môže kedykoľvek ukončiť, popis možných dôsledkov, oboznámenie sa s využitím výsledkov. ∙ právo ukončiť účasť na výskume - účastník sa môže kedykoľvek rozhodnúť o ukončení svojej účasti vo výskume. Pokračovanie vo výskume nemá byť vynucované. ∙ ochrana voči poškodeniu - účastník nesmie byť vystavený riziku poškodenia, ani zranenia (fyzicky ani psychicky ). Môže ísť napríklad o poškodenie týkajúce sa osobnosti účastníka ( strata sebadôvery, strata dôvery voči iným,..). ∙ dôvernosť a anonymita - k výskumným údajom nemá mať prístup nikto, okrem výskumníka, prípadne jeho pomocníkov. Akonáhle je to možné, majú byť mená účastníkov výskumu nahradené symbolmi. Mená účastníkov sa nesmú uvádzať v publikovaných textoch. ∙ právo na službu - pokiaľ môže mať účasť na výskume negatívne dôsledky na účastníka, výskumník je povinný ho o tom informovať , zistiť ich a odstrániť. ∙ debriefing -- ak experiment neumožňuje vysvetlenie cieľa výskumu pred jeho začatím, po ukončení výskumu je ale vysvetlenie nutné **12. Aké sú to kategoriálne premenné? Uveď 3 príklady:** Diskrétne možnosti existujúce len v obmedzenom počte definovaných podôb - len presne zadefinované možnosti; možno ich zadeliť do tried, kategórií. \- príklady: pohlavie (muž - žena), výsledok skúšky (absolvoval - neabsolvoval), rodinný stav (ženatý - slobodný - vdovec), ročník (1. - 9.) **13. Aké sú to poradové úrovne merania?** \- Platí tu vzťah väčší -- menší, možnosť zostaviť jednotky do poradia (pričom sa neurčuje vzdialenosť, ide len o určenie poradia) \- Vychádza z predpokladu, že všetky objekty určitej triedy môžu byť zoradené (vzostupne alebo klesajúco) podľa definovanej vlastnosti. **14. Vysvetli proporcionálny a neproporcionálny stratifikovaný náhodný výber vzorky:** \- teoretickú populácia tvoria subskupina → strata \- spoločnosť je rozvrstvená \- spoločnosť je zložitý útvar s istou štruktúrou \- stratum → vrstva spoločnosti alebo jej časť **1. krok:** výber strát, príslušnej vrstvy, ktorá nás zaujíma → podľa regiónov, vzdelania zoznam jednotiek + znalosť príslušnosti do strát **2. krok:** z danej vrstvy sa vyberajú účastníci výskumu, určenie vzorky podľa strát náhodný výber pre každú subskupinu \- rozdelenie na dva druhy: **1. proporcionálny stratifikovaný výber** → zastúpenie strát v skúmanej vzorke, kopíruje rozloženie skúmanej populácie → reprezentatívna štúdia **2. neproporcionálny stratifikovaný výber** → nezodpovedá proporciám reálne vyskytujúcich sa charakteristík → používa sa pri porovnávajúcich štúdiách **15. Aký je to systematický výber vzorky?** \- Je to typ náhodného výberu vzorky (každá n-tá jednotka). \- výberový krok → výber výskumnej vzorky \- východisko pre určenie výberového kroku → veľkosť vzorky \- hornú hranicu začiatku tvorí výberový krok → jedného z prvej skupiny výberu (koľkého z desiatich) \- Začiatok sa volí náhodne (napr. losovanie), výber ďalších prvkov nie je nezávislý **16. Aký je to intervalový údaj?** Veľkosť jednotiek meracieho prístroja je rovnaká **17. Popíš obsahovú validitu:** Týka sa obsahu a formy nástroja vo vzťahu k jeho označeniu, ktoré má korešpondovať s operacionalizáciou výskumného pojmu. **18. Aký význam má zachovanie štandardných podmienok výskumu?** \- zachovanie externej validity \- ak by sa mnohé podmienky udržiavali konštantnými, zvyšovala by sa tak interná validita, no strácala možnosť širšieho zovšeobecnenia výsledkov \- ak by sa experimentovalo iba s mužmi jednej vekovej kategórie, jedného vzdelania, jednej inteligenčnej úrovne, platnosť výsledkov by bola veľmi špecifická \- zachovanie internej validity \- treba dbať na redukciu variability v podávaní nezávislých premenných a v registrácii závislých premenných \- treba zabrániť zmenám v stave fyzikálneho prostredia (kolísanie svetla, teploty, šumu) \- používanie presných prístrojov na registráciu odpovedí, meranie času a pod. \- tieto okolnosti by mohli vyvolávať fluktuácie v pozornosti a výkone sledovaných osôb **19. Vzťah teórie a empirického výskumu:** **20. Popíš normatívny výskum.** \- praktická teória odbornej činnosti, ako je dizajn \- môže sa skladať z odporúčaní, pravidiel, štandardov, algoritmov a iných nástrojov na zlepšenie predmetu štúdia \- hlavným cieľom normatívneho výskumu je zlepšiť niečo, čo sa už používa \- normatívny výskum poskytuje pohľad z vrchu **21. Popíš kroky pri výbere výskumnej vzorky.** \- formulácia výskumného problému \- určenie teoretickej populácie (vzťahujú sa na ňu zovšeobecnenia) \- identifikovanie dostupnej populácie (množina, z ktorej vyberáme výskumnú vzorku) \- určenie typu výskumu \- určenie výskumnej vzorky (účastníci výskumu) \- určenie techniky výberu \- teoretická populácia -- populácia, na ktorú sa vzťahujú zovšeobecnenia \- dostupná populácia -- množina, z ktorej vyberáme výskumnú vzorku \- výskumná vzorka -- účastníci výskumu **22. Výhody a nevýhody vnútroskupinového výskumu; sekundárne údaje.** **23. Uveď príklad na hypotézu.** \- hypotéza musí byť sformulovaná tak, aby sa dala overiť \- na základe pozorovania 1000 divých husí sformuloval pozorovateľ hypotézu, že všetky divé husi sú biele \- táto hypotéza môže byť falzifikovateľná nájdením 1 husi inej farby ako bielej **24. Aká je to nulová hypotéza?** Predpoklad neexistencie vzťahu reprezentujúce ostatné možnosti Je to negácia východiskovej hypotézy. Mala by predpokladať, že opatrenia nevyvolávajú významnú zmenu v pracovnom výkone. **25. Vymenuj znaky experimentu.** \- výskumník zasahuje do deja \- manipulácia s nezávislou premennou (predpokladaná príčina) \- meranie závislej premennej (predpokladané dôsledky) \- umožňuje zisťovať kauzálne vzťahy \- kontrola všetkých iných premenných, ktoré by mohli alternatívne vysvetľovať zmeny závislých premenných **26. Popíš mapovanie:** \- najjednoduchší typ výskumu, patrí k deskriptívnym projektom. ( mapovanie = SURVEY ) \- Zisťovanie odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú istého problému. Mapovanie má veľmi široké využitie. \- Informácie sa získavajú systematickým dotazovaním (dotazníky, individuálne rozhovory, dotazníky zasielané poštou) vybranej vzorky z identifikovanej populácie \- napr. zisťovanie politických preferencií \- typy - priamo administrované dotazníky \- dotazníky posielané poštou (klasicky alebo elektronicky) \- osobné rozhovory \- telefonické rozhovory **27. Popíš konštruktovú validitu.** Týka sa toho, do akej miery vysvetľuje pojem, ktorý označuje výskumnú premennú, výsledok v dotazníku alebo v teste.\ Z opačného hľadiska vyjadruje mieru pravdivosti predpokladu, že operacionalizácia presne zodpovedá obsahu daného pojmu (konštruktu). **28. Popíš kritériovú validitu.** Poukazuje na vzťah používanej metodiky s inou metodikou alebo s nejakým iným kritériom. **29. Dá sa zmeniť intervalový údaj na nominálny? Ak áno, napíš kedy.** \- nominálne údaje majú iba tú vlastnosť, že sa medzi sebou líšia, ale nereprezentujú obvyklé hodnoty použitých číslic \- čísla sú len symbolmi, ktoré nemajú štandardné číselné vlastnosti (nemôžeme ich sčítať, odčítať, násobiť atď.) \- intervalové rozsahy udávajú vzdialenosť medzi dvomi údajmi, pričom vzdialenosť medzi nimi je rovnaká (napr. teplota, skóre pri testoch) \- intervalové údaje sa dajú transformovať na nominálne a poradové údaje - opak neplatí \- meranie teploty -- teplota 20 stupňov bude nižšia ako teplota 25 stupňov o toľko ako je napríklad rozdiel medzi 15 stupňov od 20 stupňov \- ak ale tieto hodnoty označíme nominálne ako teplotu v jednotlivých dňoch (1.deň, 2.deň, 3.deň, 4.deň), čísla sú len symbolmi **30. Charakterizuj experimentálny výskum.** Tento typ experimentu umožňuje zisťovanie kauzálnych vzťahov. Ako základnú schému využíva schému navádzanie zmien a sledovanie dôsledkov. Len v tomto type výskumu dochádza k ovplyvňovaniu premenných. S tým súvisí aj to, že len v tomto type výskumu je možné skutočné testovanie hypotéz, ktoré sa týkajú príčinných vzťahov. **31. Popíš induktívny prístup.** Využíva sa pri otvorení nového výskumu. Nevychádza sa z predchádzajúcich zistení, keďže žiadne nie sú. Východiskom sú konkrétne zistenia. Uplatnenie tohto prístupu predstavuje hľadanie pravidelnosti, opakujúcich sa znakov a typických vzorcov. Na ich základe sa formulujú širšie závery a zovšeobecnenia v podobe teórií. **registrácia javov spoločné znaky hypotéza teória** **32. Ako by si overil, že starší ľudia sa učia jazyk pomalšie? O aký typ výskumu ide?** Ide o komparatívno-korelačný výskum ( alebo experimentálny výskum). **33. Charakterizuj externú validitu.** Inak aj ekologická validita. „ Môžeme zovšeobecňovať zistenia výskumu? " Do akej miery je opodstatnené zovšeobecňovanie výsledkov vzhľadom na výskumnú vzorku, miesto, čas a použitú procedúru. Presnejšie, pre akú populáciu a pre aké okolnosti platia závery a výskumy. Možnosť zovšeobecňovať zistenia vzhľadom na: - ľudí (výskumná vzorka) \- miesto (nesmie byť poznamenané ničím špecifickým) \- čas, - procedúry (interná validita) **34. Aké sú ciele vedeckého poznania?** Identifikácia javov -- najjednoduchšie, zistenie, že niečo vôbec existuje 1. Popis daného javu (deskripcia) 2. Vysvetlenie -- Cez informácie, ktorými vieme daný jav popísať by sme ho mali preskúmať, preniknutie do podstaty: štruktúra, faktory, ktoré ovplyvňujú 3. Predikcia- ako sa bude jav správať, čo sa s ním bude diať 4. Vedecký fakt -- objektívny poznatok, ktorý sa opiera o proces overovania 5. Teória -- vysvetlenie opierajúce sa o vedecké fakty, predošlé zistenia **35. Ako má byť formulovaná dobrá výskumná otázka?** \- realizovateľnosť -- overte si či budete schopní zvládnuť tento výskum \- jasnosť (zrozumiteľnosť) formulácie -- najlepšia výskumná otázka je jasná a stručná \- opodstatnenosť -- či má význam robiť takýto výskum, či sa dá, či to má význam \- etika **36. Charakterizuj primárne a sekundárne zdroje.** ∙ primárne - obsahujú popis uskutočnených výskumov a ich zistenia. Sú to vlastne v rôznej podobe publikované (články v časopisoch, príspevky v zborníkoch, kapitoly v knihách, knihy) alebo nepublikované (diplomové a dizertačné práce, záverečné správy,..) správy z výskumov. \- typická štruktúra: - názovm, abstrakt, teoretický úvod, metóda, výsledky a ich interpretácia, diskusia, závery, zoznam citovanej literatúry ∙ sekundárne - obsahujú prehľad uskutočnených výskumov (ktoré urobil niekto iný ako autor prehľadovej práce). **37. Charakterizuj vzťahovú analýzu. Aký výskum sa s ňou spája?** Umožňuje zisťovať vzťahy medzi premennými. Neostáva teda len na úrovni konštatovania. Pozornosť sa sústreďuje na otázku vzťahov medzi premennými. Vzťahová analýza sa týka identifikácie existencie vzťahu a jeho tesnosti a určenia vzťahu v zmysle pozitívnej alebo negatívnej korelácie. Umožňuje predikciu výskytu javov. Zistený vzťah medzi dvoma premennými umožňuje pri výskyte jednej premennej predvídať výskyt druhej premennej. Tesnosť vzťahov; nie príčiny a dôsledky. Čo sa vyskytuje súčasne (napr. vzťah váhy a výšky) **38. Aký je to nomotetický výskum?** \- Ide o skúmanie prostredníctvom veľkých skupín ľudí, získavanie údajov pomocou rôznych výskumných metód, spracovávanie údajov, ich zovšeobecňovanie a formuláciu hypotéz \- na základe výskumu sa výsledok zovšeobecňuje a vytvára sa norma (spriemernenie) **39. Aké spôsoby výberu výskumnej vzorky poznáme?** 1\. výbery založené na pravdepodobnosti: ∙ jednoduchý náhodný výber 2\. výbery nezaložené na pravdepodobnosti: ∙ kvótny výber **40. Charakterizuj internú validitu.** Vzťahuje sa na otázku, či výsledky výskumu nie sú ovplyvnené nekontrolovanými faktormi. Táto otázka je dôležitá hlavne pri zisťovaní kauzálnych vzťahov. „ Zistilo sa skutočne to, čo sa zistiť malo? " Je to kontrola a identifikácia premenných (výber vzorky,..). Interná validita má súvis s validitou merania (zistenia musia byť validné). **41. Vymenuj a popíš faktory ohrozujúce internú validitu.** ∙ história - to, čo sa udeje počas výskumu. Zber údajov by mal prebehnúť čo najrýchlejšie, aby nenastali veľké zmeny počas zberu údajov. ∙ zrenie - proces subjektov pôsobiacich vnútri (napr. hlad, únava,..) ∙ testovanie - chceme pozorovať ľudí, ktorý sa správajú prirodzene (špecifický a nešpecifický transfer) ∙ inštrumentácia - nástroje, ktoré používame (testy, prístroje, dotazníky,..) ∙ štatistická regresia - fenomén, ktorý sa vyskytuje, keď sú skupiny vyberané na základe extrémneho skóre. Po opakovanom testovaní sa priemery nameraných hodnôt extrémnych skupín obvykle približujú priemeru. Extrémne skupiny sa tak javia menej extrémne. ∙ výber - výber vzorky ∙ experimentálna mortalita - straty, ku ktorým dochádza pri práci s výskumnou vzorkou.. Najcitlivejšia mortalita je pri vývinových výskumoch, ktoré niekedy trvajú aj 10 rokov. **42. Sekundárne literárne zdroje:** \- prinášajú nám informácie čo vlastne zistili všetci výskumníci, ktorí sa zaoberali danou tematikou (kompilát -- surovo naskladané citácie) \- monografie, knihy, učebnice, články v časopisoch Slovensko časopisy: → Studia psychologica → Psychológia a patopsychológia dieťaťa Česká republika: → Československá psychologie, je značkou kvality, uverejňuje články v ČJ aj v SJ → Psychologie pro praxi (starší názov Psychologie v ekonomické praxi nezahŕňal celú náplň) **43. Charakterizuj obsahovú validitu:** \- podstata obsahovej validity -- odpovedá obsah testu vlastnosti, ktorá má byť meraná? \- test by mal predstavovať reprezentatívny výber znakov typických pre skúmanú vlastnosť \- zisťujeme do akej miery test skutočne reprezentuje obsah danej vlastnosti alebo kvality \- ak otázky v testoch nebudú reprezentatívne pokrývať celú problematiku, obsahová validita daného testu bude nízka \- posúdená validita: face validita (zjavná) → obsahová \- porovnáva sa obsah metodiky s obsahom pojmu: definícia a operacionalizácia pojmu \- zhodu hodnotia posudzovatelia(experti) na posudzovacích škálach \- požaduje sa zhoda v pozitívnom hodnotení položiek a celej metodiky **44. Čo je to cenzus?** \- poznáme ho pod označením sčítanie ľudu, mnoho údajov sa stráca, pretože sa ľudia boja zneužitia kvôli uvádzaniu socio - ekonomických ukazovateľov **45. Kvótny výber:** \- typ nenáhodného výberu \- stratifikovaný výber, kde sa nevyberajú jednotlivci náhodne \- kvóta určuje počet ľudí pre každé stratum \- nepotrebujeme kompletný zoznam populácie \- účastníci výskum sa vyhľadávajú podľa stanovených znakov do naplnenia počtu \- proporcionálny a neproporcionálny kvótny výber \- tiež dbať na proporcionálne zastúpenie v populácii **46. Deduktívny prístup:** \- Teória → Hypotéza → Zistenie stavu vecí → Potvrdenie \- najtypickejší prístup vo vede → overovanie hypotéz \- dá sa využiť len tam, kde bola na základe pozorovania a zhromaždených poznatkov vytvorená teória **47. Výhody uzavretých otázok:** \- určené len potrebné údaje, výber z vopred definovaných možností, ľahká kvantifikácia, rýchle, \- negatívne - môžu ale vyvolať negatívny efekt (pripomína výsluch) a respondent sa musí rozhodnúť pre nejakú možnosť **48. Typy hypotéz:** \- deskriptívna \- korelačná \- kauzálna **49. Nezávislé premenné:** \- nezávislé premenné a závislé premenné, stretávame sa s nimi v tých typoch výskumov, kde sa zisťujú kauzálne vzťahy (experimentálny výskum, kváziexperimenty, kauzálno komparatívny výskum, ale aj v mapujúcich výskumoch) \- Nezávislé premenné -- faktory, ktoré ovplyvňujú závislé premenné **50. Výhody a nevýhody mapovania prostredníctvom telefonátu:** \- Mapovanie prostredníctvom telefónu je špecifickým využitím rozhovoru. Vzhľadom na možnosť respondenta kedykoľvek ukončiť pre neho nežiadúci alebo nie dosť zaujímavý rozhovor, si vyžaduje telefonický rozhovor zvláštnu prípravu. K jeho ďalším pozitívam resp. negatí vam patria nasledovné otázky. Telefonický rozhovor umožňuje získať pomerne rýchle potrebné informácie. Umožňuje využívať výhody rozhovoru v poskytovaní vysvetlenia, keď je to potrebné, v motivovaní respondenta, v možnosti zareagovať na niektoré výroky respondenta. Umožňuje získať údaje od ľudí z rôznych častí zvoleného teritória. Je menej nákladný ako využitie siete anketárov, ale je nákladnejší ako zasielanie dotazníkov poštou. Vyžaduje si prípravu pýtajúcich sa. \- Nevýhodou telefonického mapovania je obmedzený prístup k niektorým skupinám ľudí. Za nevýhodu sa považuje aj absencia vizuálneho kontaktu s respondentom. **51. Úvodná časť dotazníka:** \- názov dotazníka \- pracovisko, ktoré výskum organizuje \- vysvetlenie jeho účelu a využitia \- vysvetlenie výberu oslovenej osoby \- poskytnutie služieb \- informovaný súhlas \- inštrukcie **52. Kauzálno-komparatívny výskum (výskum ex post facto):** \- Pri výskume ex post facto sa zistí najprv dôsledok (dotazníkom, rozhovorom, pozorovaním, didaktickým testom) a spätne sa hľadajú možné príčiny, ktoré dôsledok vyvolali \- V tomto type výskumu sa tiež zisťujú kauzálne vzťahy, ale bez toho, aby výskumník manipuloval s nezávislými premennými. \- Kauzálno-komparatívny výskum sa snaží zistiť príčinu alebo dôsledky rozdielov, ktoré už existujú medzi jednotlivcami alebo skupinami \- porovnávajú sa určené skupiny v zvolenom kritériu \- výskumník nezasahuje do situácie \- usudzuje sa na kauzálne vzťahy \- príklad: zisťovanie vplyvu pohlavia na telesnú výšku