Metodológia psychologického výskumu PDF

Metodológia psychologického výskumu Termíny - 6.november -cvičenie - 11.november -- odovzdanie seminárnej práce (20b) -  spracovať 3 výskumné štúdie s rovnakou témou (buď objekt, téma), ale bude mať každá iný dizajn (kazuistiky, prierezové štúdie, case control štúdie, k...

Metodológia psychologického výskumu Termíny - 6.november -cvičenie - 11.november -- odovzdanie seminárnej práce (20b) -  spracovať 3 výskumné štúdie s rovnakou témou (buď objekt, téma), ale bude mať každá iný dizajn (kazuistiky, prierezové štúdie, case control štúdie, kohortové štúdie, experimenty a randomizované štúdie, systematické\...), -  ak neuropsychológia = 5 bodov -  každá štúdie ¾ - 1 normostrana -  kritický rozbor -- uvedenie predností a nedostatkov -  1 štúdiu prezentovať, bez pomenovania dizajnu -  v dvojici -- 3 minúty - 13./20./27.november -- prezentácie - 4.december -- opakovanie - 11.december - predtermín -- test (80b) **Etika psychologického výskumu** **Podvody** **Pochybné výskumné praktiky** - **HARking -- hypothesizing after the results are known** -  absencia hypotéz pred realizovaním výskumu a analyzovaním dát -  najväčšie etické zlyhanie: dodatočná formulácia alebo modifikácia VH -  prečo to výskumní robí? - Prianie recenzenta, aby dáta podporovali predpoklady - Vedec sám seba presvedčí že, tá hypotéza bola od začiatku - **P-hacking** -  hackovie na hodnotu p (= hladina štatistickej významnosti) -  vedec chce dosiahnuť želanú hodnotu p (=0,05) chcú signifikantné výsledky -  dá sa to zabezpečiť navýšením participantov -  dá sa to zabezpečiť predčasným zastavením zberu dát -  dá sa to zabezpečiť vyradením celej nejakej skupiny -  da sa to zabezpečiť vyradením participantov - **Cherry picking data** -  selektívne publikovanie výsledkov -  vyberanie „čerešničiek" -  efekt motýlej kukly -- aj zo škaredých dát sa dajú spraviť pekné - **Publikačné skreslenie** -  selektívne reportovanie výsledkov - **Citačné skreslenie** -  citujem len tie výskumy, ktoré podporujú moje predpoklady **Publikovanie výsledkov** - *Plagiátorstvo* - *Podvod* - úmyselný - *Nedbalosť* -- niekedy sa stane, že výsledky nie sú výsledkov správnych analýz, neúmyselná - *Citačné kartely* -- skupiny výskumníkov, ktorí si citujú navzájom, aby si zvýšili kredibilitu - *Predátorské časopisy a vydavateľstvá* -- akceptujú akýkoľvek článok bez recenzného konania, ceny sú vyššie - *Pripisovanie si zásluh za články* -- kolegovia sa navzájom dopisujú k článku, ale nemajú žiadny autorský vklad - *Konflikt záujmov* -- najmä v medicínskych okruhoch **Problémy** - Tlak na objavnosť -musíme publikovať nové veci, ktoré ešte neboli opublikované - Obmedzené zdroje -- napríklad pri longitudinálnych výskumoch - „publikuj alebo zhyň" Aj vedec je len človek - Confirmation bias -- vyhľadávanie len informácií, ktoré podporujú naše očakávania - Hindsgiht bias -- ilúzia spätného pohľadu -- tendencia považovať nejakú udalosť za predpovedateľnú, avšak až potom ako sa stala - Publication bias - Overconfidence effect -- veriť viac vlastným presvedčeniam, ako nejakým faktom, ktoré boli zistené iným výskumom **Detekcia falošne pozitívnych vedeckých výsledkov a fabrické dáta** **Metodologické indikácie falošne pozitívnej štúdie** - Nesúlad medzi stupňami voľnosti (*df* -- počet participantov/skupín zmenšený o 1) a N (počet participantov). -  napr. N=70\... t(56) = 2,18, p =.03 -  Správne N=70..t(69)\... - Nereportované odstránenie odľahlých hodnôt -  odstráni extrémne príklady, bez toho aby o tom napísal - Rozdielny počet skupín v rôznych výstupoch -  dizertačná práca: 4 skupiny, N = 415 -  Článok: 3 skupiny, N = 140 - Príliš rozdielne veľkosti vzoriek naprieč experimentami bez zjavného dôvodu -  súvisí to s p-hackingom -  skupiny by mali byť rovnako veľké - zber dát, kým p \<.05 -  zbieranie dát, kým p \<.05 - Slabé reportovanie detailov metodológie a výsledkov -  keď človek nerozumie, alebo niekto zaňho robil, alebo si vymyslel analýzu - Príliš čisté výsledky k senzačnému, štylizovanému naratívu - „too good to be true" - Priveľmi veľký efekt -  stredná veľkosť efektu v psychológii býva d=0.4 (Cohenovo) - Viaceré experimenty s p-hodnotami v rozmedzí medzi p = 0.02 a 0,05 - Viaceré experimenty, všetky s p \< 0,05 -  nepravdepodobné, aj keď efekt existuje - Kovariáty -  ak je ich veľa vedec asi manipuloval počas analýzy tým, ako spracovával dáta Detekcia fabrikovaných dát - Človek nie je dosť dobrý generátor náhodných čísel -  často končia 0 alebo 5 Riešenie? - Rozlišovanie exploračného a verifikačného výskumu - Predregistrácia výskumov = výskum si naprojektujem a ešte pred realizovaním výskumu zaregistrujem všetky dôležité metodologické aspekty = cieľ, VO a H, súbor a veľkosť, metódy zberu dát a analýzy dát - Registrovaný výskum = nový druh recenzného konania, prebieha v 2 kolách -  v 1. kole = zaslanie projektu redakcií. Tento projekt má recenzenta, ktorý má pripomienky. Jednak je to spätná väzba, ale aj zaručenie toho, že článok vydajú. - Stanovenie veľkosti súboru -- apriori analýza -  ak dobre zadáme parametre, tak sa nám nemôže stať, že budeme navyšovať participantov -  GPOWER - Predpokladaná veľkosť efektu -- ako veľký vplyv, vzťah sa dá očakávať - Sila testu -- akceptovateľná na úrovni 80%, hovorí o pravdepodobnosti s akou zachytíme ten efekt, ak je v populácii prítomný - Alfa -- p hodnota 0.05 - Príprava syntaxového okna a zdieľanie skriptu - Zdieľanie materiálov -- open science framework -  autokorelácie -  psyarxiv.com -  coursera.org -  classcentral.com -  mooc.org - Replikácia -- curatescience.org -  Reprodukovateľnosť -- ak máme nejaký dátový súbor, ak iný výskumník aplikuje rovnaké postupy, tak výsledky sú rovnaké -  replikovateľnosť -- obdobné výsledky pri zachovaní najdôležitejších metodologických aspektov -  zovšeobecnenie -- preveruje platnosť výsledkov v rôznych kontextoch naprieč rôznymi podmienkami Evidence based psychology História - 1972 -- A. Cochrane: Effectiveness and efficiency: Random reflextions on health services - 1990 -- D. Eddy: pojem evidence-based - 90\. roky 20. storočia -- systémový prístup k analýze publikovaných výskumných prác ako základ klinického rozhodovania - 1992 -- G. Guyatt: Evidence-Based medicine: A new approach to teaching the pratice of medicine - 1996: D. Sackett: evidence based medicine: what i tis and what it isn´t Terminológia - Medicína/prax založená na: -  dôkaze -  zistení -  priekaznom zistení -  faktoch -  dôkazoch - Pacient = klient, osoba -  dieťa, dospievajúci, dospelý, pár, rodina, skupina, organizácia, komunita, populácia Definícia - Medicína/prax založená na dôkazoch predstavuje vedomé, explicitné a uvážlivé využívanie najlepších dostupných vedeckých dôkazov pri rozhodovaní o starostlivosti pacienta (od úvodnej diagnostiky, cez intervenciu, monitorovanie pokroku a zhodnotenie liečby) - Odkláňa sa od autority k dôvere v odborníkov -  nemáme preberať názor od autority, ale každý odborník by mal mať schopnosť vyhľadať výskumné zistenia a vyhodnotiť ich kriticky Piliere - Individuálna klinická skúsenosť - Pacientove hodnoty -  to, čomu dáva pacient prednosť v liečbe - Vedecká evidencia Úrovne - Odporúčania založené na dôkazoch (evidence - based guidelnies -- EBG) -  odporúčania závažných medicínskych situácii (COVID) a celkovo zdravotnej politiky -  systémový prístup - Individuálne rozhodovanie založené na dôkazoch (evidence -- based individual decision making, EBID) -  každý odborník bude mať potrebné zručnosti, aby si vedel zhodnotiť, čo bude z výskumných zistení aplikovať do praxe Psychológia - 1992 -- vznik pracovnej skupiny - 1995 -- návod pre tvorbu odporúčaných postupov: intervencie pri ochoreniach psychiky a psychologických aspektoch somatických ochorení - 1995 - Prvá sa pridala klinická psychológia - 1999 -- psychoterapia - 2000 -- školská a poradenská psychológia - 2003 -- psychológia zdravia - 2011 -- psychológia práce a organizácia Psychologická prax založená na dôkazoch - Integrácia najlepších dostupných výskumov s klinickou odbornosťou psychológa v kontexte pacientových charakteristík, jeho kultúry a preferencií Klinická odbornosť - Diagnostika a hodnotenie -  zahŕňa diagnostický úsudok a adekvátnu formulácia konkrétneho prípadu (čo človeku je, ako sa prejavujú jeho symptómy) - Intervenčný zásah -  Zahŕňa jednak voľbu intervencie, zároveň aj implementáciu postupu, monitorovanie pokroku v liečbe a vyhodnotenie výsledku - Interpersonálne zručnosti a odbornosť -  zahŕňa vytvorenie terapeutickej aliancie, s cieľom, aby bol klient otvorený spolupráci - Sebareflexia a pretvárajúce získavanie odborných zručností -  zahŕňa celoživotné štúdium a uvedomovanie si hraníc vlastnej kompetencie - Hodnotenie a využívanie výskumnej evidencie -  Zo základného aj aplikovaného výskumu - Porozumenie vplyvu individuálnych, kultúrnych a kontextuálnych rozdielov v procese liečby -  každý máme predsudky, očakávania, ktoré vnášame do vzťahu s klientom - Vyhľadávanie dostupných zdrojov - Presvedčivé zdôvodnenie klinických stratégií Pacient - Rôznorodosť -  v manifestácii jednotlivých symptómov alebo syndrómov -  U každého môžu byť prítomné iné príznaky -  Zohľadnenie rôznych komorbidít - Vek, úroveň a história vývinu, životná fáza -  Môže ovplyvňovať pripravenosť na liečbu - Sociokultúrne a rodinne faktory -  všetky sociodemografické premenné - Environmentálny kontext -  faktor prostredia, dostupnosť zdravotnej starostlivosti - Osobné preferencie, hodnoty Najlepšie klinické dôkazy - Presnosť diagnostických testov -  prvá fáza diagnostiky, ako sú testy presné - Sila prognostických markerov -  v psychológii menej ako v medicíne - Účinnosť a bezpečnosť terapeutických, rehabilitačných a preventívnych režimov - Zoradenie klinických dôkazov podľa kvality -  Haynesova pyramída - Dôkazy zoradené od najnižšej kvality po najvyššiu - Hore: systémy synopsie syntézy výskumné štúdie: Dole - Syntézy -- prehľadové štúdie viacerých výskumov, ktoré obsahujú odporúčania pre prax a ďalšie výskumy - Synopsie -- štruktúrované prehľady syntetizujúcich štúdií spolu s posúdením metodologickej kvality - Systémy -- zovšeobecnené závery -  Pyramída evidencií -- podľa sily dôkazu - 1\. systematické prehľady, metaanalýzy (najvyššie) - 2\. randomizované, dvojito zaslepené štúdie - Randomizácia = náhodné priraďovanie do skupín - V exprerimentálnych dizajnoch - Dvojité zaslepenie = ani účastník, ani experimentátor nevie, o akú podmienku výberu sa jedná - 3\. kohortové štúdie - Sledovanie určitej skupiny v čase, longitudálne výskumy - Neexistuje úzus - Projektované skôr do budúcnosti - 4\. štúdie typu prípad -- kontrola - Pridáva sa kontrolná skupina, ktorú nazýva referenčná - 5\. prierezové štúdie - Jednorazové zisťovanie, meranie bez referenčných skupín - Poskytujú informácie o priereze nejakej skupiny - Naša bc. - 6\. Kazuistiky (najnižšie) - Nemajú zovšeobecniteľnosť, venujú sa 1 prípadu Proces 1. Formulácia zmysluplnej otázky (5P -- pýtajme sa) -  Pacient alebo problém -  zvažovaná intervencia - Do akej miery je intervencia v súlade s klientovými požiadavkami -  porovnanie intervencie zvažovanej s inými, s cieľom nájsť tú najlepšiu -  odhad klinických výsledkov - Čo môžem očakávať, keď budem aplikovať tento typ liečby 2. Vyhľadávanie vedeckej evidencie (5P -- pátrajme po dôkazoch) -  Pravdepodobnosť - Odpovedáme na otázku: Aký častý je problém: -  diagnostická prenos - Ako presne viem symptómy zmerať touto metódou -  prognóza - Aký je očakávaný ďalší priebeh -  prínos -  riziko -  screening - Do akej miery je podstatný včasný záchyt ochorenia a ako presné sú screeningove testy 3. Kritické hodnotenie evidencie (5P -- posúďme dôkazy kriticky) -  kritické uvažovanie -  znalosť metodológie -  Vyhýbanie sa heruistikám a skresleniam 4. Rozhodnutie (5P - použime dôkazy, podporme spoločné rozhodovanie) -  zapojiť do procesu rozhodovania aj klienta 5. Hodnotenie dosiahnutého výsledku (5P -- preskúmajme výsledok) Rozvoj - Triedenie a overovanie kvality dôkazov - Zoznamy postupov spolu s dôkazmi - Zavádzanie zmien - Kritická prístup - Dôkazy založené na praxi Kritika - Absencia hlbších základov poznávania a dokazovania -  v tomto prístupe chýba, nejaká vedná disciplína, ako tie poznatky vznikajú - Oddelenie výskumných postupov, ktoré patria do skupiny vytvárajúcej dôkazy a alternatívnych postupov -  demarkačná línia -  do akej miery môžeme výsledky kvalitatívnych výskumov zaradiť medzi dôkazy - Problém kauzálnych vzťahov -  väčšina výskumov je založená na korelačných vzťahov, bez dlhodobého sledovania - Individualita klienta a problém zovšeobecnenia - Individualita psychológa - Ignorovanie sociálno -- kultúrneho kontextu - Skrytá selektivita -  vyberáme hlavne anglické štúdie, nedostanú sa k nám závery z iných populácií, ktoré môžeme porovnať s našou - Zdanlivá exaktnosť -  neochota vzdelávať sa v oblasti metodológie a vedy -  nie komplexné posúdenie výskumnej štúdie, dávam to, čo sa mi páči/čomu rozumiem - Dostupnosť psychologických dôkazoch -  praktici nemajú zabezpečený prístup k dátam Prehľadové štúdie, metaanalýzy - Je veľa štúdií, je potrebné spraviť nejaký „poriadok" a zovšeobcnenie - Najsilnejší dôkaz pri citovaní - 2 typy: Systematický prehľad vs metaanalýza -  oba odpovedajú na vopred formulovanú VO, avšak ich autori nerealizujú pôvodný výskum, ale syntetizujú určité poznanie -  zameriavajú sa na stanovenie cut-off skóre -  metaanalýza = štatistická procedúra **Naratívny prehľad** **Systematický prehľad** ------------------------ ----------------------------------------- ----------------------------------------------------------------------------------- **VO** Široký zámer Úzky zámer **Zdroje** Nešpecifikované a potenciálne skreslené Explicitne uvedená stratégia vyhľadávania a zdroje, v ktorých boli články hľadané **Výber článkov** Nešpecifikovaný -- riziko skreslenia A priori definované kritériá jednotne aplikované **Hodnotenie článkov** Rôzne Rigorózne kritické zhodnotenie **Syntéza** Kvalitatívna syntéza Kvantitatívne zosumarizovanie **Závery** Niekedy založené na dôkazoch/evidencii Zvyčajne založené na dôkazoch/evidencii Ako čítať výsledky metaanlýz? - **Fixný efekt** -- výskumník predpokladá nejaký „skutočný" efekt a rozdiely v jednotlivých výskumných štúdiách, ktoré zaradil, považuje za dôsledok výberovej chyby je predpoklad, že existuje stredne veľký účinok intervencie, ak autor zistil niečo iné, pravdepodobne sa jedná o výberovú chybu - **Náhodný efekt** -- predpoklad, že hodnoty sú rôzne, ten efekt je veličina, ktorá nadobúda rôzne hodnoty, neexistuje len jeden správny efekt (autor spriemeruje efekty z jednotlivých výskumných štúdií) - **Moderátory** -- podskupiny, v ktorých ten efekt je výraznejší metaanlýzy nám umožňuju zistiť, nielen ktorá efektivitu intervencie, ale aj pri ktorej poruche spektra sú najúčinnejšie - Heterogenita -- do metaanalýzy môžeme zaradiť štúdie s rôznym dizajnom umožňuje nám spracovávať heterogénne závery a zároveň pracuje s rôznymi metrikami (nemusí byť jednotným záverom Cohenovo D, ale autori prepočítavajú do jednej metriky) - **Forest plot** -  zvislá čiara = nulový efekt -  výhodou je -- zobrazuje výsledky jednotlivých štúdií, ale aj agregovaný efekt (všetky dokopy) -  Malé štvorce -- malý efekt -  čiarky, ktoré vychádzajú zo štvorcov -- interval spoľahlivosti, ktorý hovorí, že s 95% pravdepodobnosťou sa efekt nachádza v danom rozpätí - Ak pretína čiaru -- nulový efekt -  čim je interval spoľahlivosti širší, tým je menej presný -  fixný a náhodný efekt -- kosoštvorec - Je dôležité si uvedomiť či je kladný alebo záporný - **Funnel plot a publication bias = lievikotvitý graf** -  kvalita každej metaanlýzy závisí od kvality jednotlivých štúdií -  skreslenie = efekt je značne nadhodnotený -  nanášajú sa hodnoty, z jednotlivých štúdií -  ak metaanalýza nie je skreslená, mali by byť zaradené aj štúdie s malým efektom = relevantný výsledok  - Umožňuje kvantifikovať veľkosť efektu v populácií - Môže slúžiť na analýzy raritných ojedinelých javov - Objektívne zhodnotenie jednotlivých výskumných štúdií - Výsledky = vedú k zmene zaužívaného postupu alebo nejakej politiky Randomizované kontrolované štúdie = experimenty - 3 základné podmienky pre kauzálny vzťah -  musia existovať súbežné zmeny v obidvoch premenných = covariation -  zmeny v obidvoch premenných sa musia prejaviť v logickom poradí (zmena v nezávislej premennej musí nastať skôr) -- temporal precedence -  interná validita = aby som mohla konštatovať vzťah, musím vylúčiť každú inú vonkajšiu príčinu (korelačný vs experiment) - John Stuart Mill -  metóda zhody: ak X tak Y -  dostačujúca podmienka -- efekt bude prítomný, keď bude prítomná príčina -  X -- nový liek -  Y -- Zmena v Beckovej škále depresie -  metóda rozdielu - Ak nie X tak nie Y - Ak nie je prítomná príčina, nebude ani dôsledok - Nevyhnutná podmienka -- efekt sa nedostaví, ak nebola príčina - X -- nový liek na depresiu - Y -- Zmena v Beckovej škále depresie - Premenné -  závislá premenná - Pozorovaný výsledok -- dôsledok manipulácie - Citlivosť závislej premennej: efekt stropu (všetci nadobúdajú vysoké hodnoty, maximálne skóre), efekt podlahy (všetci nadobúdajú nízke hodnoty) - Môže sa stať, že sa budeme snažiť intervenciou snažiť ovplyvniť kvalitu života, vyberieme si skupinu, kde je kvalita života takmer 100% ak sa snažíme ovplyvniť ich kvalitu, neznamená to, že intervencia nefunguje, ale nemali sme sa už kam posunúť -  nezávislé premenné - Faktory, ktoré experimentátor kontroluje (manipuluje) - 3 podoby - Situácia (situačné premenné) sledovanie správania, situácia manipuluje s tým, koľko ľudí sa pozerá na udalosť - Úloha experimentátor dáva participantom rôzne úlohy, napr. bludisko - Inštrukcia úloha je tá istá, sú rôzne inštrukcie -  vonkajšie premenné - Môžu skresliť výsledok, ale výskumník o nich vie a snaží sa ich udržať konštantné - Nie sú predmetom záujmu, musia byť pod kontrolou - Väčšinou extremné podmienky, napr. osvetelenie -  Mätúce premenné (confounfing) - Premenné, ktoré väčšinou výskumník nevie ovplyvniť hrozí riziko skreslenia - Kovariruujú s nezávislou premennou výskumník nemá istotu, čo konštatuje -  Premenné na strane jednotlivca, prirodzené skupiny (subject, ex post facto) - Nevieme s nimi manipulovať - Prichádza s nimi participant - Sociodemografické Dizajny - Medzisubjektový dizajn -- máme 2 skupiny (intervencie): A a B, participant je zaradený len do jednej skupiny -  ekvivalentné skupiny - Náhodné priraďovanie do skupín - Párovanie - Vnútrosubjektový dizajn -- máme 2 skupiny: A a B, participant je najprv v A a potom v B -  výhody: nedostupní participanti, neriešime problém ekvivalentných skupín -  nevýhody: problém poradia: progresívny efekt a efekt prenosu Skreslenia - Na starne experimentátora - očakávania a snaha o podporu hypotéz -  zamedzenie: - Úlohy administrované pomocou počítača - Dvojito slepá procedúra -- nielen participant nevie, do ktorej skupiny je zaradený a ani experimentátor nevie, koho práve testuje - Na strane participanta -  snaha byť dobrým participantom, predtucha hodnotenia, testová úzkosť -  zamedzenie: - Zavádzanie - Vytváranie placebo skupín - Výskum v teréne - Manipulation check -- má 2 základné podoby - 1\. podoba -- pýtame sa participanta na intenzitu navodeného stavu - 2\. podoba -- v rámci debriefingu sa ho pýtame, čo podľa neho bolo skutočných cieľom experimentu Validita experimentálneho výskumy - Aplikujeme správne metódy analýzy dát? - Je spôsob merania vhodný pre daný konštrukt? - Môžeme výsledky experimentu zovšeobecniť? (populácia, prostredie, doba) - Interná validita je ovplyvnená: -  história a maturácia -- ak by sme robili experiment v prvom ročníku, tak participanti ešte neboli adaptovaní a zistili, že to nie je také hrozné -  regresie k priemeru -- pri opakovaných meraniach majú všetky hodnoty tendenciu približovať sa k priemeru -  testovanie a inštrumentácia -- nástroje, ktoré sme použili, participanti sa pri opakovaných meraniach stávajú senzitívni -  výber participantov a ich úbytok -- najviac úzkostní, do letného semestra ani neprešli, tým pádom do ďalšieho merania neprešli Post-test only design - Najjednoduchší typ experiment - Dve ekvivalentné skupiny, nezávislá premenná, meranie efekt nezávislej premennej na závislú - Participanti: -  experimentálna skupina -- meranie -  kontrolná skupina - meranie Pretest -- post -- test dizajn - Pretest predchádza experimentálnej manipulácii - Minimálne dve skupiny - Ekvivalentnosť skupín pred samotným testovaním - Participanti -  pretest - experimentálna - post test -  pretest - kontrolná -- post test Solomonov dizajn v 4 skupinách - Experimentálna skupina 1: prestest -- intervencia -- post test - Experimentálna skupina 2: intntercnia -- post test - Experimentálna skupina 1: pretest -- post test - Experimentálna skupina 2: post test Randomizované kontrolované štúdie - V čom spočíva intervencia a aký má byť pozorovaný výsledok? - Aká je pravdepodobnosť, že intervencia spôsobuje výsledok? - Ako veľký má byť pozorovaný efekt intervencie? - Na koho sa štúdie vzťahujú? Naturalistické observačné štúdie - V porovnaní s randomizovanými -  N = Veľmi blízke klinickej praxi, R = dejú sa mimo (samostatný výskum) - R -- oslovím ideálne náhodne participantov, pri N -- výskumníkom je klinik, ktorý má vo svojej liečbe pacienta -  populácia - R populácia vyberané podľa presne stanovených inklúznych a exlúznych kritérií ( väčšinou oslovíme participantov, ktorí nemajú žiadne komorbidity -- psychiatrické, somatické, neurologické.. žiadne abúzy (závislosti), mali by mať dobré kognitívne fungovanie (intaktný kognitívny výkon), v anamnéze by nemala byť žiadna farmakorezistencia) - N bližšie k podmienkam bežnej klinickej praxe -  adherencia (príklon k liečbe) - R pacienti sú viac adherentní, sami sa prihlásia, sú ochotní skúšať rôzne postupy, sú vnútorne motivovaní -  ciele a ukazovatele - Cieľ oboch overenie efektívnosti, účinnosti a bezpečnosti danej štúdie - R ukazovateľom zmeny = výkon v teste, skóre v štandardizovanom dotazníku, objektívne hodnotenie - N klinici sa zameriavajú skôr sa funkčný stav pacienta -- častokrát subjektívne hodnotenie (počet relapsov, doba do prvého relapsu, počet hospitalizácii) -  využitie terapeutických intervencií - R intervencie s nižšou intenzitou (napr. nižšie dávky liekov, nižšia frekvencia stretnutí) -- overuje sa bezpečnosť - N reaguje sa na potreby pacienta (ak potrebuje zvýšiť dávku, častejšie terapiu, tak to prispôsobím) -  randomizácia - Pri R musí byť - Pri N môže aj nemusí byť, je menej častá **Experimentálne výskumy s malým počtom participantov (n) (n-1 experimentálne dizajny)** - Súbor experimentálnych metód navrhnutých pre výskum efektivity intervencií s využitím nízkeho počtu prípadov -  Kombinuje idiografický (nízky počet participantov) a nomotetický (intervencia) - Podstate: sekvenčné zavádzanie intervencie a opakované meranie závislej premennej (= pacient nečaká, intervenciu podstúpi v rôznych fázach) - Štandardy -- požiadavky na výskum -  výskumník systematicky manipuluje n nezávislou premennou -  Závislá premenná je meraná systematicky, naprieč časom -  v štúdií musia byť zaradené aspoň 3 pokusy o preukázanie efektu intervencie -  v každej jednotlivej fáze výskumu musia byť aspoň tri merania (ideálne päť) - Dizajny -  AB^k^ design - Strieda sa fáza intervenčná s fázou bez intervencie - Slúži na overenie efektivity intervencie s krátkodobým účinkom - Nemáme 2 skupiny, participant je si sám kontrolnou skupinou -  multiple baseline design - Striedanie fázy intervencie a fázy bez intervencie, ale participant absolvuje každú fázu len 1x - V každej fáze musí byť viac meraní - Tieto merania sú väčšinou realizované s presne stanovenými časovými rozostupmi - 2 skupiny participantov -  multiple -- probe design - Podobné ako tie predtým - Merania nie sú realizované v presne stanovených rozostupoch - Využíva sa vtedy, keď výskumník nemá podmienky na to, aby realizoval meranie pravidelne - Napr. v školách -  alternating treatment design - Viaceré úrovne nezávislej premennej - Meniaca sa intervencia/liečba (viaceré druhy liekov, rôzne intervencie) -  changing criterion design - Meniace sa kritérium, pri čom kritériom je zmena závislej premennej - Ak sa v rámci intervencie dosiahne výsledok, intervencia sa mení - Limity -  externá validita nie je vysoká -  Nie sú stanovené jasné postupy spracovania dát -  problém zovšeobecnenia výsledkov (pravidlo 5-3-20) - 5 = muselo byť realizovaných minimálne 5 pokusov o overenie intervencie - Nebolo by to akceptovateľné, ak by všetky pochádzali od jedného autora, preto musia byť 3 rôzne tímy (najlepšie ak sú z rôznych kútov sveta) - Minimálna 20 participantov v každom výskume - Využitie -  posudzovanie efektivity modifikácie intervencie u iných populácií/vekových skupín -  posudzovanie efektivity intervencie u psychopatológie s nízkou prevalenciou -  Skúmanie efektivity intervencie jednotlivých častí intervenčných programov -  skúmanie efektivity intervencie v časom alebo finančne obmedzenom výskume alebo v rámci predvýskumu -  posúdenie progresu v rámci poradenstva psychoterapie - Základné pojmy -  zmena v priemere - Priemerná hodnota výskytu správania medzi dvomi fázami -  Latencia - Doba medzi zahájením intervencie a odpoveďou v správaní -  Trend - Tendencie dát vykazovať systematický nárast alebo pokles -  zmena v úrovni - Zmena, ktorá nastala na rozhraní dvoch fáz Kohortové štúdie - Sledovanie skupiny participantov počas dlhšieho obdobia (opakovane) - Prospektívne sledovanie smerom do budúcnosti (ale môžu byť aj retrospektívne) - chceme u nich identifikovať nejaký jav, ktorý ešte nenastal - Kohorta -- skupina ľudí sledovaná v priebehu času (niečo ich spája) - Rozdiel medzi case -- control a kohortovými štúdiami -  K -- ešte pred tým ako nastane nejaký jav, skúmajú ľudí nejaký čas s cieľom identifikovať nejaký jav -  C -- vytvoríme skupiny podľa toho, že jedna skupina nejaký jav má a druhá nie -  Skupina (kohorta) je testovaná pred tým ako nastal jav, ktorý skúmame - Dizajny -  sledovanie jednej kohorty -  sledovanie viacerých kohort súčasne - Vytvorenie skupiny, ktorá bola diagnostikovaná a druhá nie -  zrýchlený multikohortový dizajny - Ponúka prierezové aj longitudinálne skúmanie stavu - Slabé a silné stránky -  slabé - Časová náročnosť štúdie - Technická náročnosť, ľudský faktor a pod. - Úbytok participantov - Kohortové efekty ako mediátory -- zmeny závislej premennej v dôsledku hodnotenia v konkrétnom čase - Sila štatistických testov a prevalencia skúmaných javov -  silné - Časová následnosť javov - Nemôže dochádzať k skresleniu údajov v štýle „recall bias" (skreslenia spôsobené nespoľahlivosťou - Rozmanitosť metód, ktoré môžu byť použité v rôznych časových obdobiach - Vhodné na tvorbu teórie a generovanie hypotéz o rizikových a protektívnych faktoroch, mediátoroch, moderátoroch a kauzálnych faktoroch Case -- control design - Vytvorenie skupín, ktoré sa líšia v skúmanej charakteristike (outcome) - Cieľom je porovnanie skupín - Vytvárame referenčnú a skúmanú skupiny - Slabé stránky -  časová následnosť sledovaných javov -  nemožnosť demonštrovať kauzálne vzťahy napriek pokročilým analýzam -  skreslenie spôsobené výberom vzorky - „recall bias" -- skreslenie zabúdaním, spomienkový optimizmus - Silné stránky -  vhodné na skúmanie javov, ktoré sú v populácii raritné -  efektívne a nenáročné -  nie je problém s úbytkom participantov -  skúmanie sily a typu vzťahov (napr. mediátory vzťahov) -  zrovnováženie skupín, odstránenie vplyvu ďalších faktorov -  nástroj na generovanie nových kauzálnych hypotéz Prierezové štúdie - Cross-sectional design - Cieľom je analýza faktorov, ktoré súvisia so skúmanou premennou - Skúmanie a opis premennej, ktorá nás zaujíma - Dáta získané v jednom čase (nie je žiadne opakované meranie, veľa obmedzení a skreslení) Kazuistiky - Idiografické skúmánie jednotlivca, rodiny, skupiny, organizácie, obce či spoločnosti za účelom opisu či pokusu o vysvetlenie - Cieľ -  overovanie efektivity intervencie -  koncipovanie nových hypotéz -  získavanie odpovedí na praktický problém - Zdroje -  dokumentácia -  archívne záznamy -  Rozhovor -  priame pozorovanie -  zúčastnené pozorovanie -  fyzické artefakty - Štruktúra -  Abstrakt -  IMRaD - Chyby -  neprimeraná selektivita -  nepodstatné postrehy a skutočnosti -  neprimerané zovšeobecňovanie -  snaha o vytvorenie teórie - Prínos -  podrobnosť a konkrétnosť -  rozšírenie povedomia o špecifických prípadoch -  vymedzenie správania v rámci normy -  informácie o prototype -  Inšpirácia pre ďalší výskum -  podklad pre falzifikáciu teórie - Obmedzenia -  nemožnosť kontroly vonkajších premenných -  limitovaná možnosť zovšeobecnenia záberov na populáciu -  skreslenia na strane výskumníka -  skreslenia na strane participanta ***[TVORBA ŠKÁL V PSYCHOLÓGII]*** ***fázy navrhovania dotazníka:*** 1. *vymedzenie účelu metódy a špecifikácia teoretického konštruktu* -  napr. bežné psychologické konštrukty 2. *špecifikácia a hodnotenie podoby metódy* -  odpoveďový formát, aký zvolíme 3. *vytvorenie, predbežné overovanie, hodnotenie a výber položiek* -  validita, reliabilita, reverzné položky\... 4. *zostavenie a overenie metódy pre jej praktické používanie* -  prípadné zavolanie odborníkov na zhodnotenie dotazníka ***postup pri konštrukcii šál*** **[konceptualizácia skúmaného konštruktu ]** -  identifikácia merného konštruktu a preskúmanie teoretického kontextu  vytvárame si obsahovú doménu/obsahové univerzum = rozsah konštruktu, rámec - jasne určiť hranice, v akom rozsahu chceme konštrukt skúmať - do akej miery chceme byť špecifickí pri skúmaní -  úzko a široko definované konštrukty - v akej hĺbke budeme teoretický konštrukt skúmať v rámci metódy - konštrukt = vlastná kontrola, moc iných ľudí a osud (3 príčiny správania) - alebo: interné a externé príčiny správania -  prehľad literatúry (rovnaké a podobné konštrukty) a dostupných škál -  preskúmanie teoretických konštruktov, od ktorých sa meraný konštrukt líši -  je potrebná ďalšia metóda na skúmanie tohto konštruktu? -- mali by sme sa zamyslieť, či treba nový dotazník **[tvorba položiek -- item-pool ]** - *** aké položky by mali byť v item-pool*** - **redundantné** -- len v prvej fáze nadbytočné, neskôr ich vymažeme - kedy? -  1. urobím všetko, čo je potrebné pre úspech mojich detí. -  2. žiadna obeť nie je dosť veľká, ak pomôže dosiahnuť mojim deťom úspech. - odvíjajú sa od základnej definície konštruktu - **homogénne** = nemali by obsahovať položky, ktoré skúmajú niečo iné (depresia vs. stres) - dostatočne senzitívne položky = citlivé na meranie konštruktu - interné a externé príčiny by sme mali zohľadňovať - latentné premenné = viem, že sa prejavuje nejakými spôsobmi - napr. depresia  nálada, anhedónia, spánok, únava,\... - počet: 3-4 násobok finálneho dotazníku (ak chcem 20 položkový, vytvorím si 80 položiek) - **ako formulovať znenie položiek** - dĺžka - náročnosť na porozumenie - dvojitý zápor - otázka na dve rôzne veci - sugestívne otázky - pozitívne vs negatívne formulované položky -- výhody a nevýhody - výhoda: nútime participanta, aby rozmýšľal nad odpoveďami, aby si nenavykol, aby sa výskumník nepýtal na to, čo chce zistiť - nevýhoda: participant musí vkladať viac kognitívneho úsilia, ak by bolo striedanie časté častejšie chyby - minulý/prítomný/budúci čas nemali by sme často striedať, určiť si jednotný štýl - personifikácia -- či naformulujem otázky v 1. os. sg./portrétovanie (participant sa má vžiť) -  reprezentujú položky v dostatočnej miere konštrukt a všetky jeho aspekty? -  obsahuje zoznam aj položky, ktoré sú vzdialené (nie irelevantné) od autorovho zámeru? **[formát merania ]** - ***Likertove škálovanie*** = posudzovanie výrokov na ordinálnej škále -  je dôležité, ako si škálu nastavíme -  najčastejšie - ***Thurstonove škálovanie*** = metóda rovnako vyzerajúcich intervalov - kroky  - zozbieranie dostatočného počtu výrokov v populácii, ktorá je reprezentatívna pre náš výber - triedenie expertami do kategórií (7-11 kategórií) - vypočítame medián = škálová hodnota položky - vybratie výrokov tak, aby reprezentovali celé kontinuum -  administrovanie participantmi - P sa vyjadrujú ku každému výroku súhlas/nesúhlas - P si vyberajú bod, ktorý je pre nich charakteristický (napr. 2. stupeň niečoho) - ***Guttmanove škálovanie*** = škalo-gramová analýza -  výroky sú zoradená tak, aby súhlas s poslednou položkou automaticky znamenal aj súhlas s predchádzajúcimi položkami -  napr. fajčíte? -- ak odpoviem nie, nemusím ďalej vypĺňať, vypĺňam, keď je položka môj limit - ***Osgoodov sémantický diferenciál*** -  P vyjadruje príklon k jednému k antoným -  rýchly 1 2 3 4 5 6 7 pomalý - ***Q-triedenie*** -  triedenie výrokov, avšak počet výrokov v jednej kategórii je obmedzený - ***numerické škály*** - ***binárne odpovede*** -- správne/nesprávne, súhlasím vs nesúhlasím a pod. - ***vizuálne analógové škály*** -  napr. na smajlíkoch **[čo ešte musíme zvážiť pri škálovaní odpovedí]** - **počet ponúknutých možností** -  párny/nepárny, stredný variant - **rozmiestnenie odpoveďových variantov** -- grafické znázornenie -  ako veľmi súhlasíte s výrokom? - veľmi - nie veľmi - trochu vôbec - veľmi nie veľmi - trochu vôbec **[zhodnotenie položiek expertmi ]** - experti na obsah - definícia meraného konštruktu a súlad medzi konštruktom a zoznamom položiek - relevantnosť - jasnosť - úplnosť **[zváženie pridania validizačných položiek ]** - sociálna žiadúcnosť -  napr. nikdy v živote som neurobila v práci chybu -  ak je sociálne žiadúcich odpovedí veľa spochybňovanie úprimnosti - obdobné nástroje merania -  pokiaľ chceme zistiť, či meriame to čo meriame, je dobré to skorelovať s obdobnými nástrojmi merania - distraktory -  položky nesúvisiace so zámerom dotazníka -  aby participant nevedel, čo chceme zmerať dotazníkom **[administrácia položiek v skúšobnej vzorke ]** - aká veľká má byť skúšobná vzorka? -  približne 300 ľudí - je skúšobná vzorka reprezentatívna? - možno výsledky zovšeobecniť? - nie je súbor odlišný od cieľovej populácie? **[zhodnotenie položiek]** - aká je dobrá položka? -- z pohľadu štatistiky -  vnútorná konzistencia (Cronbachova alfa) -  korelácia položiek so zvyškom položiek -  frekvenčná analýza odpovedí (vidíme, či sú využívané všetky stupne škály) -  korelácia s inými skóre/meraniami -  faktorová analýza (predpokladaný počet dimenzií položky by sa mali zoskupiť do toľkých dimenzií, ktoré sme plánovali) - ktoré ukazovatele sú v PSPP? **[optimalizácia dĺžky škály ]** - dlhé škály - výhody: presnejší údaj -  nevýhody: neochota participantov, zaťaženosť - krátke škály -  výhody: ochota participantov -  nevýhody: nie až tak presné meranie - X=T+e -  T -- true score -- skutočné skóre -  X -- raw score -- hrubé skóre -  E -- error -- chybové skóre (náhodné) - Reliablita = relatívna neprítomnosť chýb v meraní, ostávajú na úrovni odhadov, nevieme nikdy na 100% povedať, že sme zistili nejakú reliabilitu - Empirické overenie reliability -  test -- retest - Zisťujeme koreláciu medzi prvým a druhým meraním - Využívame pri stabilných konštruktoch, ktoré sa v čase nemenia -  paralelné formy - Náročné vytvárať pri veľa položkovom dotazníku -  split half - Nemusíme vytvárať ďalší dotazník, len ho rozdelím na 2 homogénne celky - Nemožno ho použiť, ak je dotazník príliš krátky, pri dimenzionálnych dotazníkoch, výkonových a kreatívnych metódach, úlohách s narastajúcou obtiažnosťou -  vnútorná konzistencia - Najmenej presný spôsob odhadu - Cronbachova alfa = 0,7 = dobrá metóda - Mali by sme si uvedomovať chybné interpretácie -- nevyjadruje homogenitu, ale vzťahy - Je ovplyvnená ordinalitou a extrémnymi hodnotami - McDonaldova omega -- uprednostňuje sa, vychádza z faktorovej analýzy - Lambda - KR-20 -- pre metódy s dichotomickými položkami (áno/nie) - Point-bisterial -- korelácia so zvyškom testu - Formatívny a reflektívny model - Formatívny = indikátory vyjadrené v položkách formujú, vytvárajú skúmaný konštrukt -  Napr. dotazník strachov, čoho sa bojím zaškrtnem veľa zvierat, ale nie výšky atď. preto sa konštrukt formuje - Reflektívny = indikátory sú odrazom/prejavom latentného konštruktu - Napr. ak meriam empatiu ako latentný konštrukt, napísali sme prejavy, je jasné, že položky by mali korelovať, pretože všetky by mali reflektovať empatiu -  zhoda posudzovateľov - Využíva sa najmä pri pozorovaniach, spracovaniach nahrávok Teória odpovede na položku - Predpoklady: 1. Výkon testovanej osoby môže byť predikovaný (aj vysvetlený) na základe určitých faktorov, ktoré môžeme nazývať aj latentná črta, resp. úrovne schopnosti 2. Vzťah medzi odpoveďou na položku a schopnosťou môžeme opísať prostredníctvom stúpajúcej krivky (charakteristická krivka položky). Krivka opisuje, aká je pravdepodobnosť správnej odpovede pri danej úrovni schopností. - Základné pojmy, parametre, ktoré rozlišujú pri jednotlivých položkách -  Parameter a -- rozlišovacia schopnosť - Do akej miery vie položka rozlíšiť ľudí na základe ich latentnej úrovne schopnosti - 0-2, čím je vyššia hodnota, tým lepšie položka diskriminuje -  parameter b -- obťažnosť položky - Do akej miery je položka náročná - Od -3 po 3 čím viac, tým ťažšia - Podľa počtu ľudí, ktorí vedeli na ňu správne odpovedať -  parameter c -- faktor hádania - Do akej miery je možné uhádnuť odpoveď na danú položku - Na základe odpovedí vo všetkých úlohách usudzujeme na latentnú črtu, vieme vygenerovať profil odpovedania testovanej osoby - IRT modely -  jednoparametrový logistický model - Rushov model - Odhadujeme len náročnosť -- b parameter -  dvojparametrová logistický model - A+b parameter -  trojparametrový logistický model - A+b+c parameter -  poskytuje nám informačnú funkciu položky keď sčítame všetky informačná funkcia testu -  predpoklady použitia IRT - Invariancia parametrov - Hodnoty parametrov by mali byť nezávislé na vzorke = napr. 100 ľudí, náhodne na 50 a 50, odhady by mali byť rovnaké - Jednodimenzionalita testu - Dotazník by mal byť jednodimenzionálny a výsledok by mal byť závislý od 1 latentnej črty - Lokálna nezávislosť - Odpoveď v jednej položke nemôže poskytovať kľúč k odpovedaniu na ďalšiu položku -  Využitie: overovanie dlhých a krátkych škál, paralelné verzie, adaptívne testovanie -- v akej fáze je vhodné zastaviť testovanie, odhad podvádzania, efekt únavy,\... Validita - Druhy validity -  Neexistujú, máme len rôzne druhy evidencií, ktorými môžeme vyjadriť, či bola naša interpretácia valídna, nie test - Validita = miera, v ktorej empirické evidencie a teórie podporujú interpretáciu testovaného skóre pri odporúčanom spôsobe použitia testu - = kvalita záverov, hypotéz, tvrdení rozhodnutí, ktoré vznikli na základe skóre v teste Proces validizácie 1. Explicitné vyjadrenie interpretácie testovaného skóre -  vytvárame pojmový rámec, čo má metóda merať, interpretácia je vedúcou myšlienkou validizácie -  interpretujeme vzhľadom k cieľu -  formulujem si tvrdenia, ktoré podporujú moju interpretáciu, ktoré keď overím, získam evidenciu v prospech validity 2. Formulácia alternatívnych hypotéz -  nedostatočná reprezentácia konštruktu = teste neobsahuje všetky dôležité aspekty konštruktu (napr. formulovanie testu len z 1. prednášky) -  rozptyl nevzťahujúci sa ku konštruktu = test pokrýva oblasti, ktoré obsahovo nesúvisia s konštruktom 3. Zhromažďovanie empirickej evidencie -  **evidencia založená na obsahu testu** = vzťah medzi obsahom testu a konštruktom, ktorý má merať - Najčastejšie na základe posúdenie odborníkom - ** evidencia založená na postupoch odpovedania na položky** = súlad medzi konštruktom a detailným spôsobom odpovedania/výkonom testovanej osoby -  **evidencia založená na vnútornej štruktúre testu** = miera, v ktorej vzájomné vzťahy medzi položkami alebo časťami testu zodpovedajú konštruktu - Položky s narastajúcou obťažnosťou, tak by sa výkon nemal zlepšovať - ** evidencia založená na vzťahu k iným premenným** - Vzťah testovaného skóre k vonkajšej premennej -- kritériu - Konvergentná evidencia = 2 metódy, ktoré majú to isté (napr. strach súvisí so strachom) - Divergentná evidencia = merajú 2 rozdielne konštrukty (napr. strach by mal menej korelovať s kvalitou spánku a úzkosťou) - Súbežná evidencia = meranie v jednom čase - Prediktívna evidencia = kritérium, ktoré predpovedá meranie validity v čase - ** Evidencia založená na dôsledkoch testovania** = zhromažďovanie evidencie o prospešnosti testu - napr. skóre z dotazníka úzkosti -- klient potrebuje nejaký prístup, mali by sme sa ho opýtať, či sme ho dobre zaradili do nejakej skupiny, či moja interpretácia niekomu pomohla Vecná signifikancia - štatistická signifikancia/významnosť = skúma, či je výsledok dosiahnutý náhodou a či je zovšeobecniteľný na populáciu -  rozdiel v miere stresu medzi zamestnancami vo verejnom a súkromnom sektore je štatisticky významný. -  Formulujeme tzv. nulovú hypotézu H0 -- hypotéza o tom, že sa „nič nedeje", t.j. že medzi skúmanými objektami neexistuje rozdiel -  formulujeme alternatívnu hypotézu, ktorá je tvrdením o všetkých situáciách nepokrytých nulovou hypotézou. To znamená, že alternatívna hypotéza predpokladá, že nejaký rozdiel existuje. -  zvolíme testovaciu štatistiku a rozhodovacie pravidlo -- podmienky, po splnení ktorých možno nulovú hypotézu zamietnuť (p=0,05) hodnota p by mala byť menšia ako 0,05, aby išlo o štatisticky významný výskum -  môžu nastať dve situácie: - H0 je pravdivá - H0 je nepravdivá Rozhodnutie -------------------------------------- -------------------------------------- ----------------------------- Skutočný stav Nezamietnem partnera. Zostávam s ním Zamietnem partnera. Rozchod Môj partner je pre mňa ten pravý Správne Chyba I. typu Môj partner nie je pre mňa ten pravý Chyba typu II Správne - Vecná významnosť -  sa zaoberá tým, či je výsledok užitočný v reálnom svete -  nám pomáha zhodnotiť dôležitosť a užitočnosť výsledkov výskumov -  znamená, že nameraný rozdiel alebo zistená súvislosť je dôležitá pre vedecké poznanie alebo praktické účely -  Nemá jasné terminologické vymedzenie - Významnosť vecná (substantive significance), Významnosť praktická (practical significance), Významnosť logická (logical), Výsledková dôležitosť (result importance), výsledková zmysluplnosť (result meaningfulness), významnosť vedecká - Veľkosť efektu/účinku -- pôvodne termín, ktorý vznikol na experimentálne účely v korelačnom výskume nemôžeme konštatovať efekt, ale máme silu vzťahu -  história - Absolútna vecná významnosť rozdielu = porovnávanie premenných v pôvodných jednotkách/počtoch (napr. hodiny) - Relatívna vecná významnosť = rozdiel posudzovaný v percentách - Meranie veľkosti vplyvu v experimentálnych dizajnoch - Miery vecnej významnosti rozdielov a závislostí - Miery merajúce rozdiely -- [[https://www.psychometrica.de/effect size.html]](https://www.psychometrica.de/effect%20size.html) -  Cohenovo d -- rozdiel priemerných hodnôt delených štandardnou odchýlkou priemerov - Nevýhoda: malo by sa uplatňovať len v prípade normálnej, parametrickej distribúcie - D = 0 50% - D = 0,2 58% - D = 0,5 69% - D = 0,8 79% - D = 2 98% -  Hedgesovo g (inferenčný charakter) - Inferenčný charakter = zovšeobecnenie na populáciu -  glassova deltra - Miery vyjadrujúce vysvetlený rozptyl -  Fisherova eta2 -  Hayesova omega -  Korelačný koeficient - Keď ho umocníme na 2 vznikne koeficient determinácie -  Koeficient determinácie -- vyjadruje sa % - Výhody vecnej signifikancie -  Nezávislosť na veľkosti výberového súboru - Pri štatistickej ak je veľký súbor, vyjde signifikantné všetko -  pozorovateľnosť a využitie v metaanalýze -  zhodnotenie veľkosti rozdielu alebo sily vzťahu - Nevýhody vecnej signifikancie -  nejde o inferenčnú, ale len o deskriptívnu štatistiku -  je založená na predpoklade normálnej distribúcie -  závisí na raliabilite meraného ukazovateľa -  nemeria významnosť jednotlivca - Štatistická alebo vecná? -  koncept štatistickej významnosť opustiť -- Loftus, 1993, Schmidt, 1996 -  zástancovia vecnej signifikancie, ktorí pripúšťajú aj aplikáciu a používanie štatistickej významnosti -- Thompson, 1998 -  vyhranení zástancovia štatistickej významnosti (Robinson, Levin) - Najskôr posúďte štatistickú významnosť a keď zistíte, že výsledok je štatisticky významný, vypočítajte mieru vecnej významnosti a interpretujte ju = neodporúča sa -  Blahuš: najskôr posúďte vecnú významnosť výsledkov. Následne posúďte zovšeobecniteľnosť výsledkov z výberu na základný súbor prostredníctvom štatistického testu -  Thompos: vypočítajte interval spoľahlivosti a hodnotenie výsledkov cez prizmu štatistiky, vypočítajte niektorú z mier vecnej signifikancie a interpretuje ju, vypočítajte interval spoľahlivosti vecnej významnosti a jej interpretácie - Súčasné využitia VS - Klinická významnosť - Jeden z ukazovateľov založených na praktických ukazovateľoch - Napr. počet vyliečených pacientov - Ekonomická významnosť - Koľko ušetríme/získame Základné koncepty v metodológii - Parsimónia = Okamova britva = najjednoduchšie vysvetlenie pozorovaného - Iné plauzibilné vysvetlenie = zvažovať iné akceptovateľné vysvetelenia - Zistenia vs závery = zistenia sú fakty, závery sú naše interpretácie