Základné psychologické pojmy PDF

 základné psychologické pojmy PSYCHIKA systém, ktorý slúži na interpretáciu reality zjednocujúci systém osobnosti spracuje, predpripravý čo sa deje okolo nás aj vnútri celkové duševné rozpoloženie tvorená : psychickými stavmi - nálada, celkové duševné rozp...

 základné psychologické pojmy PSYCHIKA systém, ktorý slúži na interpretáciu reality zjednocujúci systém osobnosti spracuje, predpripravý čo sa deje okolo nás aj vnútri celkové duševné rozpoloženie tvorená : psychickými stavmi - nálada, celkové duševné rozpoloženie psychickými procesmi - poznávanie vnútorného a vonkajšieho sveta (myslenie…) psychickými vlastnosťami - temperamentné a charakterové vlastnosti existuje ako dianie, neustále, prežívanie a správanie funkciou nervovej sústavy jednotou subjektívneho (v nás) a objektívneho (okolo nás) determinovaná historickým vývojom aj individuálnym vývinom (od počatia po smrť) tvorená prežívaním a správaním PREŽÍVANIE uvedomovanie si, viazané na procesy vedomia uvedomovanie si psychických zážitkov (všetko - svetlo, chuť…) subjektívne - vlastné prežívanie subjektu jedinečné a neopakovateľné - aj keď je podnet ten istý, podnet prežívame jedinečne uskutočňuje sa v čase vyznačuje sa ním len človek- viazané na uvedomovanie si, centrálnu nervovú sústavu SPRÁVANIE súhrn vonkajších ale aj vnútorných merateľných prejavov, ktoré sú reakciou na prežívanie (podnet) 3 dimenzie : výrazy - mimika, gestikulácia, proxemika - neverbálne reč - čo hovorí, ako, tempo, hlasitosť, intenzita, intonácia, barličky konanie - zámerne, cieľavedomé, systematické reagovanie 3 formy : spontánne - chýba podnet, je uložený hlboko v nevedomí reaktívne - reakcia -> podnet operatívne - spája viacero úkonov do konkrétneho správania -> séria čiastkových úkonov (šoférovanie) môže byť : expresívne - to čo prežívame dávame najavo = prežívanie adaptívne - nedávam najavo to čo prežívam x prežívanie VEDOMIE zvláštny stav mysle, v obsahu ktorého sa odrážajú vnútorne aj vonkajšie súvislosti vy jadruje vnútorné prežívanie vždy má predmet, ktorého sa týka odráža sebareflexiu fyziologicky súvisí so stavom bdelosti NEVEDOMIE všetko na čo v danom momente nemyslíme nezastaví sa momentálne neuvedomenie, ale predtým vedome prežité zážitky, skúsenosti, vedomosti, na ktoré momentálne nemyslíme, ale je isté, že ich máme zahŕňa : zautomatizované činnosti - šoférovanie potlačené túžby, želanie, inštinkty medziľudské city - sympatia, antipatia intuícia - vnútorný hlas prejavy : sny - nevedomí obsah s aktuálnym prežívaním chybne výkony a prerieknutia - skomolenie slov… neuvedomená tendencia k určitému konaniu - spontánne úkony BAZÁLNA OSOBNOSŤ odráža psychický základ jednotlivca tvorí sa v prvých týždňoch psychický základ odrážajúci konkrétnu situáciu dieťaťa a s ňou spojené emócie stojí na emocionálnom kontakte rodiča základnou dimenziou je bazálna istota / neistota (úzkosť) dôležité je uspokojovanie potrieb MODÁLNA OSOBNOSŤ osobnosť, ktorá sa v danej kultúre vyskytuje najčastejšie osobnosť, ktorá najvýstižnejšie charakterizuje príslušníka danej kultúry, jej črty, vlastnosti SUBKULTÚRA podkultúra menšia skupina vrámci väčšej kultúry modifikuje hlavné kultúrne hnutie feminizmus, fašizmus, hudobné žánre pôsobí na jednotlivca prostredníctvom modifikovaných kultúrnych vzorcov SEBAPOŇATIE/SELF- CONCEPT súbor presvedčení a postojov človeka k sebe samému vzťah k sebe, ako sa vníma, akú ma o sebe predstavu reálne ja, ideálne ja, vzťah k sebe PSYCHICKÁ INTEGRITA celistvosť, nedeliteľnosť psychiky základný prejav duševného zdravia sebauvedomenie jednotlivé duševne obsahy sa podriaďujú zážitku “ja” často ohrozované potrebuje oporné múry - referenčné systémy osobnosti - hlavný strážcovia osobnosti ak je ohrozená - frustrácia, vytesnenie - aktivujú obranné mechanizmy osobnosti, ktoré integritu obnovia aj za cenu skreslenia vnímania či chybného úsudku SEBAÚČINNOSŤ označuje schopnosť nejakú “páku” prinútiť sa schopnosť odmeňovať/trestať seba samého prostredníctvom sebauznania a sebakritiky a tým ovplyvňovať výsledky učenia ZRENIE/MATURÁCIA proces biologických zmien zvyšujúcich diferenciáciu organizmu, ktoré sú určované vekom spočíva predovšetkým v hormonálnej regulácii odlišné procesy zrenia ako v minulosti poruchy sú spôsobené príčinami intoxikácia nedostatok potravy poruchy metabolizmu… BIOLOGICKÉ STARNUTIE proces degradačných zmien - nastupuje v poslednej tretine života 1.evolučné zmeny - rast,rozvíjanie 2.dlhodobé - dospelosť 3.proces involučných zmien - proces degradačných zmien, biologické starnutie prejavuje sa : zničením fyzickej výkonnosti zhoršenie telesných sústav zníženie obranyschopnosti organizmu INDIVIDUALITA jedinečnosť, neopakovateľnosť osobnosti prejavuje sa vedomím identity, ktoré je silne závislé od pamäti človeka KOGNITÍVNY ŠTÝL hypotetický konštrukt - slúžiaci k označeniu spôsobu akým človek prednostne vníma, koná, myslí spôsob akým človek poznáva (sluchový, vizuálny) SUBSTITUČNÉ SPRÁVANIE náhradné správanie nahradí primárne správanie - som hladný - napijem sa správanie vedúce k uspokojeniu určitej potreby je nahradzované iným správaním KONZISTENCIA SPRÁVANIA individuálna stálosť/ súdržnosť jedinec v situáciách vykazuje rovnaké správanie v rôznych úlohách - identické správanie DUŠEVNÁ ZRELOSŤ viazaná na vek, ale dôležitejšia individuálna história vekom nadobúdaná osobnostná kvalita spočívajúca v postupnej optimalizácii jej jednotlivých čŕt a prejavujúca sa regulovaním vzťahu k sebe, ľudom, k práci… PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY ŠTRUKTÚRA PSYCHOLOGICKÝCH VIED základné tvoria všeobecne využívanú poznatkovú základňu zahŕňajú psychologické javy a fakty, ktoré majú najvšeobecnejší charakter špeciálne zaoberajú sa hlbšie a zo špecifických hľadísk určitými vybranými javmi aplikované sú v tesnom spojení s konkrétnymi oblasťami spoločenskej praxe prenášajú poznatky priamo do praxe ZAKLÁDNÉ PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY všeobecná psychológia zahŕňa poznatky o najvšeobecnejších zákonitostiach psychických javov, procesov a vlastností zaoberá sa základnými psychickými procesmi u duševne zdravého jedinca zameriava sa na ľudské poznávanie, motiváciu a emócie ontogenetická psychológia sleduje evolúciu a involúciu psychických stavov, procesov a vlastností sleduje zákonitosti vývinových zmien od počatia až po smrť psychológia osobnosti odvetvie psychológie študujúce človeka ako neopakovateľný a jedinečný, dynamicky jednotný a organizovaný celok biologických, psychických a sociálnych vrstiev osobnosti študuje rozdiely medzi ľuďmi, konštatácie jedinečných osobnostných vlastností psychopatológia zaoberá sa skúmaním, triedením a výkladom chorobných duševných prejavov ŠPECIÁLNE PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY patopsychológia veda o hraničných stavoch osobnosti človeka medzi normálom a patológiou o psychických sprievodných javoch a dôsledkoch akéhokoľvek životného nedostatku zoopsychológia skúma správanie zvierat, ich reakcie, vlastnosti a inteligenciu najrozpracovanejšia je časť učenia psycholingvistika skúma spôsoby osvojovania a používania jazyka, analyzuje vzťahy medzi myslením a rečou, procesy vnímania a porozumenia reči psychometria veda o meraní duševných procesov, ktorá sa zaoberá tvorbou a overovaním psychologických testov s pomocou štatistických postupov komparatívna psychológia porovnávacia porovnáva poznatky jednotlivých psychologických disciplín psychodiagnostika zameriava sa na rozprávanie a posudzovanie psychických vlastností a stavov pomocou klinických (pozorovanie, rozhovor) alebo štandardných metód súvisí so psychoterapiou - psychologické pôsobenie na klienta APLIKOVANÉ PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY pedagogická psychológia študuje psychologické zákonitosti edukácie analyzuje zákonitosti výchovy, vzdelávania a učenia v školských i mimoškolských zariadeniach neskôr sa z nej vyčlenila školská psychológia (skúma priebeh, podmienky a výsledky školskej výchovy a vzdelávania) klinická psychológia špecializuje sa na diagnostiku, liečbu a spoločenské prispôsobenie sa osôb s relatívne závažnými psychickými poruchami zaoberá sa psychickou reguláciou správania z hľadiska choroby a disadaptácie psychológia práce zaoberá sa podmienkami práce a ich vplyvom na pracovný výkon človeka vyčlenila sa z nej : —> inžinierska psychológia - upravuje ovládacie a meracie prvky rôznych technických zariadení —> psychológia trhu - analyzuje psychologické otázky ponuky a dopytu —> psychológia zákazníka - študuje správanie na kupujúcich v snahe predvídať a ovplyvniť toto správanie psychológia zdravia skúma ako sa určité typické spôsoby správania, myslenia a cítenia vzťahujú k telesnej a psychickej pohode zaoberá sa diganotstikou, liečbou a prevenciou rôznych ochorení a podporuje tak duševné zdravie forenzná/súdna psychológia študuje zločinnosť, psychológiu páchateľov trestných činov, spoločné znaky trestných činov vypracováva znalecké posudky posudzuje vierohodnosť svedkov psychológia športu pokúša sa psychologickými prostriedkami zvýšiť výkonnosť športovcov, lepšie zvládať predštartové stresy, ovplyvňovať učenie v športe zaoberá sa organizáciou tréningov, zvládaním trémy, nadobúdaním subjektívnej pohody športujúcich policajná psychológia skúma zákonitosti psychickej regulácie jednotlivca (policajta), policajnej skupiny a občanov, nachádzajúcich sa v špecifických podmienkach a situáciách vyžadujúcich si odbornú policajnú činnosť RELATÍVNE MLADÉ PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY psychológia životného prostredia zameriava sa na vzťahy medzi životným prostredím a prežívaním, správaním človeka ekologická psychológia analyzuje psychologické príčiny poškodzovania životného prostredia  BIOLOGICKÁ DETERMINÁCIA SPRÁVANIA jej zdrojom je vrodená konštitúcia človeka tvorená : druhovým vybavením špecifickými zmyslovými orgánmi, rozsah zmyslových orgánov človeka je v porovnaní so zvieratami obmedzený druhovo špecifická stavba nervovej sústavy a jej funkcie špecifické vrodené formy správania (dedičnosť, inštinkty) kostno-svalový systém a kožné ústrojenstvo vzpriamená chôdza umožnila dominantnejšiu funkciu zraku, uvoľnenia ruky čiže jemnú motoriku, zvýšila sa mobilita celej pohybovo-opornej sústavy krvný obeh a dýchanie činnosť endokrinných žliaz (hypofýza, štítna žľaza, prištítne telieska, detská žľaza týmus, pankreas, pohlavné žľazy… nervová sústava 1.NERVOVÁ SÚSTAVA STAVBA A ČINNOSTI NERVOVEJ SÚSTAVY najvyšší stupeň biologickej determinácie zabezpečuje celistvosť organizmu a jednotu organizmu a prostredia vytvára celistvú a biologickú účinnú odpoveď organizmu na jeho vonkajšie stimuly ŠTRUKTÚRA NS nervový systém centrálny periférny mozog miecha aferentný (dostredivý) eferentný (odstredivý) somatický (telový) vegetatívny sympatikus parasympatikus STAVEBNÉ ELEMENTY NS základný element/súčiastka je NEURÓN stavba neurónu : telo spolu s jadrom krátke výbežky dendirty dlhy výbežok axón (neurit) - pokrytý vrstvou - tvorí biologický/energetický zásobník pre fungovanie neurónu nervové bunky sa prostredníctvom dlhých a krátkych výbežkov navzájom nedotýkajú medzi nimi existuje synaptická štrbina vyplnená neurotransmitermi neurotransmitery : látky, nevyhnutne dôležité pre prenos nervových vzruchov medzi nervovým bunkami nedostatok alebo nadbytok spôsobuje neschopnosť fungovania v bežných životných podmienkach synapsie - neuróny vytvárajú spojenia ZÁKLADNÝ ČINNOSTNÝ ELEMENT NS nervový vzruch - reflexný oblúk  receptor - zaznamenáva pôsobenie podnetu —> CNS —> efektor - sval, žľazy dostredivé vlákna eferentná dráha spracuje sa nervový vzruch na organizmus pôsobia fyzikálne a chemické javy - podnety pri pôsobení môže ale nemusí vzniknúť nervový vzruch ak vznikne, charaktizujeme - prechodné zmena na ohraničenom úseku nervového, ktorá sa šíri určitou rýchlosťou vzruch sa šíri po neurovom vlákne postupne : - šírenie rytmické, počas prechodu sa spotrebúva energia (modrá vrstva), toto miesto sa stáva inertné/nedráždivé voči podráždeniu, kým sa neobjaví bielkovinová vrstva, vlákno nebude schopné viesť vzruch pri vzniku nervového vzruchu patrí zákon VŠETKO alebo NIČ - buď vzniknú alebo nie - vznikne v situácia, že intenzita podnetu dosiahne PRAHOVÝ PODNET —> bola splnená podmienka dolného podnetového prahu —> pokiaľ intenzita presiahne našu prahovú citlivosť = vzruch nevznikne CENTRÁLNY NERVOVÝ SYSTÉM tvorí mozog a miecha hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov riadi motorické reakcie - hrubá, jemná motorika nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od nej pamäť a učenie a celé vedomie človeka STAVBA CNS 2 druhy nervového tkaniva sivá hmota - tvoria ju telá neurónov biela hmota - tvoria ju výbežky neurónov mozgová kôra nachádza sa v nej sivá hmota centrálna časť analyzátora nositeľom psychického života miestom, kde fyziologický proces sa mení na psychický - podnetom sa pripisuje farba, vôňa… mozog najviäčšia časť predný/veľký mozog rozdelený na 2 pologule/ hemisféry, ktoré spája corpus callosum niektorá literatúra zahŕňa do predného mozgu aj koncový mozog a medzimozog - inokedy je medzimozog vymedzovaný ako samostatná časť corpus callosum -spája hemisféry - väčší u žien - pri porážke dôjde ku rehabilitácii rýchlejšie u žien predný mozog rozdelený na bloky : čelný, spánkový, temenný, záhlavový najmenšia časť je stredný mozog najväčšiu jeho časť vypĺňa retikulárna formácia zadný mozog je tvorený mozočkom, tzv. Varlovým mostom a predĺženou miechou mužský mozog ťažší asymetrickejšie usporiadanie mozgu väčšia mozgová kôra v temennom laloku = ovplyvňuje vnímanie zmyslových podnetov väčšie centrum emočnej pamäti = riadi sexuálne správanie a nálady vynikajú v matike a logike, rozmýšľajú viac priamo, analyticky a logicky, odolnejší voči stresu, lepšia priestorová orientácia, nevnímajú jemné detaily ženský mozog ľahší v priemere lepšie výsledky v testoch vo všeobecnej inteligencie väčší hyppocampus v spodnej časti mozgu väčšia citlivosť na jazyk a literatúru, lepšia vizuálna pamäť, citlivosť na detaily, intuitívne rozmýšľanie, rýchlejšie podliehanie stresu VEGETATÍVNA NS sympatikus aktivuje k činnosti pripravuje na akciu funguje na báze adrenalínu prekrvenie dôležitých orgánov na akciu (pľúca, dýchanie, mozog) - na útek alebo útok parasympatikus po odznení života ohrozujúcej prekážky sa aktivuje relaxuje organizmus - vráti prekrvenie jednotlivých orgánov funguje na báze acetylcholínu 2. DEDIČNOSŤ prenos vlastností z jednej generácie na druhú - predovšetkým fyzické genotyp - súhrn dedičných vlastností je zakódovaný v génoch chromozómov fenotyp - súhrn pozorovateľných znakov a vlastností organizmu, ktoré sú výsledkom interakcie genotypu s prostredím v priebehu života je vplyv vrodených dispozícii menší nakoľko sa vo vývine uplatňujú individuálne skúsenosti SOCIÁLNA DETERMINÁCIA SPRÁVANIA bazálna osobnosť jadro sociálneho charakteru - postojov voči iným ľudom tvorená prostredníctvom dimenzií bazálnej istoty a neistoty sociálnokultúrna determinácia - tvorená rodinou a kultúrnym prostredím má 4 zložky : zložka normatívna a hodnotová - spoločenské zvyky, mravné obyčaje, zákony zložka medziľudských vzťahov - tvorená sociálnymi interakciami, sympatie a asympatie spoločenské produkty - umelecké diela osobnostná zložka - aj človek ovplyvňuje kultúru kultúra - systém, ktorý pôsobí na jednotlivca pomocou symbolov, ktoré niečo zastupujú a podnecuje jednotlivca k špecifickým reakciám kultúrne vplyvy sú v ranných fázach nášho života sprostredkované predovšetkým rodinou, neskôr školou, rovesníkmi, profesijnými skupinami v sociálnom prostredí sa človek postupne adaptuje = SOCIALIZUJE SOCIALIZÁCIA proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti, ktorý prebieha formou sociálneho učenia v ktorom si dieťa osvojuje normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania, ktoré sú vyžadovaná a platné pre danú kultúru druhy : spontánna / nevedomá inštitucionálna / zámerná - v škole, práci z hľadiska prostredia : primárna - v rodinnom prostredí sekundárna - v ostatných druhoch prostredia formy sociálneho učenia adaptácia / adjustácia - prispôsobenie sa, hľadanie súladu vlastných cieľov a požiadaviek prostredia - porucha - maladaptácia priame spevňovanie - socializácia realizovaná prostredníctvom odmeňovania a trestania - žiadúce správanie - odmeňované, nežiadúce - trestané imitácia / napodobňovanie - predovšetkým odmeňovaného správania identifikácia / stotožňovanie - vyšší stupeň nápodoby - predpokladá emocionálnu väzbu a model - vzťah pôsobiaceho modelu - stotožňovanie sa s modelom ako celkom - preberáme celkové pôsobenie človeka - modely (vzory) : fyzicky prítomné - súrodenec, rodič… pôsobiace sprostredkovane - média, internet exemplárne - umelovytvorené, spoločnosťou dané RODINNÁ VÝCHOVA môžeme členiť podľa miery prejavov lásky plného záujmu o dieťa miery a spôsoby kontroly dieťaťa výchovne štýly demokratická výchova - vytvára pocit prináležitosti - prejavy lásky a záujmu o dieťa sú dostatočné - formuje sa jedinec zdravo sebavedomitý a vnútorne vyrovnaný - existencia práv a povinností liberálna výchova - nie sú dané pravidlá ani hranice - výsledkom je zhýčkané dieťa - “dieťa ulice” - ulica ho formuje viac autoritatívna výchova - formuje labilnú, neistú osobnosť so sklonmi k agresivite, nepriateľstvu - príliš pravidiel - založené na príkazoch a zákazoch od rodičov  PSYCHICKÁ DETERMINÁCIA SPRÁVANIA vysokoregukatívny charakter na správanie človeka regulační proces psychiky - na základe spätnej väzby zabezpečujú stav homeostázy (rovnováhy) v organizme riadiace procesy psychiky - určujú smer a novú orientáciu psychický obraz stredný článok psychickej reťaze, je výsledkom psychického procesu a z hľadiska regulácie správania vystupuje v danej časovej jednotke ako integrátor činnosti človeka jeho regulujúce funkcia spočíva v motivačnej (pohnutkovej) a gnostickej (poznávacej) regulácii motivačná regulácia - vzbudzujú, udržiavajú činnosť, usmerňujú, vedú k cieľu = motívy - rôzna podoba - pudy, potreby, záujmy, postoje… gnostická regulácia - podmienená intelektom, špeciálnymi schopnosťami s rozhoduje o kvalite výkonu - základom sú kognitívne a poznávacie procesy GNOSTICKÁ REGULÁCIA SPRÁVANIA podľa toho, ktorý kognitívny proces je pri nej dominantný regaluacia na úrovni pocitov - pohyby regulované na základe zraku, sluchu regulácia na úrovni vnemov - vnem odráža podnety ako celky regulácia na úrovni predstáv - vedúca úloha v niektorých podmienkach - architekt regulácia na úrovni rečovo-myšlienkových procesov - myslenie odráža podstatné spojitosti medzi javmi a reguluje činnosť ako celok ŠTRUKTÚRA PSYCHICKEJ REGULÁCIE komponenty - znaky a vlastnosti osobnosti, ktoré sa dajú vydeliť z našej celkovej štruktúry patrí vrodená konštitúcia - stavba organizmu, vrodené vlastnosti NS, prejavuje sa rastom a zrením učenie - prispôsobenie sa organizmu a zmeny v správaní, ktoré sú nevyhnuté pre udržanie jeho existencie, prejavuje sa skúsenosťou, transferom, perspektívou motivácia - aktivačnú, cieľovú, snehovú, zameranostnú stránku správania, ašpiráciami, prejavu sa sekundárnymi potrebami poznávanie - vytváranie obrazu o okolitom svete v podobe vnemov, predstáv, myslenia, prejavuje sa v čase obrazom sveta hodnoty - spôsob poznávania a prežívania skutočnosti, ktorá je daná kultúrnosociálnym filtrom, prejavuje sa kultúrnosociálnym profilovaním človeka ja komponent - integrujúca zložka osobnosti, ktorá sa prejavuje v utváraní obrazu seba, alebo želaný obraz seba, prejavom je sebautváranie komponenty nevyhnutné pre vznik, kvalitu a smer psychického obrazu pričom aktivita psychického obrazu sa prejavuje v samotnej regulácii správania ÚROVNE REGULÁCIE Z POHLADÍ ÚČASTI VEDOMIA nevedomá úroveň regulácii - súvisí s biologickou determináciou vrodené reflexy - zabezpečujú napr. trávenie, dýchanie vrodené pudy a inštinkty - pud sebazáchovy vrodené individuálne vlahy - pre rozvoj intelektu, temperamentu… vrodené defekty - zmyslové, telesné, mentálne zautomatizované úkony a návyky vedomá úroveň regulácie - súvisí s vedomím človeka je najvyššou integráciou správania nakoľko je prejavom konkrétneho indivídua príznačný gnostický aspekt / poznávací genetický aspekt v ranných etapách je správanie dieťaťa viac podmienené nevedomou reguláciou - vplyv genotypu v neskorších je väčší podiel vedomej regulácie čo súvisí s procesom učenia a nadobúdania individuálnej skúsenosti - fenotyp čím je osobnosť diferencovanejšia a integrovanejšia tým sa správanie človeka stáva cieľavedomejším a znižuje sa nevedomá regulácia