Poznámky - Hlásky a Jazykoveda PDF

Summary

Dokument obsahuje poznámky o základných jazykovedných pojmoch ako sú hlásky, diftongy, konsonanty, otvorené a zatvorené slabiky, morfológia a lexikológia. Obsahuje definície a príklady.

Full Transcript

**Hláska** - je najmenšia nedeliteľná artikulačná, akustická jednotka reči, ktorá je daná osobitnou kombináciou fonetických vlastností, ktoré sa vyskytujú v príslušnom jazyku ľudskej reči - tieto hlásky sa v súvislej reči vzájomne ovplyvňujú -- **modifikujú** -- vznikajú tzv. **koa...

**Hláska** - je najmenšia nedeliteľná artikulačná, akustická jednotka reči, ktorá je daná osobitnou kombináciou fonetických vlastností, ktoré sa vyskytujú v príslušnom jazyku ľudskej reči - tieto hlásky sa v súvislej reči vzájomne ovplyvňujú -- **modifikujú** -- vznikajú tzv. **koartikulácie hlások** - hláska je výsledkom toho, že v hrtane kmitaním hlasiviek vzniká hlas **Diftong** - (dvojhláska) je spojenie dvoch samohlások v rámci jednej slabiky. (ia, ie, iu) **Konsonanty** - spoločné vlastnosti slovenských konsonantov: prítomnosť prekážky v nadhrtanových priestoroch, šumovosť - nebývajú základom slabiky okrem slabikotvorného r, l - pri artikulácii sa môžu vytvoriť dva základné druhy prekážky: [záver] -- efekt výbuchu -- úplne sa zastaví vzduchový prúd (napr. b, p, d, t), [úžina] -- čiastočná prekážka -- zúži sa iba cesta, ktorou sa výdychový prúd prediera (napr. s, š) - slovenčina má 29 spoluhlások: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, r, ŕ, s, š, t, ť, v, z, ž **Otvorená slabika** - končí sa nositeľom slabičnosti, t. j. samohláskou, dvojhláskou, alebo slabikotvorným r, ŕ, l, ĺ, teda sonantou - napr.: ne-ha, vo-da, bie-ly, pia-ty, vŕ-ba, vr-čí, sl-za, kĺ-že **Zatvorená slabika** - končí sa neslabikotvornou hláskou, teda spoluhláskou, ktorá nasleduje v tej istej slabike za slabičnou hláskou - napr. dom, pod-biť, srd-ciam, hosť, skôr, strom, dom-ček, skrom-nosť **Morfológia** - je veda o gramatických triedach slov (slovných druhoch), o tvaroch slov, o ich významoch a funkciách. **Lexikológia** - náuka o slove, slovnej zásobe **Fonetika** - zaoberá sa skúmaním vlastností zvukov ľudskej reči - je veda o fyziologicko artikulačnej a akusticko-optickej stránke reči - všíma si aj funkciu zvukov ľudskej reči pri dorozumievaní. **Graféma** - graféma je najmenšia grafická jednotka - slovenská abeceda má 46 grafém **Fonéma** - je abstraktná jednotka jazykového systému, ktorú si uvedomujeme v komunikácii ako rozhodujúcu pre významový obsah slova. Je to význam rozlišujúca -- dištinktívna jednotka fonetiky **Dištinktívna schopnosť fonémy** - schopnosť fonémy odlíšiť význam dvoch rôznych slov alebo morfém v jazyku - je kľúčová pre fungovanie jazyka, pretože umožňuje aby rozdiely v zvukovej realizácií foném prenášali rozdiely vo význame **Lexéma** - je ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorým sa realizuje daná seméma, pričom sa naň viažu aj isté gramatické významy - sú to napr. predložky s, z, v, k, u, prípadne spojky a, i **Ortofónia** - náuka o správnom tvorení hlások (správnych zvukoch) - artikulácia **Ortografia** - je sústava písmen a pravidlá používania písmen na zachytávanie a nahrádzanie zvukovej reči **Ortoepia** - náuka o správnej výslovnosti (o správnom používaní hlások) -- na zaznamenanie reči sa používa fonetická transkripcia -- príklad: džungľa **Ortofonická chyba** - ak ľudia vyslovia také hlásky, ktoré slovenčina nemá -- napr. čapíkové r (račkovanie) alebo nosovku - väčšinou sa táto chyba prejavuje u cudzincov, ale môže to byť aj vrodená chyba **Ortoepická chyba** - človek vysloví v slove hlásku, ktorá tam nemá byť -- napr. kto -- gdo, rola -- roľa **Morfematický pravopisný princíp** - zabezpečuje, že sa zachováva jednotná podoba napísaných slov aj keď sa pri výslovnosti niektoré hlásky menia zo znelých na neznelé alebo opačne **Gramatický pravopisný princíp** - *určuje, že napr. píše rovnako N prídavných mien vzoru pekný a iných slovných druhov, ktoré sa skloňujú podľa tohto vzoru, napr. pekní chlapci* **Etymologický pravopisný princíp** - *prihliada na to, akú podobu mali slová v staršej podobe jazyka, prejavuje sa pri písaní písmen i, í, y, ý* **Fonematický pravopisný princíp** - je určený tým, že sa jedna a tá istá fonéma, schopná rozlišovať význam slov a tvarov, píše jedným a tým istým písmenom **Znelostná asimilácia** - proces, v ktorom sa jedna alebo viacej hlások mení tak, že sa prispôsobuje k inej (susednej) hláske - v slovenčine je ZA regresívny jav (smerom dozadu), pretože ovplyvňuje nasledujúca výslovnosť spoluhláska predchádzajúcej spoluhlásky: loďka \[loťka\] - v tomto procese hláska (alebo skupina hlások) stráca niektorú vlastnosť, alebo nadobúda niektorú inú vlastnosť - ZA sa najpravidelnejšie realizuje na morfematických švíkoch: na hranici slov a na hranici predpony a základu slova - spodobovaním hlások sa zjednodušuje práca artikulačných orgánov a uľahčuje sa výslovnosť **Príslovie** - príslovie je krátky žáner ľudovej slovesnosti, ktorý v skrátenej podobe zachytáva všeobecné ľudské skúsenosti - na rozdiel od porekadiel majú príslovia nielen obraznú platnosť, ale obsahujú aj istý poučný zámer, majú didaktizujúce poslanie - [Bez práce nie sú koláče] - [Aká matka, taká Katka] **Porekadlo** - porekadlo je krátky ľudový výrok, z ktorého neplynie poučenie, výstižne vyjadruje životnú skúsenosť, múdrosť a pozorovaciu schopnosť ľudí - [Akoby hrach o stenu hádzal.] =\> Zbytočne niekomu niečo vysvetľujeme/ hovoríme. - [Ani prstom nepohol.] =\> Nič neurobil. **Pranostika** - ustálené slovné pomenovanie, ktoré opisujú javy počasia vyplývajúce z dlhodobého pozorovania počasia ľuďmi - [studený máj - v stodole raj] - [Medardova kvapka štyridsať dní kvapká] - [Katarína na ľade - Vianoce na blate] **Prirovnanie** - je umelecký básnický prostriedok, ktorý porovnáva dve veci, javy, osoby alebo vlastnosti na základe ich podobnosti - [Rýchly ako vietor.] (Opisuje niečo, čo je veľmi rýchle.) - [Hladný ako vlk.] (Vyjadruje veľký hlad.) **Synonymá** - rovnoznačné slová, sú to slová s rovnakým významom, pričom sa úplne odlišujú svojou formou - napr. krása, nádhera, veľkoleposť, malebnosť, roztomilosť, ladnosť, pôvab **Homonymá** - sú slová, ktoré majú rovnakú formu (tie isté zvuky), pričom sa odlišujú: [Lexikálnym a gramatickým významom] - mať (matka) - mať (infinitív slovesa) [Lexikálnym významom] -- muška (zdrobnenina hmyzu -- zariadenie pri streľbe) [Gramatickým významom] -- bratov (G pl. podstatného mena -- prídavné meno) [Zvukové homonymá] -- plot -- plod **Antonymá** - dvojice slov s opačným významom: napr. horný -- dolný, láska -- nenávisť, svetlo -- tma, deň -- noc, dobro -- zlo **Pravidlo o rytmickom krátení** - dĺžka ako rytmický činiteľ sa prejavuje v striedaní dlhých a krátkych slabík - v jednom slove bezprostredne za sebou nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky **Prízvuk** - prejavuje sa tak, že jedna slabika slova je výraznejšia než iná - výraznosť sa dosahuje silou (intenzitou) zvuku reči, no najmä výškou hlasu (výškou hlasivkového tónu) - v spisovnej slovenčine je stály prízvuk na prvej slabike slova **Dôraz** \- dynamicky a melodicky, niekedy aj zmenou tempa reči vyzdvihuje ostatnú časť vety a výpovede niektoré slovo alebo takt - závisí od kontextu a od subjektívneho postoja hovoriaceho k obsahu vety a výpovede **Melódia** - je pohyb, zmena a vlnenie tónovej zložky reči. Je to zmena výšky hlasu pri reči. Vzniká činnosťou hlasiviek **Prestávka** - je prerušenie fonačného (hlasového) a artikulačného prúdu reči na pozorovateľný čas [klasifikácia slovných druhov:] *substantíva -- podstatné mená* *adjektíva -- prídavné mená* *pronominá -- zámená* *numeráliá -- číslovky* *verbá -- slovesá* *adverbiá -- príslovky* *prepozície -- predložky* *konjunkcie -- spojky* *partikuly -- častice* *interjekcie -- citoslovcia* **autosémantické slovné druhy** \- plnovýznamové (s, adj, v, adv; pron, num -- pods. m., príd. m., zámená, číslovky, slovesá, príslovky) **Synsémantické slovné druhy** \- neplnovýznamové (prep, konj, part, interj - predložky, spojky, častice, citoslovcia) **Flektívne** \- ohybné (s, adj, v, (adv), pron, num - pods. m., príd. m., zámená, číslovky, slovesá, príslovky) **Neflektívne** \- neohybné (prep, konj, part, interj - predložky, spojky, častice, citoslovcia) **Autosyntagmatické** - sú VČ (vet. členom) - (s, adj, v, adv; pron, num -- pods. m., príd. m., slovesá, číslovky, zámená, príslovky) **Synsyntagmatické** \- nie sú VČ (prep, konj, part, interj -- predložky, spojky, častice, citoslovcia) **Vymenuj dýchacie rečové ústroje.** *Dýchacie ústroje:* *-- pľúca, dýchacie svaly a cesty, bránica* *Rečové ústroje:* *dýchacie orgány -- respiračné* *hlasové ústroje -- orgány (hlasivky) -- fonačné* *upravujúce ústroje -- orgány (dutiny-ústna, hrdlová, perná, nosová) -- modifikačné* **Vymenuj diakritické znamienka.** Dĺžeň, mäkčeň, dve bodky, vokáň. **Vymenuj interpunkčné znamienka.** Bodka, otáznik, výkričník, čiarka, dvojbodka\... **Zvislou čiarou rozdeľ slová na slabiky.** **Podčiarkni slová, ktoré obsahujú diftongy.** **Urč vzory substantív.** [Mužsky rod] [Ženský rod] [Stredný rod] Chlap Žena Mesto Hrdina Ulica Srdce Dub Dlaň Vysvedčenie Stroj Kosť Dievča **Uveď názov kodifikačnej príručky týkajúcej sa správnej ortografie.** Pravidlá slovenského pravopisu **Uveď názov a autora kodifikačnej príručky týkajúcej sa správnej ortoepie.** Ábel Kráľ -- Pravidlá slovenskej výslovnosti **Autori, ktorí sa v súčasnosti zaoberajú zvukovou rovinou jazyka.** **Ján Sabol, Ábel Kráľ, Eugen Pauliny, Ľuba Sičáková, Š. Ondruš, J. Horecký, J. Furdík,** Bujalka, Baláž, Rýzková

Use Quizgecko on...
Browser
Browser