Efektivita konkurenčných trhov PDF

Efektivita konkurenčných trhov 1. Všeobecná rovnováha (General Equilibrium) – Nastáva, keď ceny, mzdy a úrokové miery zabezpečia, že dopyt sa rovná ponuke na trhoch produktov, práce a kapitálu. – Všetky trhy sú vyčistené. 2. Prebytok spotrebiteľa a výrobcu –...

Efektivita konkurenčných trhov 1. Všeobecná rovnováha (General Equilibrium) – Nastáva, keď ceny, mzdy a úrokové miery zabezpečia, že dopyt sa rovná ponuke na trhoch produktov, práce a kapitálu. – Všetky trhy sú vyčistené. 2. Prebytok spotrebiteľa a výrobcu – Prebytok spotrebiteľa: Oblasť nad trhovou cenou a pod krivkou dopytu; vyjadruje spokojnosť spotrebiteľov. – Prebytok výrobcu: Oblasť pod trhovou cenou a nad krivkou ponuky; vyjadruje spokojnosť výrobcov. – Celkový prebytok: Súčet prebytku spotrebiteľa a výrobcu. 3. Efektivita konkurenčných trhov – Rovnovážna cena a množstvo maximalizujú celkový prebytok. – Konkurenčné trhy sú efektívne, keďže zabezpečujú najväčšie možné uspokojenie pri obmedzených zdrojoch. 4. Vládne zásahy a efektivita – Kontrola nájomného: – Znižuje celkový prebytok (straty efektivity sú znázornené žltou oblasťou). – Zdanenie: – Posúva krivku ponuky nahor; spotrebiteľský aj výrobca prebytok klesajú. – Vzniká “mŕtva strata” (deadweight loss), ktorá znižuje celkový prebytok. 5. Pareto efektivita – Nie je možné niekoho zlepšiť bez toho, aby niekto iný nebol poškodený. – Konkurenčné trhy sú všeobecne Pareto efektívne. – Podmienky Pareto efektivity: 1. Efektivita výmeny: Tovary sú distribuované tak, aby neexistovali ďalšie možnosti výhodnej výmeny. 2. Efektivita produkcie: Nie je možné vyprodukovať viac jedného tovaru bez zníženia produkcie iného. 3. Efektivita mixu produktov: Mix produkcie reflektuje preferencie spotrebiteľov. 6. Rozdelenie príjmov – Rozdelenie príjmov (mzdy a návratnosť kapitálu) závisí od ponuky a dopytu. – Hoci efektívne, nemusí byť spravodlivé. – Vládne zásahy (napr. na podporu rovnosti) vedú často k Pareto neefektívnosti. 7. Čiastočná a všeobecná rovnováha – Čiastočná rovnováha: Analyzuje jeden trh (produktov, práce alebo kapitálu) nezávisle. – Všeobecná rovnováha: Skúma interakcie medzi trhmi, kde: – Dopyt a ponuka v jednom trhu ovplyvňuje ceny na iných trhoch. – Napr. mzdy ovplyvňujú náklady na výrobu, čo ovplyvňuje ceny produktov. 8. Analýza všeobecnej rovnováhy  – Na trhoch práce, produktov a kapitálu ceny, mzdy a návratnosť kapitálu zabezpečujú ich vyčistenie. – Napr. cena produktov závisí od nákladov na prácu a kapitál Meranie výkonu a nezamestnanosti 1. Hrubý domáci produkt (GDP) – Definícia: Celková peňažná hodnota všetkých finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných v rámci hraníc krajiny za určité obdobie (napr. rok). – Kalkulácia: – Nominal GDP: Ovplyvnený zmenami cien aj množstvom. – Real GDP: Upravený o zmeny cien, používa ceny základného roka. – Výpočet: – Nominal GDP = ∑ (P × Q) (ceny × množstvá). – Real GDP = ∑ (P základného roka × Q aktuálneho roka). 2. Deflátor GDP – Definícia: Používa sa na prepočet nominal GDP na real GDP. – Formula: GDP deflator = (Nominal GDP / Real GDP) × 100. – Príklad: – GDP deflator v roku 2 =. 3. Spôsoby merania GDP 1. Prístup finálnych tovarov: – GDP = Spotreba (C) + Investície (I) + Vládne výdavky (G) + Export (X) – Import (M). 2. Prístup pridanej hodnoty: – Pridaná hodnota = Výnos firmy – Náklady na vstupy. – GDP = Súčet pridanej hodnoty všetkých firiem. 3. Prístup príjmov: – GDP = Zisky + Mzdy + Úroky + Nepriame dane + Odpisy. 4. Potenciálny GDP a medzery vo výkone – Potenciálny GDP: Ekonomická produkcia pri bežnej úrovni využitia práce a kapitálu. – Výkonnostná medzera: Rozdiel medzi skutočným a potenciálnym výkonom. – Pozitívna medzera → Boom (nadmerné využitie zdrojov). – Negatívna medzera → Recesia (podvyužitie zdrojov). 5. Nezamestnanosť – Definícia: Nedostatočné využitie pracovných zdrojov, osoby aktívne hľadajúce prácu. – Miera nezamestnanosti: – Formula:. – Pracovná sila: Zamestnaní + Nezamestnaní (aktívne hľadajúci prácu). 6. Typy nezamestnanosti 1. Sezónna: Predvídateľné zmeny (napr. turistika v lete, maloobchod na Vianoce). 2. Frikčná: Prechod medzi zamestnaniami, ukončenie materskej dovolenky. 3. Štrukturálna: Zmeny v ekonomike (nové technológie, zánik pracovných miest). 4. Cyklická: Kolíše s hospodárskym cyklom (rast počas recesie, pokles počas boomu). 7. Plná zamestnanosť a Okunov zákon – Plná zamestnanosť: Neexistencia cyklickej nezamestnanosti (sezónna, frikčná a štrukturálna ostávajú). – Okunov zákon: – 1 % nárast nezamestnanosti → 2 % pokles výkonnostnej medzery (real GDP oproti potenciálnemu GDP). Náklady na život a inflácia 1. Inflácia – Definícia: Percentuálna zmena v všeobecnej cenovej hladine. – Ceny väčšiny tovarov a služieb rastú. – Dolár (alebo iná mena) kupuje menej a menej. – Vyžaduje sa viac peňazí na nákup rovnakého balíka tovarov. 2. Náklady inflácie – Hlavné náklady: – Skreslenie relatívnych cien: Nie všetky ceny rastú rovnomerne. – Riziko a neistota: Nepredvídateľná inflácia komplikuje plánovanie. – Predpokladaná inflácia: Možno riešiť indexáciou miezd a výnosov. 3. Kto trpí infláciou? – Veritelia: Peniaze, ktoré dostanú späť, majú nižšiu hodnotu. – Dôchodkové úspory: Znížená kúpna sila úspor. – Daňovníci: Reálne po zdanení môžu byť výnosy z investícií negatívne (príklad: inflácia 10 %, výnos 9 % = reálny výnos -1 %). – Držitelia meny: Inflácia funguje ako “daň” na hotovosť. 4. Sociálne náklady inflácie – Variabilita cien: Nie všetky ceny rastú rovnakým tempom. – Neistota: Zvyšuje problémy s plánovaním. – Vysoká inflácia: Spomalenie ekonomického rastu. 5. Deflácia – Definícia: Pokles cien (negatívna inflácia). – Dopady: – Zvyšuje hodnotu dlhov (napr. pôžičky sú ťažšie splatiteľné).  – Spája sa s finančnými a bankovými krízami. – Firmy môžu krachovať kvôli neschopnosti splácať úvery. 6. Hyperinflácia – Definícia: Ročná inflácia nad 100 %. – Peniaze strácajú polovicu hodnoty každoročne. – Dopady: – Masívne presuny bohatstva. – Odporúča sa držať hodnotu v aktívach ako zahraničné fondy alebo nehnuteľnosti. 7. Meranie inflácie – Výpočet: Priemerné percentuálne zvýšenie cien. – Napr. Ak v roku 2021 balík tovarov stál 22 000 €, kým v roku 2020 stál 20 000 €, priemerné ceny vzrástli o 10 %. – Indexy: – CPI (Consumer Price Index): Reflektuje spotrebný kôš typického spotrebiteľa. – PPI (Producer Price Index): Ceny tovarov predávaných výrobcami. – GDP deflátor: Vážený priemer cien podľa významu v HDP. 8. Historické údaje o inflácii na Slovensku – Príklad CPI (Slovensko): – Rok 2002: CPI = 108.8, inflácia = 8.5 %. – Roky 2013–2019: Inflácia sa pohybovala od -0.3 % do 2.7 %. 9. Záver: Náklady a benefity inflácie – Inflácia môže byť škodlivá, ale predpokladaná inflácia je zvládnuteľná. – Indexácia a strategické plánovanie môžu minimalizovať negatívne dopady.