Efektivita konkurenčných trhov

Efektivita konkurenčných trhov

• Všeobecná rovnováha (General Equilibrium): Nastáva, keď ceny, mzdy a úrokové miery zabezpečujú, že dopyt sa rovná ponuke na trhoch produktov, práce a kapitálu. Všetky trhy sú vyvážené.
• Prebytok spotrebiteľa a výrobcu:
  • Prebytok spotrebiteľa: Oblasť nad trhovou cenou a pod krivkou dopytu; udáva spokojnosť spotrebiteľov.
  • Prebytok výrobcu: Oblasť pod trhovou cenou a nad krivkou ponuky; udáva spokojnosť výrobcov.
  • Celkový prebytok: Súčet prebytku spotrebiteľa a výrobcu.
• Efektivita konkurenčných trhov: Rovnovážna cena a množstvo maximalizujú celkový prebytok. Konkurenčné trhy sú efektívne, pretože zabezpečujú maximálne uspokojenie pri obmedzených zdrojoch.
• Vládne zásahy a efektivita:
  • Kontrola nájomného: Znižuje celkový prebytok (straty efektivity sú zobrazené žltou oblasťou).
  • Zdanenie: Posúva krivku ponuky nahor, pričom klesá prebytok spotrebiteľa aj výrobcu. Vznikajú "mŕtve straty" (deadweight loss), ktoré znižujú celkový prebytok.
• Pareto efektivita: Nie je možné zlepšiť situáciu jednej strany bez zhoršenia situácie druhej. Konkurenčné trhy sú zväčša Pareto efektívne.
• Podmienky Pareto efektivity:
  • Efektivita výmeny: Tovary sú rozdelené tak, aby nebolo možné dosiahnuť výhodu prostredníctvom výmeny.
  • Efektivita produkcie: Nie je možné zvýšiť produkciu jedného tovaru bez zníženia produkcie iného.
  • Efektivita mixu produktov: Zmiešané produkty reflektujú preferencie spotrebiteľov.
• Rozdelenie príjmov: Rozdelenie príjmov (mzdy a zhodnotenie kapitálu) závisí od dopytu a ponuky. Aj keď je systém efektívny, nemusí byť spravodlivý. Vládne zásahy (na podporu rovnosti) často vedú k Pareto neefektívnosti.
• Čiastočná a všeobecná rovnováha:
  • Čiastočná rovnováha: Analyzuje jeden trh (produktov, práce alebo kapitálu) nezávisle.
  • Všeobecná rovnováha: Skúma interakcie medzi trhmi; dopyt a ponuka na jednom trhu ovplyvňuje ceny na iných trhoch. (Napr.: mzdy ovplyvňujú náklady na výrobu, čo ovplyvňuje ceny produktov.)
• Analýza všeobecnej rovnováhy: Štúdium vzájomného pôsobenia všetkých trhov v ekonomike.

Meranie výkonu a nezamestnanosť

• Hrubý domáci produkt (GDP): Celková peňažná hodnota finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných v krajine za dané obdobie (napr. rok).
• Nominálny GDP: Ovplyvnený zmenami cien aj množstvom.
• Reálny GDP: Upravený o zmeny cien, používa ceny základného roka.
• Deflátor GDP: Používa sa na konverziu nominálneho GDP na reálny GDP.
• Spôsoby merania GDP:
  • Prístup finálnych tovarov
  • Prístup pridanej hodnoty
  • Prístup príjmov
• Potenciálny GDP: Ekonomická produkcia pri bežnej úrovni využitia pracovných a kapitálových zdrojov.
• Výkonnostná medzera: Rozdiel medzi skutočným a potenciálnym výkonom.
• Nezamestnanosť: Nedostatočné využitie pracovných zdrojov; osoby aktívne hľadajúce prácu.
• Miera nezamestnanosti: Ukazovateľ vyjadrujúci podiel nezamestnaných osôb v pracovnej sile.

Náklady na život a inflácia

• Inflácia: Percentuálna zmena všeobecnej cenovej hladiny. Ceny väčšiny tovarov a služieb rastú; dolár (alebo iná mena) kupuje menej.
• Náklady inflácie:
  • Skreslenie relatívnych cien
  • Riziko a neistota
  • Predpokladaná inflácia
• Kto trpí infláciou? Veritelia (peniaze, ktoré dostanú späť, majú nižšiu hodnotu), dôchodcovia (znižovanie kúpnej sily), daňovníci (možné negatívne vplyvy).
• Sociálne náklady inflácie: Variabilita cien, neistota, spomalenie ekonomického rastu.
• Deflácia: Pokles cien (negatívna inflácia). Zvyšuje hodnotu dlhov.

Typy nezamestnanosti

• Sezónna: Predvídateľné zmeny (napr. turistika v lete, maloobchod na Vianoce).
• Frikčná: Prechod medzi zamestnaniami, ukončenie materskej dovolenky.
• Štrukturálna: Zmeny v ekonomike (nové technológie, zánik pracovných miest).
• Cyklická: Kolíše s hospodárskym cyklom (rast počas recesie, pokles počas boomu).

Meranie inflácie

• CPI (Consumer Price Index): Reflektuje spotrebný kôš typického spotrebiteľa.
• PPI (Producer Price Index): Ceny tovarov predávaných výrobcami.
• GDP deflátor: Vážený priemer cien podľa významu v HDP.