Socializácia + členenie psych vývinu PDF

Členenie psychického vývinu teórie psychického vývinu Socializácia ( Nákonečný, Thomas, Muller, Cronbach, Witt,Vygostskij,Bandura, Rogofová, Selman) Vývinové stupne Komenský, Hurlock,Buhlerová,Freud, René Spitz, Ma...

Členenie psychického vývinu teórie psychického vývinu Socializácia ( Nákonečný, Thomas, Muller, Cronbach, Witt,Vygostskij,Bandura, Rogofová, Selman) Vývinové stupne Komenský, Hurlock,Buhlerová,Freud, René Spitz, Mahlerová, Piaget,, Osterreith, Erikson, Gaľperin, Bronfenbrenner) I.roč. predposledné učivo duševný vývin –celistvý a zložitý proces 3 rastová štádiá: 1.obdobie generatívneho / vzostupného rastu 2.obdobie stabilizácie 3.obdobie regresie / involúcie periodizácia vývinu –snaha o sprehľadnenie vývinových osobitostí v rámci vývinu človeka viacerí autori –na základe teoretického zázemia Rozhranie vývinových stupňov: Biologické – dané vekovým zrením Psychologické – sebauvedomenie, pocit viny Sociálne - vyplývajúce z konkrétnej spoločnosti ( vstup do základnej školy)  Vývin v čase Perióda – dlhé obdobia s relatívne stabilnými charakteristikami ( fázy, etapy, stupne, štádiá) Medzník – kratší časový úsek v ktorom dochádza k nahromadeniu vývinových zmien medzník etapa medzník  Ján Amos Komenský dítě - od 1 roku do 7 let pachole - od 7. roku do 14 let mládenec - od 14 let do 21 let jinoch - od 21 let do 28 let muž - od 28 let do 35 let starý muž - od 35 let do 42 let kmet - od 42 let a výše  Ján Amos Komenský rozdelenie podľa druhu činnosti 1.Zrodenie 2.Detstvo–hra 3.Chlapčenstvo–učenie 4.Junošstvo–učenie 5.Mladosť–učenie 6.Dospelosť –práca 7.Staroba –odovzdávanie poznávania mladším generáciám - smrť V. Příhoda – „Ontogeneze lidské psychiky“ periodizácia podľa anatomicko– fyziologických procesov a dozrievania M. Skořepa endokrinné kritériá pri rozdelení veku J. Vaněk biologické hľadisko dozrievania (sledovanie telesného rastu podľa viacerých kritérií) Podľa charakteristickej činnosti Detstvo-hra, mladosť – učenie, dospelosť – práca, staroba – odovzdanie poznatkov  Elizabet Hurlock (1) kompromis medzi biologickým a sociálnym kritériom každá vývinová fáza má vlastný dominujúci rys a vedúcu charakteristiku 1.Obdobie prenatálne / plodu 2.Novorodenecké obdobie (do 10. –14. dní) 3.„Najprvšiedetstvo“ / obdobie nemluvňaťa (2. týždeň –koniec 2. roka)  Elizabeth Hurlock (2) 4.Obdobie raného detstva (2 -6 rokov ) 5.Obdobie neskorého detstva(do 10/11. rokov) 6.Puberta / preadolescencia(10/11 –12/14 rokov) 7.Raná adolescencia (do 16/17. rokov) 8.Neskorá adolescencia (do 20/21. rokov) 9.Raná dospelosť (21 –40 rokov) 10.Stredný vek (40 –60 rokov) 11.Staroba (od 60 rokov  Najbežnejšie učebnicové členenie vnútromaternicové štádium – trvá od počatia 280 dní novorodenecké štádium – od pôrodu 10 dní až 2 mesiace dojčenské štádium – od 2 mesiacov do 1. roku štádium útleho veku (batoľaťa) – od 1. roku do 3 rokov štádium predškolského veku – od 3.roku do 6. rokov štádium mladšieho školského veku – od 6 roku do 10/11. roku štádium stred/staršieho školského veku alebo pubescencie – od 11.roku do 15/16 roku veku štádium adolescencie od 16 roku štádium mladšieho dospelého veku – do 30. roku veku štádium stredného dospelého veku – do 45.roku veku u žien, do 50.roku veku u mužov štádium staršieho dospelého veku – od 45.až 50. roku veku do 65.roku života štádium počiatočnej staroby – od 60. až 66. roku do 75. roku života štádium pokročilej staroby –od 78. do 90. roku života štádium vrcholnej staroby – od 91.roku veku života  Rozlíšenie veku v psychológii Kľúčový vek – podstatné štádia zrelosti dieťaťa(tzv.referenčné body) Zóna zrelosti – dlhšie vývinové obdobie, určujúce pre začiatočnú pozíciu dieťaťa Chronologický vek – fyzický vek Mentálny vek – vek zodpovedajúci rozumovej úrovni na základe štandardizovaných testov Sociálny vek- vývinová úroveň spoločenských vzťahov  Ch. Bühlerová ucelený pohľad psychickej ontogenézy so sociálnymi kritériami doménou je výkonnosť človeka počas života 1.Fáza bez určenia (do 15 rokov) 2.Fáza predbežnej nešpecifikovanej expanzie (15 –25 rokov) 3.Fáza špecifikácie (do 45 rokov) 4.Fáza duchovného rozmachu (45 –60 rokov) 5.Fáza tzv. teoretického zhodnoťovacieho postoja k životu (po 60. roku)  S. Freud kritérium – zdroje slasti psychodynamická, endogénna teória vývinu+ periodizácia 1. orálna – ťažisko slasti ústa 0-1 2. análna – vyprázdňovacie orgány1-3roky 3. falická – pohlavné orgány4-7 4. latentná – sexualita potlačená výchovou 5. genitálna – záujem o druhé pohlavie12- Osobnosť – tvoria 3 subsystémy ID – tvorené pudovými procesmi, riadi sa princípom slasti Ego – racionálna zložka osobnosti, riadi sa princípom reality Superego – systém vyššej regulácie, morálny aspekt osobnosti, riadi sa princípom dokonalosti ( pozri Vágnerová,2017)  Ďalšie psychodynamické teórie K.G.Jung – vývin = proces individuácie (persona, integrácia archetypu tieňa do vlastnej osobnosti, diferenciácia vzťahu k duálnemu archetypu animus-anima „ dospievanie“) D. Stern – vývin psychického „Ja“ 1f.objavenia „ Ja “ do 2 mes., 2f.vytvorenie “jadrového Ja“ 2 - 6mes., 3f. „subjektívneho Ja“ 6 -12mes., 4 f. „verbálneho Ja“ v 2 roku (Vágnerová,2017)  Vzťahy dojčaťa R. Spitz: Preobjektálne štádium – do 3.m. Nerozlišuje objekty ,nepreukazuje trvalejšie rozdielne prejavované vzťahy Štádium predbežného objektu- 3 až 7 m. „ľudská tvár“ Štádium špecifického objektu- 7m.. a viac rozlišuje medzi známou a cudzou tvárou, dáva najavo úzkosť pri odlúčení od známej osoby Už v 1.roku – prejavy sympatií, odporu... Anaklitická depresia – depresia založená na strate puta k osobe, ktorá dosiaľ uspokojovala sebazáchovné potreby dieťaťa ( pozri Vágnerová,2017)  John Bowlby Psychoanalytický+etologický prístup Kvalita raných sociálnych vzťahov je nevyhnutná pre ďalší psych. vývin Jeho teóriu rozvinula M.Ainsworthová rozvoj vzťahu medzi matkou a dieťaťom –“Väzba“ 3typy: pevná a spoľahlivá; neistá vyhýbavá; neistá ambivalentná + 4 typ: dezorganizovaná (pozri Vágnerová,2017)  Psychosociálna teória E.Eriksona ( Vágnerová) jednotlivec je vystavený náporu, v ktorom musí zvládnuť konflikt – krízu- ziskom je nadobudnutie cnosti zvládnutie vedie k posilneniu „JA“ a postúpeniu do ďalšieho stupňa 1. Dôvera verzus nedôvera do 12 mesiaca. - nádej 2. Autonómia – hanba a pochybnosti – 1-3r - vôľa 3. Iniciatíva - pocit viny – 3 až 6 rok - účelnosť, cieľavedomosť 4. Snaživosť – menejcennosť 6 až 12 rok - kompetencia 5. Identita – konfúzia rolí 12 až 20 rok - vernosť 6. Intimita – izolácia 20 – 40 rok - láska 7. Generativita - stagnácia stredný vek – 40-50 rok - starostlivosť 8. Integrita „Ja“ – zúfalstvo po 50,60 roku - múdrosť 9. Gerotranscendencia neskorá staroba  Vývin „sebapoňatia“(Ega) Mahlerová 1.fáza - normálneho autizmu do 2 mesiaca 2.fáza - normálnej symbiózy od 2 do 6 mesiacov 3.f - separácie - individuácie(a,b,c,d) 6 mes.až 2roky a, diferenciácia 4-6 až 10.mesiac odlišuje matku od iných b, precvičovanie 10 až 16.mesiac aktívne sa vzďaľuje od matky c, nadväzovanie priateľ.vzťahov16 až 18mesiac d, individuácia 18 až 24 m dieťa začína byť samostatné 4f. fáza stálosti objektu (od 2 do3 rokov) –“ zrodenie psychického ja“, stabilnejšie poňatie seba aj matky s + aj - ;dieťa si vytvorí základy individuálnej identity Základná identita jednotlivca – sa utvára v 4 roku, ak zvládne jednotlivé fázy rozvoja Ega  Teórie kognitívneho vývinu východisko Piagetov kognitívny vývin - fázy 1. senzomotorická IQ ( do 2 rokov) 2. predoperačná- má dve podfázy (2-7r) 2 a, symbolické predpojmové myslenie (2-4r) 2 b, názorné -intuitívne myslenie (4 – 7rokov) 3. konkrétne logické operácie(7 – 11 rokov) 4. formálne logické operácie(11- 12 r)  Neopiagetovské teórie kognitívneho vývinu+TSI (Vágnerová,2017) J.Pascual – Leone mentálna sila = „ komplexná kapacita pracovnej pamäte a pozornosti“– aktívna kompetencia, 2 úrovne mysle - 1,systém info+ spôsob spracovania 2,mentálne operácie+ stratégie zvládnuté a používané R. Case 2 úrovne mysle – 1,kapacita spracovania informácií 2, kvalita mentálnychoperácií Vývin- od rozvoja kapacity spracovania info k zložitejším kognitívnym kompetenciám „exekutívne kontrolná štruktúra“= pre človeka obvyklý spôsob analýzy problémovej situácie a prístup k jej riešeniu; charakteristická pre každé vývin. obdobie 1 fáza – senzomotorických štruktúr (1-18 mesiacov) 2 fáza – vzťahových štruktúr (1-4,5 roka) 3 fáza – dimenzionálnych štruktúr resp.logických operácií ( 5-11 rokov) 4 fáza – vektorových štruktúr (11-19 rokov) Kapacita spracovania info = označil ako „priestor exekutívneho spracovania“  H.Wellman, S.Gelmanová teória kognitívneho vývinu Téza: poznávania oblastí okolitého sveta sa realizuje špecifickým spôsobom: Poznávanie: - fyzikálneho sveta - živých bytostí - ľudí( ľudskej psychiky) Dieťa aktívne usiluje o usporiadanie info do koherentných celkov ; má nielen všeobecné predpoklady k učeniu, ale aj špecifické dispozície k získaniu poznatkov evolučne významných t.j. pre adaptáciu vo svete ( Vágnerová,2017)  Gaľperinova teória formovania rozumových schopností princíp postupnej premeny vonkajších činností na abstraktné myšlienkové operácie = interiorizácia(zvnútornenie) 1. etapa motivácie 2. Etapa formovania orientačného základu činnosti 3. Materiálnej alebo materializovanej činnosti 4. Prechod od materiálnej materializovanej činnosti k činnosti v podobe vonkajšej hlasitej reči ( len slovne, písomne) 5. vonkajšia reč pre seba( reč mínus zvuk, artikulácia skrytá) 6. etapa zvnútornenia – činnosť má charakter vnútornej reči, vnútorná reč sa skracuje, automatizuje sa činnosť  Piagetov vývin morálky Mravný vývin je cestou od heteronómnej morálky ku autonómnej – v troch stupňoch hľadania spravodlivosti: 1.Morálny realizmus 2.Kooperatívny zmysel pre spravodlivosť 3.Uvedomenie si autonómnej spravodlivosti  Vývin morálky (Osterreith) 1. Primitívna morálka protofamiliárna 2. Extrafamiliárna socializácia vek prvej škandalizácie (absolútne normy sa relativizujú, dieťa prestáva dodržiavať normy dospelých, naopak viac rešpektuje normy rovesníkov) 3. Primárnosť Ega – hľadanie vlastnej hodnoty “aký som“ - dospievanie 4. Autonómna morálka – myslenie v širších súvislostiach, kritičnosť myslenia  Teórie emočného vývinu ( Vágnerová) A línia: dôsledok zrenia oblastí mozgu + malý vplyv vonkajších podnetov B línia: ovplyvnenie predovšetkým získanými skúsenosťami Emócie ? kognitívne schopnosti môžu vývin stimulovať ale aj blokovať Teória oddelených emócií (C. Izarda) – Emócie má jasné vyjadrenie a je spojená s mimickým výrazom(signálom). Každá emócia má nejakú funkciu- aktivizuje správanie v danej situácii; v jednotlivých fázach života – rozdielny význam Opak Stroufe L.A. – Emócie – nie sú od začiatku diferencované. Špecifické emócie sa rozvíjajú zo všeobecného základu. Prejavujú sa cez 3 základné emočné systémy: radosť/príjemnosť, zlosť/frustrácia, ostražitosť/ úzkosť  Kontextuálna ekologická koncepcia Bioekologický systém „vonkajšie vplyvy“ Bronfenbrenner: Ekosystémová koncepcia vývinu- 5 systémov  Ekologický prístup „Ekológia ľudského vývinu sa zaoberá dynamickým vzájomným prispôsobovaním medzi aktívnymi, sebarozvíjajúcimi sa ľuďmi a meniacimi sa vlastnosťami ich bezprostredných oblastí života“ Chronosystém- spoločensko historický vývin spoločnosti v čase - zmeny u jednotlivca i v jeho prostredí(=časová dimenzia v Bronfenbrennerovej koncepcii) Vplyv bioekolog. systému - závisí na veku a vývinovom období dieťaťa, ktoré určujú ako jednotlivé zložky systému zapôsobia  Socializácia = proces rozvoja spoločensky podmienených skúseností (Vágnerová, 2017) kľúčový prvok - sociálne učenie Socializácia je proces, v ktorom sa človek vďaka aktívnemu styku so spoločenským prostredím vyvinul z nižších foriem človeka a vo svojom individuálnom vývine z biologického tvora na osobnosť. Výsledkom procesu socializácie je získanie špecificky ľudských spôsobov psychického reagovania, vnímania, myslenia, cítenia a konania, ktoré mu umožňujú život v spoločnosti. Nákonečný, M. – (1999,2000) definoval kategórie socializácie: cez vypracovanie systému a, hygienických, pracovných návykov, vedomostí, zručností podmieňujúcich orientáciu v kultúrnom a životnom prostredí konkrétnej spoločnosti, b, hodnôt prejavujúcich etické, estetické, filozofické a vedecké sústavy danej spoločnosti c, vzorcov emotívneho reagovania d, primeraných motívov  Teoretické názory na proces socializácie Bandura – úspešná socializácia= je taká úroveň socializácie, pri ktorej sa vonkajšie požiadavky sa zvnútorňujú a stávajú vnútornou kontrolou Cronbach – S= proces prípravy osoby na životné roly, ktoré ju očakávajú t.j. vytvára priestor pre nadviazanie kontaktu so svetom Witt – socializácia = celoživotný proces ( rôžne formy - školská, VŠ-olská, partnerská.... , lebo skúsenosti získané v určitej fáze nevystačia na celý život  Individualizácia 1. dovŕšenie osobnostného rozvoja, 2. proces počas ktorého sa jednotlivec stáva sebou samým, t.j. osobnosťou so špecifickými črtami 3. by mala byť produktom optimálnej socializácie Thomas a Müller – vyzdvihli spojitosť socializácie a individualizácie cez optimálnu sebarealizáciu človeka  Typy socializácie Primárna – detstvo a dospievanie Anticipačná - je časťou Primárnej, ale nie je ňou limitovaná Sekundárna – v dospelosti, modifikuje primárnu socializáciu Teória skupinovej socializácie- J.R. Harrisová - -vplyvy vnútroskupinových ( intra, inter) procesov Učenie závislé od špecifickosti kontextu Maccobyová, Martin – „socializácia v rámci rodiny nezohráva významnú úlohu vo formovaní osobnostných vlastností detí v dospelosti“  Emočný vývin a socializácia – pojem Socializácia zahŕňa 3 vývinové aspekty: Vývin sociálnej reaktivity – vývin bohato diferencovaných vzťahov k ľuďom z blízkeho i vzdialenejšieho okolia Vývin sociálnych kontrol – vývin noriem a hodnôt, ktoré si d osvojuje na základe príkazov a zákazov dospelých (sebaregulácia, sebahodnotenie) Vývin a osvojenie sociálnych rolí – osvojovanie vzorcov správania a postojov, ktoré sú od dieťaťa očakávané ostatnými  Teórie socializačného vývinu založené na učení( z Vágnerovej) Sociokultúrna teória L. Vygotského pôsobenie sociokultúrneho prostredia na dieťa priamo aj cez rodičov Sociálno-kognitívne učenie A. Banduru učenie závisí na kognitívnom spracovaní soc. prostredia a aktivite dieťaťa =recipročný determinizmus; self- efficasy = presvedčenie o svojej vlastnej zdatnosti; akceptuje rozdielne genetické dispozície, zdôrazňuje skúsenosti sociálneho charakteru a význam aktivity jednotlivca, t.j. dieťa nie je pasívne samo si vyberá čomu sa bude venovať t.j. od neho závisí ako bude info spracovávať, interpretovať a ako bude reagovať Sociálno-kognitívne teórie - vo svojej podstate: „psychický vývin chápu ako celok, ktorý zahŕňa všetky aspekty detskej osobnosti“ (str. 50, Vágnerová, 2017)  Teórie socializačného vývinu založené na učení( z Vágnerovej) Učenia v súčinnosti B. Rogoffová učenie v interakcii s inými ľuďmi požiadavky+ vedenie + opora + aktivita dieťaťa Selman „teória preberania rolí“ dieťa sa učí pohľadu z inej pozície, aktivita subjektu – proces sebasocializácie(snaha prispôsobiť sa požiadavkám okolia)