Zmeny v krvi pri infekčných ochoreniach

Zmeny v červenej zložke krvi pri infekčných ochoreniach

Pri miernych infekciách sa nepozorovateľne mení, ale pri dlhších a závažnejších infekciách, krvácaní a deštrukcii krvných buniek (malária) vzniká anémia.
Anémia sa vyskytuje v dôsledku poruchy syntézy erytropoetínu a zníženej koncentrácie železa v tele.
Ťažká sepsa (zápal krvi) môže viesť k hemolytickej anémii, kedy sa červené krvinky rýchlo rozpadajú.
Hemolýza (rozpad červených krviniek) môže nastať aj pri infekciách s baktériami ako Clostridium perfringens (alfa toxín), Mycoplasma pneumoniae, Epstein-Barr vírus (EBV), a chlamýdiami.
Sedimentácia erytrocytov (FW), ktorá sa skrátene nazýva "sedimentácia", je zvýšená pri bakteriálnych infekciách alebo bakteriálnych komplikáciách vírusových nákaz.
Zvýšenie sedimentácie je spôsobené zmenami v krvnej plazme v dôsledku zápalu (zvýšená koncentrácia bielkovín, hlavne fibrinogénu a alfa-globulínov).
Sedimentácia je zvyčajne normálna alebo mierne zvýšená pri vírusových infekciách.
Ak je FW trojciferné číslo, znamená to veľmi vysokú sedimentáciu, čo naznačuje závažné bakteriálne infekcie, kolagenózy (autoimunitné ochorenia spojivového tkaniva) alebo nádorové ochorenia.

Zmeny v bielej zložke krvi pri infekčných ochoreniach

Zmeny v počte a druhoch bielych krviniek sú častejšie a dôležité pri rozlišovaní rôznych infekčných ochorení.
Biela zložka krvi zahŕňa: neutrofily, eozinofily, bazofily (granulocyty), monocyty a lymfocyty.
Väčšina bakteriálnych infekcií vyvoláva zvýšenie počtu leukocytov (bielych krviniek), čo sa nazýva leukocytóza.
Leukocytóza je zvýšenie počtu leukocytov nad 10-11.10⁹/l, čo predstavuje zvýšený počet neutrofilov (typ bielych krviniek), ktoré bojujú s baktériami fagocytózou.
Ak sa imunitné mechanizmy organizmu vyčerpajú, môže dôjsť k zníženiu počtu granulocytov (granulocytopénia).
Počas infekcie sa počet bielych krviniek mení; pri väčšine bakteriálnych infekcií je známy ako Schillingova krivka:
- Na začiatku nastáva neutrofilná leukocytóza
- Neskôr klesá počet neutrofilov a zvyšuje sa počet lymfocytov a monocytov
- V období zotavenia sa objavujú eozinofily
Vírusové a chronické bakteriálne infekcie môžu vyvolávať lymfocytózu a niekedy aj monocytózu, ktoré pretrvávajú dlhšie.
Vyšší počet leukocytov, neutrofilov a ich nezrelých foriem a nižší počet lymfocytov a eozinofilov naznačuje závažnejšiu infekciu.
Neutrofilná leukocytóza sa môže vyskytnúť pri mnohých bakteriálnych infekciách, ktoré sú spôsobené predovšetkým baktériami mimo buniek (extracelulárne).
Neutropénia (znížený počet neutroilných granulocytov) sa zase vyskytuje pri infekciách s vnútrobunkovými parazitmi, ako je brušný týfus (malária), tuberkulóza, pertussis (kašeľ), a často aj vírusmi.
Leukopénia je zníženie počtu leukocytov pod 4.10⁹/l, pričom je dôležité zníženie ich absolútneho počtu. Najčastejšie sa zníži počet neutrofilov (granulocytopénia). Neutropénia pod 1.10⁹/l je vážny stav, ktorý zvyšuje vnímavosť jedinca k infekciám.
Leukopénia sa vyskytuje pri viacerých vírusových ochoreniach (chrípka, rubeola, hepatitída, parotitída) a niektorých bakteriálnych infekciách (brucelóza, TBC, tularémia, G- sepsa), a pri protozoárnych infekciách (malária).
Agranulocytóza je zníženie alebo úplné vymiznutie granulocytov, čo sa vyskytuje pri závažných infekciách, ale môže byť aj spôsobené liekmi, napríklad liekom chloramfenikol.
Zvýšenie počtu monocytov a eozinofilov je pozitívnym prognostickým znakom.
Eozinofília je zvýšenie eozinofilov, ktoré sa vyskytujú pri alergických reakciách, niektorých kožných ochoreniach a parazitózach. Eozinofily sa pravdepodobne podieľajú na boji proti parazitom, ktoré sú príliš veľké na to, aby ich mohli fagocytovať.
Pri šarlachu sa 5-6 deň po infekcii nachádza 10-15% eozinofilov v krvi vďaka erytrogénnemu toxínu.
Eozinopénia je bežná na začiatku akútnej infekcie, keď je zvýšená aktivita kôry nadobličiek, zvyčajne v spojení s neutropéniou.
AeoZinofília sa vyskytuje pri brušnom týfuse.
Bazofily pri infekčných procesoch nie sú významné a výrazne sa nezvyšujú.
Monocytóza sa zvyšuje pri infekciách s vnútrobunkovými patogénmi, pri chronických bakteriálnych infekciách (TBC, brucelóza, bakteriálna endokarditída), pri škvrnitom týfuse, malárii a niektorých vírusových ochoreniach (napríklad infekčná mononukleóza).
Lymfocytóza je výrazná hlavne pri vírusových infekciách, TBC, pertussis, yersenióze, či toxoplazmóze. Bežné je počas obdobia zotavenia po bakteriálnych infekciách.
Atypické lymfocyty sú aktivované T-lymfocyty, ktoré ničia B-lymfocyty infikované vírusom EBV. Ich výskyt je typický pri infekčnej mononukleóze, ale objavujú sa aj pri akútnej vírusovej hepatitíde, CMV, rubeole, herpes simplex, herpes zoster, toxoplazmóze.
Lymfomonocytóza je typická pre vírusové infekcie, maláriu, toxoplazmózu.
Leukemoidná reakcia je extrémne vysoký počet bielych krviniek pozorovaný pri neleukemických procesoch, zvyčajne pri ťažkých akútnych infekciách, ako sú zápaly pľúc.

Trombocyty pri infekčných ochoreniach

Pri väčšine infekcií sa počet trombocytov (krvných doštičiek) nemení, ale pri krvácaní áno.
- Na koži sa môžu objaviť petechie (krvné podliatiny), ktoré sa po stlačení sklíčka nevymiznú.
- Ak sú petechie rozšírené po tele, hovoríme o purpure.
Počet trombocytov je znížený:
- pri závažných infekciách spôsobených hlavne gramnegatívnymi baktériami (G-)
- pri chronických infekciách pečene, bakteriálnej endokarditíde
- počas niektorých vírusových ochorení, ako sú hemoragické horúčky, infekcie s EBV
- pri diseminovanej intravaskulárnej koagulácii (DIC).