Terminológia špeciálnej pedagogiky

Základná terminológia špeciálnej pedagogiky

• Špeciálna pedagogika je vedná oblasť, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých so špeciálnymi potrebami (Vašek, 2003).
• Medzi dôvody pre špeciálnu starostlivosť patrí mentálne, senzorické, somatické postihnutie, narušená komunikačná schopnosť, psychosociálne narušenie, poruchy učenia a správania, nadanie a iné špecifické potreby.

Reedukácia

• Reedukácia (z lat. re - späť, educatio - výchova) je súhrn špeciálnopedagogických aktivít na rozvíjanie nevyvinutých alebo úpravu porušených funkcií, ako hybnosť, sluch, zrak.

Rehabilitácia

• Rehabilitácia (z lat. re - znovu, habilitas - spôsobilosť) znamená znovupôsobenie a opätovné dosiahnutie spôsobilosti a súbor aktivít na socializáciu jednotlivca s postihnutím.

Resocializácia

• Resocializácia (z lat. socialis - družný) znamená návrat do pracovného a spoločenského života.
• Tento termín sa používa najmä pri psychosociálne narušených jednotlivcoch, ktorých správanie vybočilo z noriem.

Edukácia

• Edukácia je súhrn výchovných, vyučovacích a vzdelávacích aktivít, ktoré vedú k tomu, že sa jednotlivec s postihnutím stáva vychovanejším alebo vzdelávanejším.

Kompenzácia

• Kompenzácia (z lat. compensatio - vyrovnávanie) je súbor aktivít na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu či funkcie.

Korekcia

• Korekcia (z lat. correctio - náprava) označuje aktivity zamerané na nápravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa, napr. rečových chýb.
• Tieto termíny (edukácia, kompenzácia a korekcia) sa označujú aj ako metódy špeciálnej pedagogiky (Vašek, 2003).

Postihnutie

• Postihnutie (zo symptomatologického hľadiska) je relatívne trvalý, ireparabilný stav jedinca v kognitívnej, komunikačnej, motorickej alebo emocionálno-vôľovej oblasti.
• Prejavuje sa ťažkosťami pri učení a sociálnom správaní (Vašek, 2003).
• Príkladom sú žiaci s relatívne ireparabilným kognitívnym, senzorickým alebo somatickým postihnutím.

Narušenie

• Narušenie, na rozdiel od postihnutia, má patogénne faktory s limitovaným pôsobením, čo znamená, že sú reparabilné (Vašek, 2003).
• Príkladom sú žiaci s potenciálne reparabilným narušením komunikačných schopností alebo psychosociálnym narušením (poruchy správania).

Ohrozenie

• Ohrozenie je dlhodobé nepriaznivé pôsobenie fyzikálnych, biologických, chemických, psychologických a sociálnych faktorov.
• V prípade nepriaznivých okolností môžu tieto faktory narušiť integritu organizmu a spôsobiť narušenie (Vašek, 2003).
• Žiaci so zjavnými alebo skrytými rizikami môžu mať narušenie alebo postihnutie, prípadne chronické ochorenie.

Defekt

• Defekt (z lat. defectus – chyba, nedostatok) je nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže byť orgánový alebo funkčný.
• Vyskytuje sa v psychickej, senzorickej alebo somatickej oblasti a vedie k tomu, že jednotlivec vyžaduje špeciálnu starostlivosť.
• Defekt je synonymom pre postihnutie, ktoré sa v školskej terminológii používa z dôvodu pejoratívneho chápania.

Defektivita

• Defektivita je špecifická zmena osobnosti, ktorá sa prejavuje v sociálnej oblasti, narušením vzťahov k sebe, okoliu, práci, edukácii, poruchami funkčnej a psychickej výkonnosti.
• Vonkajšie znaky defektivity sú zmeny v správaní, pracovných a spoločenských aktivitách, v hodnotovom systéme, v pocite identity, v potrebách a sociálnej adaptácii, v motivácii a v sebahodnotení.

Anomália

• Anomália (z gréc. a - zápor, nomos - zákon) je relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v somatickej alebo psychickej oblasti, ktorá sa nepovažuje za patologický stav.

Deviácia

• Deviácia je odchýlka od normy (z lat. via - cesta, deviatio - odbočenie z cesty).
• Týka sa správania, vývinu alebo iných odchýlok, ktoré jedinca robia nápadným.

Výchovno-vzdelávacia potreba

• Výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizáciu a realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov (§ 2 Školského zákona).
• Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní, ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia, nadania alebo vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí a sú nevyhnutné pre rozvoj žiaka (§ 2 Školského zákona).

Školská integrácia

• Školská integrácia je výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení pre deti bez špeciálnych potrieb (§ 2 Školského zákona).

Inkluzívne vzdelávanie

• Inkluzívne vzdelávanie je spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí a rešpektovania ich potrieb a osobitostí, podporujúca aktívne zapojenie do činností školy (§ 2 Školského zákona).

Premeny paradigiem postihnutia a narušenia v školskom systéme

• V 90. rokoch 20. storočia dochádza k posunu od preferovania segregovanej edukácie k vzdelávaniu v bežných školách.
• Rodičia majú právo rozhodnúť o spôsobe vzdelávania svojich detí.
• Pozitíva segregovanej výchovy: homogenizácia tried, kompenzačné pomôcky, rovnaké tempo, odborný pedagóg, špecifické priestory, spolupatričnosť a komplexná rehabilitácia.

Faktory vedúce k zmene paradigmy

• Rozšírenie intervencie v priebehu celého života
• Prechod od medicínskeho k špeciálnopedagogickému pohľadu
• Docenenie práv postihnutých
• Idea integrácie, partnerstva a rovnocennosti
• Kultúra
• Nové technológie
• Problém remisie
• Možnosti podpory v problémových obdobiach
• Predchádzajúcou paradigmou bola integrácia, teda spoločné vzdelávanie rôznych skupín detí v bežných triedach.
• Opakom bola segregácia, prezentovaná oddelením špeciálnych škôl.
• Cieľom škôl, bez ohľadu na to či boli segregované alebo selektované, bola integrácia žiakov do bežného života, čo sa im nedarilo uskutočniť.

Inkluzívna pedagogika vs. integratívna

• V inkluzívnej paradigme ide o akceptovanie rôznorodosti žiakov.
• Heterogénnosť je jednou zo základných charakteristík inklúzie.
• V inklúzii odpadá potreba dosiahnuť rovnaké ciele so všetkými žiakmi.
• Integrácia je v Nemecku chápaná ako asimilácia.
• Integrácia je koexistencia skupín, v ktorých sa postupne menšinové skupiny asimilujú do väčšinovej kultúry.

Edukačný koncept inklúzie

• Inklúzia je edukačno-filozofický koncept, spájaný s Deklaráciou zo Salamanky z roku 1994.
• Prvá myšlienka spoločného vzdelávania sa začala v roku 1989.
• Inkluzívna edukácia kladie dôraz na jedinečnosť žiaka, ktorú je potrebné rešpektovať.
• Paradigma inklúzie sa napája na humanistické a personalistické teórie výchovy.
• Finalitou je rešpektovanie jedinečnosti, nie jej zjednotenie.
• Rodovosť, etnikum, sociálne a ekonomické aspekty ovplyvňujú špecifiká inklúzie.
• Edukačná paradigma inklúzie primárne zohľadňuje jedinečnosť a osobnosť žiaka s cieľom optimalizovať jeho vývin.

Medzinárodné dokumenty ovplyvňujúce výchovu a vzdelávanie

• Všeobecná deklarácia ľudských práv: Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v právach, s právom na ochranu pred diskrimináciou a právom rodičov vybrať druh vzdelania pre svoje deti.
• Deklarácia práv dieťaťa: Zabezpečuje zdravotne postihnutým deťom osobitnú starostlivosť a výchovu.
• Dohovor o právach dieťaťa: Zabezpečuje plnohodnotný život postihnutým deťom, podporuje ich sebarealizáciu a aktívnu účasť v spoločnosti.
• Európska sociálna charta: Požaduje opatrenia na poradenstvo, vzdelanie a odbornú prípravu pre zdravotne postihnutých.
• Charta na osemdesiate roky: Podporuje integráciu postihnutých do bežného vzdelávania a učí spoločnosť, ako môžu deti s postihnutím prinášať úžitok.
• Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím: Určujú spôsoby, akými spoločnosť zabezpečuje práva a potreby ľudí so zdravotným postihnutím.