Teória a prax vyšetrovania

Teória a prax vyšetrovania

• Teória a prax vyšetrovania tvoria kompletný systém zákonitostí, metód a foriem pre rozvoj.
• Patrí medzi vedy zaoberajúce sa trestnou činnosťou.
• Ako vedecká disciplína zahŕňa:
  • Všeobecnú charakteristiku predmetu a systému TPV
  • Charakteristiku metód zisťovania a zhromažďovania informácií a dôkazov
  • Systém odporúčaní na objektívne vykonávanie úkonov trestného konania
  • Skúmanie právnej podstaty vyšetrovania a dokazovania
  • Skúmanie právnych, morálnych a etických vzťahov
  • Skúmanie a využívanie vzťahov v procese
  • Skúmanie organizačných základov
  • Skúmanie aplikácie etiky a logiky dokazovania
• Teória je súbor pravdivých tvrdení o predmete výskumu, hypotéza osvedčená praxou, súhrn logických zovšeobecnení a základ pre riešenie problémov.
• Teória vyšetrovania je systém úkonov a opatrení procesného charakteru, založený na zákonoch, realizovaný kriminalistickými metódami, na zistenie skutkového stavu veci a predchádzanie trestným činom.
• Prax je cieľavedomá činnosť, ktorá mení predmety a aplikuje teoretické zásady, ako napríklad policajná činnosť.

Vzťah k iným vedným odborom

• Trestné právo hmotné upravuje podmienky trestnej zodpovednosti a upravuje skutkové podstaty trestných činov.
• Trestné právo procesné upravuje postup OČTK a využívanie dôkazných prostriedkov.
• Kriminalistika má vzťah k technickým metódam vyhľadávania a skúmania stôp.
• Kriminológia skúma trestnú činnosť, osobnosť páchateľa a prevenciu.
• Forenzné disciplíny zahŕňajú súdnu psychológiu, psychiatriu a lekárstvo.

Proces odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti

• Pozostáva z poznania určitého javu, pričom poznanie prebieha podľa všeobecných zákonitostí teórie odrazu.
• Skutočnosti, ktoré ovplyvňujú poznávanie:
  • Trestný čin sa stal v minulosti, preto poznávame minulé fakty cez stopy a pramene.
    • Fakty poznáme sprostredkovane, nie priamym pozorovaním.
    • Okolnosti a príčiny pretrvávajú a môžeme ich poznávať aj v prítomnosti.
  • Proces vyšetrovania trestnej činnosti prebieha v zákonnej forme a má podobu trestnoprávnych aktov.
• Dôležitým zdrojom poznania sú skúsenosti z praxe a vedomosti OČTK.
• Praktická činnosť OČTK je závislá od zovšeobecnených skúseností a znalostí.

Vyšetrovacia činnosť

• Cieľom je zistiť každý trestný skutok a zabezpečiť potrestanie páchateľa.
• Zameriava sa na:
  • Prípravu a vykonanie vyšetrovacích úkonov
  • Podchytenie priebehu a výsledkov procesných úkonov
  • Hodnotenie výsledkov a určenie dôkazného významu
  • Metodiku použitia metód a prostriedkov
  • Uplatnenie metodiky vyšetrovania
  • Využitie poznatkov vied
• Teória vyšetrovania je právny systém úkonov a opatrení, realizovaný kriminalistikou, na zistenie skutkového stavu veci a spravodlivé potrestanie páchateľov.
• Systém teórie a praxe vyšetrovania predstavuje vnútorné členenie, zahŕňa predmet, systém a metódy vyšetrovania.

Štruktúra teórie a praxe vyšetrovania:

• Teória vyšetrovania a skráteného vyšetrovania
  • Všeobecná časť: predmet, systém, základné pojmy, úlohy a ciele úkonov
  • Osobitná časť: V a SV, postavenie vyšetrovateľa
• Vyšetrovanie je zákonom upravený postup na zistenie skutočností a dôkazov pre súdne rozhodnutie.
• Teória dokazovania
  • Skúma zákonitosti zisťovania skutkového stavu veci.
  • Zobrazuje normotvorný poriadok dokazovania.
  • Predmetom sú právne normy, činnosť OČTK a zákonitosti spojené s informáciami.
• Dokazovanie je zložitý proces etáp a úkonov, ktoré nadväzujú na činnosť orgánov a súdov.
• Metodika vyšetrovania trestných činov
  • Vyčlenila sa z kriminalistiky.
  • Zameriava sa na praktické vykonávanie úkonov a opatrení.
• Metodika je systém úkonov a opatrení, založených na zákonoch, realizovaných na objasnenie trestných činov a ich potrestanie.

Rozsah vyšetrovania

• Vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch.
• Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak:
  • je obvinený vo väzbe, výkone trestu alebo na pozorovaní,
  • ide o náhle úmrtie obvineného alebo odsúdeného,
  • ide o konanie proti právnickej osobe,
  • ide o trestné činy extrémizmu,
  • to nariadi prokurátor.
• Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, ak nejde o konanie podľa § 200 ods. 2.
• Skrátené vyšetrovanie vykonáva policajt, ak horná hranica trestu neprevyšuje tri roky.

Subjekty vyšetrovania a skráteného vyšetrovania

• Policajtom sa rozumie:
  • vyšetrovateľ PZ,
  • vyšetrovateľ PZ na Úrade inšpekčnej služby pri trestných činoch ozbrojených zborov,
  • vyšetrovateľ finančnej správy pri porušení colných alebo daňových predpisov,
  • poverený príslušník PZ,
  • poverený príslušník vojenskej polície,
  • poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže,
  • poverený pracovník finančnej správy,
  • veliteľ námornej lode.
• Policajtom sa rozumie aj zástupca orgánu iného štátu v spoločnom vyšetrovacom tíme.
• Vedúci spoločného tímu je zástupca OČTK SR.
• Policajtom je aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom v rozsahu určenom právnym predpisom.
• Vyšetrovateľa určuje minister vnútra SR.
• Vek vyšetrovateľa je minimálne 24 rokov.
• Vyšetrovateľ má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby a úspešne vykonanú skúšku.
• Poverený príslušník PZ má v náplni činnosť v skrátenom vyšetrovaní alebo je poverený rozkazom nadriadeného.
• Medzi psychologické vlastnosti vyšetrovateľa patrí schopnosť sústrediť sa, orientovať sa a vytvárať kontakt.
• Medzi organizačné schopnosti patrí schopnosť pracovať v tiesni a pracovať na viacerých veciach.

Podnety na vyšetrovanie trestných činov

• Podnet je oznámenie o spáchaní trestného činu.
• Musí byť podaný príslušnému orgánu a obsahovať údaje, z ktorých možno vyvodiť dôvodné podozrenie.
• Podnet má dve zložky: prameň a hodnotu informácie.
• Vyšetrovateľ a poverený príslušník sú povinní podnet prijať.
• Podnety sú klasifikované podľa prameňov informácií a delia sa na:
  • Podnety, ktorých pôvod spočíva v činnosti príslušníkov PZ
    • zahŕňajú informácie získané vlastnou činnosťou, prípady zadržania osoby podozrivej zo spáchania trestného činu a informácie od iných orgánov PZ ako výsledky OPČ a služobné hlásenia
• Podnety, ktorých pôvod nespočíva v činnosti príslušníkov PZ
  • zahŕňajú pokyny prokurátora a podnety od štátnych orgánov, VÚC, obcí, PO a FO

Rozhodnutia vo vyšetrovaní

• Rozhodnutie je akt aplikácie práva zo strany OČTK alebo súdu, ktoré obsahuje právny názor a riešenie otázok týkajúcich sa skutku
• Rozhodnutia sú procesné úkony, ktoré vydávajú orgány činné v trestnom konaní a súd.
• Medzi procesnými úkonmi majú najdôležitejšie miesto a najdôležitejšie sú rozhodnutia vo veci samej
• TP rozoznáva 3 základné druhy rozhodnutí v danej veci: - Rozsudok - súd - Trestný rozkaz - súd - Uznesenie – súd / prokurátor / V / PP
• V zmysle ustanovení TP, prokurátor, vyšetrovateľ a poverený príslušník rozhodujú:
  • uznesením, pokiaľ zákon neustanovuje niečo inačie
  • príkazom, rozhodujú kde to zákon výslovne ustanovuje
  • opatrením, tie sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy

Rozhodnutia formou uznesení

• Náležitosti uznesenia upravuje zákon, musí obsahovať označenie orgánu, dátum, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
• Uznesenia sa delia podľa štádia TS (pred a po začatí), podľa toho, či upravujú procesný postup a podľa toho, či TP pre rozhodnutia vyžaduje určitú formu alebo nevyžaduje
• Uznesenie o Začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, miesto, čas, aký TČ v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia a Neobsahuje odôvodnenie.
• Uznesenie o Vznesení obvinenie
  • musí obsahovať opis vyšetrovaného skutku, miesto, čas, oaký TČ v tomto skutku ide – jeho zákonné pomenovanie a uvedenie príslušného ustanovenia a dôvody, pre ktoré je obvinený stíhaný
  • Zastavenie TS je buď ak je nepochybné že sa nestal skutok, ak nie je tento skutok TČ a a ak je TS neprípustné alebo zanikla trestnosť činu
  • Uznesenia formou príkazov majú stanovené náležitosti -označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, dátum a miesto rozhodnutia, výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, skutok s uvedením právnej kvalifikácie TČ a odôvodnenie, ak to zákon výslovne ustanovuje
  • Rozhodnutia formou opatrení- sú osobitná forma rozhodnutia v TK, neformálne, ústne, alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy a TP neustanovuje žiadne formálne a obsahové záležitosti

Plánovanie vo vyšetrovaní

• Je jedna z metód používaných pri vyšetrovaní každého trestného činu a je Je základom pre tvorbu metodík vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov
• Umožňuje organizované zhromažďovanie dôkazov pri súčasnom využití potrebných vyšetrovacích metód, spôsobov a procesných prostriedkov
• Medzi všeobecné princípy patrí hlavný článok – stanovenie hlavných postupov, metód prostriedkov na dosiahnutie cieľa dokazovania, bilančný – rešpektovanie súladu medzi potrebami a zdrojmi, porovnávací – pomocou analógie je možné vytvárať modelové situácie TČ a postupy a racionality a efektívnosti
• Jednotlivými prvkami plánovania vyšetrovania sú určenie okruhu okolnosti potrebných na objasnenie prípadu ako celku i v každej etape vyšetrovania a vypracovanie verzií na základe tých faktických materiálov
• Medzi všeobecné zásady patria - Individuálnosť plánovania – každý TČ ako celok je individuálny a neopakovateľný =, Dynamickosť a aktualizácia plánovania – sústavná aktualizácia vypracovaného modelu činnosti, flexibilnosť a pružnosť vyšetrovania a Reálnosť a konkrétnos plánovania – nutnosť prihliadať na úroveň poznatkov
• Každý plán vo vyšetrovaní má spĺňať nasledovné kritériá Dôsledne rešpektovať zákonné ustanovenia a zásady TK, Využívať dostupné a najnovšie prostriedky, metódy a Zabezpečovať prehľadnosť vyšetrovanej situácie
• Dôležitým prostriedkom plánovania vyšetrovania je zostavenie písomného plánu vyšetrovania

druhy plánov vo vyšetrovaní

• Plánovanie je proces jednotný a proces môžeme rozdeliť na Plánovanie vyšetrovania jednotlivých trestných činov, Plánovanie jednotlivých vyšetrovacích úkonov a Plánovanie celkovej práce vyšetrovateľa na určitý časový úsek
• Plánovanie jednotlivých TČ si vyžaduje uvedomenie si význam podnetu vo vyšetrovacom procese a dPociatočná etapa: mimoriadny význam má dôkladná príprava!, Stredná etapa: vyhodnotenie výsledkov, Zostavenie podrobného plánu a záverečná etapa a vyhodnotenie dôkazov

Etické kódexy, právny a etický aspekt vyšetrovania

• Etika vyšetrovateľskej práce je jedným z druhov profesijnej etiky. Je to veda o mravných princípoch, ktoré sa realizujú v procese vyšetrovania, a s ním spojenej činnosti.
• Etika vyšetrovateľskej práce sa v konkrétnej praxi realizuje v troch rozmeroch (rovinách):
  • rozmer zákonnosť sú rozmer trestno- procesný a Rozmer: zákonnosť
  • Etické princípy v prípravnom konaní si vyžadujú dôslednosť, Cieľavedomosť i Rozhodnosť a Sebaovládanie rovnako ako Zdvorilosť, Pravdovravnosť a Čestnosť
  • Prezumpcia neviny zaväzuje vyšetrovateľa a povereného príslušníka pristupovať k obvinenému bez akýchkoľvek predsudkov,