Úvod do sociálnej psychológie

Experimenty v sociálnej psychológii sa snažili byť objektívne, ale s príchodom nových zmien v spoločnosti, ako napríklad miešanie kultúr a zrovnoprávnenia mužov a žien, sa zistilo, že výsledky môžu byť ovplyvnené a nemusia poskytovať objektívny obraz.

Kritická sociálna psychológia zdôrazňuje potrebu vnímať sociálne javy v kontexte individuality, spoločenských kultúrnych a historických faktorov, čím sa odkláňa od striktne objektívneho prístupu.

V súčasnosti sa sociálna psychológia snaží vytvoriť nové teórie a prístupy s cieľom pochopiť sociálne javy v novom svete s postmodernými trendmi.

Sociálna psychológia sa snaží pochopiť sociálne javy v kontexte individuality a historického vývoja, pričom kriticky analyzuje rôzne vedecké poznatky.

Experimentálne prístupy v sociálnej psychológii nemusia vždy presne zodpovedať realite, pretože spoločenské javy sú komplexné a ovplyvnené mnohými faktormi.

V tejto knihe, W. Wundt definoval kultúrne produkty (jazyk, mýty, rozprávky) ako viac než len mentálne aktivity, ktoré sú tvorené nezávisle od jednotlivcov.

Kniha zaoberajúca sa vplyvom davov na myslenie a správanie jednotlivcov.

Le Bon veril v existenciu kolektívnej duše, ktorá v dave ovplyvňuje jednotlivca.

Táto nákaza sa šíri v dave a spôsobuje stratu rozumu a nadvládu emócií.

Obdobie rozvoja sociálnej psychológie od 1908 do konca 2. svetovej vojny.

Významný rok pre sociálnu psychológiu, kedy sa uskutočnil prvý experiment v tejto oblasti.

V roku 1908 boli publikované dve učebnice, ktoré položili základy sociálnej psychológie.

Kniha od Wiliama McDougala, ktorá sa zaoberá psychologizujúcou rovinou a inštinktami.

Kniha od Edwarda A. Rodda, ktorá sa zaoberá sociologizujúcou rovinou a psychológiou davu.

William I. Thomas a Florian Znaniecki publikovali štúdiu o sociálnych postojoch.

V tomto období sa sociálna psychológia zaoberala nájdením nástrojov na skúmanie predmetu – postojov.

Metóda na štúdium vzťahov vo vnútri skupiny, výsledkom je sociogram.

Metóda na identifikáciu subjektívneho významu pojmov, založená na adjektívach a opozitách.

Metóda na meranie postojov pomocou stupnice (zvyčajne 5-bodovej) s odpoveďami od „veľmi súhlasím“ po „veľmi nesúhlasím“.

Sociálna psychológia je veda, ktorá sa zaoberá vedeckým skúmaním toho, ako myšlienky, pocity a správanie jednotlivca ovplyvňuje skutočná, imaginárna alebo naznačená prítomnosť iných ľudí. Inými slovami, sociálna psychológia skúma, ako sa správanie, myslenie a pocity jednotlivca menia alebo formujú v interakcii s inými.

Sociálna psychológia je hraničná disciplína medzi psychológiou a sociológiou. To znamená, že spája poznatky z týchto dvoch vedných odborov. Z psychológie preberá zaoberanie sa vnútornými psychologickými procesmi (myšlienkami, pocitmi a správaním), zatiaľ čo zo sociológie prijíma analýzu vplyvu spoločenských štruktúr a procesov na individuálne správanie.

Sociálna psychológia sa zaoberá skúmaním toho, ako prítomnosť iných ľudí vplýva na naše správanie a prežívanie. To znamená, že v jej centre je interakcia medzi ľuďmi, a to nielen v priamom kontakte, ale aj vo vedomí možnej prítomnosti iných alebo aj vtedy, keď sa na iných len myslí.

Sociálna psychológia je veľmi dôležitá pre hlboké porozumenie ľudskej povahy, pretože človek nie je izolovanou bytosťou, ale žije v spoločenskom kontexte. Človek je sociálna bytosť a jeho správanie a prežívanie je určené interakciou v spoločenskom prostredí.

Sociálna psychológia sa dá využiť v širokom spektre oblastí, kde sa pracuje s ľuďmi. Jej poznatky sú cenné pre praktizovnenie poradenskej psychológie, školskej psychológie, organizačnej/pracovnej psychológie, ale aj pre ďalšie odbory, kde sa zaoberajú ľudskými vzťahmi a správaním.

Sociálna psychológia sa začala formovať ako samostatná vedná disciplína na začiatku 20. storočia, spolu s rozvojom modernej psychológie. Na druhej strane, základné myšlienky, ktoré predchádzajú konceptom sociálnej psychológie, sú badateľné už v starovekom Grécku, v myšlienkach Platóna a Aristotela.

Sociálna psychológia je základnou a dôležitou vednou disciplínou, pretože nám pomáha porozumieť tomu, ako ľudia myslia, cítia a konajú v spoločenskom kontexte. Týmto nám poskytuje nástroje na riešenie rôznych problémov v rozličných oblastiach života.

Sociálna psychológia skúma, ako sa individuálne správanie formuje sociálnym prostredím. Napríklad, skupinová dynamika, vplyv noriem a hodnôt spoločnosti na jednotlivcov, alebo aj fenomén sociálnych stereotypizácií a predsudkov.

Zmena v predmete štúdia, presun z veľkých spoločenských skupín na malé sociálne skupiny, s dôrazom na sociálne vplyvy, moc a poslušnosť.

Zaujímanie sa o princípy fungovania spoločnosti s dôrazom na predchádzanie sociálnym konfliktom a násiliu. Snaha o pochopenie fungovania spoločnosti.

Významné obdobie v sociálnej psychológii, charakterizované expanziou výskumu a rozmachom teoretickej reflexie, s dôrazom na pochopenie sociálnych vplyvov.

Experimenty, ktoré presiahli hranice sociálnej psychológie a mali výrazný vplyv na spoločenské chápanie.

Experiment, ktorý sa zaoberal konformitou, sociálnym vplyvom a tendenciou podliehať tlaku okolia.

Experiment, ktorý sa zaoberal poslušnosťou voči autorite a otázkou, prečo dochádza k násiliu.

Experiment, ktorý skúmal identifikáciu so sociálnou rolou a jej vplyv na správanie.

Snaha použiť vedecké experimenty v kontrolovanom prostredí, aby sa získali objektívne znalosti o ľudskom správaní.

Teória Leonarda Festigera, ktorá sa zaoberá rozporom medzi postojom človeka a jeho reálnym konaním.

Teória, ktorá skúma príčiny správania, s dôrazom na identifikáciu a analýzu motívov.

Krízové obdobie v sociálnej psychológii, ktoré podnietili otázky o objektívnosti experimentálnych výsledkov a ich aplikovateľnosti na reálny život.

Hlavné otázky krízy sociálnej psychológie, ktoré sa zaoberali možnosťou premietania laboratórnych poznatkov do reálneho sveta.

Obdobie, ktoré sa vyznačovalo miešaním kultúr, technologickým rozvojom, a zvýšenou komunikáciou medzi rôznymi skupinami a krajinami.

Faktor, ktorý posilnil krízu sociálnej psychológie - zneistenie v oblasti aplikovateľnosti jej poznatkov na reálny život.

Zvýšený vplyv ženských názorov a presadzovania ženských práv, čo prispelo k širšiemu pohľadu na spoločenské problémy.