Litosféra a litosferické dosky

• Litosféra je geografická vedná disciplína, litogeografia je odbor, ktorý ju študuje.
• Geológia je samostatná veda, ktorá študuje litosféru.

Stavba a zloženie Zeme

• Zemská kôra má rôznu hrúbku: pevninská (priemerne 35 km, pod pohoriami až 70 km), oceánska (5-10 km) a prechodný typ.
• Ďalšie časti Zeme: zemský plášť a zemské jadro.

Litosféra

• Tvorí ju zemská kôra a vrchná časť zemského plášťa (do hĺbky 200 km).
• Litosféra je pevná, ale lámavá, rozpadá sa na litosferické dosky.
• Tieto dosky sa pohybujú po plastickej astenosfére.
• Medzi najväčšie litosferické platne patria: Africká, Antarktická, Austrálska, Euroázijská, Severoamerická, Juhoamerická a Tichooceánska.
• Medzi menšie platne patria: Indická, Arabská, Filipínska, Nazca.
• Pohyb platní je príčinou vnútorných (endogénnych) procesov.
• Rifty sú miesta, kde sa platne od seba vzďaľujú a magma z astenosféry vystupuje, čím sa formuje oceánsky chrbát (napr. Stredoatlantický).

Pohyby litosferických dosiek

• Pri podsúvaní (subdukcii) sa jedna platňa podsúva pod druhú, časti sa tavia a dostávajú na povrch ako láva cez trhliny.
• Vzďaľovaním vzniká nová oceánska litosféra (oceánske chrbty).
• Zrážaním dochádza k výzdvihom (napr. Himaláje, Alpy, Karpaty).
• Kĺzanie spôsobuje horizontálny posun dosiek, hromadenie energie vedie k zemetraseniam.

Hlavné časti pevnín a oceánskeho dna

• Stabilné časti pevnín sú platformy, ktoré zahŕňajú štíty a tabule.
• Orogénne zóny sú rozsiahle oblasti pretiahnutého tvaru, vznikli na okrajoch platforiem a vrásnením sa vytvorili pásmové pohoria.
• Okraje oceánov zaberá pevninský šelf, prechádzajúci do pevninského svahu a úpätia.
• Najväčšiu časť dna oceánov tvoria oceánske platformy, nazývané panvy.
• Úzke a dlhé podmorské pohoria sa nazývajú oceánske chrbty.

Endogénne procesy

• Sopečná činnosť zahŕňa výlevy magmy na povrch ako lávy s únikom pár a plynov (síry).
• Stratovulkány (zmiešané sopky) vznikajú striedaním výbuchov a výlevov lávy (napr. Vezuv, Poľana).
• Lávové sopky produkujú iba lávu (napr. na Islande, Havaji).
• Nasypané sopky (explozívne) vznikajú nahromadením sypkého materiálu (napr. Cerro Negro v Nikaragui).
• Zemetrasenia (seizmická činnosť) sú otrasy zemskej kôry spôsobené uvoľnením energie.
• Sila otrasov sa vyjadruje magnitúdom (škála má 12 stupňov).
• Epicentrum leží na povrchu a hypocentrum v hlbinách.
• Tektonické zemetrasenia sú viazané na zlomy (Z Amerika, V Ázia, Turecko...).
• Medzi ďalšie typy zemetrasení patria sopečné a závalové (pri zrútení stropov jaskýň, banské závaly).
• Tektonická činnosť sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry, vytvára pohoria a poruchy zemskej kôry (napr. pukliny, zlomy).
• Vrásnenia: kaledónske, hercínske (1-hory), alpínske (koniec 2-hôr, začiatok 3-hôr).
• Epeirogenetické pohyby sú pomalé prehýbanie zemskej kôry (Holandsko klesá, Škandinávia sa dvíha).

Georeliéf

• Súbor tvarov zemského povrchu.
• Geomorfologické procesy utvárajú georeliéf, ich výsledkom sú povrchové tvary (formy).
• Samostatná veda, ktorá študuje georeliéf je geomorfológia.
• Morfogeografia je geografická vedná disciplína, ktorá sa zaoberá georeliéfom.
• Georeliéf je výsledkom pôsobenia vnútorných (endogénnych), vonkajších (exogénnych) procesov a činnosti človeka.
• Vnútorné procesy zahŕňajú sopečnú činnosť, zemetrasenia a orogenézu.
• Vonkajšie procesy: slnečná energia, tečúca voda, vietor, ľadovec, mráz.
• Človek vytvára antropogénny reliéf (umelé tvary), napr. pri ťažbe surovín, výstavbe.

Typy reliéfu

• Endogénny reliéf: zlomový (priekopová prepadlina a hrasť), vrásový (vrása), sopečný (sopečný kužeľ).

• Exogénny reliéf: riečny (fluviálny) -riečna dolina, terasy, koryto, meandre.

• Veterný (eolický)- duny, spraše.

• Ľadovcový (glaciálny)- ľadovcové kotly (kary), doliny (trógy), morény (usadený materiál), fjord (ľadovcový záliv v Nórsku), fjeld (polostrov pri fjorde).

• Krasový reliéf je vo vápencových oblastiach.

• Vápenec je priepustná hornina pre zrážkovú vodu, voda vytvára lievikovité ústia (škrpky a závrt).

• Ponory sú miesta, kde sa povrchový tok stráca v podzemí.

• Vyvieračky sú opakom ponorov.

• Jaskyne sú podzemné krasové útvary.

• Biotický reliéf: rašeliniská, termitiská, koralové útesy a ostrovy (atoly).

• Antropogénny reliéf: lomy, štrkoviská, haldy, cesty, sídla a kanály.

• Reliéf na základe nadmorskej výšky: nížiny (do 300 m), vysočiny (nízke 300-750 m, stredné 751-1500 m, vysoké nad 1500 m).

• Reliéf na základe prevýšenia: rovina (do 30 m), pahorkatina (31-100 m), vrchovina (101-310 m), hornatina (311-640 m), veľhornatina (nad 640 m).