Litosféra PDF - Štúdium Zeme a Georeliéf

LITOSFÉRA - - **Stavba a zloženie zeme:** - Zemská kôra: a) pevninová- priemerná hrúbka 35 km, pod pohoriami aj 70 km - Zemský plášť - Zemské jadro **Litosféra:** - Tvorí ju zemská kôra a vrchná časť zemského plášťa (200 km) - Je pevná, ale lámavá, láme sa na [litosferické...

LITOSFÉRA - - **Stavba a zloženie zeme:** - Zemská kôra: a) pevninová- priemerná hrúbka 35 km, pod pohoriami aj 70 km - Zemský plášť - Zemské jadro **Litosféra:** - Tvorí ju zemská kôra a vrchná časť zemského plášťa (200 km) - Je pevná, ale lámavá, láme sa na [litosferické dosky] a tie sa pohybujú po plastickej hmote- [astenosfére] (akoby na nej plávali) - Najväčšie litosferické platne: Africká, Antarktická, Austrálska, Euroázijská, Severoamerická, Juhoamerická, Tichooceánska - Menšie litosferické platne: Indická, Arabská, Filipínska, Nazca - Tu je príčina vnútorných (endogénnych procesov) - [Rifty] sú miesta, kde sa litosferické dosky od seba vzďaľujú a z astenosféry tu tu stúpa magma, takto sa formuje oceánsky chrbát (napr. Stredoatlantický) POHYBY LITOSFERICKÝCH DOSIEK: - - - - HLAVNÉ ČASTI PEVNÍN A OCEÁNSKEHO DNA **Pevnina:** - Stabilné časti pevnín sú [PLATFORMY]- Ich súčasťou sú [štíty] a [tabule] - [OROGÉNNE ZÓNY] sú rozsiahle oblasti pretiahnutého tvaru, vznikali na okrajoch platforiem a vrásnením sa vytvorili *pásmové pohoria* **Oceánske dno:** - Okraje oceánov zaberá pevninský [šelf], smerom do hĺbky šelf prechádza do [pevninského svahu] a [pevninského úpätia] - Najväčšiu časť dna oceánov tvoria [oceánske platformy], nazývajú sa [oceánske panvy] - Úzke a dlhé podmorské pohoria sa nazývajú [oceánske chrbty] **Endogénne procesy:** 1. - Výlevy roztavenej magmy na povrch v podobe lávy, sprevádzané únikom horúcich pár a plynov (síry) a. b. c. 2. - Krátkodobé otrasy zemskej kôry spôsobené náhlym uvoľnením energie zo zemského vnútra - Na vyjadrenie sily otrasov sa používa označenie **magnitúdo** (12 stupňov) - Epicentrum- na povrchu, hypocentrum- v hlbinách a. [Tektonické zemetrasenia]- viažu sa na zlomy (Z Amerika, V Ázia, Turecko\...) b. [Sopečné zemetrasenia] c. [Závalové zemetrasenia]- pri zrútení stropov jaskýň, banskými závalmi 3. - Sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry, ich výsledkom sú pohoria - Môžu pri nich vznikať aj rôzne poruchy zemskej kôry, napr. pukliny, zlomy - Vrásnenia: kaledónske, hercínske (1-hory), alpínske (koniec 2-hôr, začiatok 3-hôr) 4. - Pomalé prehýbanie zemskej kôry (Holandsko klesá, Škandinávia sa dvíha) Georeliéf - Súbor tvarov zemského povrchu - Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré utvárajú georeliéf, ich výsledkom sú povrchové tvary- formy georeliéfu - Osobitná veda- **geomorfológia** - Geografická vedná disciplína- **morfogeografia** - Georeliéf je výsledkom pôsobenia [vnútorných] (endogénnych), [vonkajších] (exogénnych) procesov a [človeka] - Vnútorné procesy- sopečná činnosť, zemetrasenia, orogenéza - Vonkajšie procesy- slnečná energia, tečúca voda, vietor, ľadovec, mráz - Človek vytvára antropogénny reliéf (umelé tvary), napr. pri ťažbe surovín, výstavbe\... **Typy endogénneho reliéfu**: Zlomový- priekopová prepadlina \- hrasť Vrásový - vrása Sopečný -- sopečný kužeľ **Typy exogénneho reliéfu**: Riečny (fluviálny)- riečna dolina \- riečne terasy \- riečne koryto \- meandre Veterný (eolický)- duny \- spraše Ľadovcový (glaciálny)- ľadovcové kotly (kary) \- ľadovcové doliny (trógy) \- morény- usadený materiál, ktorý so sebou niesol ľadovec \- fjord- ľadovcový záliv (Nórsko) \- fjeld- polostrov pri fjorde Krasový - Vo vápencových oblastiach - Vápenec je priepustná hornina pre zrážkovú vodu, voda vsakuje a vytvára lievikovité ústia do zeme v podobe škrapov a závrtov - Ponory- miesta, kde povrchový tok sa stráca v podzemí - Vyvieračky- opak ponorov - Jaskyne- podzemné krasové útvary Biotický- rašeliniská, termitiská, koralové útesy, koralové ostrovy (atoly) **Antropogénny reliéf** - Lomy, štrkoviská, haldy, cesty, sídla, kanály\... +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Reliéf na základe NADMORSKEJ | Reliéf na základe PREVÝŠENIA: | | VÝŠKY: | | +===================================+===================================+ | 1. Nížiny (do 300 m) | 1. Rovina (do 30 m) | | | | | 2. Vysočiny- nízke (300-750 m) | 2. Pahorkatina (31-100 m) | | | | | | 3. Vrchovina (101- 310 m) | | | | | | 4. Hornatina (311- 640 m) | | | | | | 5. Veľhornatina (nad 640 m) | +-----------------------------------+-----------------------------------+