Kmeň: Hubky (Porifera)

Najstaršie mnohobunkové živočíchy, ktoré sú výsledkom regresívneho vývoja. Ich telo tvorí kolónia buniek bez skutočných tkanív a orgánov.

Golierikovité bunky v hubkách, ktoré prijímajú potravu a zabezpečujú tok vody.

Trávenie v hubkách, ktoré prebieha vnútri buniek, nie v telovej dutine.

Nepohlavné rozmnožovanie hubiek vonkajším pučaním, pričom nové jedince tvoria kolónie.

Vnútorné puky v mezoglei hubiek, ktoré sa tvoria v nepriaznivých podmienkach a z ktorých sa vyvíjajú nové jedince.

Vyvrhovací otvor v hornej časti tela hubky.

Rôsolovitá hmota medzi ektodermou a endodermou hubky.

Vápenaté alebo kremičité štruktúry, ktoré vystužujú telo hubky.

Živočíchy, ktoré majú tri zárodočné vrstvy: ektoderm, endoderm a mezoderm.

Vývojová vetva živočíchov, kde sa otvor gastruly stáva ústami.

Živočíchy, ktoré nemajú vyvinutú dutinu medzi tráviacim traktom a telovou stenou.

Druhotná telesná dutina živočíchov, vyplnená tekutinou.

Vývoj prednej hlavovej časti u živočíchov.

Vznikajú z organických a anorganických štruktúr, ktoré tvoria vonkajšie kostry koralových živočíchov.

Tvárená ihlicami v mezoglei koralov.

Morské živočíchy, pripomínajúce stavbou tela medúzy, s pár dlhými ramenami a lepkavými bunkami.

Sústava kanálov v tele rebroviek, ktorá zabezpečuje trávenie a cirkuláciu tekutín.

Predchodcovia druhoústovcov, ich vývin pripomína vznik druhotnej telovej dutiny.

Skupina živočíchov s lúčovou súmernosťou, dobre vyvinutým ektodermom a endodermom, a tráviacou dutinkou s jedným otvorom.

Sústava u pŕhlivcov, ktorá plní tráviace a obehové funkcie.

Prichytená, vakovitá forma životného cyklu pŕhlivcov.

Pohyblivá, klobúkovitá forma životného cyklu pŕhlivcov.

Striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania u pŕhlivcov.

Špecializované bunky pŕhlivcov, ktoré obsahujú pŕhlivé vlákna.

Najprimitívnejší typ nervovej sústavy, rozptýlené neuróny.

Pohlavné žľazy u pŕhlivcov, tvoria pohlavné bunky.

Je to druh pásomnice, ktorý parazituje v tenkom čreve človeka. Nakazíme sa ňou konzumáciou nedostatočne tepelne spracovaného mäsa ošípaných. Môže dorásť až do dĺžky 8 metrov.

Je to druh pásomnice, ktorý parazituje v tenkom čreve človeka. Nakazíme sa ňou konzumáciou nedostatočne tepelne spracovaného hovädzieho mäsa. Môže dorásť až do dĺžky 10 metrov.

Je to typ kostry, ktorá je vyplnená tekutinou a udržuje tvar tela. Vyskytuje sa u hlístovcov a umožňuje im pohyb.

Je to druh hlístovca, ktorý parazituje v hrubom čreve, najmä detí. Známy je pre svrbenie konečníka. Dorastá do dĺžky asi 1 cm.

Je to druh hlístovca, ktorý parazituje v svaloch človeka. Nakazíme sa ním konzumáciou mäsa diviaka alebo psa. Larvy sa môžu dostať aj do mozgu alebo srdcového svalu.

Živočíchy s plochým telom, veľké od niekoľkých milimetrov do 20 cm. Majú jeden otvor pre príjem a vyvrhovanie potravy, často obrvené telo s hlavovou a trupovou časťou. Parazitické druhy majú na hlave háčiky a prísavky.

Štruktúra, ktorá umožňuje pohyb ploskavcom. Tvorí ju vonkajšia koža a vnútorné svalstvo.

Telová dutina ploskavcov, ktorá je vyplnená mezenchýmom.

Orgány na vylučovanie u ploskavcov. Tvoria ich plamienkové bunky, ktoré filtrujú odpadové látky.

Ploskavce bez obrvy, ktoré žijú paraziticky. Majú ústnu a brušnú prísavku a prebieha u nich zložitý vývoj s viacerými hostiteľmi.

Druh motolice, ktorá parazituje v pečeni oviec. Živí sa krvou a spôsobuje ochorenie.

Ploskavce, ktoré môžu dorastať do dĺžky 20 metrov. Telo sa skladá z hlavičky s prísavkami a háčikmi,  krčka a článkov, kde sa vyvíjajú vajíčka.

Larvy pásomníc, ktoré sa vyvíjajú v medzihostiteľoch a nachádzajú sa v krvnom obehu,  svalovine alebo orgánoch.