Kmeň: Hubky (Porifera) PDF
Document Details
Uploaded by SustainablePansy
Technical University of Košice
Tags
Summary
This document details the characteristics of the Porifera phylum, including its structure, reproduction, and representative species. It also provides information on the Cnidaria phylum, including its structure, reproduction, and representative species.
Full Transcript
Kmeň: Hubky (Porifera) Z hľadiska fylogenézy sú hubky najstaršie mnohobunkové živočíchy. Sú výsledkom regresívneho vývoja. Telo hubky je zložené z buniek rôznych tvarov, ktoré netvoria skutočné tkanivá a orgány. Tieto bunky predstavujú skôr veľmi zložitú kolóniu jednobunkovcov s vysoko organi...
Kmeň: Hubky (Porifera) Z hľadiska fylogenézy sú hubky najstaršie mnohobunkové živočíchy. Sú výsledkom regresívneho vývoja. Telo hubky je zložené z buniek rôznych tvarov, ktoré netvoria skutočné tkanivá a orgány. Tieto bunky predstavujú skôr veľmi zložitú kolóniu jednobunkovcov s vysoko organizovanou štruktúrou. Hubky sú vodné živočíchy, väčšinou morské, žijú prisadnuto, tvoria kolónie. Vo vývoji zostali na stupni gastruly. Chýbajú im nervové a zmyslové bunky, dospelé jedince nereagujú na podráždenie, nepohybujú sa. Nemajú vyvinutú cievnu sústavu. Hubky dýchajú celým povrchom tela. Tvar tela je amorfný až pohárovitý. Stavba tela Sú veľké od niekoľkých milimetrov až niekoľko metrov. Vonkajšia vrstva (ektoderm) sa nachádza na povrchu tela. Vnútorná (endoderm) obsahuje golierikovité bunky na prijímanie potravy, tzv. choanocyty. Zo stredu golierikovitých buniek vybiehajú do centrálnej dutiny bičíky, ktoré zabezpečujú stály tok vody. Voda s potravou sa dostáva do tela kanálikmi- ostiami. Hubky majú vyvrhovací otvor v hornej časti tela, tzv. oskulum. Medzi ektodermou a endodermou je rôsolovitá hmota- mezoglea. V nej sú osobité meňavkovité bunky, ktoré prenášajú výživu so ostatných buniek. Trávenie hubiek je intracelulárne- vnútrobunkové, t.j. neprebieha v telovej dutine, ale vo vnútri buniek. Telo hubiek je vystužené vápenatými alebo kremičitými ihlicami (niektoré hubky ich nemajú), ktoré sú pospájané pružnými spongínovými vláknami. Rozmnožovanie Nepohlavné vonkajšie pučanie-gemácia u morských druhov. Tvoria sa početné kolónie hubiek, nové jedince sa neoddeľujú od materských. vnútorné pučanie- gemulácia u sladkovodných druhov. V mezoglei sa vytvárajú (v nepriaznivých podmienkach- napr. príchod zimy) vnútorné puky- gemule, vznikajú na jeseň a na jar sa z nich vyvíjajú nové jedince. Pohlavné pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei. Cez oskulum sa dostávajú spermie von z tela, do inej hubky vstupujú cez ostiá, oplodnením vajíčka sa vytvára obrvená larva, ktorá je schopná pohybu. Neskôr prisadá na dno a premení sa na dospelú hubku. Zástupcovia hubiek Trieda: Hubky vápenaté (Calcarea) Žijú v teplých moriach a netvoria kolónie. Ihlice majú vytvorené z uhličitanu kremičitého, napr. Venušin kôš (Euplectella aspergillum). Majú vyvinuté iba spongínové vlákna, napr. morská- hubka mycia (Euspongia officinalis), sladkovodná- hubka jazerná (Spongilla lacustris). Kmeň: Pŕhlivce (Cnidaria) Pŕhlivce majú dobre vyvinutý ektoderm a endoderm. Bunky tvoria tkanivá. Telo pŕhlivcov je lúčovito súmerné. Blastocél (telová dutina) býva často vyplnený bunkami podobnými mezoglei hubiek, napr. u koralov sa v blastocéle nachádzajú bunky mezodermálneho pôvodu, ktoré tvoria jeho hubovitú výplň. Tento typ bunkovej štruktúry sa nazýva mezenchým. Telo je na úrovni gastruly. Vo fylogenetickom vývoji sa po prvýkrát vytvárajú pohlavné žľazy- gonády, ktoré však nemajú osobitné vývody. Oplodnenie je vonkajšie. Majú vyvinutú vakovitú tráviacu dutinu, s jedným otvorom na prijímanie a vyvrhovanie potravy. Okolo otvoru sa nachádzajú ramená s pŕhlivými bunkami (knidoblasty) s pŕhlivými vláknami, ktoré sa pri podráždení vymršťuje, zabodne do koristi a pomocou jedu omráči. Majú najprimitívnejší typ nervovej sústavy, tzv. difúznu (rozptýlenú) nervovú sústavu. Dýchajú celým povrchom tela. 2 formy životného cyklu pŕhlivcov: 1. polyp- telo vakovitého tvaru, prisadnuté štádium, rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne- pučaním a strobiláciou (oddeľovaním častí, z ktorých dorastajú medúzy). 2. medúza- klobúkovitého tvaru, pohyblivé štádium, voľne plávajúce. Majú vyvinutú gastrovaskulárnu sústavu- zabezpečuje trávenie a obehové funkcie. Medúzy majú nervové bunky v podobe pásov na klobúku medúzy. Na okraji klobúka sú sústredené zmyslové bunky. Vo svojom vývine majú planulu (obrvená larva typu gastruly), ktorá vzniká z oplodneného vajíčka. Larva prisadá a vzniká polyp. Striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania nazývame metagenéza: polyp→ strobilácia → medúza → pohlavné rozmnožovanie → planula → polyp Systém pŕhlivcov Triedy: 1.polypovce (Hydrozoa) - vo vývine prevláda polypové štádium, ich medúzy majú klobúk prekrytý plachtičkou. Vyskytuje sa dobre vyvinutú regeneračnú schopnosť. Živia sa planktónom. Najznámejšie druhy žijúce u nás- nezmar hnedý (Hydra oligactis), nezmar zelený (Hydra viridis), medúzka sladkovodná (Craspedacusta sowerbyi). 2. medúzovce (Scyphozoa) - prevažná časť života v štádiu medúzy, gonády majú umiestnené na stenách gastrovaskulárnej sústavy. Po oplodnení vzniká larva , ktorá prisadá a mení sa na polypa. , napr. medúza ušatá (Aurelia aurita). 3. štvorhranovce (Cubozoa) - majú štvorhranný klobúk medúzového štádia. Vyskytujú sa v tropických moriach, ich pŕhlivé bunky obsahujú jedy, nebezpečné aj pre život človeka. 4. koralovce (Anthozoa) - štádium medúzy chýba. Rozmnožujú sa nepohlavne- pučaním alebo delením. Pohlavné bunky sa tvoria v gonádach. Telo tvorí: a., vonkajšia kostra - pevná (z uhličitanu vápenatého alebo rohoviny), z ktorej sa tvoria vápencové útvary, koralové útesy a atoly (ostrovy). b., vnútorná kostra - v mezoglei, tvorená ihlicami. Majú dôležitú úlohu pri regulácii množstva CO2 a Ca rozpusteného vo vode. Koraly vznikajú pučaním, tvoria kolónie, vyskytujú sa v teplých a čistých moriach. Ku koralom patria konárniky (Madreporarida)- tvoria koralové útesy, sasanky (Actiniarida)- netvoria kolónie, nemajú vonkajšiu kostru, napr. sasanka konská (Actinia equina), sasanka plášťová (Adamsia palliata)- žije v symbióze s rakom pustovníckym, koral červený (Corallium rubrum)- využitie v šperkárstve, vejárovníky (Gorgonarida)- majú rohovinovú schránku. Kmeň: Rebrovky (Acnidaria) Rebrovky sú morské živočíchy pripomínajúce stavbou tela medúzy. Blízko prijímacieho otvoru majú pár dlhých ramien, na ktorých sú umiestnené lepkavé bunky, pŕhlivé bunky nemajú vyvinuté. Za prijímacím otvorom je gastrovaskulárna sústava, pod povrchom tela vytvára 8 pásov, nad ktorými sa nachádzajú hreňovité útvary z bŕv slúžiace na pohyb. Vývin je priamy. Sú významné z fylogenetického hľadiska, považujú sa za predchodcov druhoústovcov (Deuterostomia). Nakoľko vznik a spojenie výbežkov čreva, zvláštnymi otvormi, s okolitým prostredím pripomína vznik druhotnej telovej dutiny druhoústovcov. Žijú v moriach, kde sú súčasťou planktónu, väčšie druhy sú dravé. Trojlistovce ( triblastica) majú vytvorené tri zárodočné vrstvy: ektoderm, endoderm, mezoderm, primitívne druhy namiesto mezodermu majú len mezenchým – nekompaktné rôsolovité tkanivo sú dvojstranne = bilaterálne súmerné cefalizácia: formovanie prednej hlavovej časti, zadnej = análnej ako aj chrbtovej (dorzálnej) a brušnej (ventrálnej) časti v prednej časti sa sústreďuje nervová sústava a zmyslové orgány dochádza k zvýšeniu metabolickej aktivity organizmu a aj vylučovaniu splodín , preto sa vyvíja najjednoduchšia vylučovacia sústava - protonefrídie pásová nervová sústava na brušnej strane, ktorá vybieha z nervových centier aktívny pohyb potupne preberá svalová sústava , čo je spojené so vznikom kožno – svalového vaku a opornej vrstvy dve vývojové vetvy: prvoústovce a druhoústovce Vývojová vetva: PRVOÚSTOVCE (PROTOSTOMIA) otvor gastruly (blastopór) sa stáva prijímacím otvorom análny otvor sa vytvorí na opačnom konci tela nervová sústava je na brušnej strane cievna sústava je na chrbtovej strane druhotná telová dutina celóm( ak je prítomný) vzniká z ektodermu ak majú kostru, tak je vonkajšia skupina necélomové: ploskavce, hlístovce skupina celómové: mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce Skupina: necélomové prvoústovce (Acoelomata) bunky tretej zárodočnej vrstvy netvoria súvislé tkanivo, ale prenikajú do prvotnej telovej dutiny( schizocelu) a tvoria tam mezenchým. 1. Kmeň: Ploskavce (Plathelminthes) ploské živočíchy,veľké od niekoľkých milimetrov až do 20 cm majú jeden prijímací a zároveň vyvrhovací otvor, často obrvené, telo tvorí hlavová a trupová časť, na hlave často pigmentové škvrny – očká, parazity majú na hlavovej časti rôzne háčiky a prísavky pohyb umožňuje kožno-svalový vak telová dutina = schizocél - vyplnený mezenchýmom majú jednoduché, alebo rozvetvené črevo bez análneho otvoru vylučovanie zabezpečujú protonefrídie – tvoria ich plamienkové bunky pásová nervová sústava, s hlavovým párom uzlín, pásy sú prepojené cievna ani dýchacia sústava nie je vyvinutá, dýchajú celým povrchom tela obyčajne sú hermafrodity, Trieda : ploskulice voľne žijúce, obrvené, s veľkou regeneračnou schopnosťou pigmentové oči a často aj statocysta požierajú riasy, alebo sú dravé žijú vo vode, pod kameňmi, v pôde zástupcovia: Ploskuľa mliečnobiela (Dendrocoelum lacteum) – 3 cm, v sladkých vodách, ústny otvor na brušnej strane trieda: Motolice (Trematodes) 1 mm – 30 mm, neobrvené nápadne sploštené telo ústna a brušná prísavka, žijú paraziticky (ekto- aj endo- ) sú to hermafrodity - majú zložitý vývin, často cez viac medzihostiteľov zástupcovia: Motolica pečeňová (Fasciola hepatica) – živí sa krvou, spôsobuje ochorenie oviec, medzihostiteľ je slimák - vodniak malý trieda: Pásomnice (Cestodes) telo dosahuje dĺžku až 20 m hlavička ( skolex) s prísavkami a háčikmi, krčok, články (až 1 500) – plné vajíčok v koncových článkoch – sa nachádzajú samčie a samičie pohlavné bunky povrch tela je pokrytý výrastkami , ktorými prijímajú potravu z tela hostiteľa tráviaca sústava chýba, potravu prijíma z čreva hostiteľa osmoticky hermafrodity, dospelé parazitujú v tráviacej rúre ako endoparazity, produkujú rôzne toxické látky, otravujú organizmus, prejavuje sa to málokrvnosťou. Nebezpečné sú vtedy, ak sa larvy dostanú do životne dôležitých orgánov, kde spôsobujú zápaly a nekrózu. majú zložitý vývin hostiteľov môžu striedať v medzihostiteľovonm krvnom obehu , svalovine alebo orgánoch žijú larvy ,v rôznych živočíchoch , volajú sa uhry (cysticerkus). V larválnych štádiách dochádza k ich rozmnožovaniu. zástupcovia: Pásomnica venčeková (Taenia solium) - v tenkom čreve človeka, nákaza z mäsa ošípaných, 8 m Pásomnica dlhá (Taenia saginata) - človek sa nakazí zle tepelne spracovaným hovädzím mäsom, 10 m Pásomnica detská (Hymenolepis nana) - je dlhá len 30-80 mm. Cudzopasí v čreve človeka, najmä u detí, pri vývoji nepotrebuje medzihostiteľa 2. Kmeň: Hlístovce (Nematoda) podlhovasté, na priereze okrúhle telo, s priestrannou prvotnou telovou dutinou – pseudocél, tá je vyplnená tekutinou, ktorá je pod tlakom , čím je telo pružné tlakom spevnená kostra sa volá hydroskelet, udržuje tvar tela, je základom pre sťahovanie svalov, čo umožňuje pohyb na povrchu tela kutikula, ktorá rastie a zvlieka sa tráviaca rúra s dvoma otvormi (ústny. Za ktorým býva cicavé zariadenie a análny), v telovej tekutine sa koncentrujú splodiny metabolizmu vylučovanie cez protonefrídie pásová nervová sústava, zmyslové orgány cievna sústava nie je vyvinutá gonochoristi, pohlavný dimorfizmus, z oplodneného vajíčka sa liahne larva žijú v pôde, vode, paraziticky nemajú dýchacie orgány, mnohé žijú anaeróbne zástupcovia: Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) – v hrubom čreve detí, svrbenie konečníka, 1 cm Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) – v tenkom čreve, 20 cm, samička väčšia, samček špirálovito zahnutý koniec tela Svalovec špirálový (Trichinella spiralis) – 3 mm, človek sa nakazí z mäsa diviaka, psa, larvy žijú vo svaloch, lymfou sa dokážu dostať aj do mozgu, resp. do srdcového svalu Háďatko repné (Heterodera schachti) - parazituje na koreňoch repy Háďatko pšeničné (Anguina tritici) - parazituje na listoch a klase