Geoekologia stručne

(geotopy) – vedúce geotopy (dominujúce, zabereť največšiu plochu, sú dôležité pre celkovú charakteristiku geochory), sprievodné geotopy (zabereť malé plochy, ale väžné pre celkovú charakteristiku geochory), a singulárne geotopy (ojedinene, môžu výrazne rozšíriť obsahovú heterogenitu) – prostorová struktúra – sposob teritoriálneho usporiadania menších jednotiek v rámci väčších – súčasná dynamika, genéza a pod.

Geografická heterogenita – oznacenie vnútornej diferenciácie geochory – obsahová (inventár) heterogenita – je to večšie, čím viac typov geotopov sa nachádza v geochore a čím väčšie rozdiely, čiže kontrasty sú medzi charakterom typov geotopov (kontrastnosť – stupeň rozdielnosti) – prostorová heterogenita – dána velikosťou, tvarom a charakterom usporiadania geotopov v geochóre – vzor usporiadania, resp. mozaika usporiadania.

Rozdrobenosť – je dána počtom geotopov na zvolenej plošnej jednotke, Kontrastnosť – je dána stupnem rozdielu v charakteri susedných geotopov, Zložitosť – určuje sa integráciou rozdrobenosti a kontrastnosti, ako aj pestrosti inventára.

V súvislosti so štúdiom horizontálnych vzťahov sa rozlišujú: intrakomunikujúce geotopy – ich veznání sa orientujú predovšetkým vertikálne, medzi komponentmi, extrakomunikujúce geotopy – majú silné horizontálne veznání so susednými geotopmi a sú nimi výrazne ovplyvňované, komplexy chórickej i topickej dimenzie sa v krajine často opakujú – na dostatočne veľkom území sa nachádzajú areály rovnakého charakteru, t. j. jedného typu.

Geosystémy chórickej dimenzie– nanochóra, mikrochóra, mezochóra a makrochóra – nanochóra – základná chórická štruktúra, ktorá sa skladá z viacerých geneticky podobných alebo funkčne doplňujúcich fyziotopov, zákonite sú usporiadané do skupín, Mikrochóra – súbor nanochór vytvorený na základe určitých kritérií (svah, plošina a pod.), Mezochóra – súbor mikrochór vytvorený na základe určiteho kritériya, Makrochóra – súbor mezochór.

Regiónická dimenzia – obsahuje pomerne veľké fyzickogeografické komplexy, ktoré sa neštudujú na základe geotopov alebo skupín geotopov, jednotky regiónickej dimenzie – relativne rovnorodé na základe charakteru georeliéfu, horninového podložia, pôd, vegetačného krytu a pod., komplexy regiónickej dimenzie sa v území už tak výrazne neopakujú ako jednotky topickej a chórickej dimenzie – majú výrazný individuálny charakter – spravidla majú vlastné názvy, komplexy regiónickej dimenzie – možno ich aj typizovať, komplexy regiónickej dimenzie – mapujú sa do map stredných až malých mierok, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň zovšeobecnenia a generalizácie, komplexy regiónickej dimenzie – majú spravidla jadro a vonkajšiu oblasť, ktorá je pre komplex menej typická ako jadro.

Hranice komplexu na mape – javajú sa ako líne alebo pásy, v hraničnom pásu sa prejavujú vlivy oboch kontaktujúcich sa komplexov – pásovitá hranica sa považuje za ekotón, t. j. prechodný pás medzi susednými komplexami, jednotky regiónickej dimenzie sú vhodné pre aplikáciu geografických a ekologických poznatkov v praxi na väčšich územiach.

Kontinentálna (supraregionálna, subplanetárna) dimenzia – jednotky kontinentálnej dimenzie sa mapujú do map malých mierok, za jednotky kontinentálnej dimenzie sa považujú veľké horské pásma, rozsiahle nižiny, veľké ostrovy, jednotlivé kontinenty alebo ich veľké časti, jednotky planetárnej dimenzie – največšie fyzickogeografické komplexy na súši a mimo súši (fyzickogeografické pásma a ich časti), sušové komplexy sú zložené z jednotiek kontinentálnej dimenzie, jednotky planetárnej dimenzie sú podmienené solárnymi a telurickými činiteľmi, fyzickogeografické pásma a ich časti – zobrazujú sa na mapách veľmi malých mierok alebo na glóbusoch, hlavné metódy ich poznávania spočívajú v zostavovaní a štúdiu modelov bilancií.

Problémy týkajúce sa celej krajinnej sféry (znečisťovania oceánov, ničenia tropického lesa, následkov ozónovej diery a iné) si vyžadujú prácu s jednotkami kontinentálnej až planetárnej dimenzie.

Paradynamické, kontrastné komplexy – prostorové systémy susediacich kontrastných jednotiek spätnými horizontálnymi väzbami realizovanými tokom látky a energie, vyhraničujú sa na základe procesov, ktoré spájajú do jedného celku časti veľmi rozdielnych, kontrastných komplexov (okraj pevniny a oceánu, časť pohoria a priľahlú časť nížiny a pod.).

• Západné Karpaty sú rozdielne zónová organizácia, zaujímajúce inner mountains (Vnútrohorská zónalnosť) a okrajové pohorie.
• Dubová zóna v okrajových pohoriach Západných Karpát.
• Buková zóna obklopuje dubovú zónu.
• Inner mountains represent high internal differentiation due to increased continentality (vysoká kontinentálnosť).
• Azonálnosť is a result of vertical (neotektonický) movements of the Earth's crust and is often complex.
• Azonálnosť is influenced by the detailed geologic-geomorphological differences, primarily caused by exogenous processes.
• Provincionálnosť refers to the horizontal zonation of provinces (regions) due to the inconsistency of climatic, geomorphological, and other factors.
• The zone of high steppe grasslands with black soils in former Czechoslovakia can be divided into two climatic regions:
  • Atlanticko-kontinentálna stepná oblast na Východné Evropy
  • Kontinentálna stepná Sibírsko-Kazachstánska oblast
• Geography employs all three fundamental ways of organizing knowledge:
  • Periodizácia
  • Regionalizácia (regionálna taxonómia)
  • Klasifikácia
• Regionalization is the primary method used in geography, as it is a spatial science.
• The basis of physical geographic regionalization involves identifying existing natural territorial units, which differ in origin and landscape structure.
• Physical geographic regions are defined as parts of the physical geographic sphere separated by a specific characteristic – regionalization criterion.
• Regions can be divided into territorial or aquatorial units.
• Regionalization is the process of delineating different regions on a map.
• Fyzickogeografické regióny are defined as parts of the physical geographic sphere separated based on a particular characteristic of the physical geographic sphere.
• There are two types of regionalization and regional taxonomies based on content:
  • Odvetvová regionalizácia (komponentná regionalizácia) – based on a single component of the physical geographic sphere.
  • Komplexná regionalizácia – based on the complex nature of the physical geographic sphere.
• Regionalization can be classified into individual and typological.
• Individuálna regionalizácia focuses on the unique character of each area on the map.
• Typologická regionalizácia groups areas based on similarities, regardless of their spatial relationships.
• Regionalization can be single-level or multilevel.
• Single-level regionalization (nehierarchická regionálna taxonómia) divides an area into units at a single level.
• Multilevel regionalization (hierarchická regionálna taxonómia) organizes regions into a hierarchical structure.
• Formálne regióny are relatively homogeneous regions defined based on internal characteristics.
• Funkčné regióny are paradynamic regions defined based on horizontal relationships between regions.

Tento kvíz testuje znalosti o geosystémoch a ich charakteristikách, ako je hydrotop, pedotop a fytotop. Zameriava sa na vzťah medzi klimatickými podmienkami a georeliéfom.