Správne právo - PDF

**SPRÁVNE PRÁVO** - je to samostatné odvetvie SK práva, ktoré upravuje PV v oblasti verejnej správy, ktoré vznikajú medzi správnym orgánom a FO alebo PO a správnymi orgánmi navzájom **SYSTÉM SP** - súbor PN, ktoré upravujú vzťahy vo verejnej správe tvorí jeden celok, ktorý je vnút...

**SPRÁVNE PRÁVO** - je to samostatné odvetvie SK práva, ktoré upravuje PV v oblasti verejnej správy, ktoré vznikajú medzi správnym orgánom a FO alebo PO a správnymi orgánmi navzájom **SYSTÉM SP** - súbor PN, ktoré upravujú vzťahy vo verejnej správe tvorí jeden celok, ktorý je vnútorne diferencovaný, táto diferenciácia je závislá od rovnorodých znakov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne javy alebo skupiny javov - systém zodpovedá členeniu PN podľa ich obsahu **Základným členením je rozdelenie na:** 1.) všeobecné normy = inštitúty, ktoré platia pre celú verejnú správu (VS) 2.) osobitnú časť = inštitúty len pre niektorú oblasť VS (administratívna, hospodárska a kultúrnu sociálnu) - ďalšie členenie PN je podľa toho, či obsahujú práva alebo povinnosti alebo majú procesný význam **Na tomto základe ich členíme na:** - 1\. SP hmotné = obsahuje administratívne PV, ktore zabezpečuju PaP a oprávnené záujmy - 2\. SP procesné = upravuje procesný postup subjektov pri uplatňovaní P a P, pre ktoré subjekty vstupujú do SK **NORMY SP** - PN je všeobecne platné, záväzne pravidlo správania sa, ktoré bolo vydané a štátom uznané v stanovenej N - je všeobecne záväzné a je chránené štátnym donútením - SN sú osobitným druhom spoločenských noriem = ide o normy spravovacieho charakteru - SN nie sú jedinými, ktoré upravujú spoločenské vzťahy vo verejnej správe - oproti iným právnym odvetviam do normotvorných procesov v SP sa zapája širšia škála subjektov - ide najmä o výkonné orgány verejnej správy - veľká časť správnych noriem sa vydáva na zákl. iniciatívy správnych orgánov **SUBJEKTY SPRÁVNEHO PRÁVA** - už z pojmu SP vyplýva, že sa bude dotýkať veľkého počtu subjektov **Vo všeobecnej rovine môžeme vymedziť, že pôjde najmä o tieto orgány:** 1.) ústredné orgány štátnej správy 2.) miestne orgány štátnej správy 3.) subjekty samosprávy 4.) PO 5.) FO **PRÁVNA SUBJEKTIVITA** - správny orgán musí mať právu subjektivitu, teda schopnosť byť subjektom právneho vzťahu **Typickými požiadavkami právnej subjektivity je:** 1.) spôsobilosť na práva a povinnosti 2.) spôsobilosť na právne úkony - spôsobilosť FO nadobúdajú primerane veku, svojim konaním nadobúdajú práva a povinnosti - u PO je spojená so vznikom PO **ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY** - štátna správa je činnosť štátu, ktorý má organizačný prikazovací a výkonný charakter - uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci donucovacej moci - štátnu správu zabezpečujú ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy - vo výnimočných prípadoch ho zabezpečuje samospráva prostredníctvom prenesených kompetencií - označenie O je pre SO označenie subjektu, ktorý zabezpečuje plnenie úloh vo vnútri organizácie i navonok **Pojem orgán štátnej správy môžeme vymedziť z hľadiska týchto kritérií:** 1.) jeho postavenie v spoločnosti 2.) druh činnosti štátu 3.) organizačno-právnej jednotky **VLÁDA SR** - je najvyšší orgán výkonnej moci a ústredným orgánom štátnej správy, ktorý zabezpečuje medzinárodné obranné, hospodárske, kultúrne, politické, ekonomické a iné záujmy štátu - vláda pozostáva z ministrov, podpredsedov a predsedu - činnosť vlády je potrebné chápať ako trvalé a systematické plnenie úloh, ktoré patria vláde k riadeniu spoločnosti a ochrane celospoločenských a štátnych záujmov - pre výkon administratívnych činností sa zriaďuje úrad vlády, kde pôsobia aj jednotlivé poradné orgány vlády **MINISTERSTVÁ** **Ústredné orgány štátnej správy, ktoré podľa pôsobnosti môžeme zaradiť do jednej z troch skupín:** 1.) ministerstvá, ktoré vykonávajú pôsobnosť v oblasti hospodárstva 2.) ministerstvá, ktoré realizujú administratívno-politické úlohy štátu a spravujú mieste orgány štátnej správy 3.) ministerstvá, ktoré plnia úlohy v kultúrno-sociálnej oblasti - ministerstvá sú vecne špecializované ústredné orgány štátnej správy s odvetvovým alebo funkčným vymedzením úloh a pôsobnosti - na čele stojí minister a štátni tajomníci - ministerstvo sa člení na odbory, na čele ktorých stoja riaditelia - základným poradným orgánom ministra je kolégium - okrem ministerstva v štátnej správe pôsobia aj ostatné ústredné orgány štátnej správy **SAMOSPRÁVA** - základom územnej samosprávy sú obce a samosprávne kraje - právne postavenie obcí upravuje zákon 369 / 1990 zz. o obecnom zriadení a právne postavenie samosprávnych krajov upravuje zákon 402 / 2001 zz. o samospráve vyšších územných celkov **OBEC** - je samostatným ústredným aj správnym celkom, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jeho území trvalý pobyt - ukladať obci povinnosti alebo zasahovať do jej oprávnení je možné len zákonom **Obyvateľ obce má tieto oprávnenia:** 1. voliť a byť volený do orgánov samosprávy 2. hlasovať o dôležitých otázkach (miestne referendum) 3. zúčastňovať sa na zasadnutie zastupiteľstva 4. obvyklým spôsobom využívať zariadenia obce 5. obracať sa na obec v prípade núdze - samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom volených zástupcov **Základnými orgánmi sú:** 1. starosta alebo primátor 2. obecné alebo mestské zastupiteľstvo **OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO** - je to zastupiteľský zbor tvorený poslancami, ktorých zvolili obyvatelia obce v priamych voľbách - obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach obce **Ide najmä o:** - zásady hospodárenia - kreovanie obecného úradu a iných organizácií - rozhodovanie o platobných pomerov zamestnancov obce - určovanie miestnych poplatkov a daní - uznášanie sa nad nariadenia obce **STAROSTA / PRIMÁTOR** - je najvyšším výkonným orgánom obce - je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych, pracovnoprávnych a administratívnoprávnych vzť. - má postavenie správneho orgánu - volíme ho v priamych voľbách - rozhoduje o veciach obce medzi zasadnutiami zastupiteľstva - ak rozhodol o veci, ktorá je v kompetencii zastupiteľstva, je povinný na najvyššom zastupiteľstve vec predložiť na schválenie - starosta zvoláva zasadnutie zastupiteľstva najmenej raz za dva mesiace **OBECNÁ RADA** - obecné zastupiteľstvo môže zaviesť obecnú radu, ktorej hlavnou úlohou je prejednávať najzávažnejšie otázky týkajúce sa života a obce - obecná rada sa stretáva najmenej 1x mesačne - ide o iniciatívny, výkonný a kontrolný orgán obecného zastupiteľstva **KOMISIE** - zastupiteľstvo môže zriadiť svoje komisie ako dočasné/stále poradné, iniciatívne a kontrolné orgány - sú zložené z poslancov a obyvateľov obce - obsadzovanie komisií je prostredníctvom voľby zastupiteľstva **OBECNÝ ÚRAD** - je výkonným orgánom, ktorý plní úlohy pre zastupiteľstvo a starostu - zabezpečuje najmä administratívne a organizačné veci **SAMOSPRÁVNY KRAJ -- VYŠŠÍ UZEMNÝ CELOK** - zákon 402 / 2001 zz. o samospráve vyšších územných celkov - samosprávny kraj je verejnoprávna korporácia, odlišná od štátu - je samostatným právnym subjektom z pohľadu verejného ale aj súkromného práva - samosprávny kraj rozhoduje vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť **Orgánmi samosprávneho kraja sú:** 1. zastupiteľstvo samosprávneho kraja 2. predseda samosprávneho kraja - volíme ich v priamych voľbách - administratívny chod samosprav. kraja zabezpečuje úrad samosprávneho kraja na čele s riaditelom - samosprávny kraj sa delí na okresy, mestá a obce **SPRÁVNY PORIADOK** - je upravený zákonom 71 / 1967 zz. **Funkciou správneho poriadku je regulácia 2 základných okruhov:** - 1\. normatívne upravuje postup SO pri rozhodovaní o právnych pomeroch účastníkov konania - 2\. upravuje postavenie práv a povinností účastníkov konania **Postup správnych orgánov je možné rozdeliť do 3 základných fáz:** - 1\. fáza -- primárne rozhodovanie vo veci = spravidla končí vydaním meritórneho rozhodnutia - 2\. fáza -- preskúmavanie rozhodnutia = začína autoremedúrou SO5, až po rozhodnutie odvolacieho orgánu - 3\. fáza -- exekúcia = nastáva vtedy, ak povinnosť nebola splnená dobrovoľne - správne konanie môže mať podobu jednostranného alebo dvojstranného procesu - o jednostrannom procese hovoríme vtedy, ak sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach jednej osoby alebo o právach a povinnostiach viacerých osôb, pričom musí ísť o rovnaké P a P - o dvojstrannom procese hovoríme pri kolízii záujmov medzi dvomi účastníkmi -- ide skôr o zmierovacie konanie na základe autoritatívneho rozhodnutia správneho orgánu **Pôsobnosť správneho poriadku môžeme vymedziť prostredníctvom 2 kritérií:** 1. predmetu správneho konania = patria sem P a P a právom hájené záujmy účastníkov konania - nejedná sa o akékoľvek práva a povinnosti - tieto práva musia byť upravené v hmotnoprávnom alebo procesnoprávnom predpise správneho práva, teda musí byť v pôsobnosti správneho orgánu - rozhodovanie o právach a povinnostiach je determinované oblasťou verejnej správy 2. podľa druhu orgánu, ktoré v správnom konaní rozhodujú = je potrebné vymedziť orgány, ktoré v správnom konaní sú oprávnené rozhodovať - vo všeobecnosti ich označujeme ako správne orgány **Ide o:** A. štátne orgány = z celej skupiny štátnych orgánov je potrebné vymedziť tie, ktoré majú postavenie SO 1. orgány štátnej správy = ministerstvá 2. ostatné ústredné orgány štátnej správy (štatistický úrad, úrad verejného obstarávania) 3. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (pamiatkový úrad, úradná ochrana osobných údajov, SOI) B. miestne orgány štátnej správy 1\. krajská alebo regionálna pôsobnosť (policajný zbor, inšpektorát práca) 2\. okresná alebo obvodová pôsobnosť (obvodné úrady, okresné riaditeľstvá PZ) C. samospráva - má vymedzenú svoju pôsobnosť v zákonoch, ktorými bola zriadená - obce a mestá = zákon 369 / 1990 zz. a samosprávne kraje 402 / 2001 zz. - okrem týchto právomocí štát prenáša na samosprávu časť svojej právomoci, pričom tieto kompetencie musia byť výslovne označené v zákone - S poriadok v samospráve stanovuje povinnosť rozhodovať tam, kde nerozhoduje žiaden orgán štátnej správy D. záujmová samospráva - sú to organizácie, ktoré pôsobia najmä na záujmovom alebo profesijnom základe - postavenie SO majú za predpokladu, že im zákon zveril rozhodovanie o PaP príslušných subjektov - FO a PO, ktorých osobitné zákony zverujú právomoc rozhodovať o právnych pomeroch určitých subjektov **Pri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon zároveň vymedzuje svoj vzťah k iným právnym predpisom a to 2 spôsobmi:** - 1\. subsidiárny - 2\. negatívnym vymedzením - subsidiarita vyjadruje vzťah všeobecného a špeciálneho predpisu - správny poriadok platí vždy, ak právny predpis nestanovuje inak **Negatívne vymedzenie = správne konanie sa nevzťahuje na konanie upravené v týchto predpisoch:** 1\. zákon o daniach a iných poplatkoch - 2\. zákon o bankách - 3\. zákon o dohľade nad finančným trhom - 4\. zákon o sociálnom poistení **ZÁKLADNÉ ZÁSADY SPRÁVNEHO KONANIA** - sú vedúce právne idey, ktorým vedúce postavenie priznáva zákon - žiadny právny úkon nemôže byť v rozpore so základnými zásadami - sú to určité výkladové pravidlá, ktoré umožňujú aplikáciu správneho práva v praxi - základné zásady sa vzájomne podporujú alebo v určitých smeroch konkurujú 1. **zásada zákonnosti** = správny orgán môže konať len v rozsahu platného práva ako hmotnoprávneho tak procesného = ide o základnú zásadu právneho štátu 2. **zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania** = účastník SK je aktívnym činiteľom SK - je povinný vykonávať dôkazy a vytvárať tak dôkaznú situáciu, ktorá umožňuje rozhodnúť vo veci - správne orgány sú povinné vytvárať priestor pre takúto spoluprácu - aktivita účastníkov je tvorená právami účastníka 3. **zásada súčinnosti účastníkov konania** = SO sú povinné U po začatí konania poskytnúť pomoc a poučenie - ich rozsah je určený predpokladom, aby U vedeli uplatniť svoje práva a splniť svoje povinnosti - poučenie nenahradzuje činnosť právnych služieb, napr. advokácie 4. **zásada hospodárnosti a rýchlosti konania** = SO sú povinné vybavovať podanie včas bez zbytočných prieťahov - priebeh konania musí byť hospodárny s využitím prostriedkov pre objektívne rozhodnutie vo veci - táto zásada nesmie byť na ujmu kvality rozhodnutia 5. **zásada materiálnej (objektívnej) pravdy** = táto zásada má 2 stránky -- úplnosť a presnosť zistení - SO je povinný úplne a presne zistiť skutočný stav a zaobstarať si podklady potrebné pre rozhodnutie - úplnosť vyžaduje, aby správny orgán zistil všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka - presnosť zistenia musí zodpovedať reálnej skutočnosti - rozhodnutie správneho orgánu má presvedčiť účastníka o správnosti rozhodnutia správneho orgánu 6. **zásada práva na informácie** = každý správny orgán je povinný informácie o svojej činnosti zverejňovať na webovom sídle a úradnej tabuli - rozsah poskytovaných informácií upravuje zákon 211 / 2000 zz. o slobodnom prístupe k informáciám - správny poriadok osobitne upravuje poskytovanie informácií o konaniach, ktoré sú v záujme verejnosti {{{ 18 / 2018 zz. ochrana os. údajov GDPR }}} 7. **zásada dispozičná** = znamená, že sa konanie začína na návrh účastníka 8. **zásada oficiality** = konanie sa začína na podnet správneho orgánu 9. **zásada dvojinštančnosti** = vyjadruje právo U podať proti rozhodnutiu SO opravný prostriedok 10. **zásada verejnosti a neverejnosti konania** = správne konanie je budované na základe neverejnosti = uplatňuje sa v niektorých druhoch konanie, najmä pri priestupkoch - ide o prípady ústneho pojednávania, ktoré môže byť verejné - aj pri ústnom pojednávaní má správny orgán právo verejnosť vylúčiť 11. **zásada písomnosti a zásada ústnosti konania** = pre správne konanie je typický písomný priebeh - ústne konanie je typické len pre niektoré druhy konania 12. **zásada koncentrácie** = platí len v niektorých konaniach a jej podstata je v tom, že obmedzuje možnosť U konania uplatniť svoje pripomienky len do určitého času alebo na určitom mieste - na neskoršie podané námietky sa neprihliada **ÚČASTNÍCI KONANIA** - kľúčový pojem správneho konania **Účastníka určujeme podľa troch všeobecných a jedného špeciálneho kritériá:** - 1\. U konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať - 2\. ten, koho P a P a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté - 3\. ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak - špeciálne kritérium stanovuje hmotnoprávne predpisy týkajúce sa správneho konania -- účastníci môžu byť definované užšie a širšie **Postavenie účastníka nemá:** 1. správny orgán, ktorý uskutočňuje správne konanie 2. osoby, ktoré vystupujú v konaní ako svedkovia, znalci, tlmočník 3. prokurátor 4. dotknuté osoby alebo orgány 5. zúčastnené osoby = okruh subjektov, ktoré presadzujú verejný záujem -- účasť na SK je ich Pr, nie Pov - účastníkom konania môže byť FO alebo PO -- podmienkou je, že musí mať právnu subjektivitu - účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva **PRÍSLUŠNOSŤ** - príslušnosť SO je odvodená od pôsobnosti, ktorou rozumieme okruh otázok, ktoré SO priznáva a rozhoduje - od pôsobnosti rozlišujeme právomoc, ktorú predstavuje rozsah P a P, ktorými SO disponujú - správny poriadok rozlišuje **vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť** - **vecná príslušnosť** = určuje, ktorý typ správneho orgánu v danej veci jedná a rozhoduje - ak podanie nebolo urobené v súlade s vecnou príslušnosťou správneho orgánu je SO povinný bez zbytočného meškania odstúpiť podanie vecne príslušnému orgánu a žiadateľa o tom vyrozumieť - **funkčná príslušnosť** = dáva odpoveď na otázku, ktorým vecne a miestne príslušným O je oprávnený konať - v samospráve je to starosta alebo predseda samosprávneho kraja - **miestna príslušnosť** = určuje, ktorý z vecne príslušných orgánov je veriteľom - na svoju územnú pôsobnosť je oprávnený konať a rozhodovať - miestnu príslušnosť určujeme podľa všeobecného kritéria, ktorým je trvalý pobyt účastníka konania a špeciálnych kritérií, ktorými sú: - 1\. miesto činnosti účastníka - 2\. miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť **Z pohľadu príslušnosti môžu nastať kolízne situácie:** - 1\. pozitívny konflikt = vo veci chcú rozhodovať viaceré SO -- v tomto prípade platí zásada predstihu - 2\. negatívny konflikt = správne orgány odmietajú riešiť požadovanú situáciu **VYLÚČENIE ZAMESTNANCA SPRÁVNEHO ORGÁNU** - SK vyžaduje, aby sa ho nezúčastňovali zamestnanci u ktorých možno predpokladať zaujatosť **K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza:** - 1\. obligatórne = ide o prípady, keď SO sa zúčastnil toho istého správneho konania na inom stupni - 2\. fakultatívne = ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom prípadne ich zástupcom možno predpokladať jeho predpojatosť **Pomerom zamestnanca prejednávanej veci sa rozumie najmä, ak:** - 1\. je sám účastníkom konania - 2\. je svedkom, znalcom alebo tlmočníkom - 3\. má k veci priamy osobný alebo majetkový záujem - 4\. takýto záujem má osoba blízka k zamestnancovi **Pomerom zamestnanca k účastníkom rozumieme vzťah zamestnanca k účastníkom, ktorými sú:** - 1\. osoby blízke - 2\. účastníka konania zastupuje - 3\. je účastníkom priamo pracovne podriadeným - 4\. má k účastníkovi blízky priateľský alebo nepriateľský vzťah - vylúčený zamestnanec môže vykonávať len prace administratívno-technického charakteru - zakázané má práce procesného charakteru **Pre posudzovanie predpojatosti platia tieto zásady:** - 1\. námietku možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu - 2\. zamestnanec je vylúčený z rozhodovania a procesných úkonov - 3\. predpojatosť nie je potrebné dokázať, stačí ak je pochybnosť po predpojatosti - ak námietku predpojatosti urobil zamestnanec správneho orgánu, vyznačí sa táto skutočnosť v spise a o predpojatosti rozhodne nadriadený orgán - ak námietku uplatní účastník konania, nadriadený orgán musí vydať rozhodnutie - ak sa zisti predpojatosť, je to dôvod na obnovu konania **ZASTUPOVANIE** - zastúpenie je v správnom práve upravené štandardne ako v iných právnych predpisoch **Rozlišujeme:** - 1\. zastúpenie na základe zákona = obligatórne - 2\. zastúpenie na základe správneho orgánu = obligatórne - 3\. zastúpenie na základe plnomocenstva - zákonným zastúpením rozumieme tie prípady, keď zákon priamo žiada aby bol účastník zastúpený zástupcom pre nedostatok veku - zákonným zástupcom dieťaťa je jeho rodič - rodič musí preukázať, že je zákonným zástupcom rodným listom alebo iným hodnoverným spôsobom - osoby, ktoré súd zbavil spôsobilosti a deti, ktoré nemôžu byť zastúpené rodičmi zastupujú opatrovníci, ktorí boli určení súdom - opatrovník preukazuje právo zastupovať rozhodnutím súdu **Správny orgán ustanoví opatrovníka účastníkovi konania v týchto prípadoch:** - 1\. ak nemá zákonného zástupcu a je to potrebné na obhajovanie jeho práva - 2\. ak nie je známy pobyt účastníka alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť do cudziny a sám si neustanovil zástupcu - v tomto prípade sa rozhodnutie o ustanovenie opatrovníka oznamuje verejnou vyhláškou - funkcia opatrovníka končí vstupom danej osoby do konania - ide o osobu postihnutú duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať a nemá ZZ **FAKULTATÍVNE ZASTÚPENIE** - realizuje sa na zákl. plnomocenstva - zástupy si môže zvoliť každý účastník správneho konania **Zástupcom môže byť každý, kto má:** - 1\. procesnú spôsobilosť - 2\. jeho záujmy nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného - 3\. má predpoklady konať pred správnym orgánom - osobitný prípad zastúpenia je zastúpenie advokátom - zákon stanovuje povinné zastúpenie advokátom v konaniach zameraných na preskúmanie rozhodnutí správneho orgánu súdom **Za PO konajú FO a to:** - 1\. štatutárne orgány - 2\. zamestnanci PO v rozsahu ich oprávnenia - 3\. konatelia - 4\. zamestnanci na základe plnomocenstva - 5\. prokuristi - súdy konajúce za PO sú povinné svoje oprávnenie na výzvu správneho orgánu preukázať = povinnosť je viazaná na výzvu - plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený deklaruje správnemu orgánu kto je oprávnený ho zastupovať v danom konaní a v akom rozsahu - plnomocenstvo možno udeliť priamo zo zápisnice - plnomocenstvo môže zaniknúť, ak bolo odvolané alebo bol vykonaný úkon na ktoré bolo udelené, smrťou = zánik PO - ak v SK vystupuje viac U s rovnakým záujmom, môžu si stanoviť spoločného splnomocnenca - obdobne SO môže v tomto prípade stanoviť spoločného splnomocnenca pre doručovanie písomnosti **ZAČATIE KONANIA** **Je ovládané dvomi zásadami:** - - 1\. dispozičná - 2\. oficiality - konanie ovládané dispozičnou zásadou sa začína na návrh účastníka - jej cieľom je priznanie určitého práva alebo rozhodnutie o určitej povinnosti - konanie ovládané zásadou oficiality sa začína na návrh správneho orgánu - v týchto konaniach SO rozhoduje o povinnostiach U alebo o zmene či zrušení rozhodnutia SO - SO môže konanie začať na základe rôznych impulzov ale aj z vlastnej vyhľadávacej činnosti - so začatím konania správny poriadok schválil určité práva a povinnosti správneho orgánu **Správny orgán je povinný skúmať:** - či je vecne a miestne príslušný v danej veci - či podanie má predpísané náležitosti - či ten, kto podal návrh má postavenie účastníka - kto je účastníkom konania **Začatie konania má svoje dôsledky:** - správny orgán je povinný konať a vo veci rozhodnúť - účastníkom konania vznikajú procesné práva a povinnosti - prerušuje sa plynutie hmotnoprávnych lehôt - začatie konania je pri dispozičnej zásade spájané s momentom doručenia podania vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu - pri zásade oficiality je konanie začaté vykonaním prvého úkonu voči U = doručenie prvej písomnosti - ak je účastníkov viac, ide o doručenie prvému účastníkovi - ak účastník konania nie je známy, alebo jeho pobyt nie je známy, prvý úkon sa uskutočňuje prostredníctvom verejnej vyhlášky - správny orgán je povinný po začatí konania informovať všetkých známych účastníkov - prejav vôle adresovaný písomne správnemu orgánu alebo ústne do zápisnice - subjektom oprávneným podať podanie je každý, okrem správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje - každé podanie musí mať písomnú podobu - neplatí to u elektronických dokumentov, kt. sú podpísané elektronickým podpisom - z uvedeného dôvodu nie je možné podanie urobiť telefonicky - podanie sa neposudzuje podľa jeho formy ale podľa jeho obsahu - každé podanie musí mať obsahové a formálne náležitosti - 1\. všeobecné náležitosti = kto podanie urobil, v akej veci, označenie dôkazov, čoho sa domáha, chýba petit - 2\. špeciálne náležitosti = ktorému správnemu orgánu má byť vec postúpená, skutočnosti vylučujúce zamestnanca správneho orgánu, dôvody na prerušenie správneho konania - neoddeliteľnou súčasťou podania sú prílohy = tie vyplývajú z hmotnoprávnych predpisov - každé podanie musí byť vyhotovené v štátom jazyku - cudzojazyčné listinné dôkazy musia byť preložené do štátneho jazyka = preklad musí byť úradne overený - občania, ktorí patria k menšine, kt. v obci dosahuje najmenej 15 % môžu v tejto obci používať pri úradnom styku jazyk menšiny - podanie môže byť spojené s povinnosťou uhradiť správny poplatok - povinnosť uhradiť správny poplatok vzniká vtedy, ak je daný úkon uvedený v sadzobníku správnych poplatok - 1\. diplomatický zástupcovia - 2\. určité úkony = soc. zabezp., zdrav. poistenie, soc. dávky - z PO sú oslobodené obce a štátne orgány - správny poplatok je splatný už pri podaní - ak správny poplatok nie je uhradený ani do 15 dní od doručenia výzvy na zaplatenie, správny orgán konanie zastaví - každý má právo na poskytnutie právnej pomoci od začiatku konania - túto pomoc poskytujú SO U konania tak, aby pre svoju nevedomosť neutrpeli v konaní ujmu **Rozsah pomoci môžeme vymedziť týmito znakmi:** - 1\. pomoc sa poskytuje až po začatí konania - 2\. obsahom pomoci sú procesné práva a povinnosti - 3\. poskytovaná pomoc nemá nahradiť právnu pomoc advokáta - ak má podanie vady správny orgán nie je oprávnený ich sám odstrániť - správny orgán vyzve účastníka na odstránenie vád a stanoví mu primeranú lehotu - do uplynutia lehoty konanie preruší - počas prerušenia neplynú procesné lehoty - ak nedostatky neboli odstránené v stanovenej lehote, správny orgán konanie zastaví **ODSTÚPENIE** - ak SO zistí, že nie je miestne alebo vecne príslušný, je povinný bez zbytočného meškania postúpiť podanie vecne a miestne príslušnému orgánu a o postúpení informovať osobu, ktorú podanie urobila **ÚSTNE POJEDNÁVANIE** - správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti - ide o odklon od obvykle realizovaného správneho konania - správny poriadok rozlišuje medzi obligatórnym ústnym pojednávaním, ak tak stanovujú osobitné zákony a fakultatívnym ústnym pojednávaním na základe R SO, ak to vyžaduje povaha veci - v obidvoch prípadoch je typické, že v konaní vystupuje viac účastníkov s protichodnými záujmami - účastníci konania musia mať možnosť vyjadriť sa k jednotlivým skutočnostiam, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci - správny orgán je povinný na ústne pojednávanie pozvať všetkých účastníkov konania a ďalšie osoby, ktoré sú pre účel konania potrebné - dôvodom je rovnosť účastníkov a možnosť uplatniť námietky alebo návrhy - SO môže konať v neprítomnosti niektorého z U len vtedy, ak sa U odmietol dostaviť, dal súhlas na K bez jeho prítomnosti alebo sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážneho dôvodu - 1\. správny orgán otvorí ústne pojednávanie a riadi jeho priebeh - 2\. zistí prítomnosť osôb a overí ich totožnosť - 3\. dbá o presné zistenie skutočného stavu veci - 4\. vykonáva dôkazy - 5\. poskytuje poučenie - 6\. kladie svedkom a znalcom otázky - 7\. ak to vyžaduje situácia, ukladá poriadkové opatrenie - 8\. zabezpečuje spísanie a podpísanie zápisnice - ústne pojednávanie je neverejné **PROCESNÉ PRAVIDLÁ** **ZÁPISNICA** \- procesný inštitút, ktorý obsahuje záznam o určitom procesnom úkone \- tvorí podklad pre rozhodnutie SO a umožňuje nám kedykoľvek sa oboznámiť s priebehom a obsahom PU \- zápisnica sa spisuje v štátnom jazyku **Správny poriadok rozlišuje:** 1\. zápisnicu o ústnych podaniach 2\. -//- o ústnom pojednávaní 3\. -//- o hlasovaní **Zápisnica musí obsahovať údaje:** \* označenie SO \* miesto, dátum a čas spísania zápisnice \* opísanie priebehu konania \* aké návrhy boli podané \* aké opatrenia boli prijaté \- zo Z musia byť zrejmé aj ďalšie skutočnosti, napr.: \* poučenie účastníkov, svedkov \* ospravedlnenie neprítomnosti a pod. \- zápisnica o ústnych podaniach sa spisuje v 1. os. sg.!! **Ak má zápisnica určité vady, sú možné 2 postupy:** 1\. zápisnicu možno opraviť, ak ide o chyby matematické alebo gramatické, pokiaľ to nemení obsah zápisnice priamym zásahom do Z 2\. ak sa jedná o podstatné zmeny alebo zmeny, kt. by zmenili obsah Z, je potrebné ich vykonať prostredníctvom samostatného dodatku \- zápisnicu podpisujú všetci účastníci a ich p zástupcovia \- svedkovia, znalci a osoby predkladajúce listiny podpisujú len v tej časti, kt. sa ich týka \- odopretie podpísania Z sa rieši tým, že v Z sa vyznačí dôvod, pre ktorý osoba Z odmietla podpísať \- pri negramotnej osobe - priberie sa ďalšia osoba, kt. nebola na konaní a zapíše sa, že bola pri podpisovaní \- Z môžeme napísať rukou, na PC, inou formou.. musíme ju ale vytlačiť **NAZERANIE DO SPISOV** \- spis - súbor všetkých písomností zhromaždených SO v tej istej veci \- písomnosti sa zakladajú v takom poradí, ako za sebou časovo nadväzujú -\> bežné spisy \- nazerať do spisu môžu účastníci konania výhradne v prítomnosti zamestnanca SO \- účastník konania má právo oboznámiť sa so všetkými písomnosťami, kt. sú v spise \- pri nazeraní do spisu je účastník oprávnený robiť si výpisky alebo požiadať SO o odpisy alebo kópie \- tento úkon je spoplatnený a SO ustupuje podľa cenníku \- okrem účastníkov do správneho konania môžu vstupovať aj iné osoby, kt. môžu žiadať o poskytnutie informácií podľa Zákona č. 211/2000 zz. o slobodnom prístupe k informáciám **Pri využití tohto zákona SO odmietne poskytnutie info., ak sa jedná o:** \* utajované skutočnosti \* zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti \* daňové, obchodné, poštové, finančné tajomstvo \- taktiež neposkytne info., ak boli získané od FO, kt. nemala povinnosť ich poskytnúť, alebo boli získané od FO, kt. ich poskytla - vtedy je SO povinný upovedomiť túto osobu o tom, že poskytne tieto info., ak FO neprejaví nesúhlas s týmto poskytnutím **DORUČOVANIE** \- úkon, cez neho SO oznamuje určité skutočnosti účastníkom konania alebo iným osobám \- v SK rozlišujeme: 1\. doručenie obyčajné \- využíva sa na doručovanie písomností, ktorých doručenie nepotrebujeme preukázať 2\. verejnou vyhláškou 3\. do vlastných rúk \- kvalifikovaná forma doručenia, je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi \- zásielku môže prevziať len adresár \- okrem adresára to môže byť splnomocnenec na preberanie zásielok \- potvrdením o doručení zásielky je doručenka, kt. má povahu verejnej listiny \- ak sú účastníkmi konania manželia, písomnosť sa doručuje každému z nich \- ak sa nepodarilo preukázať, že doručenie bolo vykonané, musí sa vykonať doručenie ešte raz \- do vlastných rúk musí byť doručované rozhodnutie, predvolanie a oznámenie o začatí konania a ďalšie info. podľa rozhodnutia SO \- ak adresát nebol zastihnutý, môže byť použitá forma náhradného doručenia \- ak sa adresát v mieste bydliska nezdržuje, zásielka sa vráti SO ako nedoručiteľná \- bezdôvodné odopretie prijatia zásielky adresátom vedie k tomu, že zásielka sa považuje za doručenú dňom, keď bolo prevzatie písomnosti bezdôvodne odopreté a adresát bol na následky upozornený **Pri PO je oprávnený zásielku do vlastných rúk prevziať:** 1\. štatutárny orgán 2\. zamestnanec oprávnený prijímať písomnosti \- pri doručovaní zásielok... 2\. adresu, kt. je uvedená v obchodnom registri 3\. na adresu, kt. je SO známa...... 4\. adresu.... \- ak podnikateľ využíva PO box (poštový priečinok), tak za moment doručenia písomnosti sa považuje dátum uloženia zásielky \- fikcia doručenia nastáva, aj keď si adresát zásielku nevyzdvihol 3. deň od uloženia zásielky **Doručovanie verejnou vyhláškou** \- ide o formu verejného oznámenia určitého PÚ, z kt. určitým osobám alebo bližšie neurčenému počtu adresátom vznikajú niektoré p alebo p \- v správnom konaní sa táto forma využíva: 1\. ak ide o účastníkov, kt. nie sú známi alebo ktorých pobyt nie je známy 2\. ak tak upravuje osobitný predpis - aj toto je len fikcia doručenia -moment doručenia je 15. deň od momentu vyvesenia vyhlášky -vyhláška musí byť vyvesená na úradnej tabuli a môžu byť využité aj iné spôsoby zverejnenia **LEHOTY** \- lehota je časový úsek ohraničený jeho začiatkom a koncom \- rozlišujeme hmotnoprávne a procesné lehoty 1\. hmotnoprávne - spojené s premlčaním a preklúziou 2\. procesné - určené na vykonanie niektorých procesných úkonov \- môžu byť stanovené niektorým s poriadkom, p predpisom (zákonné lehoty) alebo SO dopísať!!!! **ZMEŠKANIE LEHOTY** - zmeškaním lehoty sa účastník vylučuje z úkonu, ktoré mali byť v danej lehote urobené - odpustenie zmeškania lehoty je možné len pri zákonných lehotách - odpustiť zmeškanú lehotu nemôžme len vtedy, ak sú súbežne splnené tieto podmienky: - 1\. k zmeškaniu lehota viedli závažné dôvody - 2\. o odpustenie zmeškanej lehoty účastník požiadal do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania - 3\. v tejto lehote vykoná aj zmeškaný úkon - právny orgán rozhoduje o zmeškaní lehoty len na žiadosť účastníka - v žiadosti musia byť uvedené dôvody, ktoré viedli k zmeškaniu a údaj o čase, kedy tieto dôvody pominuli **PRERUŠENIE KONANIA** - o prerušení konania môžeme uvažovať len vtedy, ak sa konanie začalo - zákon rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením správneho konania - obligatórne prerušenie vyplýva priamo z právnej normy - 1\. začalo sa K o predbežnej otázke = otázka, ktorá je síce predmetom SK, ale samotný správny orgán o nej nemôže rozhodnúť = ide o rozhodnutie iného správneho orgánu alebo súdu - 2\. ak sme účastníka konania vyzvali na odstránenie nedostatkov podania, v tomto prípade správny orgán stanoví lehotu na odstránenie vád podania - ak účastník konania neodstráni dané vady, správny orgán konanie zastaví - 3\. ak UK nemá zákonného zástupcu alebo opatrovníka, hoci ho má mať, v tomto prípade v občianskoprávnom konaní rozhodne súd, kto bude zastupovať maloletú osobu = procesný úkon - 4\. ak tak ustanovuje osobitný zákon **FAKULTATÍVNE PRERUŠENIE KONANIA** - k tejto forme prerušenia môže dôjsť len z dôvodu na strane účastníkov - zákon vyžaduje, aby sa všetci účastníci dohodli na prerušení konania - dôležitosť dôvodov, pre ktoré sa ma konanie prerušiť, posudzuje správny orgán - k prerušeniu konania môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu správneho konania - ak pominú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo alebo uplynula 30 dňová lehota, správny orgán v podaní pokračuje = neformálny úkon **ZASTAVENIE KONANIA** - ide o jednu z foriem ukončenia správneho konania konečným spôsobom - dôvody zastavenia konania sú taxatívne uvedené v paragrafe 30 správneho poriadku - zastavenie sa uskutočňuje formou procesného rozhodnutia - správny poriadok vymedzuje aj neformálnu formu zastavenia a to najmä pre prípady, keď účastník konania zomrel bez nástupcu ale PO zanikla bez nástupcu **TROVY KONANIA** - trovmi konania môžu byť všetky účelne vynaložené výdavky správneho orgánu, účastníkov a ďalších subjektov, ktoré vystupujú v správnom konaní - vychádza sa z toho, že náklady, ktoré vznikli správnemu orgánu znáša tento orgán a náklady, ktoré vznikli účastníkom konania znášajú účastníci - v praxi je tento princíp modifikovaný tromi spôsobmi: - 1\. trovy konania znáša výlučne správny orgán - 2\. niektoré trovy sa nepriamo presúvajú na U tým, že žiadame od U aby nám doložil určité prílohy - 3\. povinnosť uhradiť trovy sa ukladá účastníkovi konania a to buď v plnej výške, paušálnou sumou alebo percentuálnym základom - osobitné prvky si upravujú prípady keď trovy konania nemožno uložiť - o povinnosti úhrady trov rozhoduje správny orgán - rozhodnutie je súčasťou meritórneho rozhodnutia alebo samostatným rozhodnutím - do trov konania je potrebné zaradiť aj svedočné - ak správny orgán predvolá svedka, musí ho poučiť, že má nárok na svedočné - svedočné je tvorené výdavkami a náhradou ušlej mzdy - výdavkami sa rozumie cestovné, stravné, nocľah - priemerná mzda sa potvrdzuje zamestnávateľom - výpočet mzdy u podnikateľov a osôb so samostatnou zárobkovou činnosťou sa vypočítava s daňového priznania za predchádzajúci rok - svedočné si musí svedok uplatniť v zákonom stanovenej lehote - pokiaľ si neuplatní, dochádza k preklúzii pohľadávky **ZISŤOVANIE PODKLADOV PRE ROZHODNUTIE** - zisťovanie podkladov patrí medzi ťažiskové činnosti správneho orgánu - jeho prostredníctvom si správny orgán zabezpečuje podklady k zisteniu skutočného stavu - na tomto základe sa pristupuje k rozhodovaniu vo veci - proces je spojený so zásadou materiálnej pravdy, zásadou písomnosti - obstarávanie podkladov je kompetenciou správneho orgánu = ide o zákonnú povinnosť - obstarávanie podkladov sa riadi 2 zásadami: - 1\. vyhľadávacou - 2\. zásadou prejednávajúcou - správny orgán koná z vlastnej iniciatívy - dôkazne bremeno je na strane správneho orgánu - správny orgán je povinný zisťovať všetky skutočnosti úplne a presne - úplnosť zistení znamená, že boli vykonané všetky dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam - presnosť znamená, že skutkové zistenia zodpovedajú skutočnému stavu - zisťovanie podkladov prebieha počas celého správneho konania - zákon alternatívne uvádza druhy podkladov pre rozhodnutie - 1\. úkony účastníkov - 2\. dôkazy a čestné vyhlásenie - 3\. podklady od iných orgánov - s východiskovým podkladom je podanie na začatie správneho konania - účastníci ho môžu meniť a dopĺňať prostredníctvom návrhov a vyjadrení - medzi dôkazy patria výpovede svedkov, obhliadky, písomné dôkazy, odborné vyjadrenia - U správneho konania sú povinní navrhovať dôkazy, ktoré sú im známe a svedčia v ich prospech - správny orgán je povinný dôkazy vykonať - zákon nestanovuje poradie jednotlivých dôkazov, ale zisťovanie dôkazov viaže na vytvorenie dôkaznej situácie potrebnej pre rozhodnutie danej veci - účastníci konania sú povinný aktívne sa zúčastňovať na vykonávaní jednotlivých dôkazov a to najmä prostredníctvom: - 1\. navrhovania dôkazov - 2\. prítomnosťou pri ich vykonávaní - 3\. právom klásť otázky svedkov, znalcom - 4\. vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie - správny orgán je povinný dať možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie pri zachovaní včasnosti, úplnosti a presnosti - včasnosť znamená, že vyjadrenie sa musí uskutočniť predtým, ako sa vo veci rozhodlo - 1\. či boli vykonané všetky dôkazy - 2\. výsledky dokazovania - 3\. či niektoré dôkazy netreba doplniť alebo zopakovať - 4\. aké prešetrenia ešte treba vykonať - pri presnosti sa účastníci môžu vyjadriť najmä k spôsobu vykonania dôkazov - 1\. voľbe jednotlivých dôkazných prostriedkov - 2\. pravosti listiny a správnosti jej obsahu - 3\. hodnovernosti svedka a presnosti jeho výpovede - 4\. k nepresnostiam v zápisnici vyhotovenej počas konania - účastníka konania nemožno nútiť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, ale neumožnenie vyjadrenia môže viesť k obnove konania - správny orgán môže určiť lehotu na oboznámenie sa so spisom a vyjadrenie sa - účastníci konania sa môžu vyjadriť písomne alebo ústne do zápisnice **DOKAZOVANIE** - rozumieme tým uznávaciu činnosť správneho orgánu, výsledkom ktorej je získanie dostatočného množstva skutkových a právnych podkladov - dokazovanie sa opiera o všeobecné zásady z ktorých vyplývajú dôkazné prostriedky - správny poriadok uvádza len alternatívny výpočet dôkazných prostriedkov - predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých pravdivosť musí byť v správnom konaní zistená a ktoré majú význam pre rozhodnutie **Delenie dôkazných prostriedkov:** - 1\. podľa zdroja, z ktorého boli získané = osobné (svedok/znalec) a vecné (obhliadky predmetov) - 2\. podľa ich vzťahu k dokazovanej skutočnosti = priame (priamo svedčia, podporujú, potvrdzujú) a nepriame **Proces dokazovania má 3 štádiá:** - 1\. obstaranie dôkazov - 2\. vykonanie dôkazu - 3\. zhodnotenie dôkazu **Účastník konania je povinný navrhnúť dôkaz pri splnení dvoch podmienok:** - 1\. ide o dokaz pre podporu jeho tvrdení - 2\. tento dôkaz mu v čase dokazovania musí byť známy - správny orgán je povinný vykonať navrhnutý dôkaz - ak sa konanie začína ex offo je povinný vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov - správny orgán je povinný vykonať také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli - na druhej strane rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie - ak sa rozhodne niektoré dôkazy nevykonať musí byť zdôvodnené v rozhodnutí - po vykonaní jednotlivých dôkazov správny orgán je povinný hodnotiť jednotlivé dôkazy - každý dôkaz musí byť hodnotený samostatne a zároveň v kontexte s ostatnými dôkazmi - hodnotenie je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov, čo nepredstavuje svojvôľu, ale myšlienkový postup na základe logických úsudkov - správny orgán môže hodnotiť len tie dôkazy, ktoré vykonal - zákon negatívnym spôsobom vymedzuje predmet dokazovania, teda to, ktoré skutočnosti netreba dokazovať - 1\. skutočnosti všeobecne známe - 2\. skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej povinnosti - 3\. právne domnienky **SVEDKOVIA** - správny poriadok neuvádza, kto môže byť svedkom - pojem svedok môžeme vymedziť, že je to fyzická osoba, ktorá vypovedá o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejedávanej veci - svedecká výpoveď je procesný úkon a dôležitý dôkazný prostriedok **Svedkom nemôže byť:** - zamestnanec správneho orgánu, ktorý vo veci koná - účastník správneho konania = podnety, ale nemá postavenie svedka - osoby požívajúce výsady a imunity = chránené medzinárodným právom - osoby, ktoré nie sú schopné riadnej svedeckej výpovede - porušenie povinnosti svedka môže zastávať skutkovú samostatnosť priestupku - nepravdivá svedecká výpoveď môže viesť k obnove konania **Svedok môže odoprieť výpoveď, ak sa na neho vzťahuje:** - 1\. zákaz výpovede - 2\. oprávnenie odmietnuť výpoveď - 3\. zákaz výpovede - je spravidla spojený s utajovanými skutočnosťami - ak sa jedná o skutočnosti, ktoré spadajú medzi utajované skutočnosti, svedok má právo odoprieť výpoveď, ak nie je možné utajovanú skutočnosť oddeliť od výpovede - pri utajovaných skutočnostiach možno požiadať ústredný orgán, v ktorom rezorte sa utajovaná skutočnosť nachádza o zbavenie povinnosti mlčanlivosti **VÝSLUCH SVEDKA** - začína zistením totožnosti svedka - oboznámením s predmetom výsluchu a jeho poučením - SO je povinný zápisnici spracovať záznam, ktorý podpíše SO, osoby prítomné pri výsluchu a svedok - pokiaľ niektorá z osôb podpis odmietne, uvedie sa dôvod, prečo došlo k odmietnutiu - svedok má právo na svedočné **ZNALCI** - na hodnotenie odborných otázok môže správny orgán prijať znalca - SO môže na posúdenie dôležitej skutočnosti vyžiadať stanovisko od iného správneho orgánu - znalec je osoba odlišná od ostatných U SK, pretože veci hodnotí výlučne z odborného hľadiska - znalcom neprislúcha právne hodnotenie veci - znalca ustanovuje SO vtedy, ak potrebuje odborné posúdenie skutočnosti, ktorú nemôže posúdiť sám - znalci sú uvedení v zozname znalcov a tlmočníkov, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti SR - ak pre danú činnosť v zozname nie je uvedený žiaden znalec, správny orgán môže požiadať o stanovisko odborníka z danej oblasti - znalec je prijímaný formou procesného rozhodnutia - v uznesení o prijatí znalca musí správny orgán vymedziť otázku, na ktorú ma znalec odpoveď - zároveň musí ustanoviť lehotu do ktorej má byť znalecký posudok podaný - o prijatí znalca je správny orgán povinný informovať účastníkov konania - účastníci voči znalcovi môžu zniesť námietky - ako znalec môže byť prijatý aj znalecký alebo výskumný ústav - v priebehu pojednávania môžu účastníci klásť znalcovi otázky - obdobne je správny orgán oprávnený prijať tlmočníka **LISTINY** - zachytávajú informáciu v písomnej podobe na papieri alebo inom obdobnom nosiči - základné rozlíšenie je na listiny verejné a listiny súkromné - za verejné listiny považujeme listiny vydané príslušnými štátnymi orgánmi v rámci ich pôsobnosti a v predpísanej forme - u týchto listín platí zásada prezumpcie správnosti - za verejné listiny sú považované aj zahraničné listiny vydané orgánmi cudzích štátov - verejné listiny cudzích orgánov, musia byť preložené do štátneho jazyka - za súkromné listiny považujeme všetky ostatné listiny - správny orgán je povinný vyzvať osobu, ktorá vlastí listinu, aby ju poskytla na správne konanie - pokiaľ osoba odmietne listinu vydať, správny orgán má právo vydanie listiny vynucovať - náklady spojené s predložením listiny uhrádza SO, okrem prípadov, že listinu predkladá účastník - pri hodnotení listiny je správny orgán povinný skúmať pravosť listiny a obsah listiny - pri ústnom pojednávaní sa obsah listiny prečíta - účastníci konania majú právo vyjadriť sa k pravosti aj obsahu listiny **OHLIADKA** - predmetom ohliadky môžu byť len veci hmotnej povahy = hnuteľné alebo nehnuteľné - ohliadku nariaďuje SO, ak predložené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre rozhodnutie - podľa povahy veci môže byť ohliadka vykonávaná: - 1\. predložením veci - 2\. strpením ohliadky na mieste samom - majiteľ veci je povinný strpieť vstup na pozemok alebo do stavebného objektu a pod. podľa zamerania ohliadky - o ohliadke správny orgán spracuje zápisnicu, v ktorej popíše predmet dokazovania a zistené fakty - súčasťou zápisnice môže byť plánok, náčrtok alebo fotodokumentácia - ohliadku možno odmietnuť z tých istých dôvodov ako je možné odmietnuť výpoveď a z dôvodu pri ktorých platí zákaz výsluchu svedka - bezdôvodné odmietnutie ohliadky napĺňa skutkovú podstatu priestupku - okrem toho je možné využiť inštitút poriadkového opatrenia alebo príkazu na vykonanie ohliadky **ČESTNÉ VYHLÁSNIE** - špecifický inštitút správneho práva - v správnom konaní je ho možné využiť, ak určité skutočnosti nie je možné preukázať alebo je ich možné preukázať len s vážnymi obtiažami - nie je dôkazom, dôkaz len nahrádza **Zákonnými podmienkami sú:** - 1\. jeho pripustenie správnym orgánom - 2\. nevylučuje ho osobitný zákon - správny orgán na zákl. voľnej úvahy rozhodne o pripustení čestného vyhlásenia - nie je viazaný návrhmi ostatných účastníkov - čestné vyhlásenie má vždy písomnú podobu a správny orgán ho nemôže vynucovať - obsahom môžu byť len skutočnosti skutkového charakteru **Čestné vyhlásenie nie je prípustné:** - 1\. ak to vylučuje osobitný predpis - 2\. ak je to v rozpore s verejným záujmom - 3\. ak by tým bola porušená rovnosť účastníkov - 4\. ak by mal nahradiť znalecký posudok - správny orgán je povinný upozorniť účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia **ZABEZPEČENIE PRIEBEHU A ÚČELU KONANIA** 1. predvolanie = je to procesný úkon, ktorým si správny orgán zabezpečuje prítomnosť osôb, ktorých súčinnosť je potrebná, je to úradná výzva prostr. ktorej správny orgán stanovuje: a. miesto, kde sa má osoba dostaviť b. označenie správneho orgánu c. v akej veci d. akú právnu pozíciu bude v konaní zastupovať e. aké doklady alebo listiny má predložiť f. poučenie o následkoch nedostavenia sa **Predvolanie osôb môže byť:** 1. fakultatívne = na zákl. voľného hodnotenia správneho orgánu 2. obligatórne = ak tak stanovuje správny poriadok 3. obligatórne = ak tak stanovuje osobitný predpis - SO môže predvolať účastníkov, svedkov, znalcov, zástupcov PO, zástupcov štátnej správy a zástupcov samosprávy **Právnymi následkami nedostavenia sa na predvolanie sú:** - 1\. možnosť predvedenia = účastníka alebo svedka - 2\. uloženie poriadkovej pokuty - 3\. možnosť prerokovať vec bez prítomnosti predvolaného - 4\. možnosť uložiť náhradu trov, ak sa predvolaný nedostavil bez náležitého ospravedlnenia **PREDVEDENIE** **Ide o donucovací úkon, ktorý môže využiť správny orgán za týchto podmienok:** 1. osoba bola opakovane predvolaná 2. predvádzaný sa nedostavil bez ospravedlnenia alebo dôvody ospravedlnenia nemožno považovať za závažné 3. bez osobnej účasti predvádzaného nemožno v konaní pokračovať 4. na právne následky nedostavenia sa bol upozornený - predviesť možno len účastníka a svedka - k predvedeniu účastníka alebo svedka sa vydáva samostatné procesné rozhodnutie - o predvedenie správny orgán požiada policajný výbor alebo mestskú políciu príslušnú podľa trvalého pobytu predvádzaného **PREDBEŽNÉ OPATRENIA** - v SK dochádza k situáciám, keď je potrebné upraviť pomery U do vydania meritórneho rozhodnutia - pôjde o zachovanie faktického stavu v určitom štádiu správneho konania - ide najmä o včasné zaistenie veci potrebnej na vykonanie dôkazov alebo zabezpečenie veci pre výkon rozhodnutia **Predbežné opatrenie môže správny orgán vydať iba v tomto rozsahu:** 1. na nevyhnutne potrebný čas 2. len v nevyhnutých prípadoch 3. v nevyhnutnom rozsahu - správny orgán môže účastníkom uložiť, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli - môže nariadiť aj iným subjektom ako účastníkom povinnosť zaistiť niektoré veci potrebné pre SK - podnet na vydanie predbežného opatrenia môže vychádzať od SO alebo účastníka konania - predbežné opatrenie nemožno nariadiť po skončení konania - predbežné opatrenie sa vydáva formou procesného R, kt. môže vydať len orgán, kt. vo veci koná - nemôže ísť o opatrenie trvalej povahy **Vo sfére verejnej správy rozlišujeme dva okruhy prípadov:** 1. bezprostredné zákroky 2. poskytnutie ochrany orgánom štátnej správy - ak odpadnú dôvody, správny orgán zruší predbežné opatrenia - účinnosť predbežného opatrenia nastáva okamihom jeho oznámenia **DOŽIADANIE** - správne konanie uskutočňujú orgány kt. sú vecné, miestne a funkčne príslušné - v súlade so zásadou hospodárnosti SO môže dožiadať iný SO, ak sú splnené tieto podmienky: - 1\. správny orgán nemôže vykonať procesný úkon v oblasti svojej pôsobnosti - 2\. ak je to účelné z iných dôvodov - dožiadať môžeme správny orgán rovnakej vecnej pôsobnosti, rovnakého alebo nižšieho stupňa - dožiadanie musí mať písomnú podobu a po obsahovej stránke má spĺňať tieto náležitosti: - 1\. označenie správneho orgánu = seba aj druhého koho žiadam - 2\. presné označenie procesného úkonu - 3\. identifikácia a adresa subjektu, kt. sa úkon týka - 4\. lehota na vykonanie dožiadaného úvodu - správny orgán je povinný dožiadaniu vyhovieť - v špecifických prípadoch môže dožiadanie vrátiť s uvedením dôvodu prečo procesný úkon nemôžu realizovať - lehota na vybavenie dožiadania je 15 dní - ide o poriadkovú lehotu, kt. správny orgán nemôže skrátiť, ale môže ju predĺžiť **PORIADKOVÉ OPATRENIA** - správny poriadok na zabezpečenie dôstojného priebehu správneho konania umožňuje správnemu orgánu využívať druhy poriadkových opatrení:\ 1. poriadkovú pokutu = môže SO uložiť U, svedkom, ale aj iným osobám, kt. sa zúčastňujú na SK - horná hranica je 165 eur, pričom poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane - možno ju uložiť tomu, kto: - 1\. sa nedostaví na výzvu správneho orgánu bez vážneho dôvodu - 2\. ruší aj napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok počas pojednávania - 3\. bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, ohliadku alebo predloženie listiny - poriadková pokuta sa pokladá formou procesného R proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - 2\. vykázanie z miesta pojednávania = možno ho využiť, ak dochádza k hrubému rušenie poriadku počas právneho konania - intenzitu rušenia posudzuje správny orgán - ak bol účastník vykázaný z miesta pojednávania, musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k podkladom spôsobu ich získania a navrhnúť doplnenie ešte pred vydaním rozhodnutia - o vykázaní sa urobí len záznam zo zápisnice, rozhodnutie sa nevydáva **ROZHODNUTIE** - predstavuje finálne štádium správneho konania - všetky výsledky dosiahnuté počas SK tvoria podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci - je individuálny správny akt, kt. sa predpísaným spôsobom autoritatívne zasahuje do právnej situácie fyzických alebo právnických osôb - podľa právnych účinkov môžeme rozhodnutie rozdeliť do dvoch skupín: - 1\. konštitutívne rozhodnutia = sú to rozhodnutia, prostredníctvom ktorých sa vytvára nová právna situácia a pôsobia výhradne do budúcnosti - tieto rozhodnutia zakladajú menia alebo rušia subjektívne práva - zakladajú menia alebo rušia subjektívne povinnosti - sú výsledkom rozhodovania o statuse FO - tieto rozhodnutia môžu byť pozitívne = mení sa situácia alebo negatívne = nemení sa - 2\. deklaratórne rozhodnutia = nevytvárajú novú právnu situáciu len autoritatívne zisťujú existenciu určitého právneho stavu - tieto rozhodnutia pôsobia aj do minulosti - 3\. kombinované rozhodnutia = časť rozhodnutia má charakter konštitutívny časť deklaratórny **MERITÓRNE ROZHODNUTIE** - je rozhodnutím vo veci, kt. bola stanovená návrhom na začatie konania - základom R vo veci je odôvodnenie riešením určitej konkrétnej právnej situácie, kt. spočíva v: - 1\. priznaní alebo nepriznaní práva - 2\. uložením povinnosti - 3\. zmene práva alebo povinností - 4\. odňatí práva **PROCESNÉ ROZHODNUTIE** - napomáha správnemu orgánu zabezpečiť účel a priebeh správneho konania - správny poriadok stanovuje široký okruh procesných rozhodnutí, kt. sa organizuje priebeh SK - ide najmä o tieto rozhodnutia: - 1\. o vylúčení zamestnanca správneho orgánu - 2\. o ustanovení opatrovníka - 3\. o prerušení konania - 4\. o zastavení konania - 5\. o vykonanie ohliadky - 6\. o povinnosti predložiť listinný dôkaz - 7\. o uložení peňažnej pokuty - každé rozhodnutie musí spĺňať určité požiadavky a vlastnosti - predpokladom pre vydanie rozhodnutia je existencia špeciálneho zákonného zmocnenia pre danú oblasť rozhodovania - rozhodnutie má povahu písomnej listiny s predpísanými obsahovými a formálnymi náležitosťami - rozhodnutie môže byť časovo obmedzené alebo neobmedzené **NÁLEŽITOSTI ROZHODNUTIA** - každé R musí mať zákonom predpísanú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti - obsahovými náležitosťami sú: - 1\. výrok = je najdôležitejšou časťou rozhodnutia -- iba vo výroku možno rozhodnúť o vzniku, zmene alebo zániku individuálnych práv alebo povinností -- pri deklaratórnych rozhodnutiach sa v tejto časti deklaruje existujúci stav -- súčasťou výroku môže byť aj: - a\) rozhodnutie o povinnosti účastníka nahradiť trovy konania - b\) určenie lehoty na plnenie - 2\. odôvodnenie = jeho funkciou je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia -- odôvodnenie obsahuje: - a\) skutkové okolnosti = považujeme skutočnosti, kt. boli nepochybne zistené a majú pravdivý význam -- správny orgán zisťuje, ktoré dôkazy boli vykonané s akým výsledkom a zároveň zdôvodní, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané, zároveň sa vysporiada s námietkami účastníkov - b\) reálne posúdenie veci = právne posúdenie znamená , že SO subsumuje (podriaďuje) skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu -- osobitnú pozornosť potreba venovať skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na zákl. voľnej úvahy -- rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov - 3\. poučenie = obsahuje údaje: - a\) či možno podať opravný prostriedok - b\) v akej lehote - c\) ktorému správnemu orgánu - d\) či je možné preskúmať rozhodnutie súdom - ak rozhodnutiu chýba poučenie alebo poučenie nie je správne, predlžuje sa lehota na podanie opravného prostriedku o tri mesiace - podanie opravného prostriedku môže mať odkladný účinok - správny orgán je povinný poučiť účastníka o práve preskúmať rozhodnutie súdom - povinný údaj o preskúmateľnosti súdom sa uvádza v prvostupňových rozhodnutiach - poučenie o tom, že rozhodnutie nemožno preskúmať súdom sa uvádza v týchto prípadoch: - 1\. rozhodnutie predbežnej povahy a procesných rozhodnutiach - 2\. rozhodnutie, kt. vydanie je podmienené zdravotným stavom osôb alebo technicky stavu veci - 3\. rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odbornej spôsobilosti - 4\. rozhodnutie, o kt. to vylučuje osobitný zákon - musí mať obsahové aj formálne náležitosti - ide o označenie správneho orgánu, kt. rozhodnutie vydal - povinnou súčasťou rozhodnutia je miesto a dátum vydania, údaj o zamestnancovi správneho orgánu a odtlačok pečiatky **OPRAVY ROZHODNUTÍ** - k oprave rozhodnutia nemožno pristúpiť z vlastného podnetu alebo podnetu účastníka - oprava gramatických a matematických chýb sa uskutočňuje tak, že vadný text sa prečiarkne a nahradí sa opraveným textom - ten, kto opravu vykonal uvedie dátum, meno a priezvisko a podpis v dolnej časti rozhodnutia - pokiaľ ide o opravy, ktoré zasahujú do podstaty, je možné ich uskutočniť vydaním nového rozhodnutia, ktoré zruší predchádzajúce rozhodnutie - toto rozhodnutie musí byť doručené každému, komu bolo zaslané pôvodné rozhodnutie **ZMIER** - jedným zo spôsobov ukončenia správneho konania - je to forma procesnej dohody o vyriešení sporných otázok medzi účastníkmi - je prípustný len vtedy, ak je splnené: - 1\. prebieha správne konanie pred príslušným správnym orgánom - 2\. jeho predmetom sú sporné otázky - 3\. existencia dvoch a viacerých účastníkov konania - zmier nie je možné uzavrieť medzi účastníkom konania a správnym orgánom - aby zmier nadobudol právoplatnosť, musí ho správny orgán schváliť - rozhodnutie o schválení nie je zakladaný obsah zmieru, len sa autoritatívne potvrdzuje, že zmier medzi účastníkmi bol uzavretý a zmier neodporuje právnym normám ani všeobecnému záujmu - ak zmier správny orgán schváli, nemôže vo veci vydať rozhodnutie - len v prípade, ak zmier nepredstavuje celé merito (podstatu) prejednávanej veci