Pramene práva PDF

**[Pramene práva. Pojem a druhy]** syn.: formy práva = formy vyjadrenia platných právnych noriem **02** **[Normatívne zmluvy]** **ZMLUVA** = základná právna skutočnosť, dvoj- alebo viacstranný prejav vôle, ktorým právne strany zakladajú, menia alebo rušia konkrétny právny vzťah **03** **[Normat...

**[Pramene práva. Pojem a druhy]** syn.: formy práva = formy vyjadrenia platných právnych noriem **02** **[Normatívne zmluvy]** **ZMLUVA** = základná právna skutočnosť, dvoj- alebo viacstranný prejav vôle, ktorým právne strany zakladajú, menia alebo rušia konkrétny právny vzťah **03** **[Normatívny právny akt. Pojem a klasifikácia. Zákon ako prameň práva]** [= def.: Výsledok právotvornej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, ktorým sa **zakladajú**, **menia**, alebo **rušia** právne normy. Vo formách sa nachádza a objasňuje obsah platných právnych noriem a tieto nadobúdajú] **všeobecnú záväznosť** [prostredníctvom NPA.] tvorca práva je mocensky všezahŕňujúci, preto aj výsledok jeho činnosti je všezahŕňujúci **[ZNAKY NPA]** **1) subjekt tvorby** -- len kompetentný orgán **verejnej moci** (štát + územná samospráva + EÚ + občan v referende, tu je ale výsledkom **návrh prijatý v referende**) **2)** **obsah** -- obsahom NPA je vždy **všeobecná právna norma**, nikdy nie jedinečný, konkrétny prípad. Prostredníctvom NPA sa môže právna norma zakladať, meniť alebo rušiť. **3) publikácia** = vyhlásenie [predpísaným] spôsobom. Vyhlásením nadobúda NPA **platnosť**, po 15 dňoch od vyhlásenia, ak nie je ustanovené inak, aj **účinnosť**. Vyhlásenie, ktoré je *conditio sine qua non* (podmienkou, bez ktorej v právnom štáte nie je možná platnosť NPA), môže mať viac podôb: [a) ak ho vydá **orgán s celoštátnou pôsobnosťou**] (zákon, vyhlásenie volieb, medzinárodná zmluva, rozhodnutie o amnestii), bude zverejnený v **Zbierke zákonov** [b) ak ho vydá **orgán s miestnou pôsobnosťou**], bude vyvesený na **úradnej tabuli** [c) ak ho vydajú **ďalšie orgány**], bude zverejnený v **Úradnom vestníku vlády**, pramene práva EÚ v **Úradnom vestníku EÚ** **[KLASIFIKÁCIA NPA]** **1) podľa právomoci a kompetencie orgánu, ktorý ich vydáva** -- právomoc a kompetencia musí byť vymedzená v Ústave alebo zákone, nie v podzákonnom nariadení. Právomoc vydávať NPA majú tieto orgány: a\) **NR SR** -- ústava, ústavné zákony, zákony b\) **vláda** -- nariadenia vlády, teda: I) nariadenia na vykonanie zákona v jeho medziach (generálne splnomocnenie) II\) nariadenia na vykonanie Európskej dohody o pridružení a medzinárodných zmlúv (generálne splnomocnenie) III\) aproximačné nariadenia vlády na vykonanie menej dôležitých aktov EÚ (špeciálne splnomocnenie) c\) **ministerstvá, NBS a iné orgány štátnej správy** -- všeobecne záväzné predpisy (vyhlášky, opatrenia) d\) **občan** -- výsledok referenda e\) **orgány územnej samosprávy** -- VZN obce a VÚC f\) **miestne orgány štátnej správy** -- vyhlášky g\) **Ústavný súd** -- nálezy o nesúlade právnych predpisov, uznesenia o výklade ustanovenia právneho predpisu **2) podľa mocenského charakteru orgánu, ktorý ich vydáva** **a) primárne** -- vydávajú ich orgány, ktoré disponujú pôvodnou mocou **priamo od občanov** (NR SR, orgány územnej samosprávy), preto **nepotrebujú splnomocnenie** na ich vydanie (suverenita občana sa prenáša priamo na zastupiteľský orgán) -- upravujú vzťahy, ktoré doteraz **neboli regulované** (ústava, ústavné zákony, zákony) **b) sekundárne** (odvodené, podzákonné) -- vydáva ich orgán, ktorý nedisponuje pôvodnou mocou (ministerstvá, vláda \... ), preto potrebuje **splnomocnenie** na ich vydanie. Splnomocnenie musí obsahovať **meno orgánu**, ktorý ho vydal a v akom **predmete úpravy** splnomocňuje. Splnomocnený už ďalej splnomocniť nemôže *(delegus non delegare)*, teda ďalšia **subdelegácia je neprípustná**. (terciárna normotvorba) Splnomocnenie môže byť: 1\) **generálne** -- z ústavy *(ex constitutione):* vláda môže vydať nariadenie vlády 2\) **špeciálne** -- v zákone (čl. 71 ods. 2) -- tieto podrobnejšie upravujú vzťahy upravené primárnymi NPA, primárnym NPA nemôžu odporovať, pretože ich právna sila je nižšia -- môžu byť na celoštátnej (nariadenia, vyhlášky) aj miestnej úrovni **3) podľa stupňa právnej sily** = [vlastnosť NPA, znamená hierarchické postavenie konkrétneho NPA v systéme ostatných NPA]. Hierarchické postavenie NPA je odvodené od hierarchického postavenia orgánu, ktorý ho vydal. -- platí: Nižší NPA nesmie odporovať vyššiemu, preto NPA môže byť menený len NPA rovnakého / vyššieho stupňa. -- hierarchia NPA: 1. ústava + ústavný zákon 2\. ratifikovaná medzinárodná zmluva 3\. zákon 4\. ďalšie -- ich postavenie je odvodené od postavenia orgánu, ktorý ich vydal **JEDNOTLIVÉ NPA** **[I) ÚSTAVA A ÚSTAVNÉ ZÁKONY]** **1. Ústava** [= základný prameň práva, ktorý upravuje základné spoločenské vzťahy a princípy fungovania štátu] a\) *[**rigidné (tuhé)** ústavy]* -- na vydávanie / zmenu ústavy / ústavných zákonov je potrebná **osobitná procedúra** (u nás: kvalifikovaná väčšina) -- niekedy sú v ústave **absolútne rigidné ustanovenia,** ktoré vylučujú zmenu **jadra** (ohniska) ústavy (Nemecko, ČR) b\) *[**flexibilné (pružné)** ústavy]* -- na vydávanie / zmenu ústavy / ústavných zákonov nie je potrebná osobitná procedúra **2. Ústavné zákony** -- od ostatných zákonov sa odlišujú: a) osobitnou formou b\) vyšším stupňom právnej sily, u nás zhodným s Ústavou c\) na ich prijatie treba 3/5 väčšinu **[II) ZÁKON]** ***Zákon = [prvotný NPA, základný druh NPA], ktorý je všeobecne záväzný a upravuje predovšetkým práva a povinnosti osôb, kompetencie a organizáciu orgánov verejnej moci*** ***-- kódex = nie osobitný prameň práva, len sú v ňom usporiadané normy určitého právneho odvetvia*** **[III) NÁVRH PRIJATÝ V REFERENDE]** ***-- výsledok referenda je platný, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou zúčastnených. Vyhlasuje sa ako zákon, má silu ústavného zákona.*** ***-- vznik platnosti a účinnosti nie je právne upravený*** ***-- zánik platnosti a účinnosti upravuje Ústava: Najskôr po 3 rokoch môže NR SR ústavným zákonom zmeniť / zrušiť výsledok referenda*** ***-- ak sa jedná o obligatórne referendum, ktorým sa potvrdzuje ústavný zákon o vstupe / výstupe zo zväzku s inými štátmi: Ak je referendum úspešné, platný zákon nadobudne účinnosť*** ***Ak je referendum neúspešné, platný, ale ešte neúčinný zákon bude abrogovaný*** **[IV) NARIADENIA VLÁDY]** 1\) na základe **generálneho splnomocnenia** *(ex constitutione)*: I\) nariadenia na vykonanie zákona v jeho medziach II\) nariadenia na vykonanie Európskej dohody o pridružení a medzinárodných zmlúv 2\) na základe **špeciálneho splnomocnenia:** **aproximačné nariadenia vlády** (napr. na prebratie aktov EÚ) \- vydávajú sa na základe zákona\... -- prijímajú sa nadpolovičnou väčšinou, podpisuje ich predseda a príslušný člen a uverejňujú sa v Zbierke zákonov **[V) VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ PREDPISY MINISTERSTIEV]** -- ministerstvá vydávajú na základe **špeciálneho splnomocnenia vyhlášky, opatrenia** -- publikujú sa v Zbierke zákonov: a) uverejnením oznámenia o ich vydaní b\) v plnom znení **[VI) ROZHODNUTIA PREDSEDU NR SR O VYHLÁSENÍ VOLIEB DO NR SR / ORGÁNOV SAMOSPRÁV]** -- predseda NR SR, ktorý ich vydáva na základe splnomocnenia, nimi **vyhlasuje** a **určuje** termín volieb -- **všeobecnosť predmetu:** nejedná sa o voľby do konkrétneho zastupiteľstva ani o voľbu konkrétneho poslanca -- **všeobecnosť subjektu:** rozhodnutie je adresované neobmedzenému počtu subjektov **[VII) ROZHODNUTIA PREZIDENTA SR O VYHLÁSENÍ REFERENDA]** -- vyhlasuje ho prezident na základe **generálneho aj špeciálneho** splnomocnenia -- prezident nemôže meniť navrhované otázky referenda, po zverejnení v Zbierke zákonov sa stávajú všeobecne záväzné **[VIII) ROZHODNUTIA PREZIDENTA SR O UDELENÍ AMNESTIE]** -- prezident udeľuje: a) **milosť** -- IPA -- konkrétnej osobe za konkrétny skutok b\) **amnestiu** -- NPA -- kontrasignované rozhodnutie, ktoré smeruje voči viacerým, ktorí spĺňajú podmienky (rozhodne súd, či spĺňa) v 3 formách: a) **abolícia** -- právo prezidenta zastaviť trestné stíhanie pred jeho začatím alebo počas jeho konania. V SR je zrušená. b\) **agraciácia** -- právo prezidenta zmierniť / odpustiť trest c\) **rehabilitácia** -- právo prezidenta zahladiť trest -- tieto NPA pôsobia výhradne **retroaktívne** **[IX) VZN VÚC A OBCE]** -- VZN sú prijímané: [a) zastupiteľstvom obce a VÚC na plnenie úloh samosprávy] [b) zastupiteľstvom obce a VÚC na plnenie úloh samosprávy podľa zákona] -- tieto VZN sa týkajú **rozhodovania a uskutočňovania úkonov súvisiacich so správou obce a majetku** (trhový poriadok) a vydávajú sa **bez splnomocnenia** [c) zastupiteľstvom obce a VÚC, keď plní úlohu štátnej správy] -- tieto VZN majú povahu **vykonávacieho predpisu**, vydávajú sa na základe **špeciálneho splnomocnenia** NR SR -- podrobnejšie upravujú veci v zákone (poplatok za kúpeľný pobyt) [d) obyvateľmi obce a VÚC miestnym referendom] -- uznáša sa na nich obecné zastupiteľstvo **3/5**-vou väčšinou, platnosť nadobúdajú uverejnením na úradnej tabuli a účinnosť po 15 dňoch **[IX) VYHLÁŠKY MIESTNYCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY]** -- na základe **špeciálneho splnomocnenia** vydávajú **obvodné úrady vyhlášky** **[X) INÉ]** -- napr. Rozhodnutia vlády SR o udelení amnestie vo veciach priestupkov -- ich povaha je **rôzna** **[Právne obyčaje]** -- prameň práva: 1) **najstarší** 2\) **nepísaný** *(non lex scripta, ius non scriptum)* -- napriek tomu, že sa spája s predstavou nepísaného práva, niekedy **došlo k jej spísaniu** (*Tripartitum* -- fakticky platilo u nás až do roku 1950) 3\) **tvorený zdola a spontánne** 4\) **štátom uznaný, nie utvorený** **06** **[Právne precedensy]** -- **[precedens]** *(preacedere,* predchádzať) je prameň práva najmä **angloamerickej právnej kultúry**. Ide o IPA (rozhodnutie v konkrétnej veci) štátneho orgánu (súdu / správneho orgánu), ktoré rieši prípad dosiaľ právne neregulovaný. Neuplatňuje sa zásada *ius dicit inter partes* (súdne rozhodnutie zaväzuje len strany konania), lebo rozhodnutie nadobúda **normatívny význam**. **[Vzťah práva a morálky]** **Morálka** \- samostatný spoločenský normatívny systém hodnotiaci spravodlivé a nespravodlivé \- hodnota dobra a spravodlivosti \- je súbor pravidiel správania, kt. je historicky utvorený, premenlivý, spoločensky determinovaný, na základe kt. sa hodnotí správanie ľudí k sebe navzájom, k štátu, k inštitúciám ako dobré a zlé **Právo** **-** liberálny demokratický štát, nie je bezhodnotový systém \- základné hodnoty -- sloboda + základné práva, kt. chránime slobodu -- sú univerzálne (čl. 12 ods. 1 Ústavy -- ochrana základných práv a slobôd) \- existenciu ľudských práv nie je možné preukázať, čo ale neznamená, že neexistujú \- [v mnohých vedách sa vychádza z teória, kt. pravdivosť sa nedá **empiricky preukázať**](či je to veda ako teológia /existencia boha/, fyzika /teória strún/ alebo práva /preukázanie ľud. práv/) -otázka zdôvodnenia ĽP súvisí s otázkou vzťahu práva a spravodlivosti a tiež aj vzťahu práva a morálky -základná otázka z dôb osvietenectva (charakterizuje právnu európsku filozofiu od konca 18. st. až do súčasnosti) ,,*Je možné vymedziť spravodlivosť bez apriótnych metafyzických úvah /bez vopred daných konštánt/ iba na základe čistého rozumu /bez kultúrnych a spoločenských vplyvov/?"* \- morálka sa osamostatňuje od náboženstva aj voči právu v dobách osvietenstva \- do 18. st. je pre štát Boh mŕtvy (je sekularizovaný štát -- dištancuje sa od náboženstva) \- namiesto teológov musel prísť niekto iný, kto presvedčivo zdôvodní existenciu základných ĽP \- právnici si prisvojili úlohu, kt. v dobe stredoveku plnili teológovia a predtým šamani **Spoločné znaky práva a morálky:** ***1.regulatívnosť*** **- obidva regulujú spoločenské vzťahy, právna norma má však platnú formu aj účinnosť, morálna norma vzniká spontánne a je možné spoznať ju len empiricky** ***2. dynamickosť*** **- aj morálne aj právne normy sa vyvíjajú, niečo pôvodne amorálne môže byť neskôr morálna a naopak; niečo protiprávne môže byť neskôr v súlade s právom a naopak (napr. názor na eutanáziu, inštitút odplaty *talio*)** **- amorálne nemusí byť protiprávne a protiprávne nemusí byť amorálne** **Rozdiely medzi právom a morálkou:** **- právo je historicky mladšie** **- právo je politickejšie** **- PN predstavujú vyjadrenie vôle nositeľa moci, MN existujú vo vedomí ľudí** **- právo sa vzťahuje na vonkajší prejav a nevyžaduje vnútorné stotožnenie s daným konaním; morálka sa zameriava na vnútorný svet človeka** **- MN sú hodnotiace princípy, sú abstraktnejšie** **- PN sú precíznejšie a konkrétnejšie** **- prejavom práva je právna norma, prejavom morálky je verejná mienka** **- právo je monistické (jednotné na území celého štátu), morálka je pluralistická (závisí od istých faktorov -- veku, polohy)** **- morálka rieši širší okruh spol. vzťahov (rieši aj to čo právo nerieši)** **- právo ma presne stanovené sankcie, PN sú vynútiteľné štátnou mocou, MN sú vynútiteľné verejnou mienkou (verejným povzbudením/odsúdením)** **- PN sú dané v štátom stanovenej forme, MN nie sú oficiálne vyjadrené** **- krajnou požiadavkou je zhoda oboch systémov -- čo je nemorálne nemôže byť právne (napr. islam), v tomto prípade morálka diktuje obsah práva; krajnosť je aj právny moralizmus t.j. vynucovanie morálky právom** **[Vzťah práva a spravodlivosti]** **Spravodlivosť** **- mnohovýznamový pojem (polysém)** **- hodnotiaci princíp usporiadania spoločenských vzťahov a ľudského správania** **- v antickom Grécku nebolo právo od spravodlivosti odlíšené *(diké a dikaion)*** ***-* na vzťah práva a spravodlivosti existujú rôzne odpovede:** ***1. cieľom a zmyslom práva je spravodlivosť, právo pochádza od spravodlivosti, chce byť prostriedkom uplatňovania spravodlivosti a to tým, že minimum spravodlivosti presadzuje na základe právnej vynútiteľnosti*** ***2. právo so spravodlivosťou nemá nič spoločné*** \- spravodlivosť stojí pred právom ako cieľ \- rozlišujeme dve roviny spravodlivosti: **a) spravodlivosť právna** \- legálna \- spravodlivosť na základe práva a podľa neho (de lege lata) \- sudca, kt. rozhoduje konkrétny spor **b) spravodlivosť práva** \- hodnotenie práva z hľadiska spravodlivosti \- legálna v rovine -- de lege ferenda \- riešiť vzťah práva a spravodlivosti znamená riešiť **vzťah práva a rovnosti** a **vzťah práva a slobody** **Vzťah práva a rovnosti** \- rovnosť znamená **rovnoprávnosť** (rovnaké postavenie pred zákonom) \- neznamená sociálnu rovnosť (tá ani neexistuje, ľudia si nie sú zo svojej podstaty fyzicky ani psychicky rovní) \- právo je rovnakým meradlom na sociálne nerovnakých ľudí \- právo môže túto nerovnosť do určitej miery korigovať (ak je štát ekonomicky silný, ale nedokáže ju odstrániť) \- musí byť zachovaná ľudská dôstojnosť **Vzťah práva a slobody** \- sloboda je filozofická kategória \- ide o poznanú nevyhnutnosť \- je to tvorivá schopnosť človeka usmerňovať pôsobenie objektívnych zákonitosti \- možnosť voliť si z určitých alternatív \- sloboda v právnom slova zmysle je chápaná ako sféra, do ktorej nemá mocenské donútenie zasahovať \- za spravodlivé je považované len spoločensky nevyhnutné obmedzenie jednotlivca (čl. 2 ods. 2,3 a čl. 13 Ústavy SR) \- obsahom práva sú povinnosti, zákazy a obmedzenie -- každý však môže robiť to, čo nie je právom zakázané -- *iura merae facultatis* *-* základom Aristotelovej koncepcie spravodlivosti je rovnosť chápaná ako rešpektovanie daného pokojného vzťahu a tiež rovnosť rozdeľovania **Vzťah práva a vnútorných noriem** \- vnútorné normy sú právne poriadky daných inštitúcii (štatúty, predpisy) \- tieto vnútorné poriadky nemajú všeobecnú záväznosť; sú záväzné len v rámci inštitúcie \- tieto vnútorné normy musia byť v súlade s právnymi normami V súčasnosti sa uplatňuje tzv. teória organická, podľa ktorej verejnoprávnu povahu majú právne vzťahy a ich regulujúce právne normy, v ktorých jedným z právnych subjektov je orgán verejnej moci, ktorý na základe zákona a v jeho medziach rozhoduje o subjektívnych právach a právnych povinnostiach fyzických a právnických osôb Ostatné právne vzťahy a právne normy majú súkromnoprávny charakter Klasifikácia na základe metód právnej regulácie: 1. súkromnoprávna metóda 2. verejnoprávna metóda Rozdiely medzi metódami: Oprávnenia a právne povinnosti -- dispozičná voľnosť je charakteristická pre súkromnoprávnu metódu, vyplýva z dispozitívnych právnych noriem, je tu závislosť na prejave vôle subjektov, subjekty nielen individualizujú, ale aj konkretizujú práva a povinnosti Verejnoprávna metóda má charakteristické kogentné právne normy a individuálne právne akty (ďalej aj ako „IPA"), ktoré na ich základe vznikajú; oprávnenia a právne povinnosti iba individualizujú Príklad: zmluva dvoch subjektov a rozhodnutie orgánu verejnej moci Právne skutočnosti -- súkromnoprávny vzťah vzniká spravidla na základe konsenzu subjektov práva, ktoré si práva a povinnosti upravujú na zmluvnom základe Právne vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú na základe individuálnych právnych aktov pri verejnoprávnej metóde Účinky IPA vznikajú nezávisle od vôle adresátov (napr.: rozsudok súdu) -- ide tu o bezvýhradné rešpektovanie práva 1 Platí prezumpcia správnosti Záruky zákonnosti -- súvis s ukladaním sankcií, súkromnoprávne sankcie sa ukladajú na základe deklaratórnych aktov, ktoré pôsobia ex tunc (pôsobia od svojho počiatku -- vzniku právneho vzťahu do budúcna, pôsobia aj spätne), je to ekvivalent hmotnej ujmy spôsobenej protiprávnym konaním (náhrada škody) Pri verejnoprávnej metóde - IPA má konštitutívny charakter, pôsobí ex nunc (len do budúcna), nemá povahu ekvivalencie Zodpovednosť -- je ekvivalencia medzi deliktom a sankciou zaň; záväzky vznikajú priamo na základe protiprávneho konania a protiprávnej skutočnosti (súkromnoprávna metóda) Pri verejnoprávnej metóde je verejnoprávna zodpovednosť viazaná na IPA a sankcia je spravidla represívna Systematizácia normatívnych právnych aktov (ďalej aj ako NPA): Nesúvisí priamo so systematizáciou práva Pri systematizácii práva ide o vnútorné zjednotenie normatívneho materiálu podľa určitých kritérií do zväzkov a zborníkov/ kódexov/zákonníkov Predmetom toho sú NPA Obsahom je usporiadanie a spracovanie NPA do určitého systému podľa stanovených kritérií Cieľom je zabezpečiť prehľadnosť, znalosť platného práva, efektívnosť, zdokonaľovanie Výsledkom sú zborníky/kódexy Druhy systematizácie: 1. Inkorporácia -- zhromažďovanie normatívneho materiálu podľa určitého kritéria do zborníkov, obsah NPA sa nemení, len jeho vonkajšia úprava Oficiálna inkorporácia -- vytváraná orgánmi verejnej moci Neoficiálna -- vytvárajú ju právni vedci 2 2. Kodifikácia -- mení obsah právnych noriem, vylučuje, ruší zastaralé obsolentné právne normy, likviduje vecné a jazykové protirečenia, stanovuje spoločné právne zásady a inštitúty, vyplňuje medzery v práve; výsledkom je nový kódex Kódex má nasledovné zloženie: všeobecná časť a špeciálna časť (úprava jednotlivých spoločenských vzťahov) 3. Republikácia- znovuuverejnenie, zverejnenie úplného textu po jeho novelizácii Pramene práva: Formy práva Formy, v ktorých nachádzajú vyjadrenie platné právne normy Sedes materiae -- sídlo, kde nájdeme právo Sú spravidla publikované v Zbierke zákonov Ich členenie: 1. Materiálne pramene -- zdroje obsahu práva, všetky podmienky ovplyvňujúce tvorbu práva, majú rôzny charakter (napr.: ekonomický, geografický, politický atď.), napr.: konsolidácia 2. Formálne pramene -- formy, v ktorých je právo obsiahnuté a poznané, forma práva odlišuje právnu normu od iných noriem Forma je štátom vopred ustanovená (Ústava, zákon) alebo je štátom uznaná, nie je vopred stanovená, je vytvorená spontánne zdola (právna obyčaj) 3. Gnozeologické pramene práva -- všetko, z čoho možno právo poznať (literatúra, články, rozhodnutia orgánu verejnej moci) Pramene práva v širšom význame -- vymedzenie celého procesu tvorby práva Tvorba práva v širšom zmysle je vytváranie všetkých pravidiel správania, ktorým štát priznáva ochranu a vynucuje ich dodržiavanie, ale aj plnenie v prípade ich porušenia V užšom zmysle ako činnosť kompetentných orgánov verejnej moci smerujúca k vydávaniu právnych noriem (musí byť stanovený procedurálny spôsob tvorby) Ide o legislatívu, v užšom zmysle ako zákonodarstvo (výlučný proces prijímania zákonov) 3 Rozlišujeme štádia tvorby práva: legislatívna iniciatíva, podanie návrhu právneho predpisu, jeho prerokovanie, schválenie návrhu, podpísanie návrhu a publikácia Až publikáciou právny predpis nadobúda platnosť a stáva sa súčasťou právneho poriadku Publikácia najmä v Zbierke zákonov (Z. z.; historicky do vzniku SR - Zb.) -- ak má celoštátnu pôsobnosť Výsledky tvorby práva miestnych orgánov - VZN - sú publikované na vývesných tabuliach alebo iných na to určených miestach Vestník vlády SR -- publikujú sa v ňom vyhlášky miestnych orgánov štátnej správy Vestník Európskej únie -- publikujú sa v ňom všetky pramene práva Európskej únie Pramene práva v užšom slova zmysle -- výsledok procesu tvorby práva Odkaz na podrobnejšiu úpravu tvorby práva v učebnici a v rámci ústavného práva Ďalšie členenie: 1. Písané pramene práva 2. Nepísané pramene práva 1. Základné pramene práva -- NPA, normatívna zmluva, právny precedens, právna obyčaj-- ich význam sa odlišuje podľa typu právnej kultúry 2. Odvodené -- subsidiárne, vedľajšie -- prirodzené právo, všeobecne právne zásady, equita a rozum, učené knihy a expertízy, normatívne odkazy na mimoprávne pravidlá správania NPA -- výsledok normotvornej činnosti kompetentných orgánov verejnej moci, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia právne normy, v ktorých sa nachádza a objasňuje obsah platných právne normy a prostredníctvom nich nadobúdajú právne normy všeobecnú záväznosť Znaky NPA: Subjekt tvorby- kto ho tvorí -- kompetentný orgán verejnej moci (negatívny trend rozširovania subjektov) Obsah -- právne normy -- vzťah formy a obsahu Publikácia -- vyhlásenie -- NPA nemôže existovať, kým nie je publikovaný, podmienka platnosti NPA 4 Klasifikácia NPA: Podľa právomoci a kompetencie orgánu vydávajúceho NPA: NRSR vydáva zákony, ústavné zákony, ústavu Vláda vydáva nariadenia vlády: 1. „obyčajné" nariadenia podľa čl. 120 ods. 1 Ústavy SR -- generálne splnomocnenie pre vládu, podrobnejšie upravujú vzťahy upravené v zákone 2. aproximačné nariadenia vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR-- slúžia na vykonanie európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi európskymi spoločenstvami a členskými štátmi, a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, ak tak ustanoví zákon -- postup právomocí v prospech práva Európskej Únie, transponujú sa smernice do vnútroštátneho právneho poriadku Zákon č. 19/2002 Z. z. -- z neho vyplýva oprávnenie pre vládu na vydávanie aproximačných nariadení vlády Ministerstvá, ústredné orgány verejnej moci a iné orgány štátnej správy vydávajú vyhlášky a opatrenia (výnosy už zrušené), a to na základe špeciálneho splnomocnenia - 400/2015 zákon o tvorbe práva a zbierke zákonov SR (odkaz na jeho naštudovanie si) Národná banka Slovenska má právomoc vydávať vyhlášky a opatrenia Orgány územnej samosprávy vydávajú VZN obcí alebo VÚC Miestne orgány štátnej správy vydávajú vyhlášky Čl. 125 Ústavy SR- Ústavný súd SR vydáva rozhodnutia o nesúlade právnych predpisov, ktoré majú všeobecnú záväznosť Referendum -- tvorba práva občanmi, návrhy prijaté v referende sú rovnako prameňmi práva, majú všeobecnú záväznosť Podľa mocenského charakteru orgánu: 1. Prvotné, primárne, pôvodné -- zastupiteľské orgány (NR SR, zastupiteľstvá obcí a VÚC); odvodzovania právomoci od občanov, ktorí ich volia -- od zdroja moci Upravujú vzťahy doteraz právom neregulované 2. Odvodené, sekundárne, podzákonné -- na základe splnomocnenia (delegácia) Splnomocnenie špeciálne (výslovné, zákon splnomocní ministerstvá na vydanie vyhlášok -- splnomocnenie uvádza, ktorý orgán, na ktoré vzťahy a v akom rozsahu) / generálne (len vláda - čl. 120 ods. 1 Ústavy SR) 5 Nesmú odporovať prvotným právnym aktom, majú nižší stupeň právnej sily ako prvotné právne akty Delegus non delegare (poverený nemôže poverovať) -- nie je ústavnoprávna úprava subdelegácie **[Pramene slovenského práva]** -- v SR sa ako pramene práva uplatňujú predovšetkým **normatívny právny akt** (hovoriť o NPA), **normatívna zmluva** (hovoriť o normatívnej zmluve) a v súčasnej dobe už aj **pramene práva EÚ.** Pomenej sa uplatňuje **právna obyčaj** (jej obsah prešiel do vedľajšieho prameňa práva -- do normatívnych odkazov na mimoprávne pravidlá správania sa) a *precedent a sudcovské právo*.