Doprava - Všeobecný úvod do problematiky PDF

Doprava – všeobecný úvod do problematiky  doprava ja najstaršou a základnou činnosťou človeka,  má výrazný vplyv na rozvoj štátu, osídlenia, hospodárstva a kultúry,  je súčasť materiálnej výroby a zabezpečuje spojenie medzi sférami...

Doprava – všeobecný úvod do problematiky  doprava ja najstaršou a základnou činnosťou človeka,  má výrazný vplyv na rozvoj štátu, osídlenia, hospodárstva a kultúry,  je súčasť materiálnej výroby a zabezpečuje spojenie medzi sférami výroby, obehu a spotreby,  je neoddeliteľnou súčasťou každého technologického procesu,  poskytuje služby pre každého človeka. Všetky druhy DS vytvárajú dopravnú sústavu - je súhrnom všetkých technických prvkov a všetkých činností podieľajúcich sa na plnení prepravných potrieb Cieľom jednotnej dopravnej sústavy je čo najefektívnejšie uspokojovanie potrieb spoločnosti po stránke kvalitatívnej a kvantitatívnej, vzájomným pôsobením železničnej, cestnej, mestskej, vodnej, leteckej a potrubnej dopravy. Dopravnú sústavu tvorí: 1.Technická základňa dopravy - dopravné prostriedky, - dopravné cesty (diaľnice, cesty), - železničné trate, vlečky a trate závodnej dopravy, - letiská medzinárodného, národného a účelového významu, - splavné rieky a umelé vodné cesty vrátane prístavov, - ropovody, plynovody... 2. Dopravné činnosti - správa dopravných prostriedkov, - správa dopravných ciest, - správa zariadení slúžiacich prepravne, - údržba dopravných prostriedkov, - údržba ciest, - údržba technickej základne organizácií vykonávajúcich prepravu. Systém železničnej dopravy Využíva výhody koľajovej trate, ktorá umožňuje za výhodných podmienok dopravovať vozidlá v celých vlakoch, dopravovať vozidlá v celých vlakových súpravách s veľkou rýchlosťou, teda veľmi hospodárnym spôsobom. Charakteristickým znakom tohto systému je veľká početnosť vlakových spojov a značné rozptýlenie spojov po celom území. Technickú základňu železničnej dopravy tvoria dopravné prostriedky - železničné vozidlá, pomocou ktorých sa vykonáva vlastná doprava. Dopravnú cestu tvorí železničná trať - je tvorená zariadením vrchnej stavby, označeným ako železničný zvršok a spodnej stavby označenej ako železničný spodok. Železničná doprava predstavuje najvýkonnejší článok dopravnej sústavy u nás. Systém cestnej dopravy Patrí medzi klasické odvetvia dopravy, nie je obmedzená ani miestom nakládky a vykládky ani druhom dopravovaného substrátu. Poskytuje rýchlu, pohotovú a do veľkej miery pohodlnú priamu prepravu z miesta bydliska, výroby alebo zdroja surovín do cieľa prepravnej cesty. Dôležitým znakom je jej rýchlosť, pohotovosť, nevýhodou je niekedy relatívne malá kapacita vozidiel. Technickú základňu tohto dopravného systému tvorí aj vozidlový park. Hustá cestná sieť umožňuje dopravu aj do veľmi odľahlých území nášho štátu. Zariadenie a stavby cestnej dopravy umožňujú v osobnej doprave poskytovanie služieb cestujúcim, v nakladanej doprave nakládku, vykládku a prekladanie nákladov. Zariadenia zabezpečujú údržbu a prevádzku vozidlového parku a techniky. Systém mestskej dopravy Mestská hromadná doprava je zameraná predovšetkým na dopravu cestujúcich, a to hlavne väčších počtov. Pre plnenie dopravných úloh využíva prvky železničnej dopravy – mestská koľajová doprava ako sú električky, metro alebo prvky cestnej dopravy, a to autobusy a trolejbusy. Technickú základňu mestskej dopravy tvorí cestná sieť v mestách a ich blízkom okolí a tiež koľajové trate metra alebo tiež koľaje v cestnej sieti v mestách. Systém vodnej dopravy Umožňuje prepravovať veľké náklady po vodných tokoch alebo moriach. Pre plavbu postačujú nízke výkony hnacích zariadení k prekonávaniu veľmi malého odporu proti pohybu lodí vo vode. Jej nevýhodou je však nízka prepravná rýchlosť. Technickú základňu vodnej dopravy tvorí i lodný park, ktorý umožňuje naložiť mnohonásobne väčšiu hmotnosť nákladu, než je hmotnosť dopravného prostriedku. Systém leteckej dopravy Využíva možnosti priamočiareho letu vo vzdušnom priestore. Pri využívaní podstatne vyšších rýchlostí než ostatných druhov dopráv skracuje potrebný čas na prepravu. Jej výhody sa prejavujú pri doprave na veľké vzdialenosti. Nevýhodou je malý a obmedzený objem prepravovaného nákladu alebo počet cestujúcich, vysoká cena lietadiel a pohonných hmôt. Technickú základňu leteckej dopravy tvorí lietadlový park a jeho prostredníctvom sa uskutočňuje ce lý dopravný proces. Dopravnú cestu tvoria vyhradené vzdušné koridory. Zariadenia a stavby leteckej dopravy sú však rozsiahle a nákladné, tvoria začiatok i koniec dopravnej cesty, musia zabezpečovať bezpečnosť i riadenie leteckej prevádzky, umožňovať poskytovanie služieb cestujúcim i manipuláciu s nákladom a taktiež prevádzku a údržbu leteckého parku. Systém potrubnej dopravy Je určený na prepravu hromadných substrátov, napr. ropy, plynu. Môže prebiehať nepretržite a tak prepravovať veľké množstvá. Jeho výhodou je, že znečisťuje životné prostredie len veľmi málo. Nevýhodou je, že dopravné zariadenie môže slúžiť len na jeden účel. Technickou základňou potrubnej dopravy nie sú prostriedky, ale zariadenia pre poháňanie prepravovaného substrátu, najčastejšie sú to čerpadlá. Dopravnú cestu tvorí pevne vybudovaná trasa – potrubie, v ktorom sa pohybuje dopravovaný substrát. Zariadenia a stavby potrubnej dopravy zabezpečujú prevádzku celého dopravného celku. Riadenie dopravy v logistickom systéme podniku Hlavnou úlohou a cieľom dopravy v podniku je zabezpečiť nákladku, výkladku a premiestňovanie požadovaného množstva a sortimentu materiálu vo všetkých oblastiach podniku, a to kvalitne, včas s minimálnymi nákladmi. Vonkajšia doprava obstaráva dopravu materiálu mimo podniku, no vlastnými dopravnými prostriedkami a vlastnou pracovnou silou. Spôsob napojenia podniku na verejnú sieť závisí od rozlohy a umiestnenia podniku. Pre túto oblasť je chrakteristická tzv. vlečková a automobilová doprava. Vnútorná doprava zahŕňa všetky druhy dopravy hmotných prostriedkov na území podniku uskutočňované jeho vlastnými dopravnými prostriedkami. Úlohou vnútornej dopravy je preprava materiálu v skladoch, jeho prísun do výroby, pokračuje premiestňovaním materiálu v samotnej výrobe (medzi pracoviskami) a končí sa dopravou hotových výrobkov z dielní do skladov. Medziobjektová doprava vyžaduje moderné organizačné formy dopravy (hydraulická a pneumatická do prava, doprava visutými dráham,i a transportérmi, kyvadlová doprava a pod.), čo v konečnom dôsledku znižuje i dopravné náklady. Vnútropodniková (závodná) doprava tvorí významnú súčasť činnosti každého priemyselného podniku. Nedostatky v závodnej doprave sa prejavujú nielen v samotných výsledkoch dopravy, ale veľmi citeľne ovplyvňujú aj vlastný výrobný proces. Medzioperačná doprava je realizovaná vnútri objektov medzi jednotlivými pracoviskami a technologic kými operáciami. Považuje sa za rozhodujúci článok manipulácie s materiálom v našom priemysle, nakoľko na ňu pripadá až 75 % z celkových manipulačných výkonov. Operačná doprava. Ide o manipuláciu úzko spojenú s uskutočňovaním technologických operácií, ako sú prísun, vkladanie, upínanie, vyberanie obrobku zo stroja a do stroja. Významným prostriedkom jej zdokonaľovania je uplatňovanie priemyselných robotov a manipulátorov. Riadenie dopravy Je v podstate koordinácia vstupujúcich a vystupujúcich množstiev materiálu, riadenie ich plynulého prieb  ehu, znižovanie dopravných nákladov pri zachovaní potrebnej úrovne služieb a dodržaní času prepra vy a dôsledkom využívaní možností racionalizácie v rámci celého reťazca Proces riadenia dopravy je zameraný na:  stanovenie cieľov na základe vytýčenia stratégií, prognózovania a plánovania,  organizáicu dopravy za účelom vymedzenia právomoci a zodpovednosti za riešenie úloh,  rozhodovanie podľa hodnotiacich kritérií a následne prijatie rozhodnutí.  aplikáciu informáčného systému pri plánovaní a optimalizácií dopravy. Pri činnostiach riadenia dopravy je potrebné zohľadniť obmedzenia:  druh tovaru a jeho obal, hmotnosť a objem,  legislatívne obmedzenia a predpisy,  výrobné vlastnosti,  časové lehoty,  požiadavky zákazníkov,  hľadisko bezpečnosti dopravy. Pri výbere najvhodnejšieho spôsobu dopravy je potrebné zohľadniť charakteristické vlastnosti jednotlivých druhov dopravy. K týmto vlastnostiam patrí:  schopnosť vytvárať siete,  schopnosť prepravovať teoreticky ľubovoľné množstvá materiálu a tovaru,  rýchlosť prepravy,   spoľahlivosť dodania,  dostupnosť a použiteľnosť,  bezpečnosť prepravy,  výška narastajúcich nákladov na prepravu. Dopravný systém sebe zahŕňa: - podsystém osobnej dopravy, - podsystém nákladnej dopravy, - podsystém prenosu informácií. Pre správu činností zabezpečujúcich v podniku prepravu sa používa termín riadenie dopravy, ktorý sa týka týchto hlavných oblastí:  vstupná a výstupná preprava,  zmluvy dopravcu a prepravcu,  strategické partnerstvo a aliancia,  súkromná doprava/lesing,  voľba spôsobu prepravy a dopravcu,  smerovanie a plánovanie dopravy,  ponuka prepravných služieb a počítačové technológie. Pri rozhodovaní o výbere druhu dopravy, prípadne výberu dopravcu možno rozlíšiť štyri samostatné fázy: 1. rozpoznanie problému, 2. proces skúmania možností, 3. proces voľby, 4. následné zhodnotenie. Najdôležitejšie faktory výberu a hodnotenia cestných dopravcov malých zásielok sú:  - poctivosť pracovníkov doporučujúcich zásielky, - včasné vyzdvihnutie tovaru, - včasné dodanie, - konkurenčné sadzby, - presná fakturácia, - pomoc dopravcu pri riešení reklamácií z dôvodu strát a poškodenia, - rýchla akcia v prípade sťažnosti na služby dopravcov, - poctivosť vodičov, - rýchla odozva na reklamácie, - všeobecný prístup dopravcu k problémom a sťažnostiam, - rýchla dostupnosť informácií o stave dodávky, - spoľahlivosť doby dodania. Aplikácia hodnotiacich kritérií pri riadení dopravy 1. kritérium – v akej fáze spoločenskej reprodukcií sa dopravná činnosť uskutočňuje. V tomto zmysle možno považovať dopravu buď za výrobnú činnosť alebo za službu. 2. kritérium – vychádza z technického princípu technické druhy dopravy: železničná, cestná, vodná, letecká, potrubná, kombinovaná. 3. kritérium – slúži k členeniu podľa subjektu prevádzkovateľa a prihliada na to, či subjekt túto dopravnú činnosť vykonáva ako: - hlavnú výrobnú činnosť (doprava verejná), - vedľajšiu výrobnú činnosť (doprava závodná),  činnosť spotrebnú ( individuálna). Medzi najdôležitejšie technické kritéria patrí predovšetkým: - prepravná rýchlosť, - kapacita dopravy, - bezpečnosť, - pravidelnosť, - pohotovosť. Z ekonomických kritérií sa najčastejšie uvádza: - náklady na prepravu, - spotreba a energetická náročnosť, - potreba investícií, - počet pracovných síl, - nároky na suroviny. Pri výbere najvhodnejšieho spôsobu dopravy je potrebné zohľadniť charakteristické vlastnosti jednotlivých druhov dopravy. K týmto vlastnostiam patrí: - schopnosť vytvárať siete, - schopnosť prepravovať teoreticky ľubovoľné množstvá materiálu a tovaru, - rýchlosť prepravy, - spoľahlivosť dodania, - dostupnosť a použiteľnosť, - bezpečnosť prepravy, - výška narastajúcich nákladov na prepravu Dopravný systém sebe zahŕňa: - podsystém osobnej dopravy, - podsystém nákladnej dopravy, - podsystém prenosu informácií Pre správu činností zabezpečujúcich v podniku prepravu sa používa termín riadenie dopravy, ktorý sa týka týchto hlavných oblastí: vstupná a výstupná preprava, zmluvy dopravcu a prepravcu, strategické partnerstvo a aliancia, súkromná doprava/lesing, voľba spôsobu prepravy a dopravcu, smerovanie a plánovanie dopravy, ponuka prepravných služieb a počítačové technológie. Pri rozhodovaní o výbere druhu dopravy, prípadne výberu dopravcu možno rozlíšiť štyri samostatné fázy: 1. rozpoznanie problému, 2. proces skúmania možností, 3. proces voľby, 4. následné zhodnotenie. Najdôležitejšie faktory výberu a hodnotenia cestných dopravcov malých zásielok sú: - poctivosť pracovníkov doporučujúcich zásielky, - včasné vyzdvihnutie tovaru, - včasné dodanie, - konkurenčné sadzby, - presná fakturácia, - pomoc dopravcu pri riešení reklamácií z dôvodu strát a poškodenia, - rýchla akcia v prípade sťažnosti na služby dopravcov, - poctivosť vodičov, - rýchla odozva na reklamácie, - všeobecný prístup dopravcu k problémom a sťažnostiam, - rýchla dostupnosť informácií o stave dodávky, - spoľahlivosť doby dodania APLIKÁCIA HODNOTIACICH KRITÉRIÍ PRI RIADENÍ DOPRAVY 1. kritérium – v akej fáze spoločenskej reprodukcií sa dopravná činnosť uskutočňuje. V tomto zmysle možno považovať dopravu buď za výrobnú činnosť alebo za službu. 2. kritérium – vychádza z technického princípu technické druhy dopravy: železničná, cestná, vodná, letecká, potrubná, kombinovaná 3. kritérium – slúži k členeniu podľa subjektu prevádzkovateľa a prihliada na to, či subjekt túto dopravnú činnosť vykonáva ako: - hlavnú výrobnú činnosť (doprava verejná), - vedľajšiu výrobnú činnosť (doprava závodná), - činnosť spotrebnú ( individuálna). Medzi najdôležitejšie technické kritéria patrí predovšetkým: - prepravná rýchlosť, - kapacita dopravy, - bezpečnosť, - pravidelnosť, - pohotovosť. Z ekonomických kritérií sa najčastejšie uvádza: - náklady na prepravu, - spotreba a energetická náročnosť, - potreba investícií, - počet pracovných síl, - nároky na suroviny RIADENIE VNÚTROPODNIKOVEJ DOPRAVY Riadenie systému VPD je dané týmito základnými veličinami: prepravovanými substrátmi (materiál, suroviny a pod.), prepravnou intenzitou, prepravnou trasou, zákonodarným ustanovením. Odraz týchto veličín vyjadrujú faktory VP dopravného systému: optimálne využitie, vyšší stupeň servisu, flexibilita a transparentnosť Prepravovaný substrát je zvyčajne spojený s problémom prepravovaného materiálu z hľadiska ďalšej prepravy a upotrebenia vo výrobnom procese. Podľa požiadaviek na prepravu možno rozlišovať tieto substráty: pevné (kusový alebo sypký tovar), tekuté (kvapalné), plynné. Prepravná intenzita je daná nárokmi prepravovaného tovaru podľa veľkosti množstva za časovú jednotku. Závisí od typu výroby. Prepravná trasa vyjadruje vzdialenosť medzi počiatočným a konečným bodom realizovanej prepravy tovaru, vrátane prekonaných úrovňových rozdielov Dopravné prostriedky pre VPD členíme na: 1. kontinuálne, 2. nekontinuálne 1. KONTINUÁLNE DP (POSTUPUJÚCE STOLY, VALČEKOVÉ DRÁHY, PÁSOVÝ DOPRAVNÍK, REŤAZOVÝ DOPRAVNÍK A POD.) zabezpečujú kontinuálny tok materiálu prostredníctvom pevne stanovenej, nemennej dopravnej trasy   NEKONTINUÁLNE DP (ZDVÍHACIE ZARIADENIA, REGÁLOVÉ ZAKLADAČE, ELEVÁTORY A POD.) pracujú prerušovane (nestálo, nekontinuálne), pri obyčajne voľnom výbere smeru pohybu. Dopravný cyklus sa skladá z týchto aktivít: - preberanie a naloženie prepravovaného substrátu, - preprava tovaru na miesto určenia, - vyloženie a odovzdanie prepravovaného substrátu v mieste určenia, - jazda k ďalšiemu alebo rovnakému stanovišťu (nevyužitá jazda) Pri voľbe vnútropodnikových dopravných prostriedkov je potrebné rešpektovať: - princíp výroby, - technické kritéria hodnotenia, -nákladovosť Princíp výroby vyplýva z charakteru technologického procesu. Kusová výroba – nasadzujú sa iba pozemné dopravníky a zdvíhacie zariadenia v dôsledku dlhých okružných prepravných trás. Hromadná výroba – dopravné a výrobné postupy sú časovo presne zladené. Technické kritéria hodnotenia poskytujú informácie o parametroch jednotlivých dopravných zariadení. Sleduje sa prepravované množstvo za časovú jednotku, hmotnosť prostriedku, rýchlosť, prekonávanie stúpania, druh pohonu a iné technické a technologické ukazovatele Nákladovosť základné nákladové položky pri použití jednotlivých vnútropodnikových systémov. Výška nákladov príslušného dopravného prostriedku však nemôže byť absolútnym kritériom, ale iba ako jedno z dôležitých Základné čiastkové úlohy VPD: - kvalitne uskutočňovať a operatívne zabezpečovať činnosť VPD pri najúčelnejšom využití dopravných prostriedkov, - zabezpečovať dobrý technický stav DP podniku, - zabezpečovať čo najvyššiu hospodárnosť prevádzkovej činnosti VPD, - zabezpečovať technický rozvoj a mechanizáciu, - dodržiavať spotrebu pohonných látok, mazadiel a súčiastok, - plniť a zabezpečovať plány opráv DP Spôsoby riadenia medzistrediskovej dopravy 1. Dispečerské riadenie - na základe telefonických požiadaviek na dispečerské stredisko sa dopravné prostriedky prideľujú jednotlivým dielňam, a to na jednu alebo niekoľko jázd. Po splnení dopravných úloh sa dopravné prostriedky vrátia na stanovište dispečingu. 2. Decentralizované riadenie - podľa vopred nahlásených požiadaviek výrobných stredísk sa im prideľujú dopravné prostriedky na jednu pracovnú zmenu. Príkazy zadáva vedenie dielne 3. Riadenie s predpísaným časovým priebehom - tomuto riešeniu predchádza rozbor materiálového toku, pričom sa vyberú strediská s najväčším prepravným objemom. Jeden alebo niekoľko dopravných prostriedkov je pridelených každému z vybraných stredísk. Uvedený variant zabraňuje zhlukovaniu dopravných prostriedkov v istom priestore a čase. 4. Riadenie s predpísaným časovým priebehom a spätnou kontrolou - dopravné prostriedky sú vybavené vysielačkou a oznamujú v stanovených časových intervaloch svoju polohu a mimoriadne stavy. Napriek tomu, že spojenie má väčšinou kontrolný charakter, 4. Doprava po konštantných trasách - aj tomuto riešeniu predchádza rozbor materiálového toku, pričom sa nevyberú strediská s najväčším prepravným objemom, ale objekty nachádzajúce sa v smere hlavného toku. Podľa nich sa navrhujú dopravné trasy 6. Doprava podľa plánu - podľa nahlásených požiadaviek na dopravu na nasledujúci deň sa výpočtovou technikou určí poradie a časový priebeh vykonávania dopravných úloh pre každý dopravný prostriedok 5. Priame dispečerské riadenie - na základe požiadavky strediska dispečer určí voľný dopravný prostriedok nachádzajúci sa najbližšie k danému stredisku a vysielačkou dá príkaz na vykonanie dopravnej úlohy. Spojenie s dopravným prostriedkom má v tomto prípade aktívny charakter. 8. Doprava podľa plánu odvodeného z operačného plánu výroby - vychádza z operačných plánov výroby pre jednotlivé dielne. Z nich sa odvodzuje optimálny plán dopravy pre všetky dopravné prostriedky. Sledovanie plnenia plánu dopravy je zároveň kontrolou plnenia plánu výroby Logistický informačný systém podniku LISP je dôležitým riešením procesu zmien v podnikovej výrobnej logistike. LISP zahŕňa tieto IS:   odbytový IS,  nákupný a zásobovací IS,  kontroling zásob,  výrobný IS,  IS údržby a opráv strojov a zariadení,  IS manažmentu kvality. IS, ktoré patria k logistickému IS, majú zvyčajne modulárnu štruktúru, disponujú množstvom centrálnych techník na vyhodnocovanie dát. Pomocou LIS je možné vyhodnocovať nielen skutočné dáta, ale tiež získavať plánované dáta. IS disponujú komfortnou plánovacou funkčnosťou s podporou prognózy, do všetkých systémov je integrovaný systém včasnej výstrahy (Early Warning System). Spoľahlivý LIS sa vyznačuje týmito pozitívnymi vlastnosťami:  flexibilita,  bohatá funkčnosť,  otvorenosť systému,  možnosť integrácie v rámci podniku,  integrácia nad rámec podniku,  ponúka nové, osvedčené podnikateľské postupy,  zvyšuje kvalitu IS riadenia,  spája ľudí, ktorí pracujú na spoločných úlohách logistického reťazca,  otvára cesty k optimalizácii organizačných štruktúr,  posilňuje zodpovednosť a samostatnosť pracovníkov prístupom k aktuálnym informáciám Informačný systém pri riadení podniku Pri riadení dopravy vo výrobnom logistickom reťazci je orientácia zameraná do dvoch základných oblastí: 1. Úroveň výrobného strediska - Medzioperačná doprava  2. Úroveň závodu - Medzistredisková doprava 1. Medzioperačná doprava predstavuje dopravné činnosti vnútri výrobnej jednotky v rozsahu výrobného strediska, dielne, výrobného úseku a pod., pričom zabezpečuje vzájomné prepojenie technologických pracovísk medzioperačného skladu a vstupných a výstupných manipulačných miest tejto jednotky Pri riadení medzioperačnej dopravy (z hľadiska informačného zabezpečenia) sú dôležité základné informácie o:  počte dopravných prostriedkov,  počte ciest,  väzbách a vzťahoch medzi dopravnými cestami,  prekrývajúcich sa dopravných cestách,  stykových miestach,  väzbách medzi dopravnými prostriedkami pri realizovaní dopravnej úlohy,  parametroch dopravnej úlohy. 2. Medzistredisková doprava predstavuje dopravné činnosti zabezpečujúce spojenie medzi výrobnými jednotkami umiestnenými v jednom alebo viacerých objektoch. Medzi spôsoby riadenia MSD patria:  dispečerské, decentralizované riadenie,  riadenie s predpísaným časovým priebehom a bez spätnej kontroly,  riadenie s predpísaným časovým priebehom a spätnou kontrolou,  doprava na základe konštantných trás,  doprava na základe plánu,  priame dispečerské riadenie,  doprava na základe plánu odvodeného z operačného plánu výroby. Rozvoj informačných systémov a informačných technológií v súčasnosti rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hospodárske prostredie. Klasický tok informácií v logistickom reťazci dnes už nestačí. Súčasná orientácia zdokonaľovania informačných tokov v dodávateľských reťazcoch, ovplyvnená tzv. E-záplavou (e-bussiness, e-commerce, e-komunikácia...) predpokladá:  teoretické zvládnutie problémov integrácie dodávateľských reťazcov,  snahu o vybudovanie dlhodobých vzťahov s dodávateľmi,  rozumieť potrebám koncových zákazníkov,  zabezpečovať synergický efekt. Hlavné možné prínosy zavedenia informačného systému pre plánovanie a optimalizáciu dopravy sa dajú definovať v niekoľkých bodoch:  úspora nákladov v distribučných procesoch,  transparentnosť nákladov na dopravu,  skvalitnenie úrovne distribučných služieb zákazníkom,  doručenie tovaru „on time“,  zefektívnenie práce plánovacích dispečerov,  skvalitnenie riadenia a plánovania logistických procesov,  skvalitnenie rozhodovacích procesov v oblasti logistiky,  simulácia budúcich stavov „what if“. Strategické plánovanie - rieši strategicko-taktické otázky a je reakciou na situáciu na trhu. Operatívne plánovanie - rieši každodenné otázky distribúcie a operatívne na ňu reaguje. Kvalitné softwérové riešenie plánovania a optimalizácie dopravy prináša:  zníženie nákladov na dopravu a jednoznačné vyčíslenie návratnosti investícií,  u súčasných užívateľov dosahuje úspory nákladov v doprave 15-30%,   vyššia transparentnosť nákladov na dopravu,  skvalitnenie distribučných služieb zákazníkom,  možnosť realizácie dodávok „on time“ a pod.,  zefektívnenie a profesionalizácia práce plánovacích dispečerov,  skvalitnenie riadenia a plánovania logistických procesov,  optimalizácia vozového parku,  možnosť simulácie budúcich stavov „what if“. Riadenie dopravy pri ťažbe surovín Rozdelenie dopravy surovín 1. Doprava surovín pri hlbinnom dobývaní, 2. Doprava surovín pri povrchovom dobývaní, 3. Doprava surovín medzi ich dodávateľom a odberateľom. Doprava surovín pri hlbinnom dobývaní Rozdelenie dopravy pri hlbinnom dobývaní 1. podľa plynulosti dopravy a) neprerušovaná doprava (plynulá, kontinuálna) - je charakterizovaná stálym smerom a nepretržitým postupom dopravovaného materiálu z miesta plynutia do miesta vysypania (všetky druhy dopravníkov, doprava vlastnou tiažou a pod.), b) prerušovaná doprava (kyvadlová, cyklická) - je charakterizovaná kyvadlovým pohybom dopravných prostriedkov medzi plniacim a výsypným miestom v pravidelných alebo nepravidelných časových intervaloch (lokomotívová doprava, doprava koncovým lanom a pod.) 2. podľa organizácie a pôsobnosti a) doprava hlavná - zabezpečuje dopravu v rámci celého závodu alebo banského poľa. b) doprava úseková - je doprava vo vnútri banského úseku, zabezpečuje spojenie hlavnej banskej dopravy s pracoviskami úseku. 3. podľa systémového hľadiska a) doprava úžitkovej rúbaniny (uhlie, ruda...), b) doprava jaloviny, c) doprava základky, d) doprava osôb, e) doprava materiálu a manipuláciu s ním. Dopravné prostriedky a zariadenia banskej dopravy Dopravné prostriedky a zariadenia sú pri doprave v podzemí používané najčastejšie. Dopravujú sa nimi všetky druhy rúbaniny, materiálu i osôb. Zaraďujeme medzi ne rôzne druhy banských vozíkov, dopravníky, zariadenia zvislej dopravy, závesné dráhy, zásobníkové prepravníky, lokomotívy a pod. Zdvíhacie prostriedky a zariadenia slúžia na zdvíhanie nákladov a materiálu. Patria sem všetky druhy žeriavov, kladky a kladkostroje, rôzne druhy zdvihákov a pod. Kombinované prostriedky a zariadenia vykonávajú zdvíhanie nákladov a materiálov, ako aj dopravujú všetky druhy rúbaniny a materiálu. Sú to napr. vysokozdvižné vozíky, nakladače, prepravníkové nakladače, závesné vozíky so zdvihákmi a pod. Technicko-hospodárske ukazovatele v cestnej doprave Obrat nákladného vozidla Ucelená časť dopravného procesu, zložená z opakujúcich sa jázd v určitom časovom období (smena, deň). Tento proces zahŕňa: naloženie, jazdu do cieľového miesta, vyloženie, jazdu späť na miesto nakládky. Prístavná jazda Jazda vozidla z jeho stanovišťa na miesto prvej nakládky. Odstavná jazda Jazda vozidla z miesta poslednej nakládky do jeho stanovišťa Čakanie vozidla Najčastejšie čakanie pri nakládke (môže byť z viny prepravcu) alebo vykládke. V rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy sem zaraďujeme aj čakanie na hraničných priechodoch. Prepravný kilometer Vzdialenosť jedného kilometra ubehnutého pri preprave. Prázdny kilometer Vzdialenosť jedného kilometra ubehnutého pri preprave s prázdnym vozidlom. Rozvoz Opakujúca sa preprava zásielok z jedného miesta do rôznych miest určitej oblasti podľa dohodnutého (stanoveného) časového plánu. Zvoz Opakujúca sa preprava zásielok z rôznych miest určitej oblasti do toho istého miesta podľa dohodnutého (stanoveného) časového plánu. Vozový deň Jednotka používaná pri vyjadrovaní mieri a spôsobu časového využitia vozidla prevádzkovateľom. Prepravná kapacita Objem prepravnej práce, ktorý by bolo možné dosiahnuť, keby bol plne využitý užitočný priestor (obsaditeľnosť) vozidla pri všetkých jeho jazdách. Časová kapacita dopravných prostriedkov a jej využitie Vyjadruje sa pomocou veličiny, ktorá sa označuje ako vozový deň. Delí sa závislosti od toho, či chceme zistiť využitie vozidiel, s ktorými bola začatá prepravná VDpr (vozový deň v prevádzke) – každý kalendárny deň (vrátane sobôt a nedieľ a dní prac. pokoja), kedy bola s vozidlom začatá prepravná (alebo iná) práca, vrátane prístavnej jazdy. VDo (vozový deň v oprave) – každý kalendárny deň (vrátane sobôt a nedieľ a dní prac. pokoja), kedy je vozidlo mimo prevádzky z dôvodu, ktorý súvisí s jeho technickým stavom. VDn (vozový deň v prestoji) – každý kalendárny deň (vrátane sobôt a nedieľ a dní prac. Po=======koja), kedy vozidlo nebolo použité na prepravnú prácu, hoci je v schopnom prevádzkovom stave (napr. pre nedostatok vodičov, nezjazdnosť ciest). VDev (evidenčný vozový deň) - každý kalendárny deň (vrátane sobôt a nedieľ a dní prac. pokoja), v ktorom je vozidlo v evidenčnom stave prevádzkovateľa, bez ohľadu na to či je schopné prevádzky, alebo či je v oprave. Súčiniteľ využitia vozidlového parku α: relatívny ukazovateľ časového využitia vozidiel α Ukazovatele výkonov a výkonového využitia dopravných prostriedkov Jazdný výkon: počet kilometrov s nákladom, ktoré vozidlo ubehne za určitú časovú jednotku (deň, týždeň, mesiac, rok). Ložný výkon: premiestnenie vecí určitej hmotnosti z miesta ich naloženia na vozidlo a opačne , ako aj premiestnenie z jedného dopravného prostriedku na druhý. Prepravný výkon (P): je to násobok prepravnej hmotnosti nákladu a vzdialenosti ubehnutej s týmto nákladom [tkm] Súčiniteľ využitia jázd (β): pomer počtu ubehnutých kilometrov s nákladom k celkovému počtu ubehnutých kilometrov Súčiniteľ využitia prepravnej kapacity (γ): pomer dosiahnutej prepravnej práce v tkm k prepravnej práci, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri maximálnom využití užitočnej hmotnosti pri všetkých jazdách vozidla.  Čas obratu vozidla   to = tj + tnv + tč [h]   tob – čas obratu  tj – čas jazdy s naloženým vozidlom  tnv – čas nakládky a vykládky  tč – čas čakania MODELOVANIE PREPRAVY NÁVESOVÝMI SÚPRAVAMI