Politológia zápočet PDF

Politológia zápočet Politika- činnosť, ktorou sa ľudia snažia zlepšiť svoj život a vytvoriť dobrú spoločnosť - Činnosť spoločenská, je to vždy dialóg, nie monológ - Činnosť ktorou ľudia tvoria, chránia a menia všeobecne platné pravidla, ktorými sa v živote riadia - Vytváranie, ochrana...

Politológia zápočet Politika- činnosť, ktorou sa ľudia snažia zlepšiť svoj život a vytvoriť dobrú spoločnosť - Činnosť spoločenská, je to vždy dialóg, nie monológ - Činnosť ktorou ľudia tvoria, chránia a menia všeobecne platné pravidla, ktorými sa v živote riadia - Vytváranie, ochrana a zmena všeobecných spoločenských pravidiel - Definícia politickej moci ( H.ARENDT) = "rokovanie v zhode" = preto sa hovorí ze jadrom politiky je riešenie sporov= proces, kedy sa protichodne názory alebo konkurujúce si záujmy zladuju, hľadanie riešenia sporov - Množstvo negatívnych asociácii (predsudky, politika ako špinavosť, problémy , násilnost, klamstvo..) Definícia objektu skúmania- politika sa definuje rôzne = 1. Ako výkon moci ci uplatňovanie autority 2.ako prijímanie kolektívnych rozhodnutí 3.ako pridelovanie(rozdeľovanie) zdrojov, ktorých je obmedzene množstvo 4.ako manipulácia a klamanie Pohľady na politiku: -politika ako umenie vládnuť -politika ako veci verejne -politika ako kompromis a konsenzus -politika ako moc a rozdeľovanie zdrojov Politika ako umenie vládnuť - Úzka koncepcia- sféra vlády alebo štátu - Politika nie je veda.. ale umenie (Bismarck = umenie vládnuť vykonávať kontrolu v spoločnosti a to prijímaním a vynucovaním kolektívnych rozhodnutí) Politika = to čo sa týka štátu -- vedecky výskum sa sústreďuje na mechanizmus vládnutia a na osoby s tým spojené, štúdium vládnutia a uplatňovania autority ( "autoritatívna alokácia hodnot" David Easton- politika zahŕňa postupy, ktorými vláda (štát) reaguje na tlaky zo strany spoločnosti a to tak, že alokujú výhody, odmeny a tresty Autoritatívne hodnoty -- tie, ktoré spoločnosť vo veľkej miere akceptuje a ktoré masa občanov pokladá za záväzné Policies- politické opatrenia, formalizované, autoritatívne rozhodnutia , ktoré stanovujú, ako bude určite spoločenstvo postupovať Politika je to, k čomu dochádza vo vnútri polity, systému spoločenskej organizácie, ktorej jadrom je mechanizmus vládnutia. Politika sa teda praktizuje vo vládnych kabinetoch, parlamentých komorách...všetko mimo sa považuje za nepolitické, pretože nie je zapojené do riadenia štátu Väzba medzi politikou a štátom- negatívne, až pejoratívne predstavy Antipolitika- politika vnímaná ako činnosť, ktorá slúži sebecký cieľom, ma dvojakú tvar a neuznáva princípy ( Machiavelli- politici klamu, sú krútí, manipulujú) - Bez mechanizmu alokácie hodnôt by sa spoločnosť rozpadla a výsledkom by bola vojna Politika ako veci verejné -Širšia koncepcia- verejný život, verejne záležitosti \- odlíšenie politična od nepoličitna \- človek je tvor politický- len v politickej pospolitosti môžu ľudia žiť "dobrý život", politika je teda etickou činnosťou, v ktorej ide o vytvorenie spravodlivej spoločnosti a preto je politika najdôležitejšou vedou (Aristoteles) \- verejná sféra verzus súkromná: politické verzus osobne: Štátne inštitúcie ( vlády, súdy, polícia, armáda, systémy = sú financované verejnosťou z daní) verzus občianska spoločnosť ( Edmund Burke- "malé roty"= rodina,príbuzenstvo, súkromne firmy, odbory, kluby, miestne združenia= vytvorené a financované občanmi, aby uspokojili svoje vlastne záujmy) -politika ma svoje medze, nesmie zasahovať do osobných záležitosti a inštitúcii Tradičný pohľad na politiku Aristoteles = "činnosť vznešená a osvietenia práve pre jej verejný charakter " Jean- Jacques Roussea= " len priamou a trvalou participáciou všetkých občanov na politickom živote možno štát zviazať so všeobecným dobrom" Hannah Arendt= " politika je zo všetkých ľudských činnosti najdôležitejšia, pretože jej súčasťou je interakcia slobodných a rovných občanov" John Stuart Mill=" účasť na verejných veciach má výchovný význam, pretože pomáha osobnému, morálnemu a intelektuálnemu rozvoju jednotlivca " Politika ako kompromis a konsenzus - Spôsob akým sa rozhodnutia prijímajú - Jeden zo spôsobov riešenia spôsobov -- kompromisom, zmierňovaním konaním, vyjednávaním , nie silou a holou mocou - Politika ako umenie možného- problém sa rieši politicky, teda pokojne a zmierovacim konaním, opakom by bolo len riešenie vojenské - Bernard Crick : politika je činnosť, prostredníctvom ktorej sa zladuju rôzne záujmy v rámci určitej jednotky, v ktorej sa vládne, a to tak, že sa im poskytne podiel na moci pre blaho a samostatne prežitie spoločnosti ako celku Politika- také riešenie problému, ktoré pred násilím a donútením dáva prednosť zmierňovaním - Existujúce nezhody mozno riešiť bez zastrašovania a násilia - Politika- sila civilizovaná a civilizačná - Politika ako proces, v ktorom sa uzatvárajú kompromisy a dochádza k zmierňovaniu a znižovaniu pozícii - Politika ako win-win situácia -- každý je víťaz, nikto neprehráva - Politika ako niečo čo je prítomné vo všetkých spoločenských činnostiach a v každej oblasti ľudskej existencie - Politika je zdrojom akejkoľvek kolektívnej spoločenskej činnosti, formálnej a neformálnej, verejnej aj súkromnej, je prítomná vo všetkých skupinách, inštitúciách a spoločnostiach - Politika je v podstate moc: schopnosť dosiahnuť požadovaný výsledok a to akýmikoľvek prostriedkami ( Harold Lasswell) - Najdôležitejšia podmienka a zložka- nedostatok : potreby a túžby sú neobmedzené, ale dostupne zdroje ktoré by ich mohli uspokojiť sú vždy obmedzené = politika je boj o nedostatkové zdroje a moc je nástroj, pomocou ktorého sa tento boj vedie - Kate Miller :politika- mocenský štrukturované vzťahy, v dôsledku čoho je jedna skupina ľudí kontrolovaná tou druhou - Politika všedného dňa -- vzťahy v rodine sú rovnako politické ako vzťahy medzi zamestnávateľmi a robotníkmi - Spoločnosť je patriarchálna, ženy sú vystavené a podriadené moci mužov Marxisti: dva významy- v bežnom zmysle slovo označuje štátny aparát: politická moc- organizovaná sila jednej triedy na potlačenie tej druhej - Politika spolu s pravom a kultúrou súčasťou nadstavby, ktorá sa líši od ekonomickej základne , ktorá je skutočným základom života spoločnosti -- nadstavba povstala z ekonomickej základne, je jej obrazom - Politická moc ma korene v systéme tried - Lenin: politika je najkoncentrovanejšim výrazom ekonomiky - Ekonomické je politické - Jadrom politiky je občianska spoločnosť, ktorú charakterizuje triedny boj - V kapitalistickej spoločnosti sa politika vyznačuje vykorisťovaním proletariátu buržoáziou - Politika ako utlačovanie a ujarmovanie - Na politiku sa hľadí ako na nástroj, prostredníctvom ktorého mozno nespravodlivosť a nadvládu napadnúť a zlikvidovať Politológia- jedna z najstarších oblasti intelektuálnej práce, napriek tomu je to najmladšia zo spoločenských vied - Hľadelo sa na ňu ako na časť filozofie histórie alebo práva - Hl. Úloha- odhaliť princípy, na ktorých by mala stať ľudská spoločnosť - Vzniká na prelome 19.-20.st - V Európe sa rozvíja koncom 19.st pod vplyvom iných vedeckých disciplín( sociológia, právo a statnospravne teórie) - Jej skúmanie sa u nás rozbehlo až po roku 1989 - Ma bohatú históriu prešla mnohými zmenami - Politika -- odvedené od slova polis - Prvé zmienky o politike sa objavili už v antike - Zásadná zmena o uvažovaní o politike -- Machiavelli - Až v priebehu 19.st sa začali presadzovať dva významy pojmu politika - 1\. Veda skúmajúca inštitúcie a vzťahy medzi ľuďmi a vládou, 2.veda o morálke M.Duverger- predmet vedy o politike \- V najširšom zmysle je predmetom všetko čo sa nejakým spôsobom vzťahuje k spôsobu uplatňovania moci \- V užšom zmysle sa zaoberá niektorými aspektami alebo určitými formami uplatňovania moci, pričom iné sú predmetom štúdia iných spolocenskovednych disciplín- sociológia, história, psychológia - V najužšom zmysle sa definuje ako štátoveda Teoretické prístupy v politickej vedie 1. Ontologicko-normatívny prístup 2. Historicko-dialektický prístup 3. Empirické-analyticky prístup Ontologicko- normatívny prístup - Najstaršia oblasť politologického studia - "Návrat k antickým koreňom" - Kladie dôraz na určenie noriem myslenia, chovania a politickej praxe - Tieto normy bez ohľadu na ich zakotvenie sú veľakrát spojené s jednou absolútnou pravdou, ktorá vie rozlíšiť medzi "dobrom" a "zlom" - Niekedy býva označovaný za "konzervatívny", či "prakticko-filozofický" prístup - Kritika: samotný prístup niekedy nestačí na riešenie problémov a konfliktov napr. Medzinárodného charakteru - Predstavitelia: Hannah Arendtová, Leo Straus, Ronald Reagon, Margaret Thatcherová Historicko-dialektický prístup - Označovaný aj ako "kriticko-dialektický" , "ľavicovo-sociálny", "marxistický" - Taktiež využíva určite normy, ktoré však vychádzajú z historického vývoja a sú ním preverené a ospravedlnené - Jeho zárodky mozno nájsť napr. U Hegela alebo Marxa - V politickej vede sa začali uplatňovať v 60.rokoch 20.st - Predstavitelia : Karl Raimund Popper, Karl Deutsh, Bruno Kreiský, Helmut Schmidt Empirické-analyticky prístup - Dôraz na neutrálny postoj k študovanemu predmetu - Zdôrazňuje nestrannosť, odbornú kritiku, potrebu preverovať a objektivizovať dosiahnuté poznatky - Téma výskumu- formulácia a presne vyjadrenie hypotéz-preverovanie hypotéz na základe vlastného empirického výskumu (potvrdenie, vyvrátenie) Politológia( vývoj) - Prvé pokusy o skúmanie politiky už v staroveku ( v dielach Platóna, Aristotela) - Aristoteles: empirický smer, zaviedol pojem "stredný stav" - Najlepšiu formu vlády videl v kombinácii aristokracie a politei- to umožňuje strednému stavu vládnuť štátu, čo najlepšie zaručí stabilitu a ochranou pred extrémom - Stredovek Sv. Augustín a Tomáš Akvinský- podstatou politiky bolo rozdelenie ludi na vládnucich a ovládaných ( ideálna forma štátu) PLATÓN 1. Aristokracia( vláda najlepších) a monarchia ( vláda jedinca ) 2. Timokracia (vláda vojakov) 3. Oligarchia ( vláda majetných) 4. Demokracia (vláda lúzy) 5. Tyrania ( diktatúra jednotlivca) ARISTOTELES 1. Monarchia ako vláda jednotlivca 2. Aristokracia- vlada niekoľkých 3. Politea- vlada mnohých 4. Demokracia 5. Oligarchia 6. Týrania Renesancia - Nastáva rozvoj politického myslenia od Talianska až po USA - Nicolo Machiavelli- politika ako súhrn pravidiel umožňujúcich manipuláciu s ľuďmi ( účel svätý prostriedky) hlavnou úlohou štátu je upevňovanie štátnej moci bez ohľadu na záujmy ostatných ludi - Jean Bodin- teória štátnej suverenity - John Locke- princíp deľby moci na zákonodarnu vykononnu a federatívnu( právo vypovedať vojnu a uzatvárať medzinárodné dohody) - Zákonodarná moc- parlament , výkonná- monarchia - 3 základne práva garantované štátom: právo na život , slobodu a súkromne vlastníctvo - Charles Montesquieu- deľba moci = zákonodarná, výkonná a súdna ( záruka ze nedôjde k zneužitiu moci a potlačeniu slobody) - Jean Jacques Rousseau-úlohou štátu je zaručiť slobodu občana, štát je pánom nad majetkami a jednotliví vlastníci sú vlastne iba správcami verejného majetku - Karl Marx- rozdelenie spoločnosti na triedy Prelom 19.-20.st: vznik politológie v úzkom slova zmysle ako vedného odboru: vznik dvoch základných smerov 1. Klasicky európsky prístup:do centra úvah sa kladú politicko-právne inštitúcie, predovšetkým štát a jeho zložky- veda o štáte ako mocenskom nástroji, metódy štátovedy, právnej vedy, historologie 2. Anglosaský prístup : doraz na politicky proces -- meranie a analyzovanie základných faktorov politických javov na základe empirických metód, metódy sociálnych vied, psychológie Politológia členenie 4 Základne okruhy skúmania politológie 1. Politické teórie: politická filozofia, etika a teória moci, dejiny politického myslenia a ideí, teórie o vede a metodológia 2. Politické inštitúcie a systémy: ústavy, komparáciu národných vládnych foriem, regionálne a lokálne vládne formy, verejná mienka, hospodárske a sociálne problémy štátu 3. Politická sociológia: politické strany, organizovane záujmy, spoluúčasť občana na vláde cez voľby, verejná mienka, média, socializácia 4. Zahraničná a medzinárodná politika: zahraničná politika štátu, medzinárodné vzťahy a organizácie, bezpečnostná politika a výskum mieru, ľudské práva Politické inštitúcie: - Formy vlády - Ústava - Regionálna a lokálna forma vlády - Verejná správa - Hospodárske a sociálne úlohy štátu - Porovnávacia náuka o inštitúciách Politológia ( členenie podľa prof. Tótha) 1. Teória politiky 2. Dejiny politického myslenia 3. Komparatívna politológia 4. Politická sociológia a politická psychológia 5. Politická prognostika Politológia- členenie ( Čermák vnútorne člení politické vedy takto) 1. Normatívna politológia -- výskum dejín politickej filozofie a politického myslenia , najstarší odbor , hranica medzi týmto odborom a filozofiou je nejasná, ale zaoberá sa iba tou čašou filozofie ktorá sa dotýka politiky 2. Porovnávacia politológia -- systematické porovnávanie rôznych politických systémov 3. Politické strany a záujmové skupiny- úloha politických strán a záujmových skupín v politickom systéme a v procese sprostredkovania záujmov, analýza politických programov, organizačnej štruktúry, vzájomne interakcie 4. Porovnávací federalizmus- analýza rôznych typov federálnych systémov, ich komparácia 5. Masmédia/ oznamovacie prostriedky- úloha médií v politických procesoch, výskum vplyvu na spoločnosť 6. Verejná sprava- byrokracia 7. Medzinárodné vzťahy a organizácie- najrozvinutejšia disciplína, bohatá teoretická a praktická základňa, 8. Problematika ľudských práv Základne členenie - Vnútorná politika - Medzinárodná politika a - Teoretické disciplíny - Praktické disciplíny Najbežnejšie členenie - Medzinárodné vzťahy - Domáca politika - Politická teória - Politická filozofia - Dejiny politického myslenia - Výskum politologickych teorii - Komparativna analýza politickych systémov Moderne členenie prevzaté z angloamerickej oblasti - Polity ( formálna dimenzia politiky) - Politics( procesná dimenzia politiky) - Policy ( obsahová, vecná dimenzia politiky) -- tzv. Policy research : toto je najnovší odbor politológie, zaoberá sa jednak súvislostou medzi institucionalnými podmienkami a politickým procesom a jednak obsahom a následkami štátno politickych rozhodnutí: potrebné sú odborne znalosti pre jednotlive odbory: napr. Zdravotnícka politika Predmet štúdia politickej vedy 1. Veda o štáte 2. Veda o moci Systémová analýza - Vstupy - Výstupy - Spätná väzba Moderná analýza politiky - Nadväzuje na systémový prístup - Analýza tzv. Policy-making process - Zahŕňa analýzu tých, ktorí robia rozhodnutia, ale aj tých ktorým sú adresované - Pojem politicky aktér Politológia v USA - Samostatná vedná disciplina v 19. St pod silným vplyvom empirickej sociológie - V r. 1903 bola založená Americká asociácia politickych vied - Výsledky výskumu sa v hojnej miere využívajú v praxi- prieskumy verejnej mienky, ovplyvňovanie volieb, politicky marketing a reklama, zahraničná politika, bezpečnostná politika - Predstavitelia : H.Adams a J.Burgess- aplikácia historicko-porovnávacích a právnych hľadísk - A.Bentley - D.Turman - R.Dahl - D.Easton - K.Deutsch - H.Lasswell Veda o politike v UK - V roku 1950 vzniká Asociácia politickych výskumov, do popredia sa dostávajú oxfordská a londýnska univerzita - Témy: populárna problematika politickych strán - Predstaviteľia : - R.Block, G.Gole, H.Peing Politologia vo Francúzsku - Osamostatnenie vedy o politike v roku 1949, kedy vzniká francuzska asociácia politickych vied a v roku 1959 bol zavedený akademicky titul doktor politickych vied - Predstavitelia : R.Aron, M.Duverger Politológia na Slovensku - Základy v závere 19. A na začiatku 20.st - Spojená s menami politikov: Emil Stodola, Milan Hodža = praktická politika opierajuca sa o politické analýzy a teoretické úvahy - Politológia ako vedná disciplína- po roku 1989, prvá katedra UK Bratislava - Od roku 2018- názov : politické vedy - Veda o politike -- veda o moci, veda o štáte - Definuje pojmy a vytvára kategórie súvisiace s predmetom jej štúdia, hľadá vývojové medzníky a korene jednotlivých myšlienkových prúdov, porovnania politické systémy a snaží sa predvídať budúci vývoj - Chápaná ako jednotná vedecká disciplína - Využíva poznatky a metódy iných vied - Vytvára myšlienky systém syntetizujuci v okruhu svojho záujmu poznatku z mnohých vedných odborov : antropológia, ekonómia, právo, filozofia, etnológia, história, psychológia, religionistika... - Pomáha pochopiť dianie okolo nás, vysvetlit situácie, v ktorých sa človek ako tvar spoločensky nachádza - Budovanie vedy- marxizmus, pozitivizmus a behavioralizmus= použitie metodológie prírodných vied - ma zaručiť nestranné a spoľahlivé nástroje ako odlíšiť pravdu od nepravdy, čo povedie k objektívnemu poznaniu sveta - Kľúčom je odlíšenie faktov a hodnôt - Fakty- sú objektívne v tom zmysle, ze ich je možné spoľahlivo a spôsobom pre všetkých prijateľným dokázať - Hodnoty- zo svojej samotnej podstaty sú objektívne, teda vec názoru - Pri budovaní vedy o politike- 3 problémy: 1. Problém dát- ľudia a spoločnosť sa nedajú zatvoriť do laboratória a podrobiť experimentom, dáta ktoré o ich správaní získame, sú povrchne a obmedzene, neexistuje spoľahlivý prostriedok na overenie hypotéz , jedna cesta determinizmus- ľudské správanie ako podmienene reakcie alebo reflexy, tj. Determinované vonkajšími 2. Existencia skrytých hodnôt -- fakty a hodnoty sú navzájom prepojené, lebo teórie sa vždy budúju na základe predpokladov o ľudskej prirodzenosti, spoločnosti a úlohe štátu, ktoré majú skryte politické a ideologické dôsledky -- predpojatosť/zaujatosť 3. Mýtus neutrality- neutralita, objektivita, nestrannosť je v politologickej analýze nedosiahnuteľný cieľ- nebezpečná z toho pohladu nie je predpojatosť sama, ale nepriznanie si predpojatosti Pojmy, modely , teórie - Nástroje politologickej analýzy - Pojem- všeobecná predstava niečoho, zvyčajne vyjadrená jedným slovom alebo krátkym slovným spojením, sú to nástroje, pomocou ktorých myslime, kritizujeme, argumentujeme, vysvetľujeme , analyzujeme: -dodáva význam a zmysel svetu okolo nás -pomáha predmety klasifikovať -naše poznanie sveta politiky postupne vzniká a ďalej narastá vytváraním a upresnovaním pojmov, ktoré nám pomáhajú svetu porozumieť -rôzne významy ktoré si konkurujú Max Weber- určite pojmy sú idealtypy- pojmy, ktoré používame, sú vytvárané tak, ze sa sústredíme predovšetkým na určité základné, neopomenuteľné rysy daného javu (iné ale odsunieme alebo ich ignorujeme napr. Revolúcia) - Príklady: sloboda, demokracia, spravodlivosť , rovnosť Metódy politológie - Behaviorálna- skúma politické javy a procesy v rámci pozorovatelneho správania ludi - Geografická -- zohľadňuje fakt, ze charakter štátu a politických subjektov v ňom je podmienený geografickými faktormi - Historická -- skúma politické javy v súvislosti s historickým vývojom - Kybernetická- predstavuje analyzovanie kvantitatívnych údajov, modelovanie politického systému - Logická- predstavuje sústavu logických prvkov, pomocou ktorých sa analyzuje štruktúra politickych javov a procesov - Systémová -- zohľadňuje jav, ze skúmaný subjekt predstavuje súbor prvkov, ktorých vzájomná interakcia utvára jeho celkový charakter Na konferencii v Paríži 1949 boli vymedzene 4 základne okruhy skúmania politológie : -politická teória- predstavuje dejiny politickych teórii a definuje základne pojmy -politické inštitúcie- ústavy,formy vlád, verejná sprava, hospodárske a sociálne úlohy štátu -strany- skupiny a verejná mienka -medzinárodné vzťahy -- zahraničná politika,medzinárodné organizácie a právo Predchodcovia moderných politickych vied - Prvé spoločnosti sa vyvinuli už niekoľko tisíc rokov p.n.l - Jedným z dôležitých faktorov bola produkcia plodín a chov zvierat - Prvé skupiny sa organizovali z tzv. Lovcov a zberačov - Nasledovali poľnohospodári a pastieri - Cca 5000 p.n.l vznikli prvé mestské štáty Zhromaždenie(eklezia)- hlavný zvrchovaný organ, zasadnutia najmenej 40x do roka, kvórum 6000 občanov Rada 500- výkonný a riadiaci výbor , zhromaždenie zložené z mužov nad 30 rokov Úrad pozostávajúci z rady 10- s laickými porotami (201 až 501 občanov) Výbor 50- vedie a pripravuje návrhy pre radu 500, predseda výboru vykonáva úrad iba jeden deň Vládne systémy v demokracii - 3 základne podoby systémov : 1. Parlamentné 2. Prezidentské 3. Poloprezidentske - Ich klasifikácia a skúmanie nie je jednoduché, pretože sa žiaden nevyskytuje v čistej podobe - V praxi platí, že parlamentný systém môže byt zlučiteľný s republikánskym zriadením, ako aj monarchiou Parlamentné systémy v Európe : spojené kráľovstvo, Rakúsko, Írsko, Slovenska r., Dánsko, Belgicko, SŔN, Poľsko , ČR, Švédsko Prezidentký systém - Zlučiteľný s republikánskou formou vlády - Na čele stojí prezident, volený priamou voľbou - Oddelenie moci je výrazne - Vláda na čele s prezidentom nezodpovedá parlamentu - Po dobu výkonu svojho mandátu je prezident prakticky neodvolateľný Parlamentné systémy - Princíp zvrchovanosti a tzv. Zdieľanej moci - Väzba medzi vládou a parlamentom, ktorá zahŕňa: 1. Vymenovanie vlády so súhlasom parlamentu- nadväzuje na to ďalšie fungovanie vlády 2. Právo hlavy štátu ( ako výkonnej moci) parlament rozpustiť a vypísať nove voľby Klasifikácia parlamentných systémov podľa Klokočku 1. Parlamentizmus v konštitučných monarchiách 2. Republikánsky parlamentarizmus 3. Racionalizovany parlamentarizmus SRN 4. Prezidialny parlamentarizmus Premiérsky parlamentarizmus - Odkazuje na konkrétny systém a to je systém Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska - Väčšinou ide o vládu jednej strany - Sprostredkovaná priama voľba premiéra krajiny - Vlada je závislá na zákonodarnom zbore - Čistá podoba parlamentného zboru - Ovplyvňovanie skrze politické strany Legislatívny proces ustanovenia vlády - Závisí od väčšinového súhlasu parlamentu( danej komory) - Kľúčovým je hlasovanie o dôvere vlády - Je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých prítomných poslancov - Môže ísť aj o taktické zníženie počtu poslancov - Vlády sú schopne prevziať funkciu a vládnuť Prezidentské systémy - Je spájaný s priamou voľbou prezidenta a odpovedá logike priamej voľby - Voľba prebieha cez tzv. Zbor volieb - Priamej voľbe však zodpovedá dvojkolový volebný systém - Pevne stanovené volebne obdobie ( 4-8 rokov) - Závislosť vlády na prezidentovi - Prepojenie funkcie hlavy štátu s funkciou predsedu vlády - Najznámejší prezidentský systém v USA fakticky priamu voľbu prezidenta nepozná Poloprezidentske systémy - Systémy ktoré sú na rozhraní, exekutíva je rozdelená medzi prezidenta a premiéra - Prezidialny parlamentarizmus- parlamentný typ demokratickej formy vlády - Parlamentný prezidencializmus- kombinácia parlamentnej a prezidentskej formy vlády sa vychyľuje skôr k prezidentskému modelu - Prezident je volený všeľudovym hlasovaním, na pevne stanovené volebne obdobie a je neodvolateľný - Predseda vlády svoju legitimitu odvodzuje od parlamentu, potrebná podpora parlamentu (resp. Dôležitosť väčšiny) Úvod do politickych vied ( demokracia verzus diktatúra , demokratické a nedemokratické systémy) - Historicky kontext: - Od 15.st dochádzalo k významným udalostiam ktoré mali dopad na formovanie moderných systémov - Postupný rozpad feudálneho systému - Nástup a formovanie sa nových politickych ideologii(liberalizmus, socializmus) - Dôležité historické udalosti, ktoré mali vplyv nielen na usporiadanie štátov, ale aj na ich vnútroštátnu premenu Veľká francuzska revolúcia - Na konci 18. St sa Francúzsko ocitlo na prahu krachu a politickej krízy - Kráľ chcel zvýšiť dane na čo potreboval súhlas generálnych stavov - Jej dôvodom boli obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými - Mešťania požadovali reformy a nove zhromaždenie - Zahájenie revolúcie bol útok parížskeho ľudu na Bastilu 14.7.1789 - Revolúcia sa niesla v duchu hesla sloboda rovnosť bratstvo Deklarácia práv človeka a občana ( 26.8.1789) - Cieľom deklarácie bolo priznať existujuce ľudské a nescudzitelne práva človeka - Určiť štátu hranice, ktoré nesmie prekročiť - Odmietli ňou feudálne zriadenie - Obsahovala rôzne práva Dôsledky francúzskej revolúcie - Po vypuknutí revolúcie sa rozpútal boj o moc - V roku 1793 popravili kráľa - Revolučná vlada bojovala proti nepriateľom revolúcie - Nastup Napoleona Bonaparte a vytvorenie cisárstva Založenie USA (1763-1789) - Veľká Británia v roku 1763 ziskala od Francúzska časť jeho území v Kanade a Severnej Amerike - Briti chceli na bývalých francúzskych územiach vládnuť čo viedlo k zvýšeniu daní pre 13 amerických kolónii - 4\. Júla prijali zástupcovia 13 kolónii Deklaráciu o nezávislosti, ktorým vyhlásili vlastnú vládu - V roku 1789 sa stal prvým prezidentom USA George Washington Americká ústava - Po podpise mierovej zmluvy bolo potrebné, aby sa obyvatelia zhodli na najlepšej forme vlády - Prezident mal riadiť krajinu pomocou kongresu - USA boli prvým demokratickým štátom vo svete Pluralitný stranícky systém Ľudské práva - Garancia ľudských práv : - Právo na život - Právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia - Právo na osobnú slobodu a zákaz nútených prác a služieb - Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena - Právo na súkromie - Právo na vlastníctvo Politické práva: - Sloboda prejavu - Právo na informácie - Petičné právo - Zhromažďovanie právo - Združovacie právo - Volebné práva - Právo na odpor Deľba moci v štáte podľa Johns Locka( 1632- 1704) - Zákonodarná moc - Výkonná - Federatívna moc Deľba moci v štáte podľa Charlesa Louisa Montesquieua - Zákonodarná - Výkonná - Súdna Pluralitne ústavne režimy podľa Arona 1. "Politicky systém ako taky je potrebné považovať za zvláštny sociálny systém od volieb až po rozhodnutia vlády, cez štruktúru strán, fungovanie parlamentu a vyber ministrov" 2. "Politickú systém sa uvádza do vzťahu s tým, čo bolo možné nazvať spoločenskou infraštruktúrou. Výkon moci alebo prijímanie rozhodnutí závisí na sociálnych skupinách, na ich záujmoch, rivalite, ambíciách, možnej zhode a permanentnom súťažení" 3. "Je potrebné analyzovať administratívu teda byrokraciu, pretože je zároveň vykonávateľkou rozhodnutia vládnucich, ich technickým poradcom pre fungovanie súkromných aktivít " 4. "Je konečne nutné preskúmať to, čo by som pre nedostatok vhodnejšieho termínu nazval historickým prostriedkom politického systému. Každý systém je totiž ovplyvňovaný, determinovaný súborom tradicii, hodnôt, spôsobov myslenia a konania charakteristických pre každú krajinu " Teória polyarchie podľa Róberta Dahla - Predstavuje empirickú teóriu demokracie amerického politológa R.Dahla - Týmto termínom označuje modernú politickú realitu ideálu demokracie - Politicky systém mozno považovať za demokraticky pokial sa do ľudu zahŕňajú všetci, ktorí podliehajú jeho zákonom - Za nedemokraticky systém považuje taký, ak vytvára zákony aj pre skupiny, ktoré nepatria do ľudu resp. Sú z neho vylúčení a ktorí toto vylúčenie nemôžu v danej spoločnosti zmeniť Demokraticky proces - Rovné hlasovacie právo - Účinná participácia - Pochopenie založené na informáciách - Konečná kontrola programu démosom - Univerzitalnost Inštitúcie polyarchie - Volení úradníci - Slobodne a pravidelne sa opakujúce voľby - Všeobecne volebne právo - Právo byt volený - Sloboda prejavu - Alternatívne informácie - Autonómia združovania 5 bodov charakterizujúce totalitarizmus podľa Razmonda Arona: 1. Fenomén patrí k režimom, ktoré poskytuju jednej strane monopol na politickú činnosť 2. Monopolný strana je vedená alebo vyzbrojená ideológiou, ktorej prikladajú absolútnu autoritu a ktorá sa v dôsledku toho stáva oficiálnou štátnou pravdou 3. K šíreniu tejto oficiálnej pravdy si potom štát vyhradzuje dvojitý monopol, monopol prostriedkov násilia a monopol prostriedkov presvedčenia. Všetky komunikačné prostriedky, radia, televízia,tlač, su riadene a ovládané štátom a tými, kto ho zastupujú 4. Mnohé z ekonomickych a profesijných aktivít su podriadené štátu a stáva sa istým spôsobom súčasťou štátneho aparátu samotného. Pretože stať je neoddeliteľnou od svojej ideológie, a tieto ekonomické a profesijne aktivity zafarbené oficiálnou pravdou. 5. Pretože všetko je štátna činnosť a pretože každá činnosť je podriadená ideologii, je chyba, ktorej sa niekto dopusti v ekonomickej alebo profesijne činnosti, súčasne chybou ideologickou. Odtiaľto vyplýva nakoniec politizácia, ideologické prehodnotenie všetkých možných chýb jednotlivcov a ako záver teror policajný a ideologický Giovanni Sartori a jeho poňatia totalitarizmu - Rozlišuje medzi totalitarizmom a inými politickými systémami, ktoré síce do určitej miery obmedzujú demokraciu, avšak nie do takej, aby ich mohol nazvať totalitnými - Podľa neho na svete sa objavili dva totalitné režimy, ktoré spĺňali podmienky stanovené Fridrichom a Brzeeinskym, a to totalitné režimy v Nemecku a v Sovietskom zväze( predovšetkým za vlády Stalina) - Sartori totalitarizmus chápe ako ideálnu formu, ku ktorej sa režimy viac, alebo menej približujú Autoritatívne režimy - Zvláštna kategória režimov - Existujú vedľa režimov totalitných a demokratických, avšak nepribližujú sa ani k jednej z týchto variant - Zameriavajú sa proti pluralite a ústavnosti, vytvárajú reprezentaciu odlišnú od tej parlamentnej - Mnoho autoritatívnych vládcov sa prezentovalo ako politicky myslitelia prezentujú vlastnú verziu autoritatizmu Charakteristické znaky autoritatívnych režimov - Limitovaný politicky pluralizmus - Bez exklenzivnej ci intenzívnej politickej mobilizácie - Bez vybrúsenej a vedúcej ideológie, avšak s typickou mentalitou - Vodca alebo mala skupina uplatňuje moc vo vnútri formálne zle stanovených hraníc Typológia autoritatívnych režimov podľa Linza - Byrokraticko-militaristické : Najfrekventovanejší typ. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú armádne a byrokratické zložky štátu, v state existuje jedna oficiálna strana a snaží sa odstaviť občanov od politického života (priklady: Frankov režim, Pilsudskeho režim, Horytho Maďarsko, alebo Peron v Argentíne) - Organicko-etatistické: kontrolovaná účasť ludi na politickom živote a snaha o mobilizáciu organických štruktúr. Korporativizmus- predpoklad, ze ľudia su členmi mnohých sociálnych skupín, ktoré su v protirečení s umelo vytvorenými stranami. (príklady: Salazarovo Portugalsko, Dollfusové a Schuschingove Rakúsko - Mobilizačné režimy v postdemokratickych spoločnostiach : ide o režimy, ktoré mali, ci majú za sebou demokratickú skúsenosť, ktorú nevedeli rieši. (príklady: taliansko) Typológia autoritatívnych režimov podľa Linza Postkoloniálne mobilizačné autoritatívne režimy -- jedna strana získala právo vlády, ktoré si odvodzovali od svojho prechádzajúceho boja za nezávislosť, využívajú mobilizáciu Rasové a etnické demokracie- moc je distribuovaná k jednej rasovo definovanej a častejšie menšinovej časti spoločnosti Defektné a pretotalitné režimy- prechodové štúdium pred totalitou, než sa krajiny stanu totalitnými NEP v Rusku pred vznikom ZSSR. V tomto štádiu chyba nejaké kritérium, ktoré totalitné režimy spĺňajú Posttotalitne autoritatívne režimy- podiel na moci je vyhradený len členom strany, opozícia nezmizla. Majú odlišne spomienky na minulosť a odboju na politickú kultúru. Krajiny východnej Európy od polovice 50.r 20.st 5 typov posttotalitnych režimov 1. Kvazi-totalitný štát ( štáty strednej a východnej európy 1948-1953 ) 2. Konzultativny posttotalitarizmus ( Poľsko po marci 1968) 3. Kvazi-pluralistický posttotalitarizmus ( Sovietsky zväz 1954-1964) 4. Demokratizujuci sa a pluralistický posttotalitarizmus ( Juhoslávia 1966-1980, Československo 1968) 5. Anarchistický posttotalitarizmus ( Čína v obdobi Veľkej kultúrnej revolúcie) Spresnenie typológie od Wolfganga Merkelovej 1. Komunistické autoritatívne režimy - Autoritatívna forma vlády môže byt, ked moc v rukách drží mala skupina ludi - Väčšinou išlo o tzv. Politbyro stojace na vrchole mocenskej pyramídy - Pripúšťa sa minimálny pluralizmus - Príklad : obdobia predchádzajúce a nasledujúce po Stalinovej vláde 2. Fašistické autoritatívne rezimy - Fašistické rezimy poznajú len diktatúru vodcu - Od totalitných režimov sa odlišujú nedokonalosti a nedotiahnutim určitých charakteristických rysov ( príklady : Taliansko, Rumunsko, Slovensko) 3. Militaristicke rezimy - Podstatná časť Linzovych byrokraticko-militaristickych režimov, ich úlohu je modernizácia krajiny - Merkel hovorí o dvoch formách: byrokraticko-militaristicke a militaristicke vodcovské režimy - V prvom vládne junta necharizmatickych vojakov- príklady: Latinská Amerika v 60. A 70. Rokoch 20.st Grécko a vlada plukovnickej junty - V druhom vládne charizmaticky vojensky vodca , príklady: Franková Španielsko, Hortyho Maďarsko 4. Organicko- etatistické autoritatívne rezimy ( Linzova klasifikácia ) 5. Rasisticke autoritatívne rezimy ( Linzova klasifikácia) 6. Modernizačné autoritatívne režimy - Vyčlenené z byrokraticko-militaristickych režimov - Ide o tie typy režimov, ktoré boli nastolené z dôvodu modernizácie - Rozvoj doteraz tradičnej, neindustrialnej spoločnosti - Priklady: rezimy jednej strany Tchajkowanu, vodcovské režimy jednej strany v postkolonialnej Afrike 7. Teokratické autoritatívne rezimy - Majú silnú sklon k totalitarizmu - Ich hranica medzi totalitarizmom a Merkelovej typológie je malo zreteľná - Príklad: Tibet (1911- 1950) 8. Dynasticke autoritatívne rezimy - Založené na princípu dynastie - Neexistujú voľby - Nemajú ústavu - Kráľ je hlava exekutívy a legislatívy - Príklad: Saudská Arábia