Pojem a predmet obchodného práva PDF

1. Pojem a predmet obchodného práva, subjekty obchodnoprávnych vzťahov, zásady Obchodného zákonníka Pojem obchodného práva: Právo hmotné → normy stanovujú aké práva a povinnosti majú ich adresáti Je charakterizované zásadou Quae lex non prohibet, debent permissa videri ( Čo z...

1. Pojem a predmet obchodného práva, subjekty obchodnoprávnych vzťahov, zásady Obchodného zákonníka Pojem obchodného práva: Právo hmotné → normy stanovujú aké práva a povinnosti majú ich adresáti Je charakterizované zásadou Quae lex non prohibet, debent permissa videri ( Čo zákon nezakazuje, má sa považovať za dovolené) → vytvára manévrovací priestor, dáva veľké výhody ak sa ovláda a riziká ak sa neovláda. ide o súhrn právnych noriem upravujúcich právne postavenie podnikateľov a vzťahy, do ktorých podnikatelia navzájom vstupujú pri uskutočňovaní ich podnikateľskej činnosti súčasť súkromného práva čo sa prejavuje v: o autonómii vôle o rovnosti účastníkov → princíp ekvivalencie o zmluvnej slobode o dispozitívnosti ustanovení ▪ prelínajú sa tu aj prvky verejného práva ( problematika obchodného registra; živnostenského zákona) ▪ štát prostredníctvom obchodného práva reguluje ekonomickú činnosť na svojom území čím prenikajú do súkromnoprávnej sféry aj verejnoprávne normy ▪ narušená dispozitívnosť §263 uvádza, od ktorých ustanovení sa nemožno odchýliť koncepcie kreovania obchodného práva: o objektívny princíp: Konštituuje obchodnoprávnu úpravu ako právo, ktoré sa vzťahuje na určitú činnosť – obchody → podnikanie o subjektívny princíp: obchodnoprávna úprava ako právo určitej profesijnej skupiny – obchodníkov ▪ oba princípy sa zvyčajne v právnej úprave nevyskytujú v „čistej podobe“ ale dochádza k ich kombinácii pozostáva z mnohých právnych predpisov, pričom ťažiskovými sú: o 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník – najvýznamnejší predpis obchodného práva – vznikal v porevolučnom období, nadčasový kódex, podlieha zmenám o 530/2003 Z.z – zákon o obchodnom registri o 455/1991 Zb. – o živnostenskom podnikaní – živnostenský zákon o 566/2001 Z.z. – zákon o cenných papieroch – súvislosti s akciovou spoločnosťou Predmet obchodného práva: Predmet úpravy OBZ: § 1 OBZ: (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Predmet úpravy obchodného práva: o Všeobecná časť obchodného práva → Obsahuje vymedzenie predmetu právnej úpravy, vzťah občianskeho a obchodného práva, základné pojmy obchodného práva o Právo obchodných spoločností a právna úprava družstva → korporačné právo o Záväzková časť obchodného práva Za obchodné záväzkové vzťahy v zásade považujeme: Relatívne záväzkové vzťahy: záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti  Absolútne obchody: záväzkové vzťahy bez ohľadu na povahu ich účastníkov, ktoré sú uvedené v §261 ods.6 OBZ Fakultatívne obchody: strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §261 OBZ sa spravujú ustanoveniami OBZ Kombinované obchody: záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľom pri ich podnikateľskej činnosti ▪ Do tejto časti obchodného práva patrí aj právna úprava obchodných zmlúv v §409 a nasl. OBZ o obchodné meno, obchodné tajomstvo o obchodný register o účtovníctvo podnikateľov → podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom – týmto zákonom je zákon č.431/2002 Z.z. o účtovníctve o súťažné právo o cenné papiere a burzy → zákon č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch; zákon č.429/2002 o rozhodcovské konanie v obchodných sporoch → zákon č.244/2002 Z.z. Pôsobnosť OBZ; vzťah OBZ a OB Právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami ObZ. o Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva → Vzťah medzi OBZ a Občianskym zákonníkom je subsidiárny – tzn. Všeobecným právnym predpisom ( lex generalis) je Občiansky zákonník a OBZ je lex specialis o Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Pôsobnosť ObZ: o vecná: pre aké skutkové podstaty platí ObZ predovšetkým úprava postavenia podnikateľov o časová: ObZ sa spravujú vzťahy vzniknuté po 1.1.1992, deň jeho účinnosti, až na pár výnimiek- zmluvy o bežnom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt o osobná: ktorým osobám je ObZ adresovaný → podnikatelia, súťažitelia o priestorová: platí na území SR Obchodnoprávne vzťahy: Druh právnych vzťahov, ktorých obsah tvoria subjektívne práva a povinnosti upravené obchodným právom Prvky: o Subjekt ▪ §2 ods.2 OBZ ako podnikatelia, ktorými sú: osoby zapísané v obchodnom registri osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov FO, ktoré realizujú prevádzku poľnohospodárskej výroby a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu  ▪ Subjektom obchodného práva je však aj každý, kto má účet v banke, pretože zmluva je uzatvorená podľa obchodného zákonníka ▪ Potenciálnym subjektom obchodného práva je viac menej každý; reálnym subjektom je podstatná väčšina z nás o Predmet: sú ním najmä hnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktoré môžu byť predmetom podnikania a svojou povahou patria do systému obchodného práva o Obsah: tvoria ho vzájomné práva a povinnosti subjektov obchodnoprávnych vzťahov, ktoré sa spravidla viažu k podnikateľskej činnosti Zásady obchodného práva: Princíp poctivého obchodného styku o §265 OBZ: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. o Obchodné právo je nevyrovnané, asertívne, agresívne – prevažujúce na jednu zmluvnú stranu, výhodnejšie pre ňu o Nemôžeme si nastaviť akékoľvek podmienky – existujú hranice, v rámci podnikateľskej etiky o Napr. predám starý notebook za rovnakú cenu ako som kúpil, avšak dám to na súd lebo nechcú zaplatiť. Zmluva je síce uzavretá a podpísaná podľa OBZ, avšak kupujúci môže argumentovať tým, že cena je prestrelená oproti reálnej cene notebooku, že už dochádza k vysokému nepomeru aj vzhľadom k obchodnej asertivite a je to v rozpore so zásadami poctivého obchodu. Súd by mohol povedať že zmluva je v poriadku, ale môže povedať že zmluva je platná, ale nárok na peniaze mi neuzná, lebo som si ako podnikateľ už dovolil príliš. o Právne názory súdov ▪ nález zo 16. Júna 1998 – II. ÚS 70/97 -“..súčasťou ochrany podnikateľa zo strany štátu nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti, ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti.“ – ak uzavrú podnikatelia zmluvu, ktorá je nevýhodná, nedovolajú sa ničoho, je to ich chyba ▪ rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obo 141/2007: --odvolávajúci sa na vyjadrenie českého profesora Petra Hajna, podľa ktorého v hospodárskej súťaži nie je možné požadovať nadmiernu ušľachtilosť. Nepomerne prísne požiadavky na štandard chovania sa súťažiteľov by naopak spôsobil narušenie hospodárskej súťaže. ▪ rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/152/2008: „akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie.“ Princíp minimálneho obsahu zmluvy o §269 ods. 2 OBZ: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. → Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá o Nominátny zmluvný typ: pomenované zmluvy, explicitne upravené v OBZ o Inominátny zmluvný typ: nepomenované zmluvy, môžeme vykreovať rôzne množstvo zmlúv, rôzne pomenovaných, napr. zmluva o poskytovaní právnych služieb, postavená na mandátnej zmluve je o Zmluva musí mať aspoň 3 základné obsahové náležitosti, aby bola považovaná za plnohodnotnú: ▪ Označenie zmluvných strán – napr. obchodná spoločnosť – obchodné meno, sídlo,IČO, zápis v registri, kto koná v mene spoločnosti, spôsob konania atď  ▪ Vymedzenie predmetu zmluvy –napr. kúpna zmluva - nie motorové vozidlo, ale Prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z predávajúceho na kupujúceho. ▪ Prejav vôle zmluvných strán–či uzavretá písomne alebo nie je základ, vždy sa odporúča písomne, avšak nie vždy sa to dá docieliť. Je najlepšie ho mať na poslednej strane zmluvy, väčšinou sa zvykne podpisovať aj na každej strane zmluvy, aby sa nepozmenil obsah, prípadne aj formou notárskej zápisnice... Neformálnosť právnych úkonov o Kedy musí byť zmluva písomná? ▪ §272 OBZ: (1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy (X) prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela písomne. o Stačí nájsť typ zmluvy v OBZ a prečítať prvý paragraf pod ňou – ak tam je písané že musí byť písomná, tak musí byť, ak nie je písané, tak nemusí byť a môže byť uzatvorená aj ústne. o „pri rokovaní o uzavretí zmluvy“ – nie je pravdivá, ak niekto prejaví vôľu, túto vôľu môže prejaviť, avšak v rokovacej časti nie je záväzná. Princíp dispozitívnosti o Ako sa rozlišuje dispozitívne a kogentné ustanovenie? ▪ Ide o príklad z prvej časti OBZ – kde sú obchodné spoločnosti – napr. §127 ods. 1 OBZ: Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. – ide o dispozitívne ustanovenie – spoločenská zmluva môže ustanovovať inak ▪ Ide o príklad z druhej časti OBZ.- zmluvy – napr. §575 ods. 1 OBZ: Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiace nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. o Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Obdo V 5/2003: Žiadne z ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu nie je uvedené v §263 OBZ, preto nevylučuje možnosť úpravy dohody o zmluvnej pokute tak, ako to urobili účastníci zmluvy o dielo. 2. Podnikateľ, podnikanie, podnik, odštepný závod, organizačná zložka Podnikateľ: §2 ods.2 OBZ: o osoby zapísané v obchodnom registri: §27 ods.2 OBZ svoju podnikateľskú legitimitu získavajú zápisom do obchodného registra, do obchodného registra sa zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné osoby, iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon, ako aj organizačné zložky podnikateľov, prípadne podnikov zahraničných osôb, odštepné závody; FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá je podnikateľom podľa OBZ, sa zapíše do obchodného registra na vlastnú žiadosť alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. o osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia: osoby, ktoré podnikajú iba na základe živnostenského oprávnenia, keďže inak nemajú zákonnú povinnosť sa zapísať do obchodného registra tieto osoby sú evidované v živnostenskom registri vedenom okresným úradom (odbor živnostenské podnikanie)  o osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov: sú to niektoré právnické osoby, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra a ich činnosť je legalizovaná priamo zákonom alebo aktom vydaným na jeho podklade, napr. banky (zákon o bankách) Možno sem začleniť aj tzv. slobodné povolania, napr. činnosť pri výkone povolania lekárov, veterinárnych lekárov a pracovníkov, činnosť advokátov, komerčných právnikov, notárov, patentových zástupcov, znalcov a tlmočníkov, o FO, ktoré realizujú prevádzku poľnohospodárskej výroby a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu: samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sa zapisujú do evidencie obce podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov, samostatne hospodáriaci roľníci sa môžu zapísať aj do obchodného registra, a to so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Podnikanie: §2 ods.1 OBZ: sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Znaky podnikania: o sústavná činnosť, t.j. činnosť pravidelne sa opakujúca; nejde teda o činnosť vykonávanú niekým príležitostne ▪ (ojedinele), ale nevylučuje ani sezónnu činnosť o samostatnosť podnikateľa: ▪ nie je vo vzťahu k inej FO/PO vo vzťahu podriadenosti, nepodlieha príkazom inej osoby ▪ podnikateľ sám rozhoduje o budúcnosti svojho podniku o vykonávanie podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene podnikateľa a na jeho vlastnú zodpovednosť: ▪ Podnikateľ realizuje podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným menom. ▪ druhý aspekt je znášanie hospodárskeho rizika za komplexnú podnikateľskú činnosť. ▪ Podnikateľ za svoju činnosť zodpovedá podľa OBZ; o podnikateľská činnosť sa realizuje za účelom dosiahnutia zisku ▪ ide tu teda o zárobkovú činnosť, ktorá je vlastne hlavným účelom podnikania. ▪ Zisk umožňuje podnikateľom uspokojovať ich osobnú potrebu Živnostenský zákon o živnosť vymedzuje v ▪ Pozitívnom zmysle: sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených Živnostenským zákonom. ▪ Negatívnom zmysle: §3 ŽZ Podnik: §5 OBZ: Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.  Určitý celok podnikateľskej činnosti vykonávanej v rámci jedného podnikateľského subjektu Môže byť predmet kúpy, predaja, prenájmu,... Jeho hodnota sa určuje jednak zostatkovou hodnotou vecných prostriedkov a jednak ohodnotením osobnej zložky ( štruktúry a kvalifikovanej úrovne zamestnancov) a nehmotných práv ( obchodné meno, práva k priemyselnému vlastníctvu) Zložky podniku: o hmotné: budovy, stroje, zariadenia, dopravné prostriedky, ktoré tvoria materiálnu stránku podniku o osobné: riadiaci a ostatní zamestnanci podniku, ktorých riadiace a kvalifikačné predpoklady sú určujúce pre efektívny chod podniku o nehmotné: obchodné meno, ochranná známka, obchodné tajomstvo, know-how, goodwill Podnik charakterizujeme ako vec hromadnú / universitas rerum Možno ho členiť na organizačné zložky ( pozri §7 OBZ): o §7 ods. 1: Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. o t.j. vnútropodnikové útvary bez právnej subjektivity o ich množstvo a postavenie bližšie určujú vnútropodnikové predpisy ako napr. organizačný poriadok o Rozlišujeme: Odštepný závod: je organizačná zložka podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. nemá právnu subjektivitu, môže túto formu organizačnej zložky zriadiť len podnikateľ zapísaný do obchodného registra, pri prevádzkovaní činnosti v rámci odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s vyznačením, že ide o odštepný závod vedúci takéhoto odštepného závodu, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky obchodná spoločnosť rozhoduje o zriadení odštepného závodu v rámci obchodného vedenia => tento mechanizmus zriadenia odštepného závodu môže byť v jednotlivých spoločnostiach zmenený do obchodného registra sa zapisuje označenie, sídlo a predmet podnikania odštepného závodu, meno vedúceho a jeho bydlisko prevádzkareň: §7 ods.3: Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie. Môže byť zapísaná do obchodného registra ako odštepný závod; prípadne jeden odštepný závod môže mať viacero prevádzkarní → závisí to od konkrétnych podmienok a potrieb podnikateľa Vzťah prevádzkárne a podniku môže byť variabilný o V nadväznosti na živnostenský zákon je potrebné v danej súvislosti pripomenúť, že rozlišujeme miesto podnikania a prevádzkovanie živnosti v prevádzkárni o miesto podnikania musí mať každý podnikateľ o každý podnikateľ však nemusí mať prevádzkáreň – napr. poskytovanie servisných služieb u zákazníka ▪ Organizačné zložky s obdobným postavením ako odštepný závod organizačnými zložkami zapisovanými do obchodného registra na základe zákona sú napr. organizačné zložky Železníc SR ako PO zapísanej do obchodného registra, ktorá na základe zákonného splnomocnenia môže určiť, ktoré jej vnútorné organizačné zložky sa zapisujú do obchodného registra.  Vedúci týchto zložiek majú obdobné postavenie ako vedúci odštepného závodu. Takisto sa zapisujú do obchodného registra podľa sídla podnikateľa a podľa svojho umiestenia ▪ Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby prostredníctvom organizačnej zložky svojho podniku zapísaného do obchodného registra môže zahraničná osoba podnikať na území SR, pričom oprávnenie na podnikanie vzniká dňom zápisu tejto organizačnej zložky do obchodného registra jedným z najčastejších dôvodov zriadenia organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území SR je získanie právnej subjektivity zamestnávateľa v prípade PO prijíma rozhodnutie o zriadení organizačnej zložky v zahraničí ten orgán PO, ktorý má túto otázku v rozhodovacej pôsobnosti, napr. predstavenstvo a.s., konatelia alebo VZ. V prípade FO toto rozhodnutie prijíma sám podnikateľ ak zahraničná osoba zriaďuje organizačnú zložku na území SR, zapisuje do obchodného registra (údaje týkajúce sa zahraničnej osoby (obchodné meno, u PO sídlo, u FO bydlisko); údaje týkajúce sa organizačnej zložky (umiestenie organizačnej zložky)) 3. Sídlo a miesto podnikania, vymedzenie sídla z pohľadu medzinárodného práva súkromného – t.j. teória skutočného sídla, inkorporačná teória, kolízno-právna teória sídla v SR Sídlo: je konkrétna adresa, kt. sa rozumie mesto alebo obec s uvedením PSČ, názvu ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, ak sa obec nečlení na ulice tak názov obec a súpisné číslo. Je dôležité z dôvodu určenia právneho poriadku, kt. sa spravuje založenie, vznik, vnútorné pomery PO. § 2 ods.3 druhá veta OBZ: Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností Štatutárne sídlo: sídlo, kt. je zapísané v OR. Zápis do OR má konštitutívny účinok. Miesto podnikania vo vzťahu k FO: adresa, kt. je ako miesto podnikania zapísaná do OR (ak je FO zapísaná do OR) živnostenského registra alebo inej evidencie. Tento zápis má tiež konštitutívny účinok. Vymedzenie sídla z pohľadu medzinárodného práva súkromného: Spoločnosť je umelo vytvorenou PO na základe právne poriadku toho ktorého štátu. Mimo ten konkrétny právny poriadok stráca subjektivitu. Právny poriadok je rozhodný pre posúdenie kľúčových právnych skutočností súvisiacich so vznikom, existenciou a zánikom spoločnosti. Zásadne sa jedná o otázky vnútornej povahy, tie sa však odrážajú aj vo vzťahoch navonok a môžu mať závažné následky aj pre osoby mimo spoločnosti, napr. veriteľa.  Viazanosť ku štátu, v ktorom bola spoločnosť založená sa výraznejšie prejavuje na dokumentoch spoločnosti ako je zakladateľská listina resp. spoločenská zmluva. V národných úpravách členských štátov EÚ, ale aj ostatných vyspelých krajín sa postupne vytvorili dve základné formy/prístupy: o Inkorporačná teória: ▪ obchodná spoločnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu, v kt. má svoje štatutárne sídlo. ▪ Osobný status spoločnosti je viazaný na právny poriadok štátu, podľa ktorého bola spoločnosť založená. ▪ V prípade ak spoločnosť nie je zapísaná v registri, tak sa vychádza zo sídla, ktoré je ustanovené v dokumentoch spoločnosti napr. v spoločenskej zmluve, ide o tzv. štatutárne sídlo. ▪ Nie je nutné zisťovať odkiaľ je spoločnosť reálne riadená, kde vyvíja činnosť a pod. ▪ Organizačné zmeny, ktoré môžu viesť k premiestneniu hlavnej správy alebo riadenia sa nedotýkajú osobného statusu spoločnosti a tým je zaistená právna subjektivita spoločnosti aj po týchto zmenách. ▪ v režime inkorporačnej teórie zostávajú aj také spoločnosti, ktoré súčasne pôsobia vo viacerých krajinách a nejde presne povedať z ktorej krajiny sú riadené ( tzv. decentralizovane riadené spoločnosti) a tým je založená ich právna subjektivita. ▪ Umožňuje aby zakladatelia spoločnosti alebo spoločníci umiestnili spoločnosť na územie štátu s ktorým nemá spoločnosť žiadne reálne väzby a tak si zvolili právo tohto štátu. o Teória reálneho sídla: ▪ spoločnosť má osobný status podľa štátu v ktorom má svoje „skutočné“ sídlo. ▪ Spravidla sa ním myslí miesto, z ktorého je spoločnosť reálne riadená (hlavná správa spoločnosti). ▪ Zakladatelia alebo spoločníci spoločnosti si nemôžu slobodne zvoliť do ktorého štátu umiestnia štatutárne sídlo spoločnosti a tým aj rozhodné právo. ▪ Aj keď tak urobia, kolízne normy odkážu na právo štátu v ktorom je spoločnosť priamo riadená. ▪ Teória reálneho sídla vytvára pre štáty, ktoré ju aplikujú účinný nástroj kontroly nad výkonom podnikania na ich území. ▪ Zaisťuje určitú mieru ochrany napr. veriteľov, zamestnancov.... pred tým aby boli aplikované nižšie štandardy ich ochrany. ▪ Nevýhodou je, že nie je dostatočná istota v otázke určenia osobného statusu spoločnosti, pretože skutočné sídlo je niekedy ťažko lokalizovať. !V Slovenskej úprave sa uplatňuje tzv. inkorporačná teória. ! Zmena sídla je výlučne v kompetencii spoločníkov spoločnosti a účinná od zapísania do Obchodného registra. 4. Základné imanie a jeho funkcia v obchodných spoločnostiach verzus obchodný majetok, správa vkladu, obchodné imanie, čisté obchodné imanie, vlastné imanie, vlastné a cudzie zdroje financovania obchodnej spoločnosti, rezervný fond, nedeliteľný fond Základné imanie: je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Nezodpovedá skutočnému majetku stavu majetku spoločnosti. Základné imanie sa podľa ObZ výslovne vytvára v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Z ustanovení ObZ možno vyvodiť, že základné imanie sa týka aj komanditnej spoločnosti. o komandista je povinný vložiť do spoločnosti vklad; výška vkladu spolu s rozsahom jeho splatenia, výškou základného imania spolu s rozsahom splatenia sa zapisuje do OR o Hodnota musí byť vždy vyjadrená v peniazoch, aj keď ide o nepeňažné vklady  Peňažným vkladom sa chápe vloženie peňazí do spoločnosti a nepeňažným vkladom vloženie akejkoľvek inej hodnoty, pokiaľ je oceniteľná v peniazoch. Funkcia: o prostriedky, ktoré tvoria základné imanie, sa používajú na podnikateľskú činnosť. o Základné imanie je základným počiatočným vlastným zdrojom financovania kapitálových spoločností. o Výhodou vlastných zdrojov financovania je, že spoločnosť neplatí za ich užívanie, napr. vo forme úrokov. ▪ Na rozdiel od cudzieho zdroja financovania- bankový, spotrebiteľský úver pochádzajú zvyčajne od tretích osôb odlišných od spoločníkov, je s nimi spojený záväzok platiť úroky, vrátiť ich po určitom čase. o Rozhodnutie NS SR 5 Obo 310/1998: výška základného imania je jedným z ukazovateľov kapitálovej akciovej spoločnosti a predstavuje istú mieru garancií pre uspokojenie pohľadávok veriteľov, výšku základného imania určujú stanovy a taktiež výšku základného imania môže akciová spoločnosť meniť spôsobom ustanoveným Obchodným zákonníkom. → garančná funkcia Obchodný majetok: zahŕňa všetky veci, ku ktorým má spoločnosť vlastnícke právo, pohľadávky zo záväzkových vzťahov, iné majetkové práva ( právo na využitie dizajnu, vynálezu, ochrannej známky). Správa vkladu: OBZ upravuje, aká časť vkladov musí byť splatená ešte pred vznikom spoločnosti Vzhľadom na to, že k splácaniu vkladov dochádza ešte pred vznikom spoločnosti, bolo potrebné v zákone ustanoviť subjekt, ktorý bude poverený dočasnou správou vkladov Správcom vkladov môžu byť len dva typy osôb: o jeden zo zakladateľov , ktorý je poverený v spoločenskej zmluve o Banka, ktorá musí byť tak isto na výkon tejto funkcie poverená spoločenskou zmluvou Správca spravuje vklady spoločníkov, ktoré boli splatené v čase medzi založením a vznikom obchodnej spoločnosti Jeho úloha spočíva v prijatí a prevzatí vkladov a zabezpečení ich uloženia a opatrovania Konkrétne povinnosti správcu budú závisieť aj od povahy jednotlivých vkladov Zákon č.87/2015 Z.Z. → nie je potrebné za účelom splatenia peňažných vkladov zriaďovať osobitný samostatný účet v banke a preukazovať splatenie predložením výpisu z účtu Po splatení vkladu alebo jeho časti je správca vkladov povinný vystaviť písomné vyhlásenie o splatení vkladu o ak by správca v danom vyhlásení uviedol omylom vyššiu sumu ako bola spoločníkom splatená, ručil by do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti o táto ručiteľská povinnosť zaniká splatením vkladov, pri ktorých správca uviedol vyššiu sumu vo svojom vyhlásení Vlastníkom vkladov je spoločnosť o keďže však vo chvíli kedy tak robia, obchodná spoločnosť ako subjekt práva neexistuje, je dôležité stanoviť časový okamih, kedy spoločnosť nadobudne vlastníctvo → §60 ods.1 OBZ deň vzniku spoločnosti o výnimka: ▪ nehnuteľnosti → vznik vlastníctva zápisom do katastra nehnuteľností ▪ nepeňažné vklady → zápis do osobitného registra po vzniku spoločnosti je správca vkladov povinný odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti; ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť Obchodné imanie: súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.  Čisté obchodné imanie: rozdiel medzi aktívami spoločnosti (obchodný majetok spoločnosti, t.j. veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty) a pasívami spoločnosti (záväzky, resp. dlhy spoločnosti). Vlastné imanie: vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa. Rezervný fond: Rezervný fond sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti z čistého zisku spoločnosti. Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti, alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo nad menovitú hodnotu akcií (tzv.emisné ážio). Spoločnosť s ručením obmedzeným §124 o Vytvára RF v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. o Môže sa vytvoriť už pri jej vzniku. o RF sa vytvorí z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej uzávierke za rok, v kt. sa zisk prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. o RF je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách (najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku), až do dosiahnutia výšky RF určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania. o Prostriedky RF sú účelovo viazané a nesmú sa použiť na iný účel, ako je úhrada straty. o Pri RF je potrebné rozlišovať, či ide o tú časť, ktorá sa podľa zákona vytvára povinne, teda do výšky 10 % základného imania – túto časť je možné použiť len na krytie strát spoločnosti. o Pokiaľ ide o dobrovoľnú časť RF je to tá časť, ktorá presahuje povinnú zákonom stanovenú hranicu, tieto prostriedky je možné použiť aj inak, pričom o ich použití rozhodujú konatelia. Akciová spoločnosť § 217 o Je povinná vytvárať rezervný fond už pri svojom vzniku vo výške najmenej 10 % základného imania. o Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky RF určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. o Prostriedky z RF možno použiť iba na krytie strát spoločnosti, alebo na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia a.s. o O použití RF rozhoduje predstavenstvo a.s., pokiaľ stanovy neurčia inak. o Ak hospodárenie spoločnosti skončí ziskom, nemožno akcionárom vyplatiť dividendu pokiaľ nie je vykonaný prídel do RF. o RF sa dopĺňa prídelmi zo zisku tak dlho, kým jeho výška nedosiahne minimálne 20 % hodnoty základného imania, alebo vyššiu hodnotu určenú stanovami. Nedeliteľný fond a iné fondy § 235 Pri svojom vzniku je družstvo povinné zriadiť nedeliteľný fond – najmenej vo výške 10% zapisovaného základného imania. Dopĺňa ho najmenej o 10% ročného čistého zisku do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu, ktorá sa rovná polovici zapisovaného základného imania družstva. Nedeliteľný fond sa nesmie použiť za trvania družstva na rozdelenie medzi členov. Nedeliteľný fond možno použiť v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto zákona vytvára povinne, iba na hospodárske účely určené stanovami družstva, na prekonanie nepriaznivého priebehu hospodárenia družstva alebo na krytie strát družstva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.  O použití nedeliteľného fondu rozhoduje predstavenstvo družstva. Môže zriadiť aj iné fondy- napr. sociálny fond. 5. Obchodné meno fyzických a právnických osôb a jeho právna ochrana, ochrana neformálnych označení, ochrannej známky, normatívne a aplikačné súvislosti týchto inštitútov s právnou úpravou nekalej súťaže Obchodné meno: názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Účelom právnej úpravy mena je predovšetkým chrániť výsledky podnikateľskej činnosti podnikateľa. Právnou úpravou obchodného mena je však zároveň sledovaná ochrana záujmov ostatných súťažiteľov, ako aj spotrebiteľov, ktorí by mohli byť neoprávneným používaním obchodného mena klamaní a poškodzovaní Používať obchodné meno je pre podnikateľa nielen právo, ale aj povinnosť Obchodné meno môžu tvoriť len slová, vylúčené je také meno, ktoré by tvorila obrazová značka, kombinácia čísel, notový záznam – melódia Funkcie: o individualizačná funkcia: slúži na identifikáciu podnikateľa a jeho výrobkov alebo služieb v rámci hospodárskej súťaže o odlišovacia funkcia: pomáha iným podnikateľským subjektom a spotrebiteľom odlíšiť výrobky a služby rôznych podnikateľov s rovnakým predmetom podnikania o propagačná funkcia: obchodné meno je súčasťou imidžu podnikateľa a propaguje jeho podnikateľskú činnosť o garančná funkcia: garantuje obchodným partnerom a spotrebiteľom určitú kvalitu ponúkaných výrobkov alebo služieb ▪ Všetky funkcie prispievajú k budovaniu dobrej povesti podniku/goodwill, ktorá má často pri známych podnikateľských subjektoch vyššiu trhovú hodnotu ako samotný hmotný majetok podniku Obchodným menom FO: o jej meno a priezvisko o môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (v prípade dodatku odlišujúceho osobu podnikateľa môže ísť napr. o označenie „starší“, „mladší“ a pod., v prípade dodatku odlišujúceho druh podnikania môže ísť napr. o označenie „kamenár“, „kováč“, „kaderník“ a pod.) o pri prípadnej zmene mena alebo priezviska je umožnené používanie predchádzajúceho obchodného mena s povinným dodatkom obsahujúcim nové meno Obchodné meno PO o súčasťou obchodného mena PO je aj dodatok označujúci ich právnu formu o obchodným menom PO, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená (ochrana tohto názvu ako obchodného mena vzniká až od okamihu, keď PO nadobudne status podnikateľa) o podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „vo vyrovnaní“. o v prípade družstva musí byť súčasťou jeho obchodného mena označenie „družstvo“ → V tomto prípade zákon nepripúšťa žiadne skratky o zákon neuvádza, kde má byť použitý dodatok označujúci právnu formu. ▪ Z praxi je však zrejmé, že by mal byť umiestnený za samotné pomenovanie PO o PO sa pri výbere obchodného mena musí určitými zásadami:  ▪ Zásada povinnosti zápisu: na rozdiel od FO sa právnické osoby povinne zapisujú do obchodného registra ▪ Zásada prednosti: obchodné meno môže používať ten podnikateľ, ktorý si ho zapísal do obchodného registra ako prvý, pričom právnické osoby musia rešpektovať už existujúce názvy alebo označenia ▪ Zásada pravdivosti: u tretích osôb obchodné meno nesmie u tretích osôb vyvolávať klamlivú alebo zavádzajúcu predstavu o osobe podnikateľa, jeho pôvode alebo o predmete jeho podnikania ▪ Zásada nezameniteľnosti: meno nesmie byť rovnaké alebo zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa; nemožno používať aj obchodné mená, ktoré sa inak píšu ale znejú rovnako ▪ Zásada jedného obchodného mena: podnikateľ môže mať viac obchodných spoločností ale každá musí mať odlišné obchodné meno Obchodné meno nemôže odporovať dobrým mravom, poctivému obchodnému styku, nesmie byť klamlivé, zameniteľné, totožné. Rozdiel medzi zameniteľnosťou a totožnosťou spočíva v tom, že zameniteľnosť treba rozlišovať nielen v písanej, ale aj v zvukovej podobe (KYRA, s.r.o. a KIRA, s.r.o.), totožnosť predstavuje úplnú zhodu jedného obchodného mena s druhým. Právna ochrana obchodného mena o Ten koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena sa môže domáhať proti tomu, kto obchodné meno neoprávnene používa ▪ aby sa takéhoto konania zdržal ▪ odstránil závadný stav ▪ vydal bezdôvodné obohatenie ▪ primerané zadosťučinenie, náhradu škody, ak bola spôsobená ▪ uverejnenia rozsudku na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel o dotknutá alebo ohrozená osoba sa ďalej môže domáhať: ▪ Zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich obchodné meno alebo ich stiahnutie z obehu ▪ Zničenie alebo stiahnutia z obehu materiálov a nástrojov, ktoré boli použité pri neoprávnenom porušení alebo ohrození práva k obchodnému menu ▪ Poskytnutie informácií o pôvode a distribúcií tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu, ako aj údaje o vlastníkovi, distribútorovi a ďalších osôb, ktoré sa podieľali na rozširovaní takýchto tovarov alebo služieb o ochrana práva k obchodnému menu nie je časovo obmedzená a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti → nie je podstatné, či rušiteľ o zásahu do cudzieho práva k obchodnému menu vedel alebo či mal/nemal úmysel profitovať z dobrej povesti obchodného mena iného subjektu o právna ochrana sa viaže nielen k celému obchodnému menu ale aj k jeho časti, prípadne skratky, ak ju podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa o obchodné meno alebo jeho časť býva niekedy chránené zároveň aj ako ochranná známka → v takom prípade pôsobia právna ochrana obchodného mena a známková ochrana nezávisle od seba a podnikateľ sa môže domáhať ktorejkoľvek z nich, prípadne môže jednotlivé žaloby kumulovať Porušenie/ohrozenie obchodného mena formou nekalej súťaže: o najčastejšie sú to prípady, kedy iný podnikateľ začne poskytovať rovnaké alebo podobné výrobky na rovnakom trhu pod rovnakým alebo zameniteľným už existujúcim obchodným menom o v tomto prípade je na podanie žaloby aktívne legitimovaný nielen podnikateľ ale aj iný súťažiteľ alebo spotrebiteľ Ochranná známka  slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby je zapísaná v registri ochranných známok, ktorý sa nachádza na Úrade priemyselného vlastníctva. Výrobky takto registrované bývajú označené symbolom majiteľ ochrannej známky má výlučne právo označovať svoje tovary alebo služby známkou, ktorá je zapísaná v registri, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou majiteľ ochrannej známky môže poskytnúť právo používať ochrannú známku inému licenčnou zmluvou ak bola zásahom do práv spôsobená škoda, poškodený má právo na jej úhradu na návrh majiteľa ochrannej známky súd nariadi, aby tovary, materiály alebo nástroje, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv boli: o stiahnuté z obchodnej siete, o definitívne odstránené z obchodnej siete, o inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva; jednoduché odstránenie protiprávne použitého označenia na falšovanom tovare sa nepovažuje za opatrenie zamedzujúce ďalšie porušovanie práva o zničené vhodným spôsobom. Tieto opatrenia sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa. Nekalá súťaž: Generálna klauzula: § 44 ods.1 OBZ: Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Ak určité konanie napĺňa všetky znaky generálnej klauzuly, avšak toto konanie nespĺňa kritériá niektorej skutkovej podstaty uvedenej v §45 -52, aj tak pôjde o nekalosúťažné konanie, ktoré sa bude posudzovať podľa §44 ods.1. Ak by určité konanie spĺňalo znaky niektorej zo skutkových podstát, ale nespĺňalo by všetky znaky generálnej klauzuly, takéto konanie sa nebude považovať za nekalosúťažné. Aby bolo určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: o Konanie v hospodárskej súťaži ▪ o konanie v hospodárskej súťaži by napríklad nešlo, ak by súťažitelia ponúkali svoje výrobky v rôznych regiónoch alebo v inom čase, a každý z nich by si samostatne vytváral svoju povesť a okruh zákazníkov → pre hospodársku súťaž musí byť jednota trhu, priestoru, času a predmetu o Konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže: ▪ konanie v rozpore s dobrými mravmi je konanie v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služieb alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe ▪ musí ísť o také konanie, ktoré objektívne vylučuje alebo v negatívnom slova zmysle mení funkciu hospodárskej súťaže o Konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom → Ujma nemusí bezprostredne vzniknúť, stačí ak hrozí jej vznik  Skutkové podstaty hospodárskej súťaže: o Klamlivá reklama ( §45) o Klamlivé označenie tovaru a služieb ( §46) o Vyvolávanie nebezpečenstva zámeny (§47) o Parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa ( §48) o Podplácanie (§49) o Zľahčovanie ( §50) o Porušenie obchodného tajomstva (§51) o Ohrozovanie zdravia spotrebiteľa a životného prostredia. ( §52) Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby: o sa tohto konania zdržal o odstránil závadný stav, o poskytol primerané zadosťučinenie (ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch), o nahradil škodu, o vydal bezdôvodné obohatenie Aktívnu legitimáciu priznáva ObZ zásadne všetkým osobám, t.j. súťažiteľom, spotrebiteľom a iným osobám, ako aj PO oprávneným hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Pasívne legitimovaný - teda ten, kto môže byť žalovaný – je v zákone označovaný ako „rušiteľ“. o Kto môže byť rušiteľom vyplýva z úpravy jednotlivých skutkových podstát nekalosúťažného konania. Zákaz kumulácie žalôb => len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z toho istého konania prípustné 6. Ochrana informácií v obchodno-právnych vzťahoch s dôrazom na právnu úpravu obchodného tajomstva a dôvernej informácie Obchodné tajomstvo: Patrí k predmetom práv patriacich k podniku a jeho hlavnou funkciou je ochrana určitej skutočnosti pred konkurenciou Možno ho vymedziť nasledujúcimi znakmi, ktoré musia byť kumulatívne splnené o tvoria ho skutočnosti ▪ Obchodnej: napr. zásady tvorby cien ▪ Výrobnej: napr. receptúra na výrobu čokolády ▪ Technickej povahy: napr. technologický postup pri frézovaní o tieto skutočnosti súvisia s podnikom o skutočnosti majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu: ▪ predmet obchodného tajomstva možno spravidla oceniť a obsahuje skutočnosti, na ktorých má podnikateľ hospodársky záujem ▪ predmetom však môžu byť aj také skutočnosti, ktoré majú nemateriálnu, teda morálnu hodnotu o skutočnosti nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné: ▪ pokiaľ by sa tieto informácie stali dostupnými, nebol by žiaden dôvod ich utajovať  ▪ skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo si taktiež nevyžadujú registráciu v príslušnom registri, ako je tomu u niektorých iných obdobných práv o podnikateľ má záujem tieto skutočnosti utajiť o utajovanie skutočností zabezpečuje podnikateľ tomu zodpovedajúcim spôsobom ▪ Spôsob utajenie závisí predovšetkým od predmetu obchodného tajomstva ▪ Obchodným menom tak nebude napr. výrobný postup, ktorý podnikateľ reprezentuje pri konaní na veľtrhu ▪ Pokiaľ podnikateľ prezentuje dovtedy utajovanú skutočnosť na verejnosti, skutočnosť stráca povahu obchodného tajomstva Inštitút dôvernej informácie § 271 OBZ: Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373 a nasl. (náhrada škody) Obchodné tajomstvo vs. Dôverná informácia 1. dôverná informácia vzniká iba na základe vyhlásenia jednej zo strán, nemusí spĺňať žiadnu vlastnosť (Mamojka prednáša v teplákoch, môže byť dôverná info) 2. obchodné tajomstvo musí spĺňať znaky 7. Konanie podnikateľa – priame konanie a konanie v zastúpení ( zákonné, zmluvné). Register diskvalifikovaných osôb Konaním podnikateľa sa rozumie spôsob, akým podnikateľský subjekt prejavuje spôsob, akým sa zaväzuje vo vzťahu k tretím osobám. Prejavuje vôľu smerujúci najmä k vzniku, zmene, zániku práv a povinnosti, ktoré právne predpisy, s takýmto prejavom spájajú. Podnikateľ môže konať priamo (sám) alebo nepriamo, prostredníctvom zástupcu. Priame konanie Rozlišujeme konanie podnikateľa ako: o FO ▪ zaväzuje sa v právnych vzťahoch osobne. ▪ Základným predpokladom pre uzatváranie právnych úkonov FO je, aby bola na tieto úkony plne spôsobilá. o PO ▪ základným predpokladom je jej spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. Túto spôsobilosť nadobúda dňom svojho vzniku. ▪ Sú tak určitými umelými výtvormi práva, pri ktorých osobné konanie neprichádza do úvahy. ▪ V tomto zmysle orgánom oprávneným robiť v mene spoločnosti právne úkony je jej štatutárny orgán. ▪ Konanie štatutárneho orgánu je teda priamym konaním podnikateľa, štatutárny orgán nie je podnikateľovým zástupcom.  ▪ V prípade obchodných spoločností a družstva určuje štatutárny orgán ObZ, pre štátny podnik vymedzuje štatutárny orgán zákon o štátnom podniku. ▪ Štatutárny orgán vo všeobecnosti predstavuje osobu alebo osoby, ktoré sú podľa zmluvy o zriadení PO, zakladateľskej listiny alebo zákona oprávnené konať vo všetkých veciach PO. Akékoľvek interné obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je voči tretím osobám účinné. Od obmedzenia konateľského oprávnenie je nutné odlíšiť upresnenie spôsobu, akým má člen štatutárneho orgánu konať. o Spôsob konania môže byť určený napríklad predpísaným počtom členov štat. orgánu, súhlas ktorých je nutný pri uzatváraní právneho úkonu. o Nedodržanie spôsobu konania štatutárneho orgánu má za následok neplatnosť PÚ. ObZ v snahe zabezpečiť ochranu tretím osobám formuluje zásadu, že podnikateľ je zaviazaný aj v prípade excesu, kedy štatutárny orgán uzavrie PÚ v predmete podnikania, na ktorý podnikateľ nie je oprávnený (napr. v rozpore so živnostenským oprávnením sa zaviaže na výkon určitej služby). Takýto právny úkon je platný a napriek tomu, že štat.orgán tak prekročí rozsah predmetu svojho podnikania, bude podnikateľ voči tretej osobe zaviazaný. Plnenie takéhoto záväzku bude spravidla neoprávneným podnikaním. Zo zásady, že podnikateľ je zaviazaný z konania štat.orgánu, stanovuje ObZ jednu výnimku: o Ak by štat.orgán svojím konaním prekročil pôsobnosť, ktorú mu zveruje alebo umožňuje zveriť zákon, podnikateľ za takéhoto konania nebude zaviazaný. Oprávnenie konať v mene spoločnosti týmto osobám vzniká v momente, ako sa stali členmi štatutárneho orgánu. Člen štatutárneho orgánu je teda oprávnený zaväzovať spoločnosť od mementu svojho ustanovenia, aj keď ešte nie je zapísaný ako člen štat. orgánu v obchodnom registri. Rovnako ukončenie konateľského oprávnenia sa neodvíja od výmazu z obchodného registra, ale od ukončenia funkcie. Nepriame konanie: Podnikateľ nemusí vstupovať do právnych úkonov priamo, ale môže za neho konať aj zástupca. Rozlišujeme zastúpenie zákonné (na základe zákona alebo rozhodnutia štatutárneho orgánu) alebo zmluvné (na základe dohody o plnomocenstve). Z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému podnikateľovi Aby zástupca vôbec mohol podnikateľa platne zaväzovať, musí byť sám plne spôsobilý na daný právny úkon. Zmluvné zastúpenie v obchodných vzťahoch: o dohoda o plnomocenstve ▪ zástupcom konajúcim na základe plnomocenstva môže byť tak FO, ako aj PO. ▪ FO koná ako zástupca osobne, PO koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. ▪ prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnej moci (tzv. exces) vyvoláva právne následky pre zastupovaného aj pre zástupcu. ▪ ak zastúpený podnikateľ neoznámi osobe s ktorou sa konalo, svoj nesúhlas s prekročením plnej moci bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o prekročení dozvedel, prejavuje tak svoj súhlas s týmto prekročením. ▪ písomnú formu musí mať plnomocenstvo iba v dvoch prípadoch: ak samotný právny úkon, ktorého sa týka, musí byť urobený v písomnej forme, alebo ak sa plnomocenstvo netýka iba určitého právneho úkonu ▪ vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku => nemôže teda konať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa podnikateľa. o udelenie prokúry §14 OBZ ▪ Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. ▪ Prokúru možno udeliť len FO, možno ju udeliť aj viacerým FO. ▪ je osobitným druhom plnej moci typickým je obchodné vzťahy ▪ zapisuje sa do OR- zápis má konštitutívne účinky ▪ v prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené. ▪ obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám. ▪ pre udeľovanie prokúry nepredpisuje ObZ špeciálnu formu, keďže ide o plnú moc, ktorá sa netýka iba určitého právneho úkonu, v zmysle ObZ je nutné, aby bola udelená písomne; ▪ prokúru vystavuje podnikateľ - FO osobne, PO prostredníctvom štatutárneho orgánu. ▪ ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne => prokúra prestáva byť účinná už odvolaním prokuristu, alebo jeho vzdaním sa funkcie; ▪ okruh osôb, ktoré je možné vymenovať do funkcie prokuristu, nie je v zákone vymedzený, v zásade prokuristom nemôžu byť osoby, ktorým oprávnenie zaväzovať podnikateľa vyplýva z iných dôvodov (napr. člen štatutárneho orgánu). Osobitné spôsoby konania za podnikateľa: §15 ods.1 OBZ: Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. o Tieto činnosti spravidla vychádzajú z interných organizačných aktov podnikateľa. o §15 ods.2 OBZ: Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. §16 OBZ: Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.“ Dôkazné bremeno pri vyvrátení dobromyseľnosti tretej osoby zaťažuje podnikateľa. Register diskvalifikovaných osôb: Rozhodnutie o vylúčení → §13a je neverejný register, v ktorom sa evidujú údaje o fyzických osobách vylúčených z výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Súd, ktorý vydá rozhodnutie o vylúčení, túto skutočnosť v podobe diskvalifikačného listu a rovnopisu rozhodnutia o vylúčení bezodkladne oznámi Okresnému súdu, ktorý bude viesť register diskvalifikácií pre celé územie Slovenskej republiky. Následne súd spravujúci agendu registra diskvalifikovaných osôb bezodkladne odošle výpis z registra diskvalifikácií súdom, ktoré vedú obchodný register, v ktorom je vylúčená osoba zapísaná. Následne príslušný súd aj bez návrhu vykoná výmaz zapísanej osoby, ktorá je vylúčená z výkonu funkcií, z obchodného registra. Napriek tomu, že diskvalifikovaná osoba je povinná všetkým dotknutým obchodným spoločnostiam a družstvám túto skutočnosť oznámiť, súd potvrdenie o vykonaní výmazu osoby z obchodného  registra doručí aj právnickým osobám, v ktorých vylúčená osoba pôsobila, aby mohli riadne zabezpečiť svoj chod. Údaje z diskvalifikačných listov sa v registri diskvalifikácií evidujú po dobu trvania vylúčenia fyzickej osoby z výkonu funkcií. Register diskvalifikovaných osôb je neverejným registrom, ale na základe žiadosti je možné z tohto registra získať potvrdenie o tom, či o žiadateľovi v registri záznam je alebo nie je. 8. Charakteristické črty nadnárodných obchodných spoločností ( SE, SCE, EZHZ) 9. Podnikanie zahraničných osôb, ochrana majetku zahraničných osôb, sloboda usadzovania v judikatúre SD EÚ s dôrazom na prípady Daily Mail ( Rozsudok vo veci C- 81/87), Cartesio ( Rozsudok vo veci C-210/06), VALE Épitési ( rozsudok vo veci C- 378/10), POLBUD – WYKONAWSTWO ( Rozsudok vo veci C-106/06) 10. Obchodný register, obchodný vestník ( formálne a materiálne preskúmavanie zapisovaných údajov do obchodného registra, opravné prostriedky, konštitutívnosť a deklaratórnosť zápisov do obchodného registra, súdne poplatky) Obchodný register: je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín. Vedie ho registrový súd- okresný súd v sídle kraja. OR je verejnou databázou informácií o podnikateľských subjektoch, ktoré sú v ňom zapísané. Ide predovšetkým o také informácie, ktoré sú v hospodárskom styku dôležité pre tretie osoby, vstupujúce so zapísaným podnikateľom do právnych vzťahov Zápisu do OR nepodliehajú všetky podnikateľské subjekty, ale iba tie, ktorým túto povinnosť ukladá OZ. o Obligatórne sa do OR zapisujú: o obchodné spoločnosti a družstvá ▪ PO, o ktorých to ustanovuje zákon (napr. štátny podnik- zápis ma konštitutívny účinok, Fond národného majetku a i.- zápis ma deklaratórny účinok) ▪ FO, ak jej takáto povinnosť vyplýva z osobitného zákona ▪ nadnárodné formy obchodných spoločností, ktoré sú zriadené na základe nariadenia priamo aplikovateľného sekundárneho európskeho práva ▪ zahraničné osoby ▪ pokiaľ sú vytvorené, tak aj organizačné zložky podnikov o Fakultatívne sa do OR môže dať zapísať FO s trvalým pobytom na území SR, pokiaľ je podnikateľom Zápisy do OR môžu vyvolávať 2 druhy účinkov: Konštitutívne: sú tie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zanikajú určité právne skutočnosti, pričom ich účinky nastávajú najskôr dňom zápisu (t.j. s účinnosťou ex nunc) V praxi ide napr. o vznik obchodnej spoločnosti, kedy spoločnosť vzniká dňom, kedy bola zapísaná do obchodného registra. Zápis týchto skutočností do obchodného registra má totiž veľký význam, nakoľko bez neho samotné nenadobudnú účinky. Typickým príkladom je zápis zmeny sídla obchodnej spoločnosti do obchodného registra → Ak obchodná spoločnosť prostredníctvom príslušných orgánov rozhodne o zmene svojho  sídla, účinky takéhoto rozhodnutia obchodnej spoločnosti nastávajú až zápisom tejto zmeny (výmazu starého sídla a zápisu nového sídla) do obchodného registra. Deklaratórne: predstavuje potvrdenie určitého stavu, resp. určitej právnej skutočnosti (udalosti), ktorá u podnikateľa ako zapísanej osoby nastala (ide napríklad o prípad zmeny v osobe konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, ku ktorej zmene došlo v dôsledku rozhodnutia valného zhromaždenia). To znamená, že účinky rozhodnutia spoločnosti o zmene v osobe konateľa, teda zánik funkcie pôvodného konateľa, ako aj vznik funkcie nového, ak bol vymenovaný, nenastávajú zápisom týchto skutočností do obchodného registra, ale sú viazané na iné právne skutočnosti – rozhodnutie valného zhromaždenia (ktoré určí vo svojom rozhodnutí konkrétny deň vzniku/zániku funkcie) a zápis do obchodného registra uvedené zmeny iba deklaruje. Voči tretím osobám je však možné domáhať sa týchto účinkov až odo dňa ich zverejnenia; výnimkou je prípad, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela (§ 27 ods. 3 Obchodného zákonníka). Deklaratórne účinky vo vzťahu k OR majú zápis/výmaz/zmena nasledovných údajov: o predmet podnikania alebo činnosti – doplnenie alebo výmaz niektorého predmetu podnikania o zápis zmeny v osobe konateľa o zápis zmeny člena dozornej rady o zmena v osobách spoločníkov o zápis zvýšenia/zníženia základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným o výška vkladu každého spoločníka do základného imania a rozsah jeho splatenia o vstup do likvidácie a skončenie likvidácie o zápis likvidátora, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, o vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania o zápis/výmaz správcu konkurznej podstaty o povolenie vyrovnania a skončenie reštrukturalizačného konania Formálne preskúmavanie zapisovaných údajov: podľa tejto úpravy registrovaný súd len preveruje či o návrh na zápis podala oprávnená osoba, o je návrh na zápis úplný, o sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, o sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, o údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, o bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti. Materiálne preskúmavanie zapisovaných údajov: vykonáva len pri prvozápisoch obchodných spoločností a družstva, pri zápise zmeny obchodného mena (preskúmava sa totožnosť), pri zápisoch predmetu podnikania, pri zápise zahraničnej osoby ako osoby oprávnenej konať v mene podnikateľa... Registračné konanie: do OR zapisuje okresný úrad v sídle kraja, o zápise v prvostupňovom konaní rozhoduje vyšší súdny úradník /vsú/; Zápis možno rozdeliť do 2 fáz:  o štádium od podania návrhu do zápisu/ odmietnutia zápisu do OR- v kompetencii vsú (spravuje sa zákonom o OR) o štádium od podania námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu po rozhodnutie o námietkach Registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či: o návrh na zápis podáva oprávnená osoba: ▪ Podnikateľ – fyzická osoba ▪ Štatutárny orgán právnickej osoby ▪ Splnomocnenec ▪ Právnické osoby nezapísané – všetky oprávnené osoby podľa OBZ (všetci spoločníci, všetci konatelia, všetci členovia predstavenstva) o je návrh na zápis úplný; za neúplný sa považuje návrh na zápis: ▪ ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, ▪ v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené zákonom o OR alebo iným zákonom ▪ v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých zákon o OR alebo osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ▪ ktorý je nezrozumiteľný o sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené zákonom (listiny ustanovené zákonom o OR, Obz a i.) o sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom o údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh o bol zaplatený súdny poplatok, okrem podaní, ktoré nepodliehajú poplatkovej povinnosti; Návrh na zápis údajov; opravné prostriedky podáva sa do 30 dní odo dňa relevantnej právnej skutočnosti (napr. nastali účinky právnej skutočnosti- účinky zmluvy o prevode obchodného podielu), 90 dní pri prvozápise spoločnosti alebo družstva. Ak nie sú splnené všetky podmienky, tak registrový súd nevykoná zápis a upovedomí o tom navrhovateľa. Až do štádia vydania upovedomenia o odmietnutí zápisu ide o inú činnosť súdu, vykonáva ju vsú a konanie nemá občianskosúdny charakter. Oznámenie obsahuje aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Navrhovateľ môže podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia/ vydania oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu. Sudca vyhovie námietkam alebo ich zamietne=>konanie sa na prvostupňovom súde končí => potom môže navrhovateľ podať odvolanie na odvolací súd (KS) Obchodný vestník: Právna úprava- Zákon o Obchodnom vestníku. OV je informačný systém verejnej správy sprístupnený na webovom sídle vydavateľa, prostredníctvom ktorého povinné osoby zverejňujú údaje o sebe, o svojej činnosti alebo o činnosti tretích osôb podľa osobitných predpisov. Povinnou osobou je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon ustanovuje povinnosť zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Podmienkou zverejnenia údajov je vykonanie registrácie povinnou osobou. Obchodný vestník sa vydáva iba v elektronickej podobe ( na stránke Ministerstva spravodlivosti SR).  Informácie v Obchodnom vestníku a ich využívanie v praxi: o Prihlasovanie pohľadávok po začatí konkurzu, o Nemožnosť individuálne vymáhať pohľadávku, ak začalo konkurzné konanie o Výhodnejšie obstaranie majetku, o Zabezpečenie pohľadávky pri znížení základného imania, o Uplatnenie nárokov veriteľov pri zrušení spoločnosti bez likvidácie, o Uplatnenie nárokov veriteľov v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou, o Dokumenty ukladané do zbierky listín Obchodného registra a zmeny zapísaných údajov.