Predmety prijímacej skúšky - PDF

SLOVENSKÁ ZDRAVOTNÍCKA UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Limbová 12, 833 03 Bratislava 37 PREDMETY PRIJÍMACEJ SKÚŠKY Bakalárske štúdium, denná forma štúdia ošetrovateľstvo:...

SLOVENSKÁ ZDRAVOTNÍCKA UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Limbová 12, 833 03 Bratislava 37 PREDMETY PRIJÍMACEJ SKÚŠKY Bakalárske štúdium, denná forma štúdia ošetrovateľstvo: - bez prijímacej skúšky, pôrodná asistencia: - bez prijímacej skúšky, fyzioterapia: - biológia, fyzika (v rozsahu učiva z gymnázia) - písomný test, - skúška telesnej zdatnosti, urgentná zdravotná starostlivosť: - biológia, náuka o spoločnosti (v rozsahu učiva z gymnázia) - písomný test, - skúška telesnej zdatnosti, rádiologická technika: - biológia, fyzika (v rozsahu učiva z gymnázia) - písomný test. Bakalárske štúdium, externá forma štúdia ošetrovateľstvo: - bez prijímacej skúšky, fyziologická a klinická výživa - bez prijímacej skúšky, dentálna hygiena: - biológia, chémia (v rozsahu učiva z gymnázia) - písomný test. Magisterské štúdium, externá forma štúdia ošetrovateľstvo: - bez prijímacej skúšky, fyzioterapia: - bez prijímacej skúšky. Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia 1. Stavbou tela živočíchov sa zaoberá: A. antropológia B. fyziológia C. anatómia D. organológia 2. Anatómia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá: A. stavbou orgánov, sústav a organizmu ako celku B. štúdiom pavúkov C. biológiou človeka D. vonkajšou stavbou tela rastlín 3. Mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a rastlinných pletív skúma: A. anatómia B. cytológia C. histológia D. fyziológia 4. Histológia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom: A. štruktúry rastlinných a živočíšnych buniek B. živočíšnych tkanív C. rastlinných pletív D. životnými procesmi na úrovni bunky 5. Životné procesy organizmov skúma: A. fyziografia B. fyziológia C. fyziognómia D. etológia 6. Fyziologické vedy sa zaoberajú: A. vývojovými zmenami organizmov B. vzťahom organizmov k ich prostrediu C. životnými procesmi prebiehajúcimi v organizmoch D. funkciami jednotlivých orgánov 7. Antropológia sa zaoberá štúdiom: A. človeka B. pavúkov C. vyhynutých rastlín D. individuálneho vývinu organizmov 8. Etológia je biologická disciplína, ktorá skúma: A. životné procesy živočíchov B. vývin živočíchov C. správanie živočíchov D. vplyv živočíchov na prostredie 9. Správaním živočíchov sa zaoberá: A. etnológia B. ekológia C. etológia D. fyziografia Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 1. strana 10. Etológia je veda: A. o etnických skupinách živočíchov, vrátane človeka B. o správaní sa živočíchov vo voľnej prírode C. o schopnostiach učenia sa zvierat D. o pôvode infekčných chorôb 11. Aplikované biologické vedy riešia otázky: A. životného prostredia a ochrany prírody B. praktických potrieb spoločnosti C. všeobecných vlastností živých sústav D. dejín biologického poznania 12. Medzi aplikované biologické disciplíny patria: A. humánna a veterinárna medicína B. agrobiológia C. biochémia D. bionika 13. Všeobecné zákonitosti vývoja organizmov skúma: A. vývinová biológia B. evolučná biológia C. fylogenéza D. fyziológia 14. Medzi taxonomické vedy patria: A. systematická botanika a zoológia B. ekológia a etológia C. cytológia, histológia a fyziológia D. entomológia a ornitológia 15. Systematickým triedením organizmov sa zaoberá: A. morfológia B. taxonómia C. anatómia D. etológia 16. Je správne tvrdenie, že genetika potvrdzuje platnosť evolučnej teórie? A. nie, genetika ako náuka o dedičnosti evolúciu vyvracia B. nie, genetický výskum dokazuje, že genetické informácie sa nemenia, iba kombinujú C. áno, J.G.Mendel pri formulácii svojich zákonov čerpal z Darwinových skúseností D. áno, objav zákonitostí dedičnosti prispel k pochopeniu vývoja organizmov 17. Švédsky prírodovedec Carl Linné prispel k rozvoju biológie ako: A. autor teórie o postupnom vývoji živej prírody B. autor dvojslovného pomenovania organizmov (binomickej nomenklatúry) C. tvorca teórie o význame prostredia pri vzniku nových druhov D. zakladateľ modernej systematiky 18. Za zakladateľa mikrobiológie považujeme: A. L.Pasteura B. R. Hooka C. A. Leeuwenhoeka D. J.E.Purkyněho Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 2. strana 19. Biochemici Watson a Crick objavili v roku 1953: A. základné zákony dedičnosti B. nositeľa genetickej informácie C. princípy genetického kódu D. štruktúru dvojzávitnicovej DNA 20. Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie Galenos, Avicena a W. Harwey? A. boli to botanici B. prispeli k vytvoreniu prvého systému organizmov C. boli to lekári D. zaoberali sa patogénnymi mikroorganizmami 21. Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie M.J. Schleiden, T. Schwann a J.E. Purkyně? A. boli to lekári B. boli to zakladatelia mikrobiológie C. nezávisle od seba ako prví pozorovali bunky D. nezávisle od seba sformulovali bunkovú teóriu 22. Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie urobil prvú verejnú pitvu v Čechách? A. J.E. Purkyně B. J.G. Mendel C. J. Jesenius D. A. Vesalius 23. K objavu krvných skupín prispeli: A. J. Janský B. J. Jesenius C. K. Landsteiner D. M. Rhesus 24. Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie sa zaslúžili o rozvoj fyziológie človeka? A. I.P. Pavlov B. W. Harvey C. J.E. Purkyně D. J.B. Lamarck 25. Autorom evolučnej teórie je: A. I.P.Pavlov B. Ch.R. Darwin C. A.I. Oparin D. J.G. Mendel 26. Zakladateľom klasickej genetiky je: A. L. Pasteur B. Ch.R. Darwin C. J.G. Mendel D. I.P. Pavlov 27. Pokus (experiment) sa od pozorovania odlišuje tým, že: A. pri ňom používame prístroje B. aktívne zasahujeme do prírodných dejov C. prebieha v laboratórnych podmienkach D. je to vedecká metóda Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 3. strana 28. Ak chceme pri pokusoch zabrániť náhodným chybám a omylom, je najdôležitejšie: A. zapisovať výsledky B. stanoviť jasný cieľ C. viackrát ich opakovať D. používať modelové organizmy 29. Tvrdenie, že všetky živé organizmy sú otvorené sústavy znamená, že si so svojim okolím vymieňajú: A. látky, energiu a informácie B. iba látky a energiu C. iba informácie D. iba energiu 30. Pod pojmom metabolizmus rozumieme: A. príjem látok bunkou z prostredia B. súhrn anabolických a katabolických dejov v bunke C. premenu látok a energie v organizme D. syntézu a rozklad látok 31. Pri anabolických dejoch dochádza v bunke k: A. spotrebe energie B. uvoľneniu energie C. tvorbe zložitých látok z jednoduchých D. rozkladu zložitých látok na jednoduché 32. Pri katabolických dejoch dochádza v bunke k: A. spotrebe energie B. uvoľneniu energie C. tvorbe zložitých látok z jednoduchých D. rozkladu zložitých látok na jednoduché 33. Keď sa v bunke štiepia zložité látky na jednoduché, ide o: A. anabolické procesy B. katabolické procesy C. procesy asimilácie D. procesy disimilácie 34. Keď sa v bunke syntetizujú zložité látky z jednoduchých, ide o: A. procesy asimilácie B. procesy disimilácie C. anabolické procesy D. katabolické procesy 35. Pri anabolických dejoch sa energia v bunke: A. spotrebúva B. uvoľňuje C. stráca D. odbúrava 36. Pri katabolických dejoch sa energia v bunke: A. stráca B. premieňa C. spotrebúva D. uvoľňuje Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 4. strana 37. Energia sa pri exergonických reakciách: A. uvoľňuje B. spotrebúva C. stráca D. premieňa 38. Energia sa pri endergonických reakciách: A. stráca B. odbúrava C. uvoľňuje D. spotrebúva 39. Dýchanie je príkladom na: A. katabolický proces B. exergonickú reakciu C. anabolický proces D. endergonickú reakciu 40. Fotosyntéza je príkladom na: A. katabolický proces B. exergonickú reakciu C. anabolický proces D. endergonickú reakciu 41. K anabolickým reakciám patrí: A. syntéza ATP B. proteosyntéza C. dýchanie D. kvasenie 42. Medzi katabolické reakcie patrí: A. dýchanie B. mliečne kvasenie C. replikácia DNA D. oxidácia cukrov 43. Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia spotrebúva, ide o: A. anabolickú reakciu B. katabolickú reakciu C. asimilačný dej D. disimilačný dej 44. Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia uvoľňuje, ide o: A. asimiláciu B. disimiláciu C. anabolizmus D. katabolizmus 45. Biologická oxidácia môže prebiehať: A. iba za prístupu kyslíka B. anaeróbne aj aeróbne C. aj bez prístupu kyslíka D. len aeróbne Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 5. strana 46. Anaeróbna glykolýza prebieha: A. v cytoplazme všetkých aktívnych buniek B. v mitochondriách C. iba v cytoplazme prokaryotických buniek D. v endoplazmatickom retikule 47. Biologická oxidácia znamená: A. postupné odbúravanie uhlíka z biologického substrátu B. postupné štiepenie organických látok, spojené s uvoľňovaním energie C. súhrn anabolických dejov v bunke za prístupu kyslíka D. procesy spojené s okysličovaním cytoplazmy 48. Aeróbne dýchanie znamená: A. výmenu kyslíka medzi krvou a pľúcnymi alveolami B. úplnú oxidáciu organických látok za prítomnosti kyslíka C. okysličovanie krvi D. rozklad glukózy bez prístupu kyslíka 49. Respiračný kvocient – RQ vyjadruje: A. množstvo O2 spotrebovaného pri oxidácii glukózy B. intenzitu dýchania C. pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2 D. závislosť uvoľnenej energie od spotrebovaného O2 pri dýchaní 50. Konečným produktom štiepenia organických látok pri dýchaní je: A. glukóza B. ATP C. CO2 a O2 D. CO2 a H2O 51. Jedinou formou energie, ktorú sú schopné využívať všetky bunky na svoje životné procesy je: A. svetelná energia B. energia chemických väzieb C. tepelná energia D. môžu využívať viaceré formy energie 52. Univerzálny prenášač energie v bunke je: A. molekula ATP B. kyselina adenozíntrifosforečná C. aktívny chlorofyl a D. molekula adenínu 53. Molekula ATP slúži v bunke ako: A. univerzálny prenášač energie B. urýchľovač enzymatických reakcií C. zdroj dusíkatých báz D. energetická konzerva 54. Môže molekula ATP prenášať energiu z jednej bunky do druhej? A. áno, je to univerzálny prenášač energie B. áno, je to malá molekula, preto môže prejsť cez cytoplazmatickú membránu C. nie, ľahko prechádza iba cez membrány mitochondrií do cytoplazmy D. nie, energetický metabolizmus prebieha v každej bunke osobitne Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 6. strana 55. Ktoré z uvedených organizmov nemajú vlastný metabolizmus? A. riasy B. baktérie C. vírusy D. endoparazity 56. Homeostáza znamená: A. rovnováhu medzi organizmom a prostredím B. schopnosť organizmov prijímať potrebné látky z prostredia C. stálosť vnútorného prostredia organizmu D. schopnosť vyvíjať sa 57. Stálosť vnútorného prostredia sa nazýva: A. homonómia B. homeostáza C. homológia D. izonómia 58. Schopnosť samoregulácie v organizme sa uplatňuje prostredníctvom systému: A. reakcií na podnety B. reflexov C. spätných väzieb D. imunitných reakcií 59. K nebunkovým organizmom patria: A. vírusy, baktérie a sinice B. iba vírusy C. len baktérie a sinice D. nebunkové organizmy neexistujú 60. Príkladom bunkových kolónií sú: A. organizácia buniek váľača gúľavého B. bunky prvokov, ktoré po delení zostávajú spolu C. bakteriofágy v hostiteľskej baktérii D. plazmódiá v krvi hostiteľa 61. Indivíduá vyššieho rádu sú: A. spoločenstvá jedincov s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou, ktorí nemôžu existovať samostatne B. jedince s funkčnou špecializáciou trvale žijúce v skupinách C. čriedy, svorky, kŕdle D. včelstvá, mraveniská 62. Medzi heterotrofné organizmy patria: A. iba živočíchy a rastlinné parazity B. iba živočíchy a huby C. iba živočíchy a jednobunkové organizmy D. živočíchy, huby, prvoky a nezelené rastliny 63. Organizmy rozdeľujeme na heterotrofné a autotrofné podľa spôsobu prijímania A. uhlíka B. kyslíka C. dusíka D. draslíka Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 7. strana 64. Heterotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: A. živia sa organickými látkami B. organické látky si tvoria z anorganických C. prijímajú uhlík vo forme oxidu uhličitého D. uhlík prijímajú vo forme organických látok 65. Autotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: A. živia sa organickými látkami B. uhlík prijímajú vo forme organických látok C. organické látky si tvoria z anorganických D. uhlík prijímajú vo forme oxidu uhličitého 66. Chemosyntetické organizmy patria k organizmom: A. heterotrofným B. autotrofným C. mixotrofným D. hemiparazitickým 67. Ak organizmy využívajú na syntézu organických látok chemickú energiu, ide o proces: A. chemosyntézy B. chemoautotrofie C. heterotrofie D. také organizmy neexistujú 68. Pohlavné rozmnožovanie je charakteristické: A. len pre živočíchy B. pre živočíchy, huby a rastliny C. pre živočíchy, rastliny a baktérie D. pre živočíchy, rastliny, baktérie aj vírusy 69. Je pravda, že každá zygota je totipotentná? A. nie, lebo každá zygota vnikne z jedinečných gamét B. nie, vlastnosť totipotencie majú iba gaméty C. áno, lebo v jadre obsahuje kompletnú genetickú informáciu D. áno, dáva základ pre diferenciáciu všetkých znakov a vlastností 70. Proces diferenciácie sa uskutočňuje: A. už počas embryonálneho vývinu jedinca B. začína sa po narodení a prebieha skokom C. postupne pod vplyvom regulačných mechanizmov v bunke D. ako proces špecializácie buniek podľa tvaru a funkcie 71. Pojem ontogenéza znamená: A. individuálny vývin organizmu B. je synonymum pre embryológiu C. vývin organizmu od oplodnenia až po zánik D. evolučný vývoj 72. Pojem fylogenéza znamená: A. vývin organizmu od oplodnenia až po zánik B. historický vývoj organizmov C. je to synonymum pre evolučnú biológiu D. je to veda o vzniku a vývoji organizmov Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 8. strana 73. Predchodcovia človeka sa na Zemi objavili: A. v prvohorách B. v druhohorách C. v treťohorách D. v štvrtohorách 74. Evolučnými predchodcami cicavcov boli: A. druhohorné cicavcovité plazy B. morské plazy na konci prvohôr C. druhohorné vtáky D. drobné suchozemské plazy v treťohorách 75. Antroposociogenéza označuje procesy: A. evolúcie človeka pod vplyvom spoločenského vývoja B. hominidizácie, hominizácie a sapientácie C. spoločenských zmien od vzniku Homo sapiens D. vývoja ľudskej činnosti 76. K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces hominidizácie patrí: A. chôdza na dvoch končatinách B. zväčšovanie mozgu C. využívanie ohňa D. zdokonaľovanie ľudskej ruky 77. K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces hominizácie patrí: A. rozvoj kultov a rituálov B. zväčšovanie mozgu C. využívanie ohňa D. zdokonaľovanie ľudskej ruky 78. Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie zaradil človeka do živočíšneho systému medzi primáty ako prvý? A. K.Linné B. E.Haeckel C. CH.R.Darwin D. Aristoteles 79. Odlišné znaky, ktoré majú spoločný fylogenetický pôvod nazývame: A. analogické B. izologické C. homologické D. heterologické 80. Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogenetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na prostredie nazývame: A. homologické B. analogické C. izologické D. heterologické 81. Podľa biogenetického zákona E.Haeckela: A. organizmy vo svojom embryonálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolúcie B. ontogenéza je skráteným opakovaním fylogenézy C. dedičnosť a premenlivosť sú dvomi stránkami toho istého procesu D. dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 9. strana 82. Ekológia je biologická disciplína, ktorá skúma: A. vplyv životného prostredia na človeka B. príčiny a dôsledky znečisťovania životného prostredia C. vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom D. zmeny v prírodnom prostredí zapríčinené človekom 83. Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých: A. živých organizmov, ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti B. živých organizmov, ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok C. vonkajších a vnútorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov D. abiotických a biotických faktorov v prostredí a vzťahy medzi nimi 84. K abiotickým faktorom prostredia patria: A. teplota a prúdenie vzduchu B. slnečná energia C. voda a potrava D. CO2, O2, H2O 85. So zvyšovaním teploty obsah kyslíka vo vode: A. klesá B. stúpa C. ostáva rovnaký D. nie je tu žiadna závislosť 86. Za biotické faktory prostredia považujeme: A. faktory, ktoré vplývajú na živé organizmy B. zložky vnútorného prostredia organizmov C. potravové zdroje a vodu D. vplyvy iných organizmov 87. Súbor jedincov toho istého druhu, ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti, s možnosťou prenosu genetickej informácie nazývame: A. druh B. spoločenstvo C. ekosystém D. populácia 88. Populáciu charakterizujeme ako: A. súbor jedincov rovnakého druhu, žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase B. súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom priestore C. súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi, žijúcich v rovnakom čase D. súbor všetkých jedincov jedného druhu organizmov na Zemi 89. Majú veľké populácie väčšiu šancu prežiť ako malé? A. áno, veľa jedincov v populácii dáva viac možností pri rozmnožovaní B. áno, viac jedincov poskytuje väčšiu možnosť genetickej variability C. nie, pre prežitie je rozhodujúca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť D. nie, schopnosť prežiť nezávisí od množstva jedincov v populácii 90. Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo životný priestor, ide o vzťahy: A. parazitické B. konkurenčné C. neutrálne D. symbiotické Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 10. strana 91. O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme, keď: A. rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu B. rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor C. jedince rôznych populácií sa navzájom požierajú D. rôzne jedince v tej istej populácii majú rovnaké nároky na prostredie 92. Ak organizmy jednej populácie odčerpávajú živiny od jedincov inej populácie, ide o vzťahy: A. neutrálne B. symbiotické C. parazitické D. konkurenčné 93. Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácií organizmy navzájom prospievajú, ide o vzťahy: A. konkurenčné B. neutrálne C. parazitické D. symbiotické 94. K negatívnym vzťahom medzi populáciami zaraďujeme: A. parazitizmus B. symbiózu C. konkurenciu D. predáciu 95. Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: A. stenoekné B. bioindikátory C. euryekné D. synantropné 96. Ekologické optimum prostredia predstavuje: A. ekologickú valenciu prostredia B. stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov C. podmienky, v ktorých sa organizmom najlepšie darí D. rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum 97. Bioindikátory sú organizmy, ktoré: A. sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí B. sa vyskytujú iba tam, kde všetky faktory prostredia dosahujú optimálne hodnoty C. vypovedajú o kvalite prostredia D. sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvárajú špecifické podmienky 98. Pojem biodiverzita znamená: A. rozmanitosť druhového zastúpenia v ekosystémoch B. prenikanie jedného druhu do nového prostredia C. medzidruhový boj organizmov D. rozmanitosť životných podmienok 99. Druhová rozmanitosť v ekosystéme sa nazýva: A. bioindikácia B. biodiverzita C. biocenóza D. biotop Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 11. strana 100. Vírusy patria medzi: A. prokaryotické organizmy B. eukaryotické organizmy C. nukleoproteínové častice D. nebunkové organizmy 101. Vírus je tvorený: A. DNA a RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým plášťom B. DNA alebo RNA a bielkovinou C. DNA, RNA a tukovým obalom D. nukleovou kyselinou a viriónom z tukových čiastočiek 102. Pre rozmnožovanie vírusov platí, že: A. je viazané na hostiteľskú bunku B. začína vytvorením spór C. uskutočňuje sa priečnym delením viriónu D. obvykle vedie k zániku hostiteľskej bunky 103. Z hľadiska životných procesov sú vírusy charakteristické tým že: A. majú jednoduchý látkový metabolizmus B. ich životné procesy sú viazané na hostiteľskú bunku C. ich metabolizmus začína v S- fáze bunkového cyklu D. nemajú vlastný metabolizmus, nie sú schopné samostatnej reprodukcie 104. Je správne tvrdenie, že vírusy sa rozmnožujú mimo hostiteľskej bunky? A. nie, nemajú vlastný genóm, preto musia na svoju reprodukciu využívať DNA hostiteľskej bunky B. nie, nemajú vlastný metabolizmus, preto nie sú schopné zabezpečiť samostatne žiadne životné funkcie C. áno, vírusy tvoria spóry a rozmnožujú sa aj mimo hostiteľskej bunky D. áno, vo vhodných podmienkach tvoria infekčné virióny, ktoré potom napádajú bunky 105. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú vírusy? A. chrípka B. angína. C. tuberkulóza D. hepatitída 106. Onkovírusy spôsobujú: A. škvrny na povrchu listov B. slintačku a krívačku hospodárskych zvierat C. vznik zhubných nádorov D. nekontrolovateľné delenie buniek 107. Medzi detské choroby spôsobené vírusmi patria: A. chrípka B. osýpky C. ovčie kiahne D. žltačka 108. Ktoré vnútrobunkové štruktúry nemajú bunky baktérií? A. mitochondrie B. ribozómy C. jadro D. vakuoly Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 12. strana 109. Bakteriofágy sú vírusy: A. napadajúce baktérie B. spôsobujúce choroby ľudí C. spôsobujúce choroby rastlín D. využívané v génovom inžinierstve 110. Pre vírusy platí: A. sú to vnútrobunkové parazity B. môžu ich prenášať živočíchy C. môžu vyvolávať nádorové ochorenia D. môžeme sa pred nimi chrániť antibiotikami 111. AIDS je nevyliečiteľné ochorenie: A. spôsobené vírusom HIV B. spôsobené baktériou HIV C. prenosné telesnými tekutinami D. imunitného systému 112. Pre všetky baktérie platí, že: A. spôsobujú ochorenia ľudí, zvierat alebo rastlín B. sú schopné vytvárať odolné spóry C. z jednej baktérie vznikajú vždy len dve dcérske D. uhlík získavajú z organických zlúčenín 113. Medzi prokaryotické organizmy patria: A. vírusy, baktérie a sinice B. iba baktérie C. baktérie, sinice a archeóny D. baktérie, sinice a prvoky 114. Majú všetky baktérie bunkovú stenu? A. áno, je pevná a pružná B. áno, obsahuje peptidoglykan C. nie, bunkovú stenu majú iba niektoré baktérie D. nie, baktérie majú iba cytoplazmatickú membránu 115. Základnou zložkou bunkovej steny baktérií je: A. glykogén B. peptidoglykan C. chitín D. jedna vrstva fosfolipidov 116. Tvar tela baktérií môže byť: A. tyčinkovitý B. vláknitý C. guľovitý D. kryštalický 117. Bacily sú baktérie: A. guľovitého tvaru B. tyčinkovitého tvaru C. špirálovitého tvaru D. vláknité Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 13. strana 118. Streptokoky sú baktérie: A. guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky B. guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce C. tyčinkovitého tvaru D. nie sú to baktérie, ale vírusy 119. Stafylokoky sú baktérie: A. guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky B. guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce C. tyčinkovitého tvaru D. nie sú to baktérie, ale vírusy 120. Anaeróbne baktérie sa od aeróbnych líšia tým, že: A. pre svoj život potrebujú kyslík B. nepotrebujú kyslík, pôsobí na ne toxicky C. uhlík získavajú z CO2 D. uhlík získavajú heterotrofne 121. Medzi autotrofné organizmy patria: A. anaeróbne baktérie B. chemoautotrofné baktérie C. rastliny D. sinice 122. Je správne tvrdenie, že bez baktérií by sme mohli mať zdravotné problémy? A. nie, naopak, patogénne baktérie spôsobujú vážne zdravotné ťažkosti B. nie, neexistujú baktérie s pozitívnym vplyvom na zdravie človeka C. áno, baktérie v našom organizme produkujú vitamíny D. áno, symbiotické baktérie ako súčasť črevnej mikroflóry pomáhajú pri trávení 123. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú baktérie? A. angína B. tuberkulóza C. salmonelóza D. besnota 124. Mnohé patogénne baktérie spôsobujú pohlavne prenosné choroby. Sú to: A. syfilis B. AIDS C. mykóza D. kvapavka 125. Mnohé patogénne baktérie spôsobujú závažné hnačkovité ochorenia. Sú to baktérie z rodu: A. Salmonella B. Escherichia C. Streptococcus D. Lactobacilus 126. Mnohé baktérie sa využívajú v priemysle pri výrobe: A. mliečnych produktov B. kvasných produktov C. farmaceutických produktov D. pekárenských produktov Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 14. strana 127. Na výrobu antibiotík sa využívajú: A. spájavé plesne B. paplesňotvaré huby C. kvasinkotvaré huby D. kyjaničkotvaré huby 128. Kvasinkové ochorenia človeka vyvolávajú: A. zástupcovia rodu Candida B. paplesňotvaré huby rodu Aspergillus C. plesne rodu Mucor D. kvasinky rodu Saccharomyces 129. Obsah vody v bunkách závisí od: A. životného prostredia B. veku organizmu C. metabolickej aktivity D. orgánu 130. Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá? A. staršie bunky majú obmedzený príjem vody B. v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita C. v starších bunkách prevládajú katabolické deje D. staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú 131. Vyšší obsah vody v bunke majú: A. pletivá aktívnych častí orgánov B. pletivá pasívnych častí orgánov C. pletivá rastlinných buniek D. pletivá živočíšnych buniek 132. Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú: A. C, O, H, N B. C, Cl, Zn, O C. C, Cl, H, Zn D. C, N, Zn, H 133. Kostrou všetkých organických látok je: A. dvojväzbový uhlík B. štvorväzbový uhlík C. väzba uhlíka s kyslíkom D. väzba uhlíka s vodíkom 134. Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu? A. Na B. Ca C. Fe D. K 135. Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu? A. sacharóza B. celulóza C. glykogén D. chitín Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 15. strana 136. Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie? A. glykogén B. glukóza C. škrob D. chitín 137. Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria: A. cukry B. tuky C. bielkoviny D. minerálne látky 138. Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú: A. monosacharidy B. aminokyseliny C. nukleotidy D. proteíny 139. Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov molekúl proteínov sú: A. aminokyseliny B. bielkoviny C. sacharidové peptidy D. nukleotidy 140. Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny? A. sú to základné stavebné látky B. sú zdrojom energie C. regulujú chemické procesy D. rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke 141. Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú: A. mechanické funkcie B. metabolické funkcie C. imunitu D. regulačné funkcie 142. Guľovité (globulárne) bielkoviny zabezpečujú: A. metabolické funkcie B. regulačné funkcie C. imunitu D. mechanické funkcie 143. V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje: A. 12 aminokyselín B. 20 aminokyselín C. 22 aminokyselín D. 200 aminokyselín 144. Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu? A. 5 B. 10 C. 15 D. 20 Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 16. strana 145. Aké funkcie plnia v bunke sacharidy? A. sú zdrojom energie B. sú to stavebné látky C. podieľajú sa na termoregulácii D. katalyzujú chemické procesy 146. Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu? A. cukry B. tuky C. bielkoviny D. nukleové kyseliny 147. Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu? A. cukry B. tuky C. bielkoviny D. nukleové kyseliny 148. Glykogén je zásobná látka: A. iba živočíchov B. živočíchov a húb C. niektorých rastlín D. vírusov 149. Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme: A. škrobu B. celulózy C. glykogénu D. tuku 150. Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme: A. tuku B. škrobu C. glykogénu D. celulózy 151. Aké funkcie plnia v bunke lipidy? A. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán B. vytvárajú prostredie pre chemické deje C. urýchľujú biochemické reakcie D. predstavujú bohatý zdroj energie 152. Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako: A. súčasť hormónov B. súčasť vitamínov C. súčasť chromozómov D. súčasť enzýmov 153. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú: A. aminokyseliny B. dusíkaté bázy C. nukleotidy D. pentózy Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 17. strana 154. Chromatín sa skladá: A. z bielkoviny a nukleovej kyseliny B. z nukleovej kyseliny a cukru C. z bielkoviny a farbiva nukleínu D. len z nukleovej kyseliny 155. Nukleové kyseliny zabezpečujú: A. kódovanie genetickej informácie B. prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov C. riadenie metabolických dejov v bunke D. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín 156. Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na: A. 2 molekuly ATP B. 4 molekuly ATP C. 16 molekúl ATP D. 21 molekúl ATP 157. Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu : A. 2 molekúl ATP B. 12 molekúl ATP C. 24 molekúl ATP D. viac ako 30 molekúl ATP 158. Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že: A. sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry B. ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou C. rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa D. genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA 159. Medzi prokaryotické organizmy patria: A. baktérie , archeóny a sinice B. baktérie a vírusy C. baktérie, vírusy a sinice D. len baktérie 160. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky: A. jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum B. plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum C. chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy D. vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy 161. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: A. cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát B. cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy C. chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát D. brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy 162. Bunková stena je typickou štruktúrou: A. rastlinných buniek B. živočíšnych buniek C. buniek húb D. buniek baktérií Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 18. strana 163. Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie: A. bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná B. bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná C. bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná D. priepustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od prostredia 164. Bunkové jadro je štruktúra, v ktorej prebieha : A. syntéza nukleových kyselín B. syntéza tukov C. syntéza bielkovín D. syntéza cukrov 165. Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia: A. je ohraničené od cytoplazmy biomembránou B. počas bunkového delenia sa stráca C. syntetizuje ribozómovú RNA D. syntetizuje ribozómové bielkoviny 166. Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje: A. proteíny B. steroidy C. ribozómovú RNA D. transférovú RNA 167. DNA sa nachádza: A. v chromozómoch B. v jadierku C. v plastidoch D. v ribozómoch 168. Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA? A. v cytoplazme B. na ribozómoch C. v jadre D. v jadierku 169. Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny? A. endoplazmatické retikulum B. ribozómy C. plazmidy D. lyzozóm 170. Biomembrány sú tvorené: A. vrstvou fosfolipidov, vláknitými a guľovitými bielkovinami B. dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny C. dvojvrstvou proteínov a vláknitými fosfolipidmi D. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami 171. Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe: A. biomembrán B. fibrilárnych štruktúr v bunke C. chromozómov D. mitotického aparátu Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 19. strana 172. Dvojitú membránu majú tieto bunkové štruktúry: A. jadro, mitochondrie a plastidy B. jadro, vakuoly a plastidy C. iba mitochondrie a plastidy D. iba jadro 173. Za energetické centrum bunky považujeme: A. chloroplasty, ktoré zabezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú B. mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP C. endoplazmatické retikulum, lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov D. jadro, lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky 174. Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu? A. jadro B. cytoplazmatická membrána C. mitochondrie D. chloroplasty 175. Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú: A. mitochondrie a plastidy B. Golgiho aparát a mitochondrie C. plastidy a lyzozómy D. žiadne také štruktúry neexistujú, DNA je iba v jadre 176. Pre mitochondrie platí, že: A. sú energetickým centrom bunky B. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP C. v každej bunke je len jedna mitochondria D. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií 177. Počet mitochondrií v bunke je spravidla: A. 1 B. 2 C. môže ich byť niekoľko stovák D. neprevyšuje 100 178. Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané: A. nukleové kyseliny B. lyzozómy C. ribozómy D. enzýmy 179. Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva: A. z endoplazmatického retikula a ribózy B. z endoplazmatického retikula a RNA C. z endoplazmatického retikula a ribozómov D. z endoplazmového retikula a DNA 180. Ribozómy syntetizujú: A. bielkoviny B. cukry C. tuky D. ribozómovú RNA Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 20. strana 181. Štruktúry bunky, ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú: A. jadro, endoplazmatické retikulum a ribozómy B. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát C. voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy D. endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát 182. K neživým súčastiam bunky patria: A. škrobové zrná B. tukové kvapky C. inklúzie D. cytoskelet 183. Pohybovú funkciu v bunke zabezpečujú: A. mikrofilamenty B. mikrotubuly C. intermediárne filamenty D. intermediárne tubuly 184. Mikrofilamenty sú: A. jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu B. trubicovité útvary v cytoplazme bunky C. vlákna deliaceho vretienka D. fibrilárne štruktúry 185. Mikrotubuly sú: A. fibrilárne štruktúry B. jemné vlákna v cytoplazme bunky, ktoré umožňujú kontrakciu C. trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie D. kanáliky, ktoré tvoria endoplazmatické retikulum 186. Fibrilárne štruktúry, ktoré nemajú schopnosť kontrakcie, sa nazývajú: A. intercelulárne filamenty B. intermediárne filamenty C. intermediárne tubuly D. intercelulárne tubuly 187. Dynamickú kostru bunky tvorí: A. cytoskelet B. cytoplazma C. sústava kryštalických inklúzií D. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov 188. Intermediárne filamenty majú funkciu: A. pohybovú B. spevňovaciu C. transportnú D. metabolickú 189. Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú: A. mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty B. fibrín, tubulín a myozin C. aktín, myozín, bielkovinové filamenty D. tubulín, filamenty a intermediárny fibrín Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 21. strana 190. Endosymbiotická teória vysvetľuje: A. vznik lišajníkov B. vznik eukaryotickej bunky C. fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami D. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov 191. Pri ktorých mechanizmoch prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu, je potrebná energia? A. osmóza B. aktívny transport C. fagocytóza D. pinocytóza 192. Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou: A. bielkovinových prenášačov B. fagocytózy C. pinocytózy D. difúzie 193. Difúzia je: A. pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou B. rozptyl látky v rozpúšťadle C. rozptyl rozpúšťadla v látke D. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu 194. Príkladom difúzie v živých organizmoch je: A. prechod kyslíka z alveol do krvi B. absorpcia vody v črevách C. spätné vstrebávanie vody a minerálnych látok v kanálikoch nefrónu D. prechod CO2 z buniek do krvi 195. K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza prostredníctvom: A. osmózy B. pinocytózy C. fagocytózy D. bielkovinových kanálikov 196. Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje: A. pinocytóza B. fagocytóza C. transportná bielkovina D. ATP 197. Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje: A. difúzia B. osmóza C. endocytóza D. transportná bielkovina 198. K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri: A. exocytóze B. endocytóze C. pinocytóze D. fagocytóze Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 22. strana 199. Osmóza je: A. pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky B. pohyb látky za rozpúšťadlom C. tlak vo vnútri kapilár D. tlak vo vnútri buniek 200. Plazmolýza nastane, keď sa bunka ocitne v prostredí: A. hypotonickom B. hypertonickom C. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc D. s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc 201. Osmotická lýza červených krviniek môže nastať v: A. roztoku soli B. roztoku glukózy C. v alkohole D. v destilovanej vode 202. Koncentrácia hypertonického prostredia je: A. premenlivá v závislosti od prostredia B. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme 203. Koncentrácia hypotonického prostredia je: A. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme B. premenlivá v závislosti od prostredia C. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme 204. Koncentrácia izotonického prostredia je: A. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme B. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme D. premenlivá v závislosti od prostredia 205. V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští? A. hypotonickom B. hypertonickom C. izotonickom D. v roztoku soli 206. Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl? A. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. B. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú C. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu D. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný 207. Pinocytóza: A. patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu B. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu C. zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie D. zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 23. strana 208. Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: A. endocytóza B. pinocytóza C. osmóza D. fagocytóza 209. Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: A. difúzia B. pinocytóza C. fagocytóza D. osmóza 210. Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus? A. 2 B. 4 C. 6 D. 8 211. Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek ? A. jadro B. cytoskelet C. mitochondrie D. mitotický aparát 212. Chromozómy sú: A. morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky B. štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne C. štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu D. štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky 213. Mitózou vznikajú: A. somatické bunky B. všetky bunky organizmu C. všetky bunky organizmov, vrátane baktérií D. len pohlavné bunky 214. V profáze mitózy dochádza k: A. špiralizácii chromozómov B. syntéze DNA C. vzniku mitotického aparátu D. vzniku jadierka 215. V metafáze mitózy dochádza k: A. usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny B. rozchádzaniu dcérskych chromatíd C. rozštiepeniu chromatíd D. rozdeleniu centriol 216. V anafáze mitózy dochádza k: A. rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky B. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky C. ukončeniu delenia jadra D. zániku mitotického aparátu Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 24. strana 217. V telofáze mitózy dochádza k: A. ukončeniu karyokinézy B. priebehu cytokinézy C. dešpiralizácii chromozómov D. vzniku novej DNA 218. Redukcia počtu chromozónov je charakteristická pre: A. heterotypické delenie bunky B. homeotypické delenie bunky C. I. meiotické delenie D. II. meiotické delenie 219. Pre heterotypické delenie platí: A. je to prvé meiotické delenie B. je to druhé meiotické delenie C. počet chromozómov sa redukuje na polovicu D. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu 220. Pre homeotypické delenie platí: A. je to prvé meiotické delenie B. je to druhé meiotické delenie C. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu D. počet chromozómov sa redukuje na polovicu 221. Karyokinéza je: A. delenie jadra B. pohyb jadra v cytoplazme C. pohyb centriol po rozdelení D. pohyb chromozómov v anafáze 222. Cytokinéza je proces, ktorým sa: A. začína proces delenia bunky po interfáze B. začína proces oddeľovania bivalentov C. ukončuje proces delenia bunky v telofáze D. ukončuje proces delenia jadra v mitóze 223. Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné? A. podľa počtu homologických chromozómov v bunke B. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke C. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke D. podľa počtu pohlavných chromozómov 224. Meióza je proces: A. delenia baktérií B. rozmnožovania prvokov C. redukcie počtu chromozómov na polovicu D. reprodukcie vírusov 225. Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách? A. v G1 fáze bunkového cyklu B. počas meiózy C. na začiatku mitózy D. na konci amitózy Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 25. strana 226. Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: A. M B. G1 C. S D. G2 227. Gén predstavuje: A. úsek molekuly DNA, ktorá kóduje úplnú genetickú informáciu o znaku B. poradie aminokyselín, ktoré tvoria bielkovinu C. jedno vlákno DNA, ktoré tvorí chromozóm D. základnú funkčnú jednotku dedičnosti 228. Základnou morfologickou štruktúrou chromozómu (chromatínu) je: A. centrozóm B. nukleozóm C. nukleoid D. chromatínové vlákno 229. Konkrétne miesto génu na chromozóme sa nazýva: A. alela B. centrozóm C. lokus D. centriola 230. Aký je vzťah medzi génom a alelou? A. alela je konkrétna forma génu B. alela je tvorená dvomi génmi C. gén určuje podobu alely D. sú to synonymá 231. Kvantitatívne znaky sú podmienené: A. génmi malého účinku a vplyvom prostredia B. génmi veľkého účinku C. len vplyvom prostredia D. polygénmi a faktormi vonkajšieho prostredia 232. Kvalitatívne znaky sú podmienené: A. génmi veľkého účinku B. génmi malého účinku C. vplyvom prostredia D. kombináciou génov a faktorov prostredia 233. Polygénny systém podmieňuje vznik znakov: A. kvantitatívnych B. ktoré sú merateľné (napr. výška, úžitkové vlastnosti) C. ktoré sa vo fenotype vôbec neprejavia D. ktorých výslednú podobu ovplyvňujú aj faktory vonkajšieho prostredia 234. Fenotyp predstavuje: A. súbor všetkých znakov organizmu B. súbor všetkých alel v bunke C. konkrétnu podobu znaku D. pohlavné rozlíšenie organizmu Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 26. strana 235. Aký je rozdiel medzi chromozómom v metafáze a interfáze? A. v metafáze obsahuje aj bielkoviny, v interfáze ho tvorí iba DNA B. v metafáze je špiralizovaný a v interfáze dešpiralizovaný C. v metafáze je dvojchromatidový, v interfáze vždy jednochromatidový D. nie je medzi nimi rozdiel, je to stále ten istý chromozóm 236. Pre karyotyp človeka platí: A. je to chromozómová mapa jednej bunky B. je to súbor chromozómov somatickej bunky C. tvorí ho 23 párov chromozómov D. je to súbor chromozómov pohlavnej bunky 237. Crossing-over je proces: A. redukčného delenia pohlavnej bunky B. pri ktorom dochádza k rekombinácii génov medzi homologickými chromozómami C. vzniku nového chromozómu s rekombinovanou zostavou génov D. ktorý prebieha počas profázy I. redukčného delenia 238. Čím sa líši anafáza meiózy I. od anafázy mitózy? A. v meióze sa k pólom bunky rozchádzajú jednochromatidové chromozómy B. chromozómy počas meiózy I. zostávajú dvojchromatidové C. v anafáze meiózy sa chromozómy nerozštiepia D. chromozómy sa počas meiózy I. dešpiralizujú skôr 239. Chromozómová mapa vyjadruje: A. relatívne vzájomné usporiadanie génov na chromozóme B. poradie, vzájomnú polohu a umiestnenie génov na chromozóme C. súbor všetkých chromozómov v bunke D. počet a tvar nukleotidov v chromozóme 240. Človek má nasledovný počet chromozómov: A. 46 B. 23 párov C. 23 párov autozómov plus 2 pohlavné chromzómy D. 22 párov autozómov a 1 pár heterochromozómov 241. Počet chromozómov človeka je: A. 23 B. 23 párov C. 48 D. 48 párov 242. Genetický význam meiózy spočíva v: A. redukcii počtu chromozómov na polovicu pri vzniku gamét B. náhodnej kombinácii chromozómov matky a otca v gamétach, čo zvyšuje genetickú variabilitu C. možnosti výmeny častí génov (rekombinácia) medzi homologickými chromozómami, čo zvyšuje genetickú variabilitu D. presnom rozdelení génov do buniek potomkov, čím sa zachováva genetická informácia 243. Prekríženie (crossing over) v procese meiózy môže nastať: A. len medzi homologickými chromozómami B. aj medzi nehomologickými chromozómami C. len v interfáze bunkového cyklu D. len v profáze prvého meiotického delenia Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 27. strana 244. Pre homologické chromozómy platí: A. majú rovnaký genetický obsah, štruktúru a tvar B. sú to párové chromozómy jeden od otca, druhý od matky C. je to súbor chromozómov od jedného rodiča D. sú to pohlavné chromozómy 245. Ktoré vnútrobunkové štruktúry obsahujú vlastnú DNA? A. Golgiho aparát a mitochondrie B. Endoplazmatické retikulum a vakuoly C. mitochondrie a plastidy D. plazmidy a Golgiho aparát 246. Mimojadrová dedičnosť u živočíchov je spôsobená prítomnosťou: A. RNA v cytoplazme bunky B. DNA v jadierku C. DNA v chloroplastoch D. DNA v mitochondriách 247. V organizme sa vyskytujú nasledovné typy RNA: A. genómová, mediátorová , transférová B. génová, transformačná, mediátorová C. mediátorová , transférová, ribozómová D. translačná, jednovláknová a dvojvláknová 248. Ktorá z možností uvádza správne komplementaritu dusíkatých báz? A. A-T, C-G B. A-C, T-G C. A-U, G-C D. A-G, U-C 249. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza adenín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: A. cytozín B. guanín C. tymín D. uracil 250. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza guanín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: A. tymín B. uracil C. cytozín D. adenín 251. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza cytozín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: A. uracil B. adenín C. guanín D. tymín 252. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza tymín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: A. cytozín B. guanín Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 28. strana  C. adenín D. uracil 253. Ktorý nukleotid je v RNA namiesto tymínu? A. guanín B. uracil C. cytozín D. adenín 254. Koľko nukleotidov tvorí kodón? A. 2 B. 3 C. 4 D. 5 255. Koľko je STOP kodónov ? A. 1 B. 2 C. 3 D. 4 256. Koľko je iniciačných kodónov? A. 1 B. 2 C. 3 D. 4 257. Jediný univerzálny štartovací kodón pri expresii genetického kódu je: A. AUG B. AGU C. UAG D. GUA 258. Ak jedno vlákno DNA tvoria nukleotidy s bázami A-C-G-G-T-A, potom nukleotidové usporiadanie druhého vlákna je: A. G-T-C-C-A-G B. T-G-C-C-A-T C. U-G-C-C-A-U D. T-G-C-C-U-T 259. Po replikácii DNA vznikne podľa matrice C-G-T-G-C-A vlákno: A. A-T-C-T-A-G B. G-C-A-C-G-U C. G-C-A-C-G-T D. G-C-U-C-G-T 260. Aké poradie nukleotidov bude mať vlákno RNA, ktoré vzniklo podľa matrice A-G-C-G-G-T? A. T-C-G-C-C-A B. U-C-G-C-C-A C. U-C-G-C-C-U D. T-C-G-C-C-U 261. Rozdiel medzi nukleotidmi DNA a RNA je v tom, že: A. v DNA je pentóza deoxyribóza a v RNA je hexóza ribóza B. DNA obsahuje pentózu deoxyribózu a RNA ribózu C. DNA obsahuje dusíkatú bázu tymín a RNA uracil Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 29. strana  D. v DNA je adenín komplementárny s uracilom a v RNA s tymínom 262. Pri syntéze DNA alebo RNA sa nové vlákno tvorí podľa princípu: A. komplementarity B. kombinatoriky C. doplnkovosti D. štatistiky 263. Ktoré dusíkaté bázy sú v DNA aj RNA? A. tymín, guanín, adenín B. guanín, adenín, cytozín C. adenín, cytozín, uracil D. uracil, guanín, cytozín 264. Ktorými dusíkatými bázami sa DNA a RNA odlišujú? A. adenínom a guanínom B. tymínom a cytozínom C. cytozínom a uracilom D. tymínom a uracilom 265. Podľa akej matrice vznikla časť vlákna m-RNA tvorená nukleotidmi s bázami C-U-U-A-G-A? A. G-T-T-U-C-U B. G-A-A-T-C-T C. G-A-A-U-C-U D. G-A-A-T-C-U 266. Ak je poradie nukleotidov v antikodóne U-C-A, potom poradie nukleotidov v kodóne je: A. A-G-U B. T-G-U C. A-G-T D. A-C-U 267. Časť vlákna molekuly DNA tvoria nukleotidy s poradím báz C-G-A-T-A-T. Aké je poradie nukleotidov v zodpovedajúcej časti komplementárneho vlákna? A. A-G-U-A-U-A B. G-C-T-A-T-A C. G-C-U-A-U-A D. T-C-U-C-U-C 268. Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, replikovaného podľa časti vlákna s nukleotidmi T-T-A-G-C-A A. A-A-U-C-G-U B. U-U-T-C-G-T C. A-A-T-C-G-T D. U-U-A-C-G-A 269. Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, ktoré vzniklo v S-fáze bunkového cyklu podľa časti vlákna s nukleotidmi G-C-A-T-T-A A. C-G-U-A-A-U B. C-G-T-U-U-T C. C-G-T-A-A-T D. C-G-A-U-U-A 270. Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA transkribovanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A- T-T-G-C-A A. U-A-A-C-G-U Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 30. strana  B. T-A-A-C-G-T C. C-U-U-G-A-C D. U-T-T-G-C-U 271. Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA prepísanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A-T -G- C-A-T A. C -U-G-A-C-U B. U-A -C-G-U-A C. T-A -C-G-T-A D. U -T-G-C-U-T 272. Pri transkripcii vzniká podľa matrice tvorenej vláknom DNA A. druhé vlákno DNA B. vlákno m-RNA C. nový nukleotid D. vlákno aminokyselín 273. Podľa matrice tvorenej vláknom DNA vznikne pri prepise A. vlákno m-RNA B. vlákno aminokyselín C. nový nukleotid D. druhé vlákno DNA 274. Pri translácii vzniká: A. m-RNA podľa matrice DNA B. t-RNA podľa matrice m-RNA C. bielkovina podľa matrice m-RNA D. bielkovina podľa matrice t-RNA 275. Pri preklade sa syntetizuje: A. bielkovina podľa matrice t-RNA B. t-RNA podľa matrice m-RNA C. m-RNA podľa matrice DNA D. bielkovina podľa matrice m-RNA 276. Ústredná dogma molekulovej biológie hovorí, že prenos genetickej informácie na molekulovej úrovni prebieha: A. jedným smerom v troch procesoch – replikácia – transkripcia – translácia B. jedným smerom v troch procesoch – replikácia – translácia – transkripcia C. jedným smerom v dvoch procesoch –z DNA na RNA a z RNA na bielkovinu D. jedným smerom v dvoch procesoch –prepis a preklad 277. Ak je poradie nukleotidov v kodóne A-U-G, potom poradie nukleotidov v antikodóne bude: A. C-A-U B. U-A-C C. U-T-C D. G-A-C 278. Pri replikácii dochádza: A. k zdvojeniu genetickej informácie B. k syntéze molekuly DNA C. ku vzniku dvoch identických molekúl DNA D. ku vzniku m-RNA Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 31. strana 279. Proces, pri ktorom dochádza k zdvojeniu genetickej informácie sa nazýva: A. replikácia B. transkripcia C. duplikácia D. translácia 280. Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z DNA na m-RNA sa nazýva: A. replikácia B. transkripcia C. duplikácia D. translácia 281. Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z nukleových kyselín na bielkovinu nazýva: A. replikácia B. transkripcia C. duplikácia D. translácia 282. Replikácia DNA v bunke sa deje: A. nepretržite B. len v S fáze bunkového cyklu C. len v M fáze D. len v meióze 283. Pri transkripcii dochádza: A. k syntéze molekuly DNA B. k syntéze molekuly RNA podľa matrice DNA C. k prepisu genetickej informácie z DNA do m-RNA D. k prekladu genetickej informácie z m-RNA do poradia aminokyselín 284. Transkripcia označuje: A. syntézu RNA podľa matrice DNA B. syntézu bielkovín podľa matrice m-RNA C. proces prepisu genetickej informácie z DNA do RNA D. proces prepisu genetickej informácie z kodónu do antikodónu 285. Pri translácii dochádza: A. k prekladu genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia amiokyselín B. k syntéze bielkovín C. k syntéze molekúl m-RNA D. k prepisu genetickej informácie z DNA do RNA 286. Translácia označuje: A. prepis genetickej informácie z DNA do m-RNA B. proces syntézy bielkovín ako zavŕšenie expresie génu C. preklad genetickej informácie z m-RNA do polypeptidového reťazca D. preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín 287. Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný? A. jednu aminokyselinu kóduje viac kodónov B. genetický kód je zmutovaný C. jednu aminokyselinu kóduje vždy len jeden kodón D. každý triplet je tvorený tromi nukleotidmi Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 32. strana 288. Prokaryotické organizmy majú genetický materiál tvorený: A. jednou kruhovou makromolekulou RNA B. viacerými jednovláknovými molekulami DNA C. jednovláknovou molekulou DNA D. kruhovou dvojreťazcovou makromolekulou DNA, stabilizovanou bielkovinami 289. Základné zákony dedičnosti objavil Mendel krížením: A. hrachu B. ruží C. kukurice D. fazule 290. Mendelove zákony (dedičnosť Mendelovho typu) platia len za predpokladu: A. ak jeden gén kóduje jeden znak B. ak sú rodičia homozygotní, jeden dominantne, druhý recesívne C. ak ide o autozómovú dedičnosť D. ak je pri súčasnom sledovaní viacerých znakov každý gén na inom chromozóme 291. Alela je: A. mutácia génu B. konkrétna podoba génu C. delécia génu D. inzercia v géne 292. Aké možnosti vzájomného vzťahu alel môžu nastať v zygote? A. dominancia B. recesivita C. kodominancia D. heterokodominancia 293. Heterozygot je jedinec: A. s odlíšeným samčím alebo samičím pohlavím B. s dvomi rôznymi alelami pre určitý znak C. s dvomi a viacerými génmi pre určitý znak D. s rôznymi chromozómami v páre 294. O dedičnosti s úplnou dominanciou hovoríme, keď: A. sú obidve alely v géne dominantné B. sa vo fenotype heterozygota prejaví iba dominantná alela C. sa v populácii neobjavujú recesívne znaky D. sa v genotype heterozygota stretnú dve dominantné alely 295. Ak sa vo fenotype u heterozygota prejaví iba dominantná alela, ide o dedičnosť: A. intermediárnu B. s úplnou dominanciou C. s neúplnou dominanciou D. nehomologickú 296. O dedičnosti s neúplnou dominanciou hovoríme, keď: A. sa v populácii neobjavujú recesívne znaky B. sa v genotype heterozygota stretne recesívna a dominantná alela C. sa vo fenotype heterozygota prejaví aj recesívna alela D. sa vo fenotype heterozygota prejavia obidve alely Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 33. strana 297. Ak sa vo fenotype u heterozygota prejavia obidve alely pre daný znak, ide o dedičnosť: A. dvojnásobnú B. zmiešanú C. s neúplnou dominanciou D. intermediárnu 298. Symbolické označenie kríženia homozygota dominantného s heterozygotom je: A. aa x Aa B. AA x AB C. AA x Aa D. AA x ab 299. Symbolické označenie kríženia homozygota recesívneho s heterozygotom je: A. aa x ab B. aa x Aa C. AA x Aa D. AA x AB 300. Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie homozygota dominantného s heterozygotom A. AA x Aa B. AA x AB C. Aa x ab D. AABB x AaBb 301. Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie heterozygota s homozygotom recesívnym A. AB x aa B. Aa x ab C. Aa x aa D. AaBb x aabb 302. Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie dvoch heterozygotov A. AA x BB B. Aa x Aa C. Aa x Bb D. AaBb x AaBb 303. Kodominancia znamená: A. že sa obidve alely prejavia vo fenotype s rovnakou intenzitou B. špecifický prípad neúplnej dominancie C. špecifický prípad úplnej dominancie D. úplné potlačenie prejavu recesívnej alely vo fenotype 304. Ako sa prejaví vzťah alel vo fenotype heterozygota v prípade neúplnej dominancie? A. heterozygot má vlastný fenotyp, odlišný od oboch homozygotov B. fenotyp heterozygota je zhodný s fenotypom homozygota dominantného C. dominantná alela sa vo fenotype neprejaví vôbec D. v prípade úplnej dominancie heterozygot nevzniká 305. Ak gén kóduje viac alel, napr. 3, označujeme ich: A. A,B,C B. A1, A2, A3 C. gén má vždy iba dve alely D. AA, aa, Aa Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 34. strana 306. Aký je fenotyp heterozygota v prípade úplnej dominancie? A. rovnaký ako fenotyp homozygota dominantného B. rovnaký ako fenotyp homozygota recesívneho C. odlišný od oboch homozygotov D. Aa 307. Aký je fenotyp heterozygota v prípade neúplnej dominancie? A. Aa B. odlišný od oboch homozygotov C. zhodný s fenotypom homozygota dominantného D. zhodný s fenotypom homozygota recesívneho 308. Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch rozdielnych homozygotov? A. Aa B. AA,Aa alebo aa C. AA alebo aa D. AB, Ab, aB alebo ab 309. Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch heterozygotov A. AA, Aa alebo aa B. AA, Ab, aB alebo ab C. iba Aa D. iba AA alebo aa 310. Pri krížení dvoch heterozygotov sa genotyp potomkov štiepi v pomere: A. 2:1 B. 1:2:1 C. 3:1 D. 1:1 311. Pri krížení homozygota s heterozygotom sa genotyp potomkov štiepi v pomere: A. 3:1 B. 1:2:1 C. 1:1 D. 1:2 312. Generácia potomkov bude uniformná vtedy, ak sú rodičia: A. obaja homozygoti recesívni B. obaja homozygoti dominantní C. obaja homozygoti, jeden recesívny a druhý dominantný D. obaja heterozygoti 313. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa líšia vtedy, keď: A. ide o dedičnosť s úplnou dominanciou B. ide o dedičnosť s neúplnou dominanciou C. ide o intermediaritu D. líšia sa vždy 314. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa zhodujú v prípade: A. dedičnosti s úplnou dominanciou B. dedičnosti s neúplnou dominanciou C. dihybridizmu D. nikdy nie sú v zhode Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 35. strana 315. Spätné kríženie - testovacie je kríženie: A. dvoch homozygotov B. dvoch heterozygotov C. homozygota dominantného s heterozygotom D. homozygota recesívneho s heterozygotom 316. Genotypy krvných skupín v systéme AB0 sú tvorené: A. 2 alelami pre krvnú skupinu A a B B. 3 alelami pre krvnú skupinu A, B a 0 C. 4 alelami pre krvnú skupinu A, B, AB a 0 D. 2 alelami pre krvnú skupinu AB a 0 317. Genotyp krvnej skupiny AB: A. tvorí kombinácia 2 alel pre krvnú skupinu A a B B. tvoria kodominantné alely A a B C. tvorí alela AB D. je heterozygot 318. Genotyp pre krvnú skupinu A môže byť: A. heterozygot A0 B. heterozygot Aa C. homozygot dominantný AA D. homozygot recesívny aa 319. Genotyp pre krvnú skupinu B môže byť: A. heterozygot B0 B. heterozygot Bb C. homozygot dominantný BB D. homozygot recesívny bb 320. Môžu mať rodičia s krvnou skupinu A a B dieťa s krvnou skupinou AB? A. áno, môžu mať deti so všetkými krvnými skupinami B. áno, môžu mať iba deti so skupinou AB C. nie, môžu mať len deti so skupinami A alebo B D. nie, môžu mať len deti so skupinami A,B a 0 321. Môžu mať rodičia s krvnými skupinami AB a 0 dieťa so skupinou AB? A. nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A alebo B B. nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A, B alebo 0 C. áno, môžu mať len deti so skupinami AB a 0 D. áno, môžu mať len deti so skupinou AB 322. Môžu mať rodičia s krvnými skupinami A a 0 dieťa so skupinou 0? A. áno, ale len v prípade ak je rodič so skupinou A heterozygot B. áno, a to aj v prípade homozygotného rodiča so skupinou A C. nie, môžu mať len deti so skupinou A, lebo je dominantná D. nie, rodič so skupinou 0 je recesívny 323. Môžu mať rodičia s krvnou skupinou B dieťa so skupinou 0? A. áno, lebo skupina 0 je všeobecný darca B. áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti C. nie, lebo alela pre skupinu B je vždy dominantná D. nie, dvaja rodičia so skupinou B môžu mať iba deti so skupinou B Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 36. strana 324. Môže mať dieťa s krvnou skupinou 0 rodičov, ktorí majú krvné skupiny AxB? A. áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti B. áno, ak aspoň jeden z nich je heterozygot C. nie, alely pre obe tieto krvné skupiny sú domninantné D. nie, v tomto prípade môže mať dieťa iba rodičov 0x0 325. Môže mať dieťa s krvnou skupinou A rodičov, ktorí majú krvné skupiny ABx0? A. nie, pretože 0 je homozygot recesívny B. áno, takíto rodičia môžu mať deti so skupinami A alebo B C. áno, lebo alela pre skupinu A je dominantná voči 0 D. nie, takíto rodičia môžu mať iba deti so skupinami 0 alebo AB 326. Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou A? A. 50% B. 25% C. 75% D. 0% 327. Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou 0? A. 50% B. 25% C. 75% D. 0% 328. Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou AB? A. 0% B. 25% C. 50% D. 75% 329. Ak sledujeme kríženie rodičov v dvoch znakoch, ide o: A. dihybridné kríženie B. spätné kríženie C. testovacie kríženie D. filiálne kríženie 330. Zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov sa uplatňuje pri: A. monohybridizme B. väzbe génov C. dihybridizme D. viacnásobných hybridoch 331. Aké gaméty tvorí dihybrid, ktorého symbolické vyjadrenie genotypu je AaBB? A. AB, aB B. A, a, B C. Aa, BB D. AB, aB,aA, BB 332. Symbolické vyjadrenie dihybrida, ktorý je pre prvý znak homozygot recesívny a pre druhý znak heterozygot je: A. aaBb B. abaB Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 37. strana  C. aB D. aaAa 333. Pre určenie pohlavia nového jedinca je rozhodujúce: A. polovica chromozómov otca a polovica matky B. pohlavný chromozóm otca C. pohlavné a somatické chromozómy obidvoch rodičov D. pohlavný chromozóm matky a deň menštruácie 334. Ktorý z rodičov (u ľudí) geneticky zodpovedá za pohlavie potomka: A. matka, lebo na vznik pohlavia potomka vplýva jej vnútorné prostredie pri oplodnení B. otec, pretože môže poskytnúť buď spermiu s chromozómom X alebo Y C. obaja rodičia rovnako, lebo zygota je výsledkom splynutia ich gamét D. ani jeden z rodičov, je to úplná náhoda 335. Prečo hovoríme, že je muž vzhľadom na X chromozómové gény hemizygot? A. lebo recesívna alela na nehomologickom úseku X je iba jedna a prejaví sa vždy B. lebo nemá pre daný znak dve alely, preto nemôže byť homozygot ani heterozygot C. lebo ich alely musia potlačiť dominantné alely na Y chromozóme D. lebo gény na X chromozóme sú vždy recesívne 336. Ak sú gény lokalizované na homologických úsekoch chromozómov X a Y, ide o dedičnosť: A. úplne viazanú na pohlavie B. neúplne viazanú na pohlavie C. s úplnou dominanciou D. s neúplnou dominanciou 337. Čo znamená dedičnosť krížom? A. samčekovia dedia znak po matke a samičky po otcovi B. znaky sa prejavujú vždy každú druhú generáciu C. u samičiek sa znak, ktorý prenášajú nikdy neprejaví D. gény sa počas vzniku gamét skombinujú 338. Môže zdediť syn hemofíliu po otcovi? A. áno, ak vajíčko oplodnila spermia s X chromozómom B. áno, hemofília je recesívne dedičné ochorenie, preto stačí na realizáciu znaku jedna alela C. nie, ide o dedičnosť krížom D. nie, syn nemôže od otca dostať X chromozóm 339. Aká je genetická prognóza vzhľadom na hemofíliu ak muž je hemofilik a žena prenášačka? A. 0% zdravé deti B. 25% zdravý syn, 25% dcéra prenášačka, 50% choré deti C. zdravé môžu byť iba dcéry – 50% D. zdravý bude iba syn – 25% 340. Prečo sa hemofília vyskytuje častejšie u mužov ako u žien? A. lebo toto dedične recesívne ochorenie sa viaže na nehomologickú časť X chromozómu, ktorý u mužov nemá párovú alelu na Y chromozóme B. lebo ženy majú voči nemu prirodzenú imunitu C. lebo u žien sa prejaví iba v prípade dvoch Xh chromozómov D. lebo jeho prenos sa viaže na kombináciu chromozómov XY 341. Medzi autozomálne recesívne dedičné choroby patria: A. daltonizmus B. albinizmus C. fenylketonúria Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 38. strana  D. galaktozémia 342. Príkladom na recesívnu dedičnosť, viazanú na X- chromozóm je: A. daltonizmus B. hemofília C. galaktozémia D. Turnerov syndróm 343. Príčinou dedičnej premenlivosti , môže byť: A. pohlavné rozmnožovanie B. trvalý vplyv faktorov prostredia C. rekombinácia v dôsledku crossing-overu D. mutácie 344. Dedičná premenlivosť môže vzniknúť v dôsledku: A. rôznej kombinácie existujúcich génov pri pohlavnom rozmnožovaní B. trvalých zmien génov C. opakujúcich sa zmien faktorov prostredia D. prírodného výberu 345. Pre génové mutácie platí: A. môžu spôsobiť posun čítania genetického kódu B. môžu spôsobovať geneticky podmienené ochorenia C. sú spôsobené zvýšením počtu chromozómov v jadre bunky D. sú jedným z predpokladov variability živých organizmov 346. Génová mutácia vzniká: A. ak nastane zmena v poradí chromozómov v jadre B. keď nastane zmena informácie na úrovni molekuly DNA C. ak sa stratí, alebo pribudne časť chromozómu D. keď sa zmení počet chromozómov v jadre bunky 347. Strata časti chromozómu sa nazýva: A. inverzia B. adícia C. delécia D. duplikácia 348. Substitúcia pri génovej mutácii znamená: A. zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný B. zdvojenie nukleotidov C. stratu jedného alebo viacerých nukleotidov D. vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov 349. Delécia pri génovej mutácii znamená: A. zdvojenie nukleotidov B. stratu jedného alebo viacerých nukleotidov C. vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov D. zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný 350. Inzercia pri génovej mutácii znamená: A. stratu jedného alebo viacerých nukleotidov B. zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný C. zdvojenie nukleotidov D. vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 39. strana 351. Ktoré tvrdenia charakterizujú polyploidiu? A. v jadre somatickej bunky je viac ako dve sady chromozómov B. v jadre somatickej bunky je len polovičný počet chromozómov C. u človeka sa nevyskytuje D. u rastlín sa vyskytuje relatívne často 352. Pre aneuploidiu platí: A. v jadre somatickej bunky chýba sada chromozómov B. zmenil sa počet chromozómov v sade C. v genóme bunky je navyše alebo chýba jeden alebo viac chromozómov D. v genóme bunky je 3n chromozómov 353. Trizómia 18 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: A. Downov syndróm B. Edwardsov syndróm C. Turnerov syndróm D. Klinefelderov syndróm 354. Trizómia 21 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: A. Turnerov syndróm B. Edwardsov syndróm C. Downov syndróm D. Klinefelderov syndróm 355. Ak v prípade ženského pohlavia chýba X chromozóm, ide o: A. Turnerov syndróm B. Edwardsov syndróm C. Downov syndróm D. Klinefelderov syndróm 356. Turnerov syndróm spôsobuje: A. duplicita X chromozómu u mužov B. absencia X chromoxómu u žien C. prítomnosť Y chromozómu v prípade ženského pohlavia D. prítomnosť X chromozómu v prípade mužského pohlavia 357. Downov syndróm je genetická choroba zapríčinená: A. zvýšením počtu 21. chromozómu z 2 na 3 B. chýbaním jedného chromozómu 21 C. chýbaním jedného chromozómu 18 D. zvýšením počtu 18. chromozómu z 2 na 3 358. Genofond je: A. súbor génov jednotlivca B. súbor génov viacerých druhov C. súbor génov všetkých členov populácie D. súbor génov všetkých živých organizmov 359. Väzbová skupina génov označuje: A. súbor génov ležiacich na jednom chromozómovom páre B. všetky gény v bunke C. gény malého účinku, ktoré kódujú jeden znak D. usporiadanie alel v génoch Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 40. strana 360. Úplná väzba génov sa od neúplnej odlišuje tým, že: A. medzi alelickými pármi neprebehne crossing-over B. gény rôznych chromozómov sa dedia spoločne C. netvoria sa rekombinantné gény D. ide o väzbu medzi génmi u homozygota 361. Pravidlá o väzbe génov formuloval: A. J.G.Mendel B. J.Watson C. T.H.Morgan D. G.H.Hardy 362. Aký proces podmieňuje vznik nových (rekombinantných) zostáv génov? A. oplodnenie B. segregácia alel do gamét C. crossing-over D. mutácia 363. Pri dihybridnom krížení: A. sledujeme dedičnosť dvoch znakov B. uplatňuje sa zákon voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov C. sledujeme dve generácie potomkov D. sa kombinujú rôzne alely na jednom chromozóme 364. Pri dihybridizme je symbolické vyjadrenie kríženia homozygotne dominantného a homozygotne recesívneho rodiča pre obidva znaky: A. AB x ab B. AABB x aabb C. AA x bb D. AA x BB 365. Pri dihybridizme je symbolické vyjadrenie kríženia dvoch heterozygotných rodičov pre obidva znaky: A. AB x ab B. Ab x Ab C. AABB x AAbb D. AaBb x AaBb 366. Pri dihybridizme tvorí jedinec, ktorý je heterozygot pre obidva sledované znaky, alely: A. AB, Ab, aB, ab B. AB, ab C. AA, aa, BB, bb D. A, a, B, b 367. Hardy-Weinbergov zákon sa týka: A. dostatočne veľkých panmiktických populácií B. populačnej rovnováhy C. zmien súvisiacich so šírením mutácií D. populácií so stabilným genotypovým zložením 368. Panmixia označuje: A. náhodné párenie v populácii B. rovnakú pravdepodobnosť plodného párenia sa členov populácie C. obmedzený výber partnerov pri párení v jednej populácii D. proces samooplodnenia v populácii Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 41. strana 369. Súbor génov všetkých členov populácie nazývame: A. genotyp B. genóm C. genofond D. populačný genóm 370. Inbríding je: A. krajný prípad autogamie B. kríženie medzi príbuznými jedincami so spoločným predkom C. hybridné kríženie D. kríženie v rámci jedného druhu 371. Panmixia je pre zdravý genetický vývin populácie: A. prospešná, lebo umožňuje väčšiu variabilitu B. prospešná, lebo udržiava konštantný pomer genotypov v populácii C. negatívna, lebo obmedzuje variabilitu D. nemá na genetické zdravie populácie žiadny vplyv 372. Aká je tendencia vývinu autogamnej populácie? A. udržiava sa konštantný pomer všetkých genotypov B. variabilita jedincov v populácii sa zvyšuje C. populácia sa rozpadá na dve čisté línie D. heterozygoty sa postupne z populácie vytrácajú 373. Za autogamné považujeme také populácie v ktorých dochádza: A. k samooplodneniu B. k náhodnému kríženiu C. ku kríženiu medzi príbuznými jedincami D. k inbrídingu 374. Genetickú heterogenitu – rôznorodosť populácie znižuje: A. panmixia B. autogamia C. príbuzenské kríženie D. samooplodnenie 375. Variabilitu populácie zvyšuje: A. panmixia B. autogamia C. náhodné kríženie jedincov D. inbríding 376. Aký zákon sa uplatňuje v dedičnosti veľkých panmiktických populácií? A. Hardy-Weinbergov zákon B. Morganov zákon C. zákon Watsona a Cricka D. zákon o populačnej rovnováhe 377. Populácia je z hľadiska prenosu genetickej informácie v rovnováhe: A. ak sa nemení frekvencia jednotlivých genotypov B. ak sa zachováva frekvencia jednotlivých alel C. keď ide o autogamnú populáciu D. keď nastane genetická izolácia populácie Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 42. strana 378. Aký je pravdepodobný počet dominantných homozygotov v panmiktickej populácii? A. p x p B. p2 C. 2pq D. q2 379. Aký je pravdepodobný počet recesívnych homozygotov v panmiktickej populácii? A. p x p B. p2 C. 2pq D. q2 380. Aký je pravdepodobný počet heterozygotov v panmiktickej populácii? A. p q2 B. p + q C. (p x q) + (p x q) D. 2pq 381. Zastúpenie jednotlivých genotypov v panmiktickej populácii vyjadruje vzorec: A. p2+2pq + q2=1 B. p + q =1 C. p2+ q2=1 D. p2x q2=1 382. Ak má gén iba dve alternatívne formy, zastúpenie alel v panmiktickej populácii vyjadruje vzorec: A. p2+2pq + q2=1 B. p + q =1 C. p2+ q2=1 D. p2 x q2=1 383. Platnosť Hardy-Weinbergovho zákona môže narušiť: A. výrazný pokles počtu plodných jedincov B. objavenie sa mutácií C. panmixia pri párení D. selekcia a migrácia 384. V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely „A“ 50% a recesívnej alely „a“ tiež 50%. Aké bude zastúpenie homozygotov recesívnych „aa“ v tejto populácii? A. 25% B. 50% C. 0,5 D. 0,25 385. V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely „A“ 50% a recesívnej alely „a“ tiež 50%. Aké bude zastúpenie homozygotov dominantných „AA“ v tejto populácii? A. 25% B. 0,25 C. 50% D. 0,5 386. V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely „A“ 50% a recesívnej alely „a“ tiež 50%. Aké bude zastúpenie heterozygotov „Aa“ v tejto populácii? A. 25% B. 0,25 Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 43. strana  C. 50% D. 0,5 387. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Početnosť recesívnej alely (rh-) je: A. 0,4 B. 4% C. 40% D. 84% 388. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Početnosť dominantnej alely (Rh+) je: A. 0,6 B. 40% C. 60% D. 84% 389. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Výskyt homozygotov dominantných (Rh+Rh+) je: A. 0,36 B. 36% C. 0,84 D. 84% 390. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Výskyt heterozygotov (Rh+ rh-) je: A. 48% B. 0,48 C. 0,84 D. 36% 391. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia recesívnych alel v tejto populácii? A. 0,5 B. 5% C. 50% D. 0,75 392. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia dominantných alel v tejto populácii? A. 0,5 B. 5% C. 50% D. 0,75 393. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia dominantných homozygotov v tejto populácii? A. 25% B. 0,25 C. 50% D. 0,75 394. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia heterozygotov v tejto populácii? A. 25% Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 44. strana  B. 0,25 C. 50% D. 0,75 395. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia nositeľov dominantného znaku v tejto populácii? A. 75% B. 50% C. 0,75 D. 0,25 396. Polygénny systém tvoria: A. neutrálne a aktívne alely B. kvantitatívne alely C. gény malého a veľkého účinku D. gény malého účinku 397. Fenotyp kvantitatívnych znakov je výsledkom: A. kombinácie genotypu a vplyvu prostredia B. kombinácie génov malého a veľkého účinku C. premenlivosti polygénneho systému D. súčtu neutrálnych a aktívnych alel s prostredím 398. Pojem dedivosť vyjadruje: A. podiel genotypu na fenotypovej premenlivosti kvantitatívnych znakov B. vzťah neutrálnych a aktívnych alel C. podiel kvantitatívnych znakov na celkovom fenotype D. vzťah genotypu a fenotypu 399. Ak je koeficient dedivosti pre výšku človeka h2 = 0,7, znamená to, že: A. výška človeka na 70% závisí od genotypu a 30% od prostredia B. 70% alel pre výšku človeka je aktívnych a 30% neutrálnych C. ide o kvantitatívny znak D. fenotypová premenlivosť je v prípade výšky človeka 30% 400. Ak prostredie ovplyvňuje tvorbu znaku na 75%, znamená to, že: A. dedivosť má koeficient h2 = 0,25 B. dedivosť má koeficient h2 = 0,75 C. ide o kvantitatívny znak D. fenotypová premenlivosť je 75% 401. Ak je hodnota koeficientu dedivosti h2 = 0, znamená to, že: A. nejde o geneticky podmienený znak B. ide o znak kvalitatívny C. znak je určený výlučne prostredím D. znak je podmienený výlučne dedičnosťou 402. Ak je hodnota koeficientu dedivosti h2 = 1, znamená to, že: A. nejde o geneticky podmienený znak B. ide o znak kvantitatívny C. znak je určený výlučne prostredím D. znak je podmienený výlučne genotypom 403. Prvoky sú jednobunkové organizmy pre ktoré platí, že: A. sú to prokaryotické organizmy B. sú to eukaryotické organizmy Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 45. strana  C. niektoré parazitujú v bunkách a spôsobujú ochorenia ľudí, zvierat aj rastlín D. majú množstvo špecializovaných bunkových organel 404. V ktorej z možností sú správne uvedené príklady na patogénne prvoky parazitujúce v krvi človeka? A. plazmódium malárie B. trypanozóma spavičná C. toxoplazma D. pelomyxa bahenná 405. Ktorý z patogénnych prvokov ohrozuje najmä tehotné ženy? A. trichomonas pošvový B. meňavka červienková C. toxoplazma gondii D. bičíkovce rodu bodo 406. Placenta je: A. orgán cicavcov, ktorý zabezpečuje výživu, dýchanie a exkréciu plodu cicavcov B. ochranný obal vyvíjajúceho sa zárodku cicavcov C. časť maternice, v ktorej sa uhniezdilo vajíčko D. orgán, ktorý sa vyvinul z buniek zárodku, spojený s maternicou 407. Aké základné typy tkanív poznáme? A. výstelkové, spojivové, svalové, nervové B. epitelové, kostné, svalové, nervové, krvné C. epitelové, spojivové, chrupkové, kostné, krvné, nervové, svalové D. dlaždicové, kostné, chrupkové, svalové, nervové 408. Riasinkový epitel sa u ľudí nachádza: A. v horných dýchacích cestách B. vo vajíčkovodoch C. u žien sa nachádza na troch miestach organizmu D. v Cortiho orgáne 409. Charakteristickým znakom epitelov je: A. vrstevnaté uloženie buniek B. bunky sú vyživované hlbšie uloženými tkanivami C. veľa medzibunkového priestoru D. málo medzibunkovej hmoty 410. Ktorá z možností uvádza správne jednotlivé typy epitelov? A. resorpčný B. tukový C. vláknitý D. obrvený 411. Svalové tkanivo rozdeľujeme na: A. priečne pruhované a hladké B. priečne pruhované, hladké a srdcové C. priečne pruhované, vegetatívne a srdcové D. kostrové a hladké 412. Bunka priečne pruhovaného svalu: A. má len jedno jadro B. má viac jadier C. nemá jadrá Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 46. strana  D. nemá mitochondrie 413. Srdcový sval je z hľadiska stavby: A. priečne pruhovaný, rovnaký ako kostrový B. špecifický priečne pruhovaný C. kombinácia hladkého a priečne pruhovaného D. hladký s viacerými jadrami 414. K podporným tkanivám (spojivám) patria: A. väzivo, chrupka, kosť B. kosť, kolagén, okostica C. epitel, väzivo, chrupka D. okostica, kolagén, väzivo 415. Resorpčný epitel zabezpečuje: A. príjem látok B. vstrebávanie C. vylučovanie D. ochranu 416. Žľazový epitel tvoria bunky špecializované na: A. vstrebávanie B. sekréciu C. vylučovanie D. príjem látok 417. Aké typy epitelov sa podieľajú na stavbe tráviacej sústavy človeka?: A. krycí B. žľazový C. resorpčný D. zmyslový 418. Dýchacie cesty stavovcov vystiela: A. dýchací epitel B. obrvený epitel C. mucín D. resorpčný epitel 419. Schopnosť kontrakcie v svalových bunkách zabezpečujú: A. aktín a myozín B. nervovosvalové platničky C. nervové vlákna D. myofibrily 420. Hladká svalovina tvorí pohybový aparát: A. všetkých prvoústovcov B. ploskavcov, hlístovcov, obrúčkavcov a mäkkýšov C. iba ploskavcov a hlístovcov D. prvoústovcov, ostnatokožcov a plášťovcov 421. Priečne pruhovaná svalovina tvorí pohybový aparát: A. článkonožcov a stavovcov B. iba stavovcov C. mäkkýšov, článkonožcov a stavovcov D. suchozemských živočíchov Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 47. strana 422. Priečne pruhovanú svalovinu tvoria: A. jednojadrové vlákna B. viacjadrové vlákna C. bezjadrové vlákna D. vlákna, ktoré vznikli splynutím niekoľkých buniek 423. Snopčeky priečne pruhovaného svalu tvorí: A. 10 – 100 svalových vláken B. maximálne 10 svalových vláken C. niekoľko 100 svalových vláken D. viac ako 1000 svalových vláken 424. Stav napätia svalu nazývame: A. kontrakcia svalu B. svalový sťah C. svalový tonus D. dráždivosť svalu 425. Šľachy a ochranné púzdra orgánov sú tvorené: A. chrupkou B. väzivom C. epitelom D. tkanivom 426. Chrupka sa nachádza: A. v medzistavcových platničkách B. na povrchu kostí C. v hrtanovej príchlopke D. v zuboch 427. Okostica zabezpečuje: A. ochranu ako väzivový obal kosti B. hrubnutie a regeneráciu kosti C. tvorbu krviniek D. zásobovanie kosti živinami 428. Hubovité kostné tkanivo sa nachádza: A. vnútri plochých kostí B. v strednej časti dlhých kostí C. v hlaviciach dlhých kostí D. na povrchu kostí 429. Pre kostnú dreň platí: A. v detstve je červená, vekom žltne B. tvorbu krviniek zabezpečuje vo všetkých kostiach po celý život C. tvorba krviniek prebieha v dospelosti len v niektorých kostiach D. vyživuje kosť 430. O zložených kĺboch hovoríme, keď sa spájajú: A. 2 kosti pomocou väziva B. 3 a viac kostí C. aspoň 4 kosti D. kosti a šľachy Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 48. strana 431. Najzložitejší kĺb v ľudskom tele je: A. lakťový B. bedrový C. krčný D. kolenný 432. Nekĺbové spojenia kostí sú: A. epitelovým tkanivom B. väzivom C. kostným tkanivom D. chrupkou 433. Na dlhých kostiach rozlišujeme: A. strednú časť - diafýza B. rozšírené kĺbové konce – epifýzy C. rastové chrupky - hypofýzy D. dolnú a hornú časť - paralýzy 434. Počet kostí kostry dospelého človeka je: A. 103 B. 206 C. 312 D. 316 435. Ktoré kosti tvoria mozgovú časť lebky? A. záhlavná, jarmová, spánková, temenná a čelová B. záhlavná, klinová, spánková, temenná a čelová C. záhlavná, klinová, jarmová a čelová D. spánková, podnebná, temenná a jarmová 436. Ktoré kosti sa podieľajú na stavbe tvárovej časti lebky? A. čuchová B. slzná C. klinová D. jarmová 437. Pletenec hornej končatiny tvorí: A. ramenná kosť a lopatka B. hrudná kosť a ramenná kosť C. kľúčna kosť a lopatka D. kľúčna kosť a hrudná kosť 438. Pletenec dolnej končatiny ( panvový) sa skladá z kostí: A. 2 kostí panvových a krížovej kosti B. 2 kostí panvových, kosti lonovej a krížovej C. 1 kosti panvovej, kosti lonovej a kostrče D. 1 kosti panvovej, krížovej a lonovej 439. Chrbtica je tvorená stavcami: A. 5 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 7 krížových a 4-5 kostrčových B. 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových C. 7 krčných, 12 hrudníkových, 7 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových D. 5 krčných, 7 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 49. strana 440. Hrudný kôš (hrudník) tvorí: A. 12 hrudníkových stavcov, 12 párov rebier a hrudná kosť B. 12 párov rebier, hrudná kosť a 1 pár lopatiek C. 12 párov hrudníkových stavcov, hrudná kosť a 12 rebier D. 12 párov rebier, bránica a hrudná kosť 441. Ktoré stavce v dospelosti zrastajú? A. krížové a kostrčové B. driekové a krížové C. bedrové, sedacie a lonové D. krížové a panvové 442. Kosti ruky tvoria: A. 7 kostí zápästia, 5 záprstných kostí, 15 článkov prstov B. 8 kostí zápästia , 5 záprstných kostí, 14 článkov prstov C. 8 kostí zápästia, 4 záprstných kostí, 14 článkov prstov D. 7 kostí zápästia , 4 záprstné kosti, 12 článkov prstov 443. Panvová kosť vzniká z pôvodne 3 samostatných kostí: A. lonovej, sedacej, krížovej B. sedacej, krížovej, bedrovej C. sedacej, lonovej, bedrovej D. lonovej, bedrovej, krížovej 444. Ktoré zakrivenie chrbtice spôsobuje človeku zdravotné problémy? A. kyfóza B. skolióza C. osteoporóza D. lordóza 445. Diafýza je: A. stredná časť dlhej kosti B. hlavica dlhej kosti C. rastová chrupka D. vnútorná časť kosti 446. Epifýza je: A. kĺbová hlavica dlhej kosti B. stredná časť dlhej kosti C. esovité zakrivenie chrbtice D. miesto spojenia dvoch kostí 447. Časti kolenného kĺbu sú: A. stehnová kosť B. ihlica C. píšťala D. jabĺčko 448. Ktorá kosť nedosahuje do kolenného kĺbu? A. stehnová B. ihlica C. vretenná D. píšťala Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 50. strana 449. Meniskus je: A. šľacha upínajúca lýtkový sval na pätu B. väzivo v kolennom kĺbe C. odborný názov pre jabĺčko v kolennom kĺbe D. polmesiačiková chrupka medzi stehnovou kosťou a píšťalou 450. Ochorenie, ktoré sa prejavuje rednutím kostného tkaniva sa nazýva: A. krivica B. osteoporóza C. lordóza D. skolióza 451. Väzivom sa spájajú: A. ploché kosti lebky B. zuby a zubné ložiská v čeľusti a sánke C. kosti panvy D. rebrá a hrudná kosť 452. Chrupkou sa spájajú: A. rebrá a hrudná kosť B. stavce krížovej kosti a kostrče C. telá stavcov D. kosti pletencov končatín 453. Nosič sa od ostatných stavcov odlišuje tým, že: A. nemá telo B. tvorí ho iba predný a zadný oblúk C. jeho telo vybieha do zuba, ktorým sa spája s čapovcom D. predný oblúk má jamku pre zub čapovca 454. Osteoporóza je ochorenie, ktoré sa prejavuje: A. poruchou okostice B. zvýšeným rizikom zlomenín C. nízkou hustotou kostnej hmoty D. obrusovaním bedrového kĺbu 455. Počet kostrových svalov človeka je asi: A. 300 B. 400 C. 600 D. 800 456. Koľko percent celkovej hmotnosti tela dosahuje hmotnosť svalov? A. 36% u mužov B. 32% u žien C. 36% bez ohľadu na pohlavie D. 30% bez ohľadu na pohlavie 457. Ak sú svaly navzájom antagonistické, znamená to, že: A. pôsobia proti sebe B. ak jeden vykonáva kontrakciu, druhý relaxuje C. spolupracujú D. dopĺňajú sa Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 51. strana 458. Ak sú svaly navzájom synergické, znamená to, že: A. dopĺňajú sa pri spoločnom pohybe B. pôsobia proti sebe C. ich vzájomná činnosť sa vylučuje D. pracujú koordinovane 459. Na vyjadrení nálady sa podieľajú svaly A. iba mimické B. iba žuvacie C. mimické spolu so žuvacími D. mimické a krčné 460. Lichobežníkový sval zabezpečuje najmä: A. polohu lopatky B. pohyby hornej končatiny C. pohyb kolenného kĺbu D. dýchacie pohyby 461. Achillova šľacha upína: A. lýtkový sval o kolenný kĺb B. krajčírsky sval o píšťalu C. lýtkový sval na pätovú kosť D. priamy sval stehna o pätu 462. Najdlhší sval v ľudskom tele je: A. štvorhlavý sval stehna B. krajčírsky sval C. trojhlavý sval lýtka D. deltový sval 463. Svalový tonus znamená: A. stav pokojového napätia svalu B. priebeh svalovej kontrakcie C. stav únavy (svalová horúčka) D. stav pri nahromadení metabolitov v svale 464. Nadjazylkové a podjazylkové svaly umožňujú: A. žuvať a prehĺtať B. pohybovať očami C. koordinovane pohybovať jazykom D. držať vzpriamene hlavu 465. Svaly trupu tvoria skupiny svalov: A. chrbta, hrudníka, brucha a panvového dna B. hrudníka a brucha C. chrbta a hrudníka D. chrbta, hrudníka a brucha 466. K povrchovým svalom chrbta patria: A. lichobežníkový sval B. najširší sval chrbta C. deltový sval D. krátke chrbtové svaly Zoznam otázok z oblasti: FOZOŠ - Biológia / 52. strana 467. K svalom, ktoré umožňujú výdych patria: A. bránica B. vonkajšie medzirebrové svaly C. brušné svaly D. vnútorné medzirebrové svaly 468. Pre bránicu platí: A. oddeľuje hrudníkovú a brušnú dutinu B. oddeľuje brušnú dutinu od svalov panvového dna C. jej pohyb nadol pomáha pri výdychu D. jej pohyb nadol pomáha pri nádychu 469. Pre deltový