Otázky na teoretickú časť skúšky zo slovenskej morfológie PDF

Otázky na teoretickú časť skúšky zo slovenskej morfológie A/ Otázky všeobecné: A 1. Pojem morfológie a základné morfologické pojmy. Náuka o tvaroch slov - morfé (forma, tvar) + logos, o gramatickom tvare (GT) - kráľovná lingvistických viedMorfológia ako ro...

Otázky na teoretickú časť skúšky zo slovenskej morfológie A/ Otázky všeobecné: A 1. Pojem morfológie a základné morfologické pojmy. Náuka o tvaroch slov - morfé (forma, tvar) + logos, o gramatickom tvare (GT) - kráľovná lingvistických viedMorfológia ako roviny: a) náuka o gramatických triedach slov/teória slovných druhov b) náuka o tvaroch/paradigmatika c) náuka o významoch a funkciách tvarov/teória gramatických kategórii - tvarová rovina jazyka (pri lexikálnej, syntaktickej a zvukovej) - Náuka o: GT (gramatický tvar) = konkrétna realizácia lexémy (slovo) - formálny prostriedok na vyjadrenie GV (gramatický význam) danej lexémy vyjadruje vzťahy slova k iným slovám vety Predmet G význam - zadná časť - morfé (forma, tvar) + logos (slovo, veda) = náuka o tvaroch slova - morfológia: a) náuka o gram. triedach slov / teória SD pr. drevo – str. rod, sg. b) náuka o tvaroch / paradigmatika c) náuka o významoch a f. tvarov / teória GK = tvarová rovina jazyka (pri lexikálnej, syntaktickej, zvukovej) - náuka o gram. tvare (GT) - GT = konkrétna realizácia lexémy – základná jednotka → formálny prostriedok na vyjadrenie GV danej L → vyjadruje vzťahy slova k iným slovám vety (vzťahy medzi javmi mimojazykovej skutočnosti) 3 základné GT v slovenčine: N sg. (substantíva) – otec, mama, dieťa N sg. masc. (adjektíva, pronominá, numeráliá) – zdravý, tehotný, drevený, ten INF (verbá) – robiť, myslieť, byť (cháp – základný tvar pre substantíva je N sg....) GT a jeho stavba Slovo – súhrn všetkých jeho tvarov Paradigma – súhrn všetkých tvarov slova - počet GT sa líši v závislosti od SD: S – 12 GT/6 GT (13. s vokatívom) : ADJ – od 160 do 220 GT (1 sloveso) : VERB – 108 GT (môže byť až 136) - GT sa odlišujú formálne (zakončením) → rozbor slova/ GT od jeho zakončenia - GT GT1: ryb - a slovníková gramatická  (lexikálna) časť (relačná) časť = BÁZA + = FORMANT GT2: ryb - k - a chlap - ec - 0 slovníková gramatická (lexikálna) časť DM (relačná) časť morf. štruktúra ≠ slovotvorná štruktúra ryb - ka ↔ ryb - k - a ry - ba ↔ ryb - a chla - pec ↔ chlap - ec - 0 morfemat. štruktúra ≠ slabičná štruktúra Langue Parole - realizácia v konkrétnej reči MFm – segmentálny systém morfa SBMFm – segment bez významu submorfa Analytickosť a syntetickosť GT = analytický, syntetický L = analytická, syntetická GT môže byť utvorený v rámci: jedného slova – SYNTETICKÝ : viacerých fonolog. slov – ANALYTICKÝ Gramatický tvar: SYNTETICKÝ GT (jednoduchý) tvorený jediným (foneticky samostatným) slovom tvar utvorený sufixom od pomenovacieho, t. j. slovníkového GT ANALYTICKÝ GT (zložený) tvorený minimálne 2 (foneticky) samost. slovami (okrem préterita) vznik z konštrukcií morfologizáciou – stratou LV niektorých členov (byť) obsahuje slovo s LV aj slovo/á s GV, t. j. pomocné súčasti tvaru majúce hodnotu samostatných GM !! len pri slovesách a slovesných tvaroch pr. kreslil som, bol som kreslil, bol by som kreslil, kreslil by som, budem kresliť, kreslil - morfémy nemusia byť vždy postavené za L časť, ale ich pozícia závisí od rytmického a slovosled. princípu – enklitiky/ proklitiky HYBRIDNÉ – REFLEXÍVNO – ANALYTICKÉ GT - tvorené dvomi, príp. viacerými (foneticky) samostatnými slovami a zároveň obsahujú osobitný sufix – L sg., pl. Lexémy: 1.) SYNTETICKÁ L a jej GT - syntetická L ako foneticky vydeliteľné slovo má vždy iba 1 L časť (1 KM, ak to nie je kompozitum) S - otec-0, mam-a, dieť-a V - pís-a:ť, čít-a:ť, kresl-i:ť ADJ - pekn-ý, cudz-í, tehotn-ý ADV - pekn-e, mil-o, hor-e - syntet. L sa realizuje v 2 tvaroch: 1a) syntetický GT – 1 lex. časť + 1 gram. časť S - otc-a, mam-e, dieť-ať:u V - píš-e:m, čít-a:m, kres-lí:m ADJ - pekn-ých, cudz-ím, tehotn-ej (ADV - pekn-e, mil-o, hor-e → KM1 + DM) 1b) analytický GT – 1 lex. časť + 2 zložková (viaczložková) gram. časť V - pís-a:l-0 som, čít-a:l-i sme, kres-l-i:l-a by som 2. ANALYTICKÁ L a jej GT - analytická L ako viac než 1 foneticky vydeliteľné slovo má lex. časť vždy 2-zložkovú - pomôcka: združené pomenovania, frazémy : zvratné slovesá S - diplom-ov-á prác-a, Ban-sk-á Bystric-a V - modl-i:ť sa, smia-ť sa 2a) syntetický GT – 2 zložková lex. časť + 1 gram. časť S - diplom-ov-ú prác-u (-ú, -u = nositeľ toho istého č., rodu, pádu) V - modl-í:m sa, sme-j-e:m sa (ADJ - po nem-ec-k-y) 2b) analytický GT – 2 zložková lex. časť + 2 zložková (viaczložková) gram. časť V - modl-i:l-0 som sa, smia-l-a by som sa Analytické lexémy: a) reflexíva tantum usilovať → usilovať sa b) verbá s DM venovať ↔ venovať sa c) pronominá ten istý, taký istý d) niektoré adverbiá na modro, po rusky e) numerália päťsto šesťdesiat dva f) frazémy Damoklov meč g) združené pomenovania neobrazné  A 2. Morfologický systém vo vzťahu k významovej a zvukovej rovine jazyka. Vzťah morfológie k ostatným jazyk. rovinám Jazykový systém zvuková významová segmentálny suprasegmentálny gramatický lexikálny systém systém systém systém morfológia syntax Interdisciplíny: a) morfosyntax (VT, kázus) b) morfonológia (alternácie) c) morfopragmatika (so štylistikou) d) morfematika Rovina Jednotka M Morfematika štylistická štyléma O frazeologická frazéma R lexikologická lexéma F KM derivatologická deriv. formant E DM syntaktická syntagma M rozložená morféma MORFOLOGICKÁ GT A GM + MM morfonologická alternanta T alomorféma I fonologická fonéma K infix, interfix fonetická fóna A - morfematika – prestupuje všetkými rovinami jazyka, všetkými systémami SLOVO → bilaterálna jednotka s ustáleným lexikálnym i gramatickým V a tomu zodpovedajúcou formou alebo súborom foriem (GT slova) - grafemická jednotka (nie je, chcela by) - fónická jednotka (premiestniteľné zoskupenie foném ohraničené pauzou/prízvukmi) - morfematická jednotka (samostatná MFm ako súčasť zložených GT; bol, by som šiel) - morfologická jednotka (GT; mama – SGT, bol by šiel – AGT) - syntaktická jednotka (stavebný prvok syntagmy/vety, VČ) - lexikálna/sémanticko-lex. jednotka (lexéma, sústava všetkých GT so všetkými ich GV a T)  A 3. Teória slovných druhov. Kritériá na delenie slovných druhov. Kríženie a prechodslovných druhov. SLOVNÉ DRUHY - sú najširšie lexik{lno-gramatické triedy slov, ktoré hrajú z{kladnú úlohu v lexik{lnej rovine i v gramatike(v morfológii a v syntaxi) jazyka (Orave-Bajzíkov{-Furdík) - sú lexik{lno-gramatické skupiny slov, do kt. sa zo slovnej z{soby vydieľajú na z{klade hľadiska sémantického, morfologického, syntaktického - delenie SD I. Na z{klade komplexu lexik{lnych, syntaktických a morfologických vlastnosti: 3 kritériá - sémantické kritérium - spoločný kategoriálny lexikálny význam Autosémantické – kvalitatívne (sub, adj, v, adv) Kvantitatívne (num) deiktické (pron) Synsémantické – slov{/morfémy(gramatické) (prep, konj, part) slov{/vety(nediferencované) (inter) - morfologické kritérium - komplex morfologických kategórií, spoločná sústava paradigiem Flektívne (sub, adj, v, pron, num) = paradigmatické autoparadigmatické (s,adj,v) – vlastn{ p. neautoparadigmatické (num,pron)- preberajú p. Neohybné (adv, prep, part, konj) = aparadigmatické +/- Amorfné (inter) - syntaktické kritérium – spoločné syntaktické funkcie Autosyntagmatické (sub, adj, v, adv, pron, num) Synsyntagmatické (prep, konj, part) -mimo inter - SD: najširšie lexik{lno-gramatické triedy slov, pomenúvajú zovšeobecnený odraz objektívnej skutočnosti II. delenie: 1. citová reflexia objektívnej skutočnosti - len citoslovcia - sprostredkujú ju amorfné interjekcie, a to kompaktne ako výpovede s vlastnou intonáciou (slová ako ekvivalenty viet)→ city/vôľa/napodobnenie zvukov 2. rozumová reflexia objektívnej skutočnosti v 4 prim{rnych entit{ch A,Pomenovanie kvality (autosémantické kvalitatívne) - pomenovanie samostatne existujúcej substancie – hierarchicky usporiadané S - pomenovanie relatívne st{lej vlastnosti substancíí bez ohľadu na čas = statické príznaky subst. ADJ - pomenovanie prechodnej vlastnosti substancíí v čase = dynamické príznaky substancií V - pomenovanie príznaku – okolnostného – statických a dynamických príznakov = príznak príznaku ADV B, Pomenovanie kvantity (autosémantické kvantitatívne) - číselný príznak substancíí alebo príznakov NUM C, Zástupné zovšeobecnenie kvality (okrem V) a kvantity (autosémantické deiktické) - slov{ s deixiou PRON D, Vyjadrenia relácií medzi SD (synsémantické) - pomenúvajú kvalitu a kvantitu PREP, KONJ, PART Iné poňatie SD - D. Trax – 2. stor. pred n.l. – S, V, člen, indeklin{bili{; - Donatus (8. stor. n.l.) – S, V, ADJ, PRON ADV, KONJ, PREP, INT) - v slovakistike od Štúra po Czambela: 9 SD - >>>>MSJ 1996: 10 SD - v rusistike: ako osobitný SD predikatíva, synsémantické sloves{, osobitne hybridy - v germanistike: ako osobitný SD člen - propri{ ako osobitný SD SZ: Centrum a okraj SUBSTANTÍVUM VERBUM substancia dynamický príznak design{t- definícia z KSSJ ADJEKTÍVUM ADVERBIUM statický príznak príznak príznaku Forma – význam – predmet budík (obr{zok budíka) budík- prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým sign{lom (KSSJ) Kvalita, flektívnosť, vid, kongruencia, deixia V: +K +F +V +- ča -D S: + + KG(min s) AD + + - - - J: + -+ - + - AD - +- - - - V: - +- - Nu m: PRON:+ +- - +- + PREP: - - - - - R nesamostatne – vyjadruje rel{ciu nesamostatne – potrebuje RMKONJ, R samostatne PART, R nesamostatne – vždy k niečomu odkazujú INT Vz{jomné prekrývanie sa a prechod slovných druhov A, Hybrid – vzájomné prekrývanie sa druhov - SD m{ formu jedného a obsah druhého SD Particípia: kvalita – hybrid verb a formy adj (KgM!) spievajúci chlapec, zaspievan{ pieseň, odchodivšie časy Transgresíva: okolnosť – hybrid verb a formy adv – spievajúc, zaspievajúc Verb{lne substantíva: predmetnosť – hybrid verb a formy substantív - spievanie, zaspievanie B, prechod SD: - De/substantivizácia, de/adjektivizácia............ Substantivizácia: z iného SD sa stáva substantívum redukuje sa paradigma a nefunguje ako príznak substancie> už nem{ KgM, len RM Vedúci, jedno malé, ten môj, nájomné, cestovné... Adjektivizácia: iný SD adjektívom, začnú pomenúvať príznak substancie Zo S: Mrcha človek, pľuha žena, som nanič, som nesvoj; z Part: hr{ systém, tiež človek, z V: varený, sklamaný, osviežujúci Adverbizácia: zo Subst: domov, večer, r{no, z mosta do prosta, hlava-nehlava Pronominácia: unik{tna, jedna pani povedala- funkcia deixy Numeralizácia: veľa ľudí, trochu soli Partikulizácia: tuším, škoda, no neviem, Homonymia synsémantík: keď ja ho ľúbim, a povedz Konjuktivizácia: najprv pr{ca, potom pl{ca Prepozivizácia: sekund{rne predložky: na z{klade, vďaka tomu, n{sledkom toho, vr{tane Jana... Interjektivizácia: vitaj, hybaj, ticho, pozor!...... C, slovnodruhová homonymia : - na odkrytie dôležitý kontext – neviem/uprostred(okol. prep)Idem domov. / To je môj domov. Bola zima. / Bolo zima. Je veľmi teplo. / Je tu veľké teplo. Dosť sa tam musel narobiť. / Dosť dobre neviem, čo chcel. / M{ už asi všetkého dosť.Po predn{ške už hovoril po slovensky, nie po nemecky.  A 4. Teória morfologických, lexikálno-gramatických a funkčno-sémantických kategórií. Morfologické kategórie - špecifické gramatické významy navrstvujúce sa na kategoriálny význam jednotlivých autosémantických slovných druhov, ktoré sú s nimi v existenčnej spätosti – neoddeliteľné - daný inventárom spoločných G významov - súhrn morfologických kategórií je existenčnou formou daného SD (Týka sa slov – morfologické vs. Týka sa konštrukcie – syntaktické) GK: nositeľ všeobecných/abstraktných významov, vyjadrený ust{lenou formou/súborom foriem, ktoré satýkajú celého radu slov alebo SD , opierajú sa o mimojazykové skutočnosti - Sú bilater{lne – kategori{lny význam a gramatick{ forma - asymetrický dualizmus – rozdiel formy a významu GK Delenie: 1. podľa vzťahu k objektívnej skutočnosti: a) Odrazové- re{lne odr{žajú objektívnu skutočnosť( numerus ) b) Klasifikačné – vytvorený jazykom, (nomin{lny genus) 2. podľa vzťahu k SD a) Nomin{lne(k{zus) b) Verb{lne(modus) 3. podľa formy, významu a funkcie a) gramatické – forma: GM (genus, numerus, k{zus, modus, tempus, persona, kongruencia) b) lexikálno-gramatické – forma: MM (aspekt, gradácia, negácia) c) funkčno-sémantické – forma: všetky jazykové prostriedky – SD + SK + GK- s rovnakou funkciou a podobným významom Ísť >>> choď/príď --- obsahuje smer, lokaliz{cia MSJ 27-32, sssj 7-29, kapitolky  A 5. Gramatický tvar a jeho morfematická stavba: relačná a lexikálna časť slovného tvaru. GT a jeho stavba Slovo – súhrn všetkých jeho tvarov Paradigma – súhrn všetkých tvarov slova - počet GT sa líši v závislosti od SD: S – 12 GT/6 GT (13. s vokatívom) : ADJ – od 160 do 220 GT (1 sloveso) : VERB – 108 GT (môže byť až 136) - GT sa odlišujú formálne (zakončením) → rozbor slova/ GT od jeho zakončenia - GT GT1: ryb - a slovníková gramatická (lexikálna) časť (relačná) časť = BÁZA + = FORMANT GT2: ryb - k - a chlap - ec - 0 slovníková gramatická (lexikálna) časť DM (relačná) časť morf. štruktúra ≠ slovotvorná štruktúra ryb - ka ↔ ryb - k - a ry - ba ↔ ryb - a chla - pec ↔ chlap - ec - 0 morfemat. štruktúra ≠ slabičná štruktúra Langue Parole - realizácia v konkrétnej reči MFm – segmentálny systém morfa SBMFm – segment bez významu submorfa Analytickosť a syntetickosť GT = analytický, syntetický L = analytická, syntetická GT môže byť utvorený v rámci: jedného slova – SYNTETICKÝ : viacerých fonolog. slov – ANALYTICKÝ Gramatický tvar: SYNTETICKÝ GT (jednoduchý) tvorený jediným (foneticky samostatným) slovom tvar utvorený sufixom od pomenovacieho, t. j. slovníkového GT ANALYTICKÝ GT (zložený) tvorený minimálne 2 (foneticky) samost. slovami (okrem préterita) vznik z konštrukcií morfologizáciou – stratou LV niektorých členov (byť) obsahuje slovo s LV aj slovo/á s GV, t. j. pomocné súčasti tvaru majúce hodnotu samostatných GM !! len pri slovesách a slovesných tvaroch pr. kreslil som, bol som kreslil, bol by som kreslil, kreslil by som, budem kresliť, kreslil - morfémy nemusia byť vždy postavené za L časť, ale ich pozícia závisí od rytmického a slovosled. princípu – enklitiky/ proklitiky HYBRIDNÉ – REFLEXÍVNO – ANALYTICKÉ GT - tvorené dvomi, príp. viacerými (foneticky) samostatnými slovami a zároveň obsahujú osobitný sufix – L sg., pl. Lexémy: 1.) SYNTETICKÁ L a jej GT - syntetická L ako foneticky vydeliteľné slovo má vždy iba 1 L časť (1 KM, ak to nie je kompozitum) S - otec-0, mam-a, dieť-a V - pís-a:ť, čít-a:ť, kresl-i:ť ADJ - pekn-ý, cudz-í, tehotn-ý ADV - pekn-e, mil-o, hor-e - syntet. L sa realizuje v 2 tvaroch: 1a) syntetický GT – 1 lex. časť + 1 gram. časť S - otc-a, mam-e, dieť-ať:u V - píš-e:m, čít-a:m, kres-lí:m ADJ - pekn-ých, cudz-ím, tehotn-ej (ADV - pekn-e, mil-o, hor-e → KM1 + DM) 1b) analytický GT – 1 lex. časť + 2 zložková (viaczložková) gram. časť V - pís-a:l-0 som, čít-a:l-i sme, kres-l-i:l-a by som 2. ANALYTICKÁ L a jej GT - analytická L ako viac než 1 foneticky vydeliteľné slovo má lex. časť vždy 2-zložkovú - pomôcka: združené pomenovania, frazémy : zvratné slovesá S - diplom-ov-á prác-a, Ban-sk-á Bystric-a V - modl-i:ť sa, smia-ť sa 2a) syntetický GT – 2 zložková lex. časť + 1 gram. časť S - diplom-ov-ú prác-u (-ú, -u = nositeľ toho istého č., rodu, pádu) V - modl-í:m sa, sme-j-e:m sa (ADJ - po nem-ec-k-y)  2b) analytický GT – 2 zložková lex. časť + 2 zložková (viaczložková) gram. časť V - modl-i:l-0 som sa, smia-l-a by som sa Analytické lexémy: a) reflexíva tantum usilovať → usilovať sa b) verbá s DM venovať ↔ venovať sa c) pronominá ten istý, taký istý d) niektoré adverbiá na modro, po rusky e) numerália päťsto šesťdesiat dva f) frazémy Damoklov meč g) združené pomenovania neobrazné A 6. Princípy morfematickej segmentácie. Definícia morfémy, druhy morfém a submorfém. Morféma verzus slovo - morféma ≤ slovo - každé slovo sa skladá z 1 až n morfém:žen-a (2 morfémy) žen-sk-ý (3 morfémy) ne-žen-sk-ý (4 morfémy)o-žen-i-ť sa (5 morfém) Klasifikácia morfém, morfematická štruktúra - Morféma – najmenšia vydeliteľná jednotka s významom – bilaterálna jednotka – F+O morféma - morfa má význam Submorféma - submorfa nemá význam, len funkciu Langue Parole  Morfematická štruktúra slova - pri segmentácii slov a slovných tvarov na nižšie jednotky, ktoré odkazujú na význam, jedôležité vyčleniť tvarový okruh a tvarový súbor - tvarový okruh (TO) = podmnožina slovných tvarov s rovnakým začiatkom - tvarový súbor (TS) = podmnožina slovných tvarov s rovnakým zakončenímPríklad: Sg. N strom-0 plod-0 G stromu-u plod-u D strom-u plod-u A strom-0 plod-0 L strom-e plod-e I strom-om plod-om TS TO 1 TO 2 - z týchto tvarových okruhov a tvarových súborov vyplýva, že časti tvaru strom- a plod- sú koreňové morfémy a časti -om sú gramatické - relačné morfémy (detailnú diferenciáciumorfém pozri nižšie). Čo je morféma? ✓ najmenšia bilaterálna (dvojstranná – majúca aj obsah, aj formu) jednotka jazyka ✓ najmenšia vydeliteľná časť slova/slovného tvaru, ktorá je nositeľom elementárnehoalebo komplexného významu ✓ je nositeľom základnej sémantickej informácie ✓ pri morfematickom rozbore vymedzujeme aj jednotky, ktoré nekódujú žiadnu sémantickú informáciu → tzv. submorfémy – nemajú lexikálny význam, sú nositeľmikonštrukčnej funkcie. Aké typy morfém rozlišujeme? 1) Koreňová morféma (KM) o nositeľ lexikálneho významu, má bázotvornú funkciu (tvorí základ slova), pr. les-ík o Výsek zo slovotvorného hniezda s východiskovým slovom les: - slovotvorné hniezdo je súbor slov so spoločnou koreňovou morfémou - všetky nové slová sa zoskupujú okolo východiskového slova - slovotvorné hniezdo nám ukazuje postupnosť tvorby nových slovz východiskového slova les → lesík → lesíček les → lesník → lesníčka → lesníčkin les → zalesniť → zalesňovať → zalesňovacíles → prales → pralesný les → lesopark → lesoparkový 2) Derivačná morféma (DM) o má slovotvornú funkciu, derivuje (odvodzuje) nové slová o prefixálna → vy-robiť, za-robiť o sufixálna → ryb-ár, stol-ík o prefixálno-sufixálna → zá-les-ák 3) Gramatická morféma (GM) a) Relačná GM (RGM) – pri deklinácii a konjugácii signalizuje daný pád/osobu a k tomu prislúchajúci tvar podľa vzoru. - ide o pádové prípony substantív, adjektív, adjektiválií, pronomín, numerálií, osobné prípony verb. Pr. Súbor relačných GM pri deklinácii substantíva škola: N škola-a škol-y G škol-y škôl-0 D škol-e škol-ám A škol-u škol-y L škol-e škol-ách I škol-ou škol-ami Súbor relačných GM pri konjugácii verba chodiť: 1. os chod-í-m chod-í-me 2. os. chod-í-š chod-í-te 3. os. chod-í-0 chod-ia b) Formová GM (FGM) – neurčité slovesné tvary a l-ové príčastia (rob-i-l, rob-i-ť, rob-iac, rob-e:n-ý, chyt-a-j-úc) c) Kongruenčná GM (KGM) – vyjadruje kongruenciu slovesa s iným slovným druhomv rode a v čísle (rob-i:l-0, rob-i:l-a, rob-i:l-o, rob-i:l-i)  d) Modifikačná GM (MGM) → pri negácii (ne-rob-i:l-0) → pri gradácii (men-š-í, naj-men-š-í) → pri zmene vidu (kúp-i-ť vs. kup-ov-a-ť) e) Prázdna GM (PGM) – segment sa/si, keď predstavuje iba nutnú súčasť slova a samo o sebe nemá žiaden význam (smiať sa – verbum smiať nemôže existovať bez segmentu sa). Pozn. ak máme analyzovať sloveso, ktoré môže existovať aj so segmentom sa, aj bezsegmentu sa, segment sa určíme ako derivačnú morfému – pr. učiť sa vs. učiť). Aké typy submorfém rozlišujeme? 1) Interfigované submorfémy - INTERFIXY a) Spájacie submorfémy (konektívne) - spájajú dva korene alebo dva slovotvorné základy, pr. vod-o-vod, zem-e-guľ-a b) Fonologické submorfémy - pomáhajú pri výslovnosti, pr. Kóre:j-ec-0, ži:j-e-m 2) Infigované submorfémy - INFIXY c) Rozširujúce submorfémy - mal-in:k-ý, mal-il:in:k-ý d) Tematické submorfémy (pri verbách) - ne-rob-i:l, chud-n-ú:ť, čak-a:ť A 7. Morfologická typológia jazyka. Morfologický typ slovenčiny. Morfologický typ slovenčiny - delenie jazykov podľa tvorenia slov a tvarov: Aglutinačné (turečtina) – GK osobitná prípona, veľa prípon a nemennosť základov a prípon Flektívne (čeština) – 1 sufix -> viac GK, rozdiely v paradigmách, paradigmy s veľkým množstvomvzorov Introflektívne (arabčina) – GT sa tvoria zmenami hlások vnútri slov Analytické (angličtina) - GT osobitné slová, nemennosť autosémantík a množstvo AGT, záväznýslovosled Polysyntetické (čínština) – nemá skloňovanie a časovanie, skladanie slov SJ- prevažne flektívny jazyk + rozdiely v sústave tvarov + totožný počet pádov + homonymia a synonymia pádových prípon + pomerne veľký počet vzorov - črty iných jazykov v SJ -aglutinačný typ -> prípony verbálnych GT - 1 sufix v inf –ť, v 1.os prézenta -m, zakončenie transgresívu na –c,základný tvar préterita –li - tendencia k stálosti základu všetkých GT – odstraňovanie alternácií - tvorenie komparatívu a superlatívu pri adj a adv –š-, -ej:š- - mechanické pridávanie sufixov –me, -te v imp - analytický typ – tvaroslovie verbálnych tvarov (SD flektívne) - AGT (bol by som zavolal) - zvratné pasívum (opravovali sa testy) - neosobné GT (dnes sa necvičí) - introflektívny typ – okrajový typ - alternácie/sprievodné javy pri flexii (žaba/žiab, ryba/rýb, mäso/mias) - polysyntetický typ (SD non-flektívne) - univerbizácia prepozícií (ponad, spomedzi, spopod) - skladanie spájacích výrazov (akoby, pretože, kiežby)  A 8. Podstatné mená (substantíva) – definícia a sémanticko-gramatická klasifikácia. Kategória rodu a životnosti. Kategória čísla podstatných mien. SUBSTANTÍVA Podstatné mená (substantíva) sú ohybné slová, ktoré pomenúvajú samostatné pojmy vecí (substancií) v rámci GK rodu, čísla a pádu. (Oravec-Bajzíková-Furdík, 1984) Pomenovanie vlastností a dejov/činností S ADJ V vlastnosť milota, drzosť milý, drzý (človek) - činnosť a stav let, voľba, bitka - letieť, voliť, biť nezávislosť závislosť (spätosť, zaradenosť) Substantíva - pomenovania samostatne existujúcich substancií - pomenovaciu schopnosť podčiarkujú aj 3 GK (rod, číslo, pád) a malý počet GT (12) - pojmovosť, relatívna presnosť a významová vyhranenosť substantív znamená, že sa využívajú ako termíny v odbornom štýle, propriá v administratívnom a publicistickom štýle Substantíva a verbá vo vete pomenovacia funkcia substantívum ˃ verbum vetotvorná funkcia substantívum ˂ verbum Tvary substantív Základný GT: - N sg. – otec, matka, dieťa - N pl. – Košice, Tatry - predložkový pád (o rozprávke) - prepozícia + substantívum (pod lipou) - viaczložkové propriá (Košická Nová Ves) - združené pomenovania (minerálna voda) Morfosyntaktická funkcia substantív – pozície substantív SS (válenčná pozícia): Matka miluje dieťa. Satr (atributívna pozícia): láska matky Sadv (averbiálna pozícia): Dieťa pribehlo k matke. Spred (predikatívna pozícia): Mária je dobrou matkou. Lexikálno-gramatické skupiny substantív - konkrétne – abstraktné mená - počítateľné – hromadné (a látkové) mená - všeobecné – vlastné mená - životné (osobné a zvieracie) – neživotné mená KLASIFIKÁCIA SUBSTANTÍV a) všeobecné meno/apelatívum (mesto) – vlastné meno/proprium (Prešov) skupinové antroponymá: etnonymum (Slovák) : obyvateľské meno (Prešovčan) ako prechodná skupina medzi apelatívami a propriami Apelatíva b) konkrétne = väčšinou singulatívne (posteľ) – abstraktné = názov spredmetnenej vlastnosti alebo deja, pritom prípadný plurál implikuje druh, nie počet (spánok) nepravé abstraktné – pomenovanie vymedzeného javu, plurál implikuje počet (rok, mesiac) - DOLE!!!!! c) počítateľné/singulatívne (jedna kniha) – nepočítateľné/nesingulatívne (krása) singuláre/singuláriá tantum: pravé abstraktá (dobro, krása) látkové/materáliá (mlieko) hromadné/kolektíva (ľud, ľudstvo) plurále/pluráliá tantum (dvere, prázdniny, Košice) Verbálne substantívum - slovesné PM /verbálne substantívum (skákanie, písanie) - !!!!! pri nich určujeme: KÁZUS, ASPEKT, INTENCIU SINGULATÍVA NESINGULATÍVA - sú hlavne konkréta, s ktorými sa spája - delia sa podľa príznaku merateľnosť na kategória životnosti, deminutívnosti a merateľné a nemerateľné augmentatívnosti → učiteľ, študent, Slovák, Prešovčan, Merateľné sú: pes, mačka, izba, dom, jabloň, hruška, - materáliá (látkové) hlava, nos, poslucháreň, blesk, hrom → tekutiny (voda, káva) → potraviny (chlieb, maslo) - ako konkrétne sa chápu aj pomenovania → lieky (acylpyrín, penicilín) fiktívnych bytostí (vodník, víla, → látky (ľan, bavlna) jednorožec, Harry Potter, Dobby)!!! → materiály (koža, drevo, kov) → R. produkty (harmanček, žihľava) → chemické látky (kyslík, vodík) → látky skladajúce sa z malých častíc (piesok, vzduch, prach, voda) PRAVÉ ABSTRAKTÁ: deje (pochod, klam, narodenie, umieranie), fázy (začiatok, koniec, pauza, fáza, štádium) gradácia (zväčšenie, zmenšenie, zosilnenie) relácie (vzťah, blízkosť, susedstvo, jednota) modalita (spôsob, modus, kvalita...) vlastnosti (pôvab, krása, veľkosť, mladosť) schopnosti a zmysly (čuch, myslenie, emócia) duševné stavy (hnev, stres, radosť, veselosť, láska, žiaľ, bolesť, ocenenie, podcenenie) NEPRAVÉ ABSTRAKTÁ:  spoločenské javy, organizácia (socializmus, vláda, nájom, plán, stavba, schéma, tabuľka)  časovo-priestorové javy (čas, priestor, miery, mesiac, rok, desaťročie, jar, leto, jeseň, zima, január, výška, dĺžka, kilogram, meter)  kognitívne javy (vnem, podnet, stimul, rozum, idea, pravda, svedomie, duša, pokánie, príčina, následok, filozofia,)  metajazykové pojmy - prvky organizácie (denotát, člen, rod, druh, kvalita, prvok, znak, žáner - román, poviedka, sonet) POZOR!!! Od nepravých abstrákt treba odlišovať prípady konkretizácie pravých abstrákt: - metonymické dvojice vlastnosť ↔ jeho nositeľ (sladkosť) - dej ↔ miesto deja (cesta) - dej ↔ pomenovanie osoby (služba) - verbálne substantívum ↔ substantívum (balenie, cvičenie, vedenie) Rod/genus - najpríznačnejšia morfologická kategória substantív (majú do všetky S, vrátane indeklinálií) - klasifikačná kategória → deklinačný typ + forma slov závislých od S (ADJ, adjektiváliá) Porovnaj: kameň – skala – bralo (1 O = 3 F); (obrovský) chlap – (urastená) chlapina – (udatné) chlapisko (1 O = 3 F) - syntaktická nezávislá GK, spätá so S - prirodzený rod Porovnaj: matka – otec – dieťa, muž – žena – 0, býk – krava, myš – 0 Gramatické morfémy Číslo/numerus, plurál - odrazová kategória → priamo alebo sprostredkovane poukazuje na počet substancií - protiklad jednosti a mnohosti → sg. a pl. PLURÁL: - vyjadrenie mnohosti (stromy, knihy, srdcia) - pluráliá tantum (bedrá, nohavice, ústa) + skupinové NUM - viazaný plurál (vlasy, šípky, oči) – sg. je príznakový !! SINGULÁR: - vyjadrenie jednosti/reálnej jednosti (strom, kniha, srdce – jeden strom, jedna kniha, jedno srdce) - singuláriá tantum (kolektíva, materiáliá, pravé abstraktá) - všeobecný/druhový sg. (Dnes je už raritou vidieť svišťa, kamzíka a piskora.) - distributívny sg. (Všetci dostali darček.) Ku kategórii numerus... Porovnaj: ▪ hodina – hodiny (1) – hodiny (2) ▪ list – listy – lístie ▪ novina – noviny ▪ Krasno – krasná ▪ kupé – 0 ▪ rukavica – rukavice ▪ 0 – nohavice  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky Pád/kázus a) nezávislý (N): samostatný (ako jednočlenná veta) : nesamostatný - rámcový (podmet) - obsahový (menná časť prísudku – N/I) b) závislý (všetky pády): abnominálny – adverbálny - ak abnominálny: od ktorého nadradeného mena - ak adverbálny: - intenčný (objektový) - okolnostný (neobjektový ako príslovkové určenie) KLASIFIKÁCIA PÁDOV PODĽA ÚČASTI NA DEJI  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky A 9. Deklinačný systém substantív – všeobecná charakteristika NDS. Kritériá vyčleňovania skloňovacích typov substantív, ich varianty, frekvencia skloňovacích typov. Dynamika skloňovacieho systému – dvojtvary a ich funkčné hodnotenie. Deklinácia substantív - obmedzenie výnimiek (32vzorov, 19podtypov) 51vzorov - Sokolová - deklinácia je obmieňanie gramatických významov rodu, čísla a pádu substantíva v rámci jednej lexémy - nová deklinácia: 4 makroskupiny – životné/neživotné maskulína, feminína, neutrá + adjektiválna deklinácia(nie je to adjektívna dekl.- na konci RM, nie KgM, m{ len 6/12 tvarov) + indeklinábiliá – nesklonné substantíva (zakončené na e, i, y, e, oe, au) – vták emu - faktory: Sémantický – apelatívnosť, propriálnosť, ne/singulatívnosť, abstraktnosť/konkrétnosť SF Derivačný – sufixy a koncovky DF Gramatický – kvalita GM GF Foneticko-fonologický – segmentálne zakončenie tvarotvorného základu(TZ) FF (Morfologický – alternácie MM ) +- Ortoepický – výslovnosť vs. pravopis Orfografický - pri konflikte s predch{dzajúcim spôsobom paralelné skloňovanie - paralelná deklinácia - * pri prieniku typov deklin{cií a prieniku medzi makroskupinami - kombinovaná deklinácia - * pri prieniku medzi makroskupinami a triedami - variantnosť - * pri prieniku medzi vzormi vr{mci triedy a medzi vzormi a podvzormi Charakteristické prvky deklinácie slovenských substantív - vyrovnanie gramatických koncoviek - skloňovanie neutier (sg maskulínum, pl feminínum) - tendencia uprednostniť rovnaký TZ pred rovnakými koncovkami = tendencia odstrániť alternácie - rodová jednoznačnosť a unifikácia morf inštrumentálu sg feminín a Dpl, Lpl maskulín Deklinačná makroskupina – životné m, neživotné m, f, n → klasifikujúca koncovka – rod, životnosť Deklinačná trieda – množina slov s rovnakou deklináciou → klasif. koncovka – determinujúca morfa Deklinačný vzor – množina slov s rovnakou (determinujúcou) gramatickou morfou, ale aj rovnakou diferencujúcou morfou → klasif. Koncovka – diferencujúca morfa Deklinačný podvzor – množina slov s rovnakou determinujúcou a rovnakou diferencujúcou subklasifikujúcou morfou, ako ma jeho dominantný vzor, ale odlišuje sa od neho jednou variantnou morfou → klasif. Koncovka – variantná morfa  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky A 10. Prídavné mená (adjektíva) – definícia, gramatické kategórie, syntaktická funkcia. Klasifikácia a gradácia adjektív. - Pomenúva statický príznak substanticie, t.j. relatívne st{lú, časovo neobmedzenú vlastnosť, ktorejnositeľom je vec pomenovan{ substantívom. Vec a jej vlastnosti sú nerozlučiteľne spojené. - kvalitatívne pomenovanie statického príznaku substancií bez ohľadu na čas - flektívne (ohybné) slov{ autosémantický SD ; paradigmatický SD - kvalitatívne pomenovania - majú zámenný korelát AKÝ, ČÍ Klasifik{cia adjektív - sa realizuje na z{klade sémantických príznakov: relačnosť – R, kvalitatívnosť – K, apreciatívnosť –A/H, intenzívnosť –I - stupňovateľnosť Zaradiť medzi adjektíva: 1 privlastňovacie (+R, -K): individuálne (kravin, hadov) druhové (kraví, hadí) 2 vlastnostné (+K): vzťahové / relač né (+R, +K): kravský prechodné vzťahovo-akostné (slovenskejší) akostné / kvalitatívne (-R, +K): biely akostné apreciatívne / hodnotiace (dobrý) akostné neapreciatívne (bosý) Vzťahové a akostné adjektíva - vzťahové ADJ majú primárne denotačnú funkciu (čokol{dov{ torta- torta z čokol{dy)- každé adjektívum, ktoré priamo odkazuje na denot{t je vzťahové – majú priamy vzťah k denot{tu, denot{t je motivant - akostné ADJ majú typizačnú funkciu (pomenovať druhové špecifik{cie rodu pri tzv. ikonických adjektívach, ktoré vyjadrujú imanentné vlastnosti substancií vnímateľné zmyslami), pragmatick{funkciu ( pri tzv. apreciatívnych adjektívach, ktoré pomenúvajú vlastnosť vyplývajúcu zo subjektívneho hodnotenia) o !SSJ: vzť. ADJ →ak. ADJ (medový kol{č/medové reči) ! nie je to skupina V-A - skupina vzťahovo-akostných adjektív → ide o metonymický posun (železn{ vôľa = také, ako kebybola o železa) alebo o vyjadrenie charakteristickej vlastnosti (detsk{ ot{zka = také, ktor{ je charakteristick{ pre dieťa) – súvislosť s motivantom, typiz{cia Prekrývanie a konkurencia ADJ - individu{lneho a druhového privlastňovacieho adjektíva: sovie oči (privlastnenie druhu) – sovine oči (privlastnenie jednému indivíduu), líščia nora – líškin chvost - druhového privlastňovacieho a vzťahového adjektíva: volia - volsk{ koža, Božia(privlastňovaciedruhové) – božsk{(vzťahové) moc, božský pohľad(akostné), konský z{prah, kravské mlieko o matkin (-K) - materský (+K) o kozí (-K) – kravský (+K)  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky Kritériá na odlíšenie akostných a vzťahových ADJ ✓ sp{jateľnosť s príslovkami miery (veľmi múdry) – A ✓ tvorenie abstraktných substantív (múdry (motivant) – múdrosť (motiv{t)) – A ✓ tvorenie prísloviek (múdry –múdro) – A ✓ tvorenie slovies (múdry – zmúdrieť) – A ✓ stupňovateľnosť (múdry – múdrejší) – A ✓ vytv{ranie antonymických a synonymických radov (múdry – hlúpy, múdry – inteligentný) – A V skupine akostných ADJ možno vyšleniť skupinu ADJ, ktoré sa nedajú stupňovať pre svoju sémantiku (bosý, nahý, slepý, hluchý, mŕtvy, chorý), a ADJ, ktoré sa nestupňujú, pretože vytv{rajú tzv. absolútny stupeň elatív: prastarý, primladý. Kategórie a syntaktické funkcie adjektív - syntaktick{ funkcia: zhodný atribút, menn{ časť predik{tov, doplnok - gramatick{ funkcia: kategória kongurencie - lexik{lno-gramatick{ funkcia: kategória grad{cie - majú schopnosť konkurovať adnomin{lnym p{dom , najmä genitívu, ktorý tiež obmedzuje rozsahúčasti na deji → hlas chlapca – chlapčenský hlas, povel veliteľa – veliteľský/veliteľov povel, pohladenie plné l{sky – l{skyplné pohladenie Grad{cia adjektív je súčasťou sémantickej kategórie intenzity, týka sa viac než ½ ADJ –akostné + prechodné lexik{lno-gramatick{ kategória grad{cie intenzity m{ 3 stupne: o pozitív (starý) - komparatív (star –š-í) - superlatív (naj-star-š-í) synteticky sa tvorí komparatív modifikačnými a gramatickými morfémami š-í a ej:š-í superlatív sa tvorí prefigovaním komparatívu prefixom naj-. - bez konsonantických altern{cií sú v slovenčine ADJ s TZ zakončeným na l, z, d, t, m, v, b, p (milší,drzejší, mladší) - s konsonantickými altern{ciami sú v slovenčine ADJ s TZ zakončeným na t, n, l (vyrovnaný- vyrovnanejší, zaujatý – zaujatejší, st{ly- st{lejší) - nepravidelné stupňovanie je pri ADJ malý, veľký, dobrý, zlý, pekný. Niektoré adjektíva majú variantný komparatív, napr. dvojtvary: krotký, plytký, prudký analytické stupňovanie – menej časté – pomocou lexém (naj)viac/(naj)menej (ako GM – MM) syntetické stupňovanie – pomocou MM syntetick{ grad{cia analytick{ grad{cia pozitív pekný prekvapený komparatív krajší viac prekvapený superlatív najkrajší najviac prekvapený  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky Komparatív pomocou MM –š-: ADJ zakončené na jeden konsonant okrem m, p, t a sykaviek o biely, nový, starý, mladý, bledý → belší, novší, starší, mladší, bledší ADJ zakončené na -k, -ok, -ek majú z{nikovú altern{ciu –k, -ok, -ek/-0-: o vysoký –vyšší, tenký- tenší , hladký – hladší, hlboký – hlbší pred –š-í je kvantitatívna altern{cia V´/V: í/i, z/ž nízky – nižší, ú/u, z/ž úzky – užší, ie/e riedky – redší, {/a kr{tky – kratší, kr{sny – krajší ! vždy sa zachov{va prípona Komparatív pomocou MM –ej:š- : sykavku: svieži, cudzí, belasý, drzý → sviežejší, cudzejší, belasejší, drzejší na dva konsonanty: hustý, kyslý, lacný, d{vny → hustejší, kyslejší, lacnejší, d{vnejší zakončenie na t, m, p je nejednoznačné: krutý, sýty (ale žltší), zn{my, priamy (ale strmší),hlúpy, skúpy (ale tupší), pri odvodených, pôvodne vzťahových ADJ: bratský, slastný, citlivý, zúfalý pri ADJ s dlhou slabikou: sýty, zn{my, priamy, skúpy → sýtejší, zn{mejší, priamejší, skúpejší Iné typy grad{cie vzostupné – progresívne stupňovanie – intenzita narast{ o viac, najviac, rozmaznaný, väčší zostupné – regresívne stupňovanie – intenzita kles{ o menej, najmenej poliaty, menší, najmenší relatívne stupňovanie (vždy v rel{cii s niečím, v r{mci istej množiny): o Komparatív označuje väčšiu mieru vlastnosti v porovnaní s inou alebo priemernoumierou (A + komparatív + ako/než B): Bol lepší ako jeho brat. o Relatívny superlatív vyjadruje vlastnosť navyššieho stupňa jedinešného prvkuv porovnaní s ostatnými prvkami danej množiny: Janko je najlepší z triedy. Absolútne stupňovanie: o Komparatív m{ funkciu oslabenia príznaku vyjadreného pozitívom: mladší človek (=užnie celkom mladý), staršia žena (=ešte nie celkom star{) o Absolútny superlatív plní funkciu zníženie najvyššieho stupňa, vyjadruje sa nímoptim{lny, ale nie najvyšší stupeň: Radil sa s najlepšími lek{rmi. Deklin{cia adjektív - kritéri{ pre vymedzenie skloňovacích typov: 1. posesívne kongruentné skloňovanie →Kongruentné slov{ s významom individu{lnej príslušnosti → otcov, matkin, môj, tvoj, n{š, v{š, svoj → Nsg m -0, f –a, n –o/e, Npl –i, -e 2. kvalitatívne kongruentné skloňovanie → skloňovacie typy podľa zakončenia b{zy – pekný – nemäkký kons., cudzí – mäkký kons. → osobitný typ – p{ví – adjektíva, ktoré vznikajú osobitým slovotvorným postupom od n{zvov zvierat, zakončené na mäkký kons. alebo b,m,p,r,s,v,z,f  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky A 11. Príslovky (adverbiá) – definícia, sémantická charakteristika, syntaktické funkcie,tvorenie a klasifikácia. Gradácia adverbií.  Autosyntagmatický, plnovýznamový, kvalitatívny, neflektívny slovný druh s prvkami gradácie, pomenúva príznak príznakov (prevažne dynamických príznakov)  najmenej frekventovaný kvalitatívny slovný druh  Vyjadrujú okolnosti alebo rôzne príznaky, za ktorých prebieha to, čo je vyjadrené výrazmi (slovami), ktoré patria k iným slovným druhom. Sú príznakom: verb – PDP (stručne oznámiť‚ príjemne prekvapiť‚ dlho spať‚ písať pomaly), adjektív – PSP (nebezpečne hlboký, svetlo modrý, neskoro barokový), iných prísloviek – PPP (vcelku ľahko, neďaleko vpravo, veľmi pekne). Klasifikácia prísloviek podľa derivácie (Miko, Furdík)  vlastnostné (od adjektív – dobre)  okolnostné (od iných SD mutácia – nabok) Klasifikácia prísloviek podľa druhu okolností  adverbiá miesta: doma, vpredu, hore, dole  adverbiá času: dnes‚ vlani, večer‚ popoludní, stále  adverbiá spôsobu: dobre srdečne , zbytočne , jasne majstrovsky , mlčky  adverbiá miery: veľa, príliš, dosť  adverbiá zreteľa: politicky múdre riešenie‚ kráľovsky, literárnovedne, športovo  © PhDr. Lucia JASINSKÁ, PhD. MORF – teoretická časť skúšky  vetné (predikatívne) modálne adverbiá: treba, možno, slobodno.  vetné (predikatívne) stavové adverbiá: zima, chladno, teplo. Stupňovanie prísloviek (pravidelné – nepravidelné) prídavné meno príslovka – pozitív Komparatív superlatív tichý ticho tichšie najtichšie nový novo novšie najnovšie srdečný srdečne srdečnejšie najsrdečnejšie veľa viac viacej najviac/najviacej dobrý dobre lepšie najlepšie zlý zle horšie najhoršie veľký veľa/veľmi viac/väčšmi najviac/najväčšmi malý málo menej najmenej Homonymmia prísloviek a substantív  kritériá na odlíšenie: substitúcia (mám voľno - mám prázdniny), flektívnosť, determinácia adjektívom (adjektiváliom) Homonymia prísloviek a častíc  kritériá na odlíšenie: substitúcia (skoro ho porazilo – takmer), determinácia ďalšou príslovkou (bolo tam veľmi čisto), auto- a synsyntagmatickosť, možnosť tvoriť antonymá (dobre – zle) Ďalšie možnosti tvorenia ADV: desubstantívne ADV o z podoby A sg, alebo Isg.: r{no, večer, časom o z predložkových p{dov: predpoludním, popoludní o príponou –ky: kolenačky deverbatívne ADV o z prechodníka: chtiac-nechtiac o príponou –mo: ležmo, skusmo (skúsiť – skusmý – skusmo) o príponou -ky: mlčky, plačky o samostatnou predponou: po stojačky denumer{lne ADV o príponou –mo: dvojmo, trojmo, štvormo o samostatnou predponou: po prvé, po druhé Grad{cia - stupňujú sa len vlastnostné príslovky odvodené od stupňovateľných adjektív: vysoko - vyššie – najvyššie - podobne ako adjektíva sa stupňujú adverbiá – synteticky alebo analyticky - supletivizmus ako u adjektív (pekne – krajšie – najkrajšie, veľa – viac – najviac