Gramatické tvary v slovenčine

Gramatické kategórie, ktoré sa týkajú formy slova, napríklad rod, číslo, pád, spôsob, čas, osoba, súhlas.

Lexikálno-gramatické kategórie, ktoré sa týkajú významu a formy slov, napríklad aspekt, gradácia, negácia.

Gramatický tvar (GT) sa formálne odlišuje podľa zakončenia. Zahŕňa slovníkovú časť (bázu) a gramatickú časť (formant).

Funkčno-sémantické kategórie, ktoré sa zameriavajú na funkciu a význam jazykových prostriedkov.

Slovníková časť (báza) predstavuje základ slova a nesie lexikálny význam. Napríklad v slove 'ryb-a' je 'ryb' báza.

Súhrn všetkých tvarov jedného slova. Napríklad pre slovo "ryba" je paradigma: ryba, rybky, rybe, rybu, rybou, o rybe, ryba, ryby...

Gramatická časť (formant) udáva gramatické vlastnosti slova, napríklad číslo, rod, pád. V slove 'ryb-a' je '-a' formant.

Lexikálna časť slova, označujúca základný význam. Napríklad v slove "ryba" je "%ryb" lexikálnou časťou.

Syntetický GT je tvorený jedným slovom, ktoré spája lexikálny a gramatický význam. Príklad: 'ryb-a'.

Gramatická časť slova, označujúca gramatický význam, napríklad rod, číslo, pád. Napríklad v slove "ryba" je "-a" gramatickou časťou.

Gramatický tvar tvorený jedným slovom, napríklad "ryba"

Analytický GT sa skladá z viacerých slov, z ktorých jedno nesie lexikálny význam a ďalšie gramatický význam. Príklad: 'kreslil som'.

Gramatický tvar tvorený viacerými slovami, napríklad "ja idem"

GT môže byť rozdelený na morfémy, ktoré predstavujú najmenšie jednotky významu. Morfémy sa môžu ďalej deliť na submorfémy bez samostatného významu.

Jazyky môžu byť rozdelené na analytické a syntetické podľa toho, ako sa v nich tvoria gramatické tvary.

Hybidný GT kombinuje syntetické a analytické vlastnosti. Obsahuje sufix (syntetická časť) a zároveň sa skladá z viacerých slov (analytická časť).

Jazykový systém, ktorý predstavuje zvukové stránky jazyka. Zahŕňa segmentálny systém (fonémy) a suprasegmentálny systém (prízvuk, intonácia).

Jazykový systém, ktorý sa zaoberá významom a pojmami. Zahŕňa gramatický a lexikálny systém.

Časť jazykového systému, ktorá sa zaoberá tvarmi slov a ich zmenami. Ide o to, ako sa slová menia v závislosti od gramatického kontextu.

Časť jazykového systému, ktorá sa zaoberá spôsobom, akým sa slová spájajú do viet a vety do komplexnejších gramatických štruktúr.

Najširšie lexikálno-gramatické triedy slov. Delenie slov na skupiny podľa ich významu a funkcie vo vete.

Základná jednotka morfológie. Minimálna jednotka jazyka, ktorá má význam.

Slovná jednotka s ustáleným lexikálnym a gramatickým významom. Môže mať viacero tvarov (gramatiky), čo odzrkadľuje jej vlastnosti.

Vedný odbor, ktorý sa zaoberá morfémou a jej funkciou v jazyku.

Pomenovanie prechodnej vlastnosti substancií v čase. Vyjadrujú dynamické vlastnosti substancií.

Pomenovanie príznaku (okolnostného) – opisujú statické a dynamické vlastnosti substancií. Vyjadrujú príznaky príznakov.

Pomenovanie kvantity. Sú autosémantické a kvantitatívne.

Zástupné zovšeobecnenie kvality a kvantity. Sú autosémantické a deiktické.

Vyjadrujú relácie medzi slovnými druhmi. Sú synsémantické.

Vyjadrujú relácie medzi slovnými druhmi. Sú synsémantické.

Vyjadrujú relácie medzi slovnými druhmi. Sú synsémantické.

Pomenovanie statickej vlastnosti substancií. Sú autosémantické a opisuju kvalitu.

Hybridy – Vzťahujú sa k slovesu. Vyjadrujú okolnosť.

Hybridy – Vzťahujú sa k slovesu. Vyjadrujú vlastnosť a podstatný znameniový okruh.

Časť slova/slovného tvaru, ktorá nemá vlastný lexikálny význam, ale plní funkciu gramatiky alebo štruktúry. Príklad: -sk- v "žen-sk-ý".

Pojem v lingvistike, ktorý označuje systém morfém, ktoré sa dajú použiť na tvorbu slov v jazyku. Príklad: systém morfém v slovenskom jazyku umožňuje tvoriť slová ako "dom", "domy", "domček", "domáci".

Podmnožina slovných tvarov, ktoré zdieľajú rovnaký začiatok. Príklad: "strom-0", "stromu-u", "strom-u", "strom-0", "strom-e", "strom-om".

Podmnožina slovných tvarov, ktoré zdieľajú rovnaké zakončenie. Príklad: "strom-om", "plod-om", "kvet-om".

Morféma, ktorá nesie základný význam slova. Príklad: "strom" v "stromoch", "dom" v "domoch".

Morféma, ktorá vyjadruje gramatické vzťahy. Príklad: "-om" v "strom-om", "-u" v "plodu-u".

Analyzovať slová rozdelením ich jednotlivých častí - morfém. Pomáha nám porozumieť štruktúre a významu slov.

Ukazuje na počet substancií a môže sa vyjadrovať priamo alebo sprostredkovane.

Vyjadrenie mnohosti, napr. stromy, knihy, srdcia. Vzniká aj u substantív, ktoré nemajú singulár (bedrá, nohavice, ústa).

Vyjadrenie jednosti, napr. strom, kniha, srdce. Niektoré slová majú iba plurál (vlasy, šípky, oči).

Pád vyjadruje vzťah k slovesu alebo k inému menu.

Pád, ktorý sa v zmysle funkcie v vete delí na abnominálny (od ktorého nadradeného mena) a adverbálny (intenčný a okolnostný).

Pád, ktorý sa v zmysle funkcie v vete delí na samostatný (ako jednočlenná veta) a nesamostatný (podmet a menná časť prísudku).

Gramatický systém substantív, ktorý delí slová do skupín podľa ich skloňovania.

Dve formy slova s odlišným tvarom pre rôzne funkcie.