Frak skúška PDF

01 Podstata a druhy finančnej kontroly (prednáška) Finančná kontrola je špecifický druh kontroly charakterizovaný predovšetkým predmetom kontroly - finančnou činnosťou. Je dôležité aby FK sledovala: prečo sa odchyľuje skutočnosť od plánu, prečo je skutočný výsledok rozpočtového hospodárenia iný ako plánovaný, nedostatky pri zostavovaní rozpočtu, či boli verejné financie použité v súlade so stanoveným účelom, či sa napĺňajú príjmy rozpočtu a či sa neprekračujú stanovené limity výdavkov, dodržiavanie zákonov v procese tvorby i realizácie rozpočtu. Problematike finančnej kontroly je v SR venovaná čoraz väčšia pozornosť, pričom osobitný dôraz sa kladie na finančnú kontrolu vo verejných financiách často spájanú s kontrolou dodržiavania finančnej disciplíny. Finančná kontrola a cieľ finančnej kontroly sú definované v zákone 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť najmä: a) dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a pri realizácii finančnej operácie alebo jej časti, b) dodržiavanie rozpočtu orgánu verejnej správy, c) dodržiavanie zákona 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, rozhodnutí vydaných na základe osobitných predpisov alebo vnútorných predpisov, d) dodržiavanie uzatvorených zmlúv orgánom verejnej správy, e) dodržiavanie podmienok na poskytnutie a použitie verejných financií, f) správnosť a preukázateľnosť vykonávania finančnej operácie alebo jej časti, spoľahlivosť výkazníctva, g) ochranu majetku v správe alebo vo vlastníctve orgánu verejnej správy, h) predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, i) včasné a spoľahlivé informovanie štatutárneho orgánu verejnej správy o úrovni hospodárenia s verejnými financiami a o vykonávaných finančných operáciách alebo ich častiach, j) overovanie plnenia opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených administratívnou finančnou kontrolu alebo finančnou kontrolou na mieste a na odstránenie príčin ich vzniku, k) overovanie ďalších skutočností súvisiacich s finančnou operáciou alebo jej časťou a finančným riadením. Orgán verejnej správy finančnou kontrolou overuje, v súlade s cieľmi FK a podľa povahy každej finančnej operácie alebo jej časti, jej súlad s: a) rozpočtom orgánu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok, b) rozpočtom orgánu verejnej správy na dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku podľa písmena a), ak financovanie finančnej operácie alebo jej časti neskončí v príslušnom rozpočtovom roku a ide o realizáciu verejného obstarávania; to platí, ak je orgánom verejnej správy štátna rozpočtová organizácia, c) osobitnými predpismi alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, d) zmluvami uzatvorenými orgánom verejnej správy, e) rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, f) vnútornými predpismi alebo g) inými podmienkami poskytnutia verejných financií neuvedenými v písmenách a) až f). Finančná kontrola vychádza z ekonomického, právneho a informačného hľadiska. Finančná kontrola (FK) sa rozdeľuje na: a) finančnú analýzu b) finančnú revíziu I. Pri finančnej analýze uprednostňujeme ekonomické hľadisko finančnej kontroly. Úlohou finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu kontrolovaného subjektu. Zisťujeme, v akej miere uskutočnené peňažné operácie zmenili finančnú situáciu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím alebo oproti rozpočtovaným (plánovaným) výsledkom hospodárenia. Pri zistení odchýlky je potrebné určiť činitele, ktoré spôsobili odchýlku. Takýto pohľad je typický pre finančnú analýzu ex post. Finančná analýza musí predovšetkým posúdiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť vynakladania peňažných zdrojov. Finančná analýza je tiež dôležitým nástrojom na zistenie vplyvu zamýšľanej finančnej operácie na finančnú situáciu povinnej osoby – finančná analýza ex ante. Hospodárnosťou rozumieme vynaloženie verejných financií na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu, Efektívnosťou rozumieme najvýhodnejší vzájomný pomer medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami, Účinnosťou rozumieme plnenie určených cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité verejné financie. Účelnosťou rozumieme vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia. II. Pri finančnej revízii uprednostňujeme právne hľadisko. Zámerom finančnej revízie je zistiť, či sa finančná činnosť uskutočňovala v súlade s príslušnými finančnými zákonmi, vyhláškami a smernicami. Dodržiavanie uvedených právnych predpisov označujeme ako finančnú disciplínu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách sa za porušenie finančnej disciplíny považuje:  poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,  poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,  neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote,  neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,  prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,  prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov,  umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,  použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s rozpočtovými pravidlami,  nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,  nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,  úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore so zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,  porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,  porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Za verejné financie sa považujú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy v:  ústrednej správe (štátna správa),  samospráve (VÚC, mestá, obce),  fondoch sociálneho a zdravotného poistenia (Sociálna poisťovňa, všetky zdravotné poisťovne). Verejnými financiami sú aj finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie. Verejnými financiami sú aj vlastné finančné prostriedky osoby určené na financovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie, prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii. Dodržiavanie efektívnosti, hospodárnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami v nadväznosti na dodržiavanie právnych predpisov je úzko späté s vybudovaním systému finančného riadenia umožňujúcim predovšetkým zvýšenie zodpovednosti riadiacich pracovníkov za ich rozhodnutia. Systém finančného riadenia a kontroly vo vyspelých krajinách tvoria:  hlavní účastníci finančného riadenia (ministerstvo financií, rezortné ministerstvá a štátna pokladnica),  verejné rozpočty ako nástroj finančnej politiky štátu,  finančné plánovanie,  spôsob plnenia rozpočtu,  predbežná, priebežná a následná kontrola,  spôsob odovzdávania informácií a evidencie finančných operácií. Klasifikácia finančnej kontroly z rôznych hľadísk: Podľa rozsahu a obsahovej náplne rozlišujeme pri FK: úplnú (komplexnú) kontrolu – zameriava sa na overenie všetkých okruhov finančnej činnosti, čiastkovú kontrolu – zameriava sa na kontrolu vybratých oblastí finančnej činnosti kontrolovaného subjektu, tematickú kontrolu – predmetom kontroly je jedna, špeciálne vybratá oblasť vo viacerých alebo všetkých subjektoch daného odvetvia alebo územia, súbornú kontrolu – podáva súhrnný obraz o finančnom hospodárení uceleného súboru subjektov rovnakého charakteru, super kontrolu – kontrola vykonávaná vtedy, keď vyšší alebo nadriadený orgán má pochybnosti o kvalite uskutočnenej finančnej kontroly. Takouto kontrolou sa overí verné zobrazenie finančnej situácie subjektu, ako aj výsledky predchádzajúcej kontroly. Z hľadiska úrovne, na ktorej je vykonávaná finančná kontrola, rozlišujeme: makroekonomickú (národohospodársku) FK – pre ňu je charakteristické uplatňovanie finančnej analýzy, mikroekonomickú FK – uplatňuje sa finančná analýza, aj finančná revízia. Z hľadiska časovej nadväznosti možno FK rozdeliť na: predbežnú (ex ante) – vykonávaná ako administratívna kontrola a ako kontrola na mieste, priebežnú (on going), následnú (ex post). Podľa zdroja, z ktorého pochádzajú verejné financie, rozlišujeme: kontrolu finančných prostriedkov plynúcich z domácich zdrojov, kontrolu finančných prostriedkov plynúcich zo zahraničných zdrojov (v tejto časti má mimoriadne dôležitý význam kontrola finančných prostriedkov EÚ). Podľa charakteru zdrojov financovania verejných výdavkov poznáme: finančnú kontrolu návratných zdrojov financovania, finančnú kontrolu nenávratných zdrojov financovania. 02 Finančná kontrola a finančné riadenie (prednáška) Pre finančnú kontrolu vo verejnej správe je charakteristické jej prelínanie s finančným riadením. Cieľom jednotného systému finančného riadenia a finančnej kontroly je zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými a vlastnými prostriedkami, ako aj pri iných činnostiach vykonávaných v orgánoch VS. Finančným riadením v orgánoch verejnej správy sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných financií, s cieľom ich hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného využívania. Oblasť finančného riadenia sa teda považuje za podstatnú časť riadiacej práce vedúcich pracovníkov vo verejnom sektore. Základnou úlohou vedenia organizácie v procese finančného riadenia je vytvoriť systém vnútornej kontroly, ktorý spĺňa nasledujúce požiadavky:  vylučuje možné zásahy smerujúce k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu,  utvára podmienky na vytvorenie a rozvíjanie finančného riadenia pomocou rozvoja vnútorného informačného systému (účtovníctvo, výkazníctvo, plánovanie, reporting),  signalizuje dôsledky neefektívneho použitia verejných prostriedkov,  presadzuje splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou,  odstraňuje príčiny vzniku nedostatkov zistených finančnou kontrolou. Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje: a) riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy predchádzalo porušovaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, b) hospodárnu, efektívnu, účinnú a účelnú realizáciu finančnej operácie alebo jej časti, c) overovanie plnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií, d) vykonanie alebo pokračovanie finančnej operácie alebo jej časti, len ak je v súlade s § 6 ods. 4, e) spoľahlivosť výkazníctva vrátane vytvárania a uchovávania overiteľného záznamu o finančnej operácii alebo jej časti, f) správnosť a úplnosť informácií o vykonávanej finančnej operácii alebo jej časti, g) ochranu majetku v správe alebo vo vlastníctve orgánu verejnej správy, h) predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a zabezpečenie nápravy, i) monitorovanie a hodnotenie činností vykonávaných orgánom verejnej správy s cieľom získavania informácií o nich, posudzovania úrovne ich vykonávania, oznamovania nedostatkov zistených v činnostiach vykonávaných orgánom verejnej správy a ich odstraňovanie, j) vylúčenie zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu, k) prijatie opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku zistených oprávnenou osobou, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov alebo inými orgánmi, ktoré majú oprávnenie na výkon kontroly alebo auditu vrátane uplatnenia opatrení proti zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky. pozn. rizikom je pravdepodobnosť výskytu udalosti s nepriaznivým vplyvom na splnenie určených cieľov a úloh. Orgán verejnej správy je povinný určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami. Pri finančnej kontrole hospodárenia s verejnými financiami sa vychádza z toho, že by mala pokrývať tieto oblasti v organizácii:  oblasť rozpočtu,  oblasť verejného obstarávania,  oblasť správy majetku štátu, VÚC, obce. Finančná kontrola sa vykonáva ako: a) základná finančná kontrola, b) administratívna finančná kontrola, c) finančná kontrola na mieste. Súčasťou systému finančného riadenia sú predovšetkým postupy základnej finančnej kontroly. Preto treba považovať vypracovanie vnútorných postupov pre vykonávanie základnej finančnej kontroly za dôležitú úlohu vedúceho orgánu verejnej správy. Vedúci orgánu VS nemôže sám zabezpečiť naplnenie systému finančného riadenia orgánu verejnej správy a preto časť svojej zodpovednosti za finančné riadenie realizuje jej delegovaním na vedúcich zamestnancov orgánu VS. Za vykonanie finančnej kontroly zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy. Zodpovednosť vedúceho orgánu verejnej správy a zamestnancov Vedúci orgánu VS podľa zákona o finančnej kontrole zodpovedá za:  zabezpečenie vylúčenia zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu,  vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie systému finančného riadenia,  prijatie opatrení na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku, určenie zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené finančnou kontrolou a uplatnenie opatrení voči nim podľa osobitného predpisu (Zákon o verejnej službe, resp. Zákonník práce). Zodpovednosť vedúcich zamestnancov:  vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie systému finančného riadenia zabezpečujúceho dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými a vlastnými financiami a pri iných činnostiach,  vytvorenie postupov finančného riadenia tak, aby sa zabezpečilo transparentné posudzovanie a finančnú kontrolu prípravy a realizácie finančných operácií,  vykonávanie (základnej) finančnej kontroly podľa zákona o finančnej kontrole,  prípravu a realizáciu finančných operácií tak, aby bola dodržaná zásada hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými a vlastnými prostriedkami,  zabezpečovanie prípravy a realizácie finančných operácií v súlade so schváleným rozpočtom, s uzatvorenými zmluvami alebo inými rozhodnutiami o hospodárení s verejnými a vlastnými financiami,  zabezpečovanie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov,  vypracovanie kontrolných listov pre finančné operácie, na ktorých sa vyznačuje vykonanie finančnej kontroly,  priebežné prehodnocovanie a aktualizovanie vnútorných smerníc (vnútorných aktov riadenia) upravujúcich postupy, prípravu a realizáciu finančných operácií, vo väzbe na uplatňovanie zákona o finančnej kontrole. Zodpovednosť zamestnancov za rozpočet, verejné obstarávanie a správu majetku ukladajú vedúci zamestnanci podriadeným zamestnancom v popisoch pracovnej činnosti, čím sa podľa zákona o finančnej kontrole stávajú zodpovednými aj za vykonanie (základnej) finančnej kontroly. Vedúci zamestnanci poverení vykonávaním (základnej) finančnej kontroly môžu ukladať podriadeným zamestnancom úlohy na prípravu podkladov potrebných na overenie súladu pripravovanej finančnej operácie so schváleným rozpočtom alebo s inými rozhodnutiami vedúce orgánu VS o hospodárení s verejnými a vlastnými financiami. 03 Základná finančná kontrola (prednáška) Finančná kontrola sa vykonáva ako: a) základná finančná kontrola, b) administratívna finančná kontrola, c) finančná kontrola na mieste. Základnou finančnou kontrolou so zameraním na hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými financiami je orgán verejnej správy povinný overovať vždy súlad každej finančnej operácie alebo jej časti s: a) rozpočtom orgánu verejnej správy, b) rozpočtom na dva nasledujúce rozpočtové roky, ak ide o realizáciu verejného obstarávania podľa osobitného predpisu v orgáne verejnej správy, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, a ak sa výdavky na tento účel vynaložia aj počas nasledujúcich dvoch rozpočtových rokov, c) osobitnými predpismi, d) medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, e) uzatvorenými zmluvami, f) rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, g) vnútornými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými financiami a h) inými podmienkami poskytnutia verejných financií. Základnú finančnú kontrolu vykonáva štatutárny orgán orgánu VS alebo ním určený vedúci zamestnanec a súčasne zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie alebo jej časti (to zn. zamestnanec, ktorý pracuje s konkrétnou finančnou operáciou alebo jej časťou). Ak je orgánom verejnej správy obec a nemôže zabezpečiť vykonanie základnej finančnej kontroly svojimi zamestnancami, vykonáva základnú finančnú kontrolu starosta a aspoň jedna iná fyzická osoba, ktorú schvaľuje obecné zastupiteľstvo uznesením. Finančnú operáciu alebo jej časť nemožno vykonať alebo v nej pokračovať, ak finančná operácia alebo jej časť nie sú v súlade s vyššie vymenovanými skutočnosťami. Finančnú operáciu alebo jej časť možno realizovať až po odstránení nedostatkov zistených základnou finančnou kontrolou alebo po prijatí účinných nápravných opatrení. Základnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje každú finančnú operáciu alebo jej časť. Postup základnej finančnej kontroly Podstata základnej finančnej kontroly je vo vykonávaní predpísaných postupov a činností:  v etape pred vstupom do záväzku a  v etape pred úhradou výdavku. Overuje sa splnenie podmienok na poskytnutie verejných financií, súlad finančnej operácie s: a) rozpočtom orgánu verejnej správy, b) rozpočtom na dva nasledujúce rozpočtové roky, ak ide o realizáciu verejného obstarávania podľa osobitného predpisu v orgáne verejnej správy, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, a ak sa výdavky na tento účel vynaložia aj počas nasledujúcich dvoch rozpočtových rokov, c) osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, d) uzatvorenými zmluvami, e) rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, f) vnútornými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými prostriedkami a g) inými podmienkami poskytnutia verejných prostriedkov so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami. Za uskutočňovanie základnej finančnej kontroly je zodpovedný vedúci orgánu VS (napr. predseda VÚC, primátor, starosta, riaditeľ rozpočtovej organizácie). Vedúci pritom uskutočňuje finančné riadenie prenesením zodpovednosti za toto riadenie a delegovaním právomocí na vedúcich zamestnancov odborných úsekov zodpovedných za rozpočet, verejné obstarávanie a správu majetku. Podstata základnej finančnej kontroly je vo vytvorení súboru vnútorných aktov riadenia upravujúcich povinnosti a postupy vedúcich zamestnancov zodpovedných za úseky rozpočtu, verejného obstarávania, správy majetku, účtovníctva, prípadne ďalších úsekov činnosti orgánu VS pri hospodárnom, efektívnom, účinnom a účelnom vynakladaní verejných financií. Vytvára sa tak systém finančného riadenia v orgáne VS. Vypracovanie vnútorných postupov základnej finančnej kontroly je preto povinnosťou, ktorá vyplýva pre vedúceho orgánu VS hospodáriaceho s verejnými financiami. Tieto postupy by mala zastrešovať smernica, ktorá obsahuje základné pravidlá uskutočňovania základnej finančnej kontroly a finančného riadenia, zoznam vedúcich zamestnancov zodpovedných za finančné riadenie a kontrolu podľa jednotlivých úsekov činnosti organizácie. Cieľom tohto postupu je zabrániť nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému vynakladaniu verejných financií vypracovaním takých vnútorných predpisov, ktoré znemožnia rozhodovať o výdavku len jediným zamestnancom, ale naopak zabezpečia, aby sa na príprave finančného výdavku podieľali najmenej dvaja zamestnanci. Základnou finančnou kontrolou sa overuje každá finančná operácia. Počet základných finančných kontrol sa teda rovná počtu výdavkových a príjmových operácií podľa hlavnej účtovnej knihy. Vedúci zamestnanci zabezpečia, aby pri náročnejších finančných operáciách základná finančná kontrola spravidla zahŕňala celý súbor postupov a činností týkajúcich sa:  overenia finančného krytia v rozpočte,  dodržania podmienok pre verejné obstarávanie,  výberu dodávateľa,  zadania objednávky,  prípravy a uzatvorenia zmluvy,  preberania plnení od dodávateľa (kontrola dodávky),  účtovníctva,  evidencia a správy majetku,  príp. ďalších. Pre tieto operácie je charakteristické, že základná finančná kontrola sa z časového hľadiska realizuje v dvoch fázach. A to pred záväzkom (podpisom zmluvy alebo objednávky) a pred uskutočnením úhrady, t.j. platby. Každá finančná operácia má niekoľko etáp. Základná finančná kontrola sa uskutočňuje v každej etape realizovanej finančnej operácie. Za uskutočnenú základnú finančnú kontrolu sa pritom považuje súhrn jednotlivých úkonov uskutočnených v jednotlivých fázach finančnej operácie. I. fáza – Etapa pred uskutočnením finančnej operácie II. fáza – Etapa realizácie finančnej operácie (v priebehu finančnej operácie) Etapa pred uskutočnením finančnej operácie Základná finančná kontrola v etape pred uskutočnením finančnej operácie (pred vstupom do záväzku = do podpísania zmluvy alebo objednávky) je zameraná na oblasť plánovania, rozpočtovania, verejného obstarávania, uzatvárania zmlúv alebo iných úkonov majetkovej povahy. Pracovníci poverení vykonať základnú finančnú kontrolu (zoznam určených osôb je súčasťou smernice na vykonávanie základnej finančnej kontroly) overujú pripravovanú finančnú operáciu z hľadiska:  súladu so schváleným plánom (napr. schválené uznesenia zastupiteľstva),  súladu so schváleným rozpočtom,  súladu so zásadou hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti,  súladu so zákonom o verejnom obstarávaní,  súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonmi, nariadeniami, vyhláškami a pod.),  súladu s uzatvorenými zmluvami (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník),  súladu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a na základe ktorých sa SR poskytujú prostriedky zo zahraničia,  súladu s internými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými financiami. Vykonanie základnej finančnej kontroly potvrdzuje zamestnanec svojim podpisom na doklade súvisiacom s finančnou operáciou = na kontrolnom liste priloženom k danej finančnej operácii. Kontrolný list sa pripája k zmluve, dohode, objednávke, faktúre, príjmovému a výdavkovému pokladničnému dokladu, k dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, k výplatnej listine, k platobnému poukazu, k platovému dekrétu, k cestovnému príkazu a pod. Každý kontrolný úkon (každé kritérium) musí byť potvrdený príslušným povereným vedúcim zamestnancom na kontrolnom liste - príslušný zamestnanec k danému kritériu uvedie dátum a podpis. Kontrolný list musí obsahovať krátky výstižný text objasňujúci, čo bolo predmetom overenia, ktoré potvrdil vecne príslušný zamestnanec uvedením svojho mena a priezviska, svojím podpisom, dátumu vykonania základnej finančnej kontroly a vyjadrenia, či je, alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej pokračovať. Napr. :  Navrhovaná finančná operácia je v súlade s rozpočtom.  Verejná súťaž prebehla v súlade so zákonom.  Návrh zmluvy je v súlade s výsledkom verejnej súťaže.  Prevzatý materiál podľa dodacieho listu zodpovedá objednávke.  Platový dekrét je v súlade so zákonom o verejnej službe.  a pod. Po vykonaní základnej finančnej kontroly v etape pred uskutočnením finančnej operácie všetkými vecne príslušnými zamestnancami podľa schválených postupov sa návrh finančnej operácie spravidla vo forme návrhu zmluvy predkladá vedúcemu orgánu VS a vo forme objednávky vedúcemu odboru vnútornej prevádzky. Finančná kontrola je súčasťou finančného riadenia a je to jeden z nástrojov pre vedúceho orgánu VS, aby mohol efektívne riadiť a dosahovať všetky stanovené úlohy a ciele orgánu VS. Z uvedeného dôvodu sa finančná kontrola vykonáva vždy už v štádiu pred uskutočnením finančnej operácie alebo jej časti napríklad s cieľom overiť, aké výsledky chce orgán VS danou operáciou dosiahnuť a tiež, či je tento spôsob vykonania finančnej operácie efektívny, či na danú finančnú operáciu má orgán VS dostatok verejných financií a podobne. V priebehu finančnej operácie alebo jej časti sa overuje jej hospodárnosť, napríklad, či sa nejaký tovar obstaral v požadovanej kvalite za najlepšiu cenu v čase realizácie finančnej operácie. Etapa realizácie (priebehu) finančnej operácie Základná finančná kontrola vo fáze realizácie finančnej operácie (to zn. pred jej ukončením vo forme príjmu alebo výdavku finančných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne) je zameraná na oblasť plnenia na základe uzatvorených zmlúv, objednávok, prípadne iných úkonov majetkovej povahy, účtovníctva, výkazníctva a správy majetku štátu, VÚC, obce. Vecne príslušní zamestnanci poverení výkonom základnej finančnej kontroly v tejto fáze overujú realizovanú finančnú operáciu v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o účtovníctve a zákona o správe majetku štátu, zákona o správe majetku VÚC, majetku obcí, a to z hľadiska:  vecného plnenia (napr. sa skontroluje dodané množstvo s dodacím listom),  číselnej správnosti a finančných podmienok ustanovených v zmluve alebo v objednávke,  formálnej kontroly,  overenia finančného krytia,  evidencie majetku,  prípustnosti finančnej operácie. Po uskutočnení základnej finančnej kontroly v etape realizácie finančnej operácie opíše príslušný zamestnanec na kontrolnom liste, čo bolo predmetom kontroly, napríklad úhrada faktúry v zmysle zmluvy, dodávka zodpovedá zmluvným podmienkam a pod. Overený účtovný doklad spolu s priloženým kontrolným listom sa predkladá na schválenie zodpovednému vedúcemu zamestnancovi, ktorý svojim podpisom na účtovnom doklade udeľuje súhlas s úhradou, resp. uskutočnením finančnej operácie. Subjekt VS vyznačí na kontrolnom liste súhlas s realizovaním / pokračovaním finančnej operácie. Kontrolný list = vzor pre výkon základnej finančnej kontroly PRÍKLAD Overenie základnou finančnou kontrolou možno zakresliť nasledovne, a to s priblížením častí finančnej operácie. Finančná operácia: Pracovná zmluva Časti finančnej operácie: úhrada mzdy, zmena platovej tarify, priznanie odmeny, úprava platových pomerov, dodatok k pracovnej zmluve, valorizácia platu, predĺženie na dobu neurčitú. uzatvorenie zmluvy úhrady mzdy úprava mzdy (valorizácia) 12/2015 01/2016 06/2016 overenie základnou FK overenie základnou FK overenie základnou FK Súlad so Zákonníkom práce, súlad s rozpočtom, súlad s rozpočtom, s rozpočtom, pracovnou zmluvou/ zmluvou interným aktom (napr. oznámením o výške platu (pracovnou, kolektívnou) pracovným poriadkom, organizačným poriadkom) Základná FK sa vykonáva na každú časť FO: 1.časť FO Základná FINANČNÁ KONTROLA – uzatvorenie zmluvy vykonaná v zmysle § 7 zákona NR SR c. 357/2015 Z. z. príjem / použitie / poskytnutie/ právny úkon / iný úkon majetkovej povahy nehodiace sa prečiarknuť 2. časť FO Základná FINANČNÁ KONTROLA – úhrada mzdy vykonaná v zmysle § 7 zákona NR SR c. 357/2015 Z. z. príjem / použitie / poskytnutie/ právny úkon / iný úkon majetkovej povahy nehodiace sa prečiarknuť 3. časť FO Základná FINANČNÁ KONTROLA – úprava mzdy vykonaná v zmysle § 7 zákona NR SR c. 357/2015 Z. z. príjem / použitie / poskytnutie/ právny úkon / iný úkon majetkovej povahy nehodiace sa prečiarknuť Finančná operácia: Zaradenie majetku Časti finančnej operácie: presun správy majetku na organizáciu v zriaďovateľskej pôsobnosti, darovanie časti majetku, škodová udalosť, vyradenie majetku zaradenie majetku preradenie majetku do správy 04/2016 12/2016 overenie základnou FK overenie základnou FK súlad s interným aktom, súlad s interným aktom, zmluvou uzatvorenou zmluvou o správe, zákonom o majetku štátu / obcí Overenie finančnou kontrolou (prostredníctvom kontroly) Účel: efektívnosť majetku, správnosť odpisovania a jeho zaradenie Tieto postupy základnej finančnej kontroly nepoužije orgán verejnej správy pri plnení úloh integrovaného záchranného systému a Policajný zbor, Hasičský a záchranný zbor, Horská záchranná služba, finančná správa v oblasti colníctva, ozbrojené sily Slovenskej republiky, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky a spravodajské služby pri plnení tých úloh, ktoré neznesú odklad podľa osobitných predpisov. Rovnako sa tieto postupy nepoužijú pri odstraňovaní dôsledkov prevádzkových havárií a iných havarijných stavov bezprostredne po ich vzniku, ak odstránenie týchto dôsledkov neznesie odklad v záujme ochrany života, zdravia a v záujme predchádzania škodám na majetku. Nedostatky zistené pri výkone základnej finančnej kontroly Finančnú operáciu nemožno vykonať alebo v nej pokračovať bez jej overenia základnou finančnou kontrolou. Vecne príslušný zamestnanec na výkon základnej finančnej kontroly je povinný zastaviť pripravovanú finančnú operáciu, ak pri výkone základnej finančnej kontroly zistil jej závažné nedostatky. V prípade, ak zistené nedostatky nie sú závažného charakteru (napr. formálne nedostatky), vráti vecne príslušný zamestnanec pripravovanú finančnú operáciu na doplnenie, prípadne na opravu. Za závažné nedostatky pripravovanej finančnej operácie sa považujú tieto skutočnosti:  nesúlad so schváleným plánom (schválenými uzneseniami),  nesúlad so schváleným rozpočtom,  nesúlad s uzatvorenou zmluvou, resp. s iným rozhodnutím o hospodárení s verejnými a vlastnými financiami, ako aj so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi,  finančná operácia je nehospodárna, neefektívna, neúčinná alebo neúčelná,  nesúlad s osobitnými predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a na základe ktorých sa SR poskytujú prostriedky zo zahraničia,  nesúlad s uzatvorenými zmluvami (Občiansky zákonník a Obchodný zákonník),  nesúlad s internými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými prostriedkami. V prípade, ak pracovník zodpovedný za základnú finančnú kontrolu zistí závažné nedostatky, je povinný vyhotoviť stručný písomný záznam, v ktorom opíše:  priebeh vykonanej základnej finančnej kontroly,  predmet overovania,  zistené skutočnosti a originál záznamu musí v čo najkratšej lehote predložiť vedúcemu organizácie, pričom kópiu záznamu predloží nadriadenému pracovníkovi, prípadne vedúcemu príslušného oddelenia. Na základe kontrolných zistení je vedúci organizácie zodpovedný za nápravu nedostatkov zistených finančných kontrolou a odstránenie ich príčin. Zároveň uplatňuje opatrenia voči pracovníkom zodpovedným za vzniknuté nedostatky. 04 Administratívna finančná kontrola (prednáška) Druhou časťou finančného riadenia je administratívna finančná kontrola. Od roku 2016 sa jej fungovanie upravilo a odteraz má svoje miesto v oblasti poskytovania verejných financií. Má zásadný význam v rámci overovania poskytovania verejných financií inému subjektu verejnej správy, či právnickej alebo fyzickej osobe mimo sektora verejnej správy (napr. dotácie). Táto kontrola sa nerealizuje, ak ide o poskytovanie prostriedkov v rámci organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti. Jej vykonanie je povinné len v prípade každého poskytovania verejných financií z rozpočtu subjektu mimo konsolidovaný celok a poskytovania prevádzkových preddavkov a zábezpek. Administratívna FK sa teda vykoná v nasledovných prípadoch:  pred poskytnutím verejných financií z rozpočtu, alebo  po samotnom poskytnutí prostriedkov z rozpočtu alebo  v prípade poskytnutia prostriedkov podľa Nariadenia EÚ č. 1299/2013. Podľa dôvodovej správy k zákonu o FK a audite možno administratívnu FK vykonať aj v čase výkonu základnej FK. Základnú FK a administratívnu FK je tak možné vykonávať vzájomne a spoločne v rámci jednej finančnej operácie (podľa zákona o FK a audite). Zodpovední zamestnanci a vedúci zamestnanec majú tak možnosť overiť finančnú operáciu formou spoločného dokladu. Všeobecne sa však odporúča vykonať základnú FK a administratívnu FK osobitne, a to: 1. základnú FK v čase pred poskytnutím verejných financií a zároveň 2. administratívnu FK v čase použitia verejných financií (v čase zaúčtovania). Príklad Orgán VS poskytuje dotáciu na základe oprávnenia zákonom. Pred samotným poskytnutím dotácie je potrebné overiť túto finančnú operáciu základnou finančnou kontrolou. Overenie základnou Poskytnutie dotácie z rozpočtu finančnou kontrolou (finančná operácia) Overenie administratívnou finančnou kontrolou Podľa obrázku je zrejmé, že sa finančná operácia overuje dvoma spôsobmi – základnou FK a administratívnou FK. Výstupy týchto kontrol sú: V prípade základnej FK: kontrolný list (príp. pečiatka) – vyznačenie súladu s kritériami V prípade administratívnej FK (pred poskytnutím prostriedkov, alebo po ich poskytnutí):  návrh správy (ak sa zistia nedostatky – ak nie je finančná operácia v súlade s rozpočtom, osobitným predpisom a pod., to zn. kritériami, podľa ktorých sa overovala aj základná FK) alebo  správa (ak sa nezistia nedostatky). Pri administratívnej FK orgán VS overí zmluvu o poskytnutí dotácie (transferu) a následne samotný prevod prostriedkov. Zamestnanci overia skutočný prevod prostriedkov na účet príjemcu (žiadateľa), ďalej pri zúčtovaní overujú skutočné použitie týchto prostriedkov v súlade so zmluvou a zákonom a či daný účel (napr. dotácia na verejnoprospešný účel alebo podporu zamestnania) bol skutočne realizovaný. I. Ak sa nezistia nedostatky, píše sa správa a odošle sa danému subjektu – prijímateľovi a jeden exemplár ostáva subjektu VS. II. Ak sa zistia nedostatky, píše sa návrh správy, ktorý obsahuje zistenia z kontroly a opatrenia na nápravu. Návrh správy sa pošle prijímateľovi, jeden exemplár ostáva v orgáne VS. Po pripomienkach prijímateľa k zisteniam a opatreniam je spracovaná správa. Tá sa zasiela prijímateľovi a kontroluje sa plnenie opatrení na nápravu. V prípade neúčelného nakladania s verejnými financiami je v praxi najčastejšie povinnosť prijímateľa vrátiť tieto prostriedky danému subjektu v plnej výške a lebo vo výške, ktorá bola použitá neoprávnene či neúčelne, alebo nehospodárne. Administratívna FK je skončená dňom zaslania správy z administratívnej FK kontrolovanej organizácii. Orgán VS, ktorý poskytol verejné financie má možnosť si vybrať, či urobí administratívnu FK pred alebo po poskytnutí prostriedkov. V prípade, ak vykoná administratívnu kontrolu po poskytnutí prostriedkov, overí opätovne súlad s kritériami zákona (rozpočtom, uzatvorenou zmluvou, osobitným predpisom, interným aktom alebo inými podmienkami poskytnutia verejných financií). Všeobecne sa odporúča vykonať administratívnu FK po poskytnutí prostriedkov, to zn. pri ich zúčtovaní. Administratívna FK sa uskutočňuje iba v prípade poskytovania prostriedkov zo svojho rozpočtu, a to mimo vlastné organizácie v konsolidovanom celku (konsolidovaný celok tvorí orgán VS s organizáciami v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré sú napojené na rozpočet zriaďovateľa). Práve najčastejším spôsobom poskytovania prostriedkov sú dotácie a transfery (subjektom VS mimo konsolidovaný celok alebo právnickým či fyzickým osobám). V tom prípade je vhodné sa pri administratívnej kontrole zamerať na ustanovenia zmluvy, najmä na účel poskytnutia prostriedkov a dodržanie podmienok v zmysle interného aktu či osobitného predpisu (napríklad povinnosť zúčtovania so štátnym rozpočtom či poskytovateľom). Administratívnu FK vykoná zamestnanec zodpovedný za finančnú operáciu a vedúci zamestnanec (alebo štatutárny orgán), ktorí predtým vykonali aj základnú FK. Nie je možné, aby administratívnu FK vykonávali iní zamestnanci okrem tých, ktorí vykonali základnú FK. Na výkon nezávislého hodnotenia má štatutár právo využiť tretí kontrolný mechanizmus – kontrolu na mieste. Na výkon administratívnej FK nie je potrebné poverenie. Návrh správy a správu nie je potrebné priložiť k finančnej operácii, pričom je na rozhodnutí subjektu VS, či ju priloží k finančnej operácii alebo bude viesť návrhy správ a správy osobitne v inej evidencii. Administratívnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje každú finančnú operáciu alebo jej časť. Pri vykonávaní administratívnej FK sú zamestnanci orgánu verejnej správy oprávnení v nevyhnutnom rozsahu vyžadovať poskytnutie originálov alebo overených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách súvisiacich s finančnou operáciou alebo jej časťou. Sú oprávnení vyžadovať splnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov a odstránenie príčin ich vzniku, tiež vyžadovať poskytnutie informácií a vysvetlení, ktoré sú potrebné pre výkon administratívnej FK od tretej osoby. Pri vykonávaní administratívnej FK sú zamestnanci orgánu verejnej správy povinní potvrdiť prevzatie poskytnutých originálov alebo overených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách, sú povinní oboznámiť organizáciu s návrhom správy z administratívnej FK jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a vyžiadať od nej v lehote určenej orgánom verejnej správy písomné vyjadrenie k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam, zohľadniť opodstatnené námietky v správe z administratívnej FK a neopodstatnenosť námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť organizácii v správe z administratívnej FK. V závere sú povinní zaslať správu z administratívnej FK kontrolovanej organizácii. Pri vykonávaní administratívnej FK kontrolovaná organizácia a jej zamestnanci sú povinní predložiť zamestnancom orgánu verejnej správy na vyžiadanie výsledky kontrol a auditov vykonaných inými orgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu administratívnej FK, predložiť v lehote určenej orgánom verejnej správy vyžiadané originály alebo overené kópie dokladov, písomnosti, záznamy dát na pamäťových médiách. Sú povinní splniť v určenej lehote opatrenia na nápravu nedostatkov zistených administratívnou FK a odstrániť príčiny ich vzniku. O zistených nedostatkoch z administratívnej FK orgán verejnej správy vypracuje návrh správy z administratívnej FK a správu z administratívnej FK. Ak neboli zistené nedostatky, orgán verejnej správy vypracuje iba správu z administratívnej FK. Návrh správy z administratívnej FK obsahuje okrem formálnych náležitostí aj opis zistených nedostatkov spolu s návrhmi opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, a tiež závery administratívnej FK vrátane vyjadrenia o súlade finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami: a) rozpočtom orgánu verejnej správy, b) rozpočtom na dva nasledujúce rozpočtové roky, ak ide o realizáciu verejného obstarávania podľa osobitného predpisu v orgáne verejnej správy, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, a ak sa výdavky na tento účel vynaložia aj počas nasledujúcich dvoch rozpočtových rokov, c) osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, d) uzatvorenými zmluvami, e) rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, f) vnútornými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými prostriedkami a g) inými podmienkami poskytnutia verejných prostriedkov. Administratívna FK je skončená dňom zaslania správy z administratívnej FK kontrolovanej organizácii. 05 Finančná kontrola na mieste (prednáška) Okrem základnej FK a administratívnej FK využíva štatutárny orgán orgánu VS finančnú kontrolu na mieste, ak to považuje za potrebné s cieľom vyššej miery ubezpečenia zákonného, hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného konania. Štatutárny orgán má právo poveriť iných zamestnancov alebo aj prizvať iné osoby na uskutočnenie finančnej kontroly na mieste. Odporúča sa vyhotoviť písomné poverenie na výkon kontroly na mieste, kde je definovaný kontrolný subjekt, povinná osoba, účel danej finančnej operácie. Písomné poverenie obsahuje dátum začatia kontroly a obdobie výkonu finančnej kontroly na mieste. Cieľom finančnej kontroly na mieste je overiť finančnú operáciu nezávisle od zamestnancov a vedúceho zamestnanca, ktorí vykonávajú základnú FK alebo administratívnu FK. Tento typ kontroly nie je povinný a možno ním overiť akúkoľvek finančnú operáciu. Výstupom FK na mieste je návrh správy a správa (v prípade, že sa zistia nedostatky) alebo správa (ak sa nezistia nedostatky), ktoré spracujú zamestnanci vykonávajúci FK na mieste. Kontrola na mieste je skončená dňom zaslania správy z kontroly na mieste (povinnej osobe) kontrolovanej osobe. Pri kontrole na mieste sa overujú rovnaké kritériá ako pri základnej a administratívnej FK: súlad a) – g). ZHRNUTIE Základnou FK overuje orgán VS KAŽDÚ finančnú operáciu alebo jej časť. Administratívnou FK overuje orgán VS KAŽDÚ finančnú operáciu alebo jej časť (to zn. všetky finančné operácie, týkajúce sa poskytovania verejných financií inému subjektu – mimo konsolidovaný celok). Finančnou kontrolou na mieste overuje orgán VS vybranú finančnú operáciu alebo jej časť. Kontrolu na mieste vykonávajú zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného určeným vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy. Kontrolou na mieste môže orgán verejnej správy overiť vybranú finančnú operáciu alebo jej časť. Zamestnanci orgánu verejnej správy sú pri vykonávaní kontroly na mieste oprávnení v nevyhnutnom rozsahu vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku, na pozemok kontrolovanej osoby alebo tretej osoby, alebo vstupovať do obydlia, ktoré kontrolovaná osoba alebo tretia osoba používa na vykonávanie hospodárskej činnosti. Taktiež sú oprávnení vyžadovať od kontrolovanej osoby v určenej lehote poskytnutie originálov alebo overených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách. Zamestnanci orgánu verejnej správy sú oprávnení vyžadovať splnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou na mieste a odstránenie príčin ich vzniku a vyžadovať poskytnutie informácií a vysvetlení súvisiacich s kontrolou na mieste, ak je to nevyhnutné na overenie finančnej operácie alebo jej časti. Zamestnanci orgánu verejnej správy sú pri vykonávaní kontroly na mieste povinní vopred oznámiť kontrolovanej osobe predmet a termín začatia kontroly na mieste; ak by oznámením o začatí kontroly na mieste mohlo dôjsť k zmareniu kontroly na mieste, sú povinní oznámenie urobiť najneskôr pri začatí fyzického výkonu kontroly na mieste. Sú povinní taktiež oboznámiť kontrolovanú osobu s návrhom správy z kontroly na mieste jeho doručením, ak boli kontrolou na mieste zistené nedostatky a vyžiadať od nej v lehote určenej orgánom verejnej správy písomné vyjadrenie k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy z kontroly na mieste. Zamestnanci orgánu verejnej správy sú povinní zaslať správu z kontroly na mieste kontrolovanej osobe. Pri vykonávaní kontroly na mieste kontrolovaná osoba a jej zamestnanci sú povinní vytvoriť podmienky na vykonanie kontroly na mieste a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej začatie a riadny priebeh. Rovnako sú povinní predložiť zamestnancom orgánu verejnej správy na vyžiadanie výsledky kontrol a auditov vykonaných inými orgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu kontroly na mieste s umožniť zamestnancom orgánu verejnej správy vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku, na pozemok alebo vstup do obydlia, ktoré kontrolovaná osoba používa na vykonávanie hospodárskej činnosti. Kontrolovaná osoba je povinná predložiť v lehote určenej orgánom verejnej správy vyžiadané originály alebo overené kópie dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách. Taktiež je povinná splniť v určenej lehote opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou na mieste a odstrániť príčiny ich vzniku a predložiť orgánu verejnej správy v lehote určenej v správe z kontroly na mieste správu o splnených opatreniach prijatých na nápravu nedostatkov zistených kontrolou na mieste a o odstránených príčinách ich vzniku. O zistených nedostatkoch z kontroly na mieste orgán verejnej správy vypracuje návrh správy z kontroly na mieste a správu z kontroly na mieste. Ak neboli zistené nedostatky, orgán verejnej správy vypracuje iba správu z kontroly na mieste. Návrh správy z kontroly na mieste obsahuje okrem formálnych náležitostí aj opis zistených nedostatkov spolu s návrhmi opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a tiež závery kontroly na mieste vrátane vyjadrenia o súlade finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami: a) rozpočtom orgánu verejnej správy, b) rozpočtom na dva nasledujúce rozpočtové roky, ak ide o realizáciu verejného obstarávania podľa osobitného predpisu v orgáne verejnej správy, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, a ak sa výdavky na tento účel vynaložia aj počas nasledujúcich dvoch rozpočtových rokov, c) osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, d) uzatvorenými zmluvami, e) rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, f) vnútornými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými prostriedkami a g) inými podmienkami poskytnutia verejných prostriedkov. Kontrola na mieste je skončená dňom zaslania správy z kontroly na mieste kontrolovanej osobe. 06 POSTUP kontrol: vnútorný audit, vládny audit, kontrola vykonávaná hlavným kontrolórom v samospráve, ako externá kontrola v postavení NKÚ (prednáška) Vnútorný audit vykonáva správca kapitoly ŠR minimálne 2 svojimi zamestnancami (Útvar vnútorného auditu) – v organizačných útvaroch správcu kapitoly ŠR, v PO v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti Vládny audit vykonáva Úrad vládneho auditu – v obciach, VÚC (aj v nimi zriadených PO), V NKÚ, v SIS, v právnických osobách v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánov VS. Tieto druhy kontrol sú uskutočňované po realizácii finančnej operácie. Overuje sa:  objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami,  vykonanie základnej finančnej kontroly (musí byť vykonaná),  dodržanie zákonných postupov pri výkone administratívnej FK (musí byť vykonaná po splnení stanovených podmienok),  splnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku. Zatiaľ čo základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola ako aj finančná kontrola na mieste sú predovšetkým súčasťou riadiaceho procesu a sú vykonávané pracovníkmi, ktorí nie sú profesionálni kontrolóri (zamestnancami organizácie), tieto typy kontrol sú vykonávané zamestnancami externého kontrolného orgánu a v menšej miere zamestnancami vnútorného kontrolného útvaru organizácie. Je teda vykonávaná profesionálnymi kontrolórmi. Kontrolu sú oprávnení vykonávať zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby len na základe písomného poverenia na vykonanie kontroly vydaného vedúcim kontrolného orgánu. Práva zamestnancov kontrolného orgánu:  vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok kontrolovaného subjektu, ak sa používajú na zabezpečenie úloh vo verejnom záujme,  vyžadovať od kontrolovaného subjektu v určenej lehote poskytnutie originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,  odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu originály dokladov, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisy a ostatné informácie a ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôkazov,  vyžadovať od kontrolovaného subjektu súčinnosť potrebnú na vykonanie následnej finančnej kontroly,  vyžadovať od tretej osoby predloženie originálov dokladov, poskytnutie informácií a vysvetlení súvisiacich s následnou finančnou kontrolou v kontrolovanom subjekte,  vyžadovať od kontrolovaného subjektu prepracovanie opatrení na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku. Povinnosti zamestnancov kontrolného orgánu:  vopred oznámiť kontrolovanému subjektu alebo tretej osobe predmet, účel a termín začatia následnej finančnej kontroly; ak by oznámením o začatí následnej finančnej kontroly mohlo dôjsť k zmareniu účelu následnej finančnej kontroly, sú povinní oznámenie urobiť najneskôr pri začatí následnej finančnej kontroly,  preukázať, že sú oprávnení na vykonanie následnej finančnej kontroly a predložiť preukaz totožnosti alebo služobný preukaz,  vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odobratí originálov dokladov, písomností a iných materiálov mimo priestorov kontrolovaného subjektu a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; tieto veci kontrolný orgán vráti tomu, komu sa odobrali, ak už nie sú potrebné na ďalší výkon následnej finančnej kontroly,  oboznámiť kontrolovaný subjekt so správou pred jej prerokovaním a vyžiadať od neho v lehote určenej kontrolným orgánom písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe,  preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe a zohľadniť opodstatnené námietky v dodatku k správe a oboznámiť s ním kontrolovaný subjekt,  písomne oznámiť neopodstatnenosť námietok kontrolovanému subjektu najneskôr do termínu prerokovania správy,  prerokovať správu s kontrolovaným subjektom,  uložiť v zápisnici o prerokovaní správy kontrolovanému subjektu, aby v určenej lehote prijal opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku a predložil písomný zoznam týchto opatrení , v určenej lehote predložil písomnú správu o ich splnení, určil zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené následnou finančnou kontrolou a uplatnil voči nim opatrenia,  odovzdať správu a zápisnicu kontrolovanému subjektu,  informovať o kontrolných zisteniach uvedených v správe nadriadený orgán kontrolovaného subjektu,  oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Práva kontrolovaného subjektu:  vyžadovať od zamestnancov kontrolného orgánu, aby sa preukázali preukazom,  vyžadovať od kontrolného orgánu a prizvanej osoby potvrdenie o odobratí originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,  písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe v lehote určenej kontrolným orgánom,  vyžadovať od kontrolného orgánu odovzdanie správy. Povinnosti kontrolovaného subjektu:  vytvoriť podmienky na vykonanie následnej finančnej kontroly a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej začatie a riadny priebeh,  oboznámiť pri začatí následnej finančnej kontroly kontrolný orgán s bezpečnostnými predpismi, ktoré sa vzťahujú na priestory kontrolovaného subjektu,  predložiť kontrolnému orgánu na vyžiadanie výsledky kontrol vykonaných inými orgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu následnej finančnej kontroly,  umožniť kontrolnému orgánu vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok, ktoré kontrolovaný subjekt používa na zabezpečovanie úloh vo verejnom záujme,  predložiť v lehote určenej kontrolným orgánom vyžiadané doklady a vyjadrenia, vydať mu na jeho vyžiadanie písomné potvrdenie o ich úplnosti, poskytnúť informácie o predmete následnej finančnej kontroly a poskytnúť súčinnosť na vykonanie následnej finančnej kontroly,  dostaviť sa na požiadanie kontrolného orgánu na prerokovanie správy,  prijať v určenej lehote opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,  predložiť kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku, o určení zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené následnou finančnou kontrolou a o uplatnení opatrení voči nim podľa osobitného predpisu,  prepracovať a predložiť kontrolnému orgánu písomný zoznam opatrení na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku, ak kontrolný orgán vyžadoval ich prepracovanie a predloženie písomného zoznamu týchto opatrení. Fázy kontroly I. Prípravná fáza II. Výkon kontroly III. Spracovanie a realizácia výsledkov kontroly IV. Zabezpečenie opatrení na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku I. Prípravná fáza Aktivity uskutočňované v rámci prípravy kontrolnej činnosti sú:  monitorovanie kontrolovaných subjektov (povinných osôb),  plánovanie kontrolnej činnosti,  koordinácia kontrolnej činnosti. a) Monitorovanie kontrolovaných subjektov znamená sledovanie činnosti subjektu na základe informácií z účtovníctva, výkazov, výročných správ, poznatkov z kontrol z minulých období, ale aj sťažností a podnetov z okolia kontrolovaného subjektu. Monitoring je základom na výber kontrolovaného subjektu, naplánovanie termínu kontroly, určenie cieľov a vhodných nástrojov pri výkone kontroly. b) Po uskutočnení monitoringu možno pristúpiť k naplánovaniu kontrolnej činnosti. Orgán kontroly sa zameriava na:  výber konkrétneho kontrolovaného subjektu,  časový harmonogram kontroly a plán kontrolných úloh,  stanovenie cieľov a zámerov kontroly,  výber metód a techník pri realizácii kontroly,  určenie orgánov a subjektov dôležitých na spoluprácu pri výkone kontroly,  spôsob a časový plán výmeny kontrolných zistení a kontrolných materiálov. c) Koordinácia kontrolnej činnosti znamená, že sa určí zameranie kontrolnej činnosti z vecného a časového hľadiska, určuje sa spoločný postup a deľba práce na efektívne využitie odborných kontrolných kapacít a vylúčenie duplicity pri realizácii kontrol, vytvorí sa kontrolná skupina. II. Výkon kontroly Samotný výkon kontroly má presne stanovené pravidlá. Vedúci kontrolnej skupiny zodpovedá za organizáciu práce, riadenie a kontrolu činnosti členov kontrolnej skupiny, vykonáva kontrolnú činnosť v rámci náplne svojej práce. Jeho hlavnou úlohou z hľadiska zákona o finančnej kontrole a audite je dohľad nad dodržiavaním základných pravidiel finančnej kontroly a auditu (práv a povinností). Vedúci kontrolnej skupiny vopred oznamuje kontrolovanému subjektu (povinnej osobe) predmet, účel a termín výkonu kontroly. Na začiatku kontroly je povinný preukázať oprávnenie na výkon kontroly (poverenie). Vydáva potvrdenie o prevzatí podkladov na kontrolu. Oboznamuje kontrolovaný subjekt s návrhom správy a so správou o výsledku kontroly. Preveruje opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a je povinný zohľadniť opodstatnené námietky ku kontrolným zisteniam v správe a oboznámiť o tom kontrolovaný subjekt. Zodpovedá za prerokovanie návrhu správy o výsledku kontrolnej činnosti a ukladá opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a stanovuje termíny na odstránenie týchto nedostatkov a príčin ich vzniku. Je povinný informovať o kontrolných zisteniach uvedených v správe nadriadený orgán kontrolovaného subjektu. Kontrola má nasledujúcu postupnosť krokov:  vypracovanie programu kontroly,  zostavenie kontrolnej skupiny a deľba práce medzi jednotlivých členov kontrolnej skupiny v závislosti od skúseností, kvalifikácie členov tímu, typu kontroly, ale aj od predmetu kontroly,  zhromažďovanie informácií, dokumentácie a podkladových materiálov na zdokumentovanie výsledku kontroly,  analýza informácií, dokumentácie a údajov,  preukázanie kontrolných zistení a nedostatkov,  spracovanie a triedenie údajov zistených kontrolou,  vyhotovenie návrhu správy a správy o výsledku kontroly,  prijatie opatrení na nápravu,  kontrola splnenia opatrení. Výstupy kontroly: 1. ak neboli zistené nedostatky – píše sa správa z kontroly, 2. ak boli zistené nedostatky – píše sa najprv návrh správy, ktorý obsahuje zistenia z kontroly a opatrenia na nápravu. Návrh správy sa pošle kontrolovanému subjektu. Kontrolovaný subjekt podáva námietky ku kontrolným zisteniam. Orgán kontroly tieto námietky buď uzná a zapracuje do správy, alebo ich odmietne. Po pripomienkach k zisteniam a opatreniam zo strany kontrolovaného subjektu je spracovaná správa. Kontrola je skončená zaslaním správy z kontroly povinnej osobe. Kontrola sa považuje za skončenú aj v prípade, keď sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s návrhom správy, písomne sa k nej nevyjadrí. Správa obsahuje: a) označenie kontrolného orgánu (oprávnenej osoby), b) mená a priezviská zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb, ktorí kontrolu vykonali, c) označenie kontrolovaného subjektu (povinnej osoby), d) cieľ kontroly alebo auditu, e) kontrolované obdobie, f) miesto a čas vykonania kontroly, g) úplný popis kontrolných zistení (zistených nedostatkov), označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa porušili, dokladov a písomností preukazujúcich správnosť kontrolných zistení, h) zoznam príloh, ktoré tvoria najmä doklady a písomnosti preukazujúce zistené nedostatky, i) dátum vyhotovenia správy, j) v prípade návrhu správy lehotu na podanie námietok ku kontrolným zisteniam, lehotu na predloženie zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, k) podpisy zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb. V odôvodnených prípadoch sa vypracúva aj návrh čiastkovej správy a čiastková správa. Majú rovnaké náležitosti ako návrh správy a správa. Čiastková správa sa vypracúva, ak: a) je potrebné skončiť kontrolu alebo audit v časti finančnej operácie (kontrolné zistenia odôvodnene nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt), b) je potrebné bez zbytočného odkladu prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a odstrániť príčiny ich vzniku, c) kontrola alebo audit sa vykonáva vo viacerých povinných osobách (kontrolovaných subjektoch) alebo vo viacerých vnútorných organizačných jednotkách kontrolovaného subjektu. !!! Tieto podmienky pre vypracovanie čiastkovej správy platia aj pre administratívnu FK a pre FK na mieste. Oboznamovanie (povinnej osoby) kontrolovaného subjektu s kontrolnými zisteniami Medzi povinnosti kontrolného orgánu pri výkone kontroly patrí teda oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov v potrebnom rozsahu s návrhom správy o výsledku kontroly ešte pred definitívnym vypracovaním správy, vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým zisteným skutočnostiam. S obsahom sa je možné oboznámiť v niektorých prípadoch už v priebehu kontroly samej. Napríklad kontrolné zistenia uvedené v čiastkovej správe. Jednotlivých zamestnancov kontrolovaného subjektu oboznamujeme iba s tou časťou protokolu, ktorá sa ich dotýka. A) Námietky ku kontrolným zisteniam Kontrolovaný subjekt má právo písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam. Na základe takto vznesených námietok je povinnosťou kontrolného orgánu preveriť ich opodstatnenosť a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v konečnej správe. Následne písomne oznámiť vedúcemu kontrolovaného subjektu a zodpovedným zamestnancom opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť podaných námietok. Opodstatnené námietky budú zohľadnené v konečnej správe a zistenia budú upravené. B) Písanie konečnej správy z kontroly Na základe toho potom nasleduje vypracovanie správy členmi kontrolnej skupiny. Vedúci kontrolovaného subjektu a nezávisle aj zodpovední zamestnanci môžu odmietnuť správu, vyjadriť nesúhlas so zisteniami. Tieto odmietnutia zo strany kontrolovaného subjektu nemajú vplyv na skončenie kontroly. V praxi občas nastane aj takáto reakcia zo strany vedúceho kontrolovaného subjektu, ako aj zodpovedných zamestnancov. Na túto skutočnosť sa musí kontrolný orgán dobre pripraviť, pretože bude musieť presvedčivo obhájiť kontrolné zistenia. Rovnako sa očakáva aj vysvetlenie zo strany vedúceho kontrolovaného subjektu ako aj zodpovedných zamestnancov. III. Spracovanie a realizácia výsledkov kontroly Zistenie odchýlok skutočnosti od normatívne vymedzeného stavu je len jednou etapou činnosti kontrolného pracovníka. Dôležitá je aj jeho aktívna účasť na vykonaní nápravy zistených nedostatkov. Úlohou kontrolóra je nielen konštatovať, ale aj nariaďovať a sledovať plnenie nariadení na nápravu nedostatkov a odstránenie ich príčin. Preto túto kontroly nazývame realizácia výsledkov kontroly. Výkon kontrolnej činnosti je spojený s potrebou preukázať mieru súladu kontrolovanej činnosti s požadovaným stavom a doložiť k zisteným nedostatkom doklady dokazujúce porušenie finančnej disciplíny. Nakladanie s kontrolnými zisteniami Nakladanie s kontrolnými zisteniami, ako aj definovanie a konečné formulovanie záverov a opatrení na následné zlepšenie stavu kontrolovaného subjektu (povinnej osoby) je veľmi dôležitou fázou v rámci kontroly. V tejto časti kontrolný orgán posudzuje kontrolné zistenia a dáva ich do súvisu a tak prichádza podľa možnosti k objektívnym záverom. Kontrolným zistením je každá odchýlka skutočného stavu od stavu žiaduceho. Nakladanie s kontrolnými zisteniami je ďalšou (treťou) fázou kontrolnej činnosti. V tejto časti je potrebné vykonať dôslednú analýzu príčin, dôsledkov a ďalších skutočností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na vznik odchýlok. Ide o zabezpečenie prijatia opatrení na nápravu, ale aj prevenciu (čiže zamedziť opakovaniu sa kontrolou zistených nedostatkov). 1. pasívna prevencia – sú to predovšetkým opatrenia technického, administratívneho a organizačného charakteru. 2. aktívna prevencia predstavuje opatrenia, ktoré sú zamerané na ľudské zdroje. Dĺžku úschovy materiálov z kontroly ustanovuje skartačný plán pre písomnosti kontrolného orgánu. Skartačná lehota písomností určuje, po koľkých rokoch od svojho vybavenia alebo vyhotovenia sa písomnosť stane predmetom skartačného konania. Na rozlíšenie dokumentárnej hodnoty sa písomnosti označujú symbolom „A“, „S“, „V“. A (archív) – trvalá archivácia S (skart) – nie je určená na trvalú archívnu úschovu V (výber) – po uplynutí lehoty skartačná komisia posúdi a označí materiál definitívnym skartačným znakom „A“ alebo „S“. Kontrolná dokumentácia (návrhy správ, správy, čiastkové správy a ostatné) majú kontrolný znak V10, čo značí, že po 10 rokoch bude materiál označený konečným znakom a podľa toho sa s ním naloží (to zn. minimálne sa archivujú 10 rokov a potom sa rozhodne, či sa budú archivovať trvalo naďalej alebo nie). IV. Zabezpečenie opatrení na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku Poslednou fázou kontroly je zabezpečenie opatrení na nápravu. Na základe kontrolou zistených nedostatkov je kontrolný orgán povinný uložiť povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia smerujúce k náprave, ale má aj možnosť sám uložiť kontrolovanému subjektu opatrenia na nápravu. Kontrolovaný subjekt na základe takto uloženej povinnosti odstraňuje nedostatky odhalené kontrolou, prijíma opatrenia na ich zamedzenie, plní uložené opatrenia a vyvodzuje dôsledky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Všeobecne platí: Opatrenia prijíma kontrolovaný subjekt, môžu mu však byť aj uložené kontrolným orgánom. Kontrola posudzuje účinnosť opatrení. Konkrétny rozsah a účinnosť prijatých opatrení posudzuje v každom jednotlivom prípade kontrolný orgán. Touto ukladacou povinnosťou však kontrolný orgán nie je oprávnený zasahovať do riadiaceho a rozhodovacieho procesu kontrolovaného subjektu, pretože by na seba preberal spoluzodpovednosť v procese riadenia, čo nie je prípustné. Tejto zásade je treba venovať pozornosť aj preto, že kontrolný orgán pri výkone budúcej kontroly na tomto subjekte by porušil základný atribút kontroly – nezávislosť. Preto opatrenia na nápravu sú ukladané vedúcim kontrolovaného subjektu. Opatrenia na nápravu nedostatkov preukázaných na základe kontrolných zistení majú teda ukladaciu a prijímaciu časť: A) ukladacia časť – kontrolný orgán je pri výkone kontroly oprávnený v nevyhnutnom rozsahu uložiť povinnosť kontrolovanému subjektu, aby v určenej lehote:  prijal opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou,  prijal opatrenia na odstránenie príčin ich vzniku,  predložil kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku. B) prijímacia časť – opatrenia prijíma kontrolovaný subjekt alebo súčasne sú mu uložené nadriadeným orgánom (obecné zastupiteľstvo, starosta obce, riaditeľ rozpočtovej organizácie). Medzi hlavné kritériá pri ukladacej povinnosti patria: Aktuálnosť, akútnosť, čiže časový faktor, závažnosť kontrolných zistení, recidíva nedostatkov a ďalšie dôležité ukazovatele. Kontrolný orgán pri rozhodovaní dôležitosti a závažnosti jednotlivých kritérií, tieto posudzuje podľa svojej úvahy, a to každé kritérium jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomnej súvislosti. Jeho rozhodnutie býva konečné. Schematické vyjadrenie: Kontrolný orgán Kontrolovaný subjekt Ukladacia povinnosť Prijímacia povinnosť Ukladá: Prijíma opatrenia Kontrolné zistenia  povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia,  opatrenia. alebo alebo súčasne súčasne Na návrh kontrolovaného subjektu Sú mu uložené opatrenia nadriadeným subjektom nadriadený subjekt ukladá opatrenia kontrolovanému subjektu Záver: Schematické vyjadrenie kontrolného postupu Alternatíva A: vyjadruje prípady, keď v kontrolnom procese zistený skutkový stav je definovaný ako žiaduci. Nevykazuje žiadne odchýlky od žiaduceho stavu. Kontrolu v tomto alternatívnom riešení považujeme za ukončenú záverečným prerokovaním a podpísaním záznamu o kontrole. Podnet na začatie kontroly Príprava na začatie kontroly Definovanie žiaduceho stavu u povinnej osoby, ktorý je daný všeobecne a interne záväznými predpismi Kontrolou zistený skutkový stav Porovnanie zisteného skutkového stavu so žiaducim stavom Zistený skutkový stav je definovaný ako žiaduci. Nevykazuje žiadne odchýlky od žiaduceho stavu alebo dokonca vykazuje pozitívne odchýlky Zaslaním správy povinnej osobe považuje kontrolu za skončenú Alternatíva B: vyjadruje prípady, keď v kontrolnom procese na základe výsledkov kontroly sú kontrolou zistené záporné odchýlky od žiaduceho stavu. Takto zistený skutkový stav definujeme ako skutočnosť, ktorá nie je v súlade s porovnateľným žiaducim stavom. Podnet na začatie kontroly Príprava na začatie kontroly Definovanie žiaduceho stavu u povinnej osoby, ktorý je daný všeobecne a interne záväznými predpismi Kontrolou zistený skutkový stav Porovnanie zisteného skutkového stavu so žiaducim stavom Na základe výsledkov kontroly sú zistené záporné odchýlky od žiaduceho stavu. Zistený skutkový stav je definovaný ako nežiaduci a na základe analýzy je vyhotovený jeho dôsledný rozbor Rozoberajú a zisťujú sa príčiny vzniku nedostatkov Určuje sa osobná zodpovednosť za kontrolou zistené nedostatky Orgán kontroly píše návrh správy, ktorý obsahuje zistenia z kontroly a opatrenia na nápravu a zasiela ho povinnej osobe Ukladá sa povinnej osobe, aby v určenej lehote: 1. Odstránila nedostatky zistené kontrolou 2. Vypracovala a prijala opatrenia na odstránenie príčin ich vzniku 3. Vyvodila zodpovednosť voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky Orgán kontroly ukladá povinnej osobe opatrenia na nápravu nedostatkov Povinná osoba podáva námietky ku kontrolným zisteniam Orgán kontroly píše správu Zaslaním správy povinnej osobe považuje kontrolu za skončenú Povinná osoba odstraňuje zistené nedostatky a plní uložené opatrenia Kontrola plnenia opatrení 07 Vnútorný audit, vládny audit (prednáška) Audit Audit podľa zákona o finančnej kontrole a audite sa vykonáva ako vnútorný audit alebo vládny audit. Cieľom auditu je najmä  zlepšovať efektívnosť finančného riadenia,  overovať a hodnotiť dodržiavanie osobitných predpisov, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,  overovať a hodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými financiami,  overovať a hodnotiť splnenie podmienok na poskytnutie verejných financií a dodržiavanie podmienok ich použitia,  overovať správnosť a preukázateľnosť vykonávania finančnej operácie alebo jej časti,  overovať a hodnotiť bezpečnosť a funkčnosť informačných systémov, primeranosť a úplnosť informácií, ktoré informačný systém obsahuje,  overovať plnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených vnútorným auditom alebo vládnym auditom a na odstránenie príčin ich vzniku. Zriaďuje sa Výbor pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“) ako nezávislý poradenský a konzultačný orgán na výkon auditu. Členmi výboru sú zástupca Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zástupca Úradu vlády Slovenskej republiky, zástupca ministerstva financií, zástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Predsedom výboru je zástupca Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Výbor vykonáva hlavne poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu alebo pre ministerstvo financií, posudzuje dôvody smerujúce k odvolaniu vnútorného audítora alebo vládneho audítora, posudzuje ročnú správu o vykonaných vnútorných auditoch za predchádzajúci rok schválenú štatutárnym orgánom správcu kapitoly štátneho rozpočtu a môže zaslať návrh ministerstvu financií na vykonanie hodnotenia kvality vykonávania vnútorného. Za vnútorného audítora a vládneho audítora možno vymenovať zamestnanca správcu kapitoly štátneho rozpočtu, zamestnanca auditujúceho orgánu alebo zamestnanca inej právnickej osoby, ktorý spĺňa tieto podmienky: a) je spôsobilý na právne úkony, b) je bezúhonný, c) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, d) má odbornú spôsobilosť, e) má najmenej dva roky odbornej praxe v oblasti administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste, vnútorného auditu, vládneho auditu alebo kontroly a auditu vykonávaných podľa osobitných predpisov. Vnútorný audit Správca kapitoly štátneho rozpočtu vykonáva vnútorný audit podľa zákona o finančnej kontrole a audite v: a) organizačných útvaroch správcu kapitoly štátneho rozpočtu, b) právnickej osobe v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti, alebo v právnickej osobe, v ktorej orgán verejnej správy vykonáva akcionárske práva alebo práva vyplývajúce z vlastníctva majetkových podielov, alebo ktorú spravuje, c) právnickej osobe, prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie z jeho rozpočtu, prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, alebo prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie v súlade s osobitným predpisom, d) inej osobe, ktorej boli poskytnuté verejné financie orgánom verejnej správy z jeho rozpočtu, ktorej boli poskytnuté verejné financie, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, ktorej boli poskytnuté verejné financie v súlade s osobitným predpisom alebo ktorej boli poskytnuté verejné financie právnickou osobou podľa písmena b) alebo písmena c). Nevykonáva sa vo VÚC, obciach a RO a PO v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. MF SR má útvar vnútorného auditu, ktorý vykonáva vnútorný audit v rámci kapitoly štátneho rozpočtu, ktorú spravuje. Vnútorného audítora ministerstva financií vymenúva a odvoláva minister financií. Vnútorného audítora iného ústredného orgánu vymenúva a odvoláva vedúci tohto ústredného orgánu po prerokovaní s ministrom financií. Z pohľadu verejnej správy sa pod vnútorným auditom rozumie nezávislá objektívna hodnotiaca a konzultačná činnosť, ktorá hodnotí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri finančnom riadení, posudzuje možné riziká finančného riadenia a navrhuje (odporúča) opatrenia na odstránenie týchto rizík. Poskytuje spoľahlivé a včasné informácie o činnostiach auditovaného objektu vedúcim zamestnancom (zodpovedným za finančné riadenie), hodnotí úroveň vykonávaného finančného riadenia. Všeobecnou úlohou vnútorného auditu je poskytnúť príslušnému vedúcemu ústredného orgánu a auditovanému objektu ubezpečenie, že vytvorené riadiace a kontrolné mechanizmy sú primerané a zabezpečujú hospodárne, efektívne, účinné a účelné nakladanie s verejnými financiami. Keďže sa vnútorný audit vykonáva priamo v auditovanom objekte, ústredný orgán je povinný zabezpečiť výkon auditu vlastným zamestnancom - vnútorným audítorom. A to: Vykonávanie vnútorného auditu je povinný zabezpečiť správca kapitoly štátneho rozpočtu minimálne dvoma svojimi zamestnancami (vnútorný audítor a jeden iný zamestnanec). Útvar vnútorného auditu je organizačne priamo podriadený štatutárnemu orgánu správcu kapitoly štátneho rozpočtu, funkčne a organizačne oddelený a nezávislý od iných organizačných útvarov správcu kapitoly štátneho rozpočtu a od výkonu finančnej kontroly. Štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu zodpovedá za efektívne a účinné využitie výsledkov vnútorného auditu pri skvalitňovaní finančného riadenia so zameraním na hospodárne, efektívne, účinné a účelné plnenie úloh správcu kapitoly štátneho rozpočtu. Vnútorný audit je oprávnený vykonávať vnútorný audítor správcu kapitoly štátneho rozpočtu a zamestnanec správcu kapitoly štátneho rozpočtu. Vnútorný audit možno vykonávať len pod vedením vnútorného audítora a na základe písomného poverenia na vykonanie vnútorného auditu vydaného štatutárnym orgánom správcu kapitoly štátneho rozpočtu. Vnútorného audítora je oprávnený vymenovať štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu po splnení podmienok. Vymenovanie vnútorného audítora je štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu povinný oznámiť ministerstvu financií do desiatich pracovných dní odo dňa vymenovania vnútorného audítora. Vnútorný audítor je v pracovno – právnych vzťahoch podriadený priamo vedúcemu ústredného orgánu, ktorého je zamestnancom a ktorý je oprávnený podávať návrhy vnútornému audítorovi na vykonanie vnútorného auditu. Vnútorný audítor je pri výkone svojej činnosti viazaný len ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vnútorný audítor nesmie vykonávať v auditovanom subjekte činnosti nesúvisiace s vykonávaním vnútorného auditu, riadi sa etickým kódexom vnútorného audítora. Typ vnútorného auditu určuje vnútorný audítor podľa druhu hodnotenej činnosti, pričom základnými typmi vnútorného auditu sú: a) finančný audit, b) audit zhody, c) audit výkonnosti, d) systémový audit, e) audit informačných systémov. Finančným auditom sa hodnotí: a) či údaje v účtovnej závierke zodpovedajú skutočnému stavu majetku a záväzkov, zdrojov financovania a hospodárenia s majetkom, b) dodržiavanie rozpočtu auditovaným subjektom. Auditom zhody sa hodnotí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri finančnom riadení. Audit výkonnosti hodnotí mieru hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri využívaní materiálnych, finančných a ľudských zdrojov. Môže sa zamerať na 2 smery: 1. audit účinnosti – ktorého kritériom je dosiahnutie cieľov. Ním sa overuje vzťah medzi plánovaným a skutočným výsledkom činností vzhľadom na použité zdroje, 2. audit efektívnosti – ktorým sa posudzuje, či preukázaný postup je dostatočne účinný alebo či ho je možné ešte zlepšiť. Systémovým auditom sa hodnotí, či postupy finančného riadenia sú efektívne a účinné pri odhaľovaní a náprave nedostatkov v jeho činnosti. Auditom informačných systémov sa hodnotí bezpečnosť informačných systémov a zároveň primeranosť a úplnosť informácií, ktoré informačný systém obsahuje. Bezpečnosťou informačných systémov sa rozumie úroveň ochrany informačného systému pred zneužitím informácií. Vládny audit Vládny audit sa vykonáva v a) orgáne verejnej správy; (v orgánoch verejnej správy, ktorými sú Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky vykonáva vládny audit ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch alebo medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia), b) obci, vyššom územnom celku, nimi zriadených alebo založených právnických osobách, a to vládny audit verejných financií, ktoré tvoria príjmy rozpočtu obce a príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa osobitného predpisu, a ich použitie, c) právnickej osobe, ku ktorej orgán verejnej správy vykonáva funkciu zakladateľa, zriaďovateľa alebo v ktorej orgán verejnej správy vykonáva akcionárske práva alebo práva vyplývajúce z vlastníctva majetkových podielov; v právnickej osobe, ku ktorej vykonáva funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa Slovenská informačná služba, vykonáva vládny audit ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch alebo medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, d) osobe, ktorej alebo prostredníctvom ktorej sú poskytované verejné financie, ktorej boli poskytnuté verejné financie, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, alebo ktorej boli poskytnuté verejné financie v súlade s osobitným predpisom; v osobe, ktorej alebo prostredníctvom ktorej Slovenská informačná služba poskytuje verejné financie, vykonáva vládny audit ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch alebo medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, e) inej osobe, ako je uvedená v písmenách a) až d), ak tak ustanovuje osobitný predpis. Vládny audit vykonáva auditujúci orgán. Auditujúcim orgánom je Úrad vládneho auditu (bývalé SFK) alebo Ministerstvo financií. Úrad vládneho auditu vykonáva audit v uvedených auditovaných osobách okrem auditovaných osôb uvedených pod a) a okrem ministerstva financií. Úrad vládneho auditu môže teda robiť vládny audit aj v obciach, a VÚC, a to na prostriedky ŠR. (napr. na prenesený výkon štátnej správy, dotácie). Úrad vládneho auditu vykonáva s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií alebo podľa požiadavky ministerstva financií v auditovaných osobách vládny audit prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Úrad vládneho auditu má pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky, sídlo má vo Zvolene. Úrad vládneho auditu s písomným súhlasom ministerstva financií je oprávnený zriaďovať svoje pracoviská. (KE, BB, BA). Úrad vládneho auditu je rozpočtová organizácia svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva financií. Úrad vládneho auditu riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. Úrad vládneho auditu a) vykonáva vládny audit podľa zákona o finančnej kontrole a audite, b) rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, c) ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, d) rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami poskytnutými ako podiel zaplatenej dane v rozsahu podľa osobitného predpisu, e) ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami poskytnutými ako podiel zaplatenej dane, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, f) poskytuje súčinnosť ministerstvu financií pri výkone jeho pôsobnosti podľa § 3, g) hodnotí kvalitu vykonávania finančnej kontroly a vnútorného auditu, h) plní ďalšie úlohy neuvedené v písmenách a) až g), ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Úrad vládneho auditu vládnym auditom identifikuje a hodnotí možné riziká súvisiace s finančným riadením a inými činnosťami auditovanej osoby, odporúča zlepšenie finančného riadenia auditovanej osoby a minimalizáciu rizík a vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov. 08 Interný audit, externý audit (prednáška) Interný audit Všeobecná definícia interného auditu podľa SKIIA (Slovenský inštitút interných audítorov, založený v roku 1997 ako profesijná nezisková dobrovoľná organizácia): Interný audit je nezávislá, objektívna, uisťovania a konzultačná činnosť zameraná na zdokonaľovanie procesov v organizácii. Pomáha zlepšovať efektívnosť riadenia rizík, kontrolných procesov, správy a riadenia organizácie. Môže sa vykonávať v akejkoľvek účtovnej jednotke (organizácii) – u podnikateľov, aj u subjektov VS. Nie je povinný. Hlavným cieľom interného auditu podľa SKIIA je napomáhať vlastníkom a manažmentu účtovnej jednotky pri efektívnom plnení úloh. Pre tento účel im interný audit poskytuje analýzy, hodnotenia, odporúčania, konzultácie a informácie o posudzovaných činnostiach. Interný audit plní funkciu spätnej väzby pre riadiace orgány účtovnej jednotky. Predmetom interného auditu je skúmanie a vyhodnocovanie adekvátnosti a účinnosti vnútorných riadiacich a kontrolných mechanizmov, kontroly kvality výkonu a plnenia pravidelných funkcií. Interní audítori zbierajú a analyzujú informácie, zistenia auditu prerokúvajú s vedúcimi pracovníkmi, ktorým podávajú správy o výsledkoch svojej audítorskej práce. Audítor sa musí tiež uistiť, že k nahláseným zisteniam auditu sú prijaté príslušné opatrenia. Vnútorný audítor a jeho činnosť vytvára v účtovnej jednotke interný kontrolný systém. Vo väčších účtovných jednotkách je možné zriadiť útvar interného auditu. Externý audit Externý audit je audit účtovnej závierky externým audítorom. Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom stanovuje zákon o účtovníctve. Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,  ktorá je obchodnou spoločnosťou okrem a.s., ak povinne vytvára ZI (s.r.o.) a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, 2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur (výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav), 3. priemerný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.  ktorá je a.s.,  ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,  banka, poisťovňa, DDS, DSS, Burza CP,  obec, VÚC. Nezávislý audítor taktiež overuje súlad výročnej správy s ÚZ. Výročnú správu je povinná vyhotoviť ÚJ, ktorá má povinnosť overenia ÚZ audítorom. Cieľom auditu je vyjadriť názor nezávislého audítora na ÚZ, ktorá je predmetom auditu na základe získaných audítorských dôkazov. Vzhľadom k praktickým obmedzeniam, audit má za cieľ poskytnúť len primeranú istotu, že výkazy neobsahujú významné chyby. Audit by pre ÚJ nemal byť povinnosťou, ktorá vyplýva zo zákona, ale dáva predovšetkým používateľom ÚZ istotu, že táto ÚZ verne a pravdivo zobrazuje finančnú a majetkovú situáciu podniku. Týmito používateľmi sú napr. akcionári, spoločníci, ale aj daňové úrady, banky, dodávatelia, investori, zákazníci a pod. Audítor musí vykonať audit ako nezávislá osoba, t.j. pred vykonaním auditu je potrebné zhodnotiť svoju nezávislosť, ako aj nezávislosť ostatných členov audítorského tímu. Pri audite sa zameriavame predovšetkým na zhodnotenie fungovania vnútorného kontrolného (IKS) účtovnej jednotky, analyticky a detailne overujeme vybrané účtovné prípady, kontrolujeme dodržiavanie interných a externých predpisov platných pre ÚJ. Úlohou audítora je tiež zhodnotiť riziko podvodu, ku ktorému môže dôjsť v auditovanej spoločnosti. Výsledkom auditu ÚZ je správa nezávislého audítora, ktorá obsahuje výrok audítora (bez výhrad, s výhradou, záporný výrok, odmietnutie výroku) a správa o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou. 09 Kontrolný systém verejnej správy (prednáška) Kontrolný systém verejných financií je v Slovenskej republike tvorený samostatnými kontrolnými orgánmi, pričom niektoré majú prierezový charakter. Predmetom kontroly vo verejnom sektore sú tieto skutočnosti: kontrola efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a účinnosti finančných, materiálnych a ľudských zdrojov (finančná kontrola), súlad vykonávaných činností s právnymi normami, smernicami a nariadeniami nadriadených orgánov, plnenie plánovaných cieľov a zámerov, plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. Vzhľadom k tomu, že kontrola je proces vzájomného spolupôsobenia medzi orgánom uskutočňujúcim kontrolu a kontrolovaným subjektom, vyplývajú z tohto vzťahu povinnosti pre kontrolovaného. Za ich dodržanie je zodpovedný vedúci kontrolované subjektu. Vedúci kontrolovaného subjektu musí zabezpečiť: prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, vyvodenie právnej zodpovednosti za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za vzniknuté nedostatky a škody, vypracovanie správy o splnení prijatých opatrení a oboznámenie kontrolného orgánu s touto správou, spoluprácu s kontrolnými orgánmi počas výkonu kontroly, vytvorenie účinného systému vnútornej kontroly. Orgány vykonávajúce kontrolu Organizačné hľadisko uskutočňovania kontrolnej činnosti vychádza z dvojstupňovej kontroly verejných financií: prvý stupeň - tvorí vnútorná kontrola (interná), druhý stupeň - uskutočňuje sa vonkajšia (externá) kontrola. Vnútorná kontrola Vnútorná kontrola je vo verejnom sektore uskutočňovaná v týchto oblastiach: v štátnej správe, v územnej samospráv

Document Details

Tags

Related

Summary

Full Transcript

Upgrade to continue