Filozofia poznámky PDF

**RENESANČNÁ FILOZOFIA** **Vymedzenie renesančnej filozofie nie je úplne jednoznačné a jednoduché. Renesancia sa začína formovať približne od 14. storočia v Taliansku, konkrétne v talianskych mestských štátoch (Benátky, Florencia) a trvá približne do 16. storočia, no v 17. storočí sa renesancia roz...

**RENESANČNÁ FILOZOFIA** **Vymedzenie renesančnej filozofie nie je úplne jednoznačné a jednoduché. Renesancia sa začína formovať približne od 14. storočia v Taliansku, konkrétne v talianskych mestských štátoch (Benátky, Florencia) a trvá približne do 16. storočia, no v 17. storočí sa renesancia rozvíja ešte mimo priestoru Talianska.** **Problematické je to, že obdobie renesancie sa časovo kryje s obdobím stredoveku, no stredovekí a renesanční myslitelia sa svojimi učeniami diametrálne odlišujú.** **Na renesanciu sa tak nahliada trojakým spôsobom:** - **Ako na neskorú časť stredoveku** - **Ako na samostatnú periodizačnú fázu** - **Ako na rannú časť novoveku** **Obdobie renesancie prinieslo aj veľa zásadných objavov ako boli:** - **Vynájdenie kníhtlače Johannom Gutenbergom, kompasu, ďalekohľadu, pušného prachu** - **Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom** - **Reformačné snahy a myšlienky -- Ján Hus, Martin Luther** **Znaky renesančného myslenia:** - **Renesančné myslenie bolo výrazne neakademickej povahy, nebolo písané vo forme traktátov, ktoré končili formulou *Amen*** - **Renesančné myslenie sa rozvíja najmä vďaka mecenášom, bohatým talianskym rodom -- Sforza, Visconti, Medici** - **Sekularizácia** - **Výrazne sa pozornosť sústredí na človeka, na jeho život, konanie a pôsobenie v spoločnosti, človek ako jedinečná bytosť** - **Výraznejšie nastala voľnosť v myslení, obliekaní, umení (maľby zobrazujú nahé telá)** - **Rozkvet umenia -- architektúry, literatúry, hudby\...** - **Oslavovanie a príklon k prírode a k prírodným vedám** **O renesancii sa často hovorí, ako o smere, ktorý bol odporcom stredovekého myslenia. Renesancia sa naozaj vymedzuje voči scholastike, no výrazne na ňu nadväzuje už len tým, že predstavuje akúsi vedomú kritiku scholastického myslenia a môžeme povedať, že scholastické myslenie sa pre renesanciu stáva tou tradíciou uvažovania, voči ktorej sa chce renesancia vymedziť.** **Avšak napriek tomu, môžeme nájsť aj spoločné znaky renesancie a stredoveku:** - **Využívanie listov, epištolárnej formy ako literárnych žánrov, ktoré zachytávajú filozofické názory a pojednania** - **Záujem o tvorbu Aristotela** **Latinský jazyk -- stále živý akademický jazyk, jazyk vedy →** *No v renesancii dochádza už aj k istým posunom, teda v Taliansku vďaka učencom z Konštantinopola začína silnieť i používanie starej gréčtiny, vďaka čomu sa dostali k dielam, ktoré stredovek nepoznal alebo ignoroval, zoznámenie sa s tvorbou Platóna, Plotila či Homéra.* **Renesancia v preklade znamená znovuzrodenie, obnovenie** **O obnovenie učenia staroveku, teda antiky, predovšetkým učenia dvoch výrazných antických mysliteľov** **Renesančný platonizmus:** - **Ide o oživenie učenia Platóna, čo vyústilo do novoplatonizmu, toto rozvíjanie a nové uchopovanie Platónových myšlienok bolo možné kvôli situácii v cirkvi medzi západným a východným obratom a práve vďaka učencom, ktorý umožňovali vzdelávanie sa v starej gréčtine** - **Práve byzantský učenec Georgios Gemistos, ktorý si na znak úcty zvolil aj meno Plethon -- viedol vo Florencii prednášky o Platónovej filozofii** - **Jeho dielo *Zákony* -- bolo cirkevnou hierarchiou odsúdené a zničené, v tomto diele totiž zdôrazňoval prechod od jednoty najvyššieho božského prvopočiatku k mnohosti prírody; človeka Plethon charakterizoval ako spájajúci článok, ktorý stmeľuje vesmír v jeden celok** - **Centrum novoplatonizmu predstavuje založenie Platónskej akadémie -- predstavovala organizáciu, v ktorej sa združovali (neprofesionálni) filozofi, ale i literáti, politickí činitelia, pedagógovia, diplomati, predstavovala alternatívu k oficiálnym formám teoretickej aktivity** - **Vedúca osobnosť Platónskej akadémie: MARSILIO FICINO, ktorý prekladal Platónove dialógy a sám vo svojich učeniach uplatňoval prvky Platónovej filozofie** - ** diela: *Platónska teológia, O nesmrteľnosti duší, O kresťanskom náboženstve, Listy*** - ** hlavný problém jeho filozofie: vzťah boha a sveta, taktiež ako pri Plethonovi zdôrazňoval prechod od najvyššej jednoty k mnohosti** - ** rozvíja 5 -- stupňovú hierarchiu súcna: boh -- anjel -- duša -- kvalita -- hmota, ktorá je v nepretržitom pohybe, spája boha a hmotu ako niečo večné a dočasné** - **duša má v jeho učení o kozme ústredné postavenie pretože je odvšadiaľ tretia a preto je v prírode nutná, predstavuje stred prírody a puto sveta** - **človeka vnímal ako tvorivú, dôstojnú bytosť schopnú zdokonalenia -- dokonalosť človeka spočíva v jeho schopnosti vládnuť sebe samému, riadiť rodinu, budovať štát, panovať nad národmi, prikazovať celej zemi** - **GIOVANNI PICO DELLA MIRANDOLA -- centrom jeho filozofie je učenie o prírode, v duchu filozofického panteizmu** - ** zastáva názor o večnom vytváraní sveta bohom** - ** Taktiež zdôrazňoval prechod od božskej jednoty k mnohosti vecí** - ** veci smerujú k bohu ako k prameňu a cieľu svojho bytia -- Boh je všetko** - ** učenie o ľudskej slobode -- človeka vníma ako stred sveta a každý človek sa musí sformovať sám, máme možnosť slobodnej voľby -- teda jedine človek môže byť tým, kým chce byť** - ** diela: *Reč o dôstojnosti človeka, O súcne, O jednom*** **Renesančný aristotelizmus:** - **Obnovenie záujmu o učenie Aristotela nastalo vďaka zvýšenému záujmu o klasický grécky jazyk** - **Na univerzitách vznikajú katedry gréckeho jazyka** - **Pietro Pomponazzi --** - ** diela: *O nesmrteľnosti duše, O príčinách prírodných javov* a iné** - ** Jeho učenia výrazne nadväzujú na Aristotela, ale nepreberá jeho myšlienky nekriticky, je schopný aj odmietnuť tie myšlienky, ktoré sa mu v učení Aristotela javili ako neadekvátne** - ** V diele *O nesmrteľnosti duše* vyžaduje, aby sa všetky problémy posudzovali z dvoch odlišných hľadísk, a to z filozofického a teologického** - ** Pomponazzi sa zaoberal aj mravnými otázkami, človeka vnímal ako „najväčší zázrak, ktorý v sebe stelesňuje celý svet a môže konať podľa vlastného priania"** **RENESANČNÁ FILOZOFIA PRÍRODY** **Medzi základné znaky renesancie sme si uviedli aj jej záujem o prírodné vedy a oslavovanie prírody. Od druhej polovice 16. storočia postupne zaniká humanistické a novoplatónske skúmanie prírody ako celku a vzniká filozofia prírody, ktorá sa stáva určujúcim prúdom filozofického myslenia.** **MIKULÁŠ KUZÁNSKY** - **Najväčší filozof 15. storočia** - **Je zaujímavý tým, že na jednej strane bol vysoký úradník rímskokatolíckej cirkvi, ktorý presadzoval ideu únie kresťanských cirkví a na druhej strane razil cestu pre renesančné filozofické skúmanie prírody a tiež položil základ pre rozvoj novovekej vedy** - **Dielo *O učenej nevedomosti* -- tvrdí, že základom všetkého je JEDNO, ktoré stotožnil s bohom** - **Vymedzuje 3 základné ontologické okruhy: 1. BOH -- nekonečnosť, absolútnosť absolútna, 2. SVET UNIVERZUM -- ako odvodená nekonečnosť, jednota v mnohosti, 3. stvorené KONEČNÉ JEDNOTLIVÉ PREDMETY, ktoré vnímame našimi zmyslami** - **Všetky tieto tri entity sú spojené cez vesmír** - **Matematické i fyzikálne úvahy -- *dokazoval, že obvod kružnice pri nekonečnom zväčšovaní jej priemeru s ním splynie (nekonečná kružnica splynie s priamkou); dokazoval, že pojmy hore, dole, vľavo, vpravo sú relatívne*, na základe týchto dokazovaní dospel k záveru o guľatosti Zeme, k existencii protinožcov, o nekonečnosti vesmíru, čím vytvoril základ pre koncept [heliocentrizmu ]** **MIKULÁŠ KOPERNÍK** - **Predstaviteľ renesančnej vedy o maxime (astronómia), ktorá sa odvrátila od geocentrického modelu sveta a postupne presadila Koperníkovu teóriu heliocentrizmu** *Veda o minime (anatómia) -- o ľudskom tele, minimum z pohľadu nekonečnosti vesmíru (zameranie na ľudské telo, prvé verejné pitvy, rozvoj fyziológie, náuka o fungovaní orgánov)* - **Predostrel myšlienku, že Zem sa točí okolo svojej osi za 24 hodín, hovoril tiež o obiehaní planét okolo Slnka** **BERNARDINO TELESIO** - **Nadväzoval na Kuzánskeho** - **Presadzoval štúdium prírody podľa jej vlastných princípov, ktoré sú v nej obsiahnuté, odmieta vonkajšie zásahy do prírody, ktoré ani nemôžu byť predmetom filozofickej analýzy** - **Chce vychádzať len zo zmyslových vnemov a z prírody** **GIORDANO BRUNO** **Diela: *Večera na Popolcovú stredu, O nekonečne, vesmíre a svetoch, O príčine, princípe a jednom*** - **Jeho panteistická prírodná filozofia je vyvrcholením renesančnej filozofie prírody** - **Sformuloval myšlienku o nekonečnosti vesmíru a nekonečnom množstve svetov** - **Tvrdil, že dôstojnosť človeku nie je daná, ale že ju človek získava tým, že tvorivou bytosťou, čím sa približuje stvoriteľovi** - **U Bruna minimum splýva s maximom, pretože v hmote sú obsiahnuté všetky vlastnosti vesmíru** - **Bruno bol za svoje myšlienky zatknutý inkvizíciou obvinený z kacírstva a v roku 1600 bol upálený na Námestí kvetov v Ríme** **GALILEO GALILEI** - **Diela: *Výklad o mechanike, Hviezdny posol, Skúšač mincí, Obrana Koperníka*** - **Obhajuje Koperníkov heliocentrizmus („*A predsa sa točí*")** - **iba matematikou možno adekvátne postihnúť prírodu, ktorej kniha je napísaná „*jazykom kružníc, štvorcov a trojuholníkov*"** - **Matematicko-mechanistické teórie -- tvrdil, že základnými prvkami sveta sú: veľkosť, tvar, množstvo hmotných telies a ich pohyb podľa zákonov mechaniky** - **Základom dokonalosti sveta je harmónia pohybov** - **Objavil ďalekohľad a vysvetlil aj teóriu voľného pádu** - **Okrem prírodnej filozofie sa výrazne rozvíjajú aj sociálno-filozofické koncepcie, v ktorých je ústredným problémom problém štátu** - **V rámci spoločensko-filozofického myslenia sa v renesancii vymedzujú dve základné tendencie:** - **1. koncepcie zdôvodňujúce silnú centralizovanú politickú moc, úzko prepojenú s právnymi názormi** - **2. koncepcie, ktoré sa zameriavajú na projekty popisu ideálneho spoločenského zriadenia, pričom zdôrazňujú prebiehajúce procesy sociálnej a ekonomickej diferenciácie** **K predstaviteľom prvej koncepcie by sme mohli zaradiť Nicolu Machiavelliho a Jeana Bodina** **Nicolo Machiavelli** - **Diela: *Vladár, Florentské letopisy, Vojenské umenie*\...** - **Aktívny obyvateľ Florencie** - **Jeho tvorba vychádzala práve zo situácie v jeho dobe -- napätie, zápasy a spory vo vnútri Florencie (medzi bohatými rodmi Sforza, Medici, Visconti), ale aj medzi jednotlivými talianskymi štátmi navzájom, taktiež aj zahraničné vplyvy, vpád nemeckých a španielskych vojsk** - **Formuluje hlavný cieľ, ktorý by si mal osvojiť každý Talian, a to: [aby vznikol jednotný, silný, centralizovaný a dlhodobo udržateľný taliansky štát]** - **Tieto ciele a zároveň spôsob, ako ich dosiahnuť formuluje vo svojom ikonickom diele *Vladár*** - **V tomto diele uvažuje o človeku ako o egoistickom sebcovi, ktorý je majetnícky a myslí len na vlastné záujmy** - **Vladár by mal túto povahu človeka poznať a na to, aby mohol správne viesť štát, môže využívať všetky dostupné prostriedky, aj násilie, klamstvo, či vraždenie, no musí využívanie týchto praktík kontrolovať („*Účel svätí prostriedky*")** - **Všetky morálne aj nemorálne úkony sú len nástroje -- právo a zákony nie sú dobré ani zlé, aj náboženstvo je len prostriedok na dosiahnutie politických cieľov, taktiež násilie je iba nástroj** - **Politiku chápe ako permanentný boj o moc** - *Necessita nevyhnutnosť, niečo čo je a musíme sa s tým zmieriť* - *Occasione príležitosti niečo vykonať* - *Fortuna striedanie sa šťastia a nešťastia a osud, ktorý sa vymyká našim možnostiam* - *Virtú označuje tú politicko-technickú zdatnosť, ktorá dokáže vzdorovať náladám Fortuny, prihliadať Neccesite práve panujúcim pomerom a využiť vo svoj prospech každú Occasione* - **Machiavelli bol za tieto postoje výrazne kritizovaný a vznikli rôzne prúdy odporcov jeho konceptu -- machiavelizmy** **Jean Bodin** - **Tak ako Machiavelli aj Bodin hľadá východisko z tragickej spoločensko-politickej reality** - **Chcel prekonať fanatizmus, militantnosť, neznášanlivosť, stavovskú provincionálnosť** - **Chcel zabezpečiť stabilitu, poriadok, bezpečnosť, nastoliť názorovú i konfesionálnu toleranciu** - **Dielo: *Šesť kníh o republike* -- hlavnou ideou je obhajoba silnej centralizovanej panovníckej moci, riadiacej sa však zákonmi, ktorá by bola schopná vyviesť Francúzsko z politického chaosu a hospodárskeho rozvratu** **Teraz prejdeme ku druhej tendencii a teda ku koncepciám ideálneho štátneho zriadenia.** **Doslovné vysvetlenie pojmu utópia je „ne-miesto". Autorom tohto pojmu je Thomas More. Slovo utópia použil ako názov pre fiktívny ostrov, na ktorom lokalizoval ideálne spoločenské zriadenie.** Slovom utópia sa všeobecne označuje niečo vysnené, neuskutočniteľné a ideálne. Opakom tohto pojmu je slovo dystópia. Dystópia zasa podáva pesimistický negatívny obraz imaginárneho sveta, v ktorom panuje nerovnosť a útlak. **Znaky sociálnych utópií:** - základný znak sociálnych utópií, ktorým sa odlišujú od iných politických teórií je snaha podať čo najpresnejší a najkonkrétnejší obraz ideálu, hotovú a do všetkých detailov prepracovanú predstavu budúcej spoločnosti - Ďalším znakom, predovšetkým starších utopických projektov, je predloženie hotového projektu spoločnosti bez uvažovania o ceste, po ktorej by sa dalo dôjsť k vysnívanému ideálu - Pre utópie je tiež charakteristická fantastičnosť niektorých detailov. V utópiách nejde iba o prevyšovanie technických možností danej doby, ale zobrazujú aj rôzne spoločenské hodnoty, ktoré v danej dobe nie sú prítomné. - Utopické diela možno identifikovať aj prostredníctvom ich formálnej stránky. Utópie majú väčšinou polobeletristickú, románovú formu a opierajú sa o určitú fabulu **Vznik sociálnych utópií:** ***Sociálne utópie vznikajú už v antickom Grécku, v čase, keď sa pôvodne jednotná spoločnosť začala rozdeľovať na bohatých, chudobných, utláčaných a pod. Toto ponížené postavenie ľudí sa stalo zdrojom predstáv o lepšej ideálnej spoločnosti. Za základné zlo, ktoré spôsobilo toto triedenie spoločnosti, bolo už vtedy považované súkromné vlastníctvo.** Ďalej sa s utópiou stretneme v Platónovom diele Ústava, ktorá bola inšpiráciou pre renesančných utopistov. Po renesancii utópiu v podobe politickej teórie nachádzame v období nemeckej klasickej filozofie v dielach Karla Marxa, ktorý sa snažil skoncovať so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov a zdôrazňoval motív práce ako to, čo človeka utvára a definuje. Jediným riešením rozdelenej spoločnosti na kapitalistov (vlastníkov výrobných prostriedkov) a proletariát (robotnícka trieda -- pracovná sila, bez vlastníctva výrobných prostriedkov), je komunizmus, beztriedna spoločnosť, v ktorej je vlastníctvo výrobných prostriedkov spoločné. Práve zavedením tohto vedeckého komunizmu a socializmu do spoločnosti už nemožno hovoriť o sociálnych utópiách tak, ako ich chápala história, ale to neznamená, že sa skončili aj utopické predstavy ľudí.* **Utopické znaky v Platónovej Ústave**: - Ľudí rozdeľuje do troch spoločenských stavov: ide o stav vládcov, ktorí sa podieľajú na správe a riadení obce; stav strážcov, majú úlohu chrániť obec zvonku aj pred vnútorným rozvratom; tretím a najviac zastúpeným stavom, je stav robotníkov, oni sú producentmi materiálnych statkov - Ideu spoločného vlastníctva navrhuje pre stav strážcov a vládcov. Nejde len o spoločné vlastníctvo majetku, ale tieto stavy majú mať spoločné aj ženy a deti, podmienkou je, aby sa najlepšie ženy stýkali s najlepšími mužmi, menejcenné s menejcennými - Súkromné vlastníctvo majetku a vlastnú rodinu priznáva Platón nižšiemu stavu robotníkov, ktorí sú však vylúčení z akéhokoľvek politického vplyvu - Stanovuje aj presný počet obyvateľov mestského štátu na 5040, aby sa všetci ľudia medzi sebou poznali - **Sociálne utópie renesancie** - ** *Utópia* od Thomasa Mora a *Slnečný štát* od Tommasa Campanellu** - **Východiskom pre napísanie týchto diel bola kritika dobovej spoločnosti u Mora ide o anglickú a u Campanellu taliansku spoločnosť.** - **Obe diela majú formu cestopisu, najskôr inšpirovanú významnými objavmi moreplavcov v 15. a 16. storočí.** - **Obe zobrazujú život na fiktívnych ostrovoch u Mora je to ostrov Utópia, narátorom** je imaginárny filozof Rafael Hythloday, ktorý vstupuje do dialógu o fiktívnom ostrove Utópia s Petrom Gilesom, rodákom z Antverp a samotným Thomasom Morom. Utópia je štátom, ktorý tvorí 54 miest (rovnaký počet aj grófstiev vo vtedajšom Anglicku), pričom každému z miest sú pridelené polia, na ktorých sa rozvíja poľnohospodárstvo. - U **Campanellu** *Slnečný štát* je tiež románom založeným na dialógu medzi admirálom z Janova a Veľmajstrom rádu hospitalitov o jeho fiktívnej ceste na ostrov Taproban, ktorý je miestom Slnečného štátu. Autor opisuje formu vlády založenú na asketizme, zdravom životnom štýle, vďaka ktorému sa obyvatelia dožívajú až dvesto rokov, a astrológii. - **Na oboch ostrovoch je všetko spoločné a neexistuje súkromné vlastníctvo, v Slnečnom štáte sú dokonca spoločné ženy a deti.** - **Práca je na oboch ostrovoch najvyššou hodnotou a pracuje každý, až na malé výnimky, napr. v Utópii nemusia pracovať úradníci, ktorí ale aj tak pracujú, aby boli dobrým príkladom pre ostatných.** **NOVOVEK** - **Myslenie 17. storočia, presúva sa do prostredia štátov** - **Epochálny zlom v dejinách filozofie, epochálna aj pre zmeny v politike, ekonómii, sociálnej oblasti** **Kultúrno-spoločenské zmeny:** - **Francúzsko za Ľudovíta 13. a 14., presadzuje sa spoločenský absolutizmus, formovanie koncepcie moderného jednotného štátu** - **Anglicko po vzore Francúzska -- 2 revolúcie, viedli k vytvoreniu konštitučnej monarchie** - **Anglicko ako koloniálna mocnosť prekonáva Holandsko** - **v dôsledku dovozu drahých kovov z kolónií dochádza k veľkému zvyšovaniu životnej úrovne** - **dochádza k uvoľneniu pracovných síl, ktoré boli viazané na pôdu a poľnohospodárstvo, zvyšuje sa hospodársky, spoločenský, politický význam miest a mešťanstva orientované na remeslá a obchod** **Črty novovekej filozofie:** - **[vzťah filozofie k praktickým problémom k praktickému životu] (nadvláda človeka nad prírodnými a spoločenskými podmienkami ľudskej existencie)** - **[pozemská existencia indivídua sa stáva významnou sama osebe v koordinátach tu a teraz] (ľudský život sa nevníma ako nejaké dočasné skúškové obdobie, ktorého pravý cieľ je mimo tohto života, konanie človeka a jeho hodnota a cena je primárne hodnotená tu a teraz v prítomnosti konania, nie s ohľadom na naše budúce spasenie alebo zatratenie)** - **[filozofia sa chápe ako autonómna disciplína, nie slúžka, ktorá dopĺňa teologické systémy, ale ktorá prispieva k ostrému rozlíšeniu medzi vedením a vierou]** - **[filozofia je výrazne ovplyvnená matematikou]** - **[tendencia osamostatniť človeka od síl zachovávajúcich a konzervujúcich tradičný poriadok] (snaha, aby o postavení jednotlivca už nerozhodoval pôvod, rodová príslušnosť, ale jeho poznatky a výkon)** - **[princíp spoločenskej autonómie -- koncepcia spoločenskej zmluvy] (snaha spojiť izolovaných ľudí do jednotného štátu a upraviť fungovanie tohto štátu prostredníctvom zmluvy)** - **[snaha uvažovať o filozofii vedecky, teda mechanicky (]snaha interpretovať všetky súvislosti, či už spoločenské, alebo fyziologické, podľa princípov prírodných vied a matematiky** **EMPIRIZMUS** - **tvorí druh protikladu k racionalizmu** - **zakladateľ [Francis Bacon]** - **vychádza zo zmyslovej skúsenosti** - **to, čo je považované za skutočnosť, je súbor zmyslových a zmyslom vnímateľných javov** - **empirizmus odmieta názor, že pojmy a princípy sú rozumom vrodené, ALE do rozumu sa dostávajú prostredníctvom zmyslov** - **nepopiera však význam rozumu v kognitívnych operáciách** - **[PREDSTAVITELIA]: Thomas Hobbes (*Leviathan*); John Locke (*Rozprava o ľudskom rozume*); David Hume (*Úvahy o ľudskom rozume*); George Berkeley (*O základoch ľudského poznania*); Francis Bacon** **FRANCIS BACON** - **je zakladateľom anglickej empirickej filozofie** ** bol filozofom, právnikom, vedcom, štátnikom, ale aj úradníkom pre anglické kráľovstvo** ** jeho cieľom bolo vytvoriť takú vedeckú inštitúciu, ktorá by mala brať do úvahy viacero vedcov aby došlo k praktickému využívaniu výsledkov bádania, to bolo možné zrealizovať len podporou od štátu, práve preto sa Bacon chcel zapáčiť v úlohe politika anglickému kráľovi, ten mu neskôr vyjadril podporu v úlohe vedeckého organizátora výskumu** ** prijímal úplatky (nákladný život), stalo sa mu to osudným, bol súčasťou korupčného procesu, kde bol odvolaný, odsúdený na 3 roky, a následne sa utiahol a až do konca svojho života sa venoval písaniu filozofických a vedeckých textov. Bacon prejavil snahu postihnúť celú oblasť ľudského poznania** **Diela: *Nové Organon* (proti Aristotelovi, jeho filozofii a logike), *Nová Atlantída* (dielo, ktoré nedokončil), *Veľké obnovenie vied* (encyklopedická podoba)** **Dielo: *Nové Organon*** ** napísal Bacon ako reakciu na Aristotelovo dielo *Organon,* nejde o priamy útok na aristotelovskú logiku, ale hlavne útočí na scholastickú vzdelanosť** ** on bol tým, ktorý si uvedomoval deficity aristotelovského prístupu** ** zastával názor o očistení Aristotela a vrátenie sa k skúmaniu prírody v staroveku** ** jeho prístup bol značne antiaristotelovský, ale jeho poznanie je z časti postavené na aristotelovských predpokladoch** ** poznanie vzniká vtedy, keď formy skutočnosti sú zbavené subjektívnych deformácií, ktoré máme v myslení** ** poznanie pre Bacona je zobrazovanie existujúcich štruktúr. Odmieta všetky apriórne pojmy, to znamená, že pojmy sú vopred dané** ** poznanie prírody je možné len vtedy, ak človek začne prírodu rešpektovať a objaví jej zákonitosti.** **Indukcia- úsudok smerujúci od jednotlivého k všeobecnému** ** Bacon vo svojej filozofii uprednostňoval indukciu pred dedukciou** ** indukčná metóda nebola ním vymyslená, používala sa už dávnejšie** ** u Bacona bádame pokusy o zlepšenie indukcie, ktoré nazýval indukcia jednoduchým výpočtom** ** podstatou bolo zhromaždiť fakty rovnakého typu a tak došlo k posudzovaniu** ** Bacon dedukciu podceňuje pri vede** **Vymedzuje dve fázy indukcie:** 1. **Fáza -- negatívna** - **Poukazuje na nedostatky, ktorých sa musíme zbaviť, snaha očistiť rozum od neustále ho ohrozujúcich prekážok -- identifikácia prekážok nazývaná TEÓRIA IDOLOV** ** pred začiatkom skúmania prírody sa podľa Bacona, musíme zbaviť idolov, teda IDOLY --[zdroje našich omylov], ide o omyly, ktoré majú pramene v ľudskej mysli a tie nám bránia pred poznaním** **Idol- pojem, obrazné pomenovanie, ktoré označuje vrodené aj získané predsudky, prekážky, nepravdivé pojmy. Idol nám bráni zmeniť spôsob, akým poznávame. Podľa Bacona je najlepšie sa týchto idolov zbaviť, aby sme mohli poznávať.** **Podľa Bacona rozlišujeme 4 druhy idolov: rodu, jaskyne, trhu a divadla** **Idoly rodu predstavujú antropomorfné predsudky. Predsudky, ktoré pramenia z ľudskej prirodzenosti, nedajú sa odstrániť. Sú ukotvené v ľudskom rozume, ktorý je obmedzený vo svojich možnostiach. Časté hľadanie súvislostí tam, kde nie sú.** **Idoly jaskyne sú spojené s individuálnym vnímaním sveta sú psychologickej povahy, prameniace v individuálnych predsudkoch, ktoré sme nadobudli napr. výchovou, ale aj rôznymi skúsenosťami, vzdelaním. Individualita človeka, jeho subjektívne možnosti, predpoklady, vplyvy.** **Idoly trhu ich korene nachádzame v sociálnych vzťahoch a v jazykovej komunikácii. Ide o rozdielny spôsob používania slov. Bacon vymedzil 2 druhy jazykových chýb, prvou je používanie slov, ktorým nezodpovedá žiadny objekt, druhou je používanie výrazov, ktoré sú vytvorené chybnými abstrakciami. (*rôzne významy tých istých slov = ekvivalencia*)** **Idoly divadla, pod týmito idolmi chápeme omyly, chyby, ktoré vznikli pri nekritickom preberaní cudzích názorov na svet. Tieto idoly sú prekonateľné, pretože ide o idoly, ktoré sme získali.** 2. **Fáza -- pozitívna** - **Indukcia sa chápe ako prenikanie do podstaty vecí, ale nepredstavuje jednoduché opisovanie zmyslových daností alebo ich generalizáciu** - **Zdôrazňuje, že indukcia vychádza zo zmyslového materiálu, ale vo svojom procese dospieva k podstatnému určeniu vecí a tohto sveta** **JOHN LOCKE** - **John Locke je pokračovateľom Baconovej filozofie** - **Tak ako Bacon aj Locke sa zaoberá teóriou poznania** **Hľadá odpovede na základné otázky: (dielo *Rozprava o ľudskom rozume*)\ 1. Odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy?** **2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo získavame zmyslami?** - **Locke bol presvedčený, že všetky poznatky získavame zmyslovou skúsenosťou** - **Ľudské poznanie je podľa neho pri narodení čistá nepopísaná doska -- *tabula rasa*, na ktorú píše poznatky naša skúsenosť** - **Skúsenosť je základom každého poznania a rozlišuje skúsenosť:** a. **VONKAJŠIU -- získaná zmyslami** b. **VNÚTORNÚ -- získaná reflexiou -- cítenie, myslenie, chcenie** **Myslenie a vnímanie je u Locka hlavnou témou teórie poznania** **Zmyslové vnímanie vonkajšieho sveta pokladá za najdôležitejšie, lebo je pôvodom celého vedenia, vytvoril tak princíp [materialistického senzualizmu --] tvrdil, že nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch** **Obsahy vnemov označuje pojmom idea.** **Vzťah ideí a vonkajšieho sveta rieši v učení o dvoch druhoch kvalít (vlastností), ktoré naše vedomie pripisuje vnímaným veciam.** **Kvalitu vnímal ako schopnosť, ktorá je vlastná predmetu vyvolávať nejakú ideu v našej mysli** **Rozlišuje kvality:** a. **Primárne -- reálne existujú vo vnímaných telesách (tvar, veľkosť, pevnosť)** b. **Sekundárne -- vznikajú v procese vnímania vzájomným pôsobením vecí a našich zmyslov. Neodrážajú skutočné vlastnosti vecí, hoci o nich vieme, lebo vonkajšia skutočnosť pôsobí na naše zmysly (farba, chuť, zvuk, svetlo, vôňa)** **Podľa Locka teda nie sme schopní adekvátne poznať vonkajší svet a prírodné vedy nám poskytujú iba pravdepodobné poznanie. Teda primárne kvality predstavujú atributívny (stály, neoddeliteľný, trvalý) prvok a charakter telies, kým sekundárne kvality sú iba silami, ktoré v nás vyvolávajú vnemy prostredníctvom primárnych kvalít. Bezprostredne však predmetom poznania nie sú čisté primárne alebo sekundárne kvality, ale len a len idey (obsahy poznávajúcej mysle). Idey primárnych kvalít sú podľa neho potom vo svojej podstate vernými obrazmi (kópiami) objektívnych vlastností telies. Naproti tomu idey sekundárnych kvalít takýmito vernými kópiami nie sú. Naše poznanie teda nie je poznaním poriadku vecí mimo nás, ale ide o poznanie [súboru ideí v nás].** **Ideu vnímal ako všetko to, čo myseľ vníma v sebe samej alebo čo je bezprostredným predmetom uvedomenia, myslenia či rozumového poznania.** **Locke idey rozlišuje na jednoduché a zložené.** **Jednoduché idey:** - **Sú základným poznávacím materiálom** - **Sú to elementárne, teda najjasnejšie idey, ktoré môžeme poznať** - **Ide o idey tepla, chladu, svetla, tmy, veľkosti, tvaru, pohybu, pokoja, ktoré získavame buď prostredníctvom jedného zmyslu, ale najčastejšie cez viaceré zmysly** - **Čo sa týka vnútornej skúsenosti jej jednoduchými ideami sú myslenie a chcenie (sila myslenia = rozum, sila chcenia = vôľa)** - **Rozum pri vnímaní jednoduchých ideí je v podstate pasívny** - **Spomienky, nezhoda, súd, viera\...** **Zložené idey:** - **Rozlišuje tri typy: mody, substancie, relácie** - **Vznikajú troma spôsobmi:** 1. **Kombinovaním viacerých jednoduchých ideí do zloženej idey** 2. **Skladaním dvoch jednoduchých či zložených ideí tak, aby sa dali naraz obsiahnuť pohľadom a pritom sa nespojili do jednej** 3. **Oddeľovaním ideí od všetkých ostatných, ktoré ich sprevádzajú v reálnej existencii (teda abstrahovanie, pomocou ktorého myseľ vytvára všetky svoje všeobecné idey)** - **K zloženým ideám priraďuje vďačnosť, človeka, armádu, vesmír \...** **[Radikálne odmietal metafyzickú koncepciu vrodených ideí. ]** **Je stúpencom princípu, že naša myseľ je pôvodne čistá nepopísaná doska a až náš zmyslový kontakt s realitou začína túto čistú dosku zapĺňať.** **Locke vypracoval aj učenie o štátnej moci a práve -- [najvýznamnejšia teóriu prirodzeného práva 17. storočia].** **Tvrdí, že štát vzniká tam, kde sa slobodní ľudia zrieknu prirodzeného práva na sebaobranu, práva potrestať násilníkov a prepožičajú toto právo spoločnosti ako celku. Keďže cieľom vytvorenia štátu je zachovať slobodu a vlastníctvo, štátna moc nemôže byť svojvoľná.** **Štátnu moc rozdelil na zákonodarnú a výkonnú, ktorej súčasťou je aj vojenská, súdna moc.** **Úlohou súdnej moci je vydávať zákony, chrániť občana, trestať tých, čo právo porušujú.** **Treťou súčasťou štátnej moci je tzv. federatívna moc, ktorá má za úlohu vyhlasovať vojnu a mier, organizovať vzťahy za hranicami vlastného štátu.** **Locke žiadal o oddelenie všetkých zložiek, aby nedochádzalo ku hromadeniu moci a jej zneužitiu. Jeho teória deľby moci sa stala základom pre prvé americké ústavy a s istými úpravami sa realizuje v ústavách štátov dodnes.** **[Diela]: *Dve rozpravy o vláde, Listy o tolerancii***